Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 21. január 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/180/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2217216121
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Bibiána Ťažiarová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2217216121.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Bibiána Ťažiarová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a Mgr. Renáta Gavalcová, v právnej veci žalobcu: Obec Lehnice, IČO: 00 305 553, so
sídlom Lehnice 89, proti žalovaným: 1. O. L., nar. X.X.XXXX, bytom Y. XXX, 2. S. B., nar. XX.X.XXXX,
bytom Y. XXX, o vypratanie bytu, na odvolanie žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Dunajská
Streda č. k. 17C/39/2017-76 zo dňa 11. januára 2019, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovaným n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovaným 1. a 2. povinnosť vypratať byt č. X

nachádzajúci sa v X bytovej jednotke nižšieho štandardu v obci Y., a to v bytovom dome so súpisným
číslom XXX, postavenom na parcele registra „C“ číslo 212/15 zapísanom na LV č. XXX pre katastrálne
územie: W. Y., obec Y., okres Dunajská Streda, v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku, II. výrokom
priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania voči žalovaným 1. a 2. v rozsahu 100 % s tým, že o
výške tejto náhrady rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 712a ods. 9 Občianskeho
zákonníka, s poukazom aj na procesné ustanovenia § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 Civilného sporového
poriadku.

3. Vecne súd argumentoval tým, že dospel k záveru, že žaloba je dôvodná. V konaní
bolo preukázané vlastníctvo žalobcu k predmetnému bytu. Nájomný vzťah založený zmluvou existoval
v období od 23.11.2011 do 22.11.2014, teda zanikol uplynutím dohodnutého času nájmu k 22.11.2014,

t.j. od 23.11.2014 žalovaní 1. a 2. užívajú predmetný byt neoprávnene, t.j. bez akéhokoľvek právneho
titulu (poukaz na čl. IV ods. 1 a ods. 2 písm. a/ zmluvy o nájme). Skutočnosti, že žalovaní nemajú
právny titul užívania k predmetnej nehnuteľnosti, napriek tomu ju naďalej užívajú a nehnuteľnosť
nevypratali, žalovaní uznávali a nijakým spôsobom nesporovali, pričom v rámci ich povinnosti tvrdenia
a dôkaznej povinnosti neoznačili žiadnu skutočnosť, resp. nenavrhli v konaní žiaden dôkaz, ktoré by
boli spôsobilé účinne vyvrátiť skutkové tvrdenia žalobcu. Obrana žalovaných spočívajúca v nepriaznivej
finančnej situácii, dôvodoch neplatenia nájomného a súvisiacich úhrad pri predmetnom nájomnom

byte, je pre účely tohto konania právne irelevantná, pretože nemá vplyv na zistený skutkový a právny
stav veci. Žalobca bol nútený riešiť ochranu svojho vlastníctva predmetnou žalobou, keďže žalovaní
užívajúci predmetný byt bez právneho titulu, tento dobrovoľne nevypratali. Vzhľadom na skutočnosť,
že v spoločnej domácnosti so žalovanými bývajú aj dve maloleté deti, uložil okresný súd žalovanýmpovinnosť predmetný byt vypratať v lehote do 30 dní od právoplatnosti rozsudku a to a to bez nároku
na bytovú náhradu s poukazom na § 712a ods. 9 veta prvá Občianskeho zákonníka.

4. O nároku na náhradu trov konania okresný súd rozhodol podľa ustanovenia § 262 ods. 1
a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, keďže bol žalobca v spore plne úspešný, má právo na
náhradu trov konania proti žalovaným v rozsahu 100 %.

5. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalovaní, ktorým navrhli napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť na

ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Argumentovali tým, že sa zmenili skutočnosti, keď žalovaná 2. sa
zamestnala, žalovaný 1. od marca 2019 nastupuje do práce. Žiadajú o šancu splácať dlh, pričom sú si
vedomí svojej nedbanlivosti. Nemajú kam ísť s maloletými deťmi.

