Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. február 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 25Co/11/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314210442
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Lucia Mizerová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2314210442.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Lucia Mizerová a sudkýň: JUDr.

Ľubica Spálová a JUDr. Martina Valentová, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik Bratislava, a.s.,
so sídlom Bratislava, Olejkárska 1, IČO: 00 492 736, proti žalovanej: Ing. B. S., PhD., nar. XX.X.XXXX,
adresa G. XXX, o zaplatenie 93,72 Eur s príslušenstvom a o vzájomnej žalobe na náhradu škody
spôsobenej nezákonným rozhodnutím orgánu verejnej moci, na odvolanie žalovanej proti rozsudku
Okresného súdu Galanta č. k. 17C/289/2014-118 zo dňa 20.6.2017, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie prvou výrokovou vetou uložil žalovanej povinnosť zaplatiť
žalobcovi sumu 93,72 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne z dlžnej sumy od
28.11.2013 do zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Druhou výrokovou vetou
vzájomnú žalobu žalovanej zamietol. Treťou výrokovou vetou rozhodol, že žalobcovi priznáva náhradu
trov konania vo výške 100%.

2. Rozhodnutie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej tiež len „OZ“), §

23 ods. 1, § 25 ods. 1 písm. e), h), u), § 43 ods. 1 a 4 písm. a), b) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke
a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom k 15.11.2013, § 3d ods. 3, 5 písm. d), §
9 ods. 1 veta prvá zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení účinnom
k 15.11.2013, ako aj ust. § 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa
vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 1.2.2013.

3. Prvoinštančný súd mal vykonaným dokazovaním preukázané, že žalobca vykonal dňa 15.11.2013

o 16.31 hod. odťah osobného motorového vozidla žalovanej EČ: SA763CE zaparkované
na Čulenovej ulici v Bratislave, na základe rozhodnutia príslušníka Mestskej polície v Bratislave, ktorý
vyhodnotil, že vozidlo žalovanej bolo zaparkované v rozpore s ust. zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej
premávke, konkrétne ust.§ 25 ods. 1 písm. e) cit. zák., nakoľko vozidlo žalovanej stálo v odbočovacom
pruhu, ust. § 25 ods. 1 písm. h) cit. zák., ďalej vozidlo stálo na mieste, kde je vodorovné značenie a
ust. § 23 cit. zák. a tiež vozidlo stálo v protismere. Takto zaparkované vozidlo tvorilo prekážku v cestnej
premávke a v zmysle ustanovenia § 43 ods. 4 zák. č. 135/1961 Zb. Cestného zákona, bol jeho odťah

dôvodný. Žalovanej bola v správnom konaní za takéto porušenie dopravných predpisov uložená bloková
pokuta, ktorú uhradila pri preberaní vozidla. Svoju aktívnu vecnú legitimáciu žalobca oprel o ustanovenie
§3ods.5písm.d/zák.č.135/1961Zb.aakoajspoukazomnarozhodnutieNajvyššiehosúduSlovenskej
republiky sp. zn. 6 M Cdo 22/2010 z 20.12.2011. K pasívnej vecnej legitimácii žalovanej žalobcapoukázal na ust. § 43 ods. 1 a 4 písm. a) zák. č. 8/2009 Z.z. Žalovaná je prevádzkovateľom vozidla,
a to aj s poukazom na ust. § 2 zák. č. 725/2004 Z.z. Čo sa týka nákladov na odťah vozidla, súd mal
za to, že je potrebné účtovať na konkrétny odťah všetky finančné náklady, ktoré žalobcovi v súvislosti s

vykonaním odťahu vznikli a boli vynaložené na zabezpečenie plnenia tejto verejnej služby, a to nielen
priame náklady, t.j. kilometrovú sadzbu a náklady obslužného personálu, ale aj nepriame náklady, ako
spotrebaenergií,poistenie,prenájompriestorov,strážnaslužba,dane,poplatkyaďalšie.Podľa§43ods.
4 písm. a) zák. č. 8/2009 Z.z., správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane chodníka
na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky a podľa odseku

5, ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky alebo, ak ide o vozidlo uvedené v odseku 4 a v § 25,
môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa
policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia policajta. Čo sa týka spôsobu určenia ceny za
odťah, súd poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 5Co/122/2007 z 8.4.2008, ale
aj sp. zn. 6Co/183/2012 z 10.9.2012. Uviedol, že odo dňa zriadenia strediska odťahovej služby akcionár
stanovenú výšku za odťah nezmenil, a to aj napriek zvýšeným nákladom žalobcu (najmä pohonné

hmoty), nakoľko stanovenú sumu považuje za dostačujúcu náhradu za vykonaný odťah. Náklady na
jednotlivé odťahy od stanovenia ceny v roku 2005 vzrástli, čo dokumentuje priložený znalecký posudok,
avšak cena jedného odťahu zostala na pôvodnej úrovni. Z fotodokumentácie vyhotovenej tesne pred
odťahom vozidla je jednoznačne vidieť, že vozidlo stojí v odbočovacom pruhu, na vodorovnom značení
a za dopravnou značkou A21 - obojsmerná premávka. Skutočnosť, či vozidlo tvorí prekážku v cestnej

premávke posudzuje a rozhoduje príslušník mestskej polície v zmysle príslušných ustanovení Cestného
zákona priamo na mieste, kde bolo vozidlo ponechané. Žalobca nie je subjektom, ktorý rozhodol o tom,
že vozidlo tvorilo prekážku v cestnej premávke a nenariadil jeho odťah, ale realizoval iba odtiahnutie
vozidla, preto súd vzhľadom na túto skutočnosť zamietol druhým výrokom vzájomnú žalobu žalovanej,
nakoľko Dopravný podnik nie je pasívne vecne legitimovaný v takejto žalobe, nie je orgánom verejnej

moci podľa zák. č. 514/2003 Z.z., preto sa súd s poukazom na hospodárnosť konania nezaoberal
podstatou údajného nezákonného rozhodnutia a prípadne vzniknutej škody, ani nevykonal v tomto
smere žiadne dokazovanie, navyše s poukazom na § 150 CSP ani nemohol, keďže žiada strana dôkazy
nenavrhla. Žalobca vyčíslil náklady na konkrétny odťah dňa 15.11.2013 na sumu 115,88 Eur, pričom
jednotlivými zložkami nákladov odťahu sú spotreba materiálu a energie, služby, osobné náklady, dane

a poplatky, ostatné náklady na hospodársku činnosť, odpis majetku, náklady na finančnú činnosť,
vnútropodnikové náklady, režijné náklady + 20% DPH. Súd mal za to, že vykonať ďalšie znalecké
dokazovanie na určenie výšky nákladov, by bolo v príkrom rozpore so zásadou hospodárnosti konania,
vzhľadom na výšku žalovanej sumy, ale najmä by bolo porušením kontradiktórnosti konania, pričom
žiadna zo strán takýto dôkaz ani nenavrhla vykonať, preto súd s poukazom na § 150 CSP ho vykonať

ani nemohol, najmä keď nemal pochybnosti o uplatnenej výške nákladov na odťah. Zo záznamu o
zistení priestupku mal ďalej súd za preukázané, že dňa 15.11.2013 bol zistený priestupok o 16.25 hod.,
zadokumentovaný o 16.27 hod. s naložením vozidla o 16.31 hod. Zo zápisu o odstránení motorového
vozidla mal súd za preukázané, že o 16.31 hod. bolo motorové vozidlo odstránené a bola vykonaná
aj fotodokumentácia, vozidlo bolo privezené na odstavnú plochu na Rožňavskej ulici o 17.00 hod.

Vozidlo tvorilo prekážku v cestnej premávke, stálo v odbočovacom jazdnom pruhu. Zo zápisu o výdaji
motorového vozidla vyplýva, že dňa 15.11.2013 si žalovaná vyzdvihla vozidlo a toto jej bolo odovzdané o
19.10 hod. Žalobca vystavil žalovanej faktúru č. 2013290421 so splatnosťou 27.11.2013 na sumu 93,72
Eur vrátane 20% DPH. Faktúru žalovaná neuhradila. Dňa 15.11.2013 však podpísala uznanie dlhu pod
číslom 3168/2013 podľa § 558 OZ, kde uznala dlh čo do dôvodu a výšky a zaviazala sa ho zaplatiť

do siedmich dní odo dňa podpisu uznania dlhu, t. j. do 22.11.2013 (piatok). K zaplateniu nedošlo.
Z písomného vyjadrenia Mestskej polície Hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy z 27.7.2016
mal súd tiež za preukázané, že v rozhodnutí o porušení dopravných predpisov neboli uvedené všetky
porušenia žalovanej, ale len tie najdôležitejšie, hoci na základe sťažnosti žalovanej jej boli dodatočne
vysvetlené aj ostatné dôvody odťahu, pričom už samotné dôvody, ktoré boli uvedené v rozhodnutí o

odťahu vozidla postačovali na jeho odťah. Žalovaná teda porušila ustanovenia zák. č. 8/2009 Z. z., a to
§ 25 ods. 1 písm. e) - parkovanie v odbočovacom pruhu, § 25 ods. 1 písm. h) - zakrývanie dôležitého
vodorovného značenia, § 23 ods. 1 - parkovanie v protismere. Okrem tohto, čo už nebolo uvedené v
rozhodnutí o odťahu vozidla, žalovaná porušila aj ust. § 23 ods. 1 - nedodržanie potrebnej voľnej šírky
jazdného pruhu 3 metre pre každý smer jazdy, § 25 ods. 1 písm. u) - iné miesta, kde zastavenie alebo

státie môže ohroziť bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky alebo obmedziť jazdu vozidiel; osobitne
na miestach vjazdov a výjazdov z pozemkov, vjazdov a výjazdov z objektov určených na zásobovanie
alebo parkovacích miest, nakoľko toto miesto slúžilo aj na vjazd a výjazd motorových vozidiel na priľahlú
stavbu budov.4. Na základe vyššie uvedených zistení dospel súd prvej inštancie k záverom, že žalovaná sa dopustila
takých priestupkov, ktoré boli dôvodom na rozhodnutie o odťahu vozidla, o ktorom rozhodol príslušník

mestskej polície, pričom žalobca na základe jeho rozhodnutia len vykonal tento odťah. Žalobca má v
predmete podnikania uvedenú činnosť odťahovacia služba. Jeho jediným akcionárom je Hlavné mesto
Slovenskej republiky Bratislava, pričom zo zakladateľskej listiny vyplýva, že Hlavné mesto Slovenskej
republiky Bratislava sa rozhodlo založiť akciovú spoločnosť Dopravný podnik Bratislava, v skrátenej
forme DPB, a.s. Uznesením mestského zastupiteľstva Hlavného mesta SR Bratislavy z 15.2.2005

mestské zastupiteľstvo schválilo predmet činnosti o doplnenie odťahovacej služby. Z listu primátora
Hlavného mesta Bratislavy adresovaného predsedovi predstavenstva žalobcu Ing. O. Y. z 20.7.2005
vyplýva, že žalobca vystupuje ako správca komunikácie, ktorý odstraňuje prekážky cestnej premávky
na náklady prevádzkovateľa vozidla v zmysle príslušných platných predpisov a vystupuje ako právnická
osoba založená obcou na tento účel. Súdnou cestou si je žalobca oprávnený vymáhať náklady spojené
s odstránením motorového vozidla, ktoré vznikli pri výkone činnosti podľa § 40 zák. č. 315/1996 Z.

