Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. december 2019

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 16Co/112/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6412214630
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6412214630.3

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša v právnej veci žalobcu: Q. W. U., s. r. o., N.: XX
XXX XXX, so sídlom XXX XX X., L. 5, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR,
s. r. o., IČO: 36 613 843, so sídlom 851 02 Bratislava, Pajštúnska 5, proti žalovanému: 1/ L. B., nar. XX.
XX. XXXX, bytom XXX XX X. P., L. Q. 3, 2/ O. B., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX X. P., L. Q. X a

3/ T. S., nar. XX. XX. XXXX, bytom XXX XX X. P., L. Q. 3, všetci žalovaní právne zastúpení advokátom
JUDr. Andrejom Cifrom, Advokátska kancelária so sídlom 984 01 Lučenec, J. Kráľa 5/A, pôvodne za
účasti vedľajšieho účastníka (do 30. 06. 2016) na strane žalovaných 2/ a 3/: Z. na ochranu občana
spotrebiteľa V., N.: XX XXX XXX, občianske združenie so sídlom XXX XX L., B.. I. 5, právne zastúpeného
advokátom JUDr. Andrejom Cifrom, Advokátska kancelária so sídlom 984 01 Lučenec, J. Kráľa 5/A, za
účasti osobitného subjektu na strane žalovaných 1/, 2/ a 3/: Z. na ochranu občana spotrebiteľa V., N.:

XX XXX XXX, občianske združenie so sídlom XXX XX L., B.. I. 5, právne zastúpeného advokátom JUDr.
Andrejom Cifrom, Advokátska kancelária so sídlom 984 01 Lučenec, J. Kráľa 5/A, v konaní o zaplatenie
4.479,61 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k.
12Cb/4/2013-283 zo dňa 14. 03. 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým priznal nárok na náhradu trov konania vedľajšiemu

účastníkovi na strane žalovaných 2/ a 3/ Z. na ochranu občana spotrebiteľa V., N.: XX XXX XXX,
občianske združenie so sídlom XXX XX L., B.. I. 5, vynaložené do 30. 06. 2016 voči žalobcovi v rozsahu
100 % (výrok V.), p o t v r d z u j e.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým priznal osobitnému subjektu na strane žalovaných
1/, 2/ a 3/ Z. na ochranu občana spotrebiteľa V., N.: XX XXX XXX, občianske združenie so sídlom XXX

XX L., B.. I. 5, voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % m e n í tak, že osobitnému
subjektu náhradu trov konania nepriznáva.

III. Žalovaným 1/, 2/, 3/ a osobitnému subjektu Z. na ochranu občana spotrebiteľa V., N.: XX XXX
XXX, občianske združenie so sídlom XXX XX L., B.. I. X nárok na náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

IV. Vo zvyšku zostáva rozsudok nedotknutý.

o d ô v o d n e n i e :

1.Okresnýsúdrozsudkomsporovékonanieozaplatenie4.479,61€spríslušenstvomvčastiozaplatenie
sumy 1.013,45 € zastavil (výrok II.), žalobu v ďalšom zamietol (výrok III.) a priznal žalovaným 1/, 2/ a 3/
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% (výrok IV.).

2. Okresný súd výrokom V. priznal vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných 2/ a 3/ - Z. na ochranu
občana spotrebiteľa V., N.: XX XXX XXX, občianske združenie so sídlom XXX XX L., B.. I. X (ďalej vtexte aj len „Združenie“) voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie a
odvolacieho konania vynaložené do 30. 06. 2016 vo výške 100 % a nasledujúcim výrokom VI. priznal
osobitnému subjektu na strane žalovaných 1/, 2/ a 3/ - Z. na ochranu občana spotrebiteľa V., N.: XX XXX

XXX, občianske združenie so sídlom XXX XX L., B.. I. X voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania
vo výške 100 %.