6. Žalobca odvolací návrh nepodal, k doručenému odvolaniu žalovaných sa písomne nevyjadril.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok,
ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej
inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané
odvolaniemázákonnénáležitosti(§127a§363CSP)ažeodvolateľpoužilzákonomprípustnéodvolacie

dôvody (§ 365 ods. 1 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379
CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa
procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako
ho zistil súd prvej inštancie, bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred
jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je dôvodné v zmysle
§ 387 CSP potvrdiť.

8. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku a pretože v celom
rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť
jeho dôvodov a odkazuje na stručné a správne odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného
rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov

súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:

9. V konaní bolo dokazovaním nesporne preukázané a nenamietali to ani žalovaní, že nájomný vzťah
k predmetnému bytu, ktorý vznikol na základe zmluvy o nájme bytu zo dňa 23.11.2011 na dobu určitú

do 22.11.2014, skončil uplynutím tejto doby. Žalovaní v konaní ani v odvolaní netvrdili skutočnosť, že
by následne bola uzavretá nejaká ďalšia nová nájomná zmluva. Keďže v danom prípade už účinne
a platne došlo k ukončeniu predmetného nájmu bytu, uplynutím doby určitej dňa 22.11.2014, odkedy
žalovaní užívajú predmetný byt bez právneho dôvodu, nemalo by ani prípadné dodatočné zaplatenie
dlhov žiaden vplyv na uplynutie doby určitej a nemôže spôsobiť ani obnovenie nájomného vzťahu.

Uhradenie dlhu na nájomnom a platbách spojených s užívaním bytu zostáva povinnosťou žalovaných
i napriek ukončeniu nájomného vzťahu, i po vyprataní predmetného bytu. Žalovaná od 23.11.2014
predmetný byt užívajú bez akéhokoľvek právneho dôvodu, v dôsledku čoho vlastník predmetného
bytu mal právo s použitím súdom prvej inštancie cit. § 126 Občianskeho zákonníka domáhať sa
ukončenia neoprávnených zásahov žalovaných a osôb s nimi v byte žijúcich do vlastníckeho práva k

predmetnému bytu a teda domáhať sa vypratania bytu predmetnou žalobou. Prvoinštančný súd preto
správne v súlade so zákonom preskúmavaným rozsudkom žalovaným uložil povinnosť predmetný byt
vypratať. Prvoinštančný súd tiež správne s poukazom na príslušné zákonné ustanovenia § 712a ods. 9
Občianskeho zákonníka uzavrel, že žalovaným nevzniklo, v súvislosti so zánikom nájmu dohodnutého
na určitý čas, ani právo na bytovú náhradu, čo napokon žalovaní ani nespochybňovali.

10. V danom prípade nemohlo dôjsť ani ku konkludentnému obnoveniu zmluvného nájomného vzťahu
medzi stranami. Pokiaľ žalovaní, ktorí predmetný byt naďalej, hoci bez právneho dôvodu, užívajú a
požívajú tiež služby spojené s užívaním bytu a za toto užívanie by aj prípadne hradili žalobcovi (platenieplatieb však v konaní nebolo tvrdené a ani preukázané), plnili by si tak svoju povinnosť, keďže užívaním
bytu bez právneho dôvodu na ich strane vzniká bezdôvodné obohatenie, ktoré musí vydať tomu, na
úkor koho k bezdôvodnému obohateniu dochádza (§ 451 a § 456 Občianskeho zákonníka). Uvedenej

povinnosti zodpovedá na druhej strane právo žalobcu toto bezdôvodné obohatenie prijímať. Zo samotnej
skutočnosti na jednej strane prípadného uhrádzania platieb za užívanie bytu žalovaými a na druhej
strane prijímania týchto platieb zo strany žalobcu, bez ďalšieho i vzhľadom na okolnosti daného prípadu,
nie je možné vyvodiť, že by medzi účastníkmi došlo ku konkludentnému uzavretiu zmluvy o nájme bytu,
ktorá v zmysle zákona nemusí byť písomná (§ 685 a § 686 Občianskeho zákonníka). Právny úkon a

