Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 16. január 2020

Súd: Okresný súd Košice I
Spisová značka: 37C/304/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115215630
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Brondoš

ECLI: ECLI:SK:OSKE1:2020:7115215630.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudcom JUDr. Borisom Brondošom v spore žalobkyne C. H., X. X.X.XXXX, L.

H. X, F., zastúpenej JUDr. Adrianou Krajníkovou, advokátkou so sídlom Kuzmányho 57, Košice, proti
žalovanému Slovenskej republike, za ktorú koná Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny SR, so
sídlom Špitálska 4,6,8, 816 43 Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Žalovanému priznáva proti žalobkyni nárok na náhradu trov konania v plnej výške.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podala dňa 15.6.2015 žalobu, ktorou sa domáhala náhrady škody spôsobenej pri výkone
verejnej moci vo výške 2.500,- eur a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnila tým, že listom zo dňa

31.8.2008 sa žalobkyňa obrátila na Národný inšpektorát práce so žiadosťou o vykonania inšpekcie práce
u jej zamestnávateľa Furčianska záhrada, s.r.o., so sídlom Trieda L. Svobodu č. 4, 040 22 Košice, a
to z dôvodu podozrenia z porušenia pracovnoprávnych predpisov. Listom zo dňa 5.9.2008 Národný
inšpektorát práce odstúpil vyššie uvedený podnet žalobkyne Inšpektorátu Košice na vybavenie. Zároveň
Inšpektorát práce Košice vyzval, aby ho po skončení šetrenia o jeho výsledkoch náležite informoval.
Nakoľko žalobkyňa nebola takmer dva roky ani zo strany Národného inšpektorátu práce, ako ani zo
strany Inšpektorátu práce Košice informovaná o vybavení jej žiadosti, dňa 20.4.2010 podala na Národný

inšpektorát práce žiadosť o poskytnutie výsledkov vybavenia jej žiadosti zo dňa 31.8.2008. Nakoľko ani
napredmetnúžiadosťNárodnýinšpektorátpráce,resp.InšpektorátpráceKošiceakýmkoľvekspôsobom
nereagoval ďalšie štyri roky, dňa 7.5.2014 žalobkyňa podala na Národný inšpektorát práce žiadosť
o opätovné vybavenie jej žiadosti zo dňa 20.4.2010. Dňa 6.6.2014 Národný inšpektorát práce zaslal
žalobkyni odpoveď, v ktorej uviedol, že Inšpektorát práce Košice údajne žalobkyňu mal informovať o
výsledku vybavenia jej podnetu, avšak zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote. Súčasťou
odpovede Národného inšpektorátu práce bola aj odpoveď Inšpektorátu práce Košice zo dňa 19.9.2008.

S poukazom na vyššie uvedené považuje žalobkyňa za potrebné upriamiť pozornosť na tú skutočnosť
že odpoveď zo dňa 19.9.2008 jej nikdy nebola doručená, resp. ani doručená nemohla byť, nakoľko
Inšpektorát práce Košice túto zásielku posielal na nesprávnu adresu. Vychádzajúc zo všetkých žiadostí
žalobkyne je zrejmé, že táto býva na H. X, XXX XX F. a nie na H. XX, XXX XX F. tak, ako to uviedol
Inšpektorát práce Košice vo svojom liste zo dňa 19.9.2008. Žalobkyňa má za to, že neinformovanie o
vybavení jej žiadosti, resp. podnetu je spôsobené výlučne nesprávnym úradným postupom Inšpektorátu
práce Košice, ktorý výsledky o vykonaní inšpekcie práce neoznámil mojej klientke na správnu adresu.

Skutočnosť, že tak Inšpektorát práce Košice v tomto prípade neurobil a žalobkyňa sa o výsledku
vybavenia jej podnetu dozvedela takmer 6 rokov potom, ako podala podnet na Národný inšpektorát
práce je vonkoncom neakceptovateľné. To, že Inšpektorát práce Košice doručoval výsledok o vykonaní
inšpekcie práce žalobkyni na nesprávnu adresu je výlučne len pochybením inšpektorátu a svedčí o jeholaxnom prístupe pri vybavovaní veci. Je nutné si totiž uvedomiť, že Inšpektorát práce Košice nemal
žiaden dôvod, pre ktorý by mal doručovať písomnosti na adresu H. XX, obzvlášť, ak žalobkyňa na
každom svojom liste, ktorý adresovala Národnému inšpektorátu práce uvádzala adresu H. X. Vzhľadom

na vyššie uvedené skutočnosti má žalobkyňa za to, že práve v dôsledku nesprávneho úradného postupu
Inšpektorátu práce Košice spočívajúceho v jeho neefektívnej činnosti došlo k zmareniu možnosti, aby sa
žalobkyňa dozvedela o výsledku vybavenia jej podnetu, resp. výsledku vybavenia inšpekcie práce u jej
zamestnávateľa v zákonom ustanovenej dobe (bezodkladne po vykonaní inšpekcie práce), a nie až po
takmer 6 rokoch. V nadväznosti na vyššie uvedené je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že postupom

Inšpektorátu práce Košice došlo k porušeniu práva žalobkyne vyplývajúceho jej z ust. § 7 ods. 8 písm.
c) zákona č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej
práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov. S poukazom na vyššie
uvedené ustanovenie žalobkyňa považuje za potrebné zdôrazniť, že samotné konštatovanie, že došlo
k porušeniu jej práva zo strany Inšpektorátu práce Košice nemôže byť toho času pre ňu dostatočným
zadosťučinením, obzvlášť, ak išlo o podnet smerujúci na prešetrenie porušenia pracovnoprávnych

predpisov zo strany jej zamestnávateľa. Žalobkyňa úplne stratila dôveru, že v prípade akéhokoľvek
porušenia práva je tu garancia nápravy, resp. prešetrenia veci zo strany autority, akou bol Inšpektorát
práce mal byť, a že tento bude postupovať pri vybavovaní podnetov, resp. vykonávaní inšpekcie v
súlade so zákonmi, a že o výsledkoch vykonania inšpekcie bude informovať osobu, ktorá podnet podala
v primeranej lehote tak, aby bola zabezpečená jej právna istota, čo sa však v predmetnom prípade

vôbec nestalo. Keďže je právna istota jedným zo základných atribútov právneho štátu a nakoľko bola
dôvera žalobkyne v právnu istotu závažným spôsobom narušená, žalobkyni tak vznikla morálna ujma
spočívajúca v pocitoch nedôvery voči Inšpektorátu práce Košice, resp. Národnému inšpektorátu práce,
ktorému boli adresované žiadosti zo strany žalobkyne a ktorý ako nadriadený orgán mal zabezpečiť
dohľad nad tým, aby Inšpektorát práce Košice postupoval pri vybavovaní podnetu v súlade so zákonom.

Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa žiada priznať náhradu nemajetkovej ujmy, a to vo výške
2.500,- eur. Vyššie uvedenú čiastku považuje žalobkyňa za primeranú predovšetkým vzhľadom na
dĺžku doby, po ktorú nebola riadne informovaná o výsledkoch vykonania inšpekcie práce zo strany
Inšpektorátu práce Košice (takmer 6 rokov). Rovnako tak uvedená čiastka zohľadňuje aj tú skutočnosť,
čo bolo predmetom podnetu žalobkyne, a to porušovanie pracovnoprávnych predpisov zo strany jej

zamestnávateľa. Okrem vyššie uvedeného má žalobkyňa za to, že pri určení výšky nemajetkovej ujmy
je nutné brať do úvahy aj jej zhoršený zdravotný stav( obmedzená pohybová spôsobilosť), ktorá jej
častokrát znemožňuje vybavovať veci osobne, v dôsledku čoho je odkázaná zväčša len na písomnú
korešpondenciu. Skutočnosť, že žalobkyni počas takmer 6 rokov Inšpektorát prác Košice, resp. Národný
inšpektorát práce neposkytol žiadne výsledky vybavenia jej žiadosti, resp. podnetu u nej preto spôsobili

pocit bezradnosti a beznádeje, a tým aj koniec koncov zníženie jej dôstojnosti a cti, čo žalobkyňa
pociťovala a prežívala ako ujmu v značnej miere. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 2.500,-
eur titulom náhrady škody.

2. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 6.8.2015 uviedol, že vznáša námietku premlčania, nakoľko

má za to, že vzhľadom na charakter žalobného nároku - t.j. nedoručenie odpovede Inšpektorátu práce
Košice na podnet žiadateľky, ktorý podala ešte v roku 2008, žiadateľka sa nevyhnutne musela o škode
v trojročnej subjektívnej lehote dozvedieť, keďže do roku 2011 neobdŕžala odpoveď Inšpektorátu práce
Košice (to bez ohľadu na fakt, že zaslala žiadosť o poskytnutie výsledkov v roku 2010). Nárok žalobkyne
je teda premlčaný, keďže v zmysle § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu

spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, právo
na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode. Žalovaný namieta
pasívu vecnú legitimáciu a navrhuje, aby do konania na jeho miesto vstúpil iný žalovaný a došlo tak
k zámene účastníka konania podľa § 92 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku
( ďalej len „ OSP“), resp. aby podľa § 92 ods. 1 OSP vstúpil do konania na strane žalovaného - Slovenská

pošta a.s., sídlom Partizánska cesta č.9, 975 99 Banská Bystrica 1, a to z nasledovných dôvodov:
Dňa 19.9.2008 bola žalobkyni zo strany Inšpektorátu práce Košice zaslaná odpoveď na jej podnet,
rovnako v ten istý deň bola Národnému inšpektorátu práce v Košiciach zaslaná písomná informácia
o vybavení odstúpeného podnetu. Tvrdenie žalobkyne, že jej neinformovanie o vybavení podnetu je
spôsobené výlučne nesprávnym úradným postupom žalovaného sa nezakladá na pravde, nakoľko

napriek skutočnosti, že Inšpektorát práce Košice zaslal odpoveď na podnet žalobkyne na adresu H.
XX namiesto H. X, Inšpektorát práce Košice sa z dôvodu pochybenia poštovného podniku nikdy túto
skutočnosť nedozvedel, nakoľko sa zásielka zo dňa 19.9.2008 s odpoveďou na podnet žalobkyne vrátila
Inšpektorátu práce Košice ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote. Inšpektorát práce Košice sa vdôsledku vyššie uvedeného správne a dôvodne domnieval, že zásielku si žalobkyňa iba neprevzala
v odbernej lehote, následne čoho uplatnil inštitút fikcie doručenia, a to v zmysle § 24 ods. 2 zákona
č. 71/1967 Zb. Správneho poriadku v znení neskorších predpisov, podľa ktorého, ak nebol adresát

písomnosti, ktorá má byť doručená do vlastných rúk, zastihnutý, vyrozumie ho doručovateľ vhodný
spôsobom, napríklad zanechá písomné oznámenie, že príde písomnosť znovu doručiť v určitý deň a
hodinu. Ak zostane tento pokus o doručenie do vlastných rúk bezvýsledný, uloží doručovať písomnosť
na pošte alebo na obecnom úrade a súčasne o tom vhodným spôsobom vyrozumie adresáta. Ak si
adresát ani potom do 3 dní písomnosť neprevezme, považuje sa posledný deň tejto trojdňovej lehoty

za deň doručenia. V dôsledku takéhoto konania poštového podniku zároveň došlo k porušeniu ust. §
32 ods. 2 písm. f) zákona č. 324/2011 Z.z. o poštových službách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, podľa ktorého je poštový podnik povinný dodávať poštové zásielky a poukázané platby s
odbornou starostlivosťou a v lehote zodpovedajúcej druhu poštovej zásielky a spôsobu jej dodania podľa
poštových podmienok. Žalovaný má preto za to, že zo strany Slovenskej pošty došlo k porušeniu takejto
zákonnej povinnosti. Slovenská pošta, v prípade, že žalobkyňa na Inšpektorát práce Košice uvedenej

adrese nebývala, mala správne označiť zásielku ako adresát neznámy, iba v takom prípade by sa
žalovaný mohol dozvedieť, že zásielka s odpoveďou na podnet žalobkyne skutočne nebola doručená
žalobkyni. Z tohto dôvodu má žalovaný za to, že nie je nositeľom zodpovednosti za mylné označenie
poštovej zásielky, a preto absentuje v danom prípade jeho zavinenie ako základný atribút uplatnenia
náhrady škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone

verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení neskorších predpisov. Z vyššie uvedeného vyplýva,
že Inšpektorát práce Košice sa nedopustil nesprávneho úradného postupu s ohľadom na zavinenie
poštovéhopodnikuvovzťahukfikciidoručenia,ktorúuplatnilInšpektorátpráceKošice,apretovovzťahu
k zákonu č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov ( ďalej len „ zákon č. 514/2003 Z.z.“) nie je splnená prvá zo základných zákonných

podmienok pre uplatnenie náhrady škody, ktorou je nesprávny úradný postup, a to v zmysle § 9 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. Druhou zo základných podmienok pre uplatnenie vyššie uvedeného nároku
na náhradu škody je podľa § 17 zákona č. 514/2003 Z.z. splnenie skutočnosti, že žiadateľovi musela
byť spôsobená škoda, a to vo forme skutočnej škody alebo ušlého zisku. Žalobkyňa je toho názoru,
že vyššie uvedeným konaním Inšpektorátu práce Košice bola spôsobená škoda takého rozsahu, že

samotné konštatovanie existencie stavu porušenia práva nie je na mieste považovať za dostatočné
zadosťučinenie, a preto požaduje náhradu nemajetkovej ujmy vyjadrenú v peniazoch v súlade s § 17
ods. 2 a 4 zákona č. 514/2003 Z.z. , spolu v celkovej výške 2.500,- eur. Žalovaný je toho názoru,
že žalobkyňa v platobnom rozkaze nepreukázala spôsobenie nemajetkovej ujmy Inšpektorátu práce
Košice, nakoľko na str. 4 platobného rozkazu uvádza jediný argument, ktorým je narušenie pocitu

právnej istoty, avšak ten bližšie nešpecifikuje a neuvádza, akým spôsobom jej neobdŕžanie odpovede
na jej podnet zasiahlo in concreto do jej osobnostných práv. Ak mala žalobkyňa taký pocit právnej
neistoty a taký eminentný záujem a odpoveď Inšpektorátu práce Košice ako uvádza v platobnom
rozkaze, žalovaný nevie prečo žalobkyňa nekontaktovala Národný inšpektorát práce alebo Inšpektorát
práce Košice, kedykoľvek počas úradných hodín, či už osobne alebo telefonicky, alebo i listom, a

to v primeranej lehote, skôr, ako v roku 2010, t.j. až takmer po 2 rokoch od odoslania jej podnetu,
pričom túto skutočnosť výlučne uvádzame len so zreteľom na pochopenie podstaty údajnej spôsobenej
nemajetkovej ujmy žalobkyne. Ďalej s ohľadom na nemajetkovú ujmu žalobkyne uvádza, že v čase,
keď žalobkyňa podala podnet u Inšpektorátu práce Košice na zamestnávateľa Furčianska záhrada
s.r.o., u tohto zamestnávateľa už nepracovala, čo z platobného rozkazu zrejmé nie je, nakoľko sa v

