Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 22. august 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 11Co/147/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6418200341
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Halušková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6418200341.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Haluškovej a

sudcov JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jozefa Zlochu ako členov senátu, v spore žalobcu BL PLUS,
s. r. o., so sídlom Prenčov 177, 969 73 Prenčov, IČO: 50 798 243, zastúpeného FALIS & Partners, s. r.
o., so sídlom Lermontovova 14, 811 05 Bratislava, IČO: 51 769 654, proti žalovanému PROFI CREDIT
Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpeného Advokátska
kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO: 47 233 516, o
zaplatenie 3.315,39 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar
nad Hronom č. k. 7Csp/2/2018-119 zo dňa 05. apríla 2019 takto

r o z h o d o l :

I. Späťvzatie žaloby v časti o zaplatenie istiny 66,75 eur pripúšťa, rozsudok okresného súdu v časti
o zaplatenie istiny 66,75 eur zrušuje a konanie v časti o zaplatenie istiny 66,75 eur z a s t a v u j e.

II. Rozsudok okresného m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni 3.248,64 eur istiny
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 3.248,64 eur od 23.01.2018 do zaplatenia, v
lehote troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z istiny 66,75 eur od 23.01.2018
do zaplatenia z a m i e t a.

IV. Žalobca m á voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 95,98 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej aj „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom zo dňa
05. apríla 2019 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť pôvodnej žalobkyni istinu vo výške 3.315,39 eur,
spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % p. a. zo sumy 3.315,39 eur od 23.01.2018 až do zaplatenia
(I. výrok) a priznal jej náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II. výrok). Z odôvodnenia rozsudku

vyplýva, že predmetom konania začatého dňa 01.02.2018 bolo vydanie bezdôvodného obohatenia
3.315,39 eur vzniknutého žalovanému tým, že žalobkyňa W. V., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V.
O. XX mu na základe zmluvy o revolvingovom úvere, uzatvorenej dňa 22.03.2013, uhradila istinu
2.873,76 eur oproti žalovaným poskytnutej sume 1.256,27 eur a na základe zmluvy o revolvingovom
úvere zo dňa 03.02.2014 mu uhradila 2.699,73 eur oproti žalovaným poskytnutých 1.001,83 eur.
Úverové zmluvy pôvodná žalobkyňa označila za zmluvy o spotrebiteľských úveroch, ktoré je potrebné
považovať za bezúročné a bez poplatkov z dôvodu absencie náležitostí vyžadovaných kogentnými

ustanoveniami § 9 ods. 2 písm. a) až k) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a z dôvodu
neprijateľných zmluvných podmienok ohľadom výšky dojednaného zmluvného úroku nad 70 % ako
odplaty za poskytnuté úvery.1.1. Okresný súd vo veci prvýkrát meritórne rozhodol rozsudkom č. k. 7Csp/2/2018-77 zo dňa
08. júna 2018, ktorý bol zrušený odvolacím Krajským súdom v Banskej Bystrici uznesením č. k.
11Co/286/2018-103 zo dňa 16. januára 2019.

1.2. V odôvodnení (druhého) rozsudku okresný súd uviedol, že proti platobnému rozkazu Okresného
súdu Žiar nad Hronom sp. zn. 7Csp/2/2018 zo dňa 12.03.2018 podal žalovaný odpor tvrdiac, že
zmluvy o spotrebiteľských úveroch neobsahujú neprijateľné zmluvné podmienky a obsahujú všetky
zákonom predpísané náležitosti. Za bežnú praktiku označil platbu za dojednanú službu nad rámec

zmluvných podmienok vo forme zníženia reálnej výplaty na základe zmlúv o poskytnutí revolvingových
úverov. Uviedol, že dohoda o poskytnutí služby nebola podmienkou ani predpokladom vzniku zmluvy
o spotrebiteľskom úvere. S poukazom na § 2 písm. i), g) zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch uviedol, že do výpočtu celkových nákladov sa nezapočítavajú náklady vyplývajúce z dojednaní
nepredstavujúcich podmienku pre získanie úveru. Žalovaný preto pri výpočte RPMN vychádzal zo
správnych vstupných údajov. Termín konečnej splatnosti úverov je v úverových zmluvách uvedený

opätovne a viackrát. Neoddeliteľnou súčasťou žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru a jej
schválenia sú aj všeobecné zmluvné podmienky o revolvingovom úvere, z článku 4 ods. 4.5, resp. z
článku 9 ods. 9.1 ktorých vyplýva konečný deň splatnosti poslednej splátky úveru. Vzniesol námietku
premlčania minimálne nárokov uplatňovaných pred 01.02.2015.

1.3. Súd prvej inštancie mal preukázané, že dňa 22.03.2013 uzatvorili žalobkyňa a žalovaný zmluvu
o revolvingovom úvere č. 8500022822, na základe ktorej mal byť zo strany žalovaného žalobkyni
poskytnutý úver v celkovej výške 960,- eur. Nesporné bolo, že pri poskytovaní finančných prostriedkov
žalovaný podľa zmluvného dojednania zrazil z istiny, ktorú tvorila dojednaná suma poskytnutého
spotrebiteľského úveru, poplatok za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti

splátok úveru vo výške 138,14 eur, na základe čoho skutočná výška úveru poskytnutého zo strany
žalovaného žalobkyni predstavovala 821,86 eur. Žalobkyni bol následne marci 2015 automaticky
poskytnutý revolving vo výške 506,17 eur, z ktorého si žalovaný pri poskytnutí stiahol poplatok vo výške
71,76 eur, takže reálne bol na základe zmluvy č. 8500022822 poskytnutý žalovanej (správne má byť
uvedené žalobkyni, pozn. odvolacieho súdu) finančný obnos 1.256,27 eur, z ktorého žalovaná uhradila

v prospech žalobcu (správne má byť uvedené žalobkyňa v prospech žalovaného, pozn. odvolacieho
súdu) istinu 2.873,76 eur. V zmluve č. 8500022822 si zmluvné strany dohodli pri poskytnutej čiastke
úveru 960,- eur jeho splatnosť v 42 splátkach vo výške po 51,44 eur, s dojednanou čiastkou celkovej
návratnosti poskytnutých finančných prostriedkov 2.160,48 eur, predpokladanou ročnou priemernou
mierou nákladov vo výške 70,02 %, ročnou úrokovou sadzbou ako odplatou za poskytnutie finančných

prostriedkov 70,02 % a priemernou RPMN 47,29 %, poskytnutie revolvingu v sume 506,17 eur, celkové
náklady sumou 1.234,56 eur, s predpokladanou výškou RPMN vo výške 63,32 eur (správne má byť
uvedené 63,32 %, pozn. odvolacieho súdu) pri ročnej úrokovej sadzbe dojednanej ako odplata za
poskytnutie revolvingu vo výške 76,21 %.

1.4. Dňa 03.02.2014 strany sporu uzatvorili zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500040194, na základe
ktorej mal byť žalovaným pôvodnej žalobkyni poskytnutý úver vo výške 1.170,- eur. Žalovaný na začiatku
zmluvného vzťahu zrazil z istiny úveru poplatok za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu
splátok úveru vo výške 168,17 eur, na základe čoho poskytol žalobkyni skutočnú sumu úveru 1.001,83
eur. Na základe tejto zmluvy žalobkyňa uhradila v prospech žalovaného celkovo istinu 2.699,73 eur. Z

obsahu zmluvy č. 8500040194 vyplynulo, že poskytnutá čiastka úveru mala tvoriť hotovosť vo výške
1.170,- eur, s dojednanou splatnosťou úveru v 42 splátkach, pri výške mesačnej splátky vrátane úroku
62,69 eur, s dojednanou výškou návratnosti v sume 2.632,98 eur, predpokladanou výškou RPMN 70,02
%, ročnou úrokovou sadzbou (odplata za poskytnutie finančných prostriedkov) vo výške 70,02 %.

1.5. Po citácii § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka účinného v čase uzatvorenia zmlúv, § 1 ods. 1 a
§ 9 ods. 2 písm. f), j), k), y) zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch súd prvej inštancie
považoval obidve úverové zmluvy za zmluvy o spotrebiteľských úveroch, čo žalovaný nenamietal. Podľa
súdu prvej inštancie ani jedna z nich neobsahuje dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín
konečnej splatnosti úveru určený konkrétnou časovou, dátumovou špecifikáciou. Konštatoval, že ak

zmluva o (spotrebiteľskom) úvere neobsahuje údaj o jeho konečnej splatnosti a všeobecné obchodné
podmienky ako neoddeliteľná súčasť zmluvy o úvere obsahujú len slovnú definíciu konečnej splatnosti
spotrebiteľského úveru bez následnej časovej individualizácie, zmluva o spotrebiteľskom úvere údaj
o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru neobsahuje. Nie je prípustné, aby sa účastník zmluvy kúdaju o konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru požadovanom zákonodarcom dopracoval výkladom,
resp. výpočtom. Ak sa takýto údaj jednoznačne uvedený dátumom v zmluve nenachádza, treba úver
považovať za bezúročný a bez poplatkov; okresný súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v

Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/151/2012 zo dňa 19.09.2012 alebo Krajského súdu v Trnave sp. zn.
11Co/124/2012 zo dňa 17.04.2013.

1.5.1. Súd prvej inštancie sa stotožnil s námietkou (pôvodnej) žalobkyne, týkajúcej sa nesprávneho
uvedenia ročnej percentuálnej miery nákladov v každej z prejednávaných zmlúv.

PrivýpočteRPMNvzmluveč.8500022822vychádzalokresnýsúdzovstupnýchúdajovvyplývajúcichzo
zmluvného záväzku, teda úveru poskytnutého podľa zmluvy vo výške 960,- eur, celkových dojednaných
nákladov vo výške 2.168,48 eur, zúčtovanej odplaty za poskytnutú službu odkladu splatnosti splátok
138,14 eur a reálne poskytnutej výšky úveru 821,86 eur a vypočítal RPMN 93 % oproti zmluvne
uvádzaným 70,02 %. Pri zmluve č. 8500040194 na základe vstupných údajov vyplývajúcich zo zmluvy,
a to o poskytnutom úvere vo výške 1.170,- eur, celkových nákladoch 2.632,98 eur, zúčtovanej odplate

za poskytnutie odkladu splatnosti splátok vo výške 168,17 eur, skutočne poskytnutom úvere vo výške
1.001,83 eur predstavuje skutočná výška RPMN 92,98 % oproti v zmluve uvádzaným 70,02 %. Pri
každej zmluve je teda podľa okresného súdu ročná percentuálna miera nákladov uvedená nesprávne
v neprospech spotrebiteľa, čo je nekalou zmluvnou praktikou znemožňujúcou spotrebiteľovi správne sa
rozhodnúť na trhu spotrebiteľských úverov.

1.5.2. Dojednanie o ročnej percentuálnej miere nákladov nad 70 % ročne označil okresný súd za
rozporné s dobrými mravmi, a teda za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Aj keď sa peňažné úvery
poskytujú za odmenu, ktorou je spravidla zmluvne dojednaný úrok, úrok dohodnutý v celkovej výške
cez 70 % ročne niekoľkonásobne rádovo prevyšuje v tom čase obvyklú priemernú výšku úročenia

poskytovaného obchodnými bankami pri obdobných úveroch; priemerná úroková miera z úverov od 1
do 5 rokov v čase uzatvárania zmlúv, o ktoré v konaní ide, bola 10,48% ročne.

1.5.3. Vzhľadom na absenciu údaja o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termíne jeho
konečnej splatnosti, na uvedenie priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov v nesprávnej

výške v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 9 ods. 2 písm. y) zákona č. 129/2010 Z. z. a na
neprijateľné zmluvné podmienky vo forme dojednaného zmluvného úroku klasifikoval okresný súd
obidva spotrebiteľské úvery ako bezúročné a bezpoplatkové. Žalovanému potom s poukazom na §
451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka vzniklo bezdôvodné obohatenie. Pri zmluve č. 8500022822 bol
skutočne poskytnutý úver, po odpočítaní poplatku za službu, vo výške 1.256,27 eur, žalobkyňa vrátila

istinu vo výške 2.873,76 eur, takže bezdôvodné obohatenie je vo výške 1.617,49 eur. Na základe zmluvy
zo dňa 03.02.2014 žalovaný žalobkyni poskytol 1.001,83 eur, žalobkyňa mu vrátila 2.699,73 eur. Rozdiel
týchto súm vo výške 1.697,90 eur predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného.

