Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. marec 2020

Súd: Okresný súd Revúca
Spisová značka: 8C/24/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6819201801
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslava Kvetková

ECLI: ECLI:SK:OSRA:2020:6819201801.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Revúca samosudkyňou JUDr. Miroslavou Kvetkovou v právnej veci žalobcov: a/ R. L.,

W.. XX.XX.XXXX, F. C., V. XXXX/XX, b/ R. L., W.. XX.XX.XXXX, F. C., V. XXXX/XX, obaja zast. Mgr.
Martinom Jankovičom, advokátom so sídlom AK v Revúcej, Železničná 257/19 proti žalovanému: R. Š.,
neznámyvlastník,zast.Slovenskýmpozemkovýmfondom,IČO:17335345,sídlomBratislava,Búdkova
cesta 36 o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnosti, ktorá je vedená Okresným
úradom v C., katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, kat. územie C., obec C., okres C., a to pozemok
parcely reg. “E“ parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 204 m2 a v y p o r i a d a v a tak, že nehnuteľnosť

sa v celosti prikazuje do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - žalobcov v podiele 1/1.

II. Žalobcovia s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovanému sumu 113,33 Eur titulom
náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel 1/18 na uvedenej nehnuteľnosti a to do 3 dní od právoplatnosti
tohto rozsudku.

III. Žalobcovia m a j ú nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 25.09.2019, po jej doplnení na výsluchu dňa 22.10.2019 a podaním zo dňa

28.10.2019, sa žalobcovia domáhajú voči žalovanému ako neznámemu vlastníkovi zastúpenému zo
zákona Slovenským pozemkovým fondom zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti, ktorá
je vedená Okresným úradom v C., katastrálnym odborom, na LV č. XXXX, kat. územie C., obec C., okres
C. a to pozemok parcely reg. “E“ parc. č. XXXX/X, orná pôda o výmere 204 m2 (ďalej len predmetná
nehnuteľnosť) a vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, že predmetná nehnuteľnosť bude
prikázaná do bezpodielového spoluvlastníctva žalobcov (ďalej aj len BSM) v podiele 1/1 s povinnosťou
žalobcov vyplatiť žalovanému sumu 113,33 Eur titulom náhrady za jeho spoluvlastnícky podiel 1/18 na

predmetnej nehnuteľnosti. Žalobu odôvodnili tým, že vlastnia v BSM predmetnú nehnuteľnosť v podiele
17/18 a žalovaný vlastní ostatný podiel 1/18. Majú záujem vlastnícky vysporiadať nehnuteľnosť tak, že
by sa stali jej výlučnými vlastníkmi, nakoľko sú výraznými väčšinovými podielovými spoluvlastníkmi.
V minulosti im bolo zriadené právo osobného užívania k pozemku parc. č. XXXX/XX, v súčasnosti majú
túto parcelu v bezpodielovom spoluvlastníctve v pomere 1/1. Táto parcela, ako aj susedné parcely,
ktoré sa nachádzajú pri ceste, napr. parcely blízko ich parcely parc. č. XXXX/XX, XXXX/XX, XXXX/
XX, XXXX/XX, XXXX/XX, sú vo vlastníctve rôznych osôb a tieto majú na nich postavené rodinné domy.

Ide o radovú výstavbu. Tieto parcely, ako aj ich parcela č. XXXX/XX boli v minulosti užívané tak, že
vlastníci týchto parciel užívali aj časť parcely nachádzajúcej sa za nimi, ktorá bola parc. č. XXXX/X a to
v časti, ktorá bola za tým ktorým pozemkom a rodinným domom (akoby hranice ich parciel pokračovali
rovnobežne aj cez parcelu č. XXXX/X) a to až po cestu, ktorá sa nachádza za radovou výstavbou.Neskôr došlo k pozemkovým úpravám, parcela č. XXXX/X sa rozdelila medzi rôznych vlastníkov a vznikli
z nej viaceré nové parcely. Pri súčasnom stave je územie za tým - ktorým rodinným domom súčasťou
viacerých parciel. Za ich parcelou XXXX/XX sa nachádzala časť parc. č. XXXX/X, časť parcely č. XXXX/

