Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 2. máj 2019

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 6C/81/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8517203109
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 05. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Szárazová
ECLI: ECLI:SK:OSSL:2019:8517203109.5

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v právnej veci žalobcov: 1. Y. F., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX M. XXX,
2. S. V., nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX I. XX, 3. C. V., nar. X.X.XXXX, bytom XXX XX I. XX, 4. R. L.,
nar. XX.X.XXXX, bytom XXX XX L. W. U., A.u XXXX/X, žalobcovia v 1. - 4. rade zastúpení JUDr. Ivanom
Hricom, advokátom, so sídlom Ing. Kožucha 8, L. W. Ves proti žalovanému: Y. H., nar. XX.X.XXXX,
bytom XXX XX Z. XXX, zastúpený Advokátska kancelária Nicol Hlaváčiková s.r.o., Bodná 10, 040 XX

Košice I, IČO: 51 176 831, v konaní o neúčinnosť právneho úkonu,

r o z h o d o l :

I. Súd konanie z a s t a v u j e.

II. Žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktoré sú povinní zaplatiť spoločne
a nerozdielne žalobcovia v 1. až 4. rade, pričom o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.

III. Súd u k l a d á povinnosť prevádzkovateľovi systému Slovenská pošta, a.s., so sídlom, so sídlom
Partizánska cesta 9, 975 99 Banská Bystrica, IČO: 36 631 124, aby súdny poplatok vo výške 92,80 eur
vrátil žalobcovi v 1. rade - Milan Blaško, nar. 29.1.1973, bytom Teplička 148, 052 01 Teplička, v lehote
30 dní odo dňa doručenia odpisu právoplatného uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. rade až v 4. rade sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 16.6.2017 domáhali,
aby súd určil, že právny úkon, ktorým dňa 16.6.2014 previedla obchodná spoločnosť MARWIS, s.r.o.
so sídlom Chmeľnica 88, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 36 780 774 do vlastníctva žalovaného Y. H. nar.
XX.X.XXXX, bytom Z. XXX, XXX XX L. M. osobné motorové vozidlo EČ: L je voči žalobcom v 1. až 4.
rade neúčinný a zároveň žiadali priznať im nárok na náhradu trov konania.

2. V priebehu konania podaním doručeným súdu dňa 29.1.2XX9 vzali žalobcovia v 1. rade až v 4. rade
svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadali konanie o nej zastaviť. Vo vzťahu k trovám konania žiadali
rozhodnúť s poukazom na § 257 a nepriznať náhradu trov konania protistrane z dôvodov hodných
osobitných zreteľa. Poukázali na okolnosti sporu. Žalobcovia vykonali riadne a včas prácu v Nemecku
pre spoločnosť, v ktorej bol žalovaný konateľom. Napriek uvedenému nedostali za vykonanú prácu
odmenu. Boli nútení začať súdne konanie, kde obchodná spoločnosť MARWIS, s.r.o. uznala dlh voči ním

v plnej výške, avšak napriek vykonateľnému rozhodnutiu súdu nedodržala splátkový kalendár. Exekučné
konanieboloneúspešné.Žalobcovianásledneboliinformovanípredkoncompremlčacejdobyoúdajnom
prevode majetku obchodnej spoločnosti MARWIS, s.r.o. na jej konateľov vrátane žalovaného v čase
splatnosti ich splátok v roku 2XX4. Z dôvodov právnej istoty boli preto nútení podať žalobu. Až následne
v rámci súdneho resp. trestného konania vedel žalovaný predložiť účtovné doklady k prevodom majetku
obchodnej spoločnosti MARWIS, s.r.o.. Napriek predloženiu účtovných dokladov žalobcovia majú vážne

pochybnosti o ich pravosti a dátume zaúčtovania. V tejto situácii a podľa vyjadrenia znalca v trestnom
konaní nie je možné preukázať konanie žalovaného a obchodnej spoločnosti MARWIS, s.r.o., ktoré bysa dalo odporovať. V konaní by sa dala eventuálne napadnúť dohoda o započítaní, pretože podľa názoru
žalobcov pohľadávka žalovaného voči spoločnosti MARWIS, s.r.o. v čase započítania v skutočnosti
neexistovala. Bolo by to však spojené so zložitým dokazovaním vo veci atď. a s malou šancou na

unesenie dôkazného bremena. Napadnuté konanie obchodnej spoločnosti MARWIS, s.r.o. bolo v roku
2XX4 právne možné. Podľa dnešnej právnej úpravy je toto konanie protizákonné. Ďalej poukázali na
ich finančnú stratu, ktorú preukázateľne utrpeli v dôsledku objektívnych skutočností, súdnych konaní,
exekučného konania, ale aj v dôsledku nesprávneho (vedomého alebo nedbanlivostného) riadenia
spoločnosti konateľmi. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti žiadali rozhodnúť o trovách

konania tak, že súd neprizná žalovanému náhradu trov konania.