1.5.4. Námietku premlčania vznesenú žalovaným minimálne v rozsahu platieb prijatých pred 01.02.2015

okresný súd po citácii § 100 ods. 1 a § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka označil za účelovú. Uviedol,
že žalobkyňa sa dozvedela o výške bezdôvodného obohatenia z potvrdenia žalovaného o vyrovnaní
všetkých jej záväzkov plynúcich zo zmlúv o revolvingových úveroch, datovaného dňom 06.12.2017,
resp. 11.12.2017, a to aj z pohľadu nejednoznačnosti zmluvných dojednaní, neuvedenia jednoznačného
konečného termínu splatnosti poskytnutých finančných prostriedkov.

1.6. O trovách konania, a to i trovách odvolacieho konania, okresný súd rozhodol v zmysle § 396 ods.
3 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku vzhľadom na plný úspech žalobkyne v konaní.

2. Okresný súd uznesením č. k. 7Csp/2/2018-147 zo dňa 25. júna 2019 rozhodol s poukazom na

§ 80 ods. 1 Civilného sporového poriadku o zmene strany sporu na strane pôvodnej žalobkyne, ktorá
pohľadávku postúpila na žalobcu.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov uvedených
v § 365 ods. 1 písm. b), d), h) Civilného sporového poriadku (ďalej aj „C.s.p.“) s návrhom, aby odvolací

súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a žalobu zamietol, alebo aby vec vrátil na ďalšie konanie súdu
prvej inštancie.3.1. Žalovaný namietol, že okresný súd nevykonal žiadny dôkaz zodpovedajúci zákonnému spôsobu
určenia ročnej percentuálnej miery nákladov, teda podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2 zákona č.
129/2010 Z. z.. Zdôraznil, že dohoda o poskytnutí služby nebola podmienkou ani predpokladom pre

vznik zmluvy o spotrebiteľskom úvere, preto sa odplata za poskytnutie balíka služieb nemohla zahrnúť
do výpočtu RPMN pre úver v zmysle § 2 písm. g) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom v čase
uzatvorenia príslušných zmlúv. Žalovaný preto pri výpočte RPMN vychádzal zo správnych vstupných
údajov. V tejto súvislosti poukázal na právny názor vyslovený Krajským súdom v Banskej Bystrici v
rozhodnutí sp. zn. 43CoSr/1/2018 zo dňa 27.03.2018.

3.2. Za nepreskúmateľný a nesprávny po vecnej stránke označil žalovaný (ďalej aj „odvolateľ“) záver
okresného súdu o neplatnosti časti odplaty úverových zmlúv pre rozpor s § 39 Občianskeho zákonníka.
Okresný súd podľa odvolateľa pojem dobré mravy nevysvetlil v skutkových a právnych súvislostiach,
ktoré by mali s prejednávanou vecou nejakú spojitosť. Dobré mravy by mali byť ako právne neurčitý
pojem v každom jednotlivom prípade vysvetlené tak, aby bolo zrejmé, čo tvorí ich obsah a v čom vlastne

spočíva konštatovaný rozpor s dobrými mravmi. V prípade dobrých mravov sa majú zvážiť a vziať
do úvahy všetky okolnosti prípadu, skutkové aj právne, čo napádaný rozsudok nespĺňa. Vymedzenie
pojmu dobré mravy v konkrétnom prípade je napr. dôležité aj preto, že rozpor s dobrými mravmi nebude
tvoriť skutočnosť daná zákonom. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe spotrebiteľskej zmluvy
bola upravená v zmysle § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka. Zákonodarca reguloval celkovú odplatu v

súvislosti so spotrebiteľským úverom, nie iba jej jednu zložku - ročnú úrokovú sadzbu. V zákone bolo
výslovne určené, že pri porovnaní sa má zobrať nielen hodnota obvyklej odplaty, ale aj spôsob a miera
zabezpečenia záväzku, objem poskytnutých prostriedkov a lehota splatnosti. Porovnávanie s údajmi
bánk je samo o sebe nesprávne - banka si svoj zisk účtovala v danom období aj za vedenie úverového
účtu, spracovanie platieb a pod., čiže úrok pre ňu nebol jediný výnos za požičanie peňazí. Za podstatné

sa považuje prevýšenie o viac ako 25 % až 27 %, čo podporuje napr. uznesenie Krajského súdu v
Banskej Bystrici sp. zn. 14Co/1016/2014 zo dňa 30.03.2016, v zmysle ktorého sa referenčné kritérium,
podľa ktorého sa má posudzovať primeranosť prenieslo zo sektoru bánk na sektor finančného trhu ako
taký, a teda na všetky spoločnosti poskytujúce peňažné prostriedky spotrebiteľom.

