Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 13. júl 2017

Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 8C/293/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2114231653
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Šulek
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2114231653.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Jozefom Šulekom v právnej veci žalobkyne: K. D.,
R.. XX.XX.XXXX, D. J. XXXX/XX, XXX XX T., právne zastúpená: Prosman a Pavlovič, advokátska
kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná 31, 917 01 Trnava, IČO: 36 865 281, proti žalovanému 1./: O. A.J.,
R.. XX.XX.XXXX, D. C.. P. XXXX/XX, XXX XX T., právne zastúpená: AK PRINC & PARTNERS s.r.o.,
so sídlom Štefánikova 23, 917 01 Trnava, IČO: 47 237 554, žalovanému X./.: O. J., R.. XX.XX.XXXX,

D. XXX XX W. XX, žalovanému 3./ K. T., R.. XX.XX.XXXX, D. I. XXXX/XX, XXX XX T., žalovanému 4./:
K. T. R.. XX.XX.XXXX, D. XXX XX W. XXX, Ž. 5./: E. T., R.. XX.XX.XXXX, D. S. D. XXXX/XX, XXX XX
T., žalovanému 6./: N. T., R.. XX.XX.XXXX, D. S. D. XXXX/XX, XXX XX T., žalovaný 2./ až 6./ právne
zastúpený: JUDr. Miloš Chrenko, advokát so sídlom Hlavná 25, 917 01 Trnava, o zaplatenie 9.560,- eur
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná O. A., R.. XX.XX.XXXX je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 2.321,88 eur spolu s úrokom z
omeškania počítaným zo sumy od 25.06.2015 až do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Súd žalobu vo zvyšku z a m i e t a .

III. Žalobkyňa m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalovanej 1./ v rozsahu 0,22 %.

IV. Žalovaní 2./,.3./,4./,.5/,.6./ m a j ú p r á v o na náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou vedenou pod sp.zn. 8C/293/2014 doručenou súdu dňa 12.12.2014 domáhala
vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanej 1./ povinnosť zaplatiť sumu 4.524,- eur spolu s
príslušenstvom, žalovanému 2./, 3./, 4./, 5./ zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 3.021,60 eur spolu s
príslušenstvom, žalovaným 2./, 3./, 4./, 6./ zaplatiť spoločne a nerozdielne sumu 2.014,40 eur spolu s
príslušenstvom a všetkým žalovaným povinnosť nahradiť spoločne a narozdielne trovy konania.

2. Žalobu odôvodnila žalobkyňa tým, že účastníci boli do 12.08.2014 podieloví spoluvlastníci

nehnuteľností zapísaných na LV č. XXXX, a to parcela registra C č. XXXX o výmere 323 m2 a č. XXXX
o výmere 282 m2 a stavby č. XXXX ležiacej na parcele č. XXXX a to v nasledovných podieloch:
- žalobkyňa 4/6
- žalovaný 1 1/6
- žalovaný 2 1/24
- žalovaný 3 1/24

- žalovaný 4 1/24
- žalovaný 5 1/24 do 12.12.2013
- žalovaný 6 1/24 od 13.12.2013,pričom počas obdobia spoluvlastníctva spôsob ich faktického užívania nezodpovedal veľkosti
spoluvlastníckeho podielu. Žalobkyňa uviedla, že z projektu zamerania existujúceho stavu nehnuteľnosti
vyhotoveného spoločnosťou BEVVA, s.r.o., ako aj so znaleckého posudku č. 1/2014 vypracovaného X..

Q. C., plynie, že stavba rodinného domu sa skladá z troch bytových jednotiek, z ktorý Bytová jednotka
A s úžitkovou plochou 112 m2 bola v užívaní žalovaných 2 až 5 a následne 2 až 6, bytová jednotka B
s úžitkovou výmerou 105,6 m2 bola v užívaní žalovanej 1./ a bytová jednotka C s výmerou 76,70 m2
bola v užívaní žalobkyne. Užívanie bytovej jednotky A, si žalovaní 2 až 5 uzurpovali po tom, ako zdedili
podiel po ich nebohej matke O. T., pričom nehnuteľnosti s ich súhlasom užíval syn žalovaného 5./ K.

T., ktorý sa neskôr stal spoluvlastníkom. Na základe uvedeného žalobkyňa má za to, že reálne užívanie
nehnuteľností nezodpovedalo veľkosti spoluvlastníckych podielov. Počas obdobia, keď bola žalobkyňa
spoluvlastníčkou, prípadne aj jej právny predchodcovia neexistovala žiadna dohoda o spôsobe užívania
nehnuteľnosti. Žalobkyňa uviedla, že žalovaná 1 užívala o 19,2 % viac, než aký rozsah pripadal na jej
spoluvlastnícky podiel, pričom miesto výmery 49,05 m2 užívala výmeru o 56,55 m2 väčšiu. Žalovaní
2 až 5 užívala o 21,4 % viac, než aký rozsah pripadal na ich spoluvlastnícky podiel, pričom miesto

výmery 49,05 m2 užívali výmeru o 62,95 m2 väčšiu výmeru. Žalobkyňa mala za to, že nakoľko žalovaní
užívali nehnuteľnosti vo väčšej miere, ako bol ich spoluvlastnícky podiel, tak má právo na vydanie
bezdôvodného obohatenia za toto nadužívanie. Žalobkyňa vychádzala z hodnoty 4,- eur mesačne za 1
m2. Žalobkyňa stanovila výšku mesačného obohatenia žalovanej 1. na sumu 226,20 eur a žalovaných
2.-5 (6) na sumu 251,80 eur, ktoré žiadala priznať za obdobie od 12.12.2012 do 12.08.2014. Svoj nárok

špecifikovala tak, ako je uvedené v ods. 1 tohto rozhodnutia, s tým, že žalobkyňa rozdelila pri žalovaných
2 až 5 (resp. 6) obdobie do zmeny spoluvlastníctva a po zmene spoluvlastníctva.

3.. K žalobe žalobca pripojil: výpis z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 20.09.2013 a zo dňa 06.01.2014
a zo dňa21.08.2014, súhrnnú technickú správu z 02/2013, ponuky realitných kancelárii na prenájom,

výpis z obchodného registra, výpis zo živnostenského registra nájomcu, Zmluvu o odplatnom užívaní
priestorov zo dňa 22.12.2012 (č.l. 6 spis 8C 152/2015, č.l.9-10 spis 8C 256/2015).

4. Súd žalobe vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 8C/293/2014-35 zo dňa 08.06.2015, voči
ktorému, ktorému podali žalovaní včas odôvodnený odpor, čím došlo k zrušeniu platobného rozkazu

zo zákona.

5. Žalovaná 1. v odpore uviedla, že nehnuteľnosti neužívala do 13.08.2014, pričom sa z nich
odsťahovala už začiatkom mája 2014, pričom uvedenému predchádzalo konanie 17C/79/2012 z
podnetu žalobkyne. Počas konania žalobkyňa ako podielový spoluvlastník vydala rozhodnutie o zmene

užívania nehnuteľností, pričom však počas roka 2012 nemala výhrady k užívaniu nehnuteľností.
Ďalej žalovaná uviedla, že dohoda o spôsobe užívania nehnuteľností bola, pričom jej existencia je
podporená stavebnotechnickým riešením nehnuteľnosti. Spôsob užívania spoločnej veci bol dohodnutý
ešte pôvodným vlastníkom I. A. a jeho ženou U.. Zámer pri výstavbe domu bol taký, aby ich
deti bývali so svojimi rodinami a rodičmi. Ďalej uviedla, že nebolo bránené v užívaní nehnuteľnosti

žalobkyni, pričom táto užívala aj záhradu, kde sadila, využívala obslužné stavby. Žalovaná namietala
presné vymeriavanie spoluvlastníckeho podielu. Žalovaná poukázala na to, že všetci spoluvlastníci
užívajú vec dohodnutým spôsobom od roku 1955 bez akýchkoľvek vzájomných nárokov, pričom
žalobkyňa nadobudnutím spoluvlastníckeho podielu pristúpila k dohode o spôsobe užívania spoločnej
veci okamihom nadobudnutia spoluvlastníckeho podielu. Namietala, že žalobkyňa počas trvania

spoluvlastníctva neuskutočnila rozhodnutie o zmene spôsobu užívania spoločnej nehnuteľnosti.
Žalovaná mala za to, že dohoda o užívaní nehnuteľnosti nevyžaduje písomnú formu, pričom
žalobkyňa počas trvania spoluvlastníctva nepredniesla návrh na zmenu spôsobu užívania nehnuteľnosti
spoluvlastníkmi. Žalovaná rozporovala rozsah užívania, kde uviedla, že len žalobkyňa užívala garáž,
pričom užívala aj pivničné priestory, povalu, dvor, záhradu. Poukázala na výpoveď žalobkyne v konaní

17C/79/2012, kde uviedla, že nehnuteľnosť užívala spolu s rodinnými príslušníkmi. K odporu pripojila
čestné vyhlásenie X. I., N. U., X. A., S. S., E. R., N. A., K. J. (č.l.42-51), fotodokumentáciu nehnuteľnosti.
Vzhľadom na uvedené žiadala žalobu zamietnuť. Žalovaná 1./ v podaní zo dňa 20.02.2017 poukázala
na to, že žalobkyňa v konaní 17C/79/2012 str. 9 ponúkla zriadenie vecného bremena v podobe užívania
dotknutej nehnuteľnosti až do doby smrti (č.l.134)..

