Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 5. február 2020

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 8Csp/64/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6619202597
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Balážová

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2020:6619202597.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudkyňou JUDr. Magdalénou Balážovou v spore žalobcu: POHOTOVOSŤ, s.r.o.,

IČO: 35 807 598, so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava - Staré Mesto, zastúpený: JUDr. Katarína
Hegedüšová, advokátka, IČO: 42 185 190 so sídlom Majerníková 3479/3A, 841 05 Bratislava proti
žalovanej: H. E., Y. XX.XX.XXXX, L. E. C. XXX/X, XXX XX Z., štátna občianka Slovenskej republiky o
zaplatenie sumy 344,35 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .

II. Žalovaná nemá od žalobcu nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa podanou žalobou domáhal od žalovanej zaplatenia odplaty v sume 25 Eur, zmluvnej

pokuty v sume 33 Eur, poplatkov za upomienky v sume 240 Eur, zmluvného úroku 46,35 Eur, úroku z
omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 25 Eur od 10.06.2016 do zaplatenia a náhrady trov konania.
V žalobe tvrdil, že so žalovanou uzavreli dňa 09.06.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 611501349
(ďalej len „zmluva“) na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 200 Eur, ktorý sa žalovaná zaviazala
žalobcovi vrátiť spolu s odplatou vo výške 56 Eur a úrokom 70 % ročne za podmienok uvedených v
písomnej zmluve. Žalovaná zmluvné povinnosti riadne nesplnila, žalobcovi zaplatila sumu 231 Eur a
dlžnú sumu nezaplatila.

2. Súd doručil žalovanej žalobu, prílohy k žalobe, poučil ju o jej procesných právach a povinnostiach s
výzvou podľa § 167 ods. 2 zák. č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový poriadok, ďalej C.s.p.“) dňa 14.11.2019.
Žalovaná vyjadrenie k žalobe nedoručila.

3. Pojednávania dňa 05.02.2020 sa zástupkyňa žalobcu nezúčastnila, predvolanie prevzala, neúčasť
ospravedlnila. Žalovaná bola prítomná. Súd pojednával v neprítomnosti žalobcu a vykonal dokazovanie

prečítaním žaloby, zmluvy o úvere, Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru a zistil
tento skutkový stav:

4. Žalobca - veriteľ a žalovaná - dlžníčka uzatvorili dňa 09.06.2015 zmluvu predmetom ktorej bolo
poskytnutie úveru žalovanej vo výške 200 Eur, za ktorý sa žalovaná zaviazala zaplatiť odplatu vo výške
56 Eur a úrok vo výške 140 Eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 396 Eur do 09.06.2016.
V zmluve bola uvedená pri odplate 56 Eur za úver hodnota RPMN 28 %. Úrok bol dojednaný vo výške

70 % ročne, predstavoval sumu 140 Eur. Zmluva obsahovala údaj o výške priemernej RPMN 25,88
%. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré boli neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy sa žalobca a žalovaná dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v
lehote dohodnutej v zmluve, žalovaná sa zaväzuje zaplatiť žalobcovi zmluvnú pokutu v sume 33 Eur.Vzhľadom na to, že žalovaná neplnila riadne a včas svoj záväzok v zmysle dohodnutých podmienok, čím
porušila dojednania zmluvy a stratila výhodu splátok, žalobca vyzval žalovanú na úhradu jej záväzku.

5. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru, ktoré boli neoddeliteľnou
súčasťou zmluvy sa žalovaná zaviazala zaplatiť žalobcovi za každú zaslanú upomienku sumu 30 Eur,
žalobca v konaní žiadal zaplatiť poplatky za upomienky v sume 240 Eur.

6. Súd vyzval žalobcu, aby predložil zmenku, keďže zo zmluvy bolo zrejmé, že žalovaná prevzala

od žalobcu ako veriteľa sumu 200 Eur úveru formou zmenky. Žalobca na výzvu súdu nereagoval, ale
z rozhodovacej činnosti je súdu známe tvrdenie žalobcu pokiaľ sa týka predloženia zmenky v tom, že
žalovanou podpísané potvrdenie o prevzatí peňažnej hotovosti sa nachádza na konci zmluvy o úvere,
ktorá bola súčasťou žalobného návrhu. Na základe svojho vlastnoručného podpisu žalovanej svojím
slobodným, vážnym a zrozumiteľným prejavom vôle, potvrdila prevzatie finančných prostriedkov formou
zmenky. V predmetnej zmluve je jasne uvedené nasledovné „v prípade poskytnutia zmenkou spotrebiteľ

zároveň svojím podpisom potvrdzuje prevzatie zmenky“, rovnako je nepochybne uvedený aj samotný
podpis žalovanej.
V zmysle uvedenom nie je sporné prevzatie zmenky zo strany žalovanej. Okrem toho dispozíciou
uhradenej zmenky, tak ako je tomu aj v tomto prípade, ak žalovaná žiadala vyplatiť zmenkovú sumu
od žalobcu, žiadny právny predpis nepriznáva. Pričom samotný fakt, že žalovaná predmetnou zmenkou

nedisponuje potvrdzuje tú skutočnosť, že predmetná zmenka bola uhradená a žalobca žiadal pri
vyplatení zmenkovej sumy vrátenie aj predmetnej zmenky, ktorú žiada súd. Pričom žalobca poukazuje
na rozhodnutie Krajského súdu Banská Bystrica, sp. zn. 43CoZm/1/2015 zo dňa 23.4.2015, v ktorom
súd konštatoval, že „Pokiaľ by bol odporca platil sumu v troch splátkach tak, ako to v konaní tvrdil na
úhradu zmenky, mal postupovať podľa § 39 ods.1 Zákona zmenkového a šekového a po zaplatení žiadať

vrátenie zmenky, aby tak stiahol zmenku z obehu a aby zabránil tomu, že sa bude jej majiteľ, prípadne
ktokoľvek iný domáhať práv z tejto zmenky.“ V zmysle uvedeného ako aj v bežnej obchodnej praxe,
žalobca pri uhradení zmenky požaduje jej vrátenie aby nedošlo k jej zneužitiu, prípadne opätovnému
požadovaniu o uhradenie zmenkovej sumy, a teda k stiahnutiu zmenky z obehu. Následne sa zmenka,
ktorá bolo uhradená skartuje pre zabezpečenie finančných záujmov žalobcu a k eliminovaniu rizika

existencie uhradenej zmenky.

7. Podľa § 497 zák. č. 513/1991 Zb. (Obchodný zákonník) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na
požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje
poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

8. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta citovaného zákona, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je
dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej
zákonom alebo na základe zákona.

9. Podľa § 39 zák.č. 40/1964 Zb. (Občiansky zákonník), neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

10. Podľa § 39a citovaného zákona, neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom,
pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť,

ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo
inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v
hrubom nepomere.

11. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 a 4 citovaného zákona, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu

na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy,
ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá
je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je
obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci
predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.12. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 a 4 písm. k) a ods. 5 a 6 citovaného zákona, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom
sa nepovažujú za individuálne dojednané.
Za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré
k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako
sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.
Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata
prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných
prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu
prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.

13. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy 30.03.2015 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), tento zákon upravuje práva
a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere,

spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa.
Spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno

poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti.

14. Podľa § 2 písm. g) citovaného zákona, na účely tohto zákona sa rozumie
g)celkovýminákladmispotrebiteľaspojenýmisospotrebiteľskýmúveromvšetkynákladyvrátaneúrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

15Podľa§9ods.1citovanéhozákona,zmluvaospotrebiteľskomúveremusímaťpísomnúformu.Každá
zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom
médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 písm. i), j) citovaného zákona, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných

náležitostí podľa Občianskeho zákonníka 18) musí obsahovať tieto náležitosti:
i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná,
ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru,
podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové

sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových
sadzbách spotrebiteľského úveru,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané
na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky
predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

17. Podľa § 11 ods. 1 a 2 citovaného zákona, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov, ak
a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1,b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y),
c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie
alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo

d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v
neprospech spotrebiteľa,
e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
Ak veriteľ nekonal s odbornou starostlivosťou podľa § 7 ods. 1, nie je oprávnený vyžadovať od
spotrebiteľa jednorazové splatenie spotrebiteľského úveru. V prípade hrubého porušenia povinnosti

podľa § 7 ods. 1 sa úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Za hrubé porušenie povinnosti podľa
§ 7 ods. 1 sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o
príjmoch,výdavkocharodinnomstavespotrebiteľaalebobeznahliadnutiadopríslušnejdatabázyúdajov
o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov.

18. Podľa § 19 ods. 1 a 2 citovaného zákona, ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského

úveru sa vypočíta podľa vzorca uvedeného v prílohe č. 2.
Na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené
so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie
akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej
ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to,

či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú
platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie
a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa
spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a
samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so

spotrebiteľom.

19. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. odplatu pri poskytnutí peňažných prostriedkov
spotrebiteľovi tvoria úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré
sú dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných

prostriedkov alebo vyžadované pri poskytnutí peňažných prostriedkov. Pri výpočte odplaty sa vychádza
z predpokladu, že spotrebiteľská zmluva zostane platná dohodnutý čas a že dodávateľ a spotrebiteľ si
budú plniť svoje povinnosti za podmienok a v lehotách dohodnutých v spotrebiteľskej zmluve.

20. Podľa § 1a ods. 1 a 4 citovaného nariadenia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata

pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej
percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely
tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou
povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
Najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu

uzavretiaspotrebiteľskejzmluvy,ktorejpredmetomjeposkytnutiepeňažnýchprostriedkovspotrebiteľovi.

21. Z vykonaného dokazovania, po vyhodnotení všetkých dôkazov jednotlivo, ak aj v ich vzájomnej
súvislosti, mal súd preukázané, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

22. Dokazovaním mal súd preukázané, že medzi žalobcom a žalovanou bola uzavretá zmluva o úvere v
zmysle § 497 Obchodného zákonníka, táto zmluva patrí medzi absolútne obchody v zmysle ustanovenia
§ 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka a teda sa na ňu vzťahujú ustanovenia Obchodného
zákonníka. Pretože žalobca poskytol úver v rámci predmetu svojho podnikania a žalovaná ho za týmto
účelom neprijala, strany spĺňajú definíciu veriteľa a spotrebiteľa v zmysle ustanovenia § 2 písm. a) a

b) zákona o spotrebiteľských úveroch a zmluva zo dňa 09.06.2015 je zmluvou o spotrebiteľskom úvere
podľa § 2 písm. d) citovaného zákona a úver ňou poskytnutý je spotrebiteľským úverom. Zároveň obe
strany spĺňajú definíciu dodávateľa a spotrebiteľa podľa ustanovenia § 52 ods. 3 a 4 Občianskeho
zákonníka a táto zmluva je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré
ustanovenia sa aplikujú aj v obchodnoprávnych vzťahoch.

Preskúmaním zmluvy súd zistil, že stranami bol dojednaný ročný úrok z úveru 70 %, ktorý bol
niekoľkonásobne vyšší ako priemerné úrokové sadzby zverejnené Národnou bankou Slovenska. Už
Najvyšší súd SR v rozsudku sp.zn. 5Cdo/26/2011 zo dňa 26.04.2012 uviedol, že neprimeranou a
odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobedojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným
bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Hoci sa nebankové subjekty spravidla bránia
uvedenému porovnaniu s poukazom na rozdiely, či už v zabezpečení pohľadávok z úverov a teda aj

rozdieluvrizikusplácaniaúverovprinebankovýchsubjektoch,súddoistejmierymôžeakceptovaťvyššie
náklady pri úveroch poskytovaných nebankovými subjektmi, ale aj táto výška odplaty za poskytovanie
úverov nebankovými subjektmi je limitovaná najmä všeobecnými ustanoveniami vyplývajúcimi z
občianskoprávnych vzťahov, a to z § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého výkon práv a
povinností vyplývajúci z občianskoprávnych vzťahov nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Hoci

Občiansky zákonník, ani iné právne predpisy výslovne neustanovujú, do akej výšky je možné dojednať
úroky, z tejto skutočnosti samo o sebe nemožno vyvodiť, že by výška úrokov závisela výslovne len od
dohody účastníkov zmluvy. Práve pod vplyvom neprimerane žiadaných vysokých úrokových sadzieb
zo strany nebankových subjektov, a to najmä žalobcu, bola nevyhnutná zákonná úprava, kedy do
civilného práva bola zavedená úžera a to v § 39a Občianskeho zákonníka, zákonom č. 106/2014 Z.z.
účinným od 01.06.2014, ktorým bol novelizovaný Občiansky zákonník. Súd ďalej konštatuje s poukazom

na uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, že neprichádza do úvahy moderácia neprimerane
vysokých úrokov súdom, pretože s poukazom na § 41 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého Ak sa
dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto časť, pokiaľ z povahy
právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo, nevyplýva, že túto
časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu. Dohodu o úroku nemožno oddeliť od ostatného obsahu

zmluvy, preto dohodu o úroku súd považuje za absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho
zákonníka, lebo výška úroku úveru bola dojednaná v rozpore s dobrými mravmi (viď aj rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 24. apríla 2012 sp.zn. 5Cdo/26/2011). Vzhľadom na uvedené závery súd
konštatuje, že v súlade so zákonom o spotrebiteľských úveroch, pri absencii dojednania úroku za úver,
úversapovažujezabezúročnýabezpoplatkov(§11ods.1písm.b)zákonaospotrebiteľskýchúveroch).