z. o premávke na pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov. Rozhodnutím primátora
HlavnéhomestaSRBratislavyč.3/2009z22.1.2009boloMestskejpolíciiHlavnéhomestaSRBratislava
uložené zabezpečiť výkon rozhodovania o odstránení vozidiel podľa § 43 ods. 1 a 4 písmeno a/, b/
zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke. Odstránenie vozidla zabezpečí Hlavné mesto ako správca
komunikácie prostredníctvom žalobcu. Z predloženého znaleckého posudku č. 2/2013 súd zistil, že

náklady na jednotlivý odťah v roku 2012 predstavovali sumu 113,14 Eur. Oprávnenie nariadiť odtiahnutie
vozidla má zo zákona výlučne správca cesty, pričom správcom cesty, kde došlo k jeho odtiahnutiu, je
žalobca. Príslušník Mestskej polície Hlavného mesta SR Bratislavy je poriadkovým útvarom Hlavného
mesta SR Bratislava, pričom mestský policajt bol oprávnený konať vo veci nariadenia odťahu vozidla.
Ustanovenia zák. č. 135/1961 Zb. o zverení práv a povinností verejnej povahy určeným subjektom,

sú kogentnej povahy. Preto, ak je správcom komunikácie Hlavné mesto SR Bratislava, potom výlučne
Hlavné mesto SR Bratislava, bolo oprávnené aj odstrániť predmetné vozidlo z komunikácie, prípadne
právnické osoby nimi na tento účel založené alebo zriadené, t. j. žalobca. V danom prípade bolo vozidlo
odstránené (odtiahnuté) správcom komunikácie, resp. subjektom, ktorý bol na to oprávnený. Žalobca
si v konaní uplatnil nárok na úhradu nákladov za odťah v sume 93,72 Eur. Odstránenie vozidla bez

súhlasujehoprevádzkovateľajevážnymzásahomdovlastníckychpráv,ktorýjeprípustnýlennazáklade
zákona. Uvedené spadá do oblasti verejného (správneho) práva, pretože v súvislosti so správou týchto
komunikácií nevznikajú súkromnoprávne, ale verejnoprávne vzťahy. Správca cesty pri odstraňovaní
vozidla vystupuje ako orgán verejnej moci (správy), ktorý nesie v plnom rozsahu zodpovednosť za jej
výkon. Takéto opatrenie, vzhľadom na povahu vzťahu, v rámci ktorého má k nemu dôjsť, je oprávnená

vykonať buď obec sama, alebo právnická osoba ňou pre tento účel založená alebo zriadená (rozsudok
Najvyššieho súdu SR z 26. 2. 2004 sp. zn. 3 Cdo 70/2003). Preto aj odstrániť vozidlo v zmysle ust.
§ 43 ods. 4 písm. a/, b/ Zákona o cestnej premávke a požadovať náhradu za takéto odstránenie vozidla
je oprávnený výlučne správca cesty. V zmysle ust. § 3d ods. 5 písm. d) Cestného zákona, správcom
miestnej komunikácie a účelovej komunikácie vo vlastníctve obce môže byť buď obec, alebo právnická

osobaobcounatentoúčel(t.j.navykonávaniesprávyciest)založenáalebozriadená.Pokiaľsažalovaná
bránila tým, že vozidlo slúži potrebám maloletého dieťaťa s ŤZP, súd to považoval za zneužívanie práva
zo strany žalovanej, nakoľko v čase, keď došlo k odťahu vozidla ho žalovaná nevyužívala pre potreby
maloletého dieťaťa, ale pre svoje vlastné potreby, keď sa zúčastňovala prednášky na Právnickej fakulte
UK. Súd mal za to, že neobstojí ani argumentácia žalovanej o tom, že ulica bola v čase zaparkovania

vozidla jednosmerná, čo preukazovala výtlačkom mapy z „google“, nakoľko sa jej nepodarilo preukázať,
že počas doby, kedy auto bolo zaparkované na Čulenovej ulici, došlo k zmene organizácie dopravy.
Predložená mapa nemôže byť relevantným listinným dôkazom, nakoľko tieto mapy nie sú vyhotovované
orgánom verejnej moci, nie sú štátom garantované ani spravované. V súvislosti s núteným výkonom
odťahu vznikli žalobcovi náklady v celkovej výške 93,72 Eur, ktoré žalovaná žalobcovi neuhradila, a

to aj napriek uznaniu dlhu s tým, že žalovanej sa nijako nepodarilo vyvrátiť, že dlh v čase uznania
existoval. Nie je pritom v súlade s potrebami praktického života, aby sa náklady na odstránenie každého
konkrétneho vozidla zisťovali individuálne (znalecky), čo by prakticky znamenalo, že celkové náklady
na odťah vozidla by sa neprimerane a neprípustne zvýšili. Podľa súdu neobstojí tvrdenie, že náklady
na odťah vozidla nemožno paušalizovať, pretože žalobca vykonáva odťahy z centra Bratislavy, kde je

rozdiel kilometrových vzdialeností jednotlivých odťahov minimálny a jednak zo znaleckého posudku č.
2/2013 Ekonomickej univerzity v Bratislave vyplýva, že náklady na naftu, resp. benzín tvoria iba malé
percento z celkových priamych nákladov na odťah vozidla. Súd mal za to, že z tohto znaleckého posudku
je treba vychádzať, keď kalkulácia za 1 odťah pre rok 2012 predstavuje sumu 113,14 Eur a žalobcompožadovaná suma 93,72 Eur je teda správna. Vyhotovenie znaleckého posudku v tomto konaní by
neprimerane zaťažilo žalovanú, ktorá preukázateľne porušila predpisy pri odstavení vozidla. Súd preto
žalobe žalobcu vyhovel a priznal mu tiež nárok na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5,25%

ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavenej faktúry č. 2013290421.

5. O náhrade trov konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods. 1 CSP a v spore plne
úspešnému žalobcovi priznal náhradu účelne vynaložených trov konania v plnej výške.

6.Protitomutorozsudkusúduprvejinštanciepodalažalovanávcelomjehorozsahuodvolaniezdôvodov
podľa § 365 ods. 1 písm. b), e) a f) CSP, teda že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej
práva na spravodlivý proces, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich
skutočností a pretože dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a
žiadala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil, urobil vykonanie dôkazu navrhovaného oboma

stranami cestou Dopravného inšpektorátu v zmysle ustanovení § 107, § 108, § 109 zák. č. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke, zvážil ďalšie argumenty a rozhodol vo veci na základe opätovného právneho
posúdenia veci a vyhovel žalovanej aj vo veci jej vzájomného návrhu.

7. Žalovaná dôvodila, že uznala v čase jeho vzniku dlh voči Dopravnému podniku Bratislava, a.s., avšak

po zistení skutkového stavu na základe ktorého malo byť vozidlo odtiahnuté, podala podnet a neskôr
i odvolanie voči rozhodnutiu príslušníka MsP Bratislava Staré Mesto. Odtiahnutie motorového vozidla
Dopravným podnikom Bratislava, a.s. na základe rozhodnutia príslušníka Mestskej polície Bratislava -
Staré mesto z ulice Čulenova, považuje za nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci, voči ktorému
sa odvolala na príslušnom oddelení MsP BA - Staré mesto, rovnako voči nemu podala námietku v

konaní na súde. Výšku náhrady za nemajetkovú ujmu vyjadrila ako sumár nákladov pozostávajúcich
z vyčíslených súdnych poplatkov, uhradenej blokovej pokuty a trov súdneho konania. Žalobca zakladá
svoj nárok na úhradu za odťah na výkone, ktorý urobil z rozhodnutia policajta MsP BA Staré Mesto.
V zázname o zistení priestupku uviedol príslušník MsP ako dôvod odtiahnutia ust. § 43 ods. 4 písm.
a) zák. č. 8/2009 Z. z., pričom k tomuto ustanoveniu sa vzťahujú aj ust. § 43 ods. 1, 2 a 3 definujúce

prekážku a spôsob jej odstraňovania, pričom z dikcie týchto ustanovení vyplýva, že prekážku je povinný
bezodkladne odstrániť ten, kto ju spôsobil. V danom prípade však nedošlo k odťahu bezodkladne, v
čase od 13.30 hod., ale až o 16.30 hod., s časovým rozdielom 3 hodiny. Záznam o zistení priestupku
udáva čas zistenia priestupku o 16.25 hod. (s namietaným prepisovaním údajov z času 18.25 hod.),
zadokumentovania o 16.27 hod. a naloženia vozidla o 16.31 hod., čím vzniká časový interval 4

minúty, ktorý postačoval žalobcovi, aby od okamihu zadokumentovania do naloženia realizoval výjazd
z ulice Rožňavská na ulicu Čulenova. Z toho vyplýva, že vozidlo nebolo odtiahnuté vo frekventovanom
čase, ale až v čase po 16.00 hod., kedy v meste už nie sú akútne parkovacie pomery. K ostatným
porušeniam pravidiel cestnej premávky žalovaná namietala na Veliteľstve MsP Bratislava, pričom však
MsPBratislavaStaréMestopotvrdilasprávnosťvyhodnoteniadopravnéhopriestupkupríslušníkomMsP,

avšak odvolanie nepostúpila na príslušný dopravný inšpektorát tak, ako to žiadal i žalobca. Nie je teda
pravdivý výrok súdu, že by strany sporu neprinášali dôkazy na podporu svojich tvrdení. Naopak, podľa
§ 150 ods. 2 CSP môže súd na zistenie podstatných a rozhodujúcich skutočností požiadať strany o
ďalšie skutkové tvrdenia. Žalovaná v konaní pred súdom objasnila dôvody, pre ktoré poprela tvrdenia
protistrany a súčasne i uviedla dôkazy na potvrdenie týchto dôvodov. Pri parkovaní vždy zastávala

názor, aby zaparkované auto netvorilo prekážku iným vozidlám a neporušovala dopravné predpisy.
Zaparkované auto stálo v súlade s ust. § 25 ods. 1 písm. d) veta za bodkočiarkou: „tento zákaz neplatí
v obci na križovatke tvaru „T“, náprotivnej strane ústiacej cesty.“ Z priložených fotografií urobených
počas odťahovania iného vozidla o 15.10 hod. na Čulenovej ulici je viditeľné, že auto je zaparkované na
mieste, na náprotivnej strane cesty, ktorá vyúsťuje na ulicu Čulenova. Tieto fotografie neboli žalovanej k

dispozícii v čase uznania dlhu, hoci v zázname o priestupku sú uvedené 4 fotografie. Ďalej z priložených
fotografií vidno, že dopravné značenie - vodorovné i zvislé, ktoré malo byť zakrývané nesprávne
zaparkovaným vozidlom v zmysle ust. § 25 ods. 1 písm. h) je viditeľné. Vodorovné značenie počas
denného svetla viditeľné nebolo a objavilo sa až pri umelom osvetlení. Úsek za značkou A21 by mal
byť ukončený zvyčajne značkou D4b. Vodorovné značenie jednotlivých pruhov tvorí prerušovaná čiara.

Takýto spôsob značenia nie je zvyčajný v situáciách s uvedenou dopravnou značkou A21. Parkovanie v
protismere podľa § 23 nie je v Zázname o priestupku jednoznačne určené, na ktorý odsek sa priestupok
vzťahuje, avšak i v prípade potreby zachovania požadovanej šírky jazdných pruhov, tak ako je to
vyjadrené v liste Dr. E. v odvolaní sa voči priestupku zo dňa 3.1.2014, sú takéto vzdialenosti zachované,ako vidno z fotografií, ktoré získal žalovaný z odťahovania iného vozidla v čase o 15.10 hod. V uvedenom
odvolaní sa nakoniec použité zdôvodnenie uzatvára nelogickým odkázaním na ust. § 25 ods. 1 písm. u),
pričom priložené fotografie tomu nenasvedčujú. Súčasne priložené fotografie dokumentujú nesprávne

parkovanie ďalších motorových vozidiel, ktoré však neboli odtiahnuté ani neskôr, ako si žalovaná všimla
po príchode na inkriminované miesto. Nakoniec mal súd možnosť zistiť reálny skutkový stav v zmysle
ust. § 107 ods. 2 písm. e), ods. 3 písm. c), § 108 ods. 2, 3 a 4, § 109 ods. 1 a 2 zák. č. 8/2009 Z.
z. v evidencii vodičov spolu so záznamami o priestupkoch, ktorých sa dopustili v priebehu ostatných
piatich rokov, kedy orgánom verejnej moci sú prístupné údaje o týchto priestupkoch. Pri dotazovaní sa

žalovanej na uvedený priestupok, nebol tento uvedený v evidencii vodičov. Súd nevykonal tento dôkaz,
hoci jeho vykonanie bolo navrhované samotným žalobcom, ale súd si osvojil stanovisko MsP BA Staré
Mesto v ods. 14 odôvodnenia. Súd sa tiež zaoberal zdôvodňovaním aktívnej legitimácie žalobcu na
vykonávanie odťahov, pričom však žalovaná túto legitimáciu na zákonnom základe rozhodnutia orgánu
verejnej moci nikdy nespochybnila; naopak obrátila sa odvolaním na Krajský súd v Trnave, ktorý sa vo
svojom uznesení z 30.11.2015 v senáte predsedníčky JUDr. Silvie Hýbelovej jednohlasne uzniesol, že

sa jedná o konanie proti orgánu verejnej moci. Žalovaná má tiež za to, že neobstojí argumentácia súdu,
žeobranažalovanej,ževozidloslúžipotrebámdieťaťasoZŤPjezneužívanímprávazostranyžalovanej,
pretože v čase keď došlo k odťahu vozidla, žalovaná ho nevyužívala pre potreby maloletého dieťaťa,
ale pre svoje vlastné potreby. Súd sa totiž opiera o nesprávnu interpretáciu ust. § 44 zák. č. 8/2009
Z. z., kedy zamieňa používanie samotného motorového vozidla držiteľom vozidla a súčasne zákonným

zástupcommaloletéhodieťaťasŤZPspoužívanímparkovaciehopreukazuŤZPosoby.Vdanomprípade
nedošlo k zneužitiu parkovacieho preukazu ŤZP podľa § 44. Zákaz používania uvedeného vozidla pre
žalovanú neupravuje žiaden právny predpis, ako potvrdilo oddelenie ÚPSVaR Šaľa v obvode bydliska
žalovanej a súd neuviedol, o porušenie ktorej relevantnej právnej normy v tomto prípade by sa malo
jednať. Žalovaná tiež musela uhradiť značnú časť ceny vozidla zo svojich prostriedkov, čím sa vlastne

stala spolumajiteľkou uvedeného vozidla a znáša všetky náklady súvisiace s jeho prevádzkou, pretože
tietoniesúmaloletémuuhradzované,takžekzneužívaniuvozidlanedochádzaanizpraktickýchdôvodov
(dve vozidlá). Toto vozidlo slúži na individuálnu dopravu maloletého s ŤZP, ktoré má žalovaná v NRS
viac než desať rokov. Súd sa ďalej v zdôvodnení svojho rozhodnutia zaoberal zdôvodňovaním výšky
nákladov za odtiahnutie jednotlivého motorového vozidla, hoci žalovaná nenamietala výšku nákladov

na jednotlivý odťah, ale logiku výpočtu ceny tohto odťahu použitú v žalobcom doloženom znaleckom
posudku vypracovanom pre tento účel. Z tejto logiky hypoteticky vyplýva, že pokiaľ by odťahová služba
žalobcu realizovala ročne iba jeden jediný odťah, jeho cena by predstavovala sumár všetkých celkových
ročných nákladov tohto strediska, ktoré by mal zaplatiť páchateľ jediného dopravného priestupku.

8. Ďalšia odvolacia argumentácia žalovanej smerovala proti uznaniu dlhu, nakoľko k tomu došlo v tiesni
a za nápadne nevýhodných podmienok, čo dokazujú podmienky preberania vozidla a ďalšie skutočnosti.
Fotodokumentácia nebola žalovanej daná k dispozícii pri preberaní vozidla, ale až na vyžiadanie zaslaná
veliteľom MsP Bratislava Staré Mesto, naviac iba v takej podobe, že z nej nebolo možné jednoznačne
definovať a zhodnotiť faktory priestupku. V takejto situácii v čase o 19.10 hod. dňa 15.11.2013 podpísala

uznanie dlhu, vzhľadom na to, že v opačnom prípade, by jej vozidlo nebolo vydané. Udialo sa tak v
tiesni a za jednostranne nevýhodných podmienok, pričom príslušník MsP mal možnosť z osvedčenia
o evidencii zistiť, že držiteľ osvedčenia - žalovaná - nie je vlastníkom vozidla, ale osoba s ŤZP. Súd
však pri verbálnom odôvodnení svojho rozhodnutia pri vynášaní rozsudku argumentoval, že žalovaná
nenamietala uznanie dlhu za takýchto podmienok, toto svoje zdôvodnenie však neuviedol súd v zápisnici

z pojednávania ani pri písomnom vyhotovení rozsudku. Preto žalovaná žiada, aby súd v zmysle § 162
ods. 1 písm. a) CSP v rámci svojej činnosti urobil vykonanie dôkazov, o ktoré ho požiadal žalobca vo
svojom vyjadrení k odporu z 25.9.2014: „Dopytovať sa na Mestskú políciu v Bratislave Gunduličova
10, Bratislava, ako rozhodla o sťažnosti a odvolaní žalovanej voči rozhodnutiu príslušníka o odstránení
vozidla žalovanej, prípadne, či bol priestupkový spis postúpený na príslušný dopravný inšpektorát PZ

SR a ktorý,“ v prípade, že MsP postúpila vec na riešenie na dopravný inšpektorát: „Vyžiadať si správu z
dopravného inšpektorátu, ako bolo ukončené priestupkové konanie.“ Z toho je zrejmé, že i sám žalobca
mal legitímny záujem, aby bola vyriešená otázka zákonnosti odtiahnutia motorového vozidla, ktorá však
zo strany súdu nebola riešená, hoci nepredstavovala žiadne podstatné zvýšenie nákladov na konanie
v rámci hospodárnosti konania, naopak ale predstavuje zásah do práv žalovaného, ktorému bolo týmto

spôsobom odoprené právo na zákonné a spravodlivé rozhodnutie.

9. Žalobca odvolací návrh nepodal. K doručenému odvolaniu žalovanej podal písomné vyjadrenie,
v ktorom uviedol, že žalovaná v odvolaní namieta, že rozhodnutie Mestskej polície v Bratislave akosprávcu komunikácie vo veci rozhodnutia o odťahu vozidla EČ: SA763CE dňa 15.11.2013 z Čulenovej
ulice v Bratislave považuje za nezákonné rozhodnutie, nakoľko podľa nej nebolo vozidlo zaparkované v
rozporesdopravnýmipredpismi.Žalovanásavšakdopustiladopravnéhopriestupku,nakoľkoponechala

vozidlo v odbočovacom pruhu (§ 25 ods. 1 písm. e/ zák. č. 8/2009 Z. z.), pričom vozidlo prekrývalo
vodorovné značenie (§ 25 ods. 1 písm. h/ zák. č. 8/2009 Z. z.) a nepochybne stálo v protismere
(§ 23 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z.), čo aj preukázal dôkazmi: Záznam o zistení priestupku zo dňa
15.11.2013, fotodokumentáciou vozidla pred jeho odťahom, ako aj listom MsP z 27.7.2016. Za takéto
porušenie bola žalovanej aj uložená bloková pokuta, ktorú žalovaná zaplatila pri preberaní vozidla.

Príslušník MsP vyhodnotil, že takto zaparkované vozidlo tvorilo prekážku v cestnej premávke v zmysle
§ 43 ods. 4 zák. č. 8/2009 Z. z., čo zaznačil aj v Zázname o zistení priestupku zakrúžkovaním bodu
1 v dôvodoch odstránenia, zároveň uviedol v špecifikácii dôvodu odstránenia vozidla najzávažnejšie
porušenia dopravných predpisov a nariadil žalobcovi vozidlo odtiahnuť. Žalobca nie je kompetentný
posudzovať rozhodnutie MsP, je iba vykonávateľom rozhodnutia a súd mal dostatočne preukázané
podrobným vysvetlením MsP (list z 27.7.2016 odpoveď na odvolanie voči priestupku zo dňa 3.1.2014),

že vozidlo bolo zaparkované v rozpore s dopravnými predpismi a tvorilo prekážku v cestnej premávke.
Tvrdenie žalovanej, že pri parkovaní za denného svetla nebolo vidieť vodorovné značenie a toto sa
objavilo až pri umelom osvetlení neobstojí, ide o účelovú obranu, nakoľko aj na fotografiách vidno
vodorovné značenie na komunikácii za denného svetla, na ktorom parkuje vozidlo žalovanej. Žalobca
žalovanej žiadnu škodu nezákonným rozhodnutím o odťahu vozidla nespôsobil a ani nemohol nakoľko

žiadnerozhodnutieorgánuverejnejmocinevydáva,tedaniejepasívnevecnelegitimovaný.Súdsprávne
vyhodnotil skutkový stav a predložené dôkazy, keď rozhodol, že vozidlo tvorilo prekážku v cestnej
premávke, rozhodnutie príslušníka MsP o jeho odťahu bolo správne a vozidlo bolo žalobcom odtiahnuté
dôvodne. Žalovaná ďalej namieta, že podpísala uznanie dlhu v tiesni a za nápadne nevýhodných
podmienok, avšak bližšie nešpecifikuje, aké mali byť nevýhodné podmienky. Tvrdenie žalovanej, že by

jej nebolo vydané vozidlo, ak by nepodpísala uznanie dlhu sa nezakladá na pravde. O tomto tvrdení
žalovaná nepredložila súdu žiadne dôkazy. Naopak uznanie dlhu obsahuje v čl. III ust.: „Dlžník vyhlasuje,
že súhlasí s týmto zabezpečením pohľadávky, dlh uznáva slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne,
nie v tiesni, čo potvrdzuje svojím podpisom“ a taktiež žalovaná žiadne výhrady voči uznaniu dlhu pri
podpise neuviedla. Žalobca vyhlásil, že nikdy nepodmieňoval vydanie vozidla podpisom uznania dlhu, o

čom svedčí množstvo prípadov vydaných vozidiel bez podpísania uznania dlhu, resp. jeho odmietnutí.
V každom prípade pri vydaní vozidla bolo na slobodnom rozhodnutí preberateľa vozidla, či písomne
uzná dlh alebo nie. Žalovaná uvádzala, že na pojednávaní dňa 21.10.2014 namietala uznanie dlhu
nasledovne:„Uznaniedlhusompodpísalavtiesni,pretožesombolavtom,žeinakminevydajúvozidlo...“
Z tohto vyjadrenia vyplýva, že sa iba domnievala, že by jej vozidlo nebolo vydané, keby nepodpísala

uznanie dlhu, avšak žiadnym spôsobom nepreukázala svoje tvrdenie, že by žalobca podmieňoval
vydanie vozidla podpísaním uznania dlhu. Žalobca je názoru, že v konaní preukázal oprávnenosť výšky
nákladov, čo vyplýva z predloženého znaleckého posudku, ako aj zo špecifikácie „Rozbor nákladov
na odťah vozidla SA 763CE dňa 15.11.2013“ a z písomného zdôvodnenia v liste žalobcu zo dňa
25.9.2014. Žalobca má za to, že súd rozhodol správne a svoje rozhodnutie primerane odôvodnil,

dostatočnezistilskutkovýstav,dospelnazákladevykonanýchdôkazovksprávnymskutkovýmzisteniam
a jeho rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Preto žalobca navrhuje predmetný
rozsudok v celom rozsahu potvrdiť.

10. Žalovaná podala k vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovanej písomné vyjadrenie a uviedla, že

žalobca zdôvodňuje legitímnosť vykonania odťahu vozidla na základe rozhodnutia oprávneného a
správneho rozhodnutia príslušníka MsP Bratislava Staré Mesto. Žalobca mylne uvádza, že MsP je
správcomkomunikácie.AkojedenzdôvodovodťahuvozidlaboluvedenývZáznameozistenípriestupku
i ten, že vozidlo tvorilo prekážku v cestnej premávke. Príslušným MsP nesprávne vyhodnotil porušenie
pravidiel cestnej premávky. Súd nevyriešil dostatočne, ani na základe predchádzajúcej požiadavky

žalobcu spornú otázku, či rozhodnutie príslušníka MsP bolo vecne správne. Kompetentným orgánom
rozhodnúť v tejto veci nebola MsP Bratislava, nakoľko nemôže byť odvolacím orgánom voči sebe
samej. Zaparkované auto stálo na križovatke tvaru T na Čulenovej ulici, podľa § 25 ods. 1 písm. d)
veta za bodkočiarkou zák. č. 8/2009 Z. z.; aj v minulosti, aj v súčasnosti, hoci daná oblasť prešla
výraznýmistavebnýmiúpravami,jezfotografiíageometriezrejmé,ženadanommiestenepredstavovalo

zaparkované vozidlo prekážku cestnej premávky tak, ako to vyhodnotil príslušník MsP. V danom čase
neboli odtiahnuté vozidlá, ktoré pravidlá cestnej premávky skutočne porušovali. Relevantné ustanovenia
zák. č. 8/2009 Z. z. boli nesprávne interpretované príslušníkom MsP. Ust. § 43 ods. 1 tohto zákona
explicitne hovorí: „Kto spôsobil prekážku cestnej premávky je povinný ju bezodkladne odstrániť. Ak toneurobí, odstráni ju na jeho náklady správca cesty. 27) Ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky je
povinný bezodkladne zabezpečiť odstránenie tiež predmetov a odpadov, ktoré prekážajú v zjazdnosti
na ceste, ktoré s prekážkou cestnej premávky súvisia.“ Odvolanie 27) sa vzťahuje na ust. § 9 zák.

č. 135/1961 Zb. Z uvedených ustanovení, ako i z ust. § 43 ods. 2 a 3 vyplýva, že prekážkou sa v
uvedených prípadoch nechápe samotné vozidlo, pokiaľ by tomu tak bolo, význam prvej vety citovaného
ustanovenia by bol absurdný. V ust. § 43 ods. 4 písm. a) - c) sú explicitne menované prípady, kedy
môže správca cesty odstrániť vozidlo: Správca cesty môže odstrániť vozidlo stojace na ceste vrátane
chodníka na náklady jeho prevádzkovateľa, ak je a) na mieste, kde tvorí prekážku cestnej premávky,

b) na vyhradenom parkovisku pre vozidlo s konkrétnym evidenčným číslom vozidla, pre osobu so
zdravotným postihnutím alebo pre vozidlo s konkrétnym parkovacím poukazom, ak také parkovisko nie
jepreňurčené.Ibatietoustanoveniasauvádzajúakomožnéalternatívyvyplývajúceodpovedeprimátora
hlavného mesta SR zo dňa 26.11.2014 A. K., ktorou je potvrdené rozdelenie kompetencií mestskej
polície a Policajného zboru v súlade s citovaným zákonom: „Z uvedeného vyplýva, že oprávnenie
pre mestskú políciu je v súlade so zákonom a vykonáva ho podľa § 43 ods. 1 a ods. 4 písm. a) a b)

zák. č. 8/2009 Z. z. O odstránení vozidla podľa § 43 ods. 5 zák. č. 8/2009 Z. z. rozhodujú príslušníci
Policajného zboru. Podľa § 43 ods. 5: „ Ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky, alebo ak ide o
vozidlo uvedené v ods. 4 a v § 25, môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni
na náklady jeho prevádzkovateľa Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia policajta. Ak
ide o vozidlo tvoriace prekážku cestnej premávky na diaľnici alebo na rýchlostnej ceste, o odstránení

vozidla rozhodne policajt, ak tak neurobil skôr ten, kto prekážku spôsobil, alebo správca cesty.“ Podľa
žalovanej z uvedeného vyplýva, že sa nejedná o taký prípad, v ktorom zaparkované vozidlo podľa
vyhodnoteniapríslušníkaMsPtvoríprekážku.VZáznameozistenípriestupkujeakošpecifikáciadôvodu
odstránenia uvedené porušenie § 25 a § 23 cit. zák. Porušenie § 23 - „protismer“ v zázname o priestupku
je vágne a nie je zdôvodnené, pretože podľa fotografií v križovatke, kde vozidlo stálo, vyhovovalo

požiadavke zachovania požadovanej šírky jazdných pruhov a zákon takéto parkovanie umožňuje. MsP
neodpovedala na námietku, že vozidlo bolo zaparkované v súlade s ust. § 25 ods. 1 písm. d), veta
za bodkočiarkou a neuviedla dôvody, pre ktoré nebolo možné využiť pri parkovaní túto alternatívu v
zákone. Z vyššie uvedeného jednoznačne vyplýva, že príslušník MsP nesprávne vyhodnotil dopravnú
situáciu a nebol oprávnený vykonať rozhodnutie o odťahu vozidla. V Zázname o zistení priestupku

sú prepisované časové údaje; z originálu je zrejmé, že sú prepisované inou farbou a druhom pera
a prepisovanie časového údaju o odstránení mot. vozidla je aj v Zápise o odstránení motorového
vozidla. Žalovaná poukazuje tiež na relevantné časové intervaly: zaparkovanie vozidla pred PF UK pred
13:45, zistenie domnelej prekážky v premávke o 16.25 hod. (rozdiel 2h 40 min), zadokumentovanie
o 16.27 hod. a naloženie vozidla o 16.31 (rozdiel 4 minúty na rekordný dojazd odťahovacej služby).