3. Okresný súd o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka a osobitného subjektu rozhodoval podľa §
262 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) v spojení s § 255 ods. 1 a 2

CSP.Vodôvodneníuviedol,ževkonanímaližalovaníplnýúspechapretoimvznikolvočižalobcovinárok
na náhradu trov prvostupňového konania a odvolacieho konania vo výške 100 %. Plný úspech dosiahol
aj vedľajší účastník na strane žalovaných 2/ a 3/ - Z. na ochranu občana spotrebiteľa V., vystupujúci
v konaní do 30. 06. 2016 a preto mu vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov prvostupňového
konania a odvolacieho konania vynaložených do dňa 30. 06. 2016. Rovnako mal v konaní plný úspech
aj osobitný subjekt na strane žalovaných 1/, 2/ a 3/ - Z. na ochranu občana spotrebiteľa V. (ďalej v texte

aj „združenie“), preto aj jemu vznikol voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie,
a to proti rozhodnutiu okresného súdu, ktorým okresný súd priznal Združeniu voči žalobcovi
nárok na náhradu trov prvoinštančného a odvolacieho konania v rozsahu 100 %, a to aj

ako vedľajšiemu účastníkovi a aj ako osobitnému subjektu. Namietal, že rozhodnutie súdu
prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, pretože je v rozpore s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP , s poukazom na jeho presné znenie, v ktorom je uvedené, že súd prizná
náhradu trov konania strane konania. V tejto súvislosti poukázal na § 60 CSP , v ktorom je uvedené, že
stranami konania sú žalobca a žalovaný. V zmysle prechodných a záverečných ustanovení bol
okresný súd povinný rozhodovať podľa CSP , hoci konanie začalo predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, a teda ustanovenia
CSP nedovoľujú súdu, aby

pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania v konaniach, ktoré boli začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti CSP
aplikoval iný režim než ten, ktorý je upravený v ustanoveniach § 251 až 264 CSP . Združenie nebolo v
súdenom prípade stranou sporu, a preto podľa žalobcu v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP nemá nárok na náhradu
trov konania, nakoľko tento súd prizná len strane sporu (t. j. žalovanému a žalobcovi) a to bez ohľadu
na to, kedy združenie vstúpilo do konania. Súd teda o trovách konania Združenia rozhodnúť mohol,
avšak len tak, že Združeniu náhradu trov konania neprizná, nakoľko podľa ustanovenia § 255 ods. 1
CSPzdruženienie

je subjektom, ktorému môže byť náhrada trov konania priznaná.

5. Žalobca v odvolaní poukázal aj na skutočnosť, že Združenie a aj žalovaní, sú v konaní zastúpení tým
istým právnym zástupcom v súvislosti s čím vyvstáva otázka, či nebol skutočným cieľom Združenia len
nehospodárny vznik trov konania.

6. Žalobca z uvedených dôvodov preto v odvolaní navrhoval, aby odvolací súd rozhodnutie okresného
súdu v napadnutom rozsahu v zmysle § 388 CSP zmenil tak, že Združeniu neprizná nárok na náhradu trov konania,
resp. aby v zmysle ustanovenia § 389 ods. 1 CSP , odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

7. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle §
34 CSP včas podané odvolanie žalobcu prejednal, rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
preskúmal v medziach daných ust. § 379 a 380 CSP a bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods.
1 (á contrario) CSP rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutej časti týkajúcej sa nároku nanáhradu trov konania vedľajšieho účastníka (výrok V.) podľa ustanovenia § 387 ods. 1 CSP potvrdil a
vo výroku, ktorým priznal osobitnému subjektu na strane žalovaných voči žalobcovi nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % podľa § 388 CSP zmenil, a to z nasledovných dôvodov:

9. Podľa § 93 ods. 2 zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 31. 12. 2014
(ďalej len „OSP“), ako vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi alebo odporcovi zúčastniť konania
aj právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu.

10. Podľa § 93 ods. 3 OSP, do konania vstúpi buď z vlastného podnetu alebo na výzvu niektorého z
účastníkov urobenú prostredníctvom súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na
návrh.

11. Podľa § 93 ods. 4 OSP, v konaní má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti ako účastník.
Koná však iba sám za seba. Ak jeho úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje,

posúdi ich súd po uvážení všetkých okolností.

12. Podľa § 95 ods. 1 CSP, na ochranu práv strany môže súd aj bez návrhu do konania pribrať orgán
verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv a slobôd alebo právnickú
osobu, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu, ak s tým strana, na

ochranu práv ktorej má vystupovať, súhlasí.

13. Podľa § 470 ods. 1 CSP prechodných ustanovení, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

14. Odvolací súd uvádza, že v zmysle ustanovenia § 379 a 380 ods. 1 CSP je odvolací súd viazaný rozsahom odvolania a odvolacími
dôvodmi. S prihliadnutím na obsah napadnutého rozhodnutia, rozsah odvolania a odvolacie dôvody,
odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie preskúmal len v tej časti, ktorá bola napadnutá odvolaním

podaným zo strany žalobcu, a to rozhodnutie o nároku Združenia na náhradu trov konania v postavení
vedľajšieho účastníka do 30.06.2016, ako aj ako osobitného subjektu po 01.07.2016.