6. Žalovaní2./až6./neuznalinárokžalobkyne,pričommajúzato,žetakýtonároknemá.Ďalejnamietali,
že v rozhodnom období žalovaní 2./ až 5./ nehnuteľnosti reálne neužívali. Žalovaný 6./ namietal, že
nehnuteľnosti po 13.12.2013 do 12.08.2014 neužíval. Žalovaný taktiež namietal, že nehnuteľnosť bolaužívaná na základe dohody podielových spoluvlastníkov, niekoľko desiatok rokov. Žalovaní uviedli, že
nehnuteľnosť pozostávala z troch bytových jednotiek, ktoré postavil pre svoje deti K., N. O. O. s tým,
aby všetci potomkovia bývali spolu, no zároveň mali samostatné bývanie. Bytovú jednotku B užíval K. A.

so svojou manželkou. Bytovú jednotku C N. A. so svojou rodinou, neskôr žalobkyňa. Bytovú jednotku A
O. T. so svojou rodinnou. Medzi spoluvlastníkmi bola uzatvorená dohoda, že nehnuteľnosť budú užívať
podľa reálneho technického stavu, s tým, že každý bude užívať jednu bytovú jednotku, pričom uvedená
dohoda prešla a bola záväzná aj pre právnych nástupcov. V podaní doručenom súdu dňa 09.05.2017
žalovaní uviedli, že dohoda o užívaní nehnuteľnosti existovala a bola platná, pričom svedkovia (N. A.

mladší a starší) o nej nevedeli buď pre nedostatok veku, alebo skutočnosť, že boli primladý na to, aby
o dohode boli informovaný v čase jej vzniku. Vzhľadom na uvedené žiadali žalobu zamietnuť.

7. Na pojednávaní dňa 26.04.2016, žalobkyňa zotrvala na svojich tvrdeniach, pričom uviedla, že
pasívne legitimovanými v spore o zaplatenie náhrady za užívanie väčšieho rozsahu spoluvlastníctva sú
tí spoluvlastníci, ktorých veľkosť spoluvlastníckeho podielu je spojená s užívaním veci nad rozsah tohto

ich podielu. V danom prípade, je preto irelevantné, kto skutočne užíval vec nad rozsah spoluvlastníckeho
podielu keďže toto užívanie je odvodené od vlastníkov tohto spoluvlastníckeho podielu, ktorí dali na
takéto užívanie súhlas a preto za toto užívanie zodpovedajú žalovaní solidárne. Tvrdenia žalovaného
v 6 rade o tom, kedy nehnuteľnosti užíval sú taktiež pre tento spor irelevantné, nakoľko nárok voči
žalovanému v 6 rade je uplatnený odo dňa keď sa stal spoluvlastníkom nehnuteľnosti. Žalovaná tvrdila,

že čo sa týka užívania nehnuteľnosti v danom prípade neexistovala žiadna ústna ani písomná ani
konkludentná dohoda o spôsobe užívania nehnuteľnosti na základe jej stavebnotechnického rozdelenia
a preto žalobkyňa ani nemohla mať vedomosť o existencii takejto dohody a to v čase keď sa postupne
stávala spoluvlastníčkou týchto nehnuteľností. Zároveň uvádzame, že nie je pravdou, že nehnuteľnosť
bolaprávnympredchodcomúčastníkovkonaniaI.A.rozdelenámedzijehotridetiatootcanavrhovateľky

N. A., manžela žalovanej v 1 rade K. A. a matku a starú matku žalovaných v 2 až 6 rade O. T.. Dôkazom
toho je skutočnosť, že časť nehnuteľnosti označená v žalobe ako bytová jednotka C užívala do svojej
smrti v roku 1995 manželka I. A., pani U. A. a až po jej smrti sa tam nasťahoval otec žalobkyne s
rodinou. Je potrebné tiež poukázať na to, že ešte za svojho života darovala pani U. A. svoj podiel o
veľkosti 3/6-ín svojmu vnukovi N. A. ml., ktorý je bratom žalobkyne a to práve z toho dôvodu, že ostatné

jej deti neprejavovali o ňu záujem a neposkytovali jej starostlivosť. Žalobkyňa teda nadobudla podiel
1/6 na predmetných nehnuteľnostiach v roku 2002 darom od svojho otca a podiel 3/6-iny darom od
svojho brata v roku 2011. Ihneď ako sa stala navrhovateľka väčšinou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti,
začala robiť kroky jednak k zrušeniu a vysporiadaniu spoluvlastníctva a jednak k uplatneniu náhrady za
užívanie väčšieho rozsahu spoluvlastníctva. Podľa žalobkyne už je predchádzajúca právna zástupkyňa

(ďalej len „PZ“) listom zo dňa 10.4.2012 zaslala ostatným spoluvlastníkom výzvu na vysporiadanie
spoluvlastníctva ako aj na platenie náhrady za užívanie väčšieho rozsahu spoluvlastníctva, ktorí to
odmietli. Žalovaní boli vyzvaní na platenie náhrady za užívanie aj aktuálnym PZ žalobkyne listom zo
dňa 18.7.2013 na ktorý tiež nereagovali. Žalobkyňa mala za to, že nehnuteľnosť užíval K. T. a od
1.6.2013 keď skončil s užívaním K. T., užíval žalovaný v 6 rade, ktorý sa neskôr v decembri 2013 stal

aj spoluvlastníkom, o čom predložila písomnosť zo dňa 6.10.2013 - odosielateľ N. T. v ktorom uvádza,
že v súlade s dohodou o spôsobe užívania spoločnej veci som dňa 1.6.2013 dostal súhlas s užívaním
nehnuteľností v súlade s dohodou spoluvlastníkov. Žalobkyňa v podaní doručenom súdu dňa 21.02.2017
tvrdila, že neexistovala dohoda právneho predchodu, ale šlo o faktický stav veci vyvolaný užívaním
(č.l.137).