X a parcela č. XXXX/XX (t.j. časť pôvodnej parcely XXXX/X, ktorá bola vo vlastníctve Ľ. L., ten ju dal
geometrickým plánom rozdeliť na niekoľko pozemkov podľa toho, ako boli užívané a vznikli pozemky
XXXX/XX, XXXX/XX E. XXXX/XX).
Žalobcovia, ako aj vlastníci vedľajších pozemkov, t. j. manželia L. vlastniaci parc. č. XXXX/XX, Mesto
C. vlastniace parc. č. XXXX/XX a manželia V. vlastniaci parc. č. XXXX/XX sa snažia o to, aby získali do

vlastníctva pozemky nachádzajúce sa za ich pozemkami a rodinnými domami až po cestu, ktorá vedie
za domami. Vzhľadom na to Ľ. L. odpredal žalobcom parc. č. XXXX/XX a manželom V. parc. č. XXXX/
XX. Od Ľ. Q. žalobcovia odkúpili parc. č. XXXX/X, ktorú potom ako bude vysporiadaný pozemok XXXX/
X, chcú rozdeliť na viaceré pozemky geometrickým plánom tak, aby časť nachádzajúca sa za pozemkom
manželov L.V. mohla byť odkúpená nimi, časť nachádzajúca sa za pozemkom Mesta C. a cesta mohla
byť odkúpená mestom a žalobcom ostane časť nachádzajúca sa za ich pozemkom. Takýmto spôsobom

chcú rozdeliť a vyporiadať aj parc. č. XXXX/X, zatiaľ to ale nie je možné, lebo táto nie je v ich výlučnom
vlastníctve.
Konce parciel XXXX/X a XXXX/X zasahujú do cesty, ktorá vedie vedľa odvodňovacieho kanála. Táto
cesta je prístupovou cestou k viacerým pozemkom a časť pozemkov XXXX/X a XXXX/X, ktorá zasahuje
na túto cestu, by mala byť v budúcnosti odpredaná Mestu C..

Parcela č. XXXX/X bola po pozemkových úpravách vo vlastníctve F. Š. v pomere 17/18 a žalovaného
- neznámeho vlastníka v pomere 1/18. Podiel F. Š. žalobcovia odkúpili a podiel R. Š. sa nepodarilo
odkúpiť, nakoľko ide o neznámeho vlastníka. Pokiaľ ide o cenu predmetnej nehnuteľnosti, pri odkúpení
podielu od F. Š. bola dohodnutá kúpna cena 3 € za 1 m2. Náhradu pre R. Š. určili vo väčšom rozsahu
a to odhadom na 10 € na m2.

Onioznačiližalovanéhovšetkýmiidentifikačnýmiúdajmi,ktorémalikdispozíciiaktorévyplývajújednakz
výpisu z príslušného listu vlastníctva ako i z pozemkovoknižnej vložky č. XXX. Inými údajmi o žalovanom
žalobcovia nedisponujú, v prípade ak iné údaje zistí súd vlastnou úradnou činnosťou, presnejšie ďalšími
identifikačnými údajmi označia žalovaného. Žalovaného považujú za neznámeho vlastníka, pri ktorom
žalobcovia nemusia mať k dispozícii všetky jeho identifikačné údaje. Pojem ,,neznámy vlastník“ používa

aj zákon č. 180/1995 Z.z. a aj z podstaty tohto pojmu je zrejmé, že sa jedná o osobu vlastníka
nehnuteľností, ktorý nemusí byť označený všetkými identifikačnými údajmi.
Otázka náhrady trov konania sa týka samotného žalovaného a nie zástupcu žalovaného, pričom
vychádzali z § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania žiadali priznať s ohľadom na
prípadný úspech v spore.

2. Zástupca žalovaného sa k žalobe vyjadril písomne tak, že označenie žalovaného v žalobe nespĺňa
po formálnej stránke náležitosti žaloby, tak ako to vyžaduje Civilný sporový poriadok, nakoľko ho
žalobcovia označili len jeho menom a priezviskom, bez ďalších nevyhnutných identifikačných údajov.
Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. 7Cdo 10/2010 zo dňa 31.01.2011: „Ak je účastník konania

označený len menom a priezviskom v zastúpení Slovenského pozemkového fondu, takéto podanie
navrhovateľov nespĺňa náležitosti návrhu na začatie konania. Účastník musí byt' v žalobe označený
údajom umožňujúcim jeho identifikáciu a nezameniteľnosť s inou osobou. Pokiaľ je účastník konania
označený len menom a priezviskom, bez označenia jeho bydliska, resp. ďalšieho nezameniteľného
fakultatívneho znaku napr. dátumu narodenia, v konečnom dôsledku by tento nedostatok mohol viesť