15. Z priebehu doterajšieho konania vyplývajúceho z predloženého spisu je zrejmé, že Združenie
vstúpilo do konania legitímne a to zahlásením vstupu do konania Okresnému súdu Žiar nad Hronom

podaním zo dňa 21. 11. 2012. Jeho vstup umožňovala v tom čase platná a účinná procesná úprava
ust. § 93 ods. 2 a
3 OSP , čím tento
subjekt (Združenie) nadobudol procesné postavenie vedľajšieho účastníka v konaní na strane
žalovaných (spotrebiteľov) 1/, 2/ a 3/. Okresný súd Žiar nad Hronom neskôr aj uznesením č. k.

12Cb/4/2013 -147 zo dňa 22. 12. 2015 pripustil vstup vedľajšieho účastníka na strane odporcov 2/ a 3/
do konania. O pripustení vedľajšieho účastníka aj na stranu odporcu 1/ nerozhodol, pretože Združenie
podaním zo dňa 17. 12. 2012 súdu oznámilo, že v prípade odporcu 1/ z konania vystupuje.

16. Uvedená úprava OSP umožňovala v zmysle ust. § 93 ods. 2 vstup vedľajšieho účastníka, ktorý bol

právnickou osobou a ktorej predmetom činnosti bola ochrana práv podľa osobitného predpisu. Z. na
ochranu občana spotrebiteľa V. takým subjektom bolo, a to podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej v texte aj len
„Zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa“). Z dôvodovej správy k tejto právnej úprave vyplýva,

že jej cieľom bolo umožniť širšiu ochranu osobám, na ochranu ktorých sú zriaďované rôzne právnické
osoby a združenia. V zmysle predmetnej úpravy, účinky vstupu vedľajšieho účastníka do konania nastali
už okamihom doručenia oznámenia o jeho vstupe do konania na príslušnom súde s tým, že výslovný
súhlas žalovaného (spotrebiteľa) na ktorého stranu vedľajší účastník vstupoval, potrebný nebol.

17. Takéto procesné postavenie Združenia zodpovedalo len právnej úprave platnej a účinnej do 30.
06. 2016. Nakoľko s účinnosťou od 01. 07. 2016 vedľajší účastník ako subjekt konania zanikol a nie je
možné ho stotožňovať so žiadnym iným subjektom definovaným v CSP, okresný súd dôvodne uviedol,že vedľajší účastník vystupoval v konaní na strane žalovaného len do 30. 06. 2016, a aj o náhrade trov
konania rozhodol k uvedenému dátumu.

18. Civilný sporový poriadok ,
platný a účinný od 01. 07. 2016, už procesný inštitút vedľajšieho účastníctva neupravuje a nepozná.
Civilný sporový poriadok
okrem strany sporu (ako hlavného účastníka sporu) tiež upravuje osobu intervenienta ako subjekt,
ktorý sa zúčastňuje na konaní popri žalobcovi alebo žalovanom, avšak má právny záujem

na výsledku konania (§ 81 CSP ) a tiež iné subjekty zúčastňujúce sa konania, medzi ktoré patria aj tzv. osobitné
subjekty, ktorými sú v zmysle ustanovenia § 95 ods. 1 CSP orgány verejnej moci, v pôsobnosti ktorých je ochrana
základných ľudských práv a slobôd, alebo právnické osoby, ktorých predmetom činnosti je ochrana
práv podľa osobitného predpisu, avšak výlučne za predpokladu, že s tým strana, na ochranu

práv ktorej má takýto osobitný subjekt vystupovať, súhlasí. Od 01. 07. 2016 Civilný sporový
poriadok (2. Hlava 3. časti
CSP ) v ust. § 291 ods. 1 CSP
priamo zakotvuje
možnosť spotrebiteľovi dať sa v spotrebiteľskom spore zastupovať právnickou osobou založenou alebo

zriadenou na ochranu spotrebiteľa. Spotrebiteľ môže mať takto zvoleného len jedného zástupcu, pričom
pre také zastúpenie zákon vyžaduje udelenie plnomocenstva spotrebiteľom.

19. Pokiaľ ide o postavenie vedľajšieho účastníka v tomto konaní (do 30. 06. 2016), tak pri rozhodovaní
o tom, či danému Združeniu mohli v konaní vzniknúť oprávnene vynaložené trovy konania s nárokom na

ich náhradu, odvolací súd musel zohľadniť vyššie uvedenú zmenu právnej úpravy, účinnú odo dňa 01.
07. 2016, kedy vošiel do účinnosti nový kódex CSP, do ktorého sa ustanovenia o vedľajšom účastníkovi v
podobe ako tomu bolo v OSP nepreniesli. V tejto súvislosti bolo potrebné vychádzať z právneho názoru,
že nadobudnutím účinnosti CSP (01. 07. 2016) podľa § 470 ods. 2 CSP , právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom účinnosti tohto

zákona, zostávajú zachované (t.j. vrátane právneho účinku doručenia oznámenia o vstupe vedľajšieho
účastníka do konania, ktorým vzniklo vedľajšie účastníctvo za účinnosti OSP v znení účinnom do 30. 06.
2016). Pre účely ďalšieho (v tomto prípade odvolacieho) konania tak zostali zachované všetky procesné
úkony vykonané vedľajším účastníkom na strane žalovaného, ako aj procesné nároky, ktoré mu v konaní
vznikli (predovšetkým nárok na náhradu trov konania).

20. Z ustanovenia § 93 ods. 4 prvá veta OSP , podľa ktorého vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, možno vyvodiť
záver, že vedľajší účastník mal (rovnako ako akýkoľvek hlavný účastník) jednak právo na právnu
pomoc pred súdmi, čo je základné ústavné právo (článok 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky),

ktoré sa v rámci civilného súdneho konania realizovalo možnosťou zabezpečiť si kvalifikované právne
zastúpenie splnomocneným právnym zástupcom - advokátom, a samozrejme mal i právo na náhradu
účelne vynaložených trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 OSP bez akýchkoľvek pochybností patrila i náhrada trov právneho zastúpenia.
Súčasne platilo, že vedľajšiemu účastníkovi mohla byť priznaná náhrada trov konania (teda i náhrada

trov právneho zastúpenia) len v prípade, ak právo na náhradu trov konania vzniklo tomu účastníkovi,
na strane ktorého v konaní vystupoval.

21. Odvolací súd nemá žiadne pochybnosti o legitímnosti vystupovania vedľajšieho účastníka v konaní.
O legitímnosti jeho prítomnosti v konaní svedčí aj skutočnosť, že žalobca podaním na súde dňa 06.

02. 2015 namietol neprípustnosť vedľajšieho účastníka v konaní postupom podľa § 93 ods. 3 OSP, o
ktorom okresný súd uznesením č. k. 12Cb/4/2013 -147 zo dňa 22. 12. 2015 rozhodol tak, že účastníctvo
vedľajšieho účastníka Z..

22. Pokiaľ ide o úkony vedľajšieho účastníka v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva žalovaných

na strane ktorých vystupoval, tak z obsahu spisu je zrejmé, že od času kedy vedľajší účastník oznámil
vstup do konania, t.j. dňa 30. 11. 2012 (č. l. 41 spisu), po tom, čo mu bol doručený návrh s prílohami
spolu s platobným rozkazom č. k. 16Rob/974/2012-44 zo dňa 07. 12. 2012 urobil minimálne nasledujúce
podania: dňa 30. 12. 2012 v zastúpení právnym zástupcom podal odpor vo veci samej, ktorým konkrétnereagoval na nárok uplatnený žalobcom (č. l. 58 - 76 spisu), podal vyjadrenie zo dňa 29. 10. 2015
(č. l. 86 spisu) a vyjadrenie zo dňa 11. 05. 2016 (č. l. 158 spisu). Úkony vedľajšieho účastníka
boli v príčinnej súvislosti s predmetom konania a ich vynaložením sa sledovala procesná ochrana

proti tvrdenému nároku v prospech žalovaných (spotrebiteľov). V čase vykonania uvedených úkonov
vedľajšieho účastníka, jeho účastníctvo bezvadne trvalo, keďže to mu zaniklo až zmenou právnej úpravy
s účinnosťou ku dňu 01. 07. 2016.

23. Vzhľadom na uvedené preto nie je opodstatnené namietať, že na trovy vedľajšieho účastníka v

konaní, ktoré vznikli do 30. 06. 2016 mu nevznikol nárok, nakoľko jeho účasť v konaní bola oprávnená,
v zmysle v tom čase platných právnych predpisov mal rovnaké práva a povinnosti ako hlavný účastník
konania (strana) a s poukazom na obsah jeho procesných úkonov podľa odvolacieho súdu bola jeho
účasť aj účelná.