Podľa žalovanej uvedené nezrovnalosti v časových záznamoch vyvolávajú pochybnosti o objektívnosti
a kompetentnosti konania príslušníka MsP. Rozhodnutia príslušníkov mestskej polície sa neevidujú v
databáze priestupkov vodičov, avšak rozhodnutia príslušníkov Policajného zboru sa evidujú. Pokiaľ ide
o uznanie dlhu, žalovaná sa ohradila voči interpretácii jej výpovede žalobcom. Poukazovala na to, že
vozidlo je v jej držbe pre potreby maloletého dieťaťa so ZŤP, z toho je zrejmé, že by sa aj s dieťaťom

ocitla bez vozidla v tiesni, teda aj v uvedomovaní si tejto situácie, sa žalovaná nachádzala v tiesni.
Tvrdenie žalobcu, že sa iba domnievala, že jej žalobca vozidlo nevydá bez uznania dlhu neobstojí,
pretože pracovníci Odťahovej služby DP Bratislava, a.s., jej neboli ochotní inak vozidlo vydať. Je to
tvrdenie proti tvrdeniu. Na druhej strane, pokiaľ by nemali tento súhlas, dopúšťali by sa tým súčasne
trestného činu neoprávneného zadržiavania cudzej veci. Z poučenia, ktoré je na rubovej strane uznania

dlhu nevyplýva iná možnosť. Rovnako zostáva otázkou, na akom podklade, než na vynútenom uznaní
dlhu, by si žalobca vymáhal uspokojenie svojich pohľadávok za odtiahnutie vozidiel. Právny poriadok
okrem toho vyžaduje na uznanie dlhu uznanie dôvodu a výšky dlhu. Uznanie dôvodu a výšky dlhu v
danom prípade nebolo dostatočne preukázané. Nevyžiadané odtiahnutie vozidla bez právneho dôvodu,
z neplatného právneho úkonu predstavuje podľa OZ bezdôvodné obohatenie. Ďalšou otázkou v tlačive

o uznaní dlhu je kompetencia veriteľa, ktorým je anonymný dispečer. Pokiaľ ide o výšku nákladov,
zdôvodnenie výšky nákladov na odťah žalovaná namietala kvôli nelogickému a finančne nesprávnemu
prístupu k výpočtu v odpore voči platobnému rozkazu a malo byť podrobené finančnej kontrole. Žalovaná
sa domnieva, že v kauze došlo k viacerým pochybeniam spočívajúcim v nesprávnych interpretáciách
výkladu zákonných ustanovení a konaniu na ich podklade. Preto žiada, aby súd opätovne prehodnotil

všetky uvedené dôvody a dospel k správnym skutkovým zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu
veci. Preto žiada, aby odvolací súd predmetný rozsudok v danej veci podľa § 391 CSP zrušil.11. Žalobca podal k vyjadreniu žalovanej písomné vyjadrenie, v ktorom uviedol, že súd po vykonanom
dokazovaní dospel k záveru, že rozhodnutie príslušníka MsP bolo správne, čo dokazuje Zápis o
odstránení motorového vozidla, list MsP zo dňa 3.1.2014 a písomné vyjadrenie MsP zo dňa 27.7.2016,

z ktorých jednoznačne vyplynulo, že vozidlo žalovanej tvorilo prekážku v cestnej premávke. Žalobca sa
v plnej miere s rozhodnutím súdu stotožňuje a opätovne poukazuje na skutočnosť, že žalovanej bola
za dopravný priestupok, ktorý bol dôvodom pre odťah vozidla uložená bloková pokuta vo výške 10,- Eur
a žalovaná pokutu uhradila pri preberaní vozidla, čím bolo priestupkové konanie právoplatne ukončené.
Pokiaľ žalovaná nesúhlasila s rozhodnutím príslušníka MsP, mohla sa domáhať prešetrenia správnosti

rozhodnutia MsP na príslušnom dopravnom inšpektoráte. Žalobcovi však nie je známa skutočnosť, že
by žalovaná túto možnosť využila a žiadala o prešetrenie rozhodnutia MsP prostredníctvom dopravného
inšpektorátu, ktorý je v zmysle zák. č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore kompetentný rozhodnutie
príslušníka MsP preveriť a následne ho potvrdiť alebo zmeniť. Žalovaná na pojednávaniach žiadne
rozhodnutie dopravného inšpektorátu, ktorým by bolo rozhodnutie MsP zmenené, nepredložila, preto
súd správne vychádzal z listinných dôkazov predložených žalobcom. Žalobca naďalej tvrdí, že vozidlo

tvorilo takú prekážku v cestnej premávke, že ho bolo z hľadiska bezpečnosti cestnej premávky potrebné
odstrániť a príslušník MsP ako kompetentný vnútroorganizačný útvar správcu komunikácie - Hlavného
mesta SR Bratislavy rozhodol o odstránení vozidla v súlade s § 43 ods. 1 a ods. 4 písm. a) zák.
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke. Príslušník MsP mohol rozhodnúť o odťahu vozidla, odvolávanie
sa žalovanej na § 43 ods. 5 cestného zákona je v tomto prípade bezpredmetné, nakoľko správca

cesty prostredníctvom svojho na tento účel určeného útvaru rozhodol v súlade s § 43 ods. 4 písm. a)
cestného zákona. Pokiaľ ide o uznanie dlhu, žalobca presne citoval výpoveď žalovanej na pojednávaní
dňa 21.10.2014. Pokiaľ mala žalovaná výhrady k protokolácii, mala ich uviesť na pojednávaní. Žalobca
vyhlasuje, že nikdy nezadržiaval odtiahnuté vozidlá bez podpísania uznania dlhu a ani nepodmieňoval
vydanie vozidla podpisom uznania dlhu, o čom svedčí množstvo prípadov vydaných vozidiel bez

podpísania uznania dlhu, resp. jeho odmietnutí. V každom prípade pri vydaní vozidla bolo na slobodnom
rozhodnutípreberateľavozidla,čipísomneuznádlhalebonie.Taktiežsižalobcasúdnoucestouúspešne
uplatňoval množstvo pohľadávok spojených s vymáhaním finančných nákladov spojených s odťahom
vozidiel bez podpísaného uznania dlhu. Dispečer, ktorého podpis je na doloženom uznaní dlhu, je v
pozícii zamestnanca žalobcu ako svedka, ktorý overuje správnosť údajov uvedených v uznaní dlhu.

Samotné uznanie dlhu je žalovanou podpísané v súlade s § 558 OZ. Uznanie dlhu je pritom jednostranný
právny úkon dlžníka adresovaný veriteľovi, ktorý zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že v čase
uznania dlh existoval. Podpis veriteľa, aby bolo uznanie dlhuplatné, nie je potrebný. Preto má predmetné
uznanie dlhu všetky náležitosti stanovené zákonom, v ktorom je uvedený dôvod, výška dlhu a spôsob
platby. Súd teda dostatočne zistil skutkový stav, dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym

skutkovýmzisteniamajehorozhodnutievychádzazosprávnehoposúdeniaveci,pretožalobcanavrhuje,
aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

12. Žalovaná podala k vyjadreniu žalobcu písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že v danej kauze
sa jedná o nezákonný postup orgánu verejnej moci, resp. dva na seba nadväzujúce úkony dvoch

orgánov verejnej moci, ktoré sa za takéto považujú podľa vlastných tvrdení o ktorých to prehlasujú nielen
právne predpisy, ale i jednoznačné rozhodnutie senátu Krajského súdu v Trnave č. k. 11Co/4/2015-85
za predsedníctva JUDr. Silvie Hýbelovej vo veci súdneho poplatku o mestskej polícii, keď podľa § 5
zák. č. 564/1991 Z. z. majú príslušníci obecnej polície pri plnení úloh postavenie verejného činiteľa.
ŽalovanásavovecinezákonnéhoodťahumotorovéhovozidlanariadenéhopríslušníkomMsPBratislava

Staré Mesto odvolala, čo uviedla a dokumentovala v odpore voči platobnému rozkazu zo dňa 2.6.2014.
Svoje tvrdenie o nezákonnom postupe príslušníka MsP č. 268 žalovaná zakladá na jeho nesprávnej
interpretácii ust. zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, kde sa postup žalovanej pri parkovaní opieral o
ust. § 25 ods. 1 písm. d) za bodkočiarkou zák. č. 8/2009 Z. z.: „Vodič nesmie zastaviť a stáť na križovatke
a vo vzdialenosti kratšej ako 5m pred hranicou križovatky a 5 m za ňou; tento zákaz neplatí v obci na

križovatke tvaru „T“ na náprotivnej strane vyúsťujúcej cesty.“ Podľa fotografií od MsP Staré mesto je
evidentné, že sa jedná o takúto situáciu. Z nich je tiež zrejmé, že vodorovné značenie, ktoré za denného
svetlabolotakmerneviditeľnéazvisléznačeniemunenasvedčovalo,niesúvozidlomžalovanejprekryté.
Podľa § 8 ods. 1 písm. b) zák. č. 564/1991 Z. z. o obecnej polícii môžu príslušníci mestskej polície
ukladať a vyberať v blokovom konaní pokuty za priestupky (§3 ods. 1 písm. f/) zistené pri plnení úloh,

vzhľadom na to bolo v kompetencii príslušníka MsP iba uloženie pokuty za (domnelý) priestupok, čo
pri preberaní vozidla až na Rožňavskej ulici v mieste sídla odťahovej služby DP BA a.s. príslušník č.
217 MsP Bratislava Staré Mesto aj vykonal. Ďalej podľa § 16a zák. č. 564/1991 Z. z. má príslušník MsP
právo použiť technické prostriedky na zabránenie odjazdu motorového vozidla, avšak medzi ne nepatríodťah motorového vozidla. Príslušník MsP č. 268 nielenže porušil svoje kompetencie na základe ust.
zákona, ktoré je povinný podľa tohto zákona, svojho sľubu, Ústavy SR a všeobecného hesla „pomáhať a
chrániť“ a základných etických a morálnych princípov dodržiavať, ale vzhľadom na to, že mal možnosť

vedieť a zrejme aj musel vedieť z dôvodu vyplňovania formulára Záznamu o zistení priestupku, že
sa jedná o vozidlo slúžiace potrebám osoby s ŤZP, naviac v starostlivosti cudzej osoby. Tento úkon
príslušníka MsP Staré mesto je preto úmyselný a nezákonný a so všetkými už uvádzanými rozpormi
v časových údajoch v ním vypĺňaných formulároch. V žiadnom ďalšom ustanovení cit. zák. nie je
uvádzaná kompetencia príslušníka obecnej polície rozhodnúť samému o odtiahnutí motorového vozidla.

Pokiaľ žalobca poukazoval na to, že ak žalovaná nesúhlasila s rozhodnutím príslušníka MsP, mohla sa
domáhať správnosti rozhodnutia MsP na príslušnom dopravnom inšpektoráte, tak žalovaná uvádza, že
na pojednávaní dňa 21.10.2014 uviedla, že pokiaľ je jej známe, ani jej sťažnosť, ani priestupkový spis
neboli postúpené na Dopravný inšpektorát PZ SR. Toto vyhlásenie žalovaná vykonala na základe svojho
osobného zisťovania v databáze dopravných inšpektorátov. Naviac žalobca vo vyjadrení z 25.9.2014
vyslovene požadoval vykonanie dôkazu: „Dopytovať sa na Mestskú políciu v Bratislave, Gunduličova

10, Bratislava, ako rozhodla o sťažnosti a odvolaní žalovanej voči rozhodnutiu príslušníka o odstránení
vozidla žalovanej, prípadne či bol priestupkový spis postúpený na príslušný dopravný inšpektorát a na
ktorý; a v prípade, že MsP postúpila vec na riešenie na dopravný inšpektorát, vyžiadať si správu z
dopravnéhoinšpektorátu,akoboloukončenépriestupkovékonanie.“Sámžalobcatedadalsúdupodnety
na vykonanie takých dôkazov, ktoré by potvrdili, resp. vyvrátili opodstatnenosť tvrdení sporových strán.

Súd vyhovel žalobcovi a žiadal o vysvetlenie MsP hlavného mesta SR Bratislavy o zaslanie stanoviska,
ktorétátosúduzaslala19.10.2016,avšakibavtomistomznení,akohozaslalapredtýmžalovanej,avšak
neuviedla,čibolpostúpenýpriestupkovýspisnadopravnýinšpektorátaakoboloukončenépriestupkové
konanie. Ďalej žalovaná poukazuje na to, že žalobca správu ciest nevykonáva. Podľa ust. § 43 ods.
1 zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, ten, kto odstráni prekážku cestnej premávky, je povinný

bezodkladne zabezpečiť aj odstránenie predmetov a odpadov prekážajúcich v zjazdnosti na ceste, ktoré
s prekážkou cestnej premávky súvisia.“ Aplikácia tohto ust. žalobcom bola nerelevantá. Podľa ust. § 43
ods. 5 cit. zák., ak vozidlo tvorí prekážku cestnej premávky, alebo ak ide o vozidlo uvedené v ods. 4 a v §
25 môže o jeho odstránení rozhodnúť aj policajt; také vozidlo odstráni na náklady jeho prevádzkovateľa
Policajný zbor alebo správca cesty podľa rozhodnutia policajta. Ak ide o vozidlo tvoriace prekážku

cestnej premávky na diaľnici alebo na rýchlostnej ceste, o odstránení vozidla rozhodne policajt, ak tak
neurobil skôr ten, kto prekážku spôsobil alebo správca cesty. Žalovaná pritom zdôrazňuje rozdiel medzi
príslušníkom obecnej polície podľa § 5 ods. 1 prvá veta zák. č. 564/1991 Z. z. o obecnej polícii, podľa
ktorého je policajt príslušník PZ definovaný podľa ust. § 7 ods. 1 zák. č. 171/1993 Z. z. o policajnom
zbore.VzápiseoodstránenívozidlanebolpríslušníkPZuvedený.Vovýzvevodičovinaúhradudlhupred

podaním žaloby žalobca uvádza, že svoj nárok opiera o ust. § 420 ods. 1 OZ, ktorý upravuje, že každý
zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Žalovaná sa však nedopustila takého
konania, ktoré by bolo porušením právnej povinnosti, neporušila pravidlá cestnej premávky V tejto výzve
sa nenachádza odkaz na uznaný dlh, ktorý nie je možné uznať podľa § 558 OZ inak než v predpísanej
písomnej forme. Uznanie dlhu žalovaná podpísala v tiesni. Verbálne bola pracovníkmi odťahovej služby

poučená, že v prípade písomného neuznania dlhu, resp. okamžitého zaplatenia odťahu jej vozidlo
nebude vydané. Vzhľadom na uvedomenie si možných následkov, ale aj možných procesných postupov
žalovaná dlh v tiesni uznala. Aj uznaný dlh však zakladá vyvrátiteľnú právnu domnienku, že dlh v čase
uznania trval. Žalobca si protirečí, uvádza, že nikdy nezadržiaval odtiahnuté vozidlá bez podpísania
uznania dlhu a ani nepodmieňoval vydanie vozidla podpisom uznania dlhu, o čom svedčí množstvo

prípadov vydaných vozidiel bez podpísania uznania dlhu, resp. jeho odmietnutí. Podľa žalovanej sa
mohlo jednať o prípady, kedy účastníci cestnej premávky uznali svoj priestupok a uhradili poplatok
za odtiahnutie priamo na mieste, ako implicitne vyplýva z poučenia o uznaní dlhu: „Preberajúci bol
oboznámený, že uhradením ceny stanovenej za odtiahnutie vozidla pred prevzatím vozidla nevznikajú
DP BA a.s. ďalšie nároky.“ A ďalej tamže: „... alebo dohodu o uznaní dlhu a uspokojení pohľadávky.“ Na

uznanie dlhu je kogentne predpísaná písomná forma, pričom žalobca uvádza, že podpis veriteľa, aby
bolo uznanie dlhu platné, nie je potrebný. Žalovaná vyjadruje užasnutie a nepochopenie nad citovaným
vyjadreným záverom a následkami z neho plynúcimi vo všeobecnosti a zároveň vyslovuje otázku, akou
inou právne záväznou formou než uznaním dlhu s vlastnoručným podpisom má uznávať všeobecne
svoje záväzky. Žalobca správne definuje domnienku o uznaní dlhu ako právne vyvrátiteľnú. Žalovaná

uvádza za právne vyvrátiteľnú domnienku o existencii dlhu oficiálne tlačivo žalobcu Zápis o odstránení
motorového vozidla vytvorené na základe ust. zák. č. 564/1991 Z. z. o obecnej polícii a zák. č. 8/2009 Z.
z. o cestnej premávke a jeho vyplnenie. Ust. § 3 ods. f) zák. o obecnej polícii umožňuje riešiť v blokovom
konaní priestupky v cestnej premávke, avšak nedovoľuje mu tento zákon použiť bez súčinnosti so zák. č.8/2009 Z. z. o cestnej premávke v už citovanom ust. § 43 ods. 5 bez asistencie policajta. Z tlačiva Zápis
o odstránení motorového vozidla je v časti orgán oprávnený rozhodnúť o odstránení prekážky uvedený
výlučne príslušník MsP, tentokrát nie príslušník MsP s č. 268 ako v zázname o zistení priestupku, ale s

č. 217. V časti príslušník PZ nie je uvedený žiadny. I v tomto tlačive je prepisovaný údaj príslušníkom
MsP a za poškodené sú považované všetky časti inak nového a dobe udržovaného vozidla. V danej
kauze sa teda jedná primárne o neoprávnené a nezákonné rozhodnutie príslušníka MsP Bratislava Staré
Mesto, ako orgánu verejnej moci, na základe ktorého rovnako nezákonne, bez vyjadrenia príslušníka
PZ, konal i ďalší orgán verejnej moci DPBA, a.s. Súčasne obidva orgány verejnej moci sú zriadené tým

istým zriaďovateľom - Hlavným mestom SR Bratislavou. Avšak ani zriaďovateľ nemôže udeliť svojmu
jedinému akcionárovi DP BA a.s. vyššie právomoci, než mu umožňuje zákon. Podľa žalovanej neboli
súdu zo strany dožiadaných orgánov poskytnuté dostatočné dôkazy potrebné pre zistenie skutočného
skutkového stavu a následné správne právne posúdenie veci a z neho vyplývajúce rozhodnutie. Preto
žalovaná navrhuje odvolaciemu súdu zrušiť rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu.

13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku
účinného od 1.7.2016 - ďalej len CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania pripúšťa
(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363

CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b/, e/ a f/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez
potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho

pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), bez potreby doplnenia dokazovania, keď miesto a čas
verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne
5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať
úspech, keď rozsudok súdu prvej inštancie je vo výroku vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené
podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 CSP.

14. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na uplatnené odvolacie dôvody a na
odôvodnenie preskúmavaného rozsudku bolo posúdiť, či súd prvej inštancie rozhodol vecne správne,
pokiaľ žalobe žalobcu o zaplatenie sumy 93,72 eur s príslušenstvom titulom úhrady nákladov na odťah
motorového vozidla, ktorého prevádzkovateľom je žalovaná v celom rozsahu vyhovel, zároveň zamietol

vzájomný návrh žalovanej na náhradu škody vo výške 100,- eur titulom zodpovednosti orgánu verejnej
moci za škodu spôsobenú výkonom verejnej moci; a nadväzne na rozhodnutie vo veci samej potom
posúdiť správnosť rozhodnutia súdu o nároku na náhradu trov konania.

15. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o preukázané

skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcom uplatneného nároku na zaplatenie úhrady
za odťah motorového vozidla, ako aj posúdenie vzájomného nároku žalovanej na náhradu škody
spôsobenej rozhodnutím orgánu verejnej moci, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo
veci, pričom sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na
ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na výstižné, správne,

presvedčivé a v relevantnom vyčerpávajúce odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného
rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov
súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľke. Na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia dopĺňa už iba nasledovné:

16. Žalobca si v spore uplatňoval nárok na zaplatenie nákladov za odťah motorového vozidla, ktorého
prevádzkovateľkou bola v čase vykonania odťahu žalovaná, ktorý odťah žalobca zrealizoval na základe
rozhodnutia Mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy o odstránení tohto
motorového vozidla zo dňa 15.11.2013, keďže predmetné vozidlo tvorilo prekážku v cestnej premávke,
keď sa žalovaná dopustila jeho nesprávnym zaparkovaním viacerých dopravných priestupkov, za ktoré

jej bola uložená pokuta v blokovom konaní, ktorú pokutu žalovaná uhradila. Po vydaní motorového
vozidla žalobcom žalovanej, však táto náklady odťahu žalobcovi nezaplatila na mieste, ani neskôr
na základe vystavenej faktúry. Preto bol v danom prípade mestský policajt oprávnený rozhodnúť o
tom, že vozidlo žalovanej bude odstránené, nakoľko išlo o zamestnanca povereného poriadkovéhoútvaru správcu danej cesty. Je logické, že samotnému odstráneniu vozidla podľa § 43 ods. 1 a ods. 4
písm. a) zák. č. 8/2009 Z. z. musí vždy predchádzať aj rozhodnutie o jeho odstránení, ktoré v tomto
konkrétnom prípade v súlade s ust. § 3d ods. 3, § 9 ods. 1 veta prvá zák. č. 135/1961 Zb. o pozemných

komunikáciách, § 43 ods. 1 a ods. 4 písm. a) zák. č. 8/2009 Z. z., § 2 ods. 1 zák. č. 564/1991 Zb. o
obecnej polícii a rozhodnutím primátora č. 3/2009 z 22.1.2009, prijal príslušník Mestskej polície hlavného
mesta SR Bratislavy.

17. Žalovaná bola v zmysle ust. § 2 písm. am) zák. č. 725/2004 Z. z. o podmienkach prevádzky vozidiel

v premávke na pozemných komunikáciách a o zmene a doplnení niektorých zákonov, dňa 15.11.2013
prevádzkovateľkou daného odtiahnutého motorového vozidla. Rozhodnutie o odťahu vydal príslušník
Mestskej polície hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislava, ktorý bol v zmysle ust. § 43 ods. 1,
ods. 4 písm. a) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení účinnom k 15.11.2013, oprávnený v spojení s § 3d ods. 3, ods. 5 písm. d) zák. č. 135/1961
Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon), v spojení s rozhodnutím č. 3/2009 zo dňa 22.1.2009

primátora hlavného mesta SR Bratislavy o zabezpečení odstraňovania vozidiel, rozhodnúť o odstránení
vozidla z danej miestnej komunikácie v správe hlavného mesta SR Bratislavy. Podľa § 43 ods. 1
zák. č. 8/2009 Z. z., je správca cesty povinný bezodkladne odstraňovať prekážky cestnej premávky v
prípade, ak túto prekážku bezodkladne neodstráni ten, kto ju spôsobil. V danom prípade je z priloženej
fotodokumentácie (č. l. 54 spisu) zrejmé, že vozidlo žalovanej tvorilo prekážku v cestnej premávke,

nakoľko stálo v odbočovacom jazdnom pruhu, pričom žalovaná nedodržala povinnosť uloženú v ust. §
23 ods. 1 zák. č. 8/2009 Z. z., aby pri státí jej vozidla zostal voľný aspoň jeden pruh široký najmenej
3m pre každý smer jazdy. Vozidlo žalovanej stálo na obojsmernej ceste, čo je tiež jasné, z predloženej
fotodokumentácie, z ktorej je tiež vidno, že zaparkovaním jej vozidla na danom mieste nebola zachovaná
šírka pre jazdu ostatných motorových vozidiel, t. j. 3 m pre každý smer jazdy, teda jej vozidlo tvorilo

prekážku v cestnej premávke. Tiež je z predloženej fotodokumentácie zrejmé, že vozidlo žalovanej stojí
na obojsmernej ceste v protismere, na vodorovnom dopravnom značení v odbočovačom pruhu, čím sa
žalovaná dopustila porušenia ust. § 25 ods. 1 písm. e), písm. h) a § 23 ods. 1 veta prvá zák. č. 8/2009
Z. z. o cestnej premávke, presne tak, ako je zaznamenané v zázname o zistení priestupku príslušníka
mestskej polície (č. l. 38 spisu).

18. Odvolací súd má za to, že v danom prípade predložená fotodokumentácia dostatočne preukazuje
priestupky spáchané žalovanou, za ktoré jej bola uložená pokuta a je z nich zrejmé, že je vozidlo
skutočne „zavadzalo“ v premávke, nakoľko obmedzovalo vozidlá idúce v jazdnom pruhu v ktorom stálo
vozidlo žalovanej v tom, že jednak museli z tohto jazdného pruhu vybočiť do protismeru aby mohli

zrealizovať odbočovací manéver. Podmienka, že vozidlo žalovanej tvorilo prekážku v cestnej premávke
bola splnená, rovnako bola splnená podmienka, že správcom komunikácie, na ktorej vozidlo stálo bolo
hlavné mesto SR Bratislava. Podľa § 2 ods. 1, 2, a zák. č. 564/1991 Zb. o obecnej polícii, obecnú políciu
zriaďuje a zrušuje obec všeobecne záväzným nariadením, pričom obecná polícia je poriadkový útvar
pôsobiaci pri zabezpečovaní obecných vecí verejného poriadku, ochrany životného prostredia v obci a

plnení úloh vyplývajúcich zo všeobecne záväzných nariadení obce, z uznesení obecného zastupiteľstva
a z rozhodnutí starostu obce, keď v mestách úlohy obecnej polície plní mestská polícia. Primátor
Bratislavy Ing. W. A. rozhodnutím č. 3/2009 z 22.1.2009 uložil svojmu poriadkovému útvaru Mestskej
polícii hlavného mesta SR Bratislavy, aby jeho príslušníci rozhodovali o odstraňovaní vozidiel na
pozemných komunikáciách na území hlavného mesta SR Bratislavy podľa § 43 ods. 1 a ods. 4 písm. a) a

b) zák. č. 8/2009 Z. z. s tým, že odstránenie vozidla podľa uvedených ustanovení na základe rozhodnutia
príslušníka mestskej polície potom zabezpečí hlavné mesto ako správca komunikácie prostredníctvom
Dopravného podniku, a.s. Správca komunikácie, ktorým je prípade miestnych komunikácií obec, resp.
mesto, je v zmysle ust. § 43 ods. 1 a 4 písm. a) a zák. č. 8/2009 Z. z. oprávnený odstrániť vozidlo
tvoriace prekážku v cestnej premávke, pričom logickým výkladom tohto ustanovenia je zrejmé, že

pojem „odstrániť“ zahŕňa 1. jednak rozhodnutie o tom, že vozidlo predstavuje prekážku v
cestnej premávke a má byť preto odstránené, ako aj 2. samotnú realizáciu odstránenia tohoto vozidla.
Obec je právnická osoba, je teda umelým útvarom, ktorý koná svojim štatutárnym orgánom, ktorým
je starosta/primátor obce/mesta, ktorý môže rozhodovaním o právach, právom chránených záujmoch
alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy písomne poveriť

zamestnanca obce. Mestská polícia, je pritom poriadkovým útvarom obce, čiže orgánom obce, ktorý v
danom prípade primátor Bratislavy svojim rozhodnutím č. 3/2009 z 22.1.2009 poveril rozhodovaním o
odstraňovaní vozidiel na pozemných komunikáciách na území hlavného mesta SR Bratislavy. Je to aj
logické, pretože je nemysliteľné, aby primátor Bratislavy ako štatutárny orgán mesta osobne rozhodovalo každom odstránení vozidla predstavujúceho prekážku v premávke na pozemných komunikáciách,
ktorých správcom je Mesto Bratislava.

19. Pokiaľ ide o naplnenie druhej časti pojmu „odstráni“ vozidlo z ust. § 43 ods. 1 a ods. 4 písm.
a) zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, tak túto časť rovnako správca cesty, ktorým je mesto,
realizuje prakticky v súlade s ust. § 3d ods. 5 písm. d) zák. č. 135/1961Zb. o pozemných komunikáciách
prostredníctvom právnickej osoby, ktorú mesto na tento účel zriadilo. V danom prípade, hlavné mesto SR
Bratislava, zakladateľskou listinou zo dňa 23.12.1993 ako jediný zakladateľ založilo akciovú spoločnosť

s obchodným menom Dopravný podnik Bratislava, akciová spoločnosť, pričom v zmysle výpisu z
obchodného registra tejto akciovej spoločnosti je jej jediným akcionárom Hlavné mesto SR Bratislava a
predmetom činnosti tejto obchodnej spoločnosti je aj odťahovacia služba, keď mestské zastupiteľstvo
schválilo dňa 15.2.2005 zmenu stanov tejto akciovej spoločnosti tak, že do jej predmetu činnosti bola
doplnená práve odťahovacia služba. Odťah motorového vozidla žalovanej teda technicky zrealizovala
právnická osoba na to zriadená správcom danej pozemnej komunikácie, čiže rovnako oprávnená osoba.

20.Odvolacísúdpretouzatvára,ževdanomprípadebolopreukázané,žeodstránenievozidlatvoriaceho
prekážku cestnej premávky vykonal správca komunikácie - Mesto Bratislava, a to jednak svojim
povereným orgánom mestskej polície, ktorá prijala rozhodnutie o odťahu a jednak odťah zrealizoval
svojou právnickou osobou na to zriadenou, ktorým je žalobca. Pretože žalobcovi vznikli v súvislosti

s odťahom vozidla žalovanej náklady, má jednoznačne nárok na ich náhradu od žalovanej, ako
prevádzkovateľky motorového vozidla, ktorá tým, že spôsobila prekážku cestnej premávky vyžadujúcu
odstránenie vozidla, tieto náklady zavinila (§ 420 ods. 1 OZ).

21. Dôvodom odťahu motorového vozidla žalovanej teda bola skutočnosť, že jej vozidlo tvorilo prekážku

cestnej premávky, ako bolo už zdôvodnené vyššie. Je pritom potrebné rozlišovať, jednak sankciu za
spôsobené priestupky, za čo bola žalovaná pokutovaná v blokovom konaní a jednak náklady odťahu,
čo je celkom iný právny titul, keď jej povinnosťou bolo uhradiť náklady odťahu subjektu, ktorému
tieto náklady spôsobila. Ako bolo uvedené vyššie, o odstránení jej vozidla rozhodlo Mesto Bratislava
prostredníctvom svojho útvaru a odťah zrealizovala právnická osoba mestom na tento účel zriadená.

Svojim protiprávnym konaním tak spôsobila žalovaná žalobcovi škodu, ktorú je povinná mu nahradiť.
Jej námietky proti uznaniu dlhu, ktoré podpísala, sú nepodstatné, pretože súd prvej inštancie nezaložil
svoje rozhodnutie jedine na základe tejto listiny, ale po riadnom preskúmaní skutkového stavu.