ňom uvádza, že: „ ...samotné konštatovanie, že došlo k porušeniu je práva zo strany Inšpektorátu
práce Košice nemôže byť tohto času pre ňu dostatočným zadosťučinením, obzvlášť, ak išlo o podnet
smerujúci na prešetrenie porušenia pracovnoprávnych predpisov zo strany jej zamestnávateľa,“ čo
je podľa názoru žalovaného zavádzajúce, nakoľko takéto tvrdene budí dojem, ako by sa jednalo o
zamestnávateľa, u ktorého bola v čase, keď čakala na odpoveď Inšpektorátu práce Košice, zamestnaná,

čo nebola, teda žalobkynin záujem na vybavení podnetu bol minimálne iného charakteru, ako by bol
záujem zamestnanej osoby, ktorá dala podnet na svojho súčasného zamestnávateľa. Žalovaný tiež
spochybňuje plnenie tretej podmienky priznania nároku na náhradou škodu, ktorou je kauzálny nexus-
príčinný vzťah medzi nezákonným rozhodnutím a škodou v podobe nemajetkovej ujmy. Ako je uvedené
i v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR 5 Cdo 126/2009, otázka príčinnej súvislosti nie je otázkou právnou,

ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená len v konkrétnych súvislostiach. Atribútorom príčinnej
súvislosti je podľa vyjadrenia súdu totiž „ priamosť“ pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina
priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť priamy,
bezprostredný, neprerušený- nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Podľa právneho názoru žalovaného,žalobkyňa nepreukázala príčinný vzťah medzi nesprávnym úradným postupom Inšpektorátu práce a
nemajetkovou ujmou žalobkyne, t.j. nebyť zaslania odpovede Inšpektorátu práce Košice na nesprávnu
adresu žalobkyne, tak by poštový podnik určite správne uviedol informáciu o stave zásielky a v dôsledku

toho, by žalobkyni nebola spôsobená nemajetková ujma, ktorá jej zasiahla v takej miere do osobnostnej
sféry a integrity, že v dôsledku straty jej dôvery v právnu istotu nepostačuje samotné konštatovanie
porušenia práva (namietame bezprostrednosť a priamosť príčiny a následku v dôsledku pochybenia
poštového podniku). Taktiež žalobkyňa nepreukázala závažnosť následkov podľa § 17 ods. 2 písm.c)
zákona č. 514/2003 Z.z., ktoré vznikli žalobkyni v súkromnom živote. Nemajetkovou ujmou je predsa

určitá náhrada za protiprávny stav, ktorý spôsobil nenapraviteľnú ujmu vo sfére žalobkyni a je nesmierne
dôležité prihliadať na to, v akom rozsahu bola znížená je česť, dôstojnosť a postavenie.

3. Žalobkyňa v replike zo dňa 30.9.2015 uviedla, že sa nemôže stotožniť s námietkou premlčania,
ktorú vzniesol žalovaný. Je nutné si uvedomiť, že nakoľko protiprávne konanie zo strany Inšpektorátu
práce Košice (nesprávny úradný postup) spočívalo v tom, že Inšpektorát práce Košice v dôsledku

laxného prístupu riadne a včas nevybavil podnet žalobkyne, resp. že bol vybavený až po takmer šiestich
rokoch, žalobkyňa má za to, že nie je možné jednoznačne určiť, kedy sa žalobkyňa o škode dozvedela.
Tvrdenie žalovaného, že „.....žiadateľka sa nevyhnutne musela o škode v trojročnej subjektívnej lehote
dozvedieť ...“ je zo strany žalovaného nielenže špekulatívne, ale predovšetkým ničím nepreukázané.
Vychádzajúc z odporu žalovaného je zrejmé, že tento začal premlčaciu dobu nesprávne počítať od

roku 2008, t.j. od času, kedy žalobkyňa podala podnet na Národný inšpektorát práce. Skutočnosť, že
žalobkyňa sa listom zo dňa 31.8.2008 obrátila na Národný inšpektorát práce so žiadosťou o vykonanie
inšpekcie práce u jej zamestnávateľa ešte neznamená, že týmto momentom sa dozvedela o škode, a
teda že týmto momentom začala plynúť premlčacia doba. Okrem vyššie uvedeného považuje žalobkyňa
za potrebné taktiež zdôrazniť, že o tom, že Inšpektorát práce Košice doručoval zásielku na nesprávnu

adresu sa žalobkyňa preukázateľné dozvedela až z listu Národného inšpektorátu práce zo dňa 6.6.2014.
Teda, v prípade, ak by sa prvostupňový súd nestotožnil s vyššie uvedeným názorom žalobkyne, podľa
ktorého v tomto prípade nie je možné určiť moment, kedy sa žalobkyňa dozvedela o škode, žalobkyňa
uvádza, že za moment, kedy sa táto dozvedela o nesprávnom úradnom postupe, ako aj o škode s tým,
súvisiacej by mohlo byť považovaný deň kedy žalobkyňa obdŕžala zásielku od Národného inšpektorátu

práce zo dňa 6.6.2014. S poukazom na vyššie uvedené je bez akejkoľvek pochybnosti zrejmé, že
nárok žalobkyne uplatňovaný v tomto konaní nie je vonkoncom premlčaný. V nadväznosti na vyššie
uvedené považuje žalobkyňa za potrebné taktiež uviesť, že Slovenská pošta a.s. (ďalej len „ poštový
podnik“) nijakým spôsobom priam nespôsobila žalobkyni žiadnu škodu, nakoľko zásielku Inšpektorátu
práce Košice doručovala na adresu, ktorú uviedol sám Inšpektorát práce Košice ako odosielateľ.

Samotná skutočnosť, že poštový podnik správne neoznačil zásielku „ ako adresát neznámy“ tak, ako
tvrdí žalovaný ešte nijako nezbavuje žalovaného zodpovednosti za to, že zásielka bola doručovaná na
nesprávnu adresu. Vychádzajúc zo žalobného návrhu je zrejmé, že žalobkyni neefektívnym a laxným
prístupom a postupom pri vybavovaní je podnetu vznikla morálna ujma spočívajúca predovšetkým v
pocitoch nedôvery voči Inšpektorátu práce Košice, resp. Národnému inšpektorátu práce, ktorému boli

adresované žiadosti zo strany žalobkyne a ktorý ako nadriadený orgán mal zabezpečiť dohľad nad tým,
aby Inšpektorát práce Košice postupoval pri vybavovaní podnetu v súlade so zákonom. Žalobkyňa úplne
stratila dôveru, že v prípade akéhokoľvek porušenia práva je tu garancia nápravy, resp. prešetrenia
veci zo strany autority, akou by Inšpektorát práce mal byť, a že tento bude postupovať pri vybavovaní
podnetov, resp. vykonávaní inšpekcie v súlade so zákonmi, a že o výsledkoch vykonania inšpekcie bude

informovať osobu, ktorá podnet podala v primeranej lehote tak, aby bola zabezpečená je právna istota.
Žalobkyňa sa vždy spoliehala na to, že správne orgány ako štátne orgány by mali byť tými, ktoré pri
výkone svojej činnosti postupujú v súlade so zákonmi a svoje postavenie by nemali zneužívať na úkor
tretíchosôb,atopredovšetkýmprostredníctvomsvojvoľnéhoalaxnéhoprístupukvýkonusvojejčinnosti.
Skutočnosť, že je možné, aby v súčasnosti správne orgány svojvoľne zneužívali verejnú moc, považuje

