Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Martin Smolko
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 36CbZm/12/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119210432
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Smolko
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2020:2119210432.3
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní pred sudcom JUDr. Martinom Smolkom v právnej veci žalobcu:
Československá obchodná banka, a.s., IČO: IČO: 36 854 140, so sídlom Žižkova 11, 811 02 Bratislava,
proti žalovaným v 1. rade: J.I.M. Slovakia s.r.o., IČO: 45 636 354, so sídlom Boriny 2912, 929 01
Dunajská Streda v 2. rade: V. o zaplatenie zmenkovej sumy 25.394,16 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I.Žalovaní v 1. 2 a 3. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi zmenkovú sumu
25.394,16 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6 % ročne zo sumy 25.394,16 eur od 19.4.2019
do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy t.j. 84,64 eur, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.
II. Žalovaní v 1. 2 a 3. rade s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu trov
konania v celom rozsahu s tým, že o výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie
samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu doručeným súdu dňa 19.11.2019 domáhal
vydaniaplatobnéhorozkazu,ktorýmbysúduložilžalovaným v1.2.a3.radepovinnosťzaplatiťspoločne
a nerozdielne zmenkovú sumu 25.394,16 eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 6 % ročne zo
sumy 25.394,16 eur od 19.4.2019 do zaplatenia, odmenu vo výške 1/3 % zmenkovej sumy t.j. 84,64 eur.
Návrh odôvodnil žalobca tým, že uzatvoril dňa 5.6.2017 so spoločnosťou J.I.M. Slovakia s.r.o. Zmluvu o
investičnom úvere č. XXXXXXX M 1 na základe ktorej boli žalovanému v 1. rade poskytnuté peňažné
prostriedky formou úveru do výšky úverového limitu 30.000 eur. V zmysle ČI. II ods. 4 úverovej zmluvy sa
žalovaný 1 zaviazal uhradiť žalobcovi úrok z omeškania v prípade omeškania so splácaní istiny, úrokov,
poplatkov alebo plnenie akéhokoľvek iného peňažného záväzku v zmysle úverovej zmluvy. Nakoľko
úver nebol splácaný riadne a včas žalobca pristúpil k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru ku dňu
21.1.2019. Na účely zabezpečenia všetkých nárokov z úverovej zmluvy, žalovaný v 1. rade dňa 9.5.2017
vystavil na rad žalobcu blankozmenku č. XXXXXXXMX/Bl, ktorá v dobe jej vystavenia nebola vyplnená
v údaji zmenkovej sumy a dátume splatnosti. Žalovaný v 1. rade spolu s avalmi: V., r.č.: XXXXXXXXXX,
bytom: N. (žalovaná v 3. rade) udelili v článku II. ods. 2 Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve
č. 9547257M1/Dl zo dňa 09.05.2017, žalobcovi právo doplniť blankozmenku v chýbajúcich údajoch
ak nastane niektorá zo skutočnosti uvedených v článku II ods. 1. Nakoľko pre neplnenie zmluvných
podmienok došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti predmetného úveru, žalobca v súlade s Dohodou
riadne a včas vyplnil chýbajúce údaje v blankozmenke, a to nasledovným spôsobom:
- zmenková suma: 25.394,16 eur
- dátum splatnosti zmenky: 18.apríla 2019
Do dňa podania žaloby žiaden so subjektov povinných na hradenie, aj napriek výzve banky(Oznámenie o vyplnení blankozmenky a výzva na zaplatenie zo dňa 18.4.2019) neuhradil zmenkovú
sumu, a to ani čiastočne.
Žalobca je presvedčený, že sú splnené všetky podmienky pre vydanie platobného rozkazu (s poukazom
na § 299 odsek 2 CSP s tým, že sa nejedná o spotrebiteľský spor, ale ide o obchodnoprávny vzťah
medzi podnikateľmi týkajúci sa ich podnikateľskej činnosti).
2. Žalovaná v 3. rade vo vyjadrení k žalobe zo dňa 23.12.2019 (č.l. 27 spisu) uviedla, že aj napriek tomu,
že bola konateľkou spoločnosti, tak v spoločnosti pracovala na základe pracovnej zmluvy na dobu určitú,
nebolo v jej pôsobnosti riešiť finančné záležitosti spoločnosti a ručiť išla v dobrej viere na požiadanie
druhého konateľa žalovaného v 2. rade. Finančné prostriedky neprevzala a žalovaný v 2. rade ich použil
na osobnú potrebu a nie ako investíciu do spoločnosti.
3. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 17.1.2020 (č.l. 32 spisu) uviedol, že žalovanou v 3. rade uvádzané
skutočnosti sú kauzálnymi námietkami. Aval je zaviazaný rovnako ako ten, za koho sa zaručí. Dôkazné
bremeno je na žalovaných.
4. Súd v predmetnej veci, po splnení zákonných podmienok, konal v zmysle § 180 CSP v neprítomnosti
žalovaných v 1. a 2. rade.
5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom zástupkyne žalobcu, žalovanej v 3. rade, oboznámením sa
s listinnými dôkazmi a to predovšetkým so zmluvou o investičnom úvere, dohodou o vyplňovacom
zmenkovom práve, oznámením o vyplnení blankozmenky a výzvou na zaplatenie, doručenkami,
zmenkou, ako i zvyšným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav:
6. Zástupkyňa žalobcu a žalovaná v 3. rade konaní uviedli, že zotrvávajú na obsahu písomných podaní.
Žalovaná v 3. rade nárok žalobcu pred súdom uznala v celom rozsahu čo do výšky a dôvodu.
7. Zo zmluvy o investičnom úvere č. XXXXXXX M 1 zo dňa 9.5.2017 (č.l. 3 spisu) súd zistil, že
žalobca ako banka a žalovaný v 1. rade ako klient zastúpený konateľmi žalovanými v 2. a 3. rade
uzatvorili predmetnú zmluvu v zmysle ktorej sa banka zaviazala klientovi poskytnúť finančné prostriedky
formou úveru do výšky úverového limitu 30.000 eur. Poskytnuté finančné prostriedky sa klient zaviazal
vrátiť v pravidelných mesačných splátkach vo výške 500 eur. V zmysle článku III „Zabezpečenie“ sa
zmluvnéstranydohodlinazabezpečenípohľadávokbankyblankozmenkoupodľadohodyovypňovacom
zmenkovom práve č. 9547257M 1/D1.
8. Z Dohody o vyplňovacom zmenkovom práve č. XXXXXXXM 1/D1 zo dňa 9.5.2017 (č.l. 6 spisu) súd
zistil, že vystaviteľ zmenky (zaviazaný zo zmenky) žalovaný v 1. rade zastúpený konateľmi žalovanými
v 2. a 3. rade, zároveň avalisti a veriteľ žalobca uzatvorili predmetnú dohodu s tým, že na zabezpečenie
záväzkuzo Zmluvy o investičnom úvere č. 9547257 M 1. Blankozmenka je vystavená v prospech veriteľa
ako vlastná zmenka, s doložkou „bez protestu“, splatná u veriteľa ako domicialiáta v jeho obchodnom
mieste: pobočka v Šamoríne, 09. Mája 2017. Veriteľ je oprávnený vyplniť zmenku okrem iného aj pri
predčasnej splatnosti pohľadávky banky a to v chýbajúcich údajoch ktorými sú údaj zmenkovej sumy,
ktorú sa vystaviteľ zaväzuje zaplatiť a údaj splatnosti (zročnosti) zmenky.
9. Z oznámenia o vyplnení blankozmenky a výzvy na zaplatenie zo dňa 18.4.2019 súd zistil, že žalobca
adresoval žalovaným predmetné podanie, v ktorom im oznámil doplnenie zmenky o sumu 25.394,16 eur
a splatnosť 18.4.2019 s tým, že ich zároveň vyzval na zaplatenie zmenečnej sumy.
