Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. apríl 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23Tos/46/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3120010259
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 04. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Javorková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3120010259.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Javorkovej a sudcov
JUDr. Ondreja Samaša a JUDr. Mariána Dunčka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 29. apríla 2020
prejednal sťažnosť odsúdeného

O. K.,

nar. XX.XX.XXXX v A., trvale bytom A., J. č. XXXX/X, t. č. vo výkone trestu v Ústave na výkon trestu
odňatia slobody Dubnica nad Váhom,

ktorú podal proti uzneseniu Okresného súdu Trenčín sp. zn. 6Pp/48/2020 zo dňa 10.03.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sa sťažnosť odsúdeného zamieta, pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/90/2018 zo dňa 06.09.2018 bol O. K. odsúdený pre
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f), ods. 3 písm. b) Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere
9 mesiacov, pre výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom
stráženia.

Rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 1T/99/2017 zo dňa 28.02.2018 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline sp. zn. 2To/41/2018 zo dňa 26.09.2018 bol O. K. odsúdený pre viacnásobný
prečin krádeže podľa § 212 ods. 2 písm. f) Tr. zák. k trestu odňatia slobody vo výmere 5 mesiacov, pre
výkon ktorého trestu bol zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, ako aj
k spoločnému trestu odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, pre výkon ktorého trestu bol zaradený do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/13/2017 zo dňa 13.03.2017 bol O. K. odsúdený pre
prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 1 Tr. zák. k súhrnnému trestu odňatia slobody vo výmere 24
mesiacov, výkon ktorému bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní 30 mesiacov.

Uznesením Okresného súdu Okresného súdu Martin sp. zn. 13T/13/2017 zo dňa 15.01.2019 bolo
vyslovené jeho neosvedčenie sa v tejto skúšobnej dobe a bol mu nariadený výkon trestu odňatia slobody
vo výmere 24 mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Uznesením súdu prvého stupňa bol podľa § 415 ods. 1 Tr. por. a § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. zamietnutý
návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odsúdený sťažnosť, ktorú zahlásil do zápisnice o
verejnom zasadnutí ihneď po vyhlásení uznesenia.

Krajský súd v Trenčíne, ako súd nadriadený súdu prvého stupňa, primárne zistiac, že podaná sťažnosť
je prípustná, bola podaná oprávnenou osobou a v zákonom stanovenej lehote na neverejnom zasadnutí
podľa § 192 ods. 1 Tr. por. preskúmal správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému
sťažovateľ podal sťažnosť, ako aj konanie, ktoré tomuto výroku predchádzalo, a dospel k záveru, že
sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Krajský súd v prvom rade konštatuje, že súd prvého stupňa správne procesne postupoval, keď o návrhu
odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody rozhodoval na verejnom
zasadnutí. Odsúdený tu mal možnosť vyjadriť sa k priebehu svojho výkonu trestu odňatia slobody, ako
aj k dôvodom, pre ktoré navrhoval svoje podmienečné prepustenie.

Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvého stupňa ďalej vyplýva, že tento sa dôsledne zaoberal zákonnými
podmienkami pre podmienečné prepustenie podľa § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. Možno len prisvedčiť jeho
názoru spočívajúcemu v tom, že odsúdený spĺňa formálnu podmienku z pohľadu výkonu potrebných
výmer všetkých uložených trestov odňatia slobody. Nemožno súhlasiť však s ďalším záverom súdu
prvého stupňa, že u odsúdeného bola splnená aj prvá materiálna podmienka v podobe polepšenia sa.

Krajský súd považuje v prvom rade za potrebné zdôrazniť, že o výmere trestu, teda aj o dĺžke pôsobenia
výchovného účinku tohto trestu na odsúdeného, rozhoduje súd, ktorý vydal právoplatný odsudzujúci
rozsudok. Na druhej strane ale zákonodarca ustanovil možnosť predčasného podmienečného
prepustenia odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody. Z právnej úpravy tohto inštitútu nepochybne

vyplýva, že zákonodarca prezumuje možnosť nápravy páchateľov trestných činov v rámci výkonu
trestu odňatia slobody do takej miery, že i kratším výkonom tohto trestu, než ho uložil súd v
odsudzujúcom rozsudku, je možné pri správnom výchovnom pôsobení a pri nadväzujúcom plnení
povinností odsúdeného a jeho správaním preukazujúcim polepšenie dosiahnuť výchovný účel trestu,
teda nápravu páchateľa trestného činu, aby sa do budúcna už nedopúšťal trestnej činnosti aj pri jeho