žalobkyňa za vonkoncom neakceptovateľné a vyvoláva to u nej vážnu obavu a neistotu v dôveru týchto
orgánov.Jenutnésiuvedomiť,žeprávnaistotajejednýmzozákladnýchatribútovprávnehoštátu,pričom
dôvera žalobkyne v právnu istotu bola závažným spôsobom narušená. Skutočnosť, že Inšpektorát
práce Košice, resp. Národný inšpektorát práce ignorovali žiadosti žalobkyne počas doby takmer 6 rokov
zapríčinilo, že žalobkyňa prežívala stavy úzkosti a beznádeje.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 4.3.2016 uviedol, že žalobkyňa sa listom zo dňa 31.8.2008 obrátila na
Národný inšpektorát práce so žiadosťou o vykonanie inšpekcie práce u jej zamestnávateľa Furčianska
záhrada, s.r.o. (ďalej len ako „ žiadosť“) a listom zo dňa 20.4.2010 podala na Národný inšpektorát práceŽiadosť o poskytnutie výsledkov vybavenia jej podania zo dňa 31.8.2008. Ak žalobkyňa tvrdí, že bola
uvedená do právnej neistoty tým, že jej žiadosť nebola vybavená v primeranej lehote ešte v roku 2008
(žalobkyňa mala prežívať stavy úzkosti a beznádeje počas doby takmer 6 rokov), možno odôvodnene

predpokladať, že žalobkyňa musela mať za to, že jej škoda bola spôsobená neobdŕžaním odpovede zo
strany Národného inšpektorátu práce, resp. Inšpektorátu práce Košice už v roku 2008. Tvrdenie žalobcu,
že: „ ....skutočnosť, že žalobkyňa sa listom zo dňa 31.8.2008 obrátila na Národný inšpektorát práce
so žiadosťou o vykonanie inšpekcie práce u jej zamestnávateľa ešte neznamená, že týmto momentom
sa dozvedela o škode, a teda, že týmto momentom začala plynúť premlčacia doba....“ je zavádzajúce,

nakoľko žalovaný nikde vo svojom odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 6.8.2015 neurčil expressis
verbis ako moment začatia plynutia premlčacej doby konkrétny dátum 31.8.2008. Žalovaný iba uviedol,
že mám za to, že žalobkyňa sa musela o škode v trojročnej subjektívnej lehote dozvedieť, keďže jej
nebola doručená odpoveď aniv priebehu roka 2008,2009, či 2010. Počítanie subjektívnej premlčacej
lehoty je v zmysle § 19 zákona č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci
v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „ zákon č. 514/2003 Z.z.“) viazané na skutočnosť, kedy sa

žalobkyňa dozvedela o spôsobenej škode. Neobdŕžanie odpovede zo strany orgánu verejnej moci „...v
zákonom ustanovenej dobe- bezodkladne po vykonaní inšpekcie práce...“, tak ako to sama žalobkyňa
uviedla vo svojom návrhu na vydanie platobného rozkazu zo dňa 11.6.2015 (str.3 predposledný
odsek) - zakladá podľa právneho názoru žalovaného moment, kedy sa žalobkyňa o škode dozvedela.
Vzhľadom na vyššie uvedené, tvrdenia žalobkyne, že: „...za moment, kedy sa žalobkyňa dozvedela o

nesprávnom úradnom postupe, ako aj o škode s tým súvisiacej by mohol byť považovaný deň, kedy
žalobkyňa obdŕžala zásielku od Národného inšpektorátu práce zo dňa 6.6.2014...“, možno považovať
za špekulatívne. V zmysle takéhoto výkladu by žalobkyňa logicky do tohto momentu, t.j. 6.6.2014 o
údajnej škode ani nesprávnom úradnom postupe Národného inšpektorátu práce, resp. Inšpektorátu
práce Košice nevedela. Znamená to potom, že do roku 2014 žalobkyňa nemala za to, že jej bola

spôsobená škoda. Žalovaný má za to, že týmto momentom sa žalobkyňa iba dozvedela konkrétne
okolnosti, za ktorých k údajnému nesprávnemu postupu orgánov verejnej moci došlo, avšak o samotnej
skutočnosti, že žalobkyni nebola doručená odpoveď na jej žiadosť v primeranej lehote, vedela až po
márnom uplynutí takejto primeranej lehoty, o čom svedčia i žalobkynine ďalšie dopyty zo dňa 20.4.2010
a zo dňa 7.5.2014, tak ako je uvedené i vyššie.

5. Okresný súd Košice I rozsudkom žalobu zamietol a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 100 %.

6. Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalobkyňa z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods.

1 písm. a/, b/, d/, e/ a f/ CSP, t.j. neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným
postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k
porušeniu práva na spravodlivý proces, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutievoveci,súdprvejinštancienevykonalnavrhnutédôkazy,potrebnénazistenierozhodujúcich
skutočností a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým

zisteniam. Navrhla aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvej inštancie na
ďalšie konanie. Uviedla, že už jej právny zástupca v konaní uviedol, že okamihom, kedy sa dozvedela
o žalovanom nároku bol deň 6.6.2014, kedy prevzala písomnosť od Národného inšpektorátu práce
a uviedol tiež okolnosti, pre ktoré daný stav pocítila ako žalovanú nemajetkovú ujmu v predmetnej
výške. Žalovaná uznala základ nároku, keďže sa jej ospravedlnila, a tak spornou ostala výška samotnej

ujmy. Zdôraznila, že o predvolaní na pojednávanie dňa 8.6.2017, na ktorom bol vyhlásený rozsudok sa
nedozvedela z pre ňu objektívnych dôvodov, a preto sa nemohla riadne procesne zachovať. Obdobne
sa nedozvedela o predvolaní na pojednávanie na deň 27.4.2017. Predložila dôkaz - listiny Slovenskej
pošty, a.s. Pošta Košice 22 z 26.7.2017 a Potvrdenie o žiadosti o elektronickom oznamovaní zásielok z
24.3.2017 na preukázanie toho, že pochybením Pošty, a.s. zásielka s predvolaním na toto pojednávanie

Č.. K. jej nebola oznámená, preto si ju nemohla vyzdvihnúť. Z tohto dôvodu nie je možné konštatovať,
že si ju neprevzala v odbernej lehote, a tak nie je možné ju pre účely konania dňa 8.6.2017 považovať
za doručenú. Pre pochybenie Slovenskej pošty, a.s., teda z objektívnych dôvodov, preukázateľne
nemala vedomosť o predvolaní na pojednávanie na deň 8.6.2017, kedy bol vyhlásený rozsudok a
mala za pravdepodobné, že rovnaká vada nastala aj v prípade doručovania iných písomností, vrátane

predvolania na deň 24.7.2017 a vypovedania plnej moci právneho zástupcu z 10.5.2017.

7. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedla, že žalobkyni sa síce ospravedlnila, pretože je
nepochybné, že inkriminovaná zásielka bol doručovaná na nesprávnu adresu, avšak jej ospravedlnenienemožno vykladať tak, že žalovaná netrvá na spoluzavinení poštového podniku, ktorý vykázal zásielku
ako neprevzatú v odbernej lehote, a preto sa zamestnanec úradu nemal ako dozvedieť, že zásielka
bola odoslaná na nesprávnu adresu a z tohto dôvodu nemohol opätovne zásielku žalobkyni odoslať.

Výlučne chybou poštového podniku sa o tejto skutočnosti žalovaná nedozvedela. Zotrvala na tom, že
žalobkyňa sa dozvedela o škode už i pred obdržaním vysvetlenia zo strany Inšpektorátu práce dňa
6.6.2014, a to práve vzhľadom na individuálne okolnosti prípadu, keďže v danom prípade jej nebola
doručená odpoveď ani v priebehu roka 2008, 2009, či 2010. Dátumom 6.6.2014 sa žalobkyňa iba
dozvedela o presných dôvodoch, prečo jej nebola zásielka doručená, ale o nesprávnom úradnom

postupe spočívajúcom v nedoručení odpovede v priebehu rokov 2008-2014 žalobkyňa vedela už počas
týchto rokov a keďže si ako škodu uplatňuje nemajetkovú ujmu, v priamej nadväznosti na to sa musela
nevyhnutne počas týchto rokov dozvedieť i o škode - nemajetkovej ujme. Vyjadrila názor, že žalobkyňa
nepreukázala, že nemajetková ujma - škoda jej vznikla až 6.6.2014, preto je nárok premlčaný, čo uviedla
už v priebehu konania. Konštatovala, že nie je nositeľom zodpovednosti za mylné označenie poštového
podniku „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“, preto v danej veci absentuje jej priame a bezprostredné

zavinenie ako základný atribút uplatnenia náhrady škody podľa zák. č. 514/2003 Z.z. Stotožnila sa s
bodom 29. rozsudku, t.j. s neexistenciou, resp. nepreukázaním príčinnej súvislosti medzi nesprávnym
úradným postupom a škodou v podobe nemajetkovej ujmy a poukázala na nepreukázanie závažnosti
následkov podľa § 17 ods. 2 písm. c/ zák. č. 514/2003 Z.z., ktoré vznikli žalobkyni v súkromnom živote. V
súvislosti s tvrdením žalobkyne o pochybení poštového podniku pri nedoručení zásielky s predvolaním

na pojednávanie dňa 8.6.2017, na ktorom bol vyhlásený rozsudok, vyjadrila názor, že nebude náhoda,
že „zhodou okolností“ je doručovanie žalobkyni častokrát problematické, o čom svedčí aj skúsenosť
žalovanej s doručovaním výsledku o predbežnom prerokovaní nároku na náhradu škody. Navrhla, aby
odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

8. Žalobkyňa reagovala podaním, v ktorom zdôraznila, že predmetom jej odvolania bola najmä
skutočnosť, že pojednávanie a rozhodnutie vo veci sa vykonalo v jej neprítomnosti, čo bolo spôsobené
jej nevedomosťou o tomto konaní, z dôvodu zlyhania dojednanej poštovej služby.

9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP), prejednal odvolanie žalobkyne ako podané včas

(§ 362 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 až § 361 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 až § 358 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP
a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadiska uplatnených odvolacích
dôvodov, s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380
ods. 2 CSP a dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky ani pre potvrdenie (§ 387 ods. 1 CSP) ani

pre zmenu rozsudku (§ 388 CSP). V dôvodoch uznesenia odvolací súd uviedol, že v preskúmavanej
veci došlo podľa názoru odvolacieho súdu k naplneniu odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b/
a d/ CSP , keď vo veci vyhlásil súd prvej inštancie rozsudok v neprítomnosti žalobkyne, ktorá o tomto
pojednávaní, na ktorom bolo o jej žalobe rozhodnuté objektívne nemala vedomosť, a rozhodol takto
bez jej vypočutia, (konštatujúc, že neuniesla svoje dôkazné bremeno) a to napriek tomu, že súd skoršie

pojednávanie odročil práve z toho dôvodu, že pre rozhodnutie vo veci považoval za nevyhnutné vypočuť
žalobkyňu.Týmbolovdôsledkukonaniasúdu,ktoréjevrozporesozákonom,porušenéprávožalobkyne
na spravodlivý proces. Na tomto nič nemení skutočnosť, že daná situácia nastala z dôvodu technickej
chyby nie na strane súdu, ale na strane doručovacieho orgánu, ako to vyplýva z oznámenia Pošty Košice
22 z 26.7.2017 (viď bod 19.). Rozsudok súdu prvej inštancie z uvedených dôvodov odvolací súd zrušil

(§ 389 ods. 1 písm. b/, d/ CSP) a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom bude jeho
úlohou odstrániť nedostatky doterajšieho rozhodovania, žalobkyňu riadne predvolať na pojednávanie a
vysporiadať sa so všetkými právnymi a skutkovými

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a s vyjadreniami žalobcu, s vyjadreniami

žalovanej a s ďalšími listinnými dôkazmi predloženými stranami a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Z listu žalobkyne zo dňa 31.8.2008 adresovanom Národnému inšpektorátu práce súd zistil, že
žalobkyňa podala podnet na svojho zamestnávateľa spoločnosť Furčianska záhrada, s.r.o..

12. Z listu Inšpektorátu práce Košice zn. 2752/2008-P zo dňa 19.9.2008 súd zistil, že Inšpektorát
práce Košice vyrozumel žalobkyňu o výsledkoch inšpekcie u jej zamestnávateľa spoločnosti Furčianska
záhrada, s.r.o.. List bol adresovaný žalobkyni na adresu H. XX, F. s tým, že bol poštou vrátený späť
odosielateľovi z dôvodu, že zásielka nebola prevzatá adresátom v odbernej lehote.13. Z predbežného prerokovania nároku zo dňa 27.10.2014 súd zistil, že žalobkyňa prerokovala so
žalovaným svoj nárok na náhradu škody vo výške 2.500,- eur titulom nesprávneho úradného postupu.

14. Súd vec právne posúdil nasledovne:

15. Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov štát zodpovedá za podmienok ustanovených

týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona,
pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným postupom.

16. Podľa ustanovenia § 9 ods. 1 a 2 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 štát zodpovedá
za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj

porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo
iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Právo
na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom
spôsobená škoda.

17. Podľa ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení nárok na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením
osobnej slobody, rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj

nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne
prerokovať na základe písomnej žiadosti poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len
"žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4 a 11.

18. Podľa ustanovenia § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri

výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 ak príslušný orgán
neuspokojí nárok na náhradu škody alebo jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti, môže
sa poškodený domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde.

19. Podľa ustanovenia § 17 ods. 1 až 4 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú

pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 uhrádza
sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V prípade, ak iba samotné
konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú
nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v
peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak. Výška nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa odseku 2 sa

určuje s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému
v spoločenskom uplatnení. Výška nemajetkovej ujmy spôsobenej rozhodnutiami uvedenými v § 7 a
8 je najmenej jedna tridsatina priemernej nominálnej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve

Slovenskej republiky za predchádzajúci kalendárny rok, a to za každý, aj začatý deň pozbavenia osobnej
slobody.

20. Podľa ustanovenia § 18 ods. 1 a 3 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 náhrada škody

zahŕňa aj náhradu trov konania, ktoré poškodenému vznikli v konaní, v ktorom bolo vydané nezákonné
rozhodnutie alebo rozhodnutie o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutie o väzbe, zatknutí a
inom pozbavení osobnej slobody alebo vykonané zadržanie a v konaní, v ktorom bolo rozhodnutie
zrušené alebo bolo trestné stíhanie zastavené, alebo v ktorom bola vec postúpená inému orgánu.
Súčasťou trov konania sú aj trovy právneho zastúpenia vo výške ustanovenej osobitným predpisom.

Súčasťou trov konania nie sú náklady na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody pred
príslušným orgánom.21. Podľa ustanovenia § 19 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 právo na náhradu
škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď sa poškodený dozvedel o škode.

22. Podľa ustanovenia § 27 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri
výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v platnom znení, zodpovednosť za škodu podľa
tohto zákona sa vzťahuje na škodu spôsobenú rozhodnutiami, ktoré boli vydané odo dňa nadobudnutia
účinnosti tohto zákona a na škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom odo dňa nadobudnutia

účinnosti tohto zákona.

23. Predmetom konania je nárok žalobkyne na náhradu nemajetkovej ujmy spôsobenej nesprávnym
úradným postupom žalovanej vo výške 2.500,- eur, ktorý sa opiera o hmotnoprávne ustanovenia § 9 a
§ 17 ods. 1 až 4 zákona č. 514/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2012, pričom nesprávny úradný
postup žalovanej spočíva v nevybavení jej podnetu v primeranej lehote.

24. V predmetnej veci nebolo sporné, že žalobkyňa podala Národnému inšpektorátu práce podnet zo
dňa 31.8.2008 na svojho zamestnávateľa spoločnosť Furčianska záhrada, s.r.o., ktorý bol dňa 5.9.2008
odstúpený Inšpektorátu práce Košice, pričom Inšpektorát práce Košice vykonal v tejto spoločnosti
inšpekciu, o ktorej výsledkoch informoval žalobkyňu listom zn. 2752/2008-P zo dňa 19.9.2008 s tým, že

tento list bol žalobkyni doručovaný na nesprávnu adresu, pokiaľ ide o orientačné číslo ulice (namiesto
H. X, F. bol doručovaný na adresu H. XX, F.). Napriek tejto chybe bola zásielka vrátená odosielateľovi
späť z dôvodu jej neprevzatia adresátom v odbernej lehote a nie z dôvodu, že adresát je na uvedenej
adrese neznámy. Podnet preto Inšpektorát práce Košice považoval za vybavený.

25. Taktiež nebolo sporné, že nárok na náhradu škody spôsobenej vyššie opísaným žalobkyňou
tvrdeným nesprávnym úradným postupom žalovaného vo výške 2.500,- eur titulom nemajetkovej ujmy
bol vopred predbežne prerokovaný so žalovaným ako orgánom zastupujúcim štát na základe písomnej
žiadosti žalobkyne ako poškodenej o predbežné prerokovanie nároku, pričom žalovaný uplatnenému
nároku na náhradu škody nevyhovel.

26. K vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za škodu, ktorej sa nemožno zbaviť (§ 3 ods. 2 zák.
č. 514/2003 Z.z.), je potrebné súčasné splnenie troch podmienok: 1) nezákonné rozhodnutie alebo
nesprávny úradný postup, 2) vznik škody a 3) príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo
nesprávnym úradným postupom a vznikom škody (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 29. 6.

1999, sp. zn. 2 Cdon 129/97, publikovaný v časopise Súdna judikatúra, ročník 2000, č. 5).

27. Zákon rozlišuje dve základné formy objektívnej zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú v
súvislosti s výkonom štátnej moci štátnymi a inými poverenými orgánmi. Nevyhnutnou podmienkou
zodpovednosti za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím podľa § 5 a 6 cit. zákona č. 514/2003

Z.z. (špecifickou súčasťou je zodpovednosť za škodu nezákonným rozhodnutím o väzbe a treste) je
existencia rozhodnutia, ktorým v konkrétnej veci štátny orgán aplikuje pravidlo právnej normy na ním
posudzovaný prípad a rozhoduje tak o právach a povinnostiach individuálnych subjektov. Nevyhnutnou
podmienkou zodpovednosti štátu je, aby bolo právoplatné alebo bez ohľadu na právoplatnosť
vykonateľné rozhodnutie ako nezákonné zrušené či zmenené. Vznik zodpovednosti štátu predpokladá

zistenie, že rozhodnutie bolo nezákonné a odstránenie (zrušenie) nezákonného rozhodnutia, lebo inak
by sa súčasnou existenciou nezákonného rozhodnutia a rozhodnutia priznávajúceho zodpovednostný
nárok na základe jeho nezákonnosti vytvoril nekonsolidovaný právny stav. Rozhodnutie vydané vo veci
nezákonnostirozhodnutiapríslušnýmorgánomjepresúdrozhodujúcionáhradeškodyzáväzné(§6ods.
1), a tento súd musí vychádzať zo zistenia nezákonnosti príslušným orgánom, resp., musí sa držať jeho

výroku, že napadnuté rozhodnutie nie je nezákonné. Súd rozhodujúci o zodpovednosti štátu nemôže
sám otázku jeho nezákonnosti v žiadnom smere preskúmavať (§ 135 ods. 2 O. s. p.).

28. Druhá forma objektívnej zodpovednosti štátu (§ 9 cit. zákona) je spojená s nesprávnym úradným
postupom, ktorým je porušenie pravidiel predpísaných právnymi normami pre postup štátneho orgánu

pri jeho činnosti. Ide spravidla o postup, ktorý s rozhodovacou činnosťou nesúvisí. I keď podľa
uvedených ustanovení nie je vylúčená zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom vykonávaným v rámci činnosti rozhodovacej, je pre túto formu zodpovednosti určujúce,
že úkony tzv. úradného postupu samy o sebe k vydaniu rozhodnutia nevedú a ak je rozhodnutievydané, bezprostredne sa v jeho obsahu neodrazí. Z tohto hľadiska je nesprávnym úradným postupom
súvisiacim s rozhodovacou činnosťou napr. nevydanie či oneskorené vydanie rozhodnutia, prípadne iná
nečinnosť štátneho orgánu či iné vady v spôsobe vedenia konania. Štát podľa uvedených ustanovení

zodpovedá za predpokladu, že poškodenému vznikla škoda, ktorá je v príčinnej súvislosti s takým
chybným postupom, teda ak je neprávnym postup orgánu štátu so vznikom škody vo vzťahu príčiny a
následku.

29. Pokiaľ ide o splnenie prvej podmienky, teda nesprávny úradný postup žalovaného pri vybavovaní

vyššie uvedeného podnetu žalobkyne zo dňa 31.8.2008, súd uvádza, že podľa ustanovenia § 9 ods.
1 zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene
niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012 sa za nesprávny úradný postup považuje aj
porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej
lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný
nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb. Zákon č.

58/1969 Zb. bližšiu definíciu nesprávneho úradného postupu neobsahoval. Pretože úradný postup nie
je spravidla možné právnym predpisom upraviť do najmenších podrobností tak, aby zahŕňal všetko,
čo je potrebné pri výkone právomoci štátneho orgánu vykonať, treba správnosť úradného postupu
posudzovať aj z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. K nesprávnemu
úradnému postupu môže dôjsť tak pri rozhodovacej činnosti štátneho orgánu, ako aj pri činnosti, pri

ktorej nerozhoduje. Nesprávnym úradným postupom môže byť aj nevydanie alebo oneskorené vydanie
rozhodnutia v dôsledku porušenia určených alebo primeraných lehôt na jeho vydanie, lebo znaky
nesprávneho úradného postupu má aj nečinnosť štátneho orgánu alebo jeho činnosť, ktorá nie je
vykonaná v určenej lehote alebo v lehote, ktorá zodpovedá právu na prejednanie veci "bez zbytočných
prieťahov" (čl. 48 ods. 1 Ústavy SR).

30. Ďalšími predpokladmi, ktorých splnenie je potrebné k vzniku objektívnej zodpovednosti štátu za
škodu sú vznik škody a príčinná súvislosť medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody.
Zákon č. 514/2003 Z.z. obsahujúci zvláštnu úpravu zodpovednosti za škodu spôsobenú orgánom štátu
bližšie nedefinuje pojem škody ani neupravuje rozsah jej náhrady, je preto potrebné vychádzať z

ustanovení Občianskeho zákonníka. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa hradí skutočná
škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Škodou zákon mieni ujmu, ktorá nastala (prejavuje
sa) v majetkovej sfére poškodeného (spočíva v zmenšení jeho majetkového stavu) a je objektívne
vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, tj. peniazmi, a je teda nahraditeľná poskytnutím majetkového
plnenia (predovšetkým peniazmi). Skutočnou škodou je nutné rozumieť takú ujmu, ktorá znamená

zmenšenie majetkového stavu poškodeného oproti stavu pred škodovou udalosťou. Ušlý zisk je v
podstate ušlým majetkovým prospechom a spočíva v nenastalom zväčšení (rozmnožení) majetku
poškodeného, ??ktoré bolo možné - keby nebolo škodovej udalosti - rozumne očakávať vzhľadom na
pravidelný beh vecí (stanovisko Najvyššieho súdu ČSSR CPJ 87/70, publikované pod č. 55 v Zbierke
súdnych rozhodnutí a stanovísk, ročník 1971). O odškodniteľnú majetkovú ujmu sa teda jedná, ak

nesprávny úradný postup mal dopad do majetkovej sféry poškodeného, ??teda ak by nebolo tohto
postupu, nedošlo by k majetkovej ujme. Nevyhnutným predpokladom objektívnej zodpovednosti štátu
za škodu je pritom príčinná súvislosť (vzťah príčiny a následku) medzi právnou skutočnosťou, za ktorú
sa zodpovedá (nezákonné rozhodnutie resp. v prejednávanej veci nesprávny úradný postup), a medzi
vznikom škody, teda ak je nesprávny úradný postup so vznikom škody vo vzťahu príčiny a následku

(porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 23. 10. 2003, sp. zn. 25 Cdo 1802/2002, uverejnený v
Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu, vydávanom nakladateľstvom CH Beck, zväzok 27, pod č. C 2178).
Pritomvovšeobecnostiplatí,žeotázkapríčinnejsúvislosti-vzťahumedziškodovouudalosťouavznikom
škody - je spravidla otázkou skutkovou, nie právnou (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 21.
2. 2002, sp. zn. 21 Cdo 300/2001, publikovaný v Súbore rozhodnutí Najvyššieho súdu pod C 1025).

31. Pre posúdenie príčinnej súvislosti je z hľadiska občianskoprávnej teórie a ustálenej judikatúry
rozhodujúca teória podmienky a teória adekvátnej príčinnej súvislosti. Teória podmienky (sine qua
non) stanovuje, že kauzalita medzi príčinou a následkom je daná vtedy, ak by následok bez príčiny
nenastal. Podľa teórie adekvátnej príčinnej súvislosti je príčinná súvislosť daná vtedy, ak je škoda podľa

všeobecnej povahy, obvyklého chodu vecí a skúseností, adekvátnym dôsledkom protiprávneho úkonu
alebo škodovej udalosti. Aby bola príčinná súvislosť daná, musí byť teda preukázané, že škoda je
adekvátnym dôsledkom škodovej udalosti a súčasne, že bez škodovej udalosti by ku škode nedošlo
(porov. rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 24. 3. 2011, sp. zn. 28 Cdo 3471/2009, uznesenie Najvyššiehosúdu ČR z 26. 9. 2013, sp. zn. 28 Cdo 1635/2012, rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 20. 11. 2012, sp. zn.
30 Cdo 1916/2010, z literatúry napr. Slivka , J. - Spáčil, J. - Škárová, M. - Hulmák, M. a kol. Občiansky
zákonník I. Komentár. 2. vydanie. Praha: CH Beck, 2009, s. 1206). V uvedenom smere Ústavný súd ČR

vo svojom náleze z 1. 11. 2007, sp. zn. I. ÚS 312/05, spresnil, že "pre zodpovednosť za škodu nie je
nutné, aby vznik určitej škody bol pre konajúceho (škodcu) konkrétne predvídateľný, ale je dostatočné,
že pre optimálneho pozorovateľa nie je vznik škody vysoko nepravdepodobný." (porovnaj aj uznesenie
Najvyššieho súdu ČR z 19. 9. 2012, sp. zn. 28 Cdo 382/2011).

32. Pokiaľ ide o otázku premlčania nároku žalobkyne, súd konštatuje, že pre plynutie premlčacej doby
nie je rozhodujúce ako dlho nesprávny úradný postup trval a kedy skončil. Začiatok plynutia premlčacej
doby sa odvíja od okamžiku, kedy sa poškodený o škode dozvedel, teda kedy preukázateľne získal
vedomosť o tom, že vznikla škoda. Nejde pritom o vedomosť o škodnej udalosti, teda o nesprávnom
úradnom postupe, ktorá škodu vyvolala, ale o vedomosť o vzniku majetkovej, resp. v tomto prípade
nemajetkovej ujmy na strane poškodeného (porov. napr. rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo

dňa 2. 8. 2011, sp. zn. 28 Cdo 590/2011). Pritom postačí, ak je možné rozsah škody dôvodiť i orientačne
(porov. uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 20. 12. 2011, sp. zn. 28 Cdo 1483/2010;
uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa 7. 5. 2013, sp. zn. 28 Cdo 2230/2012). Z judikatúry
Najvyššieho súdu Českej republiky jasne vyplýva, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty
nezávisí na dĺžke trvania nesprávneho úradného postupu (pozri uznesenie Najvyššieho súdu Českej

republiky zo dňa 27. 7. 2016, sp. zn. 30 Cdo 805/2016).

33. V konaní bolo potrebné z vyššie uvedených dôvodov (ustálenia výšky nemajetkovej ujmy, ustálenia
okamžiku, kedy sa žalobkyňa ako poškodená o tom, že jej vznikla nemajetková ujma v peniazoch a to
práve vo výške 2.500,- eur, preukázane dozvedela, a pod.) vypočuť žalobkyňu aj s ohľadom na to, že

výška nemajetkovej ujmy sa stanovuje v zmysle kritérií ustanovených v § 17 ods. 3 zákona 514/2003
Z.z., teda s prihliadnutím najmä na a) osobu poškodeného, jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije
a pracuje, b) závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k nej došlo, c) závažnosť následkov,
ktoré vznikli poškodenému v súkromnom živote, d) závažnosť následkov, ktoré vznikli poškodenému v
spoločenskom uplatnení.

