Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2020

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9CoSr/1/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7617218278
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2020:7617218278.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a členiek

senátu JUDr. Táne Veščičikovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu: A. D., nar. XX.X.XXXX,
bytom S. E. K., R. XX/X, zast. JUDr. Michalom Michalovčíkom, advokátom, Košice-Staré Mesto, Pri
jazdiarni 1 proti žalovanému: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO 35724803, zast.
Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, o zrušenie
rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves
č.k. 5Csr/2/2017-86 z 26.3.2019

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) rozsudkom zrušil
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri Asociácii pre arbitráž so sídlom
Vansovej 2, 811 03 Bratislava zo dňa 31.8.2017 sp. zn. SRSAspA 08032/15. Žalobcovi priznal
proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 % s tým, že o jej výške bude rozhodnuté po
právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal zrušenia rozhodcovského rozsudku Stáleho
rozhodcovského súdu z dôvodov podľa § 45 ods. 1 písm. e/, g/, i/, l/ zák. č. 335/2004 Z.z. o
spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní (ďalej len „ZoSRK“), predovšetkým z dôvodu neplatnosti
spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy.

3. Vychádzal zo zistenia, že Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom
v Bratislave, rozhodcovským rozsudkom zo dňa 31.08.2017, sp. zn. SRSAspA 08032/15, ktorý bol

žalobcovidoručenýdňa25.09.2017,rozhodolonávrhužalovanéhotak,ženávrhužalovanéhonazačatie
konania zo dňa 18.11.2015 vyhovel a žalobcu zaviazal na zaplatenie sumy 715,56 eur s prísl., trov
rozhodcovského konania, priznaný nárok mu povolil splácať v splátkach vo výške 25,00 eur mesačne
pod následkom straty výhody splátok a vo zvyšnej časti návrh na začatie konanie zamietol. Ďalej
vychádzal zo zistenia, že právny predchodca žalovaného so žalobcom uzavreli zmluvu o pripojení
vrátane kúpnej zmluvy (predaj koncového zariadenia) a Dodatku k zmluve o pripojení v roku 2005 (č.
zákazníka: XXXXXXXXXX). Dňa 28.9.2010 sporové strany podpísali dohodu o uzavretí splátkového

kalendára a uznaní záväzku, žalovaný výzvou zo dňa 9.9.2015 vyzval žalobcu na označenie Stáleho
rozhodcovskéhosúduaupozornenienavýškunesplatenejpohľadávkyavýzvunajejúhradu,ktorélistiny
podľa doručenky žalobca prevzal 21.9.2015. Pokus žalovaného o zmier zo dňa 3.11.2015 a oznámenie o
výbere Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 3.11.2015, boli žalobcovi odoslané žalovaným 4.11.2015.4. Konštatoval, že dňa 28.9.2010 bola medzi žalobcom a žalovaným uzavretá Dohoda o uznaní
splátkového kalendára a uznaní záväzku. Dohoda má predtlačenú formu, dopisované do nej boli

osobné údaje dlžníka (žalobcu), uznaný záväzok, výška dohodnutých splátok, dátum splátky v mesiaci
a dátum prvej splátky, miesto a dátum podpisu Dohody. Podľa bodu 2. predmetnej Dohody žalovaný
uznáva čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý mu vznikol na základe zmluvy
uzatvorenej s pôvodným veriteľom Slovak Telecom, a.s., č. zmluvy / číslo zákazníka: 1159848500-01 zo
dňa (neuvedené) s tým, že dlžná suma pozostáva z istiny vo výške 901,74 eur, príslušenstva pohľadávky

podľa zmluvy a nákladov na inkasné konanie vo výške 149,37 eur. Podľa bodu 3. predmetnej Dohody, sa
žalobcazaviazalsplatiťsvojzáväzokvočiveriteľovivmesačnýchsplátkachvovýške22,16eursplatných
v 18 deň. v mesiaci počnúc od 18.10.2010. Súčasťou bodu 3. Dohody je aj predtlačený text, že žalovaný
vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch. Bod 4. predmetnej Dohody obsahuje
Rozhodcovskú doložku, ktorá má celú formu predtlačeného textu. Podľa tejto Rozhodcovskej doložky
sa zmluvné strany dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú z tejto dohody vrátane sporov o jej platnosť,

