Rozsudok – Vyživovacie povinnosti ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 11. november 2019

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 25P/153/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1418203769
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Suchová

ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2019:1418203769.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v Bratislave, v konaní pred samosudkyňou Mgr. Evou Suchovou, vo veci

starostlivosti o maloleté dieťa: U. zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: matka - U. a otec - C. o návrhu otca na
zníženie výživného, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.PodanímdoručenýmOkresnémusúduBratislavaIVdňa26.7.2018aupresnenýmnapojednávanídňa
11.11.2019 žiadal otec o zníženie svojej vyživovacej povinnosti zo sumy 100,-€ na sumu 30,-€ mesačne

a to od narodenia maloletého, resp. od podania prvého návrhu vo veci výživného, t.j. odo dňa 26.5.2014.
Dôvodom podania návrhu je tá skutočnosť, že s matkou maloletého boli dohodnutí na výživnom vo výške
50,-€ mesačne a Krajský súd výšku výživného zmenil na 100,-€ mesačne a to aj spätne.

2. Matka s návrhom nesúhlasila.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, oboznámil sa so spisom Okresného súdu

Bratislava IV č.k. 25P/136/2014, ako aj s ostatnými listinnými dôkazmi založenými v súdnom spise a
zistil nasledovný skutkový stav:

4. Naposledy bolo o výživnom pre maloletého U. rozhodnuté v rámci konania o úprave výkonu
rodičovských práv a povinností rozsudkom Okresného súdu Bratislava IV, č.k.25P/136/2014-55 zo dňa
6.5.2015 tak, že maloletý bol zverený do osobnej starostlivosti matke, ktorá ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok, pričom v tejto časti rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.8.2015. Otec bol

zaviazaný prispievať na výživu maloletého vo výške 100,-€ mesačne od 23.7.2013 vždy do 15-teho dňa
v mesiaci s tým, že zročné výživné za obdobie od 23.7.2013 do 31.5.2016 vo výške 2.260,-€ súd povolil
otcovi splácať v mesačných splátkach po 50,-€ k rukám matky maloletého spolu s bežným výživným.
V časti výživného rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 18.4.2017 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Bratislave č.k. 11CoP/482/2015-97 zo dňa 31.5.2016. V čase tohto rozhodnutia bola matka na
rodičovskej dovolenke a otec nebol riadne zamestnaný, pracoval na základe dohody o vykonaní práce v
rôznych obdobiach vždy pár dní v mesiaci s tým, že naposledy z tejto činnosti zarobil 33,56 € priemerne

mesačne netto (rok 2014).

5. Otec vo výpovedi uviedol, že naposledy rozhodol o výživnom Krajský súd v máji 2016 s tým, že určili
vyššie výživné, na akom boli s matkou dohodnutí a toto výživné určili dokonca spätne od narodeniamaloletého a teda hneď mal dlžné výživné viac ako 2.200,-€. V tom čase bol nezamestnaný a navyše
mal ťažký úraz, pričom následne rehabilitoval 3 roky. Z dôvodu dlhu na výživnom bolo na neho podané
trestné oznámenie a bol donútený pracovať, čím sa jeho zdravotný stav opäť zhoršil. V súčasnosti od

19.10.2019 pracuje prostredníctvom agentúry na základe dohody s tým, že robí každú sobotu a zarobí
40,- až 45,-€, čo je mesačne asi 180,-€ a iný príjem nemá. Teraz testuje, či vlastne bude schopný
pracovať, pretože má 30%-né zdravotné znevýhodnenie, avšak invalidný dôchodok nepoberá. Podal
žiadosť aj o priznanie predčasného starobného dôchodku, ktorý mu ale nebol priznaný, pretože nemá
odpracovaný dostatočný počet rokov. Od augusta 2020 by mal ísť do riadne starobného dôchodku,

ktorý mu predbežne vypočítali na 150,-€ mesačne. V súčasnosti býva u známeho, ktorý ho ubytoval a
býva tam od mája 2016, resp. od úrazu, ktorý sa mu stal 4 dni pred rozhodnutím Krajského súdu. Za
ubytovanie platí 100,-€ mesačne. Na syna Milana neplatí vôbec nič, pretože nemá z čoho a nikto ho ani
nezamestná, keď povie, že má hendikep a to dva titánové kliny v kĺbe a navyše bol už aj odsúdený kvôli
dlhu na výživnom. Prvým trestným rozsudkom bol spod žaloby oslobodený, pretože mu znížili výživné
na 30% zo sumy životného minima a dlh vo výške 352,69 € doplatil. Ďalším trestným rozsudkom bol

uznaný za vinného zo zanedbania povinnej výživy a dostal trest odňatia slobody vo výške 3 mesiace
s podmienkou na 18 mesiacov a zároveň mu bola uložená povinnosť zaplatiť zameškané výživné v
skúšobnej dobe. K výpovedi dodal, že určené výživné bolo postavené na tom, že mal mať dedičstvo
po mame, avšak nič nezdedil, pretože mama dala byt bratom. Zdedil iba nejaké podiely na pozemkoch.
Tiež dodal, že by sa aj dalo dlžné výživné vyplatiť, ale pozemky nemôže predať, pretože už má exekúciu

a podľa neho je za toto zodpovedný štát. Na jednej strane matka chce od neho peniaze a na druhej
strane mu štát neumožní predať pozemky kvôli exekúcii a bol donútený štátom počas rehabilitácie a o
barlách platiť výživné a ak to nezaplatí, tak je odsúdený.