3.3. Odvolateľ súdu prvej inštancie tiež vytkol, že vznesenú námietku premlčania posudzoval len z
pohľadu plynutia subjektívnej premlčacej doby a nezohľadnil existenciu premlčacej doby objektívnej.
Žalovaný namietol premlčanie tej časti žalovanej sumy, ktorá zodpovedá úhradám realizovaným v
období 3 rokov spätne ku dňu doručenia žaloby súdu, teda pred 01.02.2015. Uplatnil si nárok na náhradu
trov odvolacieho konania.

4. Vyjadrenie k odvolaniu žalovaného podané nebolo.

5. Žalobca po rozhodnutí súdu prvej inštancie, ale skôr, ako nadobudlo právoplatnosť, zobral podaním
zo dňa 14.08.2019 žalobu v časti o zaplatenie istiny 66,75 eur späť, čo neodôvodnil správaním sa

žalovaného. Žalovaný so späťvzatím žaloby v uvedenej časti súhlasil, preto odvolací súd rozhodol o
pripustení späťvzatia v uvedenej časti, v ktorej potom rozsudok okresného súdu zrušil a konanie zastavil
(§ 370 ods. 1, 2 C.s.p.).

6. Na základe odvolania podaného včas stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané

(§ XX9, § 362 C.s.p.) krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) vec prejednal v medziach odvolania
žalovaného (§ 380 ods. 1 C.s.p.), v rozsahu určenom ustanovením § 379 C.s.p.. Po zopakovaní a
doplnení dokazovania na pojednávaní odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Rozsudok okresného súdu s poukazom na § 388 C.s.p. z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. b) C.s.p.
však vzhľadom na obsah čiastočného späťvzatia žaloby zmenil, nakoľko neboli splnené podmienky na

jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.

7. Žalobca vzal žalobu späť o časť istiny vo výške 66,75 eur, ale predmetom konania bol aj úrok z
omeškania z istiny pôvodne uplatnenej čiastkou 3.315,39 eur (5 % ročne od 23.01.2018 do zaplatenia).
Po čiastočnom späťvzatí žaloby zostalo predmetom konania zaplatenie istiny 3.248,64 eur s úrokom

z omeškania 5 % ročne z istiny 3.315,39 eur od 23.01.2018 do zaplatenia. Žalobca nepreukázal, že
žalovaný je aj po čiastočnom späťvzatí žaloby o časť istiny 66,75 eur v omeškaní so zaplatením dlhu
3.315,39 eur, preto odvolací súd žalobu v časti o zaplatenie úroku z omeškania vo výške 5 % ročne z
istiny 66,75 eur od 23.01.2018 do zaplatenia zamietol.8. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil
skutočnosti rozhodné pre posúdenie, či žalovanému na úkor žalobcu vzniklo bezdôvodné obohatenie vo

výške 3.248,64eurasvojerozhodnutieodôvodnilvsúladesustanovením§220ods.2C.s.p..Vzhľadom
na potrebu vysporiadať sa s tvrdeniami žalovaného v odvolaní odvolací súd dopĺňa ďalšie dôvody.

9. Z pohľadu odvolacieho súdu bola najzásadnejšou výtka odvolateľa, že okresný súd posudzoval iba
plynutie subjektívnej, nie aj objektívnej premlčacej doby. Je pravdou, že okrem subjektívnej premlčacej

doby zakotvenej v § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka je potrebné zaoberať sa aj objektívnou
premlčacou dobou upravenou v § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého sa právo
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí najneskôr za tri roky, a ak ide o úmyselné
bezdôvodnéobohatenie,zadesaťrokovododňa,keďknemudošlo.Základnýmpredpokladomtoho,aby
sa súd premlčaním nároku zaoberal, je vznesenie námietky premlčania, ktorá musí byť kvalifikovaná.
Námietka premlčania je jednostranný právny úkon dlžníka, ktorým sa môže úspešne brániť voči

uplatnenému premlčanému právu. Na platnosť tohto úkonu sa nevyžaduje písomná forma a zákon
nepredpisuje ani obsahové náležitosti, ktoré by námietka premlčania mala spĺňať. Všeobecné vyjadrenia
ohľadompremlčacejdobyčiohľadominýchokolnostísúvšakpreúčinnéuplatnenienámietkypremlčania
nepostačujúce. Nestačí len všeobecné vyjadrenie dlžníka k časovému aspektu uplatneného nároku (R
9 /2001). Dlžník musí uplatniť námietku premlčania dostatočne jednoznačne, určito a adresne.

9.1. Námietka premlčania vznesená opakovane žalovaným tieto kritériá nespĺňa. V konaní pred súdom
prvej inštancie aj v odvolaní žalovaný uviedol, že namieta premlčanie tej časti žalovanej sumy, ktorá
zodpovedá úhradám realizovaným v období 3 rokov spätne ku dňu doručenia žaloby súdu, teda pred
01.02.2015. V sporovom konaní, ovládanom prejednacím princípom je potrebné, aby žalovaný splnil

svoju dôkaznú povinnosť a tvrdil presnú špecifikáciu sumy, plnenie ktorej má byť premlčané aj dobu,
kedy začalo a kedy skončilo plynutie premlčacej doby. Žalovaný uvedené skutkové tvrdenia nedoplnil ani
na výzvu odvolacieho súdu zo dňa 09.08.2019, preto nebolo možné posúdiť, či je nárok žalobkyne alebo
jeho časť premlčaná vzhľadom na uplynutie objektívnej premlčacej doby. Odvolací súd zdôrazňuje, že
povinnosťou súdu nie je dedukovať a vyvodzovať jednotlivé nároky z dôkazov a vyjadrení predložených

jednou stranou sporu (napr. rozpis uhradených splátok), lebo by porušil princíp rovnosti zbraní.

10. Pre odvolací súd je rozhodujúca okolnosť, že žalovaný v odvolaní nespochybnil skutkový
záver súdu prvej inštancie, že zmluvy o revolvingových úveroch uzatvorené medzi stranami sporu
neobsahujú dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského

úveru vyžadované v § 9 ods. 2 písm. f) zákona o spotrebiteľských úveroch účinného v čase
uzavretia tej-ktorej zmluvy, teda 22.03.2013 a 03.02.2014 (spotrebiteľský charakter týchto zmlúv ani
skutočnosť, že ide o zmluvy o spotrebiteľských úveroch neboli sporné). Dôsledkom absencie týchto
údajov je fikcia bezpoplatkovosti a bezúročnosti spotrebiteľského úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b)
zákona o spotrebiteľských úveroch. Údaj o konečnej splatnosti úveru nemusí byť v zmluve uvedený

konkrétnym dátumom, ale jasným a zrozumiteľným spôsobom. Konkrétne odvolací súd poukazuje, že
v zmluve o revolvingovom úvere č. 8500022822 zo dňa 22.03.2013 je dohodnutý iba údaj o počte a
splatnosti splátok 42/26, ktorý bez určenia mesiaca splatnosti prvej splátky neumožňuje dospieť k dobe
trvania zmluvy a k termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru ani jednoduchou matematickou
operáciou. Zmluvné dojednania k tejto zmluve uvádzajú iba to (v článku 3.1.), že celková výška úveru

je spolu s úrokmi splatná v pravidelných splátkach, vo výške a časovom rozvrhnutí podľa splátkového
kalendára. Splátkový kalendár však podľa odvolacieho súdu nie je dvojstranným právnym úkonom,
dohodou zmluvných strán. V zmluve o revolvingovom úvere č. 8500040194 zo dňa 03.02.2014 je
uvedený iba údaj splatnosť úveru (počet splátok): 42, ktorý je tiež nepostačujúci pre vyvodenie doby
trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru. Iné zmluvné dojednania k tejto

zmluve predložené neboli. Prijatím plnenia nad rámec istiny každého z týchto úverov preto vzniklo
žalovanému bezdôvodné obohatenie, vydanie ktorého žalobkyni mu okresný súd správne uložil (výšku
plnenia požadovaného žalobkyňou odvolateľ nespochybnil).

11. Vzhľadom na závery uvedené v bodoch 9 a 10 tohto rozhodnutia odvolací súd iba stručne k

ďalšej argumentácii odvolateľa uvádza, že dohoda o poskytnutí služby je závislá na úverovej zmluve
č. 8500022822. Nie je zhotovená ako samostatný dokument, ale je včlenená, aj keď pod samostatným
nadpisom, priamo do tejto zmluvy ako jej bod 8. Jej súvis so zmluvou o (spotrebiteľskom) revolvingovom
úvere vyplýva aj z dojednania o započítaní pohľadávky dlžníka voči veriteľovi na poskytnutie schválenejvýšky úveru s pohľadávkou veriteľa na zaplatenie odplaty za poskytnutie služby (možnosť odkladu troch
mesačných splátok úveru) ku dňu poskytnutia úveru dlžníkovi.