8. Žalovaná 1./ v rámci pojednávania dňa 26.04.2016 zotrvala na svojich skutkových tvrdeniach,
pričom ďalej uviedla, že dohodu spoluvlastníkov o spôsobe užívania spoločných nehnuteľností pre
existenciu dohody o spôsobe užívania spoločných vecí je daná aj stavebnotechnickým usporiadaním
samotných nehnuteľností ako aj čestnými vyhláseniami založenými do spisu, pričom taktiež v

konaní 17C/79/2012 bolo preukázané, že v čase keď navrhovateľka podávala návrh na vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, faktický stav nehnuteľností a právny stav nehnuteľností zapísaných v kat.
operáte nebol totožný. Na základe toho bolo uskutočnené v rámci konania tzv. pasport stavby v zmysle
príslušných stavebných predpisov, pričom bolo aj preukázané, že nehnuteľnosť je deliteľnou, resp. môže
byť využívaná ako tri samostatné stavby. Poukázala na skutočnosť, že všetky bytové jednotky mali

samostatné merače energií, pričom nehnuteľnosť užívala od svojich 17 rokov, pričinila sa o jej výstavbu a
v podstate hradila väčšinu nákladov z vlastných financií čo sa týkalo stavby. Pôvodný vlastník I. A. spolu
s manželkou U. v podstate rozhodli o spôsobe užívania nehnuteľnosti, čo bolo následne podporené
stavbami a prístavbami nehnuteľnosti. Žalobkyňa ako väčšinový spoluvlastník v rozhodnom časenikdy nezmenila spôsob užívania spoločných nehnuteľností, rešpektovala túto dohodu, navrhovateľke
nikdy nebolo bránené v užívaní nehnuteľností. Poukázala na vyjadrenie bývalej PZ žalobkyne zo dňa
10.4.2012, v ktorej žiadala nájomné od spoluvlastníkov, keďže nájomné v rámci spoluvlastníckych

vzťahov nie je prípustné, na túto žiadosť nereagovali. Namietala, že v prípade uplatnených nárokov
žalobkyne je potrebné brať nehnuteľnosti ako komplex , teda aj pozemky aj prístavby, aj záhrady, aj
garáž resp. sklad pri rodinnom dome. Žalobkyňa od roku 2013 vyslovene užívala bytovú jednotku C
spolu so svojou rodinou. Z pohľadu užívania predmetná bytová jednotka pozostávala ešte z ďalších
dvoch obytných priestorov, konkrétne pivničných priestorov, ktoré boli využívané ako izby ako aj prvé

podlažie. Žalobkyňa užívala skladový priestor označený ako garáž a taktiež užívala celú záhradu a dvor.

9. Žalovaní 2./ až 6./ uviedli, že žalobkyňa sama označuje svoju pohľadávku ako nárok z titulu
bezdôvodného obohatenia ktoré údajne mali získať žalovaní tým, že užívali predmetné nehnuteľnosti
nad rámec svojich spoluvlastníckych podielov. Základom tohto nároku je tvrdenie, že žalovaní tieto
nehnuteľnosti užívali a to vo väčšom rozsahu než zodpovedalo ich spoluvlastníckym podielom. Žalovaní

v 2 až 5 rade nehnuteľnosti v žalovanom období neužívali vôbec ani časť nehnuteľnosti označenej ako
písmeno A, keď fyzicky v tejto nehnuteľnosti ani neboli. Žalobkyňa v tomto rozsahu neuniesla dôkazné
bremeno. Keď v rozhodnom období žili každý vo vlastnom byte. Keď žalovaná v rade 2/ O. J. bývala
na adrese trvalého pobytu W. XX, žalovaný v rade K. T. na adrese I. XX, T., žalovaný v rade 4 K. T. na
adrese W. Č.. XXX a žalovaný v rade 5 E. T. na adrese S.R. D. XX, T.. Máme za to, žiadať bezdôvodného

obohatenie z dôvodu užívania nehnuteľnosti bez jej reálneho užívania je bezpredmetné. Žalovaný 6./
nehnuteľnosť užíval, avšak nie v uvedenom časom úseku, keď žalovaný v rade 6 túto nehnuteľnosť
užíval od začiatku januára 2014 do polovice apríla 2014, keď v marci 2014 bola uzavretá zmluva o
budúcej kúpnej zmluve na základe ktorej predmetné nehnuteľnosti mala získať žalobkyňa, tak odporca v
rade6vedel,žesamuselvysťahovať.Žalovanývrade6neužívalpredmetnénehnuteľnostinielenvčase

uvádzanom v žalobe ale ani v tvrdenom rozsahu. Žalovaný 6./ užíval nehnuteľnosti na základe dohody
spoluvlastníkovastavebníkovstavbyoužívaní,tedafaktickydohodaohospodárenísospoločnouvecou
v zmysle ktorej jednotlivé bytové jednotky užívali jednotliví súrodenci a následne ich rodiny a dedičia.
Táto dohoda hoci nebola písomná bola dlhodobo rešpektovaná , bola platná a bola všeobecne známa
nielen v okruhu rodiny ale aj susedov, známych, keď poukazujem na čestné vyhlásenia žalovanej v rade