prejav vôle je síce možné v zmysle § 35 Občianskeho zákonníka urobiť i iným ako výslovným spôsobom,
teda konkludentne, ale muselo by ísť o spôsob nevzbudzujúci pochybnosti, čo chcel účastník prejaviť.
Vzhľadom na to, zo samotnej skutočnosti, že i keby odporkyňa uhrádzala za byt platby a navrhovateľ ich
prijíma, nie je možné vyvodiť, že by najmä navrhovateľ chcel týmto úkonom prejaviť vôľu, uzavrieť medzi
novú nájomnú zmluvu. Nič na tom nemení skutočnosť, že odporkyňa prejavila záujem o pokračovanie
nájmu.

11. V zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práva oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

12. Vyššie citované ustanovenie zakotvuje významné interpretačné pravidlo. Pojem dobré mravy
Občiansky zákonník ani iná norma Slovenskej republiky nedefinuje, vo všeobecnosti možno hovoriť o
takých pravidlách morálneho charakteru, ktoré sú všeobecne platné v demokratickej spoločnosti, v ktorej
sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť, ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Je to v podstate
súhrn určitých etických a kultúrnych pravidiel v spoločnosti všeobecne uznávaných. Činnosť namierenú

proti uvedeným pravidlám potom možno označiť za činnosť proti dobrým mravom.

13. Ani odvolací súd v predmetnom uplatňovaní si zákonom podloženého legitímneho nároku žalobcu
na vypratanie predmetného bytu, nevidel žiaden rozpor s dobrými mravmi a to ani s prihliadnutím na
okolnosti na strane žalovaným. Žalobou uplatnený nárok žalobcu na vypratanie predmetného bytu je

legitímnym nárokom, ktorý vznikol po splnení všetkých zákonom stanovených podmienok a po tom, ako
uplynul dohodnutý čas nájmu, zohľadniac tiež skutočnosť, že žalovaní dlhodobo hrubo porušovala svoje
základné povinnosti vyplývajúce z nájmu predmetného bytu tým, že neplatili riadne a včas nájomné a
služby spojené s užívaním bytu. Odhliadnuc od toho, i keby došlo zo strany súdu k zamietnutiu návrhu
na vypratanie bytu, táto skutočnosť sama o sebe by neobnovila nájomný vzťah medzi stranami (ak by

nedošlo k uzavretiu novej nájomnej zmluvy), žalovaní by naďalej predmetný byt užívali bez právneho
dôvodu. Pokiaľ finančná a majetková situácia neumožňuje žalovaným riadne a včas uhrádzať nájomné
a platby za plnenia spojené s užívaním predmetného bytu, bude i v ich záujme, aby si zabezpečili iný
byt s menšími nákladmi.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené bolo potom irelevantným, v akom rozsahu, odkedy, v akej výške a či
vôbec majú žalovaní dlh na nájomnom a na platbách za služby spojené s užívaním predmetného bytu.
V danom prípade nemohlo zavážiť ani to, že žalovaní nemajú zabezpečenú inú možnosť bývania.

15. S poukazom na vyššie uvedenú argumentáciu, po vyčerpaní odvolacích dôvodov, odvolací súd

napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správny, včítane výroku o náhrade
trov konania, ktorý nebol napadnutý osobitnou odvolacou argumentáciou, s použitím § 387 ods. 1 a 2
CSP potvrdil.

16. V odvolacom konaní fakticky plne úspešnému žalobcovi vznikol zásadne nárok na náhradu trov

odvolacieho konania (v zmysle § 255 ods. 1, § 256 ods. 1 CSP <. o priznaní nároku strane na
náhradu trov konania a následne súdom prvej inštancie o výške náhrady trov konania, za situácie, keď

oprávnenej strane žiadne trovy v konaní nevznikli, by bolo zjavne nielen nerozumné, ale i v rozpore so
zásadou hospodárnosti civilného súdneho sporu.

20. Odvolací súd s ohľadom na vyššie uvedené žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania
voči žalovaným nepriznal.

21. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).