10. Zo zmenky (č.l. 15 spisu) súd zistil, že dňa 9. Mája 2017 v Šamoríne spoločnosť J.I.M. Slovakia
s.r.o., IČO: 45 636 354, so sídlom Boriny 2912, 929 01 Dunajská Streda v zastúpení konateľmi V.
vystavilažalobcoviblankozmenkubezprotestusplatnúv:Československáobchodnábanka,a.s,adresa:
Bratislava, Michalská 18, PSČ 815 63 s tým, že dátum splatnosti 18. apríla 2019 a suma 25.394,16 eur
sú vlastnoručne dopísané do danej zmenky, ako avalisti sú uvedení na zmenke V. pri ktorých menách
sa nachádzajú ich vlastnoručné podpisy.
11. Podľa č.l. 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci
a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.12. Podľa § 185 ods. 1 CSP súd rozhodne, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná.
13. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
14. Podľa § 10 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) ak nebola zmenka, ktorá bola
pri vydaní neúplna, vyplnená tak, ako bolo dojednané, nemožno namietať majiteľovi zmenky, že tieto
dojednania neboli dodržané, okrem ak majiteľ nadobudol zmenku zlomyseľne alebo sa pri nadobúdaní
zmenky previnil hrubou nedbanlivosťou.
15. Podľa § 28 ods. 2 Zákona č. 191/1950 Zb. (Zákon zmenkový a šekový) ak nie je zmenka zaplatená,
má majiteľ, aj keď je vystaviteľom, proti prijímateľovi priamy nárok zo zmenky na všetko, čo možno žiadať
podľa §§ 48 a 49.
16. Podľa § 30 ods. 1 cit. zákona zaplatenie zmenky možno pre celú zmenkovú sumu alebo pre jej časť
zaručiť zmenečným ručením.
17. Podľa § 32 ods. 1 cit. zákona zmenečný ručiteľ je zaviazaný ako ten, za koho sa zaručil.
18. Podľa § 43 ods. 1 cit. zákona ak nebola zmenka zaplatená, môže majiteľ pri zročnosti vykonať postih
proti indosantom, vystaviteľovi a iným osobám zmenečne zaviazaným.
19. Podľa § 47 ods. 1,2 zákona č. 191/1950 Zb. Zmenkový a šekový zákon v platnom znení vsetci, ktorí
zmenku vystavili, prijali, indosovali alebo sa na nej zaručili, sú zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a
nerozdielnou a majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niekoľkých alebo od všetkých
dohromady.
20.Podľa§48ods.1Zákonač.191/1950Zb.(Zákonzmenkovýašekový)majiteľmôžepostihomžiadať:
1. zmenkovú sumu, pokiaľ nebola zmenka prijatá alebo zaplatená, s úrokami, ak boli dojednané,
2. šesťpercentné úroky odo dňa sročnosti,
3. trovy protestu a podaných zpráv, ako aj ostatné trovy,
4. odmenu vo výške jednej tretiny percenta zmenkovej sumy alebo v menšej dohodnutej výške.
21. Podľa článku I ustanovenia § 77 ods. 2 zákona zmenkového a šekového č. 191/1950 Sb., pre vlastnú
zmenku platia ďalej ustanovenia o cudzích zmenkách splatných u tretej osoby alebo v inom mieste než
je bydlisko zmenečníka (§§ 4 a 27), o úrokovej doložke (§ 5), o nezrovnalostiach v údajoch zmenkovej
sumy (§ 6), o následkoch podpisu zmenky za podmienok § 7, o následkoch podpísania osobou, ktorá
konala bez oprávnenia zastupovať alebo ktorá prekročila takéto oprávnenia (§ 8), a o blankozmenke
(§ 10).
22. Podľa rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 3 Obo 362/2005 „Zmenkové ručenie
je zabezpečovacím vzťahom, v ktorom zmenkový ručiteľ vyznačí svoj záväzok popri niektorej inej
zmenkovo zaviazanej osobe. Záväzok ručiteľa je akcesorický ku zmenke ako listine a je nezávislý
na záväzku dlžníka. Ak by sa aj dlžník zbavil záväzku zo zmenky preukázaním námietok, zmenkový
veriteľ sa môže úspešne domôcť plnenia voči ručiteľovi, pretože avalista nemôže proti majiteľovi zmenky
uplatniť námietky zmenkového dlžníka, ale len námietky vyplývajúce z vlastných mimozmenkových
vzťahov.“
23. Zmenka je cenný papier obsahujúci zákonom predpísané náležitosti, z ktorej právoplatnému
majiteľovi vyplýva právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky v nej uvedenej, ktorú má voči tomu, kto
na túto listinu napísal svoje záväzkové vyhlásenie a podpísal ho. Zmenka je individuálne emitovaný,
obchodovateľný cenný papier, ktorý plní úverovú, platobnú a zabezpečovaciu funkciu.
24. Blankozmenka sa používa predovšetkým ako zabezpečovacia zmenka. Vyplňuje sa na
základe zmluvy o vyplnení blankozmenky resp. dohody o vyplňovacom práve, ktorá má charakter
nepomenovanej, tzv. inominátnej zmluvy a nie je pre ňu predpísaná ani písomná forma. Ide o zmenku,
ktorej chýba niektorá z podstatných náležitostí. Blankozmenka je listina, ktorá je určená za zmenku a
je úmyselne vydaná jej vystaviteľom v nekompletnom stave s tým, že jej nadobúdateľ na doplneniezatiaľnevyplnenýchnáležitostíuzatváradohoduozmenkovomvyplňovacompráve.Môžebyťpodpísaná
vystaviteľom alebo akceptantom, priamym alebo nepriamym dlžníkom. Ďalšou podmienkou existencie
blankozmenky je určenie listiny za zmenku. Blankozmenka nie je akákoľvek nevyplnená listina. Z
jej textu musí byť zjavné, že je základom textu budúcej hotovej zmenky. Blankozmenka je vedome
neúplná listina. Neúplnosť listiny je spôsobená úmyselne, je zámerom účastníkov. Nestačí neúplnosť
spôsobená omylom alebo neznalosťou účastníkov. Neúplnosti obsahu blankozmenky si musí byť
plne vedomý tak zmenkový blankovystaviteľ ako aj zmenkový veriteľ, a to už v okamihu emisie
blankozmenky, lebo len vtedy možno hovoriť o zámernej neúplnosti blankozmenky. Blankozmenka sa
teda až po jej riadnom a správnom vyplnení zmení na úplnú zmenku, a teda až týmto okamihom sa
stáva uplatniteľným zabezpečovacím nástrojom. Je na dohode zmluvných strán, čo budú brať ako
blankozmenkou zabezpečovanú pohľadávku. Za situácie, keď zmluvné strany nevedia všetky údaje
(najmä údaje o konečnej výške budúcej pohľadávky) potrebné na vystavenie úplnej zmenky, môže
byť blankozmenka prostriedkom na zabezpečenia záväzkov do obdobia, keď bude účastníkom známe
všetko potrebné k vystaveniu úplnej zmenky (Kovařík, 2002, s. 75). Účelom vystavenia blankozmenky
je dosiahnuť nesporný záväzkový vzťah, plniaci napr. zabezpečovaciu funkciu. Nespornosť záväzku,
ktorým blankozmenka je, spočíva v tom, že veriteľ nemusí pri jej predložení preukazovať tak
existenciu dlhu ako ani žiadnych iných dôvodov a skutočností. Stačí preukázať, že je majiteľom
platnej blankozmenky, ktorá sa jej doplnením zmenila na platnú zmenku a táto platná zmenka je plne
postačujúcim titulom na zaplatenie zmenkovej sumy v nej uvedenému zmenkovému veriteľovi. Dohoda
o vyplňovacom práve k blankozmenke určuje, kto, kedy a akým spôsobom môže obsah blankozmenky
doplniť. Účastníkmi dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke sú vystaviteľ blankozmenky a jej
prvý nadobúdateľ. Doplnením chýbajúcich častí vzniká zmenka, s ktorou treba zaobchádzať tak, ako by
už od počiatku mala obsah, ktorý bol doplnený neskôr, čo je dôležité najmä pri zmenkových úkonoch,
pretože napr. blankozmenku nie je možné protestovať. Konečný obsah zmenky v ideálnom prípade
zodpovedá dohode o vyplňovacom práve. Pri vyplnení ktoré je v rozpore s dohodou dostane zmenka
iný obsah, čo ale nespôsobuje jej neplatnosť. Blankozmenka môže v praxi slúžiť na zabezpečenie istiny
z kauzálneho vzťahu, ako aj úrokov, zmluvných pokút, preukázateľne vynaložených nákladov a pod.
