Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. apríl 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11CoP/12/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6719203016
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 04. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6719203016.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací,vsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.Renáty

Deákovej a sudcov JUDr. Jany Haluškovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v právnej veci
starostlivosti o maloletú X. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenú kolíznym opatrovníkom
Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, dieťa matky F.. S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo L.,
A.. N. XXXX/XX, XXX XX, zastúpenej AK JUDr. Andrea Slezáková s.r.o., so sídlom v Banskej Bystrici,
Robotnícka 10, 974 01, IČO: 36 860 999 a otca S. X., nar. XX.XX.XXXX, bytom vo L., G. V. XXXX/X, XXX
XX, zastúpeného Mgr. et. Mgr. Líviou Šouc Kosťovou, advokátkou, so sídlom AK v Žiari nad Hronom,
Pod Donátom 5, 965 01, IČO: 44 465 203, o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti

rozsudku Okresného súdu Zvolen, č.k. 7P/13/2019-149 zo dňa 05.12.2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Zvolen,
č.k. 5P/297/2015-37 zo dňa 08.02.2016 v časti určenia výšky vyživovacej povinnosti otca k maloletému
dieťaťu tak, že otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej sumou 230,-Eur mesačne vždy do
15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti rozsudku a o trovách rozhodol

tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
Z jeho dôvodov vyplýva, že vychádzal z ustanovení §62 ods. 1, 2, 4, 5, §75 ods. 1, §76 ods. 1 zákona č.
36/2005 Z.z. Zákona o rodine (ďalej v texte aj len „Zákon o rodine“ alebo „ZR“); zo zisteného skutkového
stavu konštatoval, že maloletá pochádza z manželstva rodičov, rozvedeného rozsudkom Okresného
súdu Zvolen č.k. 5P/297/2015-37 zo dňa 08.02.2016, v ktorom bola schválená rodičovská dohoda o
zverení maloletej na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a zaviazaní sa otca prispievať
na výživu maloletej sumou 125,-Eur mesačne; styk otca s maloletým dieťaťom na čas po rozvode

súd neupravil. Maloletá má v súčasnosti 13 rokov a je žiačkou 8. ročníka základnej školy, od času
posledného určenia výšky vyživovacej povinnosti zo strany otca nastala u nej podstatná zmena pomerov
tým, že navštevuje 2. stupeň základnej školy, je staršia, vyrástla o 10 cm, pribrala 15 kg, s čím sú
spojené zvýšené pravidelné aj nepravidelné výdavky na dieťa, matka jej musela vymeniť celý šatník,
dieťa konzumuje viac stravy, v súčasnosti podstupuje liečbu zubným strojčekom z dôvodu správneho
vývoja chrupu a úpravy postavenia zubov, s čím sú spojené ďalšie finančné výdavky, pretože liečba nie
je ukončená. Matka dieťaťa je nútená vykonávať prácu v dvoch zamestnaniach, aby ich obe uživila;

jej príjem predstavuje podľa potvrdenia jedného jej zamestnávateľa čistá mzda v čase od januára
2019 do mája 2019 od 449,20 Eur do 453,15 Eur a od ďalšieho zamestnávateľa od júna 2018 do
mája 2019 od 72,03 Eur do 296,16 Eur v závislosti od počtu odpracovaných hodín; v súčasnosti je
onkologickým pacientom, podstupuje liečbu, ktorá bude trvať ešte minimálne 1 rok. Výdavky matkypredstavujú na bývanie, energie, televíziu a internet 107,-Eur, iné potreby 5,-Eur, za výtvarný krúžok
maloletej zaplatí 6,70 Eur, na MHD pre maloletú 5,-Eur, na telefón 5,-Eur, stravu doma 115,-Eur, na
lieky 10,-Eur, na akvaristiku 5,-Eur, na životnú poistku 13,-Eur, na stavebné sporenie 10,-Eur, za zubný

strojček a ošetrenia u stomatológa v čase od 06.07.2017 do 27.06.2019 zaplatila 611,-Eur, pričom
maloletáabsolvujekaždé2mesiacekontrolyustomatológa,zaktorématkaplatípribližne38,-Eur;obedy
pre maloletú pripravuje stará mama zo strany matky, ktorej matka maloletého dieťaťa prispieva za týmto
účelom30,-Eurmesačne,naoblečenieaobuvzarok,keďžebolopotrebnévymeniťcelýšatníkmaloletej,
matka vynaložila 720,-Eur, čo predstavuje 60,-Eur/mesiac; priemerné mesačné výdavky tak na maloletú

predstavujú 389,-Eur. Matka platí za komunálny odpad 25,-Eur, na školské potreby a poplatky 50,-Eur,
na uloženie pupočníkovej krvi maloletej 21,-Eur ročne.
Matka má vo výlučnom vlastníctve 3-izbový byt, ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
Otec maloletej dosahuje príjem podľa potvrdenia od zamestnávateľa 904,-Eur netto, ďalšia vyživovacia
povinnosť mu nepribudla; s maloletou sa nestretáva a osobnú starostlivosť oň nevykonáva vôbec. Je
polovičným spoluvlastníkom 3-izbového bytu, ktorý zakúpil spoločne so svojou priateľkou, s ktorou žijú v

spoločnej domácnosti a platí náklady na byt vo výške 118,-Eur mesačne, pretože jeho priateľka podľa ich
vzájomnej dohody platí 30,-Eur mesačne na elektrinu a ich spoločné náklady na voľnočasové využitie.
Otec spláca pôžičku vo výške 74,40 Eur, platbu na internet vo výške 15,90 Eur, svoju životnú poistku
vo výške 6,64 Eur. Vlastní motorku, za ktorú platí povinné zmluvné poistenie 80,-Eur ročne, za servis
240,-Eur ročne, používa auto svojej priateľky, preto jej prispieva na pohonné hmoty 20,-Eur mesačne;

zhorel mu televízor, na kúpu nového formou pôžičky mu vznikli nepredvídané výdavky v sume 319,-Eur,
ktorú mesačne spláca po 31,90 Eur. Za telefón zaplatí mesačne 10,-Eur, na svoje oblečenie 30,-Eur
mesačne; hygienické potreby nakupuje mesačne za 15,-Eur. Z týchto výdavkov okresný súd akceptoval
ako nevyhnutné mesačné výdavky otca na bývanie sumu 109,-Eur (polovicu zo sumy, ktorú platí otec,
pretože druhú polovicu je povinná platiť ako spoluvlastníčka jeho priateľka), akceptoval náklady na

oblečenie vo výške 30,-Eur, na hygienické potreby 15,-Eur, na stravu 180,-Eur, na splátku životného
poistenia 6,64 Eur, spolu vo výške 340,64 Eur; ostatné výdavky (platby povinného zmluvného poistenia
za osobné motorové vozidlo, ktorého nie je vlastníkom, platby v súvislosti so servisom osobného
motorového vozidla, ako aj za PHM na toto motorové vozidlo, platby za servis a prevádzku motorky,
platbu úveru, platby za telefón, internet a platba za byt za priateľku) súd vyhodnotil ako výdavky, ktoré nie

sú nevyhnutné pre život, a to spolu vo výške 240,-Eur, ktoré potom nebral pri rozhodovaní o možnostiach
a schopnostiach otca platiť výšku bežného výživného do úvahy.
Otec sa s maloletou nestretáva, avšak pri príležitosti jej sviatkov (meniny, narodeniny) ako aj pri
príležitosti Vianoc a Veľkej noci jej prispieva sumou 50,-Eur, t.j. 4-krát do roka po 50,-Eur, spolu 200,-
Eur; prispel aj na nepredvídané výdavky, a to na kúpu bicykla, notebooku a kolobežky.

