Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 12. február 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 3To/117/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3118010896
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Hargaš
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3118010896.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Hargaša a sudcov JUDr.
Patrika Príbelského, PhD. a JUDr. Dušana Krč-Šeberu v trestnej veci proti obžalovanému M. K., nar.
X.X.XXXX v J., trvale bytom C. XXX, okres K., t. č. bytom G., L. XXXX/X (u Q. B.), trestne stíhaného pre
prečin sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., na verejnom zasadnutí dňa 12. februára 2020
prejednal odvolanie obžalovaného M. K. proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/79/2018

zo dňa 9. júla 2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. sa odvolanie obžalovaného zamieta, pretože nie je dôvodné.

o d ô v o d n e n i e :

Rozsudkom Okresného súdu Trenčín, sp. zn. 2T/79/2018, zo dňa 9. júla 2019 bol obžalovaný M. K.
uznaný vinným zo spáchania prečinu sprenevery podľa § 213 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zák., na tom
skutkovom základe, že ako konateľ spoločnosti BEKOM TECHNOLOGY s. r. o., C. XXX, okres K., IČO:

48 201456 si dňa prenajal od spoločnosti PeHaeS, s. r. o., 2 ks pažiacich boxov typ K12, v hodnote
3.400,- Eur s miestom prenájmu Horná Súča, následne tieto 2 ks pažiacich boxov v obci Kameničany
dňa 29.09.2017 predal spoločnosti KORDULIAK SK s .r .o. , Štúrova 27, Turzovka, IČO: 50 413 627 za
sumu 3.400,- Eur, čím spôsobil spoločnosti PeHaeS, s. r. o., Štrková 4, Žilina, IČO: 31 627 943 škodu
vo výške 3.400,- Eur.

Za to bol odsúdený podľa § 213 ods. 2 Tr. zákona, s poukazom na § 49 ods. 2 Tr. zákona na trest
odňatia slobody vo výmere 1 rok nepodmienečne, na výkon ktorého trestu bol podľa § 48 ods. 2 písm.
a) Tr. zákona zaradený do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa§288ods.1Tr.poriadkubolapoškodenáspoločnosťPeHaeS,s.r.o.,Žilina,Štrková4,vzastúpení
B.. V. I., nar. XX.XX.XXXX, a spoločnosť Korduliak SK, s. r. o., Štúrova 27, Turzovka, v zast. T. Z., nar.

XX.XX.XXXX, odkázaná s nárokom na náhradu škody na civilný proces.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože proti nemu podal odvolanie
obžalovaný ihneď po vyhlásení rozsudku do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Odvolanie smerovalo
protivýrokomnapadnutéhorozsudkuovineatreste.Následneobžalovanýodvolaniepísomneodôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu. V úvode písomných dôvodov odvolania obhajoba poukázala na

výrokovú časť napadnutého rozsudku a na to, že po vyhlásení uvedeného rozsudku obžalovaný podal
proti nemu odvolanie proti výrokom o vine a treste. Obhajoba v dôvodoch odvolania ďalej uviedla
nasledovné:

„Pri zákazke vykonávanej v obci Horná Súča som potreboval 2 ks pažiacich boxov a keďže som vedel
z minulého obdobia, že vedomosť o takýchto zariadeniach má p. R., oslovil som ho s požiadavkou, či

by o nejakých pažiacich boxoch nevedel. Tento mi oznámil, že ich má p. I. spoločnosť PeHaeS s.r.o. a
tento mu dlhuje nejaké peniaze, tak si od neho 2 ks pažiacich boxov vezme a tieto mi predá za 1.000€. Kúpnu cenu v sume 1.000 € som p. R. za prítomnosti jeho syna odovzdal v Trenčíne v prenajatom
rodinnom dome. Po skončení prác v Horne Súči som si tieto zobral na stavbu v Kameničanoch.

O tom, že ide len o nájom, som sa dozvedel až v rámci prípravného konania, kedy mi bola predložená
nájomná zmluva, ktorú som v rámci prípravného konania videl prvýkrát.

S p. I. som nikdy o nájme nekomunikoval, nikdy mi jeho spoločnosť nevystavila žiadnu faktúru za nájom.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že som ako obžalovaný usvedčovaný najmä
výpoveďami svedka p. I., p. R., svedkyne p. E. a B., svedkom p. Z., p. K. a p. Y., ako aj listinnými dôkazmi.

