Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 3. október 2018

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 10C/32/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118226048
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Gazdačková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2018:6118226048.2

Rozhodnutie

Okresný súd Martin sudkyňou JUDr. Máriou Gazdačkovou v právnej veci žalobcu GAPAcar, s.r.o.,
so sídlom Československej armády 10686/3, 036 01, Martin, IČO: 46 587 527, právne zastúpeného
advokátskou kanceláriou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., so sídlom Kmeťova 26, 0140 01,
Košice - Staré mesto, IČO: 47 237 406, proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s., Vienna
Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23, Bratislava - Staré mesto, IČO: 00 585 441,

právne zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811
02, Bratislava - Staré mesto, IČO: 37 928 422, v konaní o zaplatenie 3.230,65 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žaloba žalobcu sa v celom rozsahu zamieta.

II. Žalovaný má proti žalobcovi právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

III. O výške náhrady trov konania žalovaného rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na Okresnom súde v Banskej Bystrici v upomínacom konaní a následne na Okresný
súd Martin po odpore žalovaného, postúpenou dňa 11.6.2018, sa žalobca proti žalovanému domáhal
zaplatenia sumy 3.230,65 € s 5 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 14.4.2017 do zaplatenia,

sumy 227,24 € titulom nákladov na vypracovanie znaleckého posudku a náhrady trova konania.

2. Žalobca žalobu odôvodnil tou skutočnosťou, že 31.1.2017 došlo ku škodovej udalosti, pri ktorej
bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Volvo V50 1.6 D Kinetic, EČ: E.-XXXDZ, ktoré v čase
škodovej udalosti patrilo E. Č., T. T. - C. XXX. Škodovú udalosť spôsobil vodič motorového vozidla
Renault 110, EČ: P.-XXXAV, D. M., a toto vozidlo bolo v čase škodovej udalosti povinne

zmluvne poistené u žalovaného. Žalovaný predmetnú škodovú udalosť po nahlásení zaregistroval pod
č. XXXXXXXXXX. Žalovaný listom zo 7.3.2017 žalobcovi oznámil, že poistná udalosť bude riešená
formou náhrady totálnej škody a výšku poistného plnenia v oznámení zo dňa 16.3.2017 vyčíslil na
5.606,35 €. Žalobca poukázal na ust. § 15 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení
zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Uviedol, že žalovaný všeobecnú
hodnotu vozidla určil na 8.096,35 €, z čoho hodnota použiteľných zvyškov predstavovala sumu 2.490 €

a poistné plnenie, teda rozdiel, bol vo výške 5.606,35 €, priznal poškodenému. Žalobca v tejto súvislosti
poukázal aj na vyhlášku č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku a to konkrétne prílohu
6 písm. C/, ktorá ustanovuje postup znalcov pri výpočte škody na cestnom vozidle a uviedol, že výpočet
škody a napokon aj posúdenie, či šlo v uvedenom prípade o totálnu škodu, alebo nie, sa odvíja od
nasledovného ustanovenia „pri výpočte výšky škody“ znalec c/ porovná náklady na opravu poškodenia
vozidla NO s reprodukčnou obstarávacou hodnotou vozidla bezprostredne pred jeho poškodením, ak

sú tieto náklady vyššie, alebo sa rovnajú reprodukčnej obstarávacej hodnote vozidla bezprostredne
pred poškodením, ide o úplné zničenie vozidla, teda totálnu škodu a znalec postupuje podľa písm. d/a f/ tohto bodu. Ak náklady na opravu poškodenia vozidla a nepresahujú reprodukčnú obstarávaciu
hodnota vozidla bezprostredne pred poškodením, znalec postupuje podľa písm. e/ a g/, prípadne h/ tohto
bodu. V predmetom prípade sa jednalo o totálnu škodu, nakoľko náklady na opravu motorového vozidla

