Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 2Pc/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219200516
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Krochtová
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8219200516.3

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudkyňou JUDr. Katarínou Krochtovou v právnej veci navrhovateľky A. X., A..
XX.XX.XXXX, W. F. XXX, XXX XX L., proti odporcovi P. X., A.. XX.XX.XXXX, W. F. XXX, XXX XX L., o
určenie výživného na manželku, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.03.2019 sa navrhovateľka domáhala voči odporcovi
ako svojmu manželovi určenia vyživovacej povinnosti počnúc dňom 01.04.2019 v sume 100,00 Eur
mesačne. V návrhu dôvodila tým, že s odporcom uzavreli dňa 23.11.1996 manželstvo na Matričnom
úrade v L.. Z manželstva s odporcom pochádza sedem spoločných detí. Najstaršia D. je vydatá a

má svoju rodinu. O ďalších šesť detí sa stará a bývajú s ňou v spoločnej domácnosti. K vážnemu
narušeniu vzťahov medzi manželmi došlo podľa vyjadrenia navrhovateľky v čase, keď si odporca našiel
novú známosť, pričom vo februári 2018 opustil spoločnú domácnosť. Podľa vedomostí navrhovateľky
odporca žije s priateľkou v Českej republike, kde by mal aj pracovať. Odporca domov nechodieva vôbec
a navrhovateľke posiela peniaze sporadicky. Navrhovateľka zároveň uviedla, že jej mesačný príjem tvorí
dávka v hmotnej núdzi a príspevok na bývanie. Mesačný príjem predstavuje sumu 340,70 Eur a sumu

73,02 Eur poberá mesačne titulom prídavkov na deti. Mesačné výdavky na domácnosť bez stravného
predstavujú sumu 237,20 Eur, pričom podľa jej názoru táto suma nepostačuje ani na dôstojné prežitie.
Na základe toho sa voči odporcovi domáhala určenia vyživovacej povinnosti na manželku vo výške
100,00 Eur mesačne, počnúc 01.04.2019.

2. V podaní doručenom súdu dňa 28.03.2019 navrhovateľka uviedla, že jej celkový mesačný príjem

vrátane rodinných prídavkov na tri nezaopatrené deti predstavuje 413,72 Eur. Medzi jej mesačné
výdavky patrí suma 54,75 Eur za bývanie a suma 108,60 Eur za elektrinu. Ďalšie výdavky má v súvislosti
so stravou, ošatením, cestovným, liekmi, pričom tieto sa týkajú aj jej detí.

3. K návrhu navrhovateľky sa odporca písomne nevyjadril.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie, ktoré sa uskutočnilo dňa 05.02.2020. Na pojednávaní neboli
prítomní účastníci konania, ktorí svoju neúčasť neospravedlnili.

5. Súd vykonal dokazovanie obsahom návrhu na začatie konania, sobášnym listom účastníkov konania,
rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bardejov (ďalej len „ÚPSVaR“) zo dňa 23.01.2019,
odpoveďou ÚPSVaR zo dňa 05.10.2019, odpoveďou zo Sociálnej poisťovne, písomným vyjadrením

navrhovateľky, listinnými dôkazmi preukazujúcimi mesačné príjmy a výdavky navrhovateľky, lustráciami
účastníkov konania v REGOB a v registri Sociálnej poisťovne, odpoveďou obce Petrová zo dňa29.10.2019, odpoveďou Obvodního soudu pro Prahu 7, ako aj ďalšími s vecou súvisiacimi listinnými
dôkazmi.

6. Súd zistil, že účastníci konania sú manželia, ktorí uzavreli manželstvo dňa 23.11.1996 v Petrovej.
Navrhovateľka je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi v sume 340,70 Eur. Za byt platí sumu 54,75 Eur
mesačne a za elektrinu sumu 108,60 Eur mesačne, čo vyplýva z predložených dokladov. Z potvrdení
ÚPSVaR Bardejov o poberaní dávky v hmotnej núdzi súd zistil, že za obdobie roka 2018 navrhovateľka
prijala titulom dávky v hmotnej núdzi celkovú sumu 3.873,10 Eur a za tri mesiace (január až marec)

roka 2019 celkovú sumu 1.022,10 Eur. Vykonanými lustráciami súd tiež zistil, že účastníci konania majú
sedem spoločných detí, z toho štyri maloleté vo veku 6 až 17 rokov. Lustráciou v registri Sociálnej
poisťovne, ako aj odpoveďou zo Sociálnej poisťovne súd zistil, že odporca nie je poberateľom žiadnych
dávok sociálneho poistenia. Z vyjadrenia ÚPSVaR Bardejov súd tiež zistil, že odporca bol naposledy
vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 25.07.2016 do 15.04.2018, pričom v súčasnosti nie
je v evidencii vedený a nie je ani poberateľom žiadnej dávky. Okrem toho súd zistil, že odporca sa

dlhšiu dobu nezdržiava na adrese trvalého pobytu v Obci F.. V súvislosti s informáciou navrhovateľky o
tom, že odporca by mal pracovať v Českej republike, súd vykonal dožiadanie, na základe ktorého mu
Obvodní soud pro Prahu 7 dňa 15.11.2019 oznámil, že ohľadom odporcu nie sú vedené žiadne záznamy
v centrálnej evidencii osôb.