Vo vzťahu k vykonanému dokazovaniu, či už v rámci prípravného konania alebo vykonaného v
konaní pred súdom zastávam názor, že sa v uvedených konaniach neodstránili rozpory v jednotlivých
výpovediach, ktoré zostali bez povšimnutia pri rozhodovaní vo veci a ktoré majú podstatný význam.

Svedok p. I. vo svojich výpovediach uvádzal, že pažiace boxy odvážal spolu s vodičom jeho
zamestnancom aj p. R.. Naproti tomu p. R. uviedol, že pažiace boxy s vodičom neodvážal. Potom
je nevyjasnená skutočnosť ako vedel vodič, kam má pažiace boxy odviesť a komu ich má odovzdať.
Súčasne svedok p. I. nevedel objasniť rozdiely vo výpovediach týkajúcich sa fakturácie a samotnej

nájomnej zmluvy, resp. je podpisovania.

Rovnako je nepochopiteľné podľa vyjadrenia svedkyne p. E., že na vypracovaní nájomnej zmluvy
participoval p. R., ktorý nemá so spoločnosťou PeHaeS, s. r. o., nič spoločného, a to ani ako
zamestnanec.

Ani v prípravnom konaní ani v konaní pred súdom sa nikto nezaoberal rozporom spočívajúcim v tom, že
v nájomnej zmluve boli uvedené 3 ks pažiacich boxov, ale ja som mal údajne predajom spôsobiť škodu
na 2 ks pažiacich boxov.

K uvedeným rozporom som v konaní pred súdom navrhol vykonať dokazovanie výsluchom svedka
vodiča, ktorý pažiace boxy doviezol. Tento návrh bol súdom zamietnutý z dôvodu, že ide o osobu
nepoznanú. Zastávam názor, že tento dôvod neobstojí, nakoľko by nemal byť problém dopytom na
spoločnosť PeHaeS, s. r. o., zistiť jeho totožnosť.

Taktiež poukazujem na podozrivý časový postup zahájenia trestného konania. Dňa 05.10.2017 o 12:00
hod.bolpríslušníkmiPZspísanýúradnýzáznam,týkajúcisapažiacichboxovstým,žeužmalivedomosť
o nájomnej zmluve a o ich majiteľovi. V ten istý deň už o 13:10 hod. do 14:00 hod. podáva p. I. na OO
PZ Trenčín trestné oznámenie a v čase, kedy sa mala končiť zápisnica o trestnom oznámení, dochádza
súčasne v tento deň o 14:00 hod. k odovzdaniu zaistenej veci v Dolnej Súči. Je až zarážajúci uvedený

časový sled, v ktorom došlo k získaniu informácií a následnému trestnému oznámeniu. Na základe
uvedeného sa nemôžem zbaviť dojmu, že celá vec bola na moju osobu pripravená a jej cieľom bolo
vysporiadať si nejaké záväzky a pohľadávky prostredníctvom mojej osoby.

Dovoľujem si navrhnúť, aby odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok 2T/79/2018-172 zo dňa

9.7.2019 vo výroku o vine a treste, tento zrušil a uložil prvostupňovému súdu, aby predmetnú vec znovu
prejednal a rozhodol.“

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadril prokurátor, ktorý uviedol nasledovné:

„Podané odvolanie obžalovaného považujem za nedôvodné, pretože prvostupňový súd dospel k
správnemu právnemu názoru, že skutok sa stal, spáchal ho obžalovaný, pričom aj uložený trest odňatia
slobody je vzhľadom na okolnosti prípadu a osobu páchateľa uložený v primeranej výške.

Obž. M. K. vo svojej výpovedi uviedol, že pažiace boxy kúpil od pána R. za 1.000 Eur. Spoločnosť

PeHaes s.r.o. a B.. V. I. pozná len v súvislosti s prenajatím haly na ul. Kamennej v Žiline, v ktorej
opravoval svoju Tatru. Z predaja pažiacich boxov spoločnosti KORDULIAK SK s.r.o. nedostal žiadne
peniaze, pretože ich prevzal M. Y., ktorý mu nedal nič.Obž.M.K.jezostíhanéhotrestnéhočinuusvedčovanýnajmävýpoveďamisvedkovE.R.,M.K.aB..V.I..