Okresný súd konštatoval, že výživné na maloleté dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodiča a pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky,
ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať dcére na výživu
sumou 230,-Eur mesačne; matka v konaní vyčíslila a preukázala základné mesačné výdavky na dcéru
v sume približne 400,-Eur, pričom táto suma pokrýva iba nevyhnutné výdavky na bežný každodenný

život maloletého dieťaťa. Okresný súd prihliadol aj na skutočnosť, že osobnú starostlivosť o maloleté
dieťa vykonáva výhradne matka, otec nedeklaroval a žiadnym spôsobom nepreukázal svoju snahu o
obnovenie narušeného vzťahu s maloletou dcérou. Priemerný mesačný zárobok otca vo výške 904,-
Eur je o 1/3 vyšší ako priemerný mesačný zárobok matky v obidvoch zamestnaniach (632,-Eur). Matka
plní svoju vyživovaciu povinnosť predovšetkým osobnou starostlivosťou o maloleté dieťa poskytovaním

vecnýchplnení,atobývaniaastravovania,zabezpečovanímzdravotnejstarostlivostimaloletéhodieťaťa
a pod..Okresný súd pri rozhodovaní o výške vyživovacej povinnosti zohľadnil aj skutočnosť, že v čase
rozhodovania je matka onkologickým pacientom a podstupuje liečbu, ktorá bude trvať ďalší kalendárny
rok. Matka nie je práceneschopná, pretože zamestnávateľ jej umožnil po absolvovaní chemoterapie
zostať niekoľko dní doma, ale v dôsledku tejto skutočnosti sa znížil jej príjem u tohto zamestnávateľa

(na čerpacej stanici). Keďže dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, je zrejmé, že
forma vyživovacej povinnosti otca, ktorý v tomto prípade nevykonáva osobnú starostlivosť o maloleté
dieťa vôbec, sa musí premietnuť do výšky určeného bežného výživného.
O trovách konania okresný súd rozhodol s odkazom na §52 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilného
mimosporového poriadku (ďalej v texte aj len „C.m.p.“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na

náhradu trov konania.

2. Proti rozsudku okresného súdu podal prostredníctvom svojej právnej zástupkyne odvolanie otec.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec okresnému súdu vrátil na ďalšie konanie,alebo aby napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej
výživným vo výške 150,-Eur mesačne od právoplatnosti tohto rozhodnutia, aby v prevyšujúcej časti
návrh matky na zvýšenie výživného zamietol s tým, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov

konania. Neboli splnené procesné podmienky (odvolací dôvod podľa §365 ods. 1 písm. a/ zákona č.
160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, ďalej v texte aj len „C.s.p.“), súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces (§365 ods. 1 písm. b/ C.s.p.), konanie má inú vadu, ktorá mohla mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§365 ods. 1 písm. d/ C.s.p.), súd prvej inštancie dospel

na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (365 ods. 1 písm. f/ C.s.p.),
zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené (§365 ods. 1 písm. g/ C.s.p.), rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) a súd
prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (odvolací dôvod podľa §62 ods. 1
C.m.p.).

Okresný súd pri rozhodovaní o určení výšky vyživovacej povinnosti voči maloletému dieťaťu
nedostatočne prihliadol na súčasné schopnosti, možnosti a majetkové pomery otca, následkom čoho
na jednej strane dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a na
druhej strane nesprávne a neúplne zistil skutočný stav veci; inak by musel nevyhnutne dôjsť k záveru,
že v jeho súčasných schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch je plnenie si vyživovacej

povinnosti k maloletému dieťaťu v maximálnej možnej výške 150,-Eur mesačne a že akákoľvek suma
presahujúca túto sumu je pre neho priam likvidačná. Nesúhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že od
poslednej úpravy výživného došlo na strane maloletej X. k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala
zvýšenie vyživovacej povinnosti až na sumu 230,-Eur, takto určené výživné nie je primerané jej
odôvodneným potrebám (jej odôvodnené pomery nemôžu dosahovať až hranicu 400,-Eur mesačne)

a zároveň spravodlivo nezohľadňuje schopnosti, možnosti a majetkové pomery u oboch rodičov. Hoci
dôvodynazvýšenievýživnéhovsúčasnostisúdané,keďžeodposlednejúpravyvýživnéhojemaloletáX.
vekovo staršia, súd prvej inštancie dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym právnym
záverom, keď považoval za potrebné zvýšiť výživné až na sumu 230,-Eur; nevychádzal z reálnej situácie
a zo schopností otca, jeho rozhodnutie je nezákonné a hrubo porušujúce právo otca na spravodlivý

proces, ako aj na právo otca na zákonné rozhodnutie a riadne odôvodnenie rozhodnutia.
Odvolateľ poukázal na ustanovenie §62 ods. 1, 2 veta prvá Zákona o rodine, na §75 ods. 1 ZR, na
rozhodnutia súdov Slovenskej republiky (Krajský súd v Trnave sp.zn. 10CoP/3/2016 zo dňa 29.06.2016,
Krajský súd v Žiline sp.zn. 9CoP/36/2008 zo dňa 18.07.2008, Krajský súd v Banskej Bystrici sp.zn.
15Co/598/2015 zo dňa 30.09.2015 a iné).