pobyte na slobode. Zákonodarca neurčil povinnosť súdu podmienečne prepustiť každého odsúdeného
(„Súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť...“ - § 66 ods. 1 Tr. zák.), ale ponecháva na úvahu
súdu na základe dôkazov posúdiť, či výchovný účel trestu odňatia slobody aj kratšieho trvania zapôsobil
na toho ktorého odsúdeného v takom rozsahu, že z hľadiska zabezpečenia ochrany spoločnosti nie je
potrebné, aby vykonal celý uložený trest odňatia slobody.

V hodnotení ústavu na výkon trestu odňatia slobody sa uvádza, že odsúdený bol dvakrát disciplinárne
potrestanýpočasvýkonuväzbyvÚstavenavýkonväzbyaÚstavenavýkontrestuodňatiaslobodyŽilina,
kde sa nachádzal od 18.08.2017 do 06.02.2018. Potrestaný bol za to, že sa nedovoleným spôsobom
kontaktoval s inými obvinenými, a spal na lôžku po budíčku. Dňa 24.03.2018 bol z výkonu trestu

odňatia slobody prepustený na slobodu, avšak dňa 06.07.2018 bol dodaný do výkonu väzby v ďalšej
jeho trestnej veci a od 06.09.2018 začal vykonávať trest odňatia slobody. Za obdobie od 06.07.2018
si odsúdený vytvoril „podmienky“ len na udelenie jednej disciplinárnej odmeny za plnenie programu
zaobchádzania počas výkonu ochranného liečenia. Hodnotenie ústavu na výkon trestu u neho za toto
obdobie konštatuje, že má rezervy v dodržiavaní interných noriem z dôvodu nedodržiavania poriadku

v osobných veciach. Má tiež rezervy počas pracovného zaradenia, pretože jeho pracovné výsledky sú
nestabilné.

Takéto skôr negatívne hodnotenie z výkonu trestu odňatia slobody nemôže byť prejavom polepšenia.
Pritom platí, že ak súd nezistí „polepšenie sa“ odsúdeného, nemôže ani dospieť k záveru, že by po

podmienečnom prepustení viedol riadny život.

V prípade druhej materiálnej podmienky v zhode s názorom súdu prvého stupňa aj krajský súd zastáva
názor, že hodnotenie osoby odsúdeného z pohľadu možností jeho nápravy a ustáleného rizika jeho
sociálneho zlyhania (recidívy) neumožňuje dospieť k rozumnému záveru, že na slobode nebude páchať

trestnú činnosť.

Náprava odsúdeného O. K. je podstatne sťažená, čo nepochybne vyplýva z doterajšieho počtu jeho
odsúdení (bol sedemkrát súdne trestaný) najmä pre tú istú majetkovú trestnú činnosť - prečin krádeže.Dopustil sa však v minulosti aj násilnej a drogovej trestnej činnosti. Odsúdený trestnú činnosť páchal aj v
skúšobnýchdobáchpodmienečnýchodsúdení,akoajkrátkopotom,čovykonalinýnepodmienečnýtrest
odňatia slobody. Je možné preto konštatovať, že skôr uložený trest odňatia slobody, ktorý si vykonal,

prípadne hrozba výkonu ďalších trestov odňatia slobody, ktorých výkon mu bol podmienečne odložený,
ho neodradili od ďalšieho páchania trestnej činnosti. Predchádzajúci spôsob života odsúdeného nedáva
ani pre krajský súd dostatočnú záruku, že jeho protiprávne konanie sa už nebude opakovať.

Účelom trestu je aj ochrana spoločnosti pred páchateľom trestnej činnosti, a trest má odrádzať aj

ostatných členov spoločnosti od páchania trestných činov. Je tak nielen v záujme dovŕšenia nápravy
odsúdeného, ale aj splnenia účelu uložených trestov odňatia slobody, aby si uložené tresty odňatia
slobody ďalej riadne vykonával. Ani ústav na výkon trestu jeho podmienečné prepustenie neodporučil.
Riziko sociálneho zlyhania odsúdeného zhodnotil aj ústav na výkon trestu ako vysoké.

Z takto rozvedených dôvodov rozhodol krajský súd tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto

uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný prostriedok.