k nevykonateľnosti rozsudku, ktorým by súd rozhodol o právach a povinnostiach takéhoto účastníka.“
Z označenia žalovaného nie je možné, aby súd jednoznačne posúdil, s kým má v konaní konať a
nemá možnosť posúdiť ani jeho procesnú subjektivitu. Súd by mal žalobcom uložiť povinnosť šetrenia
identifikačných údajov žalovaného, nakoľko ak by tento bol už nežijúcou osobou, je potrebné konať
s jeho právnymi nástupcami. Na identifikáciu žalovaného a posúdenie jeho procesnej subjektivity je

potrebné zistiť aj údaje z Registra obyvateľov SR, matriky, či po ňom nebolo vedené dedičské konanie
a či nemá právnych nástupcov.
Akceptujú zásadu, že nikoho nemožno nútiť, aby zotrval v podielovom spoluvlastníctve a v prípade,
že súd dospeje k záveru, že žaloba spĺňa všetky náležitosti a žalovaný má procesnú subjektivitu, SPF
nemá výhrady voči zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva prikázaním nehnuteľnosti do

výlučného vlastníctva žalobcov za nimi navrhovanú peňažnú náhradu.
Navrhujú náhradu trov nepriznať žiadnej zo strán sporu a to vzhľadom na charakter sporu, kedy pri
zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva nie je možné určiť, ktorá strana je úspešná, nakoľko
každej sa pri vyporiadaní dostane plnenia, či už vo forme prikázania veci do vlastníctva alebo vo formeprimeranej peňažnej náhrady. Navyše žalobcovia nepreukázali, že by sa o vyporiadanie pokúsili aj
prostredníctvom dohody s SPF, čo im právne predpisy umožňujú, a teda SPF predmetné konanie nijako
nezapríčinil.

3. Podľa § 151 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku v platnom znení (ďalej len
CSP alebo Civilný sporový poriadok) skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa
považujú za nesporné. Keďže žalovaný v danej veci nepoprel žiadne zo skutkových tvrdení žalobcov,
súd z nich pri rozhodnutí vo veci vychádzal.

4. Riadne a včas predvolaný zástupca žalovaného sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť
ospravedlnilažiadal,abysúdpojednávalvjehoneprítomnosti.Súdvsúlades§180Civilnéhosporového
poriadku pojednával a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

5. Súd po prečítaní žaloby a písomných vyjadrení strán sporu vykonal dokazovanie oboznámením sa s

celým obsahom spisu. Listinné dôkazy neboli na pojednávaní osobitne čítané v súlade s § 204 Civilného
sporového poriadku. Vykonanie iných dôkazov nebolo do vyhlásenia uznesenia o skončení dokazovania
navrhnuté. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav:

6. Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C. vyplýva, že žalobcovia sú podielovými

spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti v podiele 17/18 a žalovaný je podielovým spoluvlastníkom
predmetnej nehnuteľnosti v podiele 1/18. Žalovaný je na liste vlastníctva zapísaný ako: Š. R. r. Š. (manž.
Y. r. Q., E.), teda ako neznámy vlastník a na liste vlastníctva je vo vzťahu k nemu zapísaná správa
Slovenského pozemkového fondu. Spoluvlastnícky podiel nadobudli žalobcovia na základe kúpnej
zmluvy s predávajúcim F. Š., nar. XX.XX.XXXX za kúpnu cenu 600,- Eur.

Z listu vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie C. vyplýva, že žalobcovia sú bezpodielovými
spoluvlastníkmi v podiele 1/1 nehnuteľností: rodinného domu súp. č. XXXX nachádzajúceho sa na
parcele reg. C parc. č. XXXX/XX, parciel reg. C parc. č. XXXX/XX o výmere 309 m2 - zastavaná plocha a
nádvorie, parc. č. XXXX/XX o výmere 10 m2 - zastavaná plocha a nádvorie a parc. č. XXXX/X o výmere
117 m2 - orná pôda.