Okresný súd nevyhodnotil a neakceptoval ako nevyhnutné pre život otca jeho pravidelné výdavky na
telefón vo výške 10,-Eur a internet vo výške 15,90 Eur mesačne, pričom takéto výdavky na strane
maloletej a matky rešpektoval. Okresný súd mal buď rešpektovať výdavky rovnakého charakteru na
obidvoch stranách alebo ich nerešpektovať rovnako na obidvoch stranách.
Okresný súd ďalej nesprávne neprihliadol na jeho výdavky na platby povinného zmluvného poistenia na

motorku v jeho vlastníctve vo výške 22,31 Eur štvrťročne (7,44 Eur mesačne), servis motorky vo výške
20,-Eur mesačne (240,-Eur ročne) ako ani na jeho výdavky na nákup pohonných hmôt do motorky, hoci
tieto výdavky je možné vyhodnotiť ako jeho odôvodnené výdavky. Práca, ktorú vykonáva, si vyžaduje
vysoké pracovné nasadenie s častými nadčasmi, vykonáva ju v prípade potreby aj počas víkendov,
či sviatkov, a preto považuje za nevyhnutné, aby za účelom odbúrania stresu a reprodukcie svojej

pracovnej sily, mal aj nejakú zmysluplnú voľnočasovú aktivitu, ktorou je v jeho prípade jazda na motorke
a že výdavky spojené s touto aktivitou je potrebné vnímať ako odôvodnene vynakladané; poukázal na
rozsudok Krajského súdu v Žiline zo dňa 14.06.2016 sp.zn. 11CoP/32/2016. Okresný súd na druhej
strane nevyjadril žiadne výhrady voči matkou v konaní uvádzaným výdavkom na nákup pohonných
hmôt vo výške 90,-Eur mesačne, ani voči ňou tvrdenému jej výdavku na povinné zmluvné poistenie jej

osobného motorového vozidla vo výške 96,-Eur ročne, čo opäť len svedčí o diskriminačnom a prehnane
kritickom nazeraní súdu prvej inštancie na výdavky jeho osoby v porovnaní s jeho nazeraním na výdavky
matky a maloletého dieťaťa. Opäť poukázal na ustanovenie §62 ods. 2 Zákona o rodine.
Okresný súd neskúmal, či matka nie je alebo v minulosti niekedy nebola schopná nájsť si zamestnanie
vzhľadom na ňou dosiahnuté vzdelanie a produktívny vek v odbore, ktorý vyštudovala za účelom

dosahovania vyššieho príjmu, a to len v jednom zamestnaní bez potreby privyrábania si v druhom
zamestnaní popri práci v trvalom pracovnom pomere a či bezdôvodne nezastáva horšie platené miesto,
nezodpovedajúce jej kvalifikácii, hoci niet prekážok, aby zastávala lepšie platené miesto. Súd prvej
inštancie neskúmal, či nie je na strane matky možnosť, resp. či vôbec niekedy vyvinula nejakú aktivitunájsť si takéto lepšie platené zamestnanie v mieste svojho bydliska vo L., aby tým eliminovala svoje
vysoké výdavky, súvisiace s dochádzkou za prácou v G. G. (90,-Eur mesačne). Takýto prístup matky
(práca v dvoch zamestnaniach) okresný súd naopak vyzdvihol, namiesto toho, aby jej rázne prízvukoval,

že aj ona, nielen otec maloletého dieťaťa, je povinná prispievať na maloleté dieťa podľa svojich
schopností a možností a nielen podľa príjmu zo zamestnania vo výške cca 430,-Eur, ktorý dlhodobo
dosahuje v spoločnosti U., s ktorým sa matka uspokojila a ani si nehľadala zamestnanie, kde by mohla
dosahovať vyšší príjem a odbremenila sa tak od nutnosti vykonávať aj druhú prácu pre spoločnosť G.
na čerpacej stanici X., kde dosahuje príjem cca 202,-Eur. Naproti tomu okresný súd otcovi rázne vytkol,

aby zanechal svoje súčasné zamestnanie a našiel si iné lepšie platené, aby mohol platiť výživné na
maloletú X. v určenej výške 230,-Eur bez ohrozenia uspokojovania svojich vlastných odôvodnených
potrieb. Tento názor otec považoval za absurdný, keďže jeho možnosti na trhu práce sú s prihliadnutím
na lokalitu, v ktorej žije, ako aj s prihliadnutím na jeho vek - 49 rokov - značne obmedzené a je veľmi
nepravdepodobné, že by sa mu mohlo podariť nájsť si iné pre neho vhodné zamestnanie, v ktorom by
mohol dosahovať vyšší, ako v súčasnosti dosahovaný, príjem. Naproti tomu matka, ktorá je od neho

mladšia a má len 43 rokov, je v produktívnom veku a má vysokoškolské vzdelanie, teda má väčšie
možnostizabezpečeniasipracovnoučinnosťouvyššípríjem,avšaktútomožnosťnevyužíva.Ajodmatky
mal požadovať okresný súd, aby sa podieľala na odôvodnených potrebách maloletej X. podľa svojich
potencionálnych možností. Na tomto jeho názore nemení nič ani skutočnosť, že matka je onkologický
pacient a začala podstupovať liečbu, pretože matka aktivitu na vyhľadanie lepšie plateného miesta

zodpovedajúceho jej kvalifikácii a nachádzajúceho sa v mieste svojho bydliska nevyvíjala ani predtým,
ako sa onkologickou pacientkou stala, t.j. keď na jej strane neexistovala prekážka (prekážka neexistuje
ani v súčasnosti). Matka v priebehu súdneho konania nepredložila ani neuviedla žiadny dôkaz, resp.
lekársky záznam, z ktorého by vyplývalo, že v dôsledku jej ochorenia má zníženú pracovnú schopnosť a
že v tomto dôsledku sa stala invalidnou, resp. že by jej bol priznaný čo i len minimálny stupeň invalidity,

alebo že by sa stala dlhodobo práce neschopnou, teda že by jej pracovná produktivita bola alebo sa
mohlaakýmkoľvekspôsobomobjektívneznížiť.Okresnýsúdvtomtosmereneoprávnenepodrobilkritike
len osobu otca.
Okresný súd nezohľadnil ani skutočnosť, že matka je výlučnou vlastníčkou 3-izbového
bytu; otec síce tiež býva v 3-izbovom byte, ktorého je však len podielovým spoluvlastníkom. Uvedený

3-izbový byt matka nadobudla do svojho výlučného vlastníctva po predchádzajúcom rozhodnutí súdu
o výživnom, teda od poslednej úpravy výživného nastala u nej zmena pomerov, keď sa jej majetkové
pomery podstatne zlepšili. Táto skutočnosť sa zákonite mala odzrkadliť v argumentácii súdu prvej
inštancie, obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku, týkajúceho sa hodnotenia majetkových
pomerov oboch rodičov.