Svedok E. R. vo svojej výpovedi uviedol, že niekedy v mesiacoch jún - júl 2017 sprostredkoval prenájom

pažiacich boxov medzi spol. PeHaeS a spol. BEKOM TECHNOLOGY, ktorú zastupoval M. K.. M. K. ho
oslovil, či nepozná niekoho, kto má pažiace boxy, pretože jeho firma vykonáva stavbu kanalizácie niekde
pri Trenčíne. Uvedené pažiace boxy nikdy spol. BEKOM TECHNOLOGY nepredal, iba sprostredkoval
prenájom týchto boxov.

Svedok M. K. vo svojej výpovedi uviedol, že v mesiaci jún 2017 pracoval pre spol. JUMPER SK, hlavným
predmetom podnikania tejto spol. boli výkopové práce na kanalizácií v Hornej Súči. V minulosti pri
výkopových prácach v Hornej Súči ho M. K. požiadal, aby prevzal 2 ks pažiacich boxov, žltej farby. Tieto
paženia prevzal a muž, ktorý ich doviezol mu dal podpísať Zmluvu o prenájme, zavolal M. K. a tento mu
povedal, že má zmluvu podpísať, tak zmluvu podpísal v zastúpení spol. BEKOM TECHNOLOGY.

Svedok - poškodený B.. V. I. vo svojej výpovedi uviedol, že je konateľom spol. PeHaeS, s.r.o., ktorá
sa zaoberá stavebnou a obchodnou činnosťou. Niekedy v lete 2017 ho M. K. prostredníctvom E. R.
kontaktovalzaúčelomprenajatia3kspažiacichboxov.NáslednevyhotoviliZmluvuoprenájmepažiacich
boxov a tieto jeho pracovník odviezol a vyložil niekde v okolí Trenčíne na mieste, ktoré požadoval M.
K.. Odvtedy sa s pánom K. nemohol skontaktovať.

Zo zmluvy o prenájme zo dňa 01.06.2017 uzatvorenou medzi spoločnosťou PeHaes s.r.o. a
spoločnosťou BEKOM TECHNOLOGY s.r.o., predmetom ktorej je prenájom paženia ku kanalizácií v
Hornej Súči, vyplýva, že za spoločnosť BEKOM TECHNOLOGY s.r.o. ako nájomcu podpísal zmluvu v
zastúpení M. K..

Vzhľadom na to, že rozsudok súdu prvého stupňa považujem za zákonný a dôvodný, navrhujem, aby
odvolací súd odvolanie obžalovaného v zmysle § 319 Trestného poriadku ako nedôvodné zamietol.“

Na verejnom zasadnutí, konanom o odvolaní obžalovaného, prokurátor krajskej prokuratúry navrhol

odvolanie obžalovaného podľa § 319 Tr. por. zamietnuť ako nedôvodné. Obhajoba navrhla zrušiť
rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátiť tomuto súdu na nové konanie a rozhodnutie z dôvodov
uvedených v písomných dôvodoch odvolania.

Krajský súd, ako súd odvolací, nezistiac dôvody pre rozhodnutie podľa § 316 Tr. por., na podklade

podaného odvolania na verejnom zasadnutí preskúmal v rozsahu a z dôvodov podľa § 317 ods. 1 Tr.
por. zákonnosť a odôvodnenosť odvolaním obžalovaného napadnutých výrokov rozsudku okresného
súdu, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Svoju prieskumnú povinnosť odvolací
súd okrem vytýkaných chýb zameral aj na prípadné chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, avšak by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Na základe vykonania svojej prieskumnej

povinnosti v uvedených zákonných medziach, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného
nie je dôvodné.

Pokiaľ ide o správnosť postupu okresného súdu, ktorý predchádzal vydaniu odvolaním napadnutému
rozsudku, odvolací súd na základe preskúmania veci nezistil v postupe okresného súdu existenciu chýb,

ktoré by samé osebe odôvodňovali zrušenie napadnutého rozsudku. V konečnom dôsledku krajský súd
konštatuje, že v dôvodoch odvolania obžalovaného nie je ani namietaná existencia takýchto procesných
vád, zakladajúcich dôvody pre zrušenie napadnutých výrokov podľa § 321 ods. 1 písm. a) Tr. por.

Ako vyplýva, z odvolania obžalovaného a jeho dôvodov (viď vyššie citované dôvody odvolania),

obžalovaný primárne namietal správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení vykonaných dôkazov,
nazákladektorýchvyvodilskutkovézáveryovineobžalovanéhozospáchaniaskutku,tedapodľanázoru
odvolacieho súdu namietal existenciu vád v zmysle § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. Obžalovaný tiež
namietal nevyhovenie jeho návrhom na doplnenie dokazovania, teda podľa názoru odvolacieho súdu
namietal aj existenciu vád v zmysle § 321 ods. 1 písm. c) Tr. por.

Pokiaľ ide o odvolaním obžalovaného namietanú správnosť postupu okresného súdu pri hodnotení
vykonaných dôkazov, odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že hodnotenie vykonaných
dôkazov v trestnom konaní upravuje ustanovenie § 2 ods. 12 Tr. por. Podľa tohto ustanovenia orgányčinné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného
na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich
obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán. Zákon pritom neustanovuje nijaké

pravidlá, pokiaľ ide o mieru dôkazov potrebných na preukázanie určitej skutočnosti, ani váhu jednotlivých
dôkazov. Voľné hodnotenie dôkazov je dôsledkom zložitej duševnej činnosti a vytvára sa logickým
úsudkom. Orgány činné v trestnom konaní a súd musia vo svojom rozhodnutí zdôvodniť svoje vnútorné
presvedčenie. Vnútorné presvedčenie je odôvodnené objektívnymi skutočnosťami a je ich logickým
dôsledkom. Možno preto teda preskúmať, či postup pri vytváraní vnútorného presvedčenia bol správny

a či vnútorné presvedčenie je dôvodné. Ak teda súd prvého stupňa postupuje pri hodnotení dôkazov
dôsledne podľa § 2 ods. 12 Tr. por., to znamená, že ich hodnotí podľa vnútorného presvedčenia, ktoré
je založené na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo, ako aj v ich súhrne a urobí
logicky odôvodnené úplné skutkové závery, nemôže odvolací súd podľa § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por.
zrušiť napadnutý rozsudok ani preto, že by bolo možné na základe hodnotenia vykonaných dôkazov
v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por. dospieť aj k iným do úvahy prichádzajúcim skutkovým

výsledkom. V takom prípade by totiž nebolo možné napadnutému rozsudku súdu prvého stupňa vytknúť
žiadnu vadu v zmysle ustanovenia § 321 ods. 1 písm. b) Tr. por. V tejto súvislosti odvolací súd považuje
za potrebné zdôrazniť aj to, že ani v prípade, ak by skutkový stav veci nebol podľa názoru odvolacieho
súdusprávnezistený,pretožesúdprvéhostupňabynehodnotilsprávnedôkazyvykonanévovecisamej,
teda v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por., môže odvolací súd upozorniť súd prvého stupňa len na

to, v ktorých smeroch sa má konanie doplniť, alebo čím sa treba znovu zaoberať, nesmie však udeľovať
záväzné pokyny o spôsobe hodnotenia dôkazov.

Podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku ohľadne ustálenia skutkového stavu veci vo vzťahu ku
skutku,prektorýbolanaobžalovanéhopodanáobžaloba,okresnýsúdpoukázalnato,žeokremtvrdenia

obžalovaného neexistoval ani jeden dôkaz o tom, že by poškodený skutočne predal obžalovanému
pažiace boxy, uvedené v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Naopak, všetky výpovede vypočutých
osôb, relevantné v otázke, či došlo k predaju uvedených vecí obžalovanému, boli v neprospech
obžalovaného. Za tejto dôkaznej situácie podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné okresnému súdu
dôvodne vytýkať porušenie ustanovenia § 2 ods. 12 Tr. por. pri hodnotení vykonaných dôkazov.

V súvislosti s obranou obžalovaného v tomto konaní, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že
si je vedomý povinnosti obžaloby preukázať vinu obžalovaného, a teda v tomto smere je dôkazné
bremeno na obžalobe. Odvolací súd však považuje tiež za potrebné zdôrazniť aj to, že dôkazné
bremeno obžaloby nie je absolútne, nakoľko dôkazné bremeno o obžalovaným tvrdenom tzv. „alibi“ je

na obžalovanom. Ak teda v prejednávanom prípade obžalovaný tvrdil, že bol vlastníkom predmetných
vecí, dôkazné bremeno na preukázaní riadneho nadobudnutia vlastníckeho práva k uvedeným veciam
bolo na obžalovanom. Keďže v danej veci z vykonaného dokazovania nebolo pochýb o tom, že pôvodné
vlastníctvo predmetných vecí patrilo poškodenému, poškodený poprel, že by vlastníctvo týchto vecí
previedol na obžalovaného a tvrdenia obžalovaného o uvedení do omylu neboli vôbec žiadnym iným vo

veci vykonaným dôkazom preukazované, odvolací súd považoval okresným súdom ustálené skutkové
zistenia v napadnutom rozsudku za správne, majúce oporu vo výsledkoch vykonaného dokazovania a
vyvodené na základe hodnotenia vykonaných dôkazov v súlade s ustanovením § 2 ods. 12 Tr. por.