6. Matka vo výpovediach uviedla, že výživné, ktoré je určené v súčasnosti vo výške 100,-€ mesačne

je stropná hranica s tým, že ak by bolo určené menej, tak by to bolo skutočne málo. Od januára 2017
poberá náhradné výživné, pričom otec v roku 2018 dobrovoľne zaplatil na synovu výživu sumu 88,-€
a tieto peniaze následne musela úradu práce vrátiť. Žije s maloletým sama, avšak navštevuje ich jej
matka, ktorá jej aj finančne pomáha, keďže jej prispieva na nájomné a tiež platí plyn, elektrinu, televíziu
ako aj ďalšie poplatky. Jej príjem v súčasnosti tvorí suma 251,49 € mesačne netto za upratovanie,

keďže upratuje bytový dom, kde býva a táto práca jej kvôli flexibilite vyhovuje. Okrem toho poberá 100,-
€ mesačne náhradné výživné a 245,04 € rodičovský príspevok spolu s rodinnými prídavkami, iný príjem
nemá. Rodičovský príspevok bude poberať do júla 2019 a hľadá si zamestnanie. Neskôr uviedla, že od
septembra2019sazamestnalaazanecelýmesiaczarobilaasi500,-€,avšakzozamestnaniaodišlaaod
1.10.2019 sa zamestnala na základe dohody s tým, že za mesiac október dosala výplatu 355,-€. Naďalej

pracuje ako upratovačka a z tejto činnosti má príjem 250,-€ mesačne. Svoj príjem ale považuje za nízky
a preto bude musieť ešte sama zabrať. Maloletý navštevuje materskú školu a má odklad nástupu do
základnej školy. Má zdravotné problémy, keďže má astmu a alergie, pričom absolvoval aj liečenie. Otec
sa o maloletého nezaujíma vôbec.

7. Otec žiadne listinné dôkazy ohľadom svojho príjmu nepredložil. Z lustrácie v Sociálnej poisťovni
vyplýva, že od 19.10.2019 pracuje na základe dohody o vykonaní práce.

8. Z ďalších listinných dôkazov vyplýva, že matka v roku 2018 (júl až december) dosahovala príjem
251,49 € priemerne mesačne netto.

9. Rodičia iné vyživovacie povinnosti nemajú.

10. Kolízny opatrovník uviedol, že sa k návrhu otca na zníženie výživného nepripája, nakoľko mal za to,
že zníženie výživného nie je v záujme maloletého. Zároveň uviedol, že si síce uvedomujú skutočnosť,

že sa otec ocitol v nepriaznivej životnej a finančnej situácii, avšak nemal by svoje povinnosti týkajúce
sa výživného v celosti prenášať na matku.

11. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

12. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.13. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené
potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

14. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

15. Na základe vykonaného dokazovania bolo preukázané, že naposledy bolo o výživnom pre
maloletéhorozhodnutérozsudkomOkresnéhosúduBratislavaIVč.k.25P/136/2014-55zodňa6.5.2015,

ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.4.2017 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k.
11CoP/482/2015-97 zo dňa 31.5.2016. V čase tohto rozhodnutia bola matka na rodičovskej dovolenke
a otec pracoval na základe dohody o vykonaní práce v rôznych obdobiach vždy iba pár dní v mesiaci,
pričom v roku 2014 z tejto činnosti zarobil 33,56 € priemerne mesačne netto. Pri posudzovaní návrhu
otca na zníženie jeho vyživovacej povinnosti súd skúmal, či a v akom smere došlo k zmene pomerov
od posledného rozhodnutia o výživnom a to na strane rodičov alebo na strane maloletého dieťaťa. Z

dokazovania vyplýva, že otec nebol riadne zamestnaný v čase posledného rozhodnutia o výživnom,
pracoval iba príležitostne s priemerným mesačným príjmom 33,-€. V súčasnosti otec pracuje na základe
dohody o vykonaní práce a uviedol, že má zmenu každú sobotu, pričom má príjem asi 180,-€ mesačne.
Od posledného rozhodnutia o výživnom došlo aj na strane maloletého k zmene, nakoľko je starší, v
súčasnosti navštevuje materskú školu a má odklad školskej dochádzky. Na strane matky tiež došlo

k zmene pomerov, nakoľko sa po materskej dovolenke zamestnala, avšak súd zmenu na jej strane
nemohol vyhodnotiť ako zmenu dôvodnú na zníženie výživného. Vyhodnotiac celé dokazovanie, dospel
súd k záveru, že na strane otca nedošlo k takej kvalifikovanej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala
zníženie výživného, nakoľko aktuálne má otec vyšší príjem ako v minulosti a má potenciál zarábať viac
v prípade, že sa zamestná riadne a nielen na základe dohody s výkonom práce 4 dni v mesiaci. Je

povinnosťou každého rodiča nielen prispievať na výživu svojho dieťaťa, ale aj toto dieťa uživiť a nie je
prípustné, aby otec v celosti prenášal svoju vyživovaciu povinnosť na matku, prípadne na štát. Navyše
bolo preukázané, že pracovné návyky otca sú veľmi slabé, nakoľko dlhodobo nepracoval riadne a z toho
dôvodu mu ani nebol priznaný nárok na predčasný dôchodok, resp. riadny starobný dôchodok mu bol
vypočítaný v minimálne výške, ako sám uviedol. Tiež bolo preukázané, že si otec dlhodobo neplní svoju

vyživovaciu povinnosť žiadnym spôsobom a matka poberá náhradné výživné. Súd teda konštatuje, že
aktuálne na strane otca nebola preukázaná taká zmena pomerov, ktorá by mala vplyv na zmenu výšky
jeho vyživovacej povinnosti a preto súd návrh otca ako nedôvodný zamietol.

16. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiaden z

účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku,
podané na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch vyhotoveniach.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.