výklad alebo zrušenie, budú riešené: a) pred Stálym rozhodcovským súdom zriadeným spoločnosťou
Slovenská rozhodcovská, a.s. so sídlom v Bratislave, ak žalujúca zmluvná strana podá žalobu na
rozhodcovskomsúde;rozhodcovskékonaniebudevedenépodľavnútornýchpredpisovrozhodcovského
súdu, a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov rozhodcovského súdu, alebo
b) pred Rozhodcovským súdom zriadeným pri Slovenskej hospodárskej komore, s.r.o. so sídlom Košice

jediným rozhodcom ustanoveným predsedom rozhodcovského súdu, a to v súlade so štatútom a
rokovacím poriadkom rozhodcovského súdu alebo c) pred príslušným súdom Slovenskej republiky ak
žalujúca zmluvná strana podá žalobu na súde podľa príslušného právneho predpisu (O.s.p.). Zmluvné
strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek
sporu, ktorý vznikne z tejto dohody vrátane sporu o jej platnosť, výklad alebo zrušenie na všeobecnom

súde,považujesatátoskutočnosťzarozväzovaciupodmienkutejtorozhodcovskejdoložky.Ustanovenie
tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na súde bola podaná žaloba na rozhodcovský
súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou doložkou v súlade s vnútornými predpismi rozhodcovského
súdu založená právomoc rozhodcovského súdu.

5. Po právnom posúdení veci podľa § 46 ods. 1, 3 (správne § 45 ods. 1, 3 - poznámka odvolacieho
súdu), § 46 ods. 1, § 73 ods. 3, 4 a § 28 ods. 6 ZoSRK, § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, 2, § 5 ods. 2 zák.
č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení účinnom v čase uzavretie rozhodcovskej zmluvy
(ďalej len „ZoRK“), § 37 ods. 1, § 39, § 52 ods. 1 až 4, § 53 ods. 1 až 3, § 53 ods. 4 písm. r/, § 53
ods. 5 OZ prihliadajúc na výsledky vykonaného dokazovania mal za to, že vzťah medzi žalobcom

a žalovaným je vzťahom spotrebiteľsko-právnym. Konanie pred rozhodcovským súdom posudzoval
podľa ZoSRK, pričom samotnú rozhodcovskú zmluvu posudzoval podľa predpisov účinných v čase jej
uzavretia, vzhľadom na to, že základným žalobcom uvádzaný dôvodom, na základe ktorého sa domáhal
zrušenia rozhodcovského súdu, bola tvrdená neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, ktorá je otázkou, ktorú
súd v tomto druhu konania skúma vždy ex offo. Vyhodnotil vykonaný úkon uznania dlhu ako neplatný

pre nedostatok vôle a slobody v zmysle § 37 OZ, ako aj pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39
OZ, konštatujúc, že pre platnosť uznania záväzku je potrebné, aby toto obsahovalo všetky zákonom
vyžadované náležitosti. Len samotné splnenie týchto náležitostí však ešte nerobí z právneho úkonu
uznávacie vyhlásenie, pokiaľ nie je podložené aj vôľou konajúcej osoby smerujúcou k vzniku práv či
povinností vyplývajúcich z § 110 ods. 1, prípadne z § 558 Občianskeho zákonníka (viď napr. rozsudok

NS ČR sp. zn. 33 Odp/501/2004, rozsudok Krajského súdu Bratislava sp.zn. 9Co/659/2013 zo dňa
21.4.2016). V predmetnej veci považoval za nesporné, že žalobca mal uznať už premlčaný dlh. Poukázal
na skutočnosť, že sa tak malo stať prostredníctvom formulárového tlačiva predloženého žalobcovi
žalovaným, ktorého obsah žalobca nemohol nijako ovplyvniť. Z úradnej činnosti súdu bolo známe, že
žalovaný tento formulár používal opakovane, vo vzťahu k neurčitému množstvu dlžníkov. Z predmetného

tlačiva (Dohody) podľa záveru súdu nevyplýva, že by mal žalobca možnosť rozhodcovskú doložku ako
jeho súčasť odmietnuť, ani to, že by mal možnosť voľby, či ju prijíma alebo nie. Rozhodcovská doložka
tak nebola individuálne dojednaná a žalovaný v konaní opak nepreukázal. Formulácia rozhodcovskej
doložky ja taká, že v prípade začatia rozhodcovského konania zo strany dodávateľa, je spotrebiteľ
nútený sa mu podrobiť a nemá možnosť výberu medzi rozhodcovským konaním a konaním pred

všeobecným súdom. Uzavrel, že predmetná rozhodcovská doložka je z tohto pohľadu neprijateľnou
zmluvnou podmienkou a ako taká je neplatná. Následný postup žalovaného v zmysle § 73 ods. 8 ZoSRK
nebol spôsobilý túto skutočnosť napraviť. Dospel k záveru, že dohoda bola podpísaná veriteľom a
dlžníkom súčasne, u žalobcu absentovala skutočná vôľa uznať dlh, pretože skutočnou vôľou žalobcubola možnosť uhrádzať dlh v splátkach. Skutočnosť, že žalovaný do textu dohody zakomponoval aj vetu
„Dlžník vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch“, podľa záveru súdu nemožno
považovať za preukázanie vedomosti žalobcu o tom, že dlh, ktorý uznáva je premlčaný a o tom, aké

dôsledky podpísanie uznania dlhu vyvoláva. V dohode nie sú tieto následky ani samotná podstata
premlčania bližšie vysvetlené. Podľa záveru súdu nemožno ani rozumne predpokladať, že by priemerný
spotrebiteľ mal o týchto právnych inštitútoch vedomosť. Považoval za viac než pravdepodobne, že ak
by spotrebiteľ (žalobca) poznal význam premlčania a vedel by, že už uplynula premlčacia lehota a
zanikla tak vymáhateľnosť pohľadávky, nebol by súhlasil ani len s predloženou dohodou o splátkach.

Uzavrel, že dohoda o uznaní dlhu je neplatná a preto je neplatná aj rozhodcovská doložka ako jej
súčasť. Rozhodcovská doložka podľa záveru súdu prvej inštancie je neplatná aj z dôvodu, že ide o
neprijateľnú zmluvnú podmienku. Z uvedených dôvodov žalobe vyhovel. Za ďalšie zákonné dôvody
zrušenia rozhodcovského rozsudku považoval skutočnosť, že rozhodca v rozhodcovskom konaní
považoval rozhodcovskú doložku za platnú, za platné považoval aj uznanie dlhu vrátane jeho dôsledkov
na plynutie premlčacej doby, teda nepostupoval v súlade s § 28 ods. 6 ZoSRK, neposkytol tým žalobcovi

ochranu, ktorá mu ako spotrebiteľovi na základe všeobecne záväzných predpisov patrí, vec nesprávne
právne posúdil a zaviazal tak žalobcu na plnenie, ktoré odporuje právnym predpisom aj dobrým mravom.

6. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a v spore úspešnému žalobcovi priznal voči
neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania, keďže nezistil dôvody pre aplikáciu § 257 C.s.p.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

7. Rozsudok napadol včas podaným odvolaním žalovaný z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhol rozsudok zmeniť, žalobu zamietnuť, resp.

zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Mal za to, že v konaní neboli preukázané
dôvody na zrušenie rozhodcovského rozsudku, súd sa nevysporiadal s jeho námietkami, poukázal na
to, že je subjektom, ktorého predmetom činnosti je mimosúdne vymáhanie pohľadávok, z uvedeného
dôvodu sa primárne pokúsil o mimosúdne urovnanie predmetnej pohľadávky, pričom výsledkom
mimosúdnych rokovaní bola vôľa a ochota žalobcu predmetnú pohľadávku uhradiť, avšak z dôvodu

nedostatku finančných prostriedkov nebolo v možnostiach právneho predchodcu žalobcu pohľadávku
uhradiť v celosti. Keďže nemal v úmysle zbytočne navyšovať pohľadávku o trovy súdneho, prípadne
exekučného konania, žalobca predmetnú pohľadávku, čo do dôvodu a výšky uznával, poskytol mu ešte
možnosť uhradiť mu pohľadávku v splátkach po 22,16 eur mesačne. Z uvedeného dôvodu uzavrel so
žalobcom 28.9.2010 dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku. Zastával názor, že

z formálneho, materiálneho hľadiska spĺňa predmetná dohoda všetky náležitosti, ktoré zákon vyžaduje
pre platnosť uznania dlhu, čo má za následok predpoklad, že záväzok trval aj v čase uznania. Podľa
neho zároveň žalobca v dohode v bode 3 potvrdil vedomosť o premlčaní dlhu, v ktorom je jednoznačne,
zrozumiteľne a jasne uvedené: „Osoby uvedené v bode 1. 2 alebo 1.3 dohody vyhlasujú, že majú
vedomosť o premlčaní dlhu a o jeho následkoch“. Žalobca porušil predmetnú dohodu, preto bol nútený

