Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 28. január 2019

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 19Csp/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2116217641
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dana Macášková

ECLI: ECLI:SK:OSTT:2019:2116217641.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava, sudkyňou JUDr. Danou Macáškovou, v právnej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., IČO 31575951, so sídlom Hodžova 11, Žilina, zastúpený: SEDLAČKO & PARTNERS,
s.r.o., so sídlom Štefánikova 8, Bratislava, proti žalovanému: G. L., X.. XX.X.XXXX, L. J. F. XXX/XX, V.,
o zaplatenie 24.357,13 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 24.357,13 eur, úrok vo výške 1.156,14 eur, úrok z
omeškania vo výške 175,80 eur, úrok z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24.357,13 eur od
1.7.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Vo zvyšku súd žalobu zamieta.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojím návrhom doručeným súdu dňa 3.8.2016 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by
súd uložil žalovanému zaplatiť mu sumu 24.357,13 eur, úrok vo výške 1.156,14 eur, úrok z omeškania
vo výške 433,06 eur, úrok vo výške 8,99% zo sumy 24.357,13 eur od 1.7.2016 do zaplatenia, úrok z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 24.357,13 eur od 1.7.2016 do zaplatenia, titulom poskytnutého
úveru.

2. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupcu žalobcu, oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to
Úverovou zmluvou zo dňa 9.6.2015; Všeobecnými obchodnými podmienkami; Výzvou na predčasné
splatenie úveru zo dňa 29.4.2016, keď konal v neprítomnosti žalovaného (žalovaný sa na pojednávanie
nedostavil) a zistil nasledovný skutkový stav:

3. Žalobca v žalobe a doplnení žaloby zo dňa 30.7.2018 uviedol, že dňa 9.6.2015 žalobca a žalovaný

uzatvorili Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXX na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému
úver vo výške 25.000,- eur. Poskytnutý úver a úroky sa žalovaný zaviazal splácať v pravidelných
mesačných splátkach v počte 108 vo výške 339,90 eur. Žalovaný porušil svoje povinnosti - prestal
uhrádzať jednotlivé splátky riadne a včas, preto žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu
19.5.2016. Pohľadávka žalobcu ku dňu 30.6.2016 predstavovala 25.946,33 eur a pozostávala z:
- istiny vo výške 24.357,13 eur
- úroku vo výške 1.156,14 eur čo predstavuje vyčíslený úrok po vyhlásenie predčasnej splatnosti dňa

19.5.2016
- úroku z omeškania vo výške 433,06 eur, čo predstavuje súčet riadnych úrokov po zosplatnení a úrokov
z omeškania. Úroky po zosplatnení od 19.5.2016 do 30.6.2016 predstavujú sumu spolu vo výške 257,26
eur. Úroky z omeškania do 30.6.2016 predstavujú sumu spolu vo výške 175,80 eur.4. Zástupca žalobcu pred súdom uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby, žalovaný je pasívny, preto
skutkové tvrdenia uvedené žalobcom nie je dôvod spochybňovať, sú nesporné. Je toho názoru, že

veriteľ má nárok na riadne úroky zo zmluvy aj po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru vzhľadom
na skutočnosť, že nedochádza k zániku zmluvy a poskytnuté peniaze dlžníkovi neboli v skutočnosti
veriteľovi vrátené. Zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, že by si veriteľ nemohol uplatniť
úroky popri úrokoch z omeškania. Opačný právny záver nezohľadňuje ustálený doktrinálny výklad ust.
§ 502, § 503 ObZ, a rozhodovaciu prax súdov SR a ČR. Žalobca sa odvoláva na ustálenú doktrínu k

úverovej zmluve a k zmluve o pôžičke v slov. a českej literatúre. Poukazuje na to, že úrok z omeškania
je zákonnou sankciou za omeškanie kdežto riadny úrok je zmluvnou odmenou pre veriteľa. Je toho
názoru, že nepriznaním takéhoto úroku po zosplatnení sú znevýhodnení ostatní klienti, ktorí riadne
splácajú úrok v súlade s úverovou zmluvou a v prípade ak súd neprizná takýto úrok po zosplatnení bude
to motivovať klientov, aby čím skôr prestali splácať svoj úver, dostali sa teda do situácie, kedy veriteľ
bude nútený vyhlásiť predčasnú splatnosť úveru, pričom súdy mu priznajú iba zákonný nárok na úrok z

omeškania vo výške 5 %. Takýmto právnym názorom, teda nepriznaním riadneho úroku po zosplatnení
sa absolútne devastuje úverové podnikanie bánk, pretože banka úverové prostriedky späť vrátené nemá
a ich úročenie je iba na základe svojvoľného nesplácania dlžníkom degradované.

