Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Prešov

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Baran

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 10C/61/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112238217
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 05. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Baran
ECLI: ECLI:SK:OSPO:2014:8112238217.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Martinom Baranom v právnej veci navrhovateľa: Ľ. A., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H., N. XX/XX, zastúpeného JUDr. Jozefom Bujňákom, advokátom so sídlom
Prešov, Hlavná 94, proti odporcom: 1/ Z. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., N. XX/XX a 2/ F.. Z. K., nar.
XX.XX.XXXX, bytom H., N. XX/XX, obaja právne zastúpení JUDr. Vierou Strakovou, advokátkou so
sídlom Prešov, kpt. Nálepku 5, o zaplatenie 4.980 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 332 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 332 Eur za obdobie od 16.12.2009 do zaplatenia,
v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi 4.648 Eur
s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne za obdobie od 16.01.2013 do zaplatenia, v lehote do 3
dní od právoplatnosti tohto rozsudku,

v prevyšujúcej časti konanie z a s t a v u j e ,

odporcovia v 1. a 2. rade sú p o v i n n íspoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi trovy konania
vo výške 298,50 Eur a na účet jeho právneho zástupcu trovy právneho zastúpenia vo výške 1.132,34
Eur, v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhompodanýmnatunajšomsúdedňa16.11.2012žiadalnavrhovateľzaviazaťodporcovv1.a2.rade
spoločne a nerozdielne mu zaplatiť sumu 4.980 Eur s príslušenstvom titulom nájomného za užívanie
jeho nehnuteľnosti v období od 01.11.2009 do 30.04.2012.

Vo veci bol vydaný tunajším súdom platobný rozkaz dňa 21.12.2012, proti ktorému bol podaný odpor.
V odpore proti platobnému rozkazu odporcovia v 1. a 2. rade namietali skutočnosť, že na základe
nájomnej zmluvy podpísanej pod nátlakom bol prenechaný odporcom do užívania len rodinný dom a

ostatné objekty na pozemku boli v užívaní navrhovateľa ako aj jeho brata, pričom brat navrhovateľa
ako aj navrhovateľ má v týchto priestoroch uzamknuté náhradné diely, súčiastky a boli tam prevádzané
opravy áut. Takto bola užívaná polovice pozemkov, vrátane hospodárskych budov. Záhrada slúži ako
parkovacia plocha pre vozidlá a vraky vozidiel. Odporcovia teda neužívali všetky nehnuteľnosti, čím
nemožno priznať zaplatenie za užívanie všetkých nehnuteľností. Taktiež neboli preukázané tvrdenia
ohľadom výšky užívania za rodinný dom, pokiaľ bol tento užívaný bez právneho dôvodu.

Taktiež poukázali na svoju sociálnu situáciu ako aj na skutočnosť, že v konaní vedenom na tunajšom
súde pod sp. zn. XC X/XXXX bol vzájomný návrh z ich strany na zaplatenie nedoplatku kúpnej cenyvylúčený na samostatné konanie, preto by mala byť riešená otázka možnosti započítania nároku
navrhovateľa voči ich nárokom.

Podľa § 101 ods. 2 O.s.p. súd prejednal vec v neprítomnosti odporcov v 1. a 2. rade ako aj ich právneho
zástupcu, nakoľko títo boli riadne predvolaní a dôvod, pre ktorý požiadali o odročenie pojednávania,
nebol takého charakteru, aby súd mohol pojednávanie odročiť. Súd pritom prihliadol na obsah spisu.
V zmysle § 119 O.s.p. možno pojednávanie odročiť len z dôležitých dôvodov. Účastník, ktorý navrhuje
odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu

po tom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť. Odporcovia boli predvolaní
na pojednávanie, pričom toto predvolanie im bolo doručené dňa 03.04.2014 ako to vyplýva doručeniek
pošty. Ako vyplýva z kópií potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, bol odporca v 1. rade
práceneschopný od 04.04.2014 a odporkyňa v 2. rade od 24.03.2014. Z uvedeného vyplýva, že dôvod,
na ktorý poukazovali v žiadosti o odročenie pojednávania im bol známy už pri doručení predvolania
na pojednávanie, pričom túto skutočnosť súdu oznamovali pred pojednávaním 5 dní. Zároveň neboli

