Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. máj 2019

Súd: Okresný súd Bratislava III
Spisová značka: 44Pc/26/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3117201277
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Vaverčáková

ECLI: ECLI:SK:OSBA3:2019:3117201277.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudkyňou JUDr. Dagmar Vaverčákovou v právnej veci

navrhovateľa: H.. H. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom v L., B. XX, proti povinnej: B. H., nar. XX.XX.XXXX,
bytom V., kpt. X. XXXX/X, o príspevok na výživu rodiča,, takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným na súd dňa 25.01.2017 sa navrhovateľ domáhal určenia príspevku na výživu
rodiča vo výške 150,- Eur mesačne od podania žaloby.

2. Návrh odôvodnil skutočnosťou, že s povinná je jeho dcéra a týmto návrhom sa domáha voči nej v
zmysle § 66 a nasl. zákona o rodine príspevku na jeho výživu. Navrhovateľ je ženatý, dôchodca, trpí
viacerými chorobami, je držiteľom preukazu ZŤP, je nemajetný. Dôchodok mu nestačí pokryť základné
potreby, lieky, prípravky na zvýšenie imunity. Finančne mu pomáha syn.

3. Na dôkaz svojich tvrdení navrhovateľ súdu predložil: preukaz ZŤP č. 258786 z 21.07.2014,
rozhodnutie Sociálnej poisťovne z 30.11.2017 a listiny vzťahujúce sa na predchádzajúce konanie o

výživnom na povinnú. Navrhovateľ žiadal, aby súd vypočul povinnú.

4. Povinná ( dcéra navrhovateľa) sa k návrhu na určenie výživného na rodiča vyjadrila v tom
smere, že žiada žalobu o príspevok na výživu rodiča v plnom rozsahu zamietnuť. Navrhovateľ
nepreukázal,žepotrebujezabezpečiťprimeranúvýživu.Predloženéprílohy-preukazZŤPnepreukazujú
odkázanosť na poberanie príspevku na výživu. Nie sú zdokladované rodinné pomery, výživné od
všetkých detí navrhovateľa, príjem manželky. Vzhľadom na to, že navrhovateľa videla len na súdnych

pojednávaniach, t. j. naposledy v roku 1999, nie sú jej známe jeho rodinné pomery - rodinný stav, počet
detí, majetkové a iné osobné pomery a preto považuje tento návrh za pokus o vrátenie zaplatenej
výšky výživného. Povinná je vydatá, matka dvoch maloletých detí ( 11 a 7 ročných ), ktorým v
plnom rozsahu zabezpečuje potrebnú starostlivosť a základné životné potreby. Súčasne s manželom
zabezpečujú potrebnú starostlivosť a v prípade potreby aj nepravidelnú finančnú výpomoc svojim
rodičom - matkám na zabezpečenie ich základných potrieb, nakoľko sú starobné dôchodkyne. Povinná
nie je vlastníčkou nehnuteľnosti, žiadneho majetku, z ktorého by jej plynul príjem. Doklady o výške

príjmu zo štátnozamestnaneckého pomeru predloží na základe vyžiadania súdu.

5. Súd prejednal a rozhodol vec v neprítomnosti povinnej, ktorá sa napriek riadnemu predvolaniu z
adresy trvalého pobytu na pojednávanie nedostavila a svoju neúčasť neospravedlnila.6. Súd vykonal dokazovanie dôkazmi uvedenými v bode 3., prostredníctvom dožiadaného Okresného
súdu v Trenčíne požiadal o výsluch povinnej, dôkazmi predloženými povinnou a zistil nasledovný

skutkový stav:

7. Navrhovateľ žiadal, aby súd určil povinnosť povinnej prispievať na jeho výživu minimálne sumou
150,- Eur mesačne od podania návrhu. Je onkologický pacient po 3 operáciách, mozgovej príhode,
odkázaný na lieky, ktoré mesačne hradí cca v sume 80-100,- Eur, v čom nie sú zahrnuté lieky na astmu

a na zvýšenie imunity. Žije so svojou manželkou v rodinnom dome, ktorý patrí ich synovi - V. F., nar.
XX.XX.XXXX. Manželka obýva poschodie, on prízemie. Manželka poberá starobný dôchodok a svoju
vyživovaciu povinnosť k nemu si plní tým, že navarí, operie, ožehlí a sem-tam sa podieľa ja na nákladoch
na prevádzku domu alebo keď odíde práčka a chladnička. Vyjadrenie povinnej ho hlboko urazilo, on
jej písal list v roku 2016, ktorý si ani neprevzala. Bol prinútený jej matkou, aby uznal otcovstvo, bol
vtedy študent. Jeho syn pracuje 12-16 hodín denne. Svoju vyživovaciu povinnosť si plní tým, že jemu a

manželke umožňuje bývať v jeho rodinnom dome, z ktorého by mohol mať príjem. On býva v byte v Rači.
B. si úver vo výške 127.000,- Eur. Nevie v akej výške má príjem jeho syn. Výdavky okrem výdavkov na
lieky sú 150,- Eur mesačne na bývanie, na stravu 350 až 400 Eur mesačne, pretože kvôli diagnózam
potrebuje kvalitnú stravu. Liek na zvýšenie imunity stojí 350,- Eur a kupuje mu ho syn. Nemá žiadne
informácie o povinnej, nevie kde pracuje a preto žiada, aby bola vypočutá v tomto konaní s tým, že chce

mať možnosť položiť jej otázky.

8. Okresný súd v Trenčíne vykonal dožiadanie prostredníctvom zástupkyne povinnej - jej matky A.. U.
B., ktorá uviedla, že bude vypovedať v mene povinnej. Povinná a jej manžel majú príjmy len zo závislej
činnosti. Povinná bola od 01.08.2018 do 31.12.2018 nezamestnaná. Od 01.01.2019 je zamestnaná

v základnej škole s materskou školou, jej hrubý mesačný príjem je 805 Eur, čistá mzda cca 690,-
Eur. Povinná nevlastní nehnuteľnosť, byt, v ktorom býva s rodinou je vo vlastníctve jej matky. Spolu
s manželom vlastní v BSM osobné motorové vozidlo rok výroby 2005 a bežné vybavenie domácnosti.
Manžel povinnej K. H. pracuje ako servisný technik, jeho hrubý ročný príjem v roku 2018 bol 9.837,52
+ 379,98 Eur, čistý cca 7.894,68 Eur. Iné príjmy manžel povinnej nemá. Povinná má 2 maloleté deti

pochádzajúce zo spoločného manželstva - Z. H., nar. XX.XX.XXXX a Z. H. - nar. XX.XX.XXXX. Výdavky
na maloleté deti sú uvedené v prehľade výdavkov. Povinná nevidí dôvod na to, aby poskytovala
navrhovateľovi akékoľvek výživné. Nepozná jeho majetkové ani osobné pomery, nepozná jeho rodinu,
nekontaktovala sa s ním, len na súde o výživnom pre plnoleté dieťa, ktoré mal navrhovateľ vtedy platiť.
Prvoradými vyživovacími povinnosťami, ktoré si musí povinná plniť sú voči jej deťom a manželovi.

Povinná podporuje podľa potreby aj matku, ktorá sa o ňu celý život starala. Príjem povinnej aj manžela
nedosahuje ani zďaleka výšku priemeru v hospodárstve, pričom majú 2 maloleté deti a po úhrade
všetkých výdavkov im ostane na stravu cca 150 Eur mesačne. Ďalšia vyživovacia povinnosť voči
navrhovateľovi by významne zasiahla do ich rozpočtu a negatívne by ovplyvnila chod ich rodiny. Žiada
preto súd, aby návrh navrhovateľa zamietol ako rozporný s dobrými mravmi.

9. Z potvrdenia Sociálnej poisťovne - ústredie zo dňa 30.11.2017 súd zistil, že navrhovateľ poberá
starobný dôchodok vo výške 667,70 Eur mesačne od 01.01.2018.

10. Z potvrdenia Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Trenčín zo dňa 07.08.2018 súd zistil, že povinná

je zaradená do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 01.08.2018.

11. Z oznámenia o výške a zložení funkčného platu zo dňa 04.02.2019 zo Spojenej základnej školy s
materskou školou R. V., V. V. súd zistil, že povinná bola zaradená do kariérneho stupňa - začínajúci
učiteľ II. stupňa ZŠ a bol jej určený funkčný plat odo dňa 04.02.2019 vo výške 805,-Eur mesačne.

12. Z potvrdenia o zdaniteľných príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie roka
2018 súd zistil, že príjem povinnej za rok 2018 bol vo výške 5.037,-Eur, príjem manžela povinnej za rok
2018 bol vo výške 7.894,68 Eur.

13.Povinnávyčíslilaročnévýdavkyspolunacelúrodinuvovýške10.054,-Eur,ztohonákladynabývanie
- 1.800,- Eur, mestské poplatky - 124,- Eur, telefón a internet 540,-Eur, školské poplatky 180,-Eu, strava
v škole na jedno dieťa - 180,- Eur, doprava MHD - 350,- Eur, ošatenie obuv -3.500,- Eur, dovolenky,
tábor a kultúra - 2.800.-Eur, poistenie domácnosti, detí - 100,-Eur, ostatné drobné výdavky - 450,-Eur.14. K oboznamovaným dôkazom o pomeroch povinnej navrhovateľ uviedol, že nechce od povinnej 300,-
Eur mesačne, ale len symbolicky 20-30 Eur. Ide mu o princíp a nie aby ožobračil nejakú rodinu.

15. Podľa § 66 Zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a doplnení niektorých zákonov (ďalej len ZR) deti, ktoré
sú schopné samy sa živiť, sú povinné zabezpečiť svojim rodičom primeranú výživu, ak to potrebujú .

16. Podľa § 67 ods. 1 ZR každé dieťa plní vyživovaciu povinnosť voči rodičom v takom rozsahu, aký
zodpovedá pomeru jeho schopností, možností a majetkových pomerov k schopnostiam, možnostiam a
majetkovým pomerom ostatných detí.

17. Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia vyživovacia povinnosť medzi manželmi a poskytovanie
príspevku na výživu rozvedenému manželovi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.

18. Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,

ktoré povinný na seba berie.

19. Podľa ods. 2 cit. ustanovenia výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi,
to neplatí, ak ide o výživné na maloleté dieťa.

20. Podmienkami vyživovacej povinnosti detí voči rodičom je existencia príslušného rodinnoprávneho
vzťahu, schopnosť dieťaťa samostatne sa živiť, potreba na strane rodičov a súlad s dobrými mravmi.
Vyživovacej povinnosti detí voči rodičom predchádza vzájomná vyživovacia povinnosti medzi manželmi
a vyživovacia povinnosť k rozvedenému manželovi. Primárne si teda osoba odkázaná na výživu musí
uplatniť svoje nároky voči manželovi a až potom voči príbuzným v priamom rade.

Ako podporná sa prejaví v prípade, ak manžel nie je schopný vôbec, resp. v dostatočnej miere si plniť
svoju vyživovaciu povinnosť. Vyživovacia povinnosť, ktorú má rodič k dieťaťu, predchádza vyživovacej
povinnosti, ktorú má k svojim rodičom. Vzájomný pomer vyživovacej povinnosti medzi viacerými deťmi
je daný vzájomným pomerom ich schopností, možností a majetkových pomerov. Skutočnosť existencie
potreby na strane navrhovateľa musí byť v konaní preukázaná, pričom dôkazné bremeno zaťažuje

navrhovateľa. Vymedzenie rozsahu výživného pojmom primeraná výživa znamená, že ide o užší rozsah
oproti vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom a vzájomnou manželskou vyživovacou povinnosťou,
avšak širší oproti vyživovacej povinnosti medzi ostatnými príbuznými.
Súd je viazaný návrhom rodiča, vrátane vymedzenia žalovanej strany. Je vecou žalujúceho rodiča, či
bude žalovať všetky deti, alebo niektoré z nich. Súd môže rozhodnúť len vo vzťahu k žalovanému.

Ako predbežnú otázku si však nerieši rozsah vyživovacej povinnosti všetkých detí, t. j. určí vyživovaciu
povinnosť žalovaných detí aj so zreteľom na tie deti, ktoré, prípadne nie sú účastníkmi konania.

21. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že navrhovateľ je starobný dôchodca, osoba ťažko
zdravotne postihnutá, trpí viacerými ochoreniami, ktoré vyžadujú zvýšené výdavky na stravu a lieky.

Navrhovateľježenatý,manželkasapodieľanajehopotrebáchpodľajehotvrdeniatým,ženavarí,operie,
ožehlí a sem-tam sa podieľa ja na nákladoch na prevádzku domu . Príjem navrhovateľa je starobný
dôchodok vo výške 667,70 Eur mesačne.
22. Z vykonaného dokazovania súd zistil, že povinná je vydatá, plní si vyživovaciu povinnosť voči dvom
maloletým deťom vo veku 9 a 12 rokov. Je zamestnaná ako učiteľka s priemerným čistým zárobkom vo

výške 690,- Eur mesačne. Manžel povinnej dosahuje priemerný čistý zárobok cca 660,- Eur mesačne.
Povinná bola od 01.08.2018 do 31.12.2018 nezamestnaná. Povinná s manželom nevlastnia hnuteľný
ani nehnuteľný majetok okrem motorového vozidla v rok výroby v 2005.
23. Vzhľadom na zistené osobné a majetkové pomery účastníkov súd dospel k záveru, že nie je v
schopnostiach a možnostiach povinnej prispievať na primeranú výživu navrhovateľa to ani v minimálnom

rozsahu. Súd mal za to, že príjem povinnej a jej manžela spolu s rodinnými prídavkami postačuje len na
pokrytie výdavkov rodiny, tak ako ich vyčíslila povinná v ( bod 13. odôvodnenia tohto rozsudku ).
24. Na druhej strane navrhovateľ má starobný dôchodok takmer vo výške čistého zárobku povinnej,
pričom žije v manželstve s manželkou, ktorá poberá taktiež starobný dôchodok, jeho výšku navrhovateľv konaní nedeklaroval. Vzájomná vyživovacia povinnosť manželov predchádza vyživovaciu povinnosť
detí k rodičom. Navrhovateľ má syna, ktorý si podľa tvrdenia navrhovateľa plní vyživovaciu povinnosť
dobrovoľne, jeho osobné, majetkové a zárobkové pomery navrhovateľ v konaní neuviedol a preto

súd nemal možnosť vyriešiť si ako predbežnú otázku rozsah vyživovacej povinnosti tohto potomka
navrhovateľa, ktorého navrhovateľ do konania nezahrnul.
25. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že osobné, majetkové a zárobkové
pomery povinnej neumožňujú poskytnúť navrhovateľovi výživné ani v minimálnom rozsahu, preto návrh
na určenie výživného zamietol.

26. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 53 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov
nemá nárok na náhradu trov konania ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku.