Uznesenie ,
Odmietajúce odvolanie Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 29. november 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10CoE/62/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2311214391
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Brišková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2311214391.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Briškovej a členiek
senátu JUDr. Zlatice Javorovej a JUDr. Terézie Mecelovej v exekučnej veci oprávnenej: Všeobecná
zdravotná poisťovňa, a.s., Mamatejova 17, Bratislava, IČO: 35 937 874, proti povinnej: KADREZ, s.r.o.,
Žihárec 284, IČO: 36 481 904, o 212,44 eur s príslušenstvom, za účasti súdneho exekútora Mgr. Martin
Petruška, Kukorelliho 1505/50, Humenné, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného

súdu Galanta z 27. januára 2015 č. k. 26Er/635/2011-18, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti vyhlásenia
exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie odmieta.

II. Oprávnenej sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a exekúciu
zastavil. Súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutie odôvodnil ustanovením §
37 ods. 3, § 57 ods. 1 písm. g/, h/, § 57 ods. 4, § 58 ods. 1 E. p. (Exekučný poriadok č. 233/1995
Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení
neskorších predpisov do 31. marca 2017), § 19, § 103, § 107 ods. 4 O. s. p. (Občiansky súdny poriadok
č. 99/1963 Zb. v znení neskorších predpisov, účinný do 30. júna 2016), § 18 ods. 1, § 20a ods. 2 O. z.

(Občiansky zákonník č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov). Vecne zdôvodnil stratou spôsobilosti
byť účastníkom konania na strane povinnej, v dôsledku jej výmazu z Obchodného registra ex offo
dňom 3. júna 2014, bez právneho nástupcu. Keďže exekúcia nemôže byť vedená proti neexistujúcemu
subjektu, súd prvej inštancie rozhodol o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie.
Rozhodnutie o náhrade trov konania odôvodnil ustanovením § 196, § 197 ods. 1, § 200 ods. 1, 2, § 203
ods. 1, 2, 3 E. p. V exekučnom konaní je taxatívne vymedzený okruh dôvodov, kedy je možné náhradou

trov exekúcie zaťažiť oprávneného. Situáciu, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri jej
výkone, sa venoval aj Ústavný súd SR, ktorý poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské
práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23. novembra 1983, séria A, č. 70), v ktorom bolo
zdôraznené, že riziko z výkonu určitej profesie je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s
jej výkonom. Ústavný súd konštatoval, že to riziko, ktoré exekútor nesie, je dôvodné a do značnej
miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone funkcie. Ak povinný stratil

spôsobilosťbyťúčastníkomexekučnéhokonania,nemožnomuuložiťpovinnosťnahradiťtrovyexekúcie,
takúto povinnosť nie je možné uložiť ani štátu (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. I. ÚS 377/08).
Uznesením zo dňa 7. augusta 2018 č. k. 26Er/635/2011-32 súd prvej inštancie vydal opravné uznesenie,
ktorým opravil zrejmú nesprávnosť rovnopisu uznesenia č. k. 26Er/365/2011-18 zo dňa 27. januára
2015, v časti označenia funkcie osoby, ktorá rozhodnutie vydala (JUDr. Jana Brániková, vyššia súdna
úradníčka).2.Protitomutouzneseniupodalvčasodvolaniesúdnyexekútor,vktoromnamietal,žesúdprvejinštancie
rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ E. p., avšak v zmysle judikatúry Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky, ďalej len „NS SR“, sp. zn. 3MCdo/4/2012, malo byť pri zastavení exekúcie

aplikované ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ E. p. (z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na
úhradu trov exekúcie). Súdny exekútor preto navrhol, aby súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa
§ 57 ods. 1 písm. h/ E. p. a zaviazal oprávnenú nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie podľa §
203 ods. 2 E. p. (v prípade nedostatku majetku znáša trovy exekúcie oprávnená), vo výške 66,11 eur
a 1,40 eur poštovné.

3. V doplnení odvolania súdny exekútor zotrval v celom rozsahu na podanom odvolaní. Poukázal na
rozhodnutie NS SR sp. zn. 3MCdo/4/2012, ktorý záver potvrdzujú aj viaceré rozhodnutia krajských
súdov. Navrhol, aby súd prvej inštancie exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ E. p. a zaviazal
oprávnenú nahradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie.

4. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej E. p. (prechodných ustanovení k úpravám účinným od 1. apríla 2017)
ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa
dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

5. Podľa § 9a ods. 1 E. p. ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane

použijú ustanovenia CSP (Civilný sporový poriadok č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov).

6. Podľa § 470 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

7. Podľa § 58 ods. 6 E. p. v znení zákona č. 299/2013 Z. z. (účinného od 1. novembra 2013) proti výroku
o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nebolo možné podať mimoriadne dovolanie (pričom
takýmto znením došlo k nahradeniu ustanovenia zakotvujúceho, že proti výroku o náhrade trov konania
v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné).