5. Žalovaný sa k žalobe, ktorá mu bola doručená osobne dňa 11.9.2018 nevyjadril.

6. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

7. Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre
spotrebiteľov v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona
je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi

8. Súd mal z predložených listinných dôkazov preukázaný skutkový stav tvrdený žalobcom, preto
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 24.357,13 eur spolu s vyčísleným úrokom do
zosplatnenia vo výške 1.156,14 eur

9. Súd nevyhovel žalobe v celom rozsahu a to čo sa týka nároku na zaplatenie úroku vo výške 8,99

% zo sumy 24.357,13 eur od 19.5.2016 do zaplatenia , t.j. za obdobie po zosplatnení, a v tejto časti
žalobu ako nedôvodnú zamietol, keď sa plne stotožňuje s právnym názorom vysloveným v rozhodnutí
Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/190/2014 zo dňa 30.6.2015: ,, Splácanie úveru v splátkach teda
na strane veriteľa vyvoláva stav absencie požičanej sumy istiny, ktorá sa iba postupne (v splátkach)
vracia a spláca a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok. Úrok preto predstavuje

jednoducho povedané cenu peňazí v zmysle ceny obetovanej príležitosti veriteľa, ktorý tým, že nemá
istinu úveru k dispozícii, nemôže s touto nakladať a produkovať zisk. Absentujúci zisk pokrýva veriteľovi
práve úrok splácaný spolu v rámci splátky úveru v režime dojednaného záväzku. Tento stav tzv.
výhody splátok je obvyklý a od nepamäti justifikuje nárok dodávateľa na úroky ako cenu dočasne
obetovaných peňazí, ktorých dispozície sa veriteľ zbavuje v záujme získania budúcich úžitkov v podobe

kapitalizovanej odplaty získanej za celé obdobie postupného splácania úveru, a teda výhody splátok.
Iný stav je však príznačný pre predčasné a mimoriadne zosplatnenie úveru, kde veriteľovi vzniká nárok
na jednorazové vrátenie požičanej istiny úveru, vrátane úrokov kapitalizovaných ku dňu zosplatnenia
úveru. V tomto prípade svojím právnym úkonom veriteľ navodzuje stav, v ktorom má právo získať
okamžite späť celú sumu požičaných peňažných prostriedkov, v dôsledku čoho na jeho strane odpadá

obmedzenie jeho práva na dispozíciu s istinou úveru, a tým obmedzenie obchodovania s peniazmi,
ktoré už dlžník nemá právo vrátiť v režime výhody splátok. Práve v tomto rozdiele spočíva ekonomická
podstata straty nároku veriteľa na úroky za požičanie peňažných prostriedkov spotrebiteľa. Logicky
tak nastupuje stav, v ktorom by mal mať veriteľ záujem a vyvinúť úsilie smerujúce k skorému vráteniu
peňažných prostriedkov a právny poriadok mu po mimoriadnom zosplatnení úveru poskytuje viaceré

právne prostriedky vymoženia jednorazovo zosplatnenej pohľadávky (úveru). Ak teda nastal stav, kedy
spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, niet dôvodu ani na
to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov
spotrebiteľom. V opačnom prípade by bol založený krajne nespravodlivý a ústavne nekomformný stav,kde spotrebiteľ by bol vystavený všetkým sankčným mechanizmom vynútenia povinnosti a plnenia a
veriteľ by naďalej pohodlne inkasoval úroky zo sumy, ktorú by mu spotrebiteľ na výzvu nevrátil. De
facto by išlo o právny stav, podľa ktorého by sa popreli účinky veriteľom vyvolanej zmeny obsahu