7. Podľa § 19 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len
„zákon o rodine“) O uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja
manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Uspokojovaním potrieb rodiny je
aj osobná starostlivosť o deti a domácnosť.

8. Podľa § 71 ods. 1 a 2 zákona o rodine, Manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden
z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná
úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti
súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza
vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

9.Podľa§75ods.1aods.2zákonaorodine,Priurčenívýživnéhoprihliadnesúdnaodôvodnenépotreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané

majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s
dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

10. Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a trvá až do jeho zániku.
Manželia, ako to vyplýva z § 71 zákona o rodine, majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť bez ohľadu

na to, či žijú spolu, alebo nežijú a ich hmotná a kultúrna úroveň má byť v zásade rovnaká. Táto
skutočnosťjeodôvodnenáichrovnakýmpostavenímvrodineavyplývazichrovnakýchprávapovinností
v manželstve. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah
tak, aby životná úroveň oboch manželov bola v zásade rovnaká. Výživné nemožno priznať, ak by bolo v
rozpore s dobrými mravmi (§ 75 ods. 2 citovaného zákona). Je nepochybné, že vyživovacia povinnosť

medzi manželmi je súčasťou ich vzájomného vzťahu, v dôsledku čoho je nevyhnutné na túto vzájomnú
povinnosť aplikovať princípy, ktorými je charakterizované manželstvo, a ktoré sú výslovne uvedené v
zákone o rodine. Z hľadiska § 75 ods. 2 Zákona o rodine je významná tá okolnosť, z akého dôvodu
došlo k neplneniu vyživovacej povinnosti, pretože práve dôvod neplnenia vyživovacej povinnosti môže
poukázať na to, či poskytnutie výživného je, alebo nie je v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je potrebné

chápať ako súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel všeobecne uznávaných v spoločnosti. Konanie
namierené proti uvedeným pravidlám možno označiť ako konanie proti dobrým mravom.

11. Súd mal preukázané, že účastníci konania sú manželia, ktorí majú medzi sebou vzájomnú
vyživovaciu povinnosť v zmysle § 71 ods. 1 zákona o rodine. Súd mal taktiež preukázané, že obaja

manželia sú rodičmi maloletých a plnoletých detí, avšak vyživovacia povinnosť medzi manželmi má
prednosť. Z uvedeného vyplýva, že nárok navrhovateľky, ktorá je poberateľkou dávky v hmotnej núdzi
by bol dôvodný, ak by životná úroveň jej manžela, ktorý opustil spoločnú domácnosť, bola citeľne vyššia,
než životná úroveň, v ktorej sa ocitla. Ak sa aj navrhovateľka stará o maloleté deti, domácnosť a potrebyrodiny bez toho, aby sa o to pričinil aj odporca, táto okolnosť vo vzťahu k určeniu vyživovacej povinnosti
na manželku, s prihliadnutím na to, že odporca nepoberá žiadne dávky, nie je postačujúca na to, aby
súd určil odporcovi vyživovaciu povinnosť voči navrhovateľke ako manželke.

12. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca nie je v súčasnej dobe vedený v evidencii
uchádzačov o zamestnanie, nie poberateľov žiadnej štátnej sociálnej dávky, dávky v hmotnej núdzi,
ani príspevkov k dávke v hmotnej núdzi. Súd mal tiež preukázané, že odporca nie je poberateľom ani
žiadnej dávky sociálneho poistenia. V naznačených súvislostiach súd nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré

by bolo možné kvalifikovať požiadavku navrhovateľky na určenie manželského výživného ako rozpornú
s dobrými mravmi. Súd však nemal preukázané, aby životná úroveň účastníkov konania bola zásadne
rozdielna. Z tohto dôvodu súd žalobe nevyhovel, a preto ju zamietol.

13. O trovách konania súd rozhodol v súlade s § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden
z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355 ods.1,
§ 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej
značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,
že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1CSP).Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Ak odvolanie neobsahuje
odvolacie dôvody alebo ak sú odvolacie dôvody nezrozumiteľné, súd vyzve odvolateľa na doplnenie
odvolacích dôvodov (§ 62 ods. 1, 2, 3 CMP).

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§
63CMP).

Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná (§ 64 CMP).

Odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez
návrhu (§ 65 CMP).

Rozsudky o výživnom sú vykonateľné doručením (§ 44 CMP). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu
ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného

zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a
o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 CMP).