Sumu pravidelných výdavkov na maloletú X., matkou vyčíslenú na 400,-Eur mesačne, považoval za
umelo nadhodnotenú. Výživné v dôsledku tejto skutočnosti určené vo výške 230,-Eur je vysoké, je
určované súdmi Slovenskej republiky zriedkavo aj pri stanovovaní výživného na dospelé deti, študujúce
na vysokých školách, značne vzdialených od miesta svojho pobytu, a teda je neakceptovateľné, že
takúto sumu výživného súd určil pre zdravé maloleté dieťa, študujúce na základnej škole v mieste svojho

bydliska. Toto výživné nebude matkou v celom rozsahu používané na uspokojovanie odôvodnených
potrieb X., ale značná časť z tejto sumy bude používaná aj na uspokojovanie potrieb matky alebo jej
záujmov. Poukázal na uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.06.2016, sp.zn. 10CoP/15/2016.
Namietol a spochybnil matkou tvrdený a nepreukazovaný výdavok vo výške 30,-Eur mesačne na stravu
maloletej, poskytovanú starej matke maloletého dieťaťa; dôvody údajného odmietania stravovania sa

maloletej X. v školskej jedálni neboli matkou vysvetlené a reálnejšia verzia sa mu javila, že maloletá
sa stravuje zadarmo u svojej starej matky z dôvodu, aby nemala žiadne výdavky na stravovanie. Tento
výdavok okresný súd nesprávne zohľadnil a celkom neodôvodnene zaradil medzi ostatné položky,
tvoriace odôvodnené potreby maloletej X..
Rovnako neodôvodnený je aj výdavok vo výške 720,-Eur ročne, t.j. 60,-Eur mesačne na oblečenie a

obuv maloletej X., ktorý si nemôže dovoliť ani pracujúci človek. Oblečenie a obuv nie je potrebné meniť
každý rok, pretože sú nosené len v tom - ktorom ročnom období a pri správnom zaobchádzaní vydržia
aj niekoľko sezón.
Spochybnil a namietol výdavok vo výške 5,-Eur mesačne za akvaristiku, ktorej sa maloletá údajne
venuje, ako aj sumu 21,-Eur mesačne na uskladnenie pupočníkovej krvi. Okresný súd nesprávne posúdil

aj výdavky matky na zabezpečenie zubného strojčeka pre maloletú X. a jej následné zubné ošetrenia,
ktoré posúdil ako výraznú zmenu pomerov, odôvodňujúcu zvýšenie vyživovacej povinnosti.V čase určenia vyživovacej povinnosti v roku 2016 maloletá navštevovala základnú školu, na ktorej
pokračuje v štúdiu v súčasnosti, a teda náklady súvisiace s návštevou základnej školy, ako aj náklady
na cestovné do školy sa od predchádzajúcej úpravy o výživnom žiadnym spôsobom nezmenili.

Okresný súd tiež nijako nezohľadnil, že nad rámec bežného výživného 125,-Eur otec prispieva maloletej
X. 4-krát ročne sumou 50,-Eur k meninám, narodeninám, pri príležitosti ukončenia školského roka za
vysvedčenie a na Vianoce, že viackrát prispel aj v prípade nepredvídaných výdavkov na kúpu bicykla,
lyží, kolobežky, notebooku a tiež nezohľadnil, že maloletej X. príležitostne finančne prispievajú nezištne
aj jeho rodičia, na rozdiel od rodičov matky - starej matky, ktorá podľa ničím nepreukázaného tvrdenia

matky je údajne ochotná maloletej X. poskytovať stravu výlučne za poplatok vo výške 30,-Eur mesačne.
Otec teda na výživu maloletej vždy prispieval aj nad súdom stanovený rozsah napriek tomu, že maloletá
X. s ním odmieta komunikovať a stretávať sa s ním. Starostlivosť o maloletú nezabezpečuje teda
vzhľadom na vlastné rozhodnutie, ale preto, že maloletá odmieta kontakt s ním a on jej vôľu rešpektuje.
Okresný súd tiež vôbec nezohľadnil, že časť odôvodnených potrieb maloletej X. môže byť a nepochybne
aj je uspokojovaná aj zo štátnych sociálnych dávok (rodinné prídavky a daňový bonus), ktoré matka

maloletej poberá (od 01.01.2020 je daňový bonus na dieťa nad 6 rokov 22,72 Eur za mesiac a prídavok
na dieťa od 01.01.2020 je 24,95 Eur za mesiac).
Okresný súd nesprávne zohľadnil posudzovanie nákladov otca na domácnosť (nájomné za byt vo výške
218,-Eurmesačne)vkontextepočtuosôb,ktoréžijúsnímvspoločnejdomácnosti;nevyhnutnémesačné
výdavky otca mal okresný súd vyhodnotiť nie v polovici sumy 218,-Eur, ale v celej jej výške; zistenie

okresného súdu, že jeho priateľka ako spoluvlastníčka bytu, v ktorom žijú, neprispieva na domácnosť a
že v celom rozsahu tieto výdavky znáša výlučne len on sám, neobstojí. S priateľkou majú ústnu dohodu,
v zmysle ktorej on hradí náklady, spojené s nájmom bytu vo výške 218,-Eur, zatiaľ čo jeho priateľka v
celom rozsahu hradí výdavky za elektrinu vo výške 30,-Eur mesačne a prispieva na výdavky spojené
s bežným chodom domácnosti a hradí ich spoločné výdavky spojené s ich spoločnými voľnočasovými

aktivitami, čím ona pokrýva výdavky jeho osoby približne v rovnakej výške 109,-Eur, ako on hradí za
ňu polovicu nájmu za byt.
Po zohľadnení všetkých skutočností mal okresný súd dospieť k záveru, že otec je schopný platiť výživné
zvýšené zo sumy 125,-Eur mesačne na sumu 150,-Eur mesačne, pretože pravidelné výdavky otca sú
vo výške 863,04 Eur a pozostávajú z nákladových položiek (výživné 230,-Eur mesačne, nájomné 218,-

Eur mesačne, internet 15,90 Eur mesačne, telefón 10,-Eur mesačne, splátka pôžičky na rekonštrukciu
bytu 74,40 Eur, splátka životného poistenia 6,64 Eur mesačne, strava 180,-Eur, oblečenie 30,-Eur,
hygienické potreby 15,-Eur, pohonné hmoty 20,-Eur, povinné zmluvné poistenie motorky 7,44 Eur,
servis motorky 20,-Eur, splátka spotrebného úveru za kúpu televízora 31,90 Eur, miestny poplatok za
komunálne odpady a drobné stavebné odpady 2,09 Eur, daň z nehnuteľnosti 1,67 Eur), ktoré vzhľadom

na jeho mesačný príjem vo výške 780,-Eur mesačne znamená, že sa dostal do bezvýchodiskovej
životnej situácie, keď výška jeho mesačného príjmu je nižšia ako jeho každomesačné výdavky, v ktorých
nezohľadnil neočakávané výdavky, vznikajúce v prípade napr. potreby lekárskeho ošetrenia.
Napadnutý rozsudok okresného súdu je zmätočný, nie je z neho zrejmé, čo bolo podkladom pre takéto
rozhodnutie a na základe akých skutočností súd prvej inštancie rozhodol.

Rozsudok je arbitrárny, má vady, ktorými bolo porušené právo otca na spravodlivý proces v zmysle
článku 46 a nasl. Ústavy SR, ako aj s odkazom na článok 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd, pretože za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie je potrebné považovať
nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia rozhodnutia s poukazom na §220 ods. 2 C.s.p..
K odvolaniu pripojil čestné vyhlásenie jeho priateľky Z. P. P. zo dňa 08.01.2020, výpis z účtu z banky zo

dňa 08.01.2020, čiastočný výpis z listu vlastníctva č. XXXX a rozhodnutie správcu dane S. L. o vyrubení
miestneho poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.
Okresný súd pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca voči maloletému dieťaťu posudzoval

schopnosti, možnosti a majetkové pomery správne, otec má pravidelný mesačný príjem vo výške 904,-
Eur,dočasurozhodnutiasúduvovecipracovnémiestonezmenil,nezmenilisaanijehopríjmovépomery,
nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť, osobnú starostlivosť o maloleté dieťa nevykonáva vôbec.
Súd zdôraznil, že matka vyčíslila a preukázala základné mesačné výdavky na dcéru približne vo výške
400,-Eur, ktorá suma pokrýva iba nevyhnutné výdavky na bežný každodenný život maloletého dieťaťa;

otec preukazované výdavky maloletej na pojednávaní dňa 05.12.2019 nijako nerozporoval.
Okresný súd bral vo úvahy skutočnosť, že priemerný mesačný zárobok otca vo výške 904,-Eur je o 1/3-
inu vyšší ako priemerný mesačný zárobok matky 632,-Eur, pričom ona má dve zamestnania, aby takýto
príjem dosiahla.Zohľadnil aj skutočnosť, že v súčasnosti je matka onkologickým pacientom a podstupuje liečbu, ktorá
bude trvať ďalší kalendárny rok.
Poprela, že by si nehľadala v minulosti výhodnejšie zamestnanie s lepším príjmom a v mieste svojho

bydliska; predložila maily ňou zaslané do firiem ponúkajúcich prácu prostredníctvom internetovej stránky
Profesia v roku 2019, avšak bezvýsledne. Po zistení jej diagnózy ďalej aktivitu ohľadne hľadania novej
práce prerušila, pretože sa potrebuje venovať liečbe, obaja súčasní zamestnávatelia jej vyšli v ústrety,
keďže z existenčných dôvodov odmietla práceneschopnosť. Po aplikácii chemoterapie zostáva 2-3 dni
doma vzhľadom na jej vedľajšie účinky, bolesti celého tela a nevoľnosť. Zamestnávateľ U., N. jej v tomto

období povolil pracovať z domu vzhľadom na charakter a náplň jej práce. Tiež druhý zamestnávateľ G.,
kde pracuje na čerpacej stanici, robí rozpis jej smien tak, aby nebola ovplyvnená jej liečba a aby nebola
v práci v čase chemoterapie a aj pár dní po nej, kedy sa naplno prejavujú jej vedľajšie účinky.
Pri dochádzaní do zamestnania v G. G. má zvýšené náklady na dopravu vo výške cca 90,-Eur na PHM
auta, ale tieto náklady ako aj náklady na platenie povinného zmluvného poistenia okresný súd nebral
do úvahy, pretože podľa jeho názoru nešlo o náklady, vynaložené na potreby maloletej X..

Poukázala na to, že onkologickým pacientom je od októbra 2019, podstupuje ďalšiu liečbu, behom
dvoch týždňov po zistení jej diagnózy absolvovala operáciu, nejaký čas trvala aj jej rekonvalescencia
po operácii a musela sa psychicky vyrovnať s touto diagnózou. Maloletú X., ktorú vychováva a je
na ňu odkázaná, informácia o ochorení matky zaskočila; matka vyjadrila znechutenie nad reakciou,
vyjadreniami a správaním otca na túto situáciu.

Otec tvrdí, že okresný súd nedostatočne zohľadnil majetkové pomery matky, keďže je výlučnou
vlastníčkou 3-izbového bytu a on je len podielovým spoluvlastníkom jeho bytu. Matka byt nadobudla do
vlastníctva po ich rozvode a po vyporiadaní BSM, kedy ich spoločný byt nadobudnutý počas manželstva
predali a peniaze si rozdelili na polovicu. Matka v snahe zabezpečiť pre dcéru rovnaké alebo aspoň
podobné podmienky, aké mala pred ich rozvodom (vlastná izba a súkromie), keďže rátala s tým, že

s pribúdajúcim vekom ho bude potrebovať, kupovala byt, v ktorom v súčasnosti žijú. Keďže suma z
predaja spoločného bytu nebola postačujúca na kúpu iného bytu, na jeho čiastočnú rekonštrukciu a na
dokúpenie chýbajúceho vybavenia, bola nútená zobrať hypotekárny úver. Nesúhlasila preto s tvrdením
otca, že sa jej majetkové pomery zlepšili, keďže ona okrem bežnej zálohovej platby za nájom vo výške
150,-Eur mesačne platí aj splátku hypotekárneho úveru vo výške cca 94,-Eur mesačne, pričom ani túto

položku okresný súd na pojednávaní 05.12.2019 nezapočítal ako náklad na maloletú X.. Naopak otec,
keďže svoj byt kupoval spolu s priateľkou, mal dostatok financií na kúpu svojej polovice bytu a nemusel
sa zadlžovať hypotekárnym úverom.
Otec ďalej spochybnil ňou tvrdený výdavok 30,-Eur mesačne, ktorý ona platí svojej matke za prípravu
teplých obedov pre maloletú X.. Maloletá odmietla chodiť na obedy v školskej jedálni pred cca 2 rokmi,

kedysajejstalo,žeprijedenípolievkyvškolskejjedálnizacítilavústachčrepinuztaniera,ktorúnašťastie
neprehltla a hneď ju z úst vybrala a oznámila to svojej triednej učiteľke. Po tomto incidente odmietla
chodiť na obedy, preto sa matka dohodla so svojou matkou, či bude ochotná jej variť obedy, aby mala
pravidelnú teplú stravu s tým, že matka jej na nákup surovín na varenie bude prispievať sumou 30,-
Eur na mesiac, keďže za obedy v školskej jedálni v tej dobe platila cca 22,-Eur na mesiac. Jej matka je