7. Z nepopretých skutkových tvrdení žalobcov vyplýva, že užívajú i pozemok za svojim rodinným domom
až po cestu, ktorý bol v minulosti súčasťou parcely č. XXXX/X, táto bola po pozemkových úpravách
rozdelená na viaceré parcely patriacim rôznym vlastníkom. Za rodinným domom žalobcov súp. č. XXXX
sa po pozemkových úpravách nachádzajú časti parciel č. XXXX/X, Č.. XXXX/X E. Č.. XXXX/XX.

8. Z kúpnych zmlúv vyplýva, že parcelu reg. C parc. č. XXXX/X o výmere 117 m2 - orná pôda kúpili
žalobcovia od Ľ. Q.I., nar. XX.XX.XXXX za kúpnu cenu 200,- Eur. Parcelu reg. C parc. č. XXXX/XX o
výmere 10 m2 - zastavaná plocha a nádvorie kúpili žalobcovia od Ľ. L., nar. XX.XX.XXXX za kúpnu
cenu 150,- Eur.

9. Podľa § 142 ods. 1, 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len
Občiansky zákonník) ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým

spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie
podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd
nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením
výťažku.

10. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žaloba o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva je dôvodná.

11. Súd mal z listu vlastníctva preukázané, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej

nehnuteľnosti, žalobcovia v podiele 17/18 a žalovaný v podiele 1/18. Nikto nemôže byť spravodlivo
nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje.
Súd nezruší podľa § 142 ods. 2 Občianskeho zákonníka podielové spoluvlastníctvo iba z dôvodov
hodných osobitného zreteľa a len v prípade, ak nie je možné vyporiadanie rozdelením veci. Žalobcovianechcú naďalej zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu a neboli zistené dôvody podľa § 142 ods. 2
Občianskeho zákonníka, žalobcovia sa zrušenia domáhajú ako súčasť vyporiadania vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam za ich rodinným domom, aby sa stali výlučnými vlastníkmi pozemkov, ktoré dlhodobo

užívajú, žalovaný predmetnú nehnuteľnosť neužíva, zástupca žalovaného so zrušením podielového
spoluvlastníctva súhlasí. Preto je v predmetnej veci dôvod na zrušenie podielového spoluvlastníctva k
predmetnej nehnuteľnosti.

12. So zrušením podielového spoluvlastníctva rozhodnutím súdu je nerozlučne spojené vyporiadanie

spoluvlastníkov, ktorých práva sú zrušením spoluvlastníctva dotknuté. Ustanovenie § 142 ods. 1
Občianskeho zákonníka uvádza nielen jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva,
ale zároveň záväzne určuje poradie, v ktorom môžu byť tieto spôsoby vyporiadania použité. Návrhom na
spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva nie je teda súd viazaný. Zmyslom tohto vyporiadania
je vyriešenie vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou
podielového spoluvlastníctva, prípadne ktoré vznikajú medzi niekdajšími podielovými spoluvlastníkmi v

súvislosti so zrušením podielového spoluvlastníctva.

13. Pretože rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov je ako spôsob likvidácie
spoluvlastníckych vzťahov uvedené na prvom mieste, musí sa súd vždy v prvom rade zaoberať
posúdením možnosti použitia tohto spôsobu vyporiadania, či je reálne rozdelenie veci dobre možné,

prihliadajúc napr. na veľkosť podielov a účelné využitie veci. V predmetnej veci má súd za to, že
rozdelenie predmetnej nehnuteľnosti nie je možné, jednak by ním vznikol pozemok s malou výmerou a
jednak by vytvorené pozemky boli reálne účelne nevyužiteľné, pozemok, ktorý by pripadol neznámemu
vlastníkovi by nebol ním využívaný a žalovaní by nemohli užívať celý pozemok za ich domom. Podielové
spoluvlastníctvo predmetnej nehnuteľnosti má byť preto vyporiadané jej prikázaním do výlučného

vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov.
Všetky strany sporu navrhovali, aby predmetná nehnuteľnosť bola prikázaná do bezpodielového
vlastníctva žalobcov. Súd považuje tento spôsob vyporiadania za najvhodnejší, nakoľko z nepopretých
tvrdení je zrejmé, že žalobcovia dlhodobo predmetnú nehnuteľnosť užívajú, majú záujem ju užívať i do
budúcna a žalovaný je neznámy vlastník, nikdy ju neužíval a ani nie je predpoklad, že by ju niekedy

vedel využiť.
Pokiaľ ide o náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovaného, žalobcovia uvádzali, že hodnota
nehnuteľnosti je 10,- Eur na 1 m2, voči tejto výške nemal zástupca žalovaného žiadne námietky a i súdu
sa javí uvádzaná hodnota ako reálna, keďže žalobcovia odkúpili svoj podiel na predmetnej nehnuteľnosti
za cenu 3,11 Eur na 1 m2, žalobcovia kúpili vedľajší pozemok parc. č. XXXX/X za cenu 1,71 Eur na 1

m2 a vedľajší pozemok parc. č. XXXX/XX za cenu 15,- Eur na 1 m2.

14. Pokiaľ ide o námietku nedostatočne identifikácie žalovaného súd uvádza, že v prípade neznámeho
vlastníka je postačujúce, ak je označený len menom a priezviskom, nie je možné od žalobcu požadovať
úplnú identifikáciu podľa § 133 Civilného sporového poriadku, pri neznámom vlastníkovi nie je reálne

možné tieto údaje žalobcom zistiť, už z listu vlastníctva či pozemno-knižnej vložky je zrejmé, že zistenie
všetkých identifikačných údajov takejto osoby nie je možné, inak by boli zapísané na danom liste
vlastníctva. Z toho dôvodu nemožno žalobu odmietnuť. Rovnako nie je potrebné, aby súd v prípade
strany sporu - neznámeho vlastníka nerobil kroky k jeho identifikácii, koná s ním ako s neznámym
vlastníkom, ktorý je zo zákona zastúpený Slovenským pozemkovým fondom. Kým nie je súdu známe s

listinných dôkazov alebo vlastnej činnosti, že neznámy vlastník je zomrelý, vychádza sa z toho, že žije,
má procesnú subjektivitu a súd nerobí v tejto súvislosti žiadne zistenia. Samotný zákon predpokladá, že
neznámi vlastníci môžu byť stranou sporu v súdnom konaní a pre takýto prípad im zo zákona ustanovuje
zástupcu. V tejto súvislosti súd poukazuje napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 6Cdo 11/2016, kde súd pripustil, aby bol v prípade, že nie je jasné, že ide o zomrelú

alebo zaniknutú osobu, žalovať neznámeho vlastníka len s označením menom a priezviskom a údajom,
že ide o neznámeho vlastníka, prípadne žalovať osobu všeobecne označenú ako neznámy (nezistený)
právny nástupca ostatného pozemkovoknižného vlastníka menom ... . Ďalej Krajský súd v Banskej
Bystrici v rozhodnutí sp. zn. 16Co/180/2018 konštatoval procesnú subjektivitu neznámych vlastníkov, v
prípade takto označených strán sporu nie je dôvod na zastavenie konania pre nedostatok ich procesnej

subjektivity.

15.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostisúdžalobevyhovel,podielovéspoluvlastníctvostránsporu
k predmetnej nehnuteľnosti zrušil a vyporiadal tak, že predmetnú nehnuteľnosť v celosti prikázal dobezpodielového spoluvlastníctva žalobcov a zároveň žalobcom uložil povinnosť zaplatiť žalovanému
náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel k predmetnej nehnuteľnosti vo výške 113,33 Eur.

16. O trovách konania strán sporu rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku
tak, že žalobcom, ktorí mali úspech v celosti, priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v plnom rozsahu. I keď súd v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nie je
viazaný navrhovaným spôsobom vyporiadania, v danej veci je nutné vychádzať z toho, že v konaní boli
úspešní žalobcovia. Súd na ich návrh podielové spoluvlastníctvo zrušil a zároveň ho vyporiadal tak,

ako to navrhovali žalobcovia. Rovnako nie je dôvod, aby nebol žalovaný zaviazaný hradiť trovy konania
úspešných žalobcov len preto, že je neznámym vlastníkom. Aj neznámy vlastník znáša v prípade
neúspechu trovy konania protistrany, v prípade úspechu mu zase patrí náhrada jeho trov konania. To,
či trovy budú i reálne vymožené, nie je pokiaľ ide o nárok na ich zaplatenie relevantné. O výške trov
konania žalobcov rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Revúca.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo
rozhodnutiu vo veci samej, má vyššie uvedenú vadu, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci

samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.