24. Na základe uvedených záverov tak odvolanie žalobcu proti výroku napadnutého rozsudku o náhrade

trov konania vedľajšieho účastníka vynaložených do 30. 06. 2016 (výrok V.) nie je dôvodné, a v tomto
rozsahu odvolací súd rozhodnutie potvrdil ako vecne správne.

25. Pokiaľ ide o postavenie Z. na ochranu občana spotrebiteľa V. ako osobitného subjektu, jeho legitimita
v konaní je daná, uznesením Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 12Cb/4/2013-237 zo dňa 30.

08. 2018, okresný súd pribral Združenie do konania na jeho návrh doručený súdu dňa 07. 07. 2016.
Okresný súd v uznesení konštatoval splnenie podmienky podľa § 95 ods. 1 CSP, že predpokladom
pribratia osobitného subjektu do konania je súhlas strany, na ochranu práv ktorej má osobitný subjekt
vystupovať, pretože žalovaní 1/, 2/ a 3/ s pribratím osobitného subjektu súhlasili.

26. Osobitnému subjektu môžu rovnako v konaní vznikať výdavky súvisiace s bránením a uplatňovaním
práv osôb, na ktorých strane vystupuje a hoci právo na ich náhradu v CSP explicitne upravené nie je,
možno tieto výdavky považovať za trovy konania v zmysle § 251 CSP za podmienky, že boli preukázané,
odôvodnené a účelne vynaložené, pretože ide o výdavky vynaložené v prospech strany pri dosiahnutí
konkrétneho cieľa - úspešne uplatňovať alebo brániť práva tej ktorej strany v konaní. Napriek tomu,

že osobitný subjekt nie je stranou podľa ust. § 60 CSP , pričom CSP v rámci ustanovení o náhrade trov konania (§ 255 a
nasl.) označuje za oprávnený subjekt stranu v konaní, tak v kontexte vyššie uvedenej logiky je potrebné
za aplikácie výkladového princípu podľa čl. 4 CSP použitím analógie ustáliť, že aj osobitný subjekt má
právo na náhradu účelne vynaložených hotových, preukázaných a uplatnených výdavkov. Niet dôvodu,

pre ktorý by Združenie zamerané svojim účelom na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré v tomto spore
vystupuje ako osobitný subjekt nemal mať právo na náhradu trov konania, a to jeho výdavkov, ktoré
vynaložil v príčinnej súvislosti s dosiahnutím cieľa - úspešne uplatňovať alebo brániť práva tej strany
v konaní, na ochranu práv ktorej osobitný subjekt vystupuje, ak boli súčasne vynaložené účelne.
Odvolacia námietka, že osobitný subjekt nie je stranou vo vzťahu k jeho nároku na náhradu účelne

vynaložených výdavkov v konaní preto neobstojí.

27. Odvolací súd zdôrazňuje, že predmetom rozhodovacej činnosti je otázka samotného nároku na
náhradu trov konania, pričom dospel k záveru, že osobitnému subjektu môžu náklady v konaní reálne
vzniknúť, a teda má nárok na ich náhradu.

28. Odvolací súd ale dáva do pozornosti, že pri rozhodovaní o náhrade trov konania osobitného subjektu
je potrebné rozlišovať medzi vedľajším účastníkom v zmysle ustanovení OSP a osobitným subjektom,
ktorý sa spravuje ustanoveniami CSP. Vedľajší účastník má v zmysle § 93 ods. 4 OSP v konaní rovnaké
práva a povinnosti ako „hlavný“ účastník. To znamená, že vedľajší účastník mal rovnaké právo na právnu

pomoc pred súdmi vrátane možnosti zabezpečiť si kvalifikované právne zastúpenie advokátom, vrátane
práva na náhradu účelne vynaložených trov konania, kam podľa ustanovenia § 137 OSP patrila aj náhrada trov právneho zastúpenia.

29. Iné platí v prípade osobitného subjektu v režime CSP, kde ustanovenie o rovnosti postavenia

strany v konaní s osobitným subjektom chýba. Namiesto toho ust. §-u 95 CSP pri osobitnom subjekte
predpokladá, že ide o orgán verejnej moci, v pôsobnosti ktorého je ochrana základných ľudských práv
a slobôd alebo je ním právnická osoba, ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného
predpisu. Zákonodarca touto úpravou úzko špecifikoval, kto môže byť osobitným subjektom, pričom hoobmedzil len na okruh určitých odborných profesií, napr. ako orgán verejnej správy, ktorým môže byť
Komisár pre deti a komisár pre osoby so zdravotným postihnutím v zmysle zák. č. 176/2015 Z. z. alebo
Slovenskénárodnéstrediskopreľudsképrávavzmyslezák.č.308/1993Z.z.,prípadneprávnickéosoby

založené alebo zriadené na ochranu spotrebiteľa podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa.
Ide o subjekty, ktoré sa prihlásili k určitej odbornosti, a preto sa považujú za osoby schopné konať s
náležitou znalosťou veci spojenou s touto odpornosťou.