prevyšovalireprodukčnúobstarávaciuhodnotuvozidla.Žalobcasivzhľadomnastavmotorovéhovozidla
dal vypracovať znalecký posudok č. 1/2018 Ing. Petra Wienera, znalca z odboru 030000 - doprava
cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných
vozidiel, ktorý určil reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla ku dňu škodovej udalosti vo výške 8.837
€ s DPH. Reprodukčná obstarávacia hodnota predmetného motorového vozidla stanovená znaleckým

posudkom, odzrkadľovala skutočný stav a výbavu poškodeného motorového vozidla a je zrejmé, že táto
reprodukčná obstarávacia hodnota motorového vozidla určená podľa znaleckého posudku je vyššia, ako
všeobecná hodnota motorového vozidla vypočítaná žalovaným, keďže v zmysle vyhlášky č. 492/2004
Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku reprodukčná obstarávacia hodnota zahŕňa aj všeobecnú
hodnotu vozidla. Celková výška škody, ktorá vznikla poškodenej, je v súlade so znaleckým posudkom č.
1/2018vovýške8.837€.Žalovanývšakpoškodenejvyplatiliba5.606,35€.Neuhradiljej3.230,65€.Táto

neuhradená suma bola poškodenou E. Č., postúpená na žalobcu a Zmluvou o postúpení pohľadávky
zo dňa 22.1.2018 a žalobca si túto pohľadávku proti žalovanému uplatnil s tým, že požaduje priznať aj
úroky z omeškania vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný 16.3.2017 podľa vlastného oznámenia ukončil
šetrenie poistnej udalosti a v zmysle § 797 ods. 3 prvá veta Obč. zákonníka je plnenie poisťovne splatné
do 15 dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. 15

dní potom uplynulo 31.3.2017 a 1.4.2017 sa žalovaný dostal do omeškania. Okrem istiny požadovanej
titulom poistného plnenia žalobca uplatnil aj nárok na zaplatenie dumy 227,24 €, ktorú vynaložil na
obstaranie znaleckého posudku č. 1/2018 u Ing. Petra Wienera.

3. Na dôkaz svojich tvrdení žalobca do spisu pripojil listy žalovaného zo dňa 7.3.2017 a 6.3.2017,

znaleckýposudokč.1/2018,Zmluvuopostúpenípohľadávkyzodňa22.1.2018,daňovýdokladč.1/2018
a výpis z účtu žalobcu.

4. Žalovaný vo svojom vyjadrení uviedol, že uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a súčasne
predkladá súdu výpočet všeobecnej hodnoty cestného vozidla ku dňu 31.1.2017, ktorý bol rovnako

ako znalecký posudok, vypracovaný v súlade s prílohou č. 6 k vyhláške č. 492/2004 Z.z. o postupoch
stanovenia hodnoty cestných vozidiel a vyhlášku č. 626/2007 Z.z., ktorou sa mení a dopĺňa vyhláška
č. 492/2004 Z.z.. Výpočet všeobecnej hodnoty vozidla ako hodnota vozidla v danom mieste a čase v
peniazoch, pri ktorej stanovení sú okrem vplyvu opotrebenia zahrnuté aj vplyvy trhu, predajnosť, typ
vozidla, vyjadruje hodnotu vozidla pri jeho predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodnému

dátumu. Je súčinom technickej hodnoty vozidla a koeficientom predajnosti. Preto je žalovaný toho
právneho názoru, že na stanovenie výšky skutočnej škody postupom zakotveným v prílohe č. 6 k
vyhláške č. 492/2004 Z.z. je potrebné uplatňovať ako výstupnú hodnotu práve všeobecnú hodnotu
motorového vozidla tak, ako to je použité v predkladanom výpočte. Práve všeobecná hodnota je
hodnotou motorového vozidla pri jeho predaji obvyklým spôsobom na voľnom trhu k rozhodnému

dátumu pri zohľadnení vplyvu opotrebenia. Vzhľadom k uvedenému potom považuje žalovaný náklady
na znalecký posudok zo strany žalobcu za nedôvodné a neopodstatnené, nakoľko predložený znalecký
posudok vychádzal pri stanovení výšky škody motorového vozidla z iných vstupných hodnôt, ako
stanovujú príslušné právne normy vyhlášky. Súčasne žalovaný dáva do pozornosti súdu, že stav
použiteľných zvyškov motorového vozidla po škodovej udalosti je vo výške 2.490 €. Práve preto po

odpočítaní hodnoty použiteľných zvyškov od všeobecnej hodnoty motorového vozidla dospel žalovaný k
výške poistného plnenia vo výške 5.606,35 €. K tomuto vyjadreniu žalovaný pripojil výpočet všeobecnej
hodnoty cestného motorového vozidla v súlade s prílohou č. 6 k vyhláške č. 492/2004 Z.z..

5. Na toto vyjadrenie žalovaného reagoval žalobca replikou zo dňa 25.5.2016, ku ktorej pripojil aj tlačivo

uplatnenia nároku na náhradu škody podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z.. Uviedol, že namieta
tvrdenia žalovaného v tom smere, že by žaloba nemala zákonom stanovené náležitosti. Poukázal na
skutočnosť, že žalobca konštatoval, že nehodu spôsobil vodič motorového vozidla Renault 110 D.
M., ktoré motorové vozidlo bolo v tom čase povinne zmluvne poistené u žalovaného. Pokiaľ žalovaný
konštatuje, že pri výške náhrady škody je nutné brať na zreteľ všeobecnú hodnotu motorového vozidla,

s týmto tvrdením žalobca nesúhlasil. V uvedenom prípade išlo o totálnu škodu, pričom k rovnakému
záveru došiel aj znalec Ing. Wiener v znaleckom posudku č. 1/2018. Argumentácia žalovaného ohľadne
všeobecnej hodnoty motorového vozidla je podľa jeho názoru protizákonná. To, aké hodnoty je potrebné
brať na zreteľ, v uvedenom prípade neurčil žalovaný na vlastného uváženia, ale platná právna norma.Žalobca pritom poukázal predovšetkým na prílohu č. 6 písm. c/ vyhlášky č. 492/2004 Z.z. a uviedol, že
pri posúdení, či išlo v konkrétnom prípade o totálnu škodu, sa v zmysle a v súlade s touto prílohou berú
do úvahy náklady ma opravu a reprodukčná a obstarávacia hodnota motorového vozidla. Náklady na

opravu boli znalcom v znaleckom posudku vyčíslené na 8.950 € s DPH a reprodukčná obstarávacia
hodnota motorového vozidla bola stanovená vo výške 8.837 € s DPH. Preto šlo o totálnu škodu. Pokiaľ
žalovaný namieta, že zo strany žalobcu nebola zohľadnená hodnota použiteľných zvyškov motorového
vozidla, tak žalobca poukázal na skutočnosť, že podľa platnej legislatívy zákon o odpadoch § 51 ods. 1
č. 223/2001 Z.z. tak, ako uviedol znalec, držiteľ motorového vozidla kategórie M1, ak prestane motorové

vozidlo používať, stáva sa toto motorové vozidlo odpadom a držiteľ takéhoto vozidla je povinný odovzdať
kompletné staré vozidlo, ktoré musí mať minimálne 90 % hmotnosti z pohotovostnej hmotnosti uvedenej
výrobcom pri jeho uvedení do prevádzky. Vzhľadom na uvedené držiteľ starého motorového vozidla
nemôže rozpredať použiteľné zvyšky a preto hodnota zvyškov je nula €. Preto sa žalobca domnieva, že
znalec správne stanovil hodnotu zvyškov vo výške nula € a na vyvrátenie správnosti odborných záverov
v znaleckom posudku nestačí len púhe konštatovanie žalovaného, že výpočet výšky škody použitý v

znaleckom posudku je nesprávny. Citoval z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tam
uvedeného, že ak účastník chcel spochybniť závery znalca, bolo jeho povinnosťou predložiť k týmto
tvrdeniam také procesne relevantné dôkazné prostriedky, ktoré by jednoznačne odborné závery znalca
spochybnili. Preto žalobca považuje výšku škody stanovenú na základe znaleckého posudku č. 1/2018
za správnu. V dôsledku tejto skutočnosti žiadal, aby súd žalobe vyhovel.