splnené ani podmienky podľa § 119 ods. 3 O.s.p., nakoľko dôvodom pre odročenie pojednávania bol
zdravotný stav účastníkov konania. V takomto prípade však žiadosť návrhu na odročenie pojednávania
musí obsahovať aj vyjadrenie ošetrujúceho lekára, že zdravotný stav účastníka neumožňuje jeho účasť
na pojednávaní, pričom takýto dôkaz zo strany odporcov v 1. a 2. rade nebol predložený, nebolo
predložené ani vyjadrenie ošetrujúceho lekára o tom, že účastník alebo jeho zástupca nie je schopný

bez ohrozenia života alebo závažného zhoršenia zdravotného stavu sa pojednávania zúčastniť. Z
pripojených lekárskych správ odporkyne v 2. rade nevyplýva, že by jej zdravotný stav bol taký, ktorý by
jej znemožniť účasť na pojednávaní, resp. že by hrozilo zhoršenie jej zdravotného stavu, vzhľadom na
diagnózu, ktorá je uvedená v lekárskych správach, pričom súd má všeobecné vedomosti vyplývajúce z
jeho rozhodovacej činnosti, ktoré diagnózy by znemožňovali účasť účastníka na pojednávaní tak, aby

boli splnené podmienky pre odročenie pojednávania. Toto konštatovanie sa vzťahuje aj na odporcu v
1. rade, ktorý žiadnou lekárskou správou nedoložil skutočnosť, že sa nemohol zúčastniť pojednávania,
pričom súd bral do úvahy aj skutočnosť, že tohto pojednávania sa zúčastnil navrhovateľ, ktorý z
uvedeného dôvodu sa dostavil z Veľkej Británie, kde dlhodobo pracuje.

Taktiež súd bral do úvahy, že odporcovia v 1. a 2. rade sú právne zastúpení advokátom, teda tento
v rámci poskytovania právnych služieb je povinný zabezpečovať práva svojich klientov tak, aby boli
príslušné procesné úkony vykonávané v súlade s procesnými predpismi.

Z vyššie uvedených dôvodov teda súd mal za to, že neboli splnené podmienky pre to, aby bolo

pojednávanie odročené.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie výsluchom navrhovateľa, oboznámením výpisu z LV č. XXX, zmluvy
o nájme nebytových priestorov, znaleckého posudku 16/007 znalca F.. I. S., odborného stanoviska N.
O., stanoviska spoločnosti FOK, spisu tunajšieho súdu sp. zn. XC X/XXXX - rozsudku, platobného

rozkazu, odporu proti platobnému rozsahu ako aj ostatného spisového materiálu, pričom bol zistený
tento skutkový stav:

Navrhovateľ je výlučným vlastníkom nehnuteľností vedených na LV č. XXX v k.ú. H., a to parciel H. U.
XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1140 m2 a č. XXX - záhrady o výmere 311 m2 ako aj

rodinného domu č. súp. XX stojacom na parc. č. XXX. Medzi účastníkmi konania bola dňa 01.06.2009
uzavretá zmluva o nájme bytových priestorov, na základe ktorej prenechal odporcom v 1. a 2. rade
predmetné nehnuteľnosti za dohodnuté mesačné nájomné vo výške 166 Eur. V zmysle správ realitných
kancelárií N. O.Ň. a spoločnosti FOK je trhová cena prenájmu predmetných nehnuteľností v rokoch
2010 až 2012 v rozmedzí od 250 do 290 Eur, resp. 260 - 280 Eur za mesiac. Predmetné nehnuteľnosti

