Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 18. november 2015

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 2To/32/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512010370
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 11. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2015:3512010370.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Rastislava Vranku a JUDr. Jozefa Janíka v trestnej veci proti obžalovanému U. R., nar. XX.XX.XXXX
v A., trvale bytom A. A., F. P. XXX/XX, pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods. 1, 2 písm. a/ Tr.zák. s
poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr.zák., na verejnom zasadnutí konanom dňa 18. novembra
2015, prejednal odvolanie obžalovaného U. R. proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom,

sp.zn. 2T/168/2012 zo dňa 11. novembra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr.por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom, sp.zn. 2T/168/2012 zo dňa 11. novembra 2013
bolo rozhodnuté tak, že obžalovaný U. R. bol uznaný vinným z prečinu usmrtenia podľa § 149 ods.
1, 2 písm. a/ Tr.zák. s poukazom na ustanovenie § 138 písm. h/ Tr.zák. na tom skutkovom základe,

že dňa 26.04.2011 v čase o 10.32 hod. viedol nákladné motorové vozidlo zn. L. Q. XXX K., V.: Q. v
obci Myjava - Turá Lúka na ceste II/581 v km 015.800 tým spôsobom, že v rozpore s ust. § § 4 ods. 1
písm. e), písm. f), 16 ods. 1, ods. 4 zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov neprispôsobil rýchlosť jazdy svojim schopnostiam,
vlastnostiam vozidla, poveternostným podmienkam, mokrému stavu vozovky a iným okolnostiam, ktoré
možno predvídať, ďalej jazdil v obci rýchlosťou vyššou ako 50 km/h, súčasne nedbal na zvýšenú

opatrnosť voči chodcovi U. P., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom L. - A. C. XXX, staršej osobe a osobe
so zdravotným postihnutím, tohto ohrozil a nedal mu prednosť v okamihu, keď vstúpil na vozovku a
prechádzal na náprotivný okraj vozovky cez priechod pre chodcov, nachádzajúci sa na ceste II/581 v
smere od Myjavy na Senicu na rovnom úseku cesty, ktorý bol aj vyznačený vodorovným dopravným
značením, pričom k zrážke došlo tým spôsobom, že obžalovaný po tom, ako poškodený U. P. stúpil na
uvedený prechod pre chodcov, začal prudko brzdiť, následkom čoho vozidlo prešlo do šmyku a rotácie

vľavo, čím sa stočilo cez celú šírku vozovky a zadným pravým rohom zachytilo chodca poškodeného U.
P., tento bol odhodený za prechod pre chodcov na ľavý okraj komunikácie, pričom utrpel ťažké zranenia,
a to pomliaždenie mozgového tkaniva v čelovo-bazálnych lalokoch mozgu obojstranne, v spánkovom
laloku vpravo, krvácanie pod tvrdú mozgovú plenu v čelovej oblasti vľavo a krvácanie pod pavúčnicu v
čelovej oblasti vpravo, zlomeninu záhlavovej kosti s prechodom na spodinu lebky, zlomeninu spánkovej
kosti vpravo a zakrvácanie oboch stredoušných dutín, pomliaždenie pľúc, ktoré viedli ku komplikáciám,

a to opuch mozgu, prítomnosť vzduchu v lebke, krvácanie z uší, dekubity preležaniny v oblasti krížov a
sedacích svalov a septické stavy, pričom liečba zranení trvala až do dňa 13.07.2011, kedy poškodený U.
P. v NsP Myjava zomrel na srdcové zlyhanie v dôsledku septicko-toxických komplikácií, vzniknutých v
priamej príčinnej súvislosti s prvotnými zraneniami mozgu a lebečného skeletu, ktoré utrpel pri dopravnej
nehode, vychádzajúc zo správy MUDr. Jaroslava Švara, zástupcu primára Chirurgického oddelenia NsP
Myjava zo dňa 11.08.2011 a zo záverov Znaleckého posudku č. 64/2012 znaleckej organizácie Inštitút

medicínskych forenzných disciplín, s.r.o. zo dňa 17.04.2012. Za to obžalovaný odsúdený podľa § 149
ods. 2 Tr.zák. s prihliadnutím na § 38 ods. 3, § 36 písm. l/ Tr.zák. na trest odňatia slobody vo výmere2 roky, výkon ktorého bol podľa § 49 ods. 1 písm. a/, § 50 ods. 1 Tr.zák. podmienečne odložený na
skúšobnú dobu v trvaní 4 roky. Podľa § 61 ods. 1, 3 Tr.zák. okresný súd obžalovanému uložil trest zákazu
činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu vo výmere 6 rokov. Podľa § 288 ods. 1 Tr.por. okresný

súd poškodených Všeobecnú zdravotnú poisťovňu, a.s. Bratislava a J. P., nar. XX.XX.XXXX v A. C.,
trvale bytom L., A. C. č. XXX s ich nárokmi na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože v zákonnej lehote podal
proti nemu písomné odvolanie obžalovaný prostredníctvom obhajkyne proti výroku o treste zákazu

činnosti. V odvolaní obhajoba namietala, že trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá v trvaní 6 rokov
považuje za neprimeraný. Podľa názoru obhajoby, trest zákazu činnosti obžalovanému skomplikuje
výkon povolania, nakoľko doteraz nevykonával inú prácu, ako vodič a z toho dôvodu obžalovaný zostane
bez zamestnania. Trest zákazu činnosti vo výmere 6 rokov sa zdá obžalovanému neprimerane prísny.
Obžalovaný si je plne vedomý trestnej zodpovednosti za tento skutok, avšak popri treste, ktorý mu
bol uložený, zostane v jeho vedomí nezmazateľná stopa v dôsledku vyhasnutého ľudského života. Je

toho názoru, že na dopravnej nehode zohral určitý podiel aj požitý alkohol u poškodeného, ktorý by
inak musel vidieť prichádzajúce vozidlo a nebol by vstúpil do vozovky. Pri dopravnej nehode nedošlo
k bezprostrednému úmrtiu poškodeného, ktorý bol po hospitalizácii prepustený do domácej liečby a k
jeho úmrtiu došlo po domácej liečbe v dôsledku srdcového zlyhania po uplynutí takmer 3 mesiacov
od dopravnej nehody. Obhajoba navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa § 321 ods. 1

písm. d/ Tr.por. zrušil v časti výroku o treste a podľa § 322 ods. 3 Tr.por sám vo veci rozhodol tak, že
obžalovanému určí primeranú kratšiu skúšobnú dobu, na ktorú sa mu odkladá uložený trest odňatia
slobody a taktiež zníži výšku trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá zo 6 rokov na menej rokov.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor. Vo vyjadrení uviedol, že argumentáciu

obžalovaného nepovažuje za právne relevantnú, pretože práve uloženie trestu zákazu činnosti v trvaní
6 rokov za trestný čin spáchaný z hrubej nedbanlivosti na úseku cestnej premávky, pri ktorom bol
spôsobený smrteľný následok, je dobrým signálom vyslaným širokej verejnosti a podľa jeho názoru
prispieva k uplatneniu zásady generálnej prevencie. Prokurátor poukázal na to, že trest má okrem
individuálnej prevencie napĺňať aj účel generálnej prevencie, pričom ukladanie trestov, ktoré nebudú

plniť túto funkciu, môže mať do budúcnosti za následok zvýšenie nezodpovedného konania na úseku
cestnej premávky. K ďalším skutočnostiam uvádzanými obžalovaným, že poškodený - nebohý U. P. bol
pod vplyvom alkoholu, prokurátor uviedol, že táto okolnosť siaha do skutkových okolností prípadu, teda
do otázky viny. Preto je aj táto skutočnosť pre posúdenie výšky uloženého trestu irelevantná. Pokiaľ ide
o skutočnosť, že poškodený - nebohý U. P. nezomrel priamo na mieste nehody, ale až o tri mesiace, tak

ani táto skutočnosť nie je podľa názoru prokurátora na prospech obžalovaného. Poškodený tri mesiace
trpel a mal bolesti v priamej príčinnej súvislosti s nedbanlivostným konaním obžalovaného. Preto aj táto
skutočnosť podľa názoru obžalovaného potvrdzuje odôvodnenosť výšky uloženého trestu. Prokurátor
ďalej poukázal na skutočnosť, že obžalovaný sa už pred spáchaním skutku dopustil protiprávneho
konania na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky a takéhoto konania sa dopustil aj po

spáchaní stíhaného skutku, o čom svedčia zápisy v jeho evidenčnej karte vodiča. Preto podľa názoru
prokurátora, je nevyhnutné uložiť obžalovanému predmetný trest v hornej polovici trestnej sadzby. Na
základe uvedeného prokurátor navrhol, aby odvolací súd podľa § 319 Tr.por. odvolanie obžalovaného
ako nedôvodné zamietol.

Krajský súd na podklade podaného odvolania na verejnom zasadnutí v rozsahu a z dôvodov podľa § 317
ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o
treste, uloženom obžalovanému U. R., ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Svoju
prieskumnú povinnosť okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním
vytýkané, avšak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr.por. Na základe preskúmania

veci v medziach svojej prieskumnej povinnosti odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutých
výrokov rozsudku okresného súdu o treste uloženom obžalovanému, odvolací súd nezistil v postupe

okresného súdu existenciu chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania. V podanom odvolaní
obžalovaný nenamietal existenciu procesných chýb v postupe okresného súdu.V rámci preskúmania samotnej správnosti napadnutých výrokov o treste, odvolací súd súc viazaný
obžalovaným uplatneným dôvodom odvolania, namietanou neprimeranou prísnosťou potrestania,
nezistil opodstatnenosť tohto obžalovaným uplatneného odvolacieho dôvodu. Z odôvodnenia

napadnutého rozsudku vyplýva, že okresný súd pri určovaní výmery a druhu trestu vychádzal okrem
závažnosti a príčin spáchaného trestného činu aj z nedisciplinovaného prístupu obžalovaného k plneniu
si zákonných povinností v doprave, ako pred spáchaním trestného činu, tak i po ňom, ktoré závery
okresného súdu majú úplnú oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania. Preto sa odvolací súd
stotožnil so záverom okresného súdu, že na obžalovaného je potrebné pôsobiť trestom zákazu činnosti

viesť motorové vozidlá po dlhšiu dobu a uložiť dlhšiu skúšobnú dobu podmienečného odkladu výkonu
trestu odňatia slobody.

Ksprávnymúvahámokresnéhosúdu,odvolacísúdpovažujezapotrebnédodať,žeúlohouštátovvrámci
Európskej únie je vykonať všetky dostupné opatrenia smerujúce k zníženiu počtu dopravných nehôd
s následkom smrti. Z tejto úlohy pre súdy v rámci trestného konania vyplýva úloha dôsledne skúmať

príčiny dopravných nehôd so smrteľným následkom a vyvodiť z nich zákonné dôsledky, účelom ktorých
je eliminácia opakovania takýchto príčin vo vzťahu k páchateľom (individuálna prevencia), pričom tieto
dôsledky musia byť aj výstrahou pre ostatných účastníkov cestnej premávky (generálna prevencia).
Vpredmetnejveciokresnýsúdsprávneustálil,žeprimárnoupríčinoudopravnejnehodybolonedovolené
prekročenie povolenej rýchlosti jazdy vozidla vedeného obžalovaným (nie zanedbateľne vyššia ako

povolená rýchlosť v obci), ako aj neprimeraná rýchlosť jazdy. Vo vzťahu k neprimeranej rýchlosti jazdy
obžalovaného, odvolací súd poukazuje na základnú povinnosť vodiča podľa § 4 ods. 1 písm. f) zákona č.
8/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 8/2009 Z. z.), podľa ktorého ustanovenia je
vodič povinný dať prednosť (§ 2 ods. 2 písm. b/ zák. č. 8/2009 Z.z.) chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a
prechádza cez prechod pre chodcov. Uvedená povinnosť ukladá vodičom nepochybne aj povinnosť dbať

na zvýšenú opatrnosť v blízkosti prechodu pre chodcov, ktorú povinnosť aj podľa názoru odvolacieho
súdu obžalovaný v danom prípade hrubým spôsobom ignoroval, čo viedlo k fatálnemu následku. V
danomprípadejetiežotázne,čisiobžalovanývzaldostatočnépoučeniezpredmetnejdopravnejnehody,
keď ako na to správne poukázal okresný súd, obžalovaný sa po spáchaní trestného činu opakovane
dopúšťal priestupkov v oblasti dopravy, zväčša porušením ustanovení o povolenej rýchlosti. S poukazom

na uvedené, odvolací súd dospel k záveru, že okresným súdom uložené tresty za spáchaný trestný čin
nie sú neprimerane prísne.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. S poukazom na vyššie
uvedené, odvolací súd preto rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.