3. Žalovaný podaním doručeným súdu dňa 9.4.2XX9 vyjadril nesúhlas s návrhom žalobcov na
rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Poukázal na skutočnosť, že síce § 257
C.s.p. upravuje možnosť odchýliť sa od zásady zodpovednosti za výsledok konania, to však vyžaduje
kumulatívne naplnenie dvoch podmienok a to existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa a zároveň

prítomnosť výnimočných okolností. Splnenie predmetných podmienok musí byť pritom nielen riadne
tvrdené, ale i preukázané. Stále musí ísť o výnimočný prípad, ktorý musí byť náležite odôvodnený.
Žalovaný poukázal na to, že žalobcovia netvrdia a ani nepreukazujú žiadne skutočnosti, ktoré by mohli
byť klasifikované ako hodné osobitného zreteľa, či výnimočné. Podali proti žalovanému v posledný
možný deň nedôvodnú žalobu. Nikdy nežiadali vysvetlenie k napádanému úkonu. Bez problémov by mu

žalovaný poskytol všetky potrebné doklady na vysvetlenie napádaného úkonu, tak ako ich predložil ako
procesnú obranu v tomto konaní. V trestnom konaní voči osobe žalovaného bolo vykonané znalecké
dokazovanie, ktoré preukázalo, že všetky obvinenia a tvrdenia žalobcov sú nesprávne a mylné. Trestné
konanie bolo zastavené ako nedôvodné. Tvrdenia žalobcov za tejto situácie o tom, že majú vážne
pochybnosti sú podľa jeho názoru absurdné a účelové.

4. Podľa § 144 C.s.p. žalobca môže vziať žalobu späť.

5. Podľa § 145 ods. 1 C.s.p. ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

6. Podľa § 146 ods. 1 C.s.p. súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím žaloby z vážnych
dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada, ak dôjde k späťvzatiu
žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo pojednávanie.

7. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vzal žalobu v celom rozsahu späť ešte pred pred prvým

pojednávaním vo vecisamej, súd konanie postupom podľa § 145 ods. 1 CSP v spojení s § 146 ods. 1
CSP zastavil.

8. Podľa § 256 ods. 1 C.s.p. ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.

9. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

10. Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd

v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

11. Súd o náhrade trov konania rozhodol v zmysle ustanovenia § 256 ods. 1 C.s.p.. Predmetné

zákonnéustanovenievyžadujezodpovednosťzazavineniestrany,ktorejprocesnýúkonmalzanásledok
zastavenie konania, pričom otázka zavinenia sa hodnotí iba podľa procesného výsledku. Z procesného
hľadiska zavinili zastavenie konania žalobcovia, a to doručením späťvzatia žaloby súdu. Zo späťvzatia
žaloby nevyplýva, žeby žalobcovia žalobu vzali späť pre správanie žalovaného po začatí konania v
zmysle žalobného petitu, čo by odôvodňovalo priznanie nároku na náhradu trov konania žalobcom.

Žalovaný tak bol v konaní úspešný v rozsahu 100 %, preto mu vzniklo právo na náhradu trov konania
v plno rozsahu.12. Žalobcovia v späťvzatí žaloby poukázali na dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p. vo
vzťahukrozhodnutiuotrováchkonania,atovokolnostiachtohtokonkrétnehosporu.Poukazovalijednak
na okolnosti pred samotným podaním žaloby ako po podaní žaloby. Okrem základných ustanovení o

náhrade trov konania podľa zásady úspechu (§ 255 C.s.p.) alebo podľa zásady zavinenia (§ 256 C.s.p)
prichádza do úvahy aj aplikácia dôvodov hodných osobitného zreteľa podľa § 257 C.s.p. Rozhodovaním
o nároku na náhradu trov konania preto nie je iba rozhodovanie podľa základných ustanovení (§ 255 a §
256 C.s.p.), ale aj úvaha o možnej úprave rozsahu nároku na náhradu trov konania na základe dôvodov
hodných osobitného zreteľa (§ 257 C.s.p.), pretože na tomto základe aj v celom rozsahu úspešná strana

sporu môže mať nárok na náhradu trov konania iba čiastočný alebo mu možno náhradu trov konania
nepriznať aj úplne. Účelom je umožniť súdu zmierniť dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu
trov konania zavedením moderačného práva súdu cez dôvody hodné osobitného zreteľa. Použitie
tohto ustanovenia znamená odchýlku od zásady zodpovednosti za výsledok konania a zodpovednosti
za zavinenie, pretože má dopad na toho, kto by mal inak právo na náhradu trov konania. Aplikácia
ustanovenia prichádza do úvahy, keď sú v konaní naplnené zákonné predpoklady na priznanie náhrady

trov konania, avšak z osobitných dôvodov súd náhradu trov neprizná.

13. Základným predpokladom pre použitie ustanovenia § 257 C.s.p. v súvislosti s náhradou trov konania
je preukázanie dôvodov hodných osobitného zreteľa. Tieto môžu byť dané charakterom konania,
charakterom procesnej situácie, ale taktiež môžu byť dané aj sociálnym aspektom strany sporu.

14. Súd v tomto konaní nevidel dôvod na použitie § 257 C.s.p. u žalobcov tak, ako to oni tvrdili a ako
malo vyplývať z okolností tohto sporu. Žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že až v konaní žalovaný
vedel predložiť účtovné doklady k prevodom majetku obchodnej spoločnosti MARWIS, s.r.o.. Súd však
poukazuje na skutočnosť, že žalobcovia nijako nepreukazovali, že sa preukázania týchto skutočností

domáhali aj pred podaním žaloby, resp. spolu s podaním žaloby. Žalovaný spolu s prvým úkonom
ktorý mu vo veci patril t.j. spolu s vyjadrením k jemu doručenej žalobe predložil tieto listiny. Žalobcovia
ďalej videli, že okolnosti sporu, ktoré by zakladali použitie § 257 C.s.p. vo vzťahu k rozhodnutiu
o trovách konania vo svojich úvahách a pochybnostiach o pravosti žalovaným predložených listín.
Taktiež v subjektívnych nepodložených tvrdeniach ohľadom možnosti preukázania konania žalovaného

a obchodnej spoločnosti MARWIS, s.r.o., ktoré by sa dalo odporovať, resp. napadnutí dohody o
započítaní, pretože podľa ich názoru pohľadávka žalovaného voči spoločnosti MARWIS, s.r.o. v čase
započítania v skutočnosti neexistovala. To by však bolo spojené so zložitým dokazovaním vo veci
atď. a s malou šancou na unesenie dôkazného bremena. Súd sa za tejto situácie nestotožnil s týmito
tvrdenia žalobcov a priklonil sa k argumentácii žalovaného, že žalobcovia nepreukázali žiadne okolnosti,

ktoré by mali za následok posudzovanie náhrady trov konania žalovanému s pohľadu použitia dôvodov
hodných osobitného zreteľa a moderáciu tohto nároku zo strany súdu. Okolnosti podania žaloby na
súd, a to zabezpečenie vymožiteľnosti ich judikovaných pohľadávok síce by viedli k možnosti uplatnenia
dôvodov hodných osobitného zreteľa avšak aj tu treba brať na zreteľ skutočnosť, že k prevodu osobných
motorových vozidiel došlo v roku 2XX4. Žalobcovia mali vykonateľný exekučný titul v roku 2XX5, kedy

začalo aj exekučné konanie, pričom až v roku 2XX7 došlo k šetreniu prevodu vlastníctva motorových
vozidiel z majetku obchodnej spoločnosti MARWIS, s.r.o. do vlastníctva žalovaného resp. tretích osôb.
Žalobcovia tak so značným časovým odstupom, takéto šetrenie iniciovali a následne podali žalobu, čo
nemôže súd akceptovať a musí na to prihliadať.

15. Súd tak vzhľadom na vyššie uvedené, rozhodol o trovách konania žalovaného tak, že mu priznal
nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, keďže konanie bolo zastavené a žalovaný zastavenie
konania nezavinil. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

Poučenie:

: Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie (§ 357 písm. a) Cs.p.). Odvolanie môže podať strana,
v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).Odvolanie sa podáva v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu
smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.