6. Žalovaný následne reagoval duplikou, v ktorej vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti Okresného
súdu Martin vzhľadom na skutočnosť, že všeobecným súdom žalovaného je Okresný súd Bratislava
I. Ďalej namietal, že pokiaľ žalobca odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu vo vedenom
súdnom spore zo Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.1.2018, tak v tejto zmluve podľa jeho

názoru absentuje konkrétny prejav vôle poškodeného ako postupcu týkajúci sa postúpenia samotnej
pohľadávky na žalobcu. V danej zmluve je uvedená len špecifikácia, podľa názoru žalovaného
neexistujúcej pohľadávky, avšak absentuje naplnenie samotného cieľa Zmluvy o postúpení pohľadávok,
ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Preto žalobca nemôže byť aktívne vecne
legitimovaný subjekt na strane žalobcu.

7. Žalobca následne ešte reagoval tretím podaním a to podaním z 24.9.2018, kde poukázal na ust. §
19 písm. b/ C.s.p., z ktorého vyplýva, že popri všeobecnom súde žalovaného je na konanie miestne
príslušný aj súd, v obvode ktorého nastala skutočnosť, ktorá zakladá právo na náhradu škody.

8. Ku škodovej udalosti došlo v Martine pri obchodnom centre Tulip, čo bolo preukázané predloženým
dokumentom „uplatnenie nároku na náhradu škody“. Žalobca si zvolil miestnu príslušnosť súdu danú
na výber v súlade s platnou právnou úpravou, pretože si zvolil Okresný súd Martin ako súd, v obvode
ktorého došlo ku škodovej udalosti (s takýmto záverom žalobcu Okresný súd Martin ako súd konajúci
a prejednávajúci tento spor, súhlasí a odkazuje na túto argumentáciu v súvislosti s prejednaním tohto

sporu).

9. K vytýkaným nedostatkom Zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca v tomto podaní uviedol, že
podstatnými náležitosťami Zmluvy o postúpení pohľadávky sú podľa § 524 Obč. zákonníka:

1/ označenie účastníkov zmluvy, teda postupcu a postupníka
2/ identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému
dlžníkovi a aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy
bola postúpená

10. Tieto náležitosti zmluva spĺňala. V čl. II. predmetnej zmluvy postupca jednoznačne prehlasuje, že
špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Logickým výkladom, ak postupca prehlasuje,
že táto špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna, musí mať vedomosť o tom, že táto
pohľadávkajepredmetompostúpenia atedaajtaktoprejavujesvojuvôľupohľadávkuvkonkrétnejvýške
vzniknutú z konkrétneho dôvodu postúpiť. Preto žalobca má za to, že postupca v uvedenom prípade

vyjadril svoju vôľu postúpiť pohľadávku na postupníka a to vyjadrením súhlasu s výškou a špecifikáciou
postupovanej pohľadávky. Rovnako v čl. III. predmetnej zmluvy zmluvné strany vyhlasujú, že zmluva
predstavuje ich skutočnú, slobodnú a vážnu vôľu. Pokiaľ žalovaný namieta nemožnosť postúpenia z
dôvodu neexistencie pohľadávky, s uvedeným žalobca nesúhlasí s poukazom na ust. § 797 ods. 2 Obč.zákonníka, podľa ktorého samotná škoda vznikla poškodenému už momentom vzniku škodovej udalosti.
Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku poškodeného, je škodová udalosť. Preto žalobca bol
aktívne legitimovaný na podanie návrhu na vydanie platobného rozkazu.

