Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. november 2019

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 3Er/296/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8406201622
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Kubinský
ECLI: ECLI:SK:OSKK:2019:8406201622.3

Uznesenie

Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8
a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807 484, proti povinnému: K. S., X.. XX.XX.XXXX, B.. XX.XX.XXXX, X.
L. J. XX, o vymoženie pohľadávky vo výške 425,30 eur s príslušenstvom, vedenej súdnym exekútorom
JUDr. Ľubomírom Pekárom, so sídlom Exekútorského úradu P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, pod
spisovou značkou EX 1419/06, t a k t o

r o z h o d o l :

I. P r i p ú š ť a zmenu účastníka konania na strane oprávneného tak, že na miesto doterajšieho
oprávneného: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 a 10, 813 63 Bratislava, IČO: 30 807
484, do exekučného konania vstupuje nový oprávnený: Slovenská konsolidačná, a.s., IČO: 35 776
005, so sídlom Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, obchodná spoločnosť zapísaná v Obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sa, vložka číslo: 2257/B.

II. Exekúciu vedenú súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom pod spisovou značkou EX 1419/06
z a s t a v u j e .

III. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a .

IV. Oprávnený n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Oprávnený podal dňa 31.03.2006 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému o
vymoženie pohľadávky vo výške 12 813,- Sk spolu s príslušenstvom a trovami exekúcie. Ako exekučný
titul oprávnený predložil právoplatné a vykonateľné rozhodnutia č. 200-135-437/93-4002/98 zo dňa
21.04.1998.

2. Súdnemu exekútorovi bolo udelené poverenie na vykonanie exekúcie.

3. Oprávnený oznámil písomným podaním z 17.06.2015, že došlo k zmene v osobe oprávneného z
doterajšieho oprávneného na obchodnú spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., nakoľko obchodná
spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok
č. BA-63538/2014 z 10.02.2015 nadobudla pohľadávku vo výške 425,30 eur v tomto exekučnom

konaní. Spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s. zároveň týmto podaním vyjadrila súhlas so vstupom
do konania na miesto oprávneného.

4. Podľa § 243h ods. 1 prvej vety zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov ak tento zákon
v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa

predpisov účinných do 31. marca 2017.5. Podľa § 36 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a
doplnení ďalších zákonov v znení platnom do 31.marca 2017 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekučné
konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor

však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).

7. Podľa § 37 ods. 1 EP účastníkmi konania sú oprávnený a povinný, iné osoby sú účastníkmi len tej
časti konania, v ktorej im toto postavenie priznáva tento zákon. Ak súd rozhoduje o trovách exekúcie,
účastníkom konania je aj poverený exekútor.

8. Podľa § 37 ods. 3 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný
poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení účinnom do 31.3.2017 (ďalej len „Exekučný
poriadok v znení účinnom do 31.3.2017“) proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako
povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať
exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa §

41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností
vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne
oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod
alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor
povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do

60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému,
ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.

9. Aplikácia ustanovenia § 37 ods. 3 vety prvej Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017
prichádza do úvahy v prípadoch, keď k prevodu alebo prechodu práva alebo povinnosti došlo pred

začatím exekučného konania a aplikácia druhej vety a nasl. tohto ustanovenia vtedy, keď prechod alebo
prevod práva alebo povinnosti nastal po začatí exekučného konania (§ 36 ods. 2 Exekučného poriadku
v znení účinnom do 31.3.2017).

10. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona

sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku. Podľa § 9a ods. 4 Exekučného
poriadku na účely tohto zákona sa pojmy strana a spor vykladajú ako účastník konania a konanie podľa
tohto zákona, ak z povahy veci nevyplýva inak.

11. Z vyššie citovanej právnej úpravy je zrejmé, že súd rozhoduje o pripustení zmeny účastníka

exekučného konania len v prípade, ak je podaný návrh na pripustenie takejto zmeny súdnym
exekútorom, pričom súdny exekútor tento návrh podáva na základe oznámenia účastníkmi exekučného
konania o tom, že nastala skutočnosť, na základe ktorej došlo k prevodu alebo prechodu práv alebo
povinností vyplývajúcich z exekučného titulu. Súd následne pripustí zmenu účastníka konania len vtedy,
ak má hodnoverným spôsobom preukázané, že po začatí exekučného konania došlo k prevodu alebo

prechodu práv alebo povinností vyplývajúcich z exekučného titulu a ak ten, na koho prešlo právo
vyplývajúce z exekučného titulu, súhlasí so vstupom do predmetného exekučného konania na strane
oprávneného.

12. Ohľadne skutočnosti tvrdenej a oznámenej v súlade s § 37 ods. 3 Exekučného poriadku v znení

účinnom do 31.3.2017 účastníkmi exekučného konania súdnemu exekútorovi súd skúma, či táto
skutočnosť je vôbec právnou skutočnosťou, ďalej či ide o takú skutočnosť, s ktorou právne predpisy
spájajú prevod alebo prechod práv alebo povinností, či táto skutočnosť naozaj nastala a či je v
konkrétnom prípade spôsobilá mať za následok prevod alebo prechod práv alebo povinností, o ktoré v
konaní ide (porovnaj napríklad uznesenie NSSR sp. zn. 2 Cdo 401/2012 z 18.12.2013).

13. Zmluva o postúpení pohľadávky je právnym úkonom, s ktorým právne predpisy spájajú prevod práv
a povinností. V zmysle Zmluvy o postúpení pohľadávok uzatvorenej medzi oprávneným ako postupcom
a spoločnosťou Slovenská konsolidačná, a.s. ako postupníkom postupca postupuje splatné pohľadávky
na postupníka s tým, že právo nakladať s postúpenými pohľadávkami prechádza na postupníka.

Neoddeliteľnú súčasť tohto dodatku tvorí jeho Príloha č. 1 - Zoznam pohľadávok, ktorá obsahuje
taxatívny výpočet všetkých postúpených pohľadávok podľa zmluvy. Podľa Výpisu z Prílohy č. 1 došlo
tiež k postúpeniu pohľadávky vymáhanej v exekučnom konaní sp. zn. EX 1419/2006 vedenom súdnym
exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom.14.Zpredloženýchlistinnýchdôkazovmalsúdpreukázané,ženávrhusúdnehoexekútoranapripustenie
zmeny účastníka konania na strane oprávneného možno vyhovieť, nakoľko po začatí exekučného

konania došlo k prevodu vymáhanej pohľadávky z oprávneného ako postupcu na spoločnosť
Slovenská konsolidačná, a.s. ako postupníka.

15. Nakoľko mal súd preukázaný prevod práv z exekučného titulu zmluvou o postúpení
pohľadávky z oprávneného na obchodnú spoločnosť Slovenská konsolidačná, a.s., ktorá so vstupom

do konania na strane oprávneného súhlasila, súd zmenu účastníka konania na strane oprávneného
pripustil.

16. Podľa § 61 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), procesnú subjektivitu
má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

17. Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak
strana zomrie počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončí, súd posúdi podľa povahy sporu,
či má konanie zastaviť, alebo či v ňom môže pokračovať.

18. Podľa § 63 ods. 2 CSP v konaní súd pokračuje najmä vtedy, ak ide o majetkový spor. Súd rozhodne,

že v konaní pokračuje s dedičmi strany, prípadne s tými, na ktorých podľa výsledku dedičského konania
prešlo právo alebo povinnosť, o ktorú v konaní ide, a to len čo sa skončí konanie o dedičstve.

19. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej
len „OZ“), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením.

20. Podľa § 7 ods. 2 prvá veta OZ, smrťou táto spôsobilosť zanikne.

21. Podľa § 460 OZ, dedičstvo sa nadobúda smrťou poručiteľa.

22. Podľa § 470 ods. 1 OZ dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané
náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou
smrťou.

23. Podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. b) zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok súd exekúciu

zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené
alebo sa stalo neúčinným.

24. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Exekučný poriadok, exekúciu súd zastaví, ak majetok
povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.

25. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.

26. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových

výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
27. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
28. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,

súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

29. Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného
nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na
vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na

náhradu trov exekúcie, ktoré platil.30. Podľa § 203 ods. 3 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného
bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na
návrh exekútora rozhodne o ich výške.

31. Súd na základe zistenia, že povinný zomrel, skúmal, či sú v danom prípade splnené podmienky
pre zastavenie predmetnej exekúcie. Z uznesenia Okresného súdu Kežmarok č. k. 4D/480/2007 zo dňa
21.01.2008, právoplatného dňa 02.09.2008, súd zistil, že povinný dňa 15.09.2007 zomrel a súd konanie
vo veci prejednania dedičstva po poručiteľovi (povinnom) predmetným uznesením pre nemajetnosť

zastavil.

32. Situácie, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie sa venoval aj
Ústavný súd SR, ktorý v tejto súvislosti v rámci svojej rozhodovacej činnosti poukazuje na rozhodnutie
Európskeho súdu pre ľudské práva (Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok z 23.11.1983, séria A, č.
70), v ktorom bolo zdôraznené, že riziko s výkonom určitej profesie (kam spadá aj riziko neuhradenia

odmeny za odvedenú prácu), je na druhej strane vyvážené výhodami súvisiacimi s výkonom tejto
profesie. Ústavný súd konštatoval, že toto riziko, ktoré exekútor nesie, je dôvodné a do značnej miery
kompenzované jeho, v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Pre úplnosť tunajší súd
na záver uvádza, že samotná skutočnosť, že povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom exekučného
konania, a nemožno mu preto uložiť povinnosť nahradiť trovy exekúcie, nemôže mať za následok

uloženie tejto povinnosti oprávnenému a štátu, keďže Exekučný poriadok v žiadnom svojom ustanovení
neustanovuje možnosť, resp. zákonné podmienky, z ktorých by bolo možné vyvodiť prechod povinnosti
nahradiť trovy exekúcie na štát (rozhodnutie Ústavného súdu SR č. k. I. ÚS 377/08-13).

33. Na základe uvedeného súd nezaviazal na náhradu trov exekúcie oprávneného, kdeže preklúzia

exekučného titulu nie je zavinenie oprávneného. Nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku, súd
súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal.

34. Podľa § 262 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“) o
nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

35. Podľa § 256 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania
protistrane.

36. O trovách konania oprávneného a povinného súd rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. V tomto

konkrétnom prípade zavinenie na zastavení konania možno pričítať povinnému, a to z dôvodu, že
riadne a včas nesplnil to, čo mu ukladalo právoplatné a vykonateľné rozhodnutie a práve pre jeho
nečinnosť došlo k uplynutiu času na vykonanie rozhodnutia. Keďže si však oprávnený žiadne trovy
konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy konania nevyplývajú a povinný zomrel nemajetný, súd
rozhodol tak, že oprávnenému náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti výroku II. a IV. tohto uznesenia je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na
súde, proti ktorého rozhodnutiu uznesenie smeruje.
Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania (§ 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým,
že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú
prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli

uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej
možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu
vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 127 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku, ak zákon na podanie nevyžaduje
osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie: a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa
týka, d) čo sa ním sleduje, a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou
podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Proti výroku I., III. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné.