Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 6. november 2018

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/344/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6116203484
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 11. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Podhorová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2018:6116203484.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Podhorovej a
sudcov JUDr. Evy Dzúrikovej a JUDr. Jaroslava Galla, v spore žalobcu: K. G. N., a. s., so sídlom E. XX,
XXX XX L., IČO: XX XXX XXX, proti žalovanému: S. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom N. XX, XXX XX
G. G., o zaplatenie 9.735,81 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 16C/50/2016 - 84 zo dňa 17. 05. 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 16C/50/2016 - 84 zo dňa 17. 05. 2017 v napadnutom
výroku I., ktorým súd povolil žalovanému plniť uloženú povinnosť v splátkach po 200,- Eur mesačne, vo
výroku II., ktorým žalobu vo zvyšnej časti zamietol a v závislom výroku III. o trovách konania z r u š u j
e a v tomto rozsahu v r a c i a súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Banská Bystrica, ako súd prvej inštancie, napadnutým rozsudkom uložil žalovanému

povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.296,59 Eur s 5 % úrokom z omeškania ročne od 30. 10. 2016 do
zaplatenia, túto sumu povolil žalovanému splácať v 200,-- Eur mesačných splátkach, vždy do 15. dňa
v mesiaci, počnúc mesiacom jún 2017 pod hrozbou straty výhody splátok. V druhom výroku žalobu vo
zvyšnej časti zamietol. Tretím výrokom priznal žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Súd
prvej inštancie po vykonaní dokazovania konštatoval, že zmluvný vzťah, z ktorého žalobca odvodzuje
uplatnený nárok na zaplatenie dlžnej sumy, vyplýva zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru, kde

žalovaný vystupuje v pozícii spotrebiteľa, žalobca v pozícii dodávateľa, je preto potrebné na tento vzťah
aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a Zákona č. 258/2001 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch. V ďalšom poukázal na Zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, konkrétne
ustanovení § 2 písm. d/, § 9 ods. 2, § 9 ods. 3, § 9 ods. 5, § 11 ods. 1 písm. b/ a § 1 ods. 8 tohto zákona
so záverom, že preskúmaním zmluvy zistil, že táto neobsahuje náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/,

m/, u/ zákona č. 129/2010 Z. z., zmluva obsahuje len uvedenie súhrnnej mesačnej splátky, z ktorej nie
je zrejmé, koľko z každej jednotlivej splátky predstavuje istina úveru, úroky a poplatky. Účelom tohto
ustanovenia (§ 9 ods. 2 písm. l/) je pritom informácia pre spotrebiteľa, ako slabšej zmluvnej strany, aby
vedel rozlíšiť ako bude s jeho splátkou naložené, aká časť splátky bude použitá na istinu úveru, úrok
a poplatky. V zmluve tiež nie je zahrnuté poučenie spotrebiteľa v zmysle § 9 ods. 2 písm. m/ zákona
č. 129/2010 Z. z. o jeho práve vyžiadať si bezplatne počas celej doby trvania zmluvy výpis z účtu vo

forme amortizačnej tabuľky podľa § 9 ods. 5 zákona č. 129/2010 Z. z. Napokon v zmluve nie je náležitosť
podľa § 9 ods. 2 písm. m/ zákona č. 129/2010 Z. z. - postup spotrebiteľa pri predčasnom splatení
spotrebiteľského úveru. Úver z týchto dôvodov považoval súd za bezúročný a bez poplatkov. Skúmal, v
akom rozsahu bol splatený, pričom z prehľadu splácania zistil, že žalovaný doposiaľ zaplatil 703,41 Eur,
čo žalovaný nerozporoval, započítaných žalobcom na istinu, úrok a poistné. Súd túto sumu v súlade s §
853 ods. 1 OZ v spojení s § 566 ods. 2 OZ započítal iba na istinu, t. j. poskytnutý úver. Po odčítaní plnenia

žalovaného od poskytnutej sumy 10.000,- Eur, vyšla nesplatenú časť úveru, predstavujúca 9.296,59 Eur.
Pretože žalovaný nepreukázal, že by jeho dlh v tejto časti zanikol splnením, súd žalobe v časti vyhovel avo zvyšnej časti žalobu vzhľadom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru zamietol s tým, že umožnil
žalovanému splácať predmetný dlh v 200,- Eur mesačných splátkach pod hrozbou straty výhody splátok.
Pretože sa žalovaný dostal do omeškania s plnením, súd ho zaviazal na zaplatenie zákonného úroku z

omeškania vo výške 5% ročne z dlžnej istiny od 30. 10. 2016 do zaplatenia. O trovách konania rozhodol
súd podľa § 255 ods. 2 CSP, majúc za to, že neúspech žalobcu v konaní bol len nepatrný, a preto priznal
žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu jeho úspechu vo výške 100 %.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca v zákonom stanovenej lehote odvolanie, a to v

rozsahu zamietnutej časti a v časti, ktorou povolil súd žalovanému zaplatiť dlh v splátkach. Súd ako
argumenty pre svoje rozhodnutie uviedol, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2
písm. k/, m/, u/ zákona č. 129/2010 Z. z., a preto úver považoval za bezúročný a bez poplatkov a ďalej
povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach po 200,- Eur na základe žiadosti žalovaného
bez akéhokoľvek odôvodnenia. S argumentmi súdu prvej inštancie sa žalobca nestotožňuje, rozsudok v
napadnutej časti považuje za nesprávny, vychádzajúci z nesprávneho právneho posúdenia s poukazom

na § 365 ods. 1 písm. h/ CSP.

3. K názoru súdu prvej inštancie, že úverová zmluva neobsahuje náležitosti ustanovenia § 9 ods. 2
písm. k/, m/, u/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia úverovej zmluvy, uviedol,
že z bodu 1.1 zmluvy o pôžičke vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o úvere sú aj obchodné

podmienky banky (VOP a OP), teda niektoré z náležitostí, ktoré má v zmysle právnych predpisov zmluva
o spotrebiteľskom úvere obsahovať, sú v samotnom texte zmluvy o úvere a ďalšie náležitosti sú v OP
a VOP. Výška, počet a termíny splátok istiny a úrokov sú uvedené v samotnom texte zmluvy tak, že
je uvedená výška anuitnej splátky 132,22 Eur, termín splatnosti prvej anuitnej splátky 16. 02. 2015,
počet anuitných splátok 120 a periodicita a termín splatnosti anuitnej splátky: mesačne, v 15. deň

kalendárnehomesiaca.Zároveňbod2.5.3OPpopisujeanuitnésplácaniespôsobom,žeúverjesplácaný
v pravidelných mesačných splátkach. Výška každej splátky úveru (anuita) je rovnaká (s výnimkou
poslednej splátky) a skladá sa z časti splátky istiny úveru (amortizácia úveru) a časti pripadajúcej na
platbu riadnych úrokov z úveru. Pomer výšky istiny a riadnych úrokov sa v priebehu splácania mení.
Poslednou splátkou úveru sa splatí zostatok úveru aj so zvyšným príslušenstvom. Ak by splatnosť

ktorejkoľvek splátky pripadla na deň, ktorý nie je pracovným dňom, posúva sa splatnosť tejto splátky
na najbližší nasledujúci pracovný deň. Z uvedeného teda vyplýva, že počet a termín splátok istiny aj
úrokov sú rovnaké a sú určené termínom splatnosti anuitnej splátky. Pokiaľ ide o výšku, počet a termíny
splátok iných poplatkov, ide o údaje, ktorých povinnosť úhrady je zrejmá už v čase uzavretia zmluvy,
uvedené sú v samotnom texte zmluvy. Ostatné poplatky a ich výška sú uvedené v sadzobníku poplatkov,

ktorý je súčasťou VOP, a tým aj súčasťou zmluvy. Z povahy jednotlivých poplatkov vyplýva, že nie je
možné vopred stanoviť počet, koľkokrát bude klient daný poplatok povinný zaplatiť, pretože to závisí
od toho, koľkokrát službu banky využije. Termín splatnosti poplatku vyplýva zo zásad spoplatňovania,
ktorý je súčasťou sadzobníka, ktorý stanovuje kedy je ktorý poplatok splatný. Prípadné poradie, v
ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplatených zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami

spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, zmluva neuvádza, pretože na základe zmluvy o pôžičke
nevznikajú nesplatené zostatky s rôznymi úrokovými sadzbami. Pritom bod 2.5.5 OP určuje poradie
uspokojovaniapohľadávkytak,ževšetkyplatby,ktorébankavpriebehusplácaniaúveruodklientapríjme
na splatenie úveru, sa započítavajú na úhradu pohľadávky banky ako prvé dlžná a splatná istina, druhá
v poradí dlžné a splatné úroky, následne dlžné a splatné úroky z omeškania a zmluvné pokuty, štvrté v

poradí dlžné a splatné odmeny, poplatky, výdavky a iné náklady banky, pričom konkrétnu pohľadávku v
rámci príslušného poradia určí banka s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu. Podľa žalobcu
je nesporné, že zmluva obsahuje údaje o výške, počte a termínoch anuitnej splátky v bode 1.2. Podľa
názoru žalobcu účelom a cieľom zákona č. 129/2010 Z. z. v časti týkajúcej sa dotknutej náležitosti
písmena k/ nebola skutočnosť, aby bol spotrebiteľ informovaný v číselnom vyjadrení o tom, čo sa zo

splátky započítava na istinu, úrok, úrok z omeškania a poplatky. Z dôvodovej správy k § 9 ods. 2 písm.
k/ zákona vyplýva, že spotrebiteľ musí byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, v akej výške a
ako dlho je povinný plniť si povinnosti zo zmluvy. Žalovaný nespochybnil poskytnutie úveru, zo zmluvy
zrozumiteľne vyplýva, čo mal žalobcovi vrátiť, kedy tak mal urobiť a v akej výške, celková čiastka, ktorú
musíklientzaplatiť(splatnosťsplátky,splatnosťmesačnejsplátky),atiežakodlhotakmárobiť(splatnosť

úveru). O svojich povinnostiach bol informovaný v bode 1.2 zmluvy, nebola teda porušená žiadna zásada
občianskoprávnych vzťahov. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie vo
veci C-4215 Home Credit Slovakia, a. s., proti H. G..4. K písmenu m/ uvádza, že informácia o tom, že splácanie spotrebiteľského úveru prebieha formou
mesačných anuitných splátok a že rozdelenie splátok na istinu a úroku úveru obsahuje amortizačná
tabuľka, banka klientovi poskytuje už v rámci informovania pred uzavretím zmluvy prostredníctvom

formulára pre štandardné informácie o spotrebiteľskom úvere a tiež v OP, ktoré sú nedeliteľnou súčasťou
zmluvy - bod 3.11 OP s označením „informácie pre klienta“, v zmysle ktorého klient môže kedykoľvek
a bezplatne požiadať o výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky, ktorá uvádza splátky, ktoré sa majú
zaplatiť a lehoty a podmienky ich úhrady vrátane podrobného rozpisu. Zároveň bod 9.4 OP „záverečné
ustanovenia“ uvádza, že obchodné podmienky sú zverejnené písomnou formou v slovenskom jazyku v

pobočkách banky a elektronickou formou na jej webovom sídle. V bode 2.8 zmluvy žalovaný vyhlásil a
svojím podpisom potvrdil, že prevzal a oboznámil sa pred uzatvorením zmluvy o úvere okrem iného s
jej súčasťami (formulár so štandardnými európskymi informáciami o spotrebiteľskom úvere, OP, VOP,
sadzobník).

5. K písmenu u/ uvádza opätovne neoddeliteľnú súčasť zmluvy - OP, konkrétne bod 3.8, ktorý

definuje predčasnú splatnosť na žiadosť klienta a postup pri takomto splatení spotrebiteľského úveru. Z
uvedeného je zrejmé, že uvedenú náležitosť zmluva obsahuje. Pritom v prospech všetkých uvedených
argumentácií banky svedčí aj rozsudok Európskeho súdneho dvora zo dňa 09. 11. 2016 vo veci
C-42/2015 Home Credit Slovakia, a. s., proti H. G.. Žalobca má za to, že zmluva o úvere obsahuje všetky
náležitosti podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z., preto úver nemožno považovať za bezúročný a

bez poplatkov.

6. K časti, v ktorej súd povolil žalovanému splácať dlh v mesačných splátkach po 200,- Eur na
základe jeho žiadosti, poukazuje na aktuálne znenie ustanovenia § 232 ods. 3 CSP, podľa ktorého
lehota na plnenie je 3 dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch

určiť dlhšiu lehotu. V tomto prípade sa žalobca domnieva, že súd nedostatočne zistil skutkový stav,
týkajúci sa možností žalovaného uhradiť jeho dlžnú pohľadávku. Rozhodnutie v tejto časti považuje
za nepreskúmateľné. Poukázal v tomto smere aj na aktuálnu judikatúru krajských súdov SR. Žalobca
navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť a žalobe v plnom rozsahu vyhovieť, zároveň uplatnil
náhradu aj trov odvolacieho konania.

7. Žalovaný sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

8. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku, v texte
len „CSP“), prejednal vec v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 379 a § 380 CSP,

bez nariadenia pojednávania v súlade s § 385 ods. 1 CSP a contrario. Rozsudok okresného súdu v
napadnutom rozsahu, ktorým súd povolil žalovanému plniť uloženú povinnosť v splátkach po 200,- Eur
mesačne, vo výroku, ktorým súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a v závislom výroku o trovách konania
podľa § 389 ods. 1 písm. c/ CSP zrušil a v tomto rozsahu vrátiť vec okresnému súdu na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 CSP).

9. V zostávajúcej časti, teda vo výroku, ktorým súd prvej inštancie žalovanému uložil povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 9.296,59 Eur s 5 % úrokom ročne od 30. 10. 2016 do zaplatenia, ostal nedotknutý,
pretože nebol odvolaním žalobcu napadnutý a je v zmysle § 367 ods. 2 CSP právoplatný.

10. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo a dôvodov
odvolania odvolací súd konštatuje, že správne okresný súd rozhodnutie založil na skutkovom a právnom
závere, podľa ktorého posudzovaný právny vzťah je vzťahom spotrebiteľským, preto podlieha kontrole
podľa právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa. Zmätočne však okresný súd v odseku 6 uviedol, že
je potrebné aplikovať Zákon č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, hoci následne aplikoval zákon

č. 129/2010 Z. z. Zároveň však musí odvolací súd konštatovať aj svoje ďalšie zistenie, že hoci súd prvej
inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, že vychádzal z príslušných ustanovení zákona č. 129/2010
Z. z. zo znenia účinného ku dňu uzatvorenia zmluvy, ani toto tvrdenie nie je správne, keď zmluva bola
medzi sporovými stranami uzavretá dňa 20. 01. 2015, mala byť preto posudzovaná v znení účinnom k
stavu do 31. 03. 2015, okresný súd však vychádzal zo zmluvy k stavu ku dňu 22. 12. 2015. To malo za

následok, že rozhodnutie je nesprávne v tom, že okresný súd pri hodnotení obsahovaných náležitostí
zmluvyuvádzalnesprávnepísmenápri§9ods.2zákonač.129/2010Z.z.,konkrétnerozoberalvodseku
8 odôvodnenia písmeno l/ (§ 9 ods. 2) - výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
prípadne poradie, v ktorom sa budú poplatky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymiúrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, v odseku 20 už uvádza písmeno
k/ v prvej vete, v druhej vete opätovne odkazuje na § 9 ods. 2 písm. l/. Napriek tejto zmätočnosti je
zrejmé,žesúdpoukázalnaabsenciunáležitostízmluvyospotrebiteľskomúvere,ktorámalabyťzáväzne

uvedená v zmysle § 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010 Z. z. (k stavu k 31. 03. 2015, teda účinnému
v čase uzavretia zmluvy dňa 20. 01. 2015), a to výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov, prípadne poradie, v ktorom sa budú poplatky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom
s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Konkrétne vytkol súd
prvej inštancie, že zmluva obsahuje len uvedenie súhrnnej mesačnej splátky, z ktorej nie je zrejmé, koľko

zkaždejjednotlivejsplátkypredstavujeistinaúveru,úrokyapoplatky.Účelomtohtoustanoveniajepritom
informácia pre spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany, aby vedel rozlíšiť, ako bude s jeho splátkou
naložené, aká časť splátky bude použitá na istinu úveru, úrok a poplatky. Z predloženej Zmluvy o úvere
č. XXXXXXX je zistené, že zmluva v základných podmienkach uvádza okrem iného výšku anuitnej
splátky 132,22 Eur, termín splatnosti prvej anuitnej splátky 16. 02. 2015, počet anuitných splátok 120,
periodicitu a termín splatnosti anuitnej splátky - mesačne, v 15. deň kalendárneho mesiaca a splatnosť

úveru 15. 01. 2025.

11. Okresný súd tiež vytkol, že v zmluve nie je zahrnuté poučenie spotrebiteľa v zmysle § 9 ods. 2
písm. m/ zákona o jeho práve vyžiadať si bezplatne počas celej doby trvania zmluvy výpis z účtu vo
forme amortizačnej tabuľky podľa § 9 ods. 5 zákona. Opätovne s poukazom na uvedené písmeno m/ -

postup spotrebiteľa pri predčasnom splatení spotrebiteľského úveru. Aj tu musí odvolací súd poukázať
na nepresnosti, pretože správne malo byť uvedené písmeno l/ a písmeno t/ § 9 ods. 2 predmetného
zákona.

12. Okresný súd potom uzavrel, že z uvedených dôvodov považoval úver za bezúročný a bez poplatkov.

13. Odvolací súd tak konštatuje, že súd prvej inštancie posúdil konkrétny právny vzťah podľa
nesprávnej neskoršej právnej úpravy a neaplikoval na právny vzťah právnu úpravu, ktorá bola pre
jeho právne posúdenie aktuálna. Takýto postup bez existencie výslovného zákonného zmocnenia
predstavuje neprípustnú retroaktivitu práva. Z hľadiska nutnosti zrušiť rozsudok v napadnutej časti

je podstatné konštatovanie, že súd prvej inštancie na základe nesprávnej aplikácie konkrétnych
zákonných ustanovení, ktoré však aplikovať nemohol, následne vyvodil právny záver o bezpoplatkovosti
a bezúročnosti predmetného spotrebiteľského úveru, rozhodol práve s poukazom na neaktuálnu právnu
úpravu.

14. Odvolací súd však zároveň konštatuje, že napriek nutnosti zrušiť toto nezákonné rozhodnutie z
dôvodunesprávnejaplikácieprávnejúpravy,apretoajnesprávnehoprávnehoposúdeniavecipoukazuje
na to, že súd prvej inštancie vyvodil bezúročnosť a bezpoplatkovosť daného spotrebiteľského úveru o.
i. z dôvodov, že v úverovej zmluve nebolo uvedené právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme
amortizačnej tabuľky a právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti. Odvolací

súd však poznamenáva, že ustanovenie § 11 ods. 1 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch
nesankcionuje poskytnutý úver bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou z týchto dôvodov, pretože výslovne
uvádza, že poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o
spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa v zákone presne expressis verbis vymienených
dôvodov podľa jednotlivých písmen ustanovenia § 9 ods. 2. Rovnaký záver by odvolací súd konštatoval

aj v prípade, ak by súd prvej inštancie aplikoval na daný právny vzťah správne znenie ustanovenia §
9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch, pretože ustanovenie § 11 v znení platnom a účinnom ku
dňu uzavretia zmluvy nesankcionuje z týchto dvoch dôvodov (neuvedenie práva spotrebiteľa vyžiadať
si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky a právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou
splatnosti) bezúročnosťou a bezpoplatkovosťou úveru. Prípadné akékoľvek analogické rozširovanie

tohto právneho následku, ktoré zákon výslovne neuvádza, je neprípustné.

15. Odvolací súd ďalej uvádza, že pokiaľ súd prvej inštancie vyhodnotil daný spotrebiteľský úver ako
bezúročný a bez poplatkov z dôvodov absencie údajov o výške, počte a termíne splátok úrokov a iných
poplatkov, uvedenia prípadného poradia, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným

zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (kde súd
prvej inštancie nesprávne uviedol písmeno, pod ktorým je táto povinnosť uvedená), zo samotného
znenia ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b/ by vyplýval právny následok bezúročnosti a bezpoplatkovosti
poskytnutého spotrebiteľského úveru, avšak údaj o výške, počte a termíne splatnosti splátok istiny,úrokov a iných poplatkov je uvedený v predmetnej zmluve pod bodom 1.2 tak, ako už bolo konštatované
vyššie. Pokiaľ súd dôvodil, že nie je osobitne rozpísaná mesačná splátka pripadajúca na istinu úveru, na
úroky a poplatky s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti, odvolací súd upozorňuje, že takýto záver

je neudržateľný. Do pozornosti súdu prvej inštancie dáva neskorší odklon judikatúry a rozhodovacej
činnosti tak odvolacieho súdu, ako aj ostatných všeobecných súdov v nadväznosti na aktuálnu judikatúru
súdov vyššieho stupňa (Najvyššieho súdu SR, napr. 3Cdo 146/2017), v zmysle ktorej nie je už legitímny
a zákonný výklad zákona, ktorý prijala skoršia rozhodovacia prax a podľa ktorého súdy požadovali od
veriteľov uvádzanie ako obligatórnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere rozpísanie mesačnej

splátky osobitne pre istinu úveru, osobitne pre úroky a osobitne pre prípadné ďalšie poplatky, ktoré sa
splácajú v pravidelnej mesačnej anuitnej splátky, a to priamo v texte zmluvy o úvere. Vzhľadom na
neskoršiu rozhodovaciu prax odvolací súd ani tento záver súdu prvej inštancie nepovažuje za vecne
správny.

16. Pokiaľ ide o ďalšiu odvolaciu námietku, a to neodôvodnenie umožnenia žalovanému plniť povinnosť

v splátkach, odvolací súd túto považuje za plne dôvodnú, musí konštatovať, že súd prvej inštancie
skutočne žiadnym spôsobom nevysvetlil, z akého dôvodu pri určení lehoty na plnenie nevychádzal z
ustanovenia § 232 ods. 3 veta prvá, podľa ktorého lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti
rozsudku, prečo vychádzal z vety druhej a umožnil plniť v dlhšej lehote, konkrétne v splátkach. Uvedené
zákonné ustanovenie uvádza, že súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. Pokiaľ ide o

takéto znenie, musí sa okresný súd vysporiadať s otázkou odôvodneného prípadu, to znamená, musí
uviesť,ktoréokolnostipovažovalzataké,ktoréumožňujúdospieťkzáveru,žejeodôvodnené,abydlžník
- žalovaný plnil uloženú povinnosť v dlhšej lehote. Pre absenciu dôvodov je v tomto smere rozsudok
nepreskúmateľný.

17.Úlohousúduprvejinštanciebudevrozsahuzrušenýchvýrokovrozsudkutietonanovoprávneposúdiť
s použitím správnej právnej úpravy v nadväznosti na zákonné dôvody vymienené v ustanovení § 9 ods.
2 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zvážiť eventuálne existenciu či absenciu obligatórnych zákonných
náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere a posúdiť zákonnosť žalobcom uplatneného nároku voči

žalovanému ako spotrebiteľovi. O lehote na plnenie bude môcť súd prvej inštancie rozhodnúť len po
riadnom zistení okolností rozhodných pre uloženie možnosti plniť v dlhšej lehote, ako je lehota troch dní.

18. Vzhľadom na uvedené dôvody odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia §
189 ods. 1 písm. b/ a c/ CSP v odvolaním napadnutých výrokoch a v závislom výroku o trovách konania,

pretože vzhľadom na nesprávne právne posúdenie veci súd prvej inštancie nesprávne rozhodol,
nesprávnym procesným postupom znemožnil stranám sporu uskutočňovať ich procesné práva, čím
došlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces. Vec vrátil súdu prvej inštancie v rozsahu
podľa ustanovenia § 391 ods. 1 a 3 CSP na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

19. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebof/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).