poberateľkou starobného dôchodku, výška ktorého ledva postačuje na pokrytie jej vlastných výdavkov
na byt, energie, stravu a lieky a nie ešte na to, aby sa u nej denne zadarmo stravovala maloletá X..
Pokiaľ sa týka výdavkov na oblečenie pre dcéru, toto bolo potrebné vzhľadom na jej rýchly rast, ktorý
ešte nie je ukončený. Kúpa 10 kusov tričiek a 7 kusov dlhých nohavíc na rok nie je veľké množstvo
oblečenia,ktoréjepriebežneobmieňané,keďžesanosenímniekedyajviackrátzarokzoderiealeboinak

znehodnotí, prípadne, ak dcéra narastie alebo priberie, viac sa do neho nezmestí. Maloletá v poslednom
období rapídne vyrástla po fyzickej stránke, keď pribrala 15 kíl a narástla o 10 cm.
Vyjadrila neporozumenie nad tvrdením otca, že maloletá X. sa údajne venuje akvaristike, keďže na kúpu
jedného akvária jej finančne prispel pred cca 2,5 rokmi aj otec (akvárium bolo darčekom k jej meninám).
Odvtedy má zakúpené ešte jedno veľké a tri maličké akváriá, ktoré pravidelne raz za týždeň čistí a podľa

potreby zariaďuje rastlinami, rybkami a krevetkami. Matkou odhadnutý náklad vo výške 5,-Eur na mesiac
ani zďaleka nezodpovedá sume, ktorú na svoju záľubu dcéra míňa.
Ohľadom nákladov na zubný strojček a liečbu poukázala na to, že po dátume, ku ktorému dokladovala
náklady spojené s ošetreniami u zubnej lekárky pred súdom prvej inštancie, absolvovali ešte ďalšie
návštevyvmesiacochseptember,november,december2019ajanuár2020,naktoréuhrádzaladoplatok

vo výške cca 91,-Eur a ďalšia plánovaná návšteva mala byť v marci 2020.
Vyjadrila sklamanie z konania a postoja otca maloletej, z jeho správania na pojednávaní, na ktoré
nadväzuje ním podané odvolanie s poukazom na štýl spísania predmetného odvolania a na celkovúargumentáciu, v ktorej otec namiesto toho, aby zohľadnil zvýšené odôvodnené výdavky a náklady
maloletej dcéry, nezmyselne útočí na osobu matky a zámerne uvádza nepravdivé skutočnosti.
Matka svoje vyjadrenie ešte doplnila a uviedla, že po rozhodnutí okresného súdu na pojednávaní dňa

05.12.2019 jej bol vydaný preukaz fyzickej osoby s ťažkým zdravotným postihnutím so sprievodcom, a
teda v súčasnosti je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím s mierou funkčnej poruchy 80%.

4. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu otca uviedol, že odvolanie otca berie na vedomie a
ak odvolací súd bude mať preukázané, že výška určeného výživného nie je stanovená primerane

odôvodneným potrebám maloletej a zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca, odporučil výšku
výživného určenú okresným súdom znovu prehodnotiť a stanoviť výšku výživného, zodpovedajúcu
odôvodneným potrebám maloletej a zárobkovým možnostiam a schopnostiam otca.

5. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.

6. Krajský súd, ako súd odvolací, vec preskúmal v rozsahu §65 a §66 C.m.p., bez nariadenia
pojednávaniapodľa§385zákonač.160/2015Z.z.Civilnéhosporovéhoporiadku(ďalejvtexteaj„C.s.p.“)
a odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného súdu v zmysle §387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne
potvrdil.

7. Podľa §387 ods.1, 2 C.s.p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. V zmysle platnej právnej úpravy je plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom obmedzené na
obdobie, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kedy nastane takýto právny stav, závisí od okolností
konkrétneho prípadu, pričom medzi rozhodujúce faktory na strane dieťaťa patrí jeho vek, zdravotný stav,
štúdium, schopnosť zamestnať sa a vykonávať prácu, jeho odôvodnené záujmy a potreby, majetkové
pomery a pod.. V prípade, ak sa dieťa rozhodne pokračovať v ďalšom vzdelávaní, hoci už ukončilo

prípravu na konkrétne vzdelanie, povinnosť rodičov vyživovať dieťa nezaniká. Výživné má prednosť pred
inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča
súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Pri určení rozsahu
vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Obaja
rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.

9. Podľa §78 Zákona o rodine je možné meniť dohody a súdne rozhodnutia o výživnom, len ak sa
zmenia pomery; okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na
návrh. Platná právna úprava neumožňuje meniť právoplatné súdne rozhodnutia; v prípade vyživovacej
povinnosti vzhľadom na to, že sa ustanovuje povinnosť plniť peňažné sumy aj do budúceho obdobia,

kedy môže dôjsť ku zmene pomerov, z ktorých pôvodné rozhodnutie vychádzalo. Zákon o rodine
aj Civilný sporový poriadok umožňujú zmeniť právoplatný rozsudok na základe relevantnej zmeny
pomerov, rozhodujúcich pre určenie výživného. V konaní, v ktorom sa navrhuje zmena pôvodného
rozhodnutia o výživnom, si súd všíma rovnaké okolnosti, ako v konaní o určenie výživného; porovnáva
ich stav ku dňu rozhodnutia o výživnom a ku dňu žiadanej zmeny rozhodnutia. Súd musí skúmať podľa

§75 ods. 1 Zákona o rodine schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby, pod ktorými sa
rozumie vek, zdravotný stav, vzdelanie, aktuálne pomery, objektívna možnosť dosahovať čo najvyšší
príjem vlastným pričinením aj dôvody, pre ktoré povinný rodič nedosahuje príjem, postačujúci nielen na
uhrádzanie nákladov vlastných potrieb, ale i potrieb maloletého dieťaťa. Zákon o rodine to vyjadruje v
§75ods.1vetadruháslovami:„...naschopnosti,možnostiamajetkovépomerypovinnéhoprihliadnesúd

aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; a rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.“