1/, ako aj na ďalšie listinné dôkazy na reálne rozdelenie užívaných častí nehnuteľností.

10. Predmetom konania je požiadavka žalobcu na zaplatenie sumy 9.560,- eur titulom nadužívania
nehnuteľnosti v spoluvlastníctve žalobkyne a žalovaných, ďalej príslušenstvo a náhrada trov konania.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, odpormi, vyjadreniami účastníkov, či už na

pojednávaní, alebo v písomnej forme, výsluchmi účastníkov a svedkov, ako aj obsahom pripojených
listinných dôkazov.

11. Žalovaní pri svojom výsluchu vypovedali v súlade so svojimi skutkovými tvrdeniami a zotrvali na tom,
že medzi spoluvlatníkmi existovala dohoda o užívaní nehnuteľnosti, ktorá bola dlhodobo akceptovaná

všetkými spoluvlastníkmi.

12. Svedok X. I., R.. XX.XX.XXXX, uviedla, že obidva domy ktoré sa nachádzajú na jednej ulici.
Pozemky sa kupovali v 1954 kedy sa rodičia presťahovali. Jej rodičia a teta sa narodili v Bulharsku.
Jej mama sa vydala do tohto domu. Z rozprávania vie to, že boli postavené v surovom stave.

Jej otec robil elektriku, robili si to svojpomocne. Jej babka s tetou Zuzou sa navštevovali stále.
Starí rodičia tvrdili, že bulharskí štýl života je tak, aby rodiny žili spoločne a preto sa stavali tri
bytové jednotky, preto nikdy starí rodičia nesúhlasili, aby mali vyarendované pozemky, aby vedeli
kto čo robí. Nikto nevedel kto koľko má v ktorom podiely.

13. Svedok O. J., R.. XX.XX.XXXX, uviedla, že dom bol postavený do L schémy prvú časť užívala
rodina T. , strednú časť užívala rodina K. A. -muža žalovanej I a tretiu časť užívali I. a U. A. so synom
N.. Toto rozdelenie bolo na začiatku, medzi domami teta pristavila, čo im povolil I. A.uvedené
svedok vie od tety U., a sami si to stavali, mali aj záhradu podelenú. Dôvodom uvedeného postupu
bolo, že sa vychádzalo z ich mentality, chceli mať deti pri sebe, mala tam aj sestru pani U., ktorá

tam býva do súčasnosti a ten druhý dom stojí dodnes, všetci stavali tiet byt. Jednotky tak aby mali
rodinu pokope. Nikto nenamietal spôsob užívania, pričom nevychádzalo sa z podielu, ale z reálne
užívaných metrov, a to aj pri platení daní. Zmenilo sa to v roku 2012 kedy prišla matka žalobkyne a
uviedla, že žalobkyňa si bude platiť dane z nehnuteľnosti sama.14. Svedok N. A., R.. XX.XX.XXXX, že o žiadnej dohode o užívaní nehnuteľností nevie, pričom o
nehnuteľnosť sa nestaral z dôvodu nedostatku prostriedkov a času. Svedok uviedol, že sa s žalobkyňou

bavili o predmete sporu a čítal zápisnicu z predchádzajúceho pojednávania.

15. Svedok N. U., R.. XX.XX.XXXX, uviedol, že nehnuteľnosť chodil pomáhať stavať K. A..

16. Svedok N. A., R.. XX.XX.XXXX, uviedol, že najskôr postavil otec chalúpku jedna izba, tam bývali

7, brat so ženou, sestra s mužom, on, otec a matka. Otec začal stavať prednú chalupu, ledva bola
dokončená, spodná nám vyhorela, presťahovali sem sa hore, do nového baráku. Brat mal jednu
čiastku a my v druhej časti sme bývali všetci. Ale medzi tým zbúral starú chalupu a postavil novú,
tak my sme bývali hore a otec dobráčisko ich nechal hore a my sme sa presťahovali dolu. To bola
nová chalupa postavená a tá pôvodná zhorela, vo dvore bola stará a do ulice postavil novú. Keď
zhorela chalúpka, behom mesiaca postavil novú, a to otec s matkou, každý musel pomáhať. Kto

mohol , ten pomáhal. To bolo v roku 1958 typujem, mal som 7 až 7,5 rokov. O dohode neviem nič a
otec bol dobráčisko a nechal tam bývať dcéru a syna. Na otázku, či rodičia s ním preberali závažné
rozhodnutia uviedol svedok, že nie. K otázke pivničných priestorov, ktoré užíval, uviedol, že tieto boli
na úrovni po rekonštrukcii.