obrátiť sa so svojim nárokom na zaplatenie predmetnej pohľadávky na Stály rozhodcovský súd. Zastával
názor,žekonaniežalobcunemožnopovažovaťzamorálneačestné,pretonemožnosúhlasiťstým,resp.
je absurdné, aby takému konaniu bola zo strany súdu poskytnutá ochrana. Nestotožnil sa s právnym
záverom súdu, že ako veriteľ dosiahol uzatvorenie dohody za použitia nekalej obchodnej praktiky,
ktorá spočíva v tom, že právny úkon, obsahom ktorého bolo uznanie dlhu, bol súčasťou predtlačeného

formulára, do ktorého sa len doplnili údaje o žalobcovi. V prípade, ak by sa za nekalú obchodnú
praktiku považovala každá zmluva na predtlačenom formulári, nemohli by sa prakticky uzatvárať žiadne
zmluvy, nakoľko všetky banky, telekomunikačný operátor, či poisťovne využívajú takýto typ zmlúv vo
vzťahu k spotrebiteľovi. Poukázal na to, že obsah dohody nie je tak rozsiahly, aby sa s ním žalobca
nemal možnosť oboznámiť, v pokoji prečítať a prípadne, ak mal záujem uzatvoriť dohodu s takýmto

obsahom vysloviť s ňou súhlas podpisom, resp. odmietnuť ju a nepodpísať. Nestotožnil sa ani s
argumentáciou, že priemerný spotrebiteľ nemôže mať vedomosť o následkoch inštitútu premlčania.
Poukázal na definíciu pojmu „priemerný spotrebiteľ“ v zmysle judikatúry ESD. Bol toho názoru, že v
prípade, ak dlžník uznáva premlčaný dlh, je to len v jeho prospech, nakoľko ak takýto dlžník zaplatí,
nebude viac vedený v registri neplatičov, čím predíde napr. situácii, kedy by zo strany poskytovateľa

telekomunikačných služieb nemuselo byť vyhovené jeho žiadosti o poskytnutie služby. Na podporu
svojich tvrdení ohľadom dohody o uznaní záväzku poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej
Bystrici sp.zn. 16Co/239/2014 z 11.11.2014, sp.zn. 15Co/28/2013 z 30.10.2013, rozhodnutie Krajského
súdu v Prešove sp.zn. 9Co/41/2013 z 10.6.2014, časť odôvodnenia ktorých citoval.8. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok ako vecne správny a priznať
mu náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Poukázal na to, že rozhodcovská doložka bola

súčasťou predmetnej formulárovej zmluvy - Dohody o uznaní záväzku a dojednanie rozhodcovskej
doložky nebolo dôvodom uzatvárania dohody o uznaní záväzku. Takúto rozhodcovskú doložku nebolo
možné ani odmietnuť. Opätovne poukázal na rozhodovaciu prax súdov napr. rozsudok Krajského súdu
v Trenčíne sp.zn. 19Co/815/2013 z 10.4.2014, časť odôvodnenia ktorého citoval. Mal za to, že dohoda
o uznaní záväzku zvýhodňuje veriteľa, resp. dodávateľa vo vzťahu k dlžníkovi a spotrebiteľovi a to v

hrubej nerovnováhe v neprospech spotrebiteľa, keďže situácia a okolnosti vzťahu medzi veriteľom a
dlžníkom predpokladajú výlučne len možnosť dodávateľa podať žalobu na rozhodcovský súd a takto
aj vylúčiť naplnenie rozväzovacej podmienky. Len dodávateľ má z povahy rozhodcovského konania
prakticky možnosť podať žalobu na rozhodcovský súd, takéto ustanovenie, hoci počíta aj s možnosťou
podať žalobu na všeobecný súd, počíta s tým, že k realizácii tohto práva zo strany spotrebiteľa prakticky
nedôjde. Zdôrazňoval, že žaloba v predmetnej veci sa týka primárne posúdenia platnosti či neplatnosti

dojednania o rozhodcovskej doložke, ktoré podľa jeho názoru je neplatné. Rozhodcovská doložka je
neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1, 4 písm. r/ OZ a v spojení s § 53 ods. 5 OZ je táto neplatná. Ak je
rozhodcovská doložka neplatná, ide o rovnaký stav, akokeby rozhodcovská zmluva neexistovala, preto
rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zo dňa 31.8.2017 sp.zn. SRSAspA 08032/15 je
nulitným aktom. K tejto otázke opätovne poukázal na uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo/1/2012 z 21.3.2012,

uznesenie ÚS SR sp.zn. IV.ÚS 55/2011, IV.ÚS 60/2011 a uznesenie NS SR sp.zn. 6Cdo/3/2013 z
13.3.2013.

9. Vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného bolo žalovanému doručené 28.8.2019. Ďalšie vyjadrenia
vo veci podané neboli.

10. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako
podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné bez nariadenia
pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v rozsahu danom ust. § 379 a § 380 C.s.p. a z
hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť.

11. Rozsudok je vo výroku o veci samej vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle § 387 ods. 1
C.s.p. potvrdil.

12. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.1.2020 o 10,00 hod. v

pojednávacej miestnosti č.dv. 202/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené dňa 23.1.2020 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle § 219 ods. 1,3
C.s.p..

13. Žalovaný namieta odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.

14. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p. odvolací súd uvádza, že právnym
posúdenímječinnosťsúdu,priktorejzoskutkovýchzistenívyvodzujeprávnezáveryaaplikujekonkrétnu
právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii
práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny

predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval
na daný prípad.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že tento odvolací dôvod nie je naplnený.

16. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v dostatočnom rozsahu pre náležité zistenie
skutkového stavu, vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ust. § 191 a § 192 C.s.p., z týchto dôkazov dospel
k správnym skutkovým zisteniam, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie, zo zisteného skutkového stavu
vyvodilajsprávnyprávnyzáveranebolozistenéžiadneporušenieprocesnýchprávaniinávadakonania,
ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, preto odvolací súd rozsudok ako vecne

správny podľa ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil.

17. Správne a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody napadnutého rozsudku, s ktorými sa odvolací súd
v celom rozsahu stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).18. Žalovaný v odvolaní argumentuje skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej
inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho

odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú
prijať iné závery.

19. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací
súd uvádza:

20. Súd prvej inštancie na podklade vykonaného dokazovania dospel k záveru, že sú naplnené
skutkové a právne dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku, ktorý bol žalobou napadnutý, pretože
rozhodcovská doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu je neplatná.

21. Medzi stranami nebola spornou skutočnosť, že zmluva o pripojení vrátane kúpnej zmluvy uzavretej

medzi žalobcom a právnym predchodcom žalovaného je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, pretože
napĺňa všetky znaky uvedené v § 52 ods. 1, 3 a 4 OZ. Odvolací súd súhlasí s právnym názorom
súdu prvej inštancie, že žalobca nemal možnosť rozhodcovskú doložku ako súčasť Dohody o uzavretí
splátkového kalendára a uznaní záväzku odmietnuť, ani nemal možnosť voľby, či ju prijíma alebo nie,
teda nebola individuálne dojednaná. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať

ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (neprijateľná podmienka). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia,
alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné
ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia

dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Ust. § 53 ods. 4 OZ obsahuje demonštratívny výpočet neprijateľných zmluvných podmienok v
spotrebiteľských zmluvách. Z uvedeného je zrejmé, že dôkazné bremeno na preukázanie toho, že
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom boli dojednané individuálne, je

na dodávateľovi. V prípade tzv. formulárových zmlúv navyše platí, že aj keď spotrebiteľ mal možnosť
sa s nimi oboznámiť pred podpisom zmluvy, je podstatné, či mohol ovplyvniť ich obsah. V tejto časti
spočíva dôkazné bremeno na dodávateľovi. Pritom nie je rozhodujúce, na akom mieste dohody sa
nachádza rozhodcovská doložka. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie v tom, že
rozhodcovská doložka nebola dojednaná individuálne. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že žalobca

ako spotrebiteľ podpísal dohodu o uzavretí splátkového kalendára. Žalobcovi ako spotrebiteľovi nebola
poskytnutá možnosť neuzavrieť rozhodcovskú doložku súčasne s dohodou o uzavretí splátkového
kalendára a ovplyvniť tak obsah zmluvných dojednaní tak, aby v prípade vylúčenia rozhodcovskej
doložky s ním dodávateľ uzavrel dohodu o splátkovom kalendári. Táto rozhodcovská doložka tak svojim
obsahom a formou spôsobila nevyváženosť práv a povinností zmluvných strán v neprospech žalobcu

ako spotrebiteľa.

23. Vecne správne je aj rozhodnutie o trovách konania, pretože žalobca mal v konaní plný úspech.

24. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov, ako aj z dôvodov, ktoré obsahuje odôvodnenie rozhodnutia

súdu prvej inštancie, odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa §
387 ods. 1 C.s.p.

25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 396 ods.
1 C.s.p. Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov

odvolacieho konania proti žalovanému. O výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
tohto rozhodnutia samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).

26. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).