10. Po oboznámení sa s obsahom spisu, ktorého súčasťou je aj rozvodový spis rodičov maloletého
dieťaťa, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné. Krajský súd sa v plnom rozsahu

stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie, pretože tento vykonal v prejednávanej
veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto vyvodil aj správny právny
záver; rozhodnutie vychádza zo správne zisteného skutkového stavu: súd vyhodnotil príjmy a výdavky
na strane matky aj otca, zhodnotil zmenu pomerov za obdobie posledných troch rokov, kedy došlo kposlednej úprave výživného pre maloletú. Zdôraznil zmenu pomerov na strane maloletej, správne ustálil
výšku výživného, rešpektoval potreby a záujmy maloletej. Otcom navrhované určenie výživného vo
výške 150,-Eur na maloletú je nízke vzhľadom na súčasné potreby maloletej a na dobu, ktorá uplynula

od poslednej úpravy výživného s prihliadnutím na jeho postoj, keď okrem súdom stanoveného výživného
na výživu maloletej prispieva len minimálne a s maloletou sa nestretáva.
Výživné má spotrebný charakter; maloleté dieťa potrebuje každodenne na zabezpečenie svojich potrieb
určité finančné prostriedky. Osobná starostlivosť oň, ako aj finančná ťarcha tak spočíva najmä na matke;
matka ako rodič, ktorá má zverenú maloletú do osobnej starostlivosti, sa stará o ňu každodenne;

zabezpečuje bývanie, stravu, oblečenie, obuv, zdravotnú starostlivosť, školské potreby, mimoškolské
aj voľnočasové záujmy; kolízny opatrovník v jej starostlivosti nezistil žiadne pochybenia a nedostatky.
Takáto starostlivosť v podobe naturálií nahrádza finančné plnenie, ktoré je na druhej strane povinný platiť
druhýrodič,ktorýmaloletédieťanemázverenédosvojejstarostlivosti.Matkinpríjempodľapotvrdeniajej
obidvoch zamestnávateľov predstavuje 632,-Eur, poberá daňový bonus a rodinné prídavky na maloletú;
príjem otca predstavuje 904,-Eur, čo je o 1/3-inu viac ako priemerný mesačný zárobok matky.

Hoci okresný súd vykonal dostatočné dokazovanie, nie všetky ním vykonané dôkazy našli odozvu v
písomnom vyhotovení jeho rozhodnutia; jeho skutkové zistenia a aj závery právne sú však správne. Z
obsahu spisu je zistiteľné, že príjem matky v čase posledného rozhodnutia predstavoval cca 400,-Eur
netto mesačne, príjem otca predstavoval cca 440,-Eur netto mesačne a maloletá navštevovala 4. ročník
základnej školy, t.j. prvý stupeň základnej školy. V súčasnosti príjem matky predstavuje 632,-Eur netto

mesačne a príjem otca predstavuje 904,-Eur netto mesačne; maloletá navštevuje predposledný ročník
povinnej školskej dochádzky. Z uvedeného možno konštatovať, že príjem otca sa zvýšil dvojnásobne,
príjem matky o približne 200,-Eur; zvýšenie výživného s prihliadnutím na zmenu pomerov na strane
maloletej zo sumy 125,- Eur na 230,-Eur je správne, keďže nepredstavuje ani dvojnásobné zvýšenie
pôvodnej sumy.

11. Odvolacie námietky otca, že okresný súd diskriminačne nahliadal na výdavky matky a na výdavky
otca,neskúmalpotencionálnuschopnosťmatkydosiahnuťvyššípríjemsprihliadnutímnajejproduktívny
vek a vzdelanie, hoci je v súčasnosti onkologickým pacientom, nadobudnutie 3-izbového bytu do
výlučného vlastníctva matky, čím sa mali jej pomery od posledného rozhodnutia zlepšiť a nepreukázanie

nákladov maloletej, nie sú dôvodné. Aj bez hlbšieho dokazovania je odvolaciemu súdu známe, že v
adolescentnom veku maloleté deti rýchlo rastú a dospievajú, mení sa ich fyziognómia i celkový telesný
vzrast, čím nepochybne rapídne a významne vzrastajú nároky na oblečenie a obuv, na stravu, ale i na
hygienické potreby a záujmy maloletého dieťaťa.

12. Neobstojí argument otca, že matka umelo vykonštruovala výdavok maloletej na stravu vo výške 30,-
Eur, ktoré platí svojej matke; vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu majú predovšetkým jeho
rodičia, a v podobe finančného príspevku najmä rodič, ktorý nemá dieťa vo svojej osobnej starostlivosti.
Výpomoc zo strany starých rodičov nie je oprávneným nárokom, ale len morálnou povinnosťou;
vzhľadom na to, že stará matka zo strany matky je starobnou dôchodkyňou, hoci matka maloletej

nepreukazovala príjem starej matky, je pochopiteľné, že pri výdavkoch na bývanie, stravu, zdravotný
stav atď. nemožno od starej matky žiadať poskytovanie aj finančných služieb pre maloleté dieťa, ktoré
má zarábajúceho rodiča; príprava stravy sama o sebe je časovo i finančne náročná. Otec maloletej tvrdil,
že jeho rodičia prispievajú maloletej nezištne, avšak nijako tieto tvrdenia ani v priebehu prvoinštančného
konania, ani v priebehu odvolacieho konania nekonkretizoval; i keď tvrdil, že jeho rodičia finančne

maloletej prispievajú, neuviedol žiadnu sumu, ani bližšie skutočnosti, ktoré by takéto jeho tvrdenie
preukazovali.

13. Týmto odvolací súd zodpovedá aj na odvolaciu námietku otca, že dcéra sa s ním nechce
stretávať, preto sa o ňu osobne nestará; otec netvrdil a ani nepreukazoval žiadne skutočnosti,

ktoré by dosvedčovali, že má záujem participovať na osobnej výchove maloletej; uspokojil sa len s
konštatovaním, že maloletá ho nateraz odmieta.

14. Nedôvodná je aj odvolacia námietka otca, že okresný súd nezohľadnil ďalší príjem matky v podobe
prídavku na dieťa a daňového bonusu; uvedené nároky sú sociálnym nárokom maloletého dieťaťa v

podstate bez ohľadu na príjem obidvoch rodičov. Sumy vo výške cca 23,-Eur a cca 25,-Eur (otec uvádzal
sumy v roku 2020, t.j. po rozhodnutí okresného súdu) tiež nie sú skutočnosťami, ktoré by boli dôvodom
pre zmenu rozhodnutia okresného súdu ohľadom výšky výživného.15. Krajský súd sa stotožňuje s odôvodnením okresného súdu aj ohľadom nákladov otca na domácnosť;
z obsahu spisu vyplýva, že otec je podielovým spoluvlastníkom bytu v 1/2 spolu so svojou priateľkou.
Spoluvlastník je v zmysle Občianskeho zákonníka povinný starať sa o svoje vlastníctvo; v tomto kontexte

neobstojí dohoda otca s priateľkou, že všetky náklady ohľadom služieb, spojených s užívaním bytu v ich
podielovom spoluvlastníctve, bude hradiť výlučne on, pričom jeho priateľka bude platiť len 30,-Eur (na
pojednávaní tvrdil 25,-Eur) na elektrickú energiu a všetky ostatné náklady do domácnosti a náklady na
ich spoločné voľnočasové aktivity; tomuto tvrdeniu otca neuveril ani krajský súd, pretože otec následne
vyčíslil svoje mesačné náklady na stravu (180,-Eur), na PHM do osobného motorového vozidla priateľky

(20,-Eur), na svoju motorku, využívanú ním výlučne ako hobby (cca 27,- Eur), na svoje oblečenie (30,-
Eur), na svoj internet a telefón a ďalšie. Tieto jeho tvrdenia sú v príkrom rozpore s jeho predchádzajúcim
vyjadreniami, že všetky ostatné náklady platí jeho priateľka, ako aj s jeho negatívnym stanoviskom voči
správaniu matky ohľadom zabezpečovania oblečenia a obuvi pre maloletú.
Okrem toho otec v odvolaní zotrváva na konštatovaní, že jeho príjem predstavuje 780,-Eur netto
mesačne a jeho výdavky tento príjem presahujú; z obsahu spisu ale vyplýva, že jeho zamestnávateľ

vystavil okresnému súdu potvrdenie o čistom mesačnom príjme otca vo výške 904,-Eur (č.l. 76); jeho
oprávnené výdavky zrozumiteľne a prehľadne rozpísal prvoinštančný súd.