34. Z dôvodu pasivity žalobkyne, ktorá sa bez ospravedlnenia opätovne nezúčastňovala pojednávaní,
na ktoré bola riadne a včas súdom opakovane predvolávaná, má súd za to, že žalobkyňa jednoznačným
a nespochybniteľným spôsobom súdu nepreukázala, že existuje vzťah príčinnej súvislosti (kauzálny
nexus) medzi žalobkyňou tvrdeným vyššie opísaným nesprávnym úradným postupom žalovaného

spočívajúcom v nevybavení jej podnetu v primeranej lehote a výškou ňou uplatnenej nemajetkovej ujmy.
Nebola jednoznačne preukázaná priama väzba javov (objektívnych súvislostí), v rámci ktorého jeden
jav (príčina) vyvoláva druhý jav (následok). O vzťah príčinnej súvislosti ide, ak je medzi nesprávnym
úradným postupom a žalobcom tvrdenou ujmou vzťah príčiny a následku. Ak bola príčinou vzniku ujmy
iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nenastáva (ide o skutkovú otázku, ktorá môže byť riešená

len v konkrétnych súvislostiach). Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba ujmu izolovať zo všeobecných
súvislostí a skúmať, ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná
súvislosť príčiny a následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj
R 21/1992). Príčinou vzniku ujmu nie je skutočnosť, ktorá je už sama následkom (porovnaj R 7/1979).

35. V postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou
spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Zodpovednosť však nemožno robiť závislou na
neobmedzenej kauzalite. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž "priamosť" pôsobenia príčiny na následok,
pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku
musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní

príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe skutočností prichádzajúcich do úvahy
ako (priama) príčina ujmu existuje skutočnosť, s ktorou zákon spája zodpovednosť za škodu.

36. Dôkazné bremeno je inštitútom procesného práva, ktorý stíha tú stranu sporu, v ktorej záujme je,
aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní preukázaná

tak, aby ju súd mohol uznať za pravdivú. Keďže je dôkazné bremeno inštitútom procesného práva a má
tiež jedine procesný účel, až vo svetle takej dôkaznej situácie, keď aktívna strana bezozbytkov splní si
svoju povinnosť tvrdenia aj povinnosť dôkaznú vynikne procesný zmysel dôkazného bremena, pretože
jeho pravým zmyslom je umožniť súdu vydať rozhodnutie aj v tých prípadoch, keď určitá skutočnosť,rozhodná pre výsledok sporu, nebola dokázaná, teda v prípadoch, keď výsledky hodnotenia dôkazov
neumožňujú prijať záver ani o pravdivosti týchto skutočností, ale ani záver o tom, že boli rozhodne
nepravdivé. Avšak aj v týchto prípadoch musí rozhodnúť v neprospech tej strany, v ktorej záujme bolo

podľa hmotného práva preukázať tvrdenú skutočnosť.

37. V predmetnom prípade rozhodujúcou skutočnosťou, ktorú mal súd zisťovať pre záver o dôvodnosti
uplatnenéhonárokuzostranyžalobkynenanáhradunemajetkovejujmyzapríčinenejžalovaným,bybolo
presvedčivo zistiť, či žalovaný žalobkyňou tvrdeným nesprávnym úradným postupom spôsobil žalobkyni

nemajetkovú ujmu.

38. Žalobkyňa na podporu týchto svojich tvrdení ani len neoznačila dôkazy. Z tohto dôvodu podľa názoru
súdu nie sú tvrdenia žalobkyne natoľko presvedčivé a nespochybniteľné, aby umožnili súdu prijať záver
o pravdivosti týchto tvrdení.

39. Vzhľadom na vyššie uvedené si podľa názoru súdu žalobkyňa nesplnila bezo zbytkov svoju dôkaznú
povinnosť tomto smere, keď jednoznačným a nespochybniteľným spôsobom súdu nepreukázala ňou
tvrdenú skutočnosť a síce, že žalovaný žalobkyňou tvrdeným nesprávnym úradným postupom spôsobil
žalobkyni nemajetkovú ujmu v ňou tvrdenom rozsahu.

40. Nad rámec uvedeného súd konštatuje, že z listinných dôkazov predložených stranami a to z listu
žalobkyne zo dňa 31.8.2008 a z listu Inšpektorátu práce Košice zn. 2752/2008-P zo dňa 19.9.2008 ako aj
zospisutunajšiehosúdusp.zn.12Cpr/1/2015másúdzapreukázané,žepredmetompodnetužalobkyne
zo dňa 31.8.2008 bolo posúdenie platnosti rozviazania jej pracovného pomeru u zamestnávateľa
Furčianska záhrada, s.r.o., IČO: 36 214 698 (okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 25.5.2007

dané zamestnávateľom Furčianska záhrada, s.r.o., IČO: 36 214 698 žalobkyni z dôvodu, že aj napriek
opakovaným výzvam konateľa mu neodovzdala tržbu v sume 3.500,- Sk a súpis predaného majetku,
pričom inventúrou bol zistený následný schodok na hotovosti v pokladni 2.900,- Sk, čo bolo podľa
zamestnávateľa závažným porušením pracovnej disciplíny), ktoré posúdenie nebolo v právomoci ako
žalovaného tak ani Národného inšpektorátu práce. Prípadným nekonaním žalovaného resp. príslušného

inšpektorátu práce tak žalobkyni nemohla vzniknúť žiadna škoda resp. nemajetková ujma. Bolo na nej,
aby sa vo veci určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru obrátila so žalobou na príslušný súd,
ako to predpokladal Zákonník práce a nie na Národný inšpektorát práce. Podľa názoru súdu skutočnosť,
že žalobkyni nemohla vzniknúť žiadna ujma spôsobená prípadným nesprávnym úradným postupom a
už vôbec nie nemajetková ujma, ktorá by bola taká závažná, aby bolo potrebné ju uhrádzať (odškodniť)

v peniazoch, potvrdzuje aj to, že sa s predmetným podnetom obrátila na Národný inšpektorát práce až
po roku a troch mesiacoch (listom zo dňa 31.8.2008) od skončenia jej pracovného pomeru (okamžité
skončenie pracovného pomeru zo dňa 25.5.2007, ktoré žalobkyňa takisto neprevzala v odbernej lehote,
čím spôsobila to, že nastali účinky okamžitého skončenia pracovného pomeru dňom 20.6.2007, kedy
pošta vrátila zásielku späť zamestnávateľovi). Aj keby sa žalobkyňa oboznámila s obsahom odpovede

Inšpektorátu práce Košice zn. 2752/2008-P zo dňa 19.9.2008 včas, táto odpoveď by bola pre ňu
bezvýznamná vzhľadom na to, že jej v tom čase už uplynula dvojmesačná prekluzívna hmotnoprávna
lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru na súd.

41. Z uvedeného dôvodu súd žalobu zamietol.

42. Podľa ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

43. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

44. Podľa ust. § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov

konania právo.

45. Podľa ust. § 251 Civilného sporového poriadku trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a
účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.46. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovení ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku,
nakoľko žalovaný mal vo veci úspech v plnej výške a priznal mu preto nárok na náhradu trov konania

v rozsahu 100%.

47. Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch

písomných vyhotoveniach.
Podľa ust. § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.
Podľa ust. § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania
(ust. § 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)

neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe

vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ust. § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie
možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky
procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť

len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho
obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred
súdom prvej inštancie.
Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie

exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie
exekúcie označí oprávnený (ust. § 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak
osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (ust. § 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).