11. Na takýchto pozíciách procesné strany zotrvali aj na pojednávaní dňa 3.10.2018. Na tomto
pojednávaní súd vykonal dokazovanie čítaním listín pripojených so súdneho spisu. Iné dôkazy už súd
nevykonával, pretože napriek predbežnému právnemu posúdeniu veci a dôkazov, ktoré strany sporu,
najmä žalujúca strana, predložili, zo strany žalujúcej neboli navrhované ďalšie dôkazy.

12. Medzi procesnými stranami nebola sporná tá skutočnosť, že prevádzkou motorového vozidla
poistenca žalovanej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle E. Č. dňa 31.1.2017 v Martine pri
obchodnom centre Tulip, pričom predmetné motorové vozidlo (tak poškodené, ako aj motorové vozidlo
D. M., ktorého vozidlom bola spôsobená škoda), opísal žalobca v žalobe a tieto skutočnosti vyplývajú aj z
tlačiva „uplatnenie nároku na náhradu škody“, ktorú žalovaný prevzal od poškodenej 20.2.2017. Teda je

zrejmé,žepoškodenápriamouplatnila nároknanáhraduškodyvočižalovanejpoisťovni.Medzistranami
sporu bolo sporné len to, či žalobca na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky je vecne legitimovaný
na uplatnenie nároku v zmysle ust. § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. a aká je výška poistného plnenia.

13. Pokiaľ ide o vyhodnotenie vecnej legitimácie žalobcu, tak súd dospel k presvedčeniu, že Zmluva o

postúpení pohľadávky, ktorú uzavrela dňa 22.1.2018 E. Č. so žalobcom, je podľa presvedčenia súdu
platným dvojstranný právnym úkonom uzavretým v súlade s ust. § 524 a nasl. Obč. zákonníka. Zmluvné
strany sú označené ako postupca (E. Č.) a postupník (žalobca), pričom postupca v čl. I. ods. 1 podľa
presvedčenia súdu presne špecifikuje pohľadávku voči žalovanej, ktorej výška je síce sporná (3.230,65
€) ako sumu, ktorá predstavuje nezaplatenú časť skutočnej škody, ktorá vznikla na motorovom vozidle

poškodenej v dôsledku poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX a predmetom zmluvy je postúpenie tejto
nezaplatenej pohľadávky. V odseku 2 postupca prehlasuje, že špecifikácia postupovaných pohľadávok
je úplná a správna.

14. Podľa presvedčenia súdu aj keď zmluva neobsahovala ustanovenie, z ktorého by expressis verbis

bolo zrejmé, „že postupca takto špecifikovanú pohľadávku postupuje na postupníka“, z čl. I. tejto zmluvy
je nepochybné, že postupca konštatuje (a podľa presvedčenia súdu dostatočne určito a zrozumiteľne)
a špecifikuje pohľadávku, ktorú má a následne zmluvné strany konštatujú, že predmetom zmluvy
je postúpenie tejto pohľadávky z postupcu na postupníka. Preto podľa presvedčenia súdu je vôľa
zmluvných strán zrejmá a je zrejmé, že v súlade s touto vôľou bolo postúpenie pohľadávky z poškodenej

E. Č. na žalobcu, uskutočnené. Preto v tomto smere súd voči vecnej legitimácii žalobcu, ktorá vznikla
na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky, výhradu k žalobe nemal.

15. Iné výhrady mal však súd k pohľadávke, ktorú žalobca uplatnil a to ale z iných dôvodov, než že by
žalobca na základe ust. § 15 a platného postúpenia pohľadávky nebol vecne legitimovaným subjektom.