užívajú odporcovia v 1. a 2. rade od roku 1978, pričom vtedy nadobudli tieto nehnuteľnosti od otca
odporcu v 1. rade, pričom predmetný dom bol predaný v roku 2007 navrhovateľovi, no v dome naďalej
bývajú odporcovia v 1. a 2. rade spolu so svojimi deťmi, z ktorých je jedno maloleté. V súčasnosti má
na pozemku zaparkované auto brat navrhovateľa a navrhovateľ má v prístavbe na hospodárske časti -
v šope veci navrhovateľ, pričom parkovacia plocha auta predstavuje asi 8 m2 a výmera prízemia šopy

asi 20 m2, na hornom poschodí hospodárskej budovy - šopy sú veci patriace odporcom v 1. a 2. rade,
pričom celková výmera pozemku je asi 1600 m2. V čase od 01.11.2009 do 30.04.2012 navrhovateľ ani
jeho rodinní príslušníci nemali žiadne veci na predmetných pozemkoch.Zo spisu tunajšieho súdu sp. zn. XC X/XXXX bolo nepochybne preukázané, že u zastavaných plôch
nádvoria a záhrady v zmysle zásad uvedených v § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka dochádzalo k
predlžovania nájmu aj po skončení platnosti nájomnej zmluvy, nakoľko navrhovateľ ako prenajímateľ

nepodal návrh na vypratanie týchto nehnuteľností, preto sa nájom zastavaných plôch a nádvoria a
záhrady predlžoval o 7 mesiacov, teda o dobu, na ktorú bola nájomná zmluva uzavretá, pričom nájom
skončil dňa 30.04.2012. U rodinného domu sa nájom skončil dňa 31.12.2009 v zmysle dojednanej
nájomnej zmluvy.

Na základe uvedeného súd právne uzatvára:

Podľa§663Občianskehozákonníka,nájomnouzmluvouprenajímateľprenechávazaodplatunájomcovi
vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej aj bral úžitky.

Podľa § 664 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný prenechať prenajatú vec nájomcovi v

stave spôsobilom na dohodnuté užívania alebo ak sa spôsob užívania nedohodol, obvyklé užívanie, a
v tomto stave ju na svoje náklady udržiavať.

Podľa § 671 ods. 1 Občianskeho zákonníka, nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak
nájomné obvykle v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej vec a spôsob jej

užívania.

Podľa § 673 Občianskeho zákonníka, nájomca nie je povinný platiť nájomní, pokiaľ pre vady veci,
ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom, alebo ak sa spôsob užívania
nedohodol primerane povahe a určeniu veci, alebo ak nemohol z uvedených príčin pri nájme

poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov docieliť žiadny výnos.

Podľa § 687 ods. 1 Občianskeho zákonníka, prenajímateľ je povinný odovzdať nájomcovi byt v stave
spôsobilomnariadneužívanieazabezpečiťnájomcoviplnýanerušenývýkonprávspojenýchsužívaním
bytu.

Podľa § 703 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak za trvania manželstva manželia alebo jeden z nich stanú
sa nájomcami bytu, vznikne spoločný nájom bytu manželmi.

Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je

rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči
druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé
na započítanie.

Podľa § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka, započítať nemožno premlčané pohľadávky, pohľadávky,

ktorých sa nemožno domáhať na súde, ako aj pohľadávky skladov. Proti splatnej pohľadávke nemožno
započítať pohľadávku, ktorá ešte nie je splatná.

Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie
vydať.

Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone
ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá,
nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z vykonaného dokazovania bolo preukázané, že odporcovia v 1. a 2. rade užívajú nehnuteľnosti
vlastnícky patriace navrhovateľovi, aj po tom, čo sa on stal vlastníkom predmetných nehnuteľností, teda

po 03.07.2007, kedy bol povolený vklad vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam v prospech
navrhovateľa, a to na základe kúpnej zmluvy uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 03.04.2007.Pokiaľ sa týka rozsahu užívania predmetných nehnuteľností zo strany odporcov v 1. a 2. rade, súd z
vykonaného dokazovania mal preukázané, že v období, za ktoré je uplatnený predmetný nárok, teda od
01.11.2009 do 30.04.2012, užívali všetky nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX, teda parcelu č. XXX,

zastavanú plochu a nádvoria o výmere 1140 m2, parcelu XXX záhradu o výmere 311 m2 ako aj stavbu
a to dom s č. súp. XX. Námietky vznesené odporcami v odpore voči platobnému rozkazu súd považoval
za nepreukázané, pričom vychádzal z dôkazu, a to výpovede navrhovateľa, ale aj výpovede samotného
odporcu, ktorý na pojednávaní dňa 06.11.2012, teda po období, za ktoré žiada navrhovateľ vydanie
zaplatenia nájomného uviedol, že v dome aj po predaji býva s manželkou a tromi deťmi doteraz. Počas

celého konania o vypratanie tejto nehnuteľnosti nenamietal skutočnosť, že by časť nehnuteľnosti užíval
navrhovateľ, resp. jeho brat, a taktiež z obsahu odvolania voči rozsudku súdu I. stupňa v konaní XC
X/XXXX nevyplýva žiadna skutočnosť ohľadom toho, že by neužíval celú nehnuteľnosť odporca, resp.
členovia jeho rodiny, v odvolaní uviedol len že odporcovia v 1. a 2. rade po skončení nájmu dotknuté
nehnuteľnosti ďalej užívajú. Z uvedeného vyplýva, že sa jedná o všetky nehnuteľnosti a taktiež súhlasil
so zisteniami súdu I. stupňa. Namietal rozsudok len s poukazom na ustanovenie § 3 Občianskeho

zákonníka, a to ohľadom dobrých mravov, taktiež zo záverov rozhodnutia Krajského súdu v Prešove,
ktorý potvrdil prvostupňový rozsudok vyplýva, že navrhovateľ nemôže sám užívať nehnuteľnosť z
dôvodu toho, že tu bývajú odporcovia v 1. a 2 rade. Z týchto dôkazov mal súd preukázané, že tvrdenia
odporcov v 1. a 2. rade ohľadom skutočnosti, že časť nehnuteľnosti je užívaná navrhovateľom samotným
ako aj jeho bratom nie sú dôvodné, pričom samotný navrhovateľ potvrdil, že až po uvedenom období tam

parkuje jeho brat auto, pričom parkovacia plocha zaberá asi 8 m2 a jeho veci sú na rozlohe asi 20 m2
v hospodárskej budove na prízemí, k čomu však došlo až po rozhodnom období. Vzhľadom na celkovú
výmeru nehnuteľnosti však takéto zanedbateľné užívanie zo strany navrhovateľa, resp. jeho rodinného
príslušníka, by nebolo spôsobilé vyhovieť námietkam odporcov v 1. a 2. rade. Z tohto dôvodu súd má za
to, že v rozhodnom období využívali odporcovia v 1. a 2. rade predmetné nehnuteľnosti výlučne sami.

Pokiaľ sa týka priznania dlžného nájomného za všetky nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX v k. ú.
H., u týchto do 31.12.2009 sa vzťahovala zmluva o nájme bytových priestorov zo dňa 01.06.2009
v celom rozsahu na tieto priestory, nakoľko u rodinného domu zanikla dňa 31.12.2009, u ostatných
nehnuteľnosti až 30.04.2012. Titulom dlžného nájomného teda súd zaviazal odporcov v 1. a 2. rade

zaplatiť navrhovateľovi sumu 332 Eur, a to za mesiace november a december po 166 Eur v zmysle
písomnej zmluvy s tým, že napriek tomu, že táto zmluva nebola podpísaná zo strany odporkyne v 2.
rade ako konštatoval Okresný súd Prešov, vznikol spoločný nájom bytu, preto sú odporcovia v 1. a 2.
rade povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť túto sumu navrhovateľovi titulom platnej nájomnej zmluvy.