Pokiaľ ide o obhajobou namietané odmietnutie vypočutia doposiaľ nestotožnenej osoby vodiča, ktorý

mal priviesť predmetné veci od poškodeného k obžalovanému, podľa názoru odvolacieho súdu okresný
súd v tejto otázke postupoval v súlade s ustanovením § 272 ods. 3 Tr. por., ak odmietol vykonať
tento dôkaz, ktorý sa týka okolnosti nepodstatnej pre rozhodnutie. Okolnosti prepravy predmetných vecí,
vrátane toho, či sa tejto prepravy zúčastnil svedok Chobot, ani podľa názoru odvolacieho súdu nemôžu
byť za súčasnej dôkaznej situácie rozhodné pre posúdenie, či došlo k prevodu vlastníckeho práva z

poškodeného na obžalovaného.

Následne odvolací súd nad rámec odvolaním vytýkaných vád preskúmal správnosť a zákonnosť
napadnutých výrokov rozsudku okresného súdu o vine, ako aj o treste, keďže odvolanie voči výrokom o
trestebolovdôvodochodvolaniaodôvodňovanélennesprávnosťouvýrokovovine,zhľadiskaexistencie

prípadných chýb, ktoré by odôvodňovali podanie dovolania.

Z tohto hľadiska odvolací súd považuje za potrebné poukázať na to, že podľa § 371 ods. 1 Tr. por.
dovolanie možno podať, aka) vo veci rozhodol nepríslušný súd,
b) súd rozhodol v nezákonnom zložení,
c) zásadným spôsobom bolo porušené právo na obhajobu,

d) hlavné pojednávanie alebo verejné zasadnutie bolo vykonané v neprítomnosti obvineného, hoci
na to neboli splnené zákonné podmienky,
e) vo veci konal alebo rozhodol orgán činný v trestnom konaní, sudca alebo prísediaci, ktorý mal byť
vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania,
f) trestné stíhanie bolo vykonané bez súhlasu poškodeného, hoci jeho súhlas sa podľa zákona

vyžaduje,
g) rozhodnutie je založené na dôkazoch, ktoré neboli súdom vykonané zákonným spôsobom,
h) bol uložený trest mimo zákonom ustanovenej trestnej sadzby alebo bol uložený taký druh trestu,
ktorý zákon za prejednávaný trestný čin nepripúšťa,
i) rozhodnutie je založené na nesprávnom právnom posúdení zisteného skutku alebo na nesprávnom
použití iného hmotnoprávneho ustanovenia; správnosť a úplnosť zisteného skutku však dovolací súd

nemôže skúmať a meniť,
j) bolo uložené ochranné opatrenie, hoci na to neboli splnené zákonné podmienky,
k) proti obvinenému sa viedlo trestné stíhanie, hoci bolo neprípustné,
l) odvolací súd zamietol odvolanie podľa § 316 ods. 1, hoci na to neboli splnené zákonné dôvody,
alebo zobral na vedomie späťvzatie odvolania obhajcom alebo osobou uvedenou v § 308 ods. 2

napriek tomu, že obvinený nedal výslovný súhlas na späťvzatie odvolania,
m) pred podaním obžaloby generálny prokurátor zrušil právoplatné rozhodnutie prokurátora po
lehote uvedenej v § 364 ods. 3,
n) bol obvinenému uložený trest odňatia slobody na doživotie a súd rozhodol, že podmienečné
prepustenie z výkonu tohto trestu nie je prípustné.

Na základe preskúmania výrokov rozsudku okresného súdu z uvedených dôvodov odvolací súd v
prejednávanom prípade nezistil existenciu vád napadnutého rozsudku, uvedených v ustanovení § 371
ods. 1 Tr. por.

Podľa § 319 Tr.por. odvolací súd odvolanie zamietne, ak zistí, že nie je dôvodné. Keďže s poukazom
na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné, rozhodol
tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný

prostriedok.