záväzku a veriteľ by úroky inkasoval ako keby k zmene záväzku nedošlo, zatiaľ čo však spotrebiteľovi
by neboli garantované nijaké práva, ktoré mu plynuli zo zmluvy pred veriteľom vyvolanou zmenou
záväzku. Súd takýto stav v žiadnom prípade nemôže pripustiť, lebo by toleroval založenie hrubej
nadvlády dodávateľa voči spotrebiteľovi, a to navyše za stavu, že veriteľ si môže nárokovať a môže
sa domôcť jednorazového vrátenia peňažných prostriedkov z majetku spotrebiteľa a nemusí trpieť

nijaké obmedzenia užívania svojho majetku podľa uzavretej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Ak by
navyše odvolací súd takúto zmenu justifikoval, podporil by nielen hrubú nadvládu veriteľa, ale zároveň
by podporoval aj stav v ktorom veriteľ nie je nútený vymáhať svoju pohľadávku a odplatné úroky mu
majú nahradiť stav jeho potenciálnej nečinnosti, resp. stav nespôsobilosti spotrebiteľa vrátiť požičanú
istinu jednorazovo. Takéto konanie veriteľa však neponíma v slovenskom právnom poriadku nijakú
právnu ochranu a ani preto niet titulu na inkasovanie odplatných úrokov. Uvedenou úvahou sa odvolací

súd prirodzene dostáva aj v poradí k ďalšiemu zásadnému záveru, spočívajúcemu v skutočnosti, že
keďže jednorazovým zosplatnením vzniká spotrebiteľovi povinnosť jednorazovo vrátiť sumu požičaného
úveru, navýšenú o kapitalizované úroky ku dňu zosplatnenia a počnúc prvým dňom omeškania
spotrebiteľa ide o protiprávny stav založený sankčným jednostranným predčasným zosplatnením úveru.
S protiprávnym stavom sa prirodzene spájajú výhradne sankcie, keďže spotrebiteľ je v omeškaní s

vrátením uvedenej sumy. Naopak s protiprávnym stavom sa nikdy nebudú spájať odplatné plnenia,
ktoré sa spájajú len so stavom lege artis, a teda stavom oprávneného držania peňažných prostriedkov
podľa podmienok spotrebiteľskej zmluvy. Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá s protiprávnym
stavom stotožňuje aj odplatné nároky patriace len v právne súladnom stave, je táto právna úprava
na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchylná od zákona, čo zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2

Občianskeho zákonníka, resp. podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka robí absolútne neplatnou
(pozri ďalej). Povedané inak v protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel
je kogentným určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 a § 3a nar.
vl. 87/1995 Z. z. Ak by sa žalobca odplatných plnení napriek vyššie uvedenému výkladu neplatnosti
dojednania dovolával aj v čase po jednostrannom mimoriadnom zosplatnení úveru, neprešli by tieto

nároky testom citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a nar. vl. Alternatívne (podľa povahy
zmluvnej úpravy) subsidiárne ani testom § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka.“

10.Podľa§369ods.1Obchodnéhozákonníka,akjedlžníkvomeškanísosplnenímpeňažnéhozáväzku
alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky

z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho
práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky
z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., v znení účinnom od 1.2.2013, výška úrokov z omeškania

je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná
k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

11. Nakoľko žalovaný nezaplatil dlžnú sumu žalobcovi v lehote splatnosti, dostal sa do omeškania dňom
nasledujúcim po splatnosti jednotlivých splátok, preto súd žalobcovi priznal úrok z omeškania vyčíslený

ku dňu 30.6.2016 sumou 175,80 eur a následne od 1.7.2016 z dlžnej sumy istiny, pričom vychádzal zo
základnej úrokovej sadzby Európskej centrálnej banky, ktorá v období od 16.3.2016 je 0,00 %.

12. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 262 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.(ods. 1) O výške náhrady trov konania rozhodne súdprvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.(ods. 2)

13. Žalobca bol v konaní úspešnejší, neúspech mal len v nepatrnej časti úroku, preto mu súd priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.