23. Preskúmaním zmluvy súd ďalej konštatuje, že v zmluve bola vyčíslená RPMN vo výške 28 % s
použitím odplaty vo výške 56 Eur. Do RPMN nebol zahrnutý dojednaný úrok z úveru. Takýto postup
žalobcu pri vyčíslení RPMN je zjavne v rozpore so zákonom a možno ho hodnotiť ako nekalú
praktiku, uvedené vyčíslenie RPMN súd hodnotí ako nezákonné a podľa § 39 Občianskeho zákonníka

neplatné. V zmysle zákona o spotrebiteľských úveroch pri výpočte RPMN sa majú použiť celkové
náklady spotrebiteľa spojené s úverom tak, aby spotrebiteľovi celkom jasne poskytovali informáciu
o tom, čo ho uvedený spotrebiteľský úver bude stáť, t.j. akú celkovú odplatu je povinný veriteľovi
zaplatiť. Uvedený údaj sa uvádza v percentách a slúži pre účely porovnania s obdobnými produktmi
pre spotrebiteľa. Pokiaľ žalobca použil nesprávne údaje pre výpočet RPMN a uviedol zjavne nižšiu

mieru nákladov spojenú s poskytnutým úverom, uvedený údaj je vyčíslený v neprospech spotrebiteľa,
zavádzajúci, lebo navádza dojem, že poskytnutý úver z hľadiska odplatnosti je pre spotrebiteľa výhodný.
Pokiaľ žalobca ako veriteľ nepostupoval v súlade so zákonom, súd konštatuje, že v zmluve absentuje
údaj o správnej RPMN, čo je dôvod bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru podľa § 11 ods. 1 písm. b)
zákona o spotrebiteľských úveroch.

24.Stranyvzmluvedohodliodplatuvovýške56Eur,odplataniejevzmluvešpecifikovaná,zozmluvynie
jezrejmé,začojuspotrebiteľmázaplatiť.Toutoodplatoubolispotrebiteľkepridanéďalšienákladyokrem
úrokov. Žalobca nepreukázal, že dohodnutá odplata reálne zodpovedá jeho nákladom ako veriteľa.
Zmluvná podmienka v zmluve - dojednanie odplaty vo výške 56 Eur spôsobuje značnú nerovnováhu

v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa, oprávňuje
dodávateľa na neprimerane vysoké plnenie a preto je v zmysle § 53 ods. 4 písm. t) Občianskeho
zákonníka neprijateľná a ako taká neplatná.

25. Súd žalobu zamietol aj sčasti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške 33 Eur, nakoľko v zmysle § 53

ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka ju považoval za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Uvedené
ustanovenie o zmluvnej pokute súd nepovažoval za individuálne dojednané, nakoľko bolo predtlačené
vo formulárovej zmluve v rámci bodu 3 zmluvy neprijateľná zmluvná podmienka je podľa § 53 ods. 5
Občianskeho zákonníka neplatná.

26. Medzi stranami bola uzatvorená spotrebiteľská zmluva, bol poskytnutý úver 200 Eur. Poskytnutý
úver bol bezúročný a bez poplatkov, preto žalobca nemá nárok na zaplatenie akýchkoľvek poplatkov od
žalovanej, ale len na zaplatenie istiny. Tú už žalovaná žalobcovi zaplatila, žalobca v žalobe tvrdil, že
mu zaplatila sumu 231 Eur. Z týchto dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.27. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd vychádzal z § 262 ods. 1 C.s.p. z ktorého
vyplýva, „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie

končí.“ Súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu)
vyplývajúcu z § 255 ods. 1 C.s.p. z ktorého vyplýva, „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.“
V tomto spore bol žalobca v konaní neúspešný. Úspešnej žalovanej trovy konania nevznikli a súd jej
ich náhradu od žalobcu nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku na Okresný súd Lučenec, Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každá strana sporu dostala jeden rovnopis odvolania. Ak strana sporu nepredloží

potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jej trovy.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo

veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa § 367 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie,
nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.
Podľa § 367 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným

skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné
spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré
subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od
rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý
spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.Podľa § 367 ods. 3 Civilného sporového poriadku, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá
ani vtedy, ak odvolanie smeruje len proti výroku o trovách konania, o príslušenstve pohľadávky, o jej
splatnosti alebo o predbežnej vykonateľnosti.

Podľa § 368 Civilného sporového poriadku, osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať.
Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a to až po vyhlásení rozhodnutia.

Podľa § 369 ods. 1 Civilného sporového poriadku, dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať

späť. Ak odvolateľ vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.
Podľa § 369 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolateľ vezme odvolanie späť, právoplatnosť
napadnutého rozhodnutia nastane, ako keby k podaniu odvolania nedošlo. Lehoty, ktoré majú plynúť od
právoplatnostinapadnutéhorozhodnutia,plynúvtakomprípadeodprávoplatnostiuzneseniaozastavení
odvolacieho konania.
Podľa § 369 ods. 3 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo

späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví.
Podľa § 369 ods. 4 Civilného sporového poriadku, ak sa odvolanie vzalo späť sčasti, použijú sa
ustanovenia predchádzajúcich odsekov primerane.