16. Pokiaľ šlo o výšku škody na motorovom vozidle, ktorého držiteľom bola E. Č., pri poistnej udalosti
31.1.2017, tak žalobca výšku škody preukazoval znaleckým posudkom Ing. Petra Wienera. Je zrejmé,
že znalecký posudok vychádzal zo stanovenia reprodukčnej obstarávacej hodnoty vozidla k 31.1.2017,
ktorá bola stanovená vo výške 8.837 € a z nákladov na opravu motorového vozidla, ktoré

boli stanovené v sume 8.949,77 €, v dôsledku čoho náklady na opravu boli vyššie ako reprodukčná
obstarávacia hodnota vozidla a preto škoda na motorovom vozidle bola vyhodnotená ako totálna. Znalec
v závere určil, že výška skutočnej škody na motorovom vozidle zodpovedá reprodukčnej obstarávacej
hodnote, teda sume 8.837,00 €.

17. Pokiaľ šlo o náklady, znalec však v znaleckom posudku nevyhodnotil hodnotu zvyškov s poukazom
na ust. § 51 ods. 1 zákona č. 223/2001 Z.z. od odpadoch, podľa ktorého držiteľ motorového vozidla, ak
prestane motorové vozidlo používať, stáva sa toto motorové vozidlo odpadom a držiteľ takého vozidla
je povinný odovzdať kompletné staré vozidlo v autorizovanom spracovateľskom zariadení určenom na
likvidáciu starých vozidiel. Vzhľadom na uvedené držiteľ starého motorového vozidla nemôže rozpredať

použiteľné zvyšky a preto znalec hodnotu zvyškov určil na nula € s DPH.

18. Podľa presvedčenia súdu už takéto konštatovanie znalca spochybňuje samotnú hodnovernosť
znaleckého posudku a to vzhľadom na skutočnosť, že v čase spracovania znaleckého posudku a v časedopravnej nehody a poistnej udalosti už platil zákon č. 79/2015 Z.z. o odpadoch, ktorý definuje odpad
v ust. § 2 ods. 1 ako hnuteľnú vec, alebo látku, ktorej sa držiteľ zbavuje, chce sa jej zbaviť, alebo je v
súlade s týmto zákonom, alebo osobitnými predpismi povinný sa jej zbaviť.

19. Už z citovaného ustanovenia je zrejmé, že odpadom môže byť aj staré vozidlo, pokiaľ sa ho držiteľ
rozhodnezbaviť,pretožezožiadnehoustanovenia5.oddielu(§60anasl.)citovanéhozákonanevyplýva
žiadna povinnosť pre držiteľa motorového vozidla, ktoré bolo poškodené haváriou, jednoznačne sa
tohto vozidla zbaviť. Naviac žalujúca strana ani nepredložila dôkaz o tom, že by poškodená E. Č.

zvyšky motorového vozidla, ktoré bolo poškodené 31.1.2017, bola odovzdala osobe vykonávajúcej
zber starých vozidiel, alebo spracovávateľovi starých vozidiel. Je predsa na vlastníkovi motorového
vozidla, ktoré podľa prílohy č. 1, kde je uvedená fotodokumentácia, bolo poškodené na ľavej strane,
ale podľa presvedčenia súdu neprestalo byť vecou v právnom slova zmysle, teda vecou, ktorá môže
byť predmetom občiansko - právnych vzťahov, či takéto vozidlo sa predsa len nepokúsi, hoci aj s
neprimeranými nákladmi, opraviť, prípadne, či ho nepredá havarované inej osobe, ktorá je ochotná

prípadne s nižšími nákladmi si ho opraviť, alebo s ním bude nakladať ako s odpadom a v takom prípade
ho odovzdá subjektu, ktorý má oprávnenie na zber starých motorových vozidiel. Zo zákona o odpadoch
totiž nevyplýva žiadna povinnosť pre majiteľa poškodeného motorového vozidla pri havárii nakladať s
týmto vozidlom výlučne tým spôsobom, že bude odovzdané osobe prevádzkujúcej zariadenie na zber
starých vozidiel. Pokiaľ chce ale takýto držiteľ motorového vozidla naložiť s vozidlom ako s odpadom,

teda chce sa ho ako odpadu zbaviť, v takom prípade je potom povinný postupovať podľa ust. 5. oddielu
zákona o odpadoch.

20. Žalujúca strana neprodukovala dôkaz, že by s vozidlom ako odpadom, bolo naložené a preto je súd
toho názoru, že aj poškodené motorové vozidlo malo svoju hodnotu a tá nemohla byť (vychádzajúc z

fotografií predmetného motorového vozidla v znaleckom posudku) nulová a preto si znalec nepočínal v
súlade s prílohou č. 6 písm. c/ vyhlášky č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku.

21. Z tejto prílohy vyplýva, že pod pojmom „škoda na cestnom vozidle“ sa rozumie ujma, ktorá nastala
na majetku poškodeného a ktorú možno objektívne vyjadriť v peniazoch. Výška škody je podľa § 442

Obč. zákonníka tzv. skutočná škoda, ktorá znamená zmenšenie majetku poškodeného, alebo náklady
potrebné na to, aby sa dosiahol predchádzajúci stav. Na stanovenie výšky škody je rozhodujúca cena
veci v čase poškodenia s prihliadnutím na pokles ceny vyplývajúci z veku, amortizácie, funkčnosti,
prípadne s prihliadnutím na vzrast ceny. Výška škody sa teda vypočíta ako tzv. skutočná škoda. Pri jej
výpočte musí byť zohľadnené zlepšenie, alebo zhoršenie technického stavu vozidla vykonanou opravou,

prípadne jeho nezmenenie. Z vyhlášky citovanej časti vyplýva, že pri výpočte škody znalec

a/ musí stanoviť všeobecnú hodnotu vozidla, ako aj reprodukčnú obstarávaciu hodnotu vozidla pred jeho
poškodením (VŠH1 a ROH1). Tieto hodnoty vypočíta postupom uvedeným v kapitole B tejto prílohy;
pri výpočte uvažuje so známym, alebo s predpokladaným stavom vozidla bezprostredne pred jeho

poškodením;

b/ stanoví náklady na opravu poškodenia vozidla (NO);

c/ porovná náklady na opravu poškodenia vozidla (NO) s reprodukčnou obstarávacou hodnotu vozidla

bezprostredne pred jeho poškodením. Ak sú tieto náklady vyššie, alebo sa rovnajú reprodukčnej
obstarávacej hodnote vozidla bezprostredne pred jeho poškodením, ide o tzv. úplné zničenie vozidla
(totálnu škodu) a znalec postupuje podľa písm. d/ a f/ tohto bodu;

d/ znalec stanoví hodnotu predajných zvyškov vozidla (HZ). Hodnotou predajných zvyškov vozidla sa

rozumie výkupná hodnota týchto zvyškov u predajcu opotrebovaných náhradných dielov po odpočítaní
nákladov na ich demontáž z vozidla a očistenie, prípadne preskúšanie;

f/vprípade,ženákladynaopravusúväčšie,alebosarovnajúreprodukčnejobstarávacejhodnotevozidla
bezprostredne pred jeho poškodením, vypočíta výšku škody podľa vzorca VŠ = (ROH1 + NL) - HZ a (€).

NL sú náklady na likvidáciu nepoužiteľného odpadu vzniknutého pri získaní predajných zvyškov vozidla.

22. Je zrejmé, že znalec takto nepostupoval, pretože znalec nielen že neurčil hodnotu použiteľných
zvyškov, ale neurčil ani náklady na likvidáciu odpadu, hoci s tým rátal v znaleckom posudku, kde ich určilako hodnotu nula €. Súd preto tento znalecký posudok nepovažoval za hodnoverný podklad pre určenie
výšky škody na motorovom vozidle poškodenej Č. a teda nepovažoval za hodnoverné východisko pre
určenie výšky pohľadávky žalobcu na náhradu poistného plnenia podľa ust. § 15 zákona č. 381/2001

Z.z..

23. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

24. Inak povedané, žalobca, na ktorého prešiel nárok na náhradu škody vo vzťahu voči poisťovni,
nepreukázal, že by jeho nárok bol vyšší ako určila poisťovňa v oznámení o poistnom plnení, ktoré
zaslala poškodenej Č. listom zo 16.3.2017. Z tohto listu vyplýva, že poisťovňa určila všeobecnú hodnotu
vozidla na 8.096,35 € a hodnotu použiteľných zvyškov vozidla na 2.490 €. Táto suma by mala byť

hodnotou poškodeného motorového vozidla, ktoré zostalo podľa vykonaného dokazovania, keďže iný
dôkaz produkovaný nebol, v držbe a vlastníctve E. Č.. Tej bolo potom vyplatené poistené plnenie vo
výške5.606,35€akorozdielmedzihodnotoupoužiteľnýchzvyškovavšeobecnouhodnotoumotorového
vozidla.Poisťovňapripojilakodporuvýpočetvšeobecnejhodnotymotorovéhovozidlaatentovýpočetbol
podľa údajov, alebo mal byť spracovaný v súlade s prílohou č. 6 k vyhláške č. 492/2004 Z.z. o postupoch

stanovenia hodnoty cestných vozidiel, pričom je zrejmé, že rozdiel vo všeobecnej hodnote motorového
vozidla tak, ako ju určil znalec Ing. Wiener a ako ju určila poisťovňa, je daný tou skutočnosťou, že obaja
spracovatelia vyhádzali z inej východiskovej hodnoty vozidla. V prípade poisťovne je ale zrejmé, že
poisťovňa k stanoveniu jednak koeficientu predajnosti vozidla, ale aj východiskovej hodnoty vozidla
vychádzala z porovnávania 6 obdobných vozidiel s približne rovnakými parametrami na trhu z databázy

Agentúra autodata, s.r.o.. Vzhľadom na nižšiu východiskovú hodnotu zistenú poisťovňou (kde ale na
rozdiel od znaleckého posudku je súdu zrejmé, ako poisťovňa k výške východiskovej hodnote dospela
a čo porovnávala) i pri vyššom koeficiente predajnosti bola poisťovňou stanovená všeobecná hodnota
vozidla nižšia.

25. Aj keď z predloženého výpočtu všeobecnej hodnoty cestného motorového vozidla nie je zrejmé, ako
poisťovňa dospela k hodnote použiteľných zvyškov, ktorú uviedla v Oznámení o poistnom plnení v liste
zo dňa 16.3.2017, na druhej strane žalobca znaleckým posudkom, ktorý predložil a o ktorého správnosti
mal súd pochybnosti vzhľadom na vyššie uvedené, neobhájil svoju pohľadávku a nepreukázal, že
vôbec existuje v uplatnenej výške. Súd po nahliadnutí do znaleckého posudku a fotografií poškodeného

motorového vozidla, sa nemôže stotožniť s tvrdením, že poškodené motorové vozidlo má hodnotu nula
€, čo by mala byť hodnota použiteľných zvyškov tak, ako ich určil znalec Ing. Peter Wiener. Súd dospel k
presvedčeniu, že ani znalec nepostupoval v súlade s vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej
hodnoty majetku, konkrétne s prílohou č. 6 písm. c/ tejto vyhlášky a tým žalobca nepreukázal existenciu
nároku na poskytnutie ďalšieho poistného plnenia, čo i len v sume 1 euro, nieto ešte v sume, ktorú

uplatňoval. Preto súd jeho nárok neuznal a žalobu ako nedôvodnú zamietol.

26. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. a úspešnému žalovanému proti
neúspešnému žalobcovi, priznal právo na náhradu všetkých účelne vynaložených trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, ktorý ho vydal.

Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 C. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 C. s. p. odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 C. s. p. odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 C. s. p. odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 C. s. p. prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.