22. Žalovaná sa bránila tým, že sa nedopustila svojím konaním daných dopravných priestupkov a

jej vozidlo nepredstavovalo prekážku cestnej premávky. Odvolací súd však má uvedené v tomto spore
za preukázané už len samotnou fotodokumentáciou, ktorá žalovanú v celom rozsahu usvedčuje z
ich spáchania (ako bolo vyhodnotené vyššie). Navyše žalovaná bola za dané priestupky postihnutá v
blokovom konaní, pričom pokutu zaplatila. Podľa § 193 CSP, je súd viazaný rozhodnutím príslušného
orgánu o tom, že bol spáchaný priestupok a o tom, kto ho spáchal, teda v danom prípade rozhodnutím

vydaným v blokovom konaní. Blokové konanie je skrátené, zjednodušené a rýchlejšie správne konanie,
ktoré v sebe obsahuje nevyvrátiteľnú domnienku naplnenia všetkých prvkov skutkovej podstaty
priestupku, a to je subjekt, subjektívna stránka, objekt, objektívna stránka. Pokutu v blokovom konaní
je možné uložiť len v prípade, ak je priestupok spoľahlivo zistený a obvinený z priestupku je ochotný
pokutu zaplatiť. Uhradením sankcie sa blokové konanie právoplatne končí. Rozhodnutie v správnom

konaní je tu nahradené vydaním pokutového bloku, alebo bloku na pokutu nezaplatenú namieste. Proti
rozhodnutiam vydaním v blokovom konaní nie je odvolanie prípustné. Rozhodnutie v blokovom konaní
je totiž právoplatným rozhodnutím vydaným v správnom konaní, ktoré však svojou povahou zasahuje
do práv a povinností a ako také podlieha súdnemu preskúmaniu prostredníctvom žaloby podanej na
správnom súde akt. už v zmysle zák. č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, predtým v rámci režimu

správneho súdnictva podľa § 244 a nasl. zák. č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok účinný do
30.6.2016. Žalovaná však nepreukázala, že by takúto žalobu na príslušnom správnom súde podala.
Odvolací súd má preto za to, že daný blok na pokutu je stále právoplatným rozhodnutím. Z obsahu spisu
vyplýva, že žalovaná podala na veliteľstve Mestskej polície hlavného mesta Bratislavy SR odvolanie,
proti rozhodnutiu mestskej polície o odťahu jej vozidla na základe záznamu o priestupku. Ako bolo

uvedené vyššie, takýto opravný prostriedok proti rozhodnutiu v blokovom konaní prípustný nie je, preto
jej aj bola len zaslaná písomná odpoveď náčelníčky mestskej polície zo dňa 3.1.2014 (č. l. 64 spisu), kde
žalovanej vysvetlili postup mestskej polície a dôvody jej postihu. Pokiaľ sa však žalovaná chcela voči
rozhodnutiu mestskej polície brániť, mala podať tzv. správnu žalobu. Súd v civilnom sporovom konaní jepritom viazaný právoplatným rozhodnutím vydaným v blokovom konaní podľa § 193 CSP. Navyše ako
bolo uvedené vyššie, odvolací súd má vykonaným dokazovaním spáchanie priestupkov, za ktoré bola
žalovaná v blokovom konaní postihnutá, aj za preukázané.

23. Pokiaľ ide o vzájomnú žalobu žalobkyne, ktorou sa domáha náhrady nemajetkovej ujmy vo
výške 100,- eur za nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci podľa zákona č. 514/2003 Z. z., tak
odvolaciemu súdu nezostáva konštatovať nič iné len to, že tento svoj vzájomný návrh podala žalovaná v
tomto spore voči pasívne nelegitimovanému subjektu. Žalobca nie je orgánom, ktorý rozhodol o tom, že

sa má vykonať odťah motorového vozidla. Táto obchodná spoločnosť na základe rozhodnutia mestskej
polície tento odťah iba fyzicky zrealizovala, takže ak sa žalobkyňa domáha nejakých nárokov titulom
nezákonného rozhodnutia, žalobca subjektom, ktorý má zodpovedať za nezákonné rozhodnutie podľa
zák. č. 514/2003 Z. z. nie je. Mestská polícia, vo vzťahu k rozhodnutiu ktorej sa žalobkyňa náhrady
domáha ani nie je stranou tohto konania. Preto postupoval súd prvej inštancie správne, pokiaľ vzájomnú
žalobu žalovanej pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalobcu ohľadom uplatneného nároku

žalovanej zamietol.

24. Nedôvodné sú potom ďalšie odvolacie argumenty žalovanej v odvolaní. Pokiaľ žalovaná uvádza,
že jej vozidlo nebolo odtiahnuté bezodkladne, je potrebné uviesť, že v zmysle § 43 ods. 1 zák. č.
8/2009 Z. z. je predovšetkým ten, kto prekážku v cestnej premávke spôsobil, povinný túto odstrániť

bezodkladne, čiže v prvom rade bola žalovaná povinná svoje vozidlo z miestnej komunikácie odstrániť.
Naproti tomu neoprávnene parkovala na danom mieste od 13:45 hod. až do odtiahnutia vozidla o 16:31
hod. Správca cesty predmetnú prekážku odstránil v rámci svojich kapacitných možností. Žalovaná sa
snaží vyviniť zo spáchania dopravných priestupkov tým, že neustále poukazuje na § 25 ods. 1 písm.
d) zák. č. 8/2009 Z. z., teda že sa na ňu nevzťahoval zákaz státia vo vzdialenosti kratšej ako 5m pred

hranicou križovatky, lebo tam bola križovatka v tvare „T“ a ona stála na náprotivnej strane vyúsťujúcej
cesty. Zákaz státia sa však v danom prípade vzťahoval nie na jej státie na náprotivnej strane vyúsťujúcej
cesty, ale že stála 5m od hranice križovatky, ktorá bola podľa fotodokumentácie za vozidlom žalovanej,
ku ktorej križovatke viedlo vodorovné dopravné značenie, ktoré svojím vozidlom zakrývala a zaberala
tiež odbočovací jazdný pruh vedúci k tejto križovatke. Tvrdí tiež, že vodorovné značenie, ktoré mala

svojím vozidlom zakrývať, bolo viditeľné. To ale neobstojí, pretože skutočne časťou svojho vozidla stála
na priamo na tomto vodorovnom dopravnom značení a keďže zároveň zaberala jazdný pruh, zacláňala
dopravnéznačenieostatnýmprichádzajúcimmotorovýmvozidlám.Zfotodokumentáciejetiežzrejmé,že
na obojsmernej ceste žalovaná parkovala v protismere, čím porušila § 23 ods. 1 veta prvá zák. č. 8/2009
Z. z. Rovnako nie je relevantné, či boli v danom prípade odtiahnuté aj ostatné motorové vozidlá, ktoré

tam v danom čase parkovali, pretože ide o jej osobnú zodpovednosť ako vodičky daného motorového
vozidla. Ako bolo uvedené vyššie, Dopravný podnik Bratislava, a.s. nie je orgánom verejnej moci, je to
obchodná spoločnosť, ktorej zriaďovateľom je mesto. Pokiaľ žalovaná namieta to, že súd sa zaoberal
v odôvodnení aj tým, že vozidlo určené pre osobu s ŤZP používala žalovaná, tak jej argumentácia je
pre výsledok sporu nepodstatná a súd sa uvedenou skutočnosťou zaoberal len z dôvodu, že ju použila

sama žalovaná ako argument v podanom odpore voči platobnému rozkazu.

25. Žalovaná v odvolaní sama uvádza, že nenamietala výšku nákladu na jednotlivý odťah, ale
spochybňuje logiku tohto výpočtu v znaleckom posudku. Na tomto mieste odvolací súd uvádza, že
sa plne stotožňuje s odôvodnením súdu prvej inštancie v ods. 25 napadnutého rozsudku. Výšku

týchto nákladov má odvolací súd za primeranú, najmä ak samotná žalovaná v odvolaní uvádza,
že výšku nákladov za odťah nespochybňuje. Ak by sa mala výška nákladov na odťah po každé
zisťovať samostatným znaleckým posudkom, tak by náklady takéhoto znaleckého dokazovania, boli
mnohonásobne vyššie, ako samotné náklady odťahu a to vo výške niekoľkých stoviek eur. K povinnosti
uhradiť náklady odťahu, by tak žalobkyňa bola povinná nahradiť aj náklady znaleckého dokazovania, čo

by bolo pre ňu samotnú veľmi nevýhodné.

26. Pokiaľ žalovaná namieta, že uznanie dlhu vykonala v tiesni, tak v tomto smere, sú skutkové tvrdenia
strán protichodné. Ako však už odvolací súd uviedol vyššie, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie
nezaložil len na tomto uznaní, ale na základe vyhodnotenia výsledkov celého vykonaného dokazovania.

27.Pokiaľžalovanánavrhovala,abyvodvolacomkonanísúdvykonaldokazovanie,dopytomnaMestskú
políciu v Bratislave, ako rozhodla o sťažnosti a odvolaní žalovanej voči rozhodnutiu príslušníka mestskej
polície o odstránení vozidla, prípadne či bol priestupkový spis postúpený na dopravný inšpektorát aako bolo skončené priestupkové konanie; tak predovšetkým má odvolací súd za to, že je zrejmé, že
odvolanie žalovanej vybavila mestská polícia vyjadrením náčelníčky zo dňa 3.1.2014 (č. l. 64). Ako
bolo uvedené vyššie, žalobkyňa mohla v danom prípade podať žalobu v správnom súdnictve, čo však

netvrdila, že urobila. Tiež je povinnosťou sporovej strany v zmysle zásad Civilného sporového poriadku,
najmäkoncentračnejzásady,predkladaťdôkaznéprostriedkyvčas,pričomtakžalovanásamaneurobila,
keď ako oprávnený subjekt, sama mohla zistiť skutočnosti, ktoré sa dožadovala prešetriť cestou súdu.
Navyše by takéto dokazovanie bolo nadbytočné, pretože ako bolo uvedené vyššie, bolo v tomto spore
preukázané, že o odstránení vozidla žalovanej rozhodol oprávnený subjekt, odťah rovnako vykonala

oprávnená právnická osoba.

28. Ďalšie odvolacie argumenty žalovanej považoval odvolací súd pre rozhodnutie vo veci samej už
za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd
nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec
podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby

zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak
nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil.
Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania
(porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09
a podobne). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu žalobcu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami

prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

29. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, súc viazaný rozsahom a dôvodmi podaného odvolania (§
365 ods. 3 CSP), neprihliadajúc na dôvody, ktoré žalovaná doplnila a rozšírila dodatočne v odvolacom

konaní vo svojich vyjadreniach k vyjadreniam žalobcu, odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie vo veci samej, vrátane vecne správneho závislého výroku o náhrade trov konania, odvolaním
žiadnej zo strán osobitne nenapadnutého, s použitím § 387 ods. 1 a 2 CSP potvrdil.

30. O náhrade trov odvolacieho konania, s použitím § 262 ods. 1 CSP v zmysle § 396 CSP,

rozhodol odvolací súd ex offo podľa § 255 ods. 1 CSP a v odvolacom konaní v celom rozsahu
úspešnému žalobcovi priznal plnú náhradu trov konania proti neúspešnej žalovanej. O výške náhrady
trov odvolacieho konania v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).