17. Svedok J. J., R.. XX.XX.XXXX, uviedol, že nehnuteľnosť užívali spoluvlastníci rozdelenú na tri časti,
rovnako záhradu, pričom podľa jeho názoru, existovala dohoda medzi spoluvlastníkmi. K otázke, či boli
zamykané pivnice uviedol, že podľa jeho názoru nie.

19. Súd prejednávanú vec posúdil podľa nasledovných ustanovení právnych predpisov:

20. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

21. Podľa . § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové.
Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi. Z vykonaného dokazovania tak

vyplynula skutočnosť, že účastníci konania sú podielovými spoluvlastníkmi sporného pozemku každý v
spoluvlastníckom podiele, ako bolo vyššie uvedené.

21. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú
na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.

22. Podľa § 137 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo
účastníkmi dohodnuté inak, sú podiely všetkých spoluvlastníkov rovnaké.

23. Podľa § 139 ods. 2 Občianskeho zákonníka, o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú

spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo
dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.

24. Podľa § 139 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak ide o dôležitú zmenu spoločnej veci, môžu
prehlasovaní spoluvlastníci žiadať, aby o zmene rozhodol súd.

25. Podľa § 124 Občianskeho zákonníka, všetci vlastníci majú rovnaké práva a povinnosti a poskytuje
sa im rovnaká právna ochrana.

26. Podľa § 1 ods. 1 Občianskeho zákonníka, úprava občianskoprávnych vzťahov prispieva k napĺňaniu

občianskych práv a slobôd, najmä ochrany osobnosti a nedotknuteľnosti vlastníctva

27. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

28. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom
odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.29. Podľa § 149 zákona č. 160/2015 Z.z., prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej
obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie
dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.

30. Podľa § 150 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z.(ďalej len „CSP“), strany majú povinnosť pravdivo a úplne
uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

31. Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú

za nesporné.

32. Podľa Čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo
všetkých vlastníkov má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym
poriadkom ochranu nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

33. Podľa ČL. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, vlastníctvo zaväzuje. nemožno ho zneužiť na
ujmu práv iných alebo v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom. Výkon vlastníckeho
práva nesmie poškodzovať ľudské zdravie, prírodu, kultúrne pamiatky a životné prostredie nad mieru
ustanovenú zákonom.

34. Súd konštatuje, že z obsahu súhrnného technického stavu plynie, že dom má celkovú užitkovú
plochu 294,3 m2, z toho byt A 112 m2, byt B 105,6 m2 a byt C 76,7m2.

35. Z obsahu č.l. 86-88 odpoveď stavebného úradu súd konštatuje, že na strane 3 sa konštatuje, že
bytová jednotka č. 3 sa skladá z dvoch častí nadzemného prvého podlažia a suterénu.

36. Z obsahu emailovej komunikácie č..l. 102 zo dňa 13.02.2014, plynie že žalobkyňa v rámci
mimosúdneho usporiadania veci umožnila užívať nehnuteľnosť ešte 6 mesiacov po uzavretí dohody bez
ďalšieho.

37. Z obsahu odpovedi zo dňa 31.07.2013 č.l. 105-107 vyplýva komunikácia medzi žalobkyňou a
žalovanými o náhrade užívania majetku.

39. Z obsahu predložených rozhodnutí o hospodárení so spoločnou vecou zo dňa 25.06.2013
č.l.212-215 plynie, že žalobkyňa rozhodla ako väčšinový vlastník o vylúčení žalovaných 1./ až 5./ z

užívania veci. Z obsahu výzvy na vypratanie nehnuteľností č.l.216-218 a reakcie na túto odpoveď
plynie, že žalobkyňa vyzvala žalovaného E. T. na vypratanie nehnuteľnosti, a tento sa uvedenej výzve
bránil odpoveďou zo dňa 09.07.2013. Z obsahu zápisnice zo dňa 23.09.2013 plynie, že žalobkyňa
rozhodla o vylúčení ostatných spoluvlastníkov z užívania nehnuteľnosti, a následne ich výzvou vyzvala
na vypratanie uvedenej nehnuteľnosti.