Je na dohode zmluvných strán, čo budú brať ako blankozmenkou zabezpečovanú pohľadávku podľa
dohody o vyplňovacom práve k blankozmenke.
25.Nazákladevykonanéhodokazovaniamalsúdpreukázané,žezmenka(č.l.15spisu)obsahujevšetky
zákonné náležitosti a predložením jej prvopisu žalobca svoje práva majiteľa zmenky preukázal. Súd
mal tiež preukázané, že zmenka zabezpečovala pohľadávky žalobcu zo zmluvy o investičnom úvere
č. XXXXXXX M 1 zo dňa 9.5.2017. Vydaná bola ako blankozmenka bez vyplnených údajov o dátume
splatnostiavýškezmenkovejsumy.VtenistýdeňúčastníciuzavreliDohoduovyplňovacomzmenkovom
práve č. XXXXXXXM 1/D1 k blankozmenke, podľa ktorej mal žalobca právo doplniť chýbajúce údaje za
splnenia vopred dohodnutých podmienok (napr. ak nastane predčasná splatnosť pohľadávky).
26. Žalobcom predložený prvopis zmenky obsahuje všetky zákonné náležitosti predpísané pre vlastnú
blanozmenku zmenku. Zmenka je dokonalým a nesporným listinným cenným papierom, práva a
povinnosti z nej sú definované len samotnou zmenkovou listinou a len od nej závislé. Keďže zmenka,
z ktorej si žalobca uplatňuje práva obsahuje všetky zákonom ustanovené náležitosti a je z formálneho
hľadiska platnou zmenkou, nemá žalobca povinnosť svoj nárok preukázať iným spôsobom, než
originálom zmenky. Pre veriteľa je obrovskou výhodou jej rýchla a jednoduchý vymožiteľnosť. Držiteľ
zmenky tak pri vymáhaní nemusí dokazovať nič iné okrem toho, že je platná (spĺňa formálne náležitosti)
a že je jej majiteľom. Čo v danom prípade žalobca bezpochybností preukázal.
27. V konaní nebolo preukázané, žeby zmenka nemala všetky zákonné náležitosti, alebo by bola
vyplnená nesprávne ale naopak. Zmluva o investičnom úvere, Dohoda o vypňovacom zmenkovom
práve ako aj zmenka sú podpísané žalovanými v 2. a 3. rade a preto nie je pochýb o tom, že obaja
mali vedomosť o podmienkach vyplnenia zmenky. Žalovaní v 2 a 3. rade sa ako avaly zaviazali ručiť za
zaplatenie zmenky výstavcom. Zmenka bola vyplnená v súlade s Dohodou o jej vyplnení a žalovaným
vznikal povinnosť na jej základe poskytnúť žalobcovi plnenie, preto súd rozhodol ako je uvedené vo
výroku rozsudku.
28. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.29. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
30. Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
31. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1
CSP tak, že procesne plne úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v celom rozsahu (trovy
právneho zastúpenia) a uložil žalovaným povinnosť spoločne a nerozdielne ich žalobcovi zaplatiť s tým,
že o výške náhrady trov konania rozhodne súd až po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP). Súd nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa,
ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP).
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého
rozsudku smeruje (§ 355, § 362 CSP). Žalovaná v 3. rade toto právo nemá nakoľko sa ho pred súdom
vzdala.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 365 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej
inštancie (§ 366 CSP).
Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného
titulu preto, že povinný dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá (§ 48 zák. č. 233/1995 Z.z.).
Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 ods.1 zák. č. 233/1995 Z.z.),
kauzálne príslušným je Okresný súd Banská Bystrica (§ 49 zákona č. 233/1995 Z.z.).“
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.