Za obdobie od 01.01.2010 do 30.04.2012 vznikol navrhovateľovi nárok na zaplatenie nájomného, a to za
nehnuteľnosti vedené na LV č. XXX, okrem rodinného domu č. súp. XX, a za užívanie rodinného domu
titulom bezdôvodného obohatenia. Zo zmluvy o nájme bytových priestorov vyplýva, že nájomné nebolo
rozdelené osobitne za nájom rodinného domu a za nájom ostatných nehnuteľností, preto aj napriek
skutočnosti, že uvedené nájomné vo výške 166 Eur je dohodnuté v zmluve, nemožno špecifikovať akým

podielom sa skladá z nájomného za užívanie domu a za užívanie ostatných nehnuteľností. Podľa názoru
súdu nemožno k tomuto dospieť ani nejakým matematickým výpočtom podľa podielu plôch, nakoľko sa
jedná o neporovnateľné nehnuteľnosti, teda užívanie dvora a priľahlých pozemkov a užívanie domu. V
danomprípadesúdvychádzalzoskutočnosti,žereálnatrhovácenaprenájmutýchtonehnuteľnostíspolu
by bola od 250 - 290 Eur mesačne, ako to vyplýva zo správy realitných kancelárií, a pokiaľ navrhovateľ

žiadal priznať nájomné, resp. bezdôvodné obohatenie, spolu vo výške po 166 Eur mesačne, súd má za
to, že podľa § 136, kedy by výšku takéhoto nároku môže zistiť len s nepomernými ťažkosťami, preto
súd túto posúdil podľa svojej úvahy ako primeranú a neodporujúcu dobrým mravom. Je nepochybné,
že navrhovateľ uplatňoval za uvedené obdobie, teda od 01.01.2010 do 30.04.2012, teda za obdobie 28
mesiacov, nájomné resp. bezdôvodné obohatenie u domu spolu 166 Eur za mesiac, čo podľa názoru

súdu je vzhľadom na správy realitných kancelárií primerané a nie v rozpore s dobrými mravmi. Z
tohto dôvodu súd za uvedené obdobie za užívanie rodinného domu a užívanie nehnuteľností priznal
navrhovateľovi u rodinného domu titulom bezdôvodného obohatenia a u užívania nehnuteľností titulom
zaplatenia nájomného, ktoré však nie je rozšpecifikované samostatne spolu po 166 Eur za mesiac, čo
činí 4.648 Eur za obdobie od 01.01.2010 do 30.04 2012. Vzhľadom na to, že navrhovateľ uplatňoval

sumu len 166 Eur za toto obdobie a za všetky nehnuteľnosti, čo je v podstate o niečo viac ako jedna
polovica trhovej hodnoty prenájmu týchto nehnuteľnosti v zmysle správ realitných kancelárií, preto
nebolo ani hospodárne vykonávať dôkazy týkajúce sa rozsahu užívania zo strany navrhovateľa, resp.jeho brata, ktoré namietali odporcovia v 1. a 2. rade, nakoľko ak by aj došlo k preukázaniu týchto
skutočností, súd by priznal rovnakú sumu, ktorú priznal teraz v dôsledku vyššie uvedených skutočností.

Napriek skutočnosti, že u rodinného domu došlo k užívaniu bez právneho dôvodu, z dôvodu ukončenia
nájomnej zmluvy dňa 31.12.2009, súd má za to, že u odporcov v 1. a 2. rade vzniklo bezdôvodné
obohatenie na úkor navrhovateľa, nakoľko toto bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že majetok
odporcov v 1. a 2. rade ako zodpovednostného subjektu sa nezmenšil, hoci by k takému zmenšeniu
došlo, ak by plnil svoju povinnosť, teda platiť nájomné alebo inú odplatu za užívanie rodinného

domu, pričom k tomuto bezdôvodnému obohateniu došlo na úkor navrhovateľa, ktorý je vlastníkom
predmetného rodinného domu.