8. V súvislosti s prvým výrokom napadnutého rozhodnutia je potrebné uviesť, že účastníkom konania je
oprávnený a povinný, pričom súdny exekútor je účastníkom konania len v časti rozhodovania o náhrade
trov exekúcie (§ 37 ods. 1 E. p.). Uvedeným výrokom bolo rozhodnuté vo vzťahu k procesným právam
a povinnostiam oprávnenej i povinnej, ktoré sa netýkali súdneho exekútora a nešlo o takú procesnú
situáciu, ktorej povaha by svedčila tomu, že mu treba pre tento úsek konania priznať postavenie

účastníka (porov. uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 6Cdo/74/2012). Z dôvodu, že súdny exekútor
nebol účastníkom konania v časti rozhodovania o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení
exekúcie (bez ohľadu na zákonný dôvod zastavenia exekúcie), odvolanie ním podané (proti rozhodnutiu
o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení exekúcie), bolo odvolaním podaným neoprávnenou
osobou, v dôsledku čoho muselo byť odvolanie súdneho exekútora odmietnuté.

9. Právna úprava podľa § 358 CSP odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nepripúšťa. Odvolaním
tak možno napadnúť iba výrok rozhodnutia a len proti tejto časti rozhodnutia je odvolanie prípustné.
S poukazom na uvedené, odvolanie súdneho exekútora len proti odôvodneniu rozhodnutia nebolo
prípustné.

1. Podľa § 386 CSP, odvolací súd odmietne odvolanie, ak
a) bolo podané oneskorene,
b) bolo podané neoprávnenou osobou,
c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo

d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.

10. Odvolací súd preto o odvolaní, po prejednaní veci bez pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a
contrario), rozhodol podľa § 386 písm. b/, c/ CSP odmietnutím odvolania (z dôvodu podania odvolania
neoprávnenou osobou proti výroku uznesenia o vyhlásení exekúcie za neprípustnú a o zastavení

exekúcie, spolu s ktorým bolo napadnuté aj odôvodnenie tejto časti výroku napadnutého rozhodnutia).

11. Možnosť vecného prejednania odvolania v exekučnej veci odvolacím súdom je viazaná na objektívny
stav prípustnosti odvolania proti príslušnému rozhodnutiu súdu, ako aj na subjektívne oprávnenieúčastníka napadnúť rozhodnutie odvolaním, čiže oprávnenie vyplývajúce z postavenia odvolateľa ako
účastníka konania a tiež jeho dotknutia napádaným rozhodnutím súdu.

12. Nová procesná úprava predstavovaná CSP, účinným od 1. júla 2016, nemá ustanovenie, ktoré
by bolo ekvivalentom pôvodného ustanovenia § 202 ods. 2 O. s. p., účinného do 30. júna 2016,
upravujúceho neprípustnosť odvolaní proti uzneseniam vydaným v exekučnom konaní. Koncepcia
založená na neprípustnosti odvolaní bola zachovaná z toho dôvodu, že v súčasnosti účinný CSP
odvolania proti uzneseniam (t. j. vydaným v civilnom procese) v zásade nepripúšťa a uvádza len

taxatívny výpočet uznesení, proti ktorým odvolanie prípustné je. Uznesenia vydané v exekučnom
konaní do takéhoto výpočtu nepatria. Ak teda Exekučný poriadok v prípade konkrétneho rozhodnutia
prípustnosť odvolania nezakladá, odvolanie je neprípustné.

13. Napadnuté uznesenie bolo vydané za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, vyššou súdnou
úradníčkou. Podľa § 374 ods. 4 veta prvá, tretia O. s. p. proti rozhodnutiu súdneho úradníka je

vždy prípustné odvolanie. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti
rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§
202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.

14. Podaním odvolania súdneho exekútora voči výroku o trovách exekúcie, vo vzťahu ku ktorému bol

súdny exekútor oprávnenou osobou, keďže mal procesné postavenie účastníka konania, v ktorom sa
rozhodne aj o jeho právach, došlo k zrušeniu rozhodnutia súdu prvej inštancie vo výroku o trovách
exekúcie ex offo, o ktorých prislúcha rozhodnúť opätovne súdu prvej inštancie (sudcovi).

15. Výsledok odvolacieho konania podaním odvolania, ktoré bolo podané neoprávnenou osobou proti

uzneseniu súdu prvej inštancie v časti vyhlásenia exekúcie za neprípustnú a zastavenia exekúcie, zavinil
súdny exekútor, pričom oprávnená náhradu trov konania nepožadovala a zo spisu jej trovy konania ani
nevyplývali (povinná stratila spôsobilosť byť účastníkom konania). Odvolací súd preto o náhrade trov
odvolacieho konania rozhodol podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 256 ods. 1 CSP a čl. 4 CSP tak, že
oprávnenej náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

16. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/.Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie.

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.