30. V posudzovanej veci je osobitným subjektom v zmysle § 95 CSP Z. na ochranu občana spotrebiteľa

V. s predmetom činnosti spočívajúcej v poskytovaní ochrany podľa zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane
spotrebiteľa. Samotný zákon výslovne zadáva požiadavku konkrétne určiteľnej odbornosti, pričom v
tomto prípade ide o subjekt, u ktorého je jeho činnosť podmienená zameraním na poskytovanie právnej
ochrany spotrebiteľovi. Keďže Združenie je právnickou osobou s činnosťou zameranou na poskytovanie
právnej ochrany podľa osobitného predpisu, čo je elementárnou podmienkou toho, aby sa mohol stať
osobitným subjektom podľa § 95 CSP, tak nemajú právo na odmenu za svoju činnosť v konaní a

podľa odvolacieho súdu (viď aj Veľký komentár Civilný sporový poriadok, Nakladatelství C.H. Beck,
Praha 2016, doc. M. Števček a kolektív, str. 353 ), nie je prípustné ani zastúpenie osobitného subjektu
zástupcom. Osobitný subjekt má byť schopný konať samostatne v prospech strany v oblasti, v ktorej
sa k odbornosti prihlásil. Inak povedané, osobitný subjekt má nárok na náhradu trov konania, ktoré
predstavujú uplatnené, preukázané a účelne vynaložené výdavky, nie však na náhradu trov právneho

zastúpenia.

31. Osobitný subjekt si však v konaní uplatnil len trovy konania v súvislosti s jeho právnym zastúpením,
teda trovy právneho zastúpenia. Ak ale zastúpenie osobitného subjektu nie je prípustné, potom
osobitnému subjektu neprináleží ani náhrada účelne vynaložených výdavkov jeho zástupcu. Keďže

osobitný subjekt si náhradu výdavkov, ktoré by v súvislosti s konaním vynaložil neuplatnil, tieto zo spisu
nevyplývajú a nemožno medzi ne zahrnúť ani cestovné právneho zástupcu osobitného subjektu, keďže
nejde o výdavky osobitného subjektu, ale o výdavky jeho zástupcu, odvolací súd v tomto rozsahu výrok
okresného súdu podľa § 388 CSP zmenil, a rozhodol, že osobitnému subjektu - Združeniu náhradu trov
konanie pred súdom prvej inštancie a ani odvolacieho konania nepriznáva. V tejto súvislosti odvolací

súd dopĺňa, že ak strane podľa obsahu spisu žiadne trovy nevznikli, je v súlade s článkom 17 základných
princípov Civilného sporového poriadku zakotvujúcim procesnú ekonómiu, rozhodnúť priamo tak, že sa
jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva (viď uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/14/2018
zo dňa 28. 02. 2018.

32. Vo zvyšku, teda vo výrokoch, ktorými okresný súd do konania občianske združenie Všeobecná
ochrana práv spotrebiteľov nepribral ( výrok I. ), ktorým konanie v časti o zaplatenie 1 013,45 € zastavil
( výrok II. ), a ktorým žalobu zamietol ( výrok III. ), ako aj vo výroku o náhrade trov konania žalovaných
1/,2/ a 3/ ( výrok IV. ), v ktorom rozsahu rozsudok nebol odvolaním napadnutý, zostáva v zmysle § 367
ods. 2,3 CSP nedotknutý.

33. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania odvolací súd vychádzal z ustanovenia § 396 ods.
1 v spojení s § 255 ods. 2 CSP. Žalobca bol v odvolacom konaní úspešný len v rozsahu výroku,
ktorý odvolací súd zmenil, t.j. 50 % a v rovnakom rozsahu úspešným nebol, pokiaľ ide o rozhodnutie
odvolacieho súdu, ktorým bol výrok o náhrade trov konania vedľajšieho účastníka potvrdený, a odvolanie

v tomto rozsahu nebolo dôvodné. Pomer úspechu a neúspechu bol rovnaký. Odvolací súd preto
rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

34. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, aka) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 CMP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou aak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).