16. Odvolací súd sa tiež stotožňuje s vyjadrením matky maloletého dieťaťa k odvolaniu, že výdavok
otca na platbu hypotekárneho úveru na kúpu bytu ako aj na platby za služby spojené s užívaním

bytu nie je jeho výlučným výdavkom, pretože má povinnosť sa na ňom podieľať aj jeho priateľka
ako spoluvlastníčkou tejto nehnuteľnosti. Iná dohoda o platbách za byt prichádza do úvahy len za
predpokladu, že neohrozuje možnosť platiť výživné na maloleté dieťa.
Okresný súd teda správne konštatoval náklady, resp. výdavky obidvoch rodičov v porovnaní s ich
príjmami v minulosti a v súčasnosti a s výdavkami maloletého dieťaťa; odvolací súd len dopĺňa, že v čase

posledného rozhodnutia v roku 2016 maloletá navštevovala 4. ročník základnej školy, t.j. prvý stupeň; v
kontexte uvedeného je nedôvodná aj odvolacia námietka otca, že maloletá navštevuje rovnaký stupeň
základnej školy ako v čase posledného rozhodnutia.

17. Pozornosti odvolacieho súdu neušla skutočnosť, že otec v odvolaní namieta platenie za uskladnenie

pupočníkovej krvi matkou, ktoré podľa tvrdenia otca platí matka mesačne, pričom zo spisu vyplýva, že
platba cca 20,-Eur je platená matkou ročne.

18. Krajský súd považuje za potrebné poukázať aj na skutočnosť, že otec obhajuje potrebu
vyfinancovania svojich záľub (držba a prevádzkovanie motorky za cca 30,- Eur mesačne), pričom

spochybňuje záľuby maloletého dieťaťa, ktoré matka uviedla v podstate ako jediné - akvaristika.

19. Za potrebné považuje krajský súd zdôrazniť aj, že je všeobecne známe, že absolvovanie vyšetrení v
stomatologickejambulanciijefinančnenákladné;jepotrebnénielenvzhľadomnaestetickývývindieťaťa,
ale predovšetkým za účelom jeho správneho zdravotného vývinu. Zo spisu vyplýva, že maloletá má

predpísaný zubný strojček na horný aj dolný chrup a návštevy u stomatológa prebiehajú približne každé
dva mesiace a sú hradené výlučne matkou. Podľa predložených listinných dokladov sú tieto náklady
takmervovýškeurčenéhovýživnéhoodotca,resp.výživnéodotcastačílennazaplateniedvochnávštev
u zubnej lekárky. Spochybňovanie potreby okresným súdom stanovenej výšky výživného je teda len s
poukazom na vyššie uvedené irelevantné.

20. Matka v odvolacom konaní predložila listinný doklad o tom, že jej bol priznaný status osoby ťažko
zdravotne postihnutej s mierou postihnutia 80%; túto listinu krajský súd nepovažoval za novotu v konaní,
ale len za doklad, potvrdzujúci skutočnosti tvrdené matkou pred okresným súdom ohľadom jej vážneho
zdravotného stavu vo vzťahu k onkologickému ochoreniu. Priznanie statusu zdravotne ťažko postihnutej

osoby a vydanie preukazu ZŤP je administratívnym rozhodnutím, ktorá skutočnosť nemení nič na zistení
skutkového stavu okresným súdom, má deklaratórny charakter a neznamená, že matka má vyšší príjem
alebo že by jej príjem klesol; nevyplýva z neho ani, že by matke bol priznaný invalidný alebo čiastočný
invalidný dôchodok.

21. Vzhľadom na uvedené skutočnosti mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie v čase svojho
rozhodovaniapostupovalsprávne,správneurčilvýškuzvýšenéhovýživného;určeniepočiatkuzmenenej
vyživovacej povinnosti žiaden z účastníkov nenamietol; vyplýva z neho, že otec bude vyššie výživné
platiť len od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o zvýšení výživného. Odvolaním napadnutýrozsudok má všetky náležitosti podľa §220 C.s.p., je dostatočne presvedčivý, preskúmateľný a
zrozumiteľný, odvolací súd nevidel žiadne dôvody na jeho zmenu (§388 C.s.p.), ani zrušenie (§389
C.s.p.); preto ho v plnom rozsahu potvrdil (§387 ods. 1, 2 C.s.p.), a to aj vo výroku o trovách konania,

osobitne odvolaním nenapadnutým.

22. O trovách odvolacieho konania krajský súd rozhodol podľa §52 C.m.p. tak, že žiaden z účastníkov
nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

23. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§393 ods. 2 druhá
veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).
Proti právoplatnému rozhodnutiu súdu v konaní podľa tohto zákona je prípustné dovolanie generálneho

prokurátora Slovenskej republiky (ďalej len "generálny prokurátor"), ak to vyžaduje verejný záujem alebo
ochranaprávaaknápravunemožnovčasepodaniadovolaniagenerálnehoprokurátoradosiahnuťinými
právnymiprostriedkami(§78ods.1C.m.p.).Dovolaniegenerálnehoprokurátorajeprípustné,akpotreba
zrušiť alebo zmeniť právoplatné rozhodnutie prevyšuje nad záujmom zachovania jeho nezmeniteľnosti
a nad princípom právnej istoty (§ 78 ods. 2 C.m.p.).

Generálny prokurátor podá dovolanie iba na základe podnetu účastníka alebo osoby dotknutej
právoplatným rozhodnutím súdu. Generálny prokurátor nie je viazaný rozsahom podnetu v prípadoch, v
ktorých ani dovolací súd nie je viazaný rozsahom dovolania (§ 80 ods. 1 C.m.p.). Generálny prokurátor
môže podať dovolanie aj bez podnetu vo veciach, v ktorých môže prokurátor do konania vstúpiť, a to aj
vtedy, ak prokurátor do konania nevstúpil (§ 80 ods. 2 C.m.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť
o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo

na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2
C.m.p.).