40. Z obsahu výzvy č.l. 224-226 plynie, že žalobkyňa vyzvala žalovanú 1 na plnenie z nadužívania. Z
odpovedi č.l. 227-229 plynie, že žalovaná 1 o návrhu vedela a reagovala naň

41. Súd na základe vykonaného dokazovania má za preukázané, že medzi spoluvlastníkmi existovala

dohoda o užívaní nehnuteľnosti na tri bytové jednotky, pričom táto dohoda vznikla počas výstavby
nehnuteľnosti, na ktorej sa spoluvlastníci (ich právni predchodcovia) podieľali. Súd pri dospení k
uvedenému záveru vychádzal tak z vyjadrení žalovaných, ako aj svedkov: p. I., p. J., p. J., p. U., ako
aj stavu veci a faktického užívania, ktoré uvedenej dohode zodpovedalo. Svedecké výpovede N. A.Í. v
danej veci neobstoja, a to pri P. A. mladšom preto, že nebol priamym svedkom udalostí, a za druhé, že si

čítal obsah predchádzajúcej zápisnice, a teda je spochybnená jeho vierohodnosť a nezaujatosť svedka.
Pán P. A. starší zas v čase uzavretia dohody mal tak nízky vek, že nemohol porozumieť obsahu dohody,
resp. pri svedeckej výpovedi nevedel uviesť skutočnosti z rozhodného obdobia, ktoré by si vierohodne
pamätal. Vzhľadom na uvedené preto súdu vyhodnotil svedecké výpovede p. N. A. ako neobjektívne a
ostatných svedkov, ktorý nemajú priamy záujem na veci ako vierohodné a vychádzal z nich. Súčasne

súd konštatuje, že je známa skutočnosť, že južné slovanské národy žili/žijú v jednom dome (objekte) v
rámci viacerých rodín v samostatných bytových jednotkách, pričom ide o obvyklú situáciu. Na základe
uvedeného mal súd preukázanú existenciu dohody o užívaní nehnuteľnosti. Tu však vyvstala otázka, čo
s touto dohodou, ak s ňou väčšinový spoluvlastník nesúhlasí, ak je v jeho neprospech, čo bolo v tejto vecipreukázané. Súd konštatuje, že väčšinový spoluvlastník má právo na zmenu s nakladaním so spoločnou
vecou, pričom vzhľadom na to, že ide o podstatnú zmenu, má možnosť sa buď dohodnúť, alebo sa
domáhať svojho práva návrhom na súd, toto právo však majú predovšetkým žalovaní, ako menšinový

spoluvlastníci. Súd konštatuje, že žalobkyňa urobila viacero právnych úkonov - rozhodnutí o vylúčení z
užívania nehnuteľnosti, ktoré by mohli byť týmto úkonom, avšak vzhľadom na to, že tieto úkony boli v
rozpore so zákonom a ústavnými právami občana (vlastniť majetok, požívať a držať ho), súd vyhodnotil
tieto úkony ako absolútne neplatné, pre rozpor so zákonom a dobrými mravmi, nakoľko takýmto úkonom
väčšinový spoluvlastník zneužil svoje dominantné postavenie na úkor ostatných spoluvlastníkov, a teda

postupoval v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ako aj Čl. 20 ods..1 a 3 ústavy, a teda tieto
úkony nepožívajú právnu ochranu, nakoľko sú neplatné podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

42. Súčasne však žalobkyňa vykonala aj úkon v podobe výzvy na zaplatenie sumy za nadužívanie,
ktorého doručenie mal súd preukázané v roku 2013, v súlade s odpoveďou zo dňa 31.07.2013. Od tohto
momentu možno považovať, že žalobkyňa sa dôvodne domáha zmeny nakladania s nehnuteľnosťou

a požaduje svoj nárok za nadužívanie, a teda má právo na jeho zaplatenie, nakoľko urobila reálny,
zákonnýkroknazmenudohodyoužívanínehnuteľnosti.Súdzastávatennázor,ževždymôževäčšinový
spoluvlastník uplatniť si svoje práva, a nemožno mu ich odňať aj na základe už existujúcej dohody, pokiaľ
sa tento zmeny dohody dovoláva. Uvedené platí pre žalobkyňu ako ochrana jej vlastníckeho práva,
keďže spoluvlastnícke právo každého z účastníkov má rovnaký zákonný obsah a spoluvlastníci sú si v

právach rovní. Súčasne súd konštatuje, že tak ako bola dohoda prijatá ústne, nie je predpísaný zákonný
spôsob jej ukončenia, pričom za takýto úkon je potrebné považovať krok zo strany oprávnenej osoby,
ktorý má zákonom dovolenú formu a neprieči sa mu.

43. Súd na základe skutočností uvedených v ods. 42 vychádzal z toho, že od 31.07.2013 (súd

nemal preukázané iné doručenie) je žalobný návrh voči žalovanej 1. dôvodný, a teda žaloba v časti
o zaplatenie za rozhodné obdobie do 31.07.2013 je nedôvodný, nakoľko súd nemal preukázané, že
by žalobkyňa rozhodla o inom užívaní s nehnuteľnosťou zákonným spôsobom, pričom skutočnosť, že
si v predchádzajúcom období uplatňovala nájomné, nie je tou právnou skutočnosťou, s ktorej možno
vyvodiť zmenu v rozsahu s užívaním nehnuteľnosti. Pri ostatných žalovaných nemal súd preukázané,