12. Ani záveru okresného súdu, že žalovaný v oboch zmluvách o úvere uviedol nesprávnu výšku
RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase
uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, kedy mali byť uvedené všetky predpoklady použité na
výpočet RPMN v zmysle § 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, nemožno nič vytknúť. Samotný
žalovaný totiž v príkladmom výpočte RPMN ku každej zmluve, ktorý tvorí prílohu jeho odporu proti

platobnému rozkazu uvádza výšku poskytnutého revolvingového úveru 821,86 eur (oproti v zmluve
uvedeným 960,- eurám) a 1.001,83 eur (oproti v zmluve dohodnutým1.170,- eurám), z čoho je zrejmé,
že prihliadol na kompenzáciu časti v zmluve uvedenej výšky úveru s dohodnutým poplatkom za odklad
splátok. Ak potom poplatok za poskytnutie tejto služby do celkových nákladov spotrebiteľa zahrnutý
nebol, ročná percentuálna miera nákladov je v zmluve vypočítaná v neprospech spotrebiteľky.

13. Odvolací súd sa stotožnil aj so záverom okresného súdu, že úrok z úveru dojednaný vo
výške viac ako 70 % ročne je v rozpore s dobrými mravmi. Existencia dobrých mravov musí byť
posudzovaná z hľadiska konkrétneho prípadu v danom čase, na danom mieste a vo vzájomnom konaní
účastníkov právneho vzťahu (uznesenie Ústavného súdu Českej republiky z 26.02.1998 sp. zn. 2
ÚS 249/1997). Dobré mravy sú meradlom etického hodnotenia konkrétnych situácií a ich súladu so

všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a poctivého konania. V rozpore s dobrými mravmi je potom
právny úkon, ktorý nezodpovedá mravným zásadám, ktoré sú všeobecne prijímané v určitej spoločnosti
a vytvárajú všeobecnú mienku o tom, čo je spoločnosťou akceptovateľné a pokladané za poctivé a
slušné konanie (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 10.04.2001 sp. zn. 29Cdo/1583/2000). Úročenie
revolvingového úveru poskytnutého podľa zmluvy sumou 960,- eur, resp. 1.170,- eur 70%-ami ročne

predstavuje úrok 672,- eur, resp. 819,- eur ročne, teda takmer 3 z požičanej sumy, čo nie je možné
akceptovať a považovať za slušné konanie.

14. Námietka odvolateľa o tom, že nemal k dispozícii zmluvu o postúpení pohľadávok z pôvodnej
žalobkyne na terajšieho žalobcu prednesená na odvolacom pojednávaní je bez právneho významu.

Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o zmene žalobcu uvedenú zmluvu k dispozícii mal, preskúmal
ju a na jej základe (za splnenia ostatných procesných zákonných podmienok) o návrhu na zmenu
žalobcu rozhodol kladne. Odvolací prieskum jeho rozhodnutia zákon vylučuje (§ XX7 C.s.p. a contrario),
nadobudlo právoplatnosť.

15. Odvolací súd, keďže zmenil rozsudok súdu prvej inštancie a jeho rozhodnutím sa konanie končí,
rozhodol o nároku na náhradu trov konania s poukazom na §§ 396 ods. 1, 2 a 262 ods. 1 C.s.p., aplikujúc
zásady uvedené v § 255 ods. 2 a § 256 ods. 1 C.s.p.. Čiastočné zastavenie konania procesne zavinil
žalobca, preto by v tejto časti mala byť priznaná náhrada trov konania žalovanému. Úspech žalobcu
v konaní (konzumujúci aj jeho zavinenie na zastavení konania) je potom 97,99 % (3.248, 64 eur zo

žalovaných 3.315,39 eur) a úspech žalovaného 2,01 % (66,75 eur z 3.315,39 eur), ich pomer je 95,98
% (97,99 - 2,01) v prospech žalobcu. Odvolací súd potom priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na
náhradu trov konania (pred súdom prvej inštancie aj odvolacích konaní) v rozsahu 95,98 %.

16. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2,

druhá veta C.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta
C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v
odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm.

a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej

inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).