Pokiaľ sa týka poslednej námietky odporcov v 1. a 2. rade, a to započítania pohľadávky odporcov v 1.
a 2. rade vo výške 8.165,70 Eur, súd vychádzal z ustanovenia § 581 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Z
obsahu podania odporcov v 1. a 2. rade vyplýva, že nárok na zaplatenie sumy 8.165,70 Eur uplatňujú

z kúpnej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi účastníkmi konania dňa 03.04.2007. Voči tomuto návrhu
vzniesol námietku premlčania navrhovateľ, a to podaním 04.02.2014. V danom prípade sa jedná o
nárok odporcov v 1. a 2. rade na zaplatenie časti kúpnej ceny, teda jedná sa o majetkové právo, ktoré
je v zmysle citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka premlčané v trojročnej premlčacej dobe a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Jedná sa o objektívne vymedzený začiatok

plynutia premlčacej doby, teda keď vzniká možnosť podať na jeho základe žalobu. V danom prípade
ako vyplýva z kúpnej zmluvy X/X/XXXX uzavretej dňa 03.04.2007 je nepochybné, že táto bola uzavretá
medzi účastníkmi konania. Už v tejto zmluve predávajúci, teda odporcovia v 1. a 2. rade potvrdili, že
kupujúci uhradil kúpnu cenu v celom rozsahu, teda pokiaľ k tomu tak naozaj nedošlo, nasledujúci deň
mali právo po prvý krát podať žalobu na základe tejto skutočnosti. Táto všeobecná premlčacia doba teda

uplynula dňa 04.04.2010. Nárok uplatnili odporcovia v 1. a 2. rade prvý krát v konaní XC X/XXXX, a to
podaním zo dňa 06.02.2012, teda po márnom uplynutí všeobecnej premlčacej doby. Z tohto dôvodu súd
v zmysle citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka nemohol prihliadnuť na započítaciu námietku,
a preto dospel k záveru, že aj táto námietka odporcov v 1. a 2. rade je nedôvodná.

Postupom podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.
z. súd priznal navrhovateľovi taktiež právo na zaplatenie úroku z omeškania, a to zo sumy 332 Eur za
obdobie od 16.12.2009 do zaplatenia, pričom úrok z omeškania v tom čase činil 9 % ročne, odporcovia
sa týmto dňom dostali do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. Nakoľko splatnosť tohto
nájomného bola už do 15-teho dňa každého mesiaca, u sumy 4.648 Eur súd priznal úrok z omeškania vo

výške 8,75 % ročne za obdobie od 16.01.2013 do zaplatenia, nakoľko v tomto čase sa dostali odporcovia
v 1. a 2. rade do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku. Taktiež priznaný úrok z omeškania
je v súlade s nariadením vlády SR, ktorou sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Odporcovia v 1. a 2. rade sú pasívne legitimovaní na zaplatenie dlhu spoločne a nerozdielne, nakoľko

vznikol tam spoločný nájom bytu počas trvania nájomnej zmluvy a po skončení nájomnej zmluvy bolo
preukázané, že obaja predmetnú nehnuteľnosť užívali, teda aj dom aj záhradu.

Podľa § 96 ods. 1, 3 O.s.p. súd zastavil konanie v prevyšujúcej časti, nakoľko navrhovateľ nežiadal
priznať úroky z omeškania tak ako ich špecifikoval v návrhu na začatie konania, pričom podľa obsahu

tento procesný postup súd hodnotil ako čiastočné späťvzatie zo strany navrhovateľa, nakoľko žiadal
priznať menej, než v pôvodnom návrhu.

Výrok o trovách konania vyplýva z § 142 ods. 1 O.s.p., keď súd priznal úspešnému navrhovateľovi plnú
náhradu trov konania. Trovy konania pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 298,50

Eur a trov právneho zastúpenia. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z 5 úkonov právnej služby, a
to prevzatie a príprava zastúpenia, podanie návrhu na súd, podanie vyjadrenia na súd dňa 19.12.2012,
podanie vyjadrenia na súd dňa 04.02.2014, účasť na pojednávaní dňa 07.05.2014, každý úkon vo výške
180,93 Eur. K tomu je nutné pripočítať 3x režijný paušál za rok 2012 po 7,63 Eur 2x režijný paušál za rok
2014 vo výške 8,04 Eur. Po pripočítaní 20 % DPH činia trovy právneho zastúpenia sumu 1.132,34 Eur.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd
v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných
náležitostiach ( 42 ods. 3 O.s.p. ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo

postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo
uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno
odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221
O.s.p.

a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz
neboli uplatnené ( § 205a O.s.p. ),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ

rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolania.

Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o
výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.