že by uvedené dovolený právny úkon urobila aj vo vzťahu k ostatným žalovaným, nakoľko návrhy na
vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, pripadne návrhy na platenie nájomného takýmito návrhmi
nie sú. Súd na základe uvedeného má za to, že žaloba je voči žalovanej 1./ čiastočne dôvodná a
voči žalovaným 2./ až 6./ nedôvodná, nakoľko z obsahu spisového materiálu nevyplýva vykonanie
dovoleného úkonu, ktorý by požíval právnu ochranu a umožnil žalobkyni domáhať sa zaplatenia svojho

nároku voči žalovaným 2./ až 6./. Súd v súvislosti s argumentáciou žalovaných 2./ až 6./, že ide o
bezdôvodné obohatenie, ktoré nemohlo vzniknúť, konštatuje, že sa stotožňuje s argumentáciou žalobcu,
a teda že nejde o bezdôvodné obohatenie, ale o nárok vyplývajúci z ustanovenia § 137 Občianskeho
zákonníka (viď napr. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2Cdo/141/99 a 4Cdo
277/2009).

44.Keďsúddospelkzáveru,ženárokžalobcuječiastočnedôvodnývočižalovanej1./skúmaldôvodnosť
výšky. Súd je toho názoru, že žalobkyňa užívala väčší rozsah ako uviedla v žalobe, a to o garáž, pri
ktorej mal súd preukázané, že ju užívala, uvedená skutočnosť je nesporná v konaní. Rovnako súd
vyhodnotil, že garáž bola predmetom spoluvlastníctva v súlade so zisteniami o vydaní stavebného

povolenia I. A., právnemu predchodcovi všetkých zúčastnených. Žalobkyňa teda neužívala 76,70 m2,
ale 99 m2, nakoľko garáž mala výmeru 22,3 m2. Podiel žalobkyne na celkovej výmere užívanej plochy
teda predstavoval 31,27% rozlohy užívanej plochy 99 m2 z 316,6 m2 (zvýšila sa celková výmera o
22,3 m2 garáže), a teda žalovaná užívala o 52,77 m2 viac, ako na ňu pripadala výmera. Tu následne
súd vychádzal zo skutkových tvrdení uvedených v žalobe, a teda že jednotková cena za nadužívanie

predstavuje hodnotu 4,- eur/m2 x 52,77 m2 x 11 mesiacov (do júna 2014) =2.321,88 eur, kedy bola
nehnuteľnosť odovzdaná patrí žalobkyni ako nárok z nadužívania t.j. žalobný nárok je voči žalovanej 1.
Dôvodný v rozsahu sumy 2.321,88 eur. Vo zvyšku súd žalobu voči žalovanej 1./ ako aj žalovaným 2./
a ž 6./ ako nedôvodnú zamietol.

45. Podľa § 517 ods. 2 Obč. zák., ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo
požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť
poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.46. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov
vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné
operácie) ku dňu 22.10.2015 bola vo výške 0,05%, od 24.06.2015 vo výške 0,05%.

47. Súčasne súd zaviazal žalovanú na náhradu úroku z omeškania v požadovanej výške, avšak od
momentu doručenia žaloby (platobného rozkazu), nakoľko súd nemá preukázané, že žalobca by bol

vyzýval žalovanú na zaplatenie pred podaním žalobného návrhu, a teda úroky z omeškania priznal až
odo dňa nasledujúceho po doručení žaloby.

48. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

49. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

50. Podľa § 255 ods. 1 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

51. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa vyššie uvedených citovaných zákonných ustanovení
tak, že nárok na ich náhradu majú žalovaní 2./až 6./ ako účastníci plne úspešní v konaní, nakoľko
žaloba bola zamietnutá voči nim v celom rozsahu.

52. O náhrade trov konania voči žalovanej 1./ súd rozhodol d podľa vyššie uvedených citovaných

zákonných ustanovení tak, že nárok na ich náhradu má žalobkyňa ako účastníčka úspešnejšia v konaní
a to pomerom úspechu a neúspechu tak, že jej priznal náhradu v rozsahu 0,22%. Pomer úspechu a
neúspechu bol vypočítaný tak, že žalobca sa domáhal zaplatenia sumy 4524,- eur a vyčísleného úroku
z omeškania vo výške 590,87 eur /(dňu vyhlásenia rozsudku) t.j. suma celkom 5.114,87 eur, pričom
úspešný bol čo do zaplatenia sumy 2321,88 eur a vyčísleného úroku z omeškania vo výške 240,93

eur, tj. suma celkom 2.562,81 eur. Pomer úspechu vypočítaný ako 2561,81 eur /5114,87 eur = 50,11 %
-100 % sa rovná úspech žalovanej 49,89 %, ktorý sa odpočíta od 50,11% úspechu žalovanej 1./, čím
dostaneme, čistý úspech žalobcu 0,22 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia

prostredníctvom Okresného súdu Trnava ku Krajskému súdu v Trnave.

V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
musí byť podpísané. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho

sa odvolateľ domáha.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží
potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný nesplní povinnosť uloženú mu týmto rozsudkom, oprávnený môže podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.