Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 20. apríl 2016

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/569/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7713211177
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 04. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Kunay
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2016:7713211177.2

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach vo veci žalobkyne V. K., bytom B. Č.. XX, proti žalovanému Rapid life
životná poisťovňa, a.s., Košice, Garbiarska 2, IČO: 31 690 904, za účasti vedľajšieho účastníka
na strane žalobkyne Ochrana spotrebiteľom a vlastníkom bytov, Košice, Škultétyho 3, IČO: 42 249
708, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku 8C/153/2013-199 z
28.8.2015 Okresného súdu Michalovce

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku o trovách konania, vrátane trov konania vo vzťahu žalovaného a
vedľajšieho účastníka a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súdprvéhostupňarozsudkomžalobu zamietol,žalobkynináhradutrovkonania nepriznalažalovaného
zaviazal zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi náhradu trov konania vo výške 297,60 € k rukám jeho
právneho zástupcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z toho, že žalobkyňa sa podanou

žalobou domáhala zrušenia rozhodcovského rozsudku č.3C/915/2012 zo dňa 19.1.2012 vydaného
Arbitrážnym súdom v Košiciach, čo odôvodnila neprijateľnou zmluvnou podmienkou obsiahnutou v
rozhodcovskej doložke. Po vykonanom dokazovaní dospel k názoru, že Arbitrážny súd Košice v danej
veci nemal právomoc rozhodnúť vo veci účastníkov a stotožnil sa s názorom žalobkyne o neplatnosti
dojednanej rozhodcovskej doložky. Napriek tomu, s prihliadnutím na § 243d ods. 1 zák.č. 233/1995 Z.z.
v znení účinnom od 1.1.2015, nepovažoval žalobu za dôvodnú. Podľa tohto zákonného ustanovenia

totiž nemožno po uplynutí 3 mesiacov od 1.1.2015 na základe predmetného rozhodcovského rozsudku
začať exekučné konanie a žalobkyňa takto nie je povinná žalovanému plniť. Pri rozhodovaní o trovách
konania nepostupoval podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Aj keď žalovaný mal v konaní plný úspech, došlo k
tomu len z dôvodu nadobudnutia účinnosti novely zákona č. 233/1995 Z.z. od 1.1.2015 a ak by k tejto
zmene právnej úpravy nedošlo, preskúmavaný rozhodcovský rozsudok by zrušil. Za použitia analógie
podľa § 143 O.s.p. mal za to, že právo na náhradu trov konania by mala žalobkyňa, hoci nemala úspech

vo veci. Keďže žalobkyňa si trovy konania nevyčíslila, tieto jej priznať nemohol. Priznal však náhradu
trov konania vedľajšiemu účastníkovi, ktorý stál na strane žalobkyne a žalovaného zaviazal na náhradu
trov právneho zastúpenia vo výške 297,60 €.

Rozsudok vo výroku o trovách konania napadol včas podaným odvolaním žalovaný, navrhol ho zmeniť
a žalobkyňu zaviazať na náhradu celých trov konania vo výške 301,62 €. Zdôraznil, že aj keď mal plný

úspech vo veci samej, súd prvého stupňa mu v priamom rozpore so zákonom náhradu trov konania
nepriznal. Nesúhlasil s použitím analógie podľa § 143 O.s.p., ktorý rieši celkom inú situáciu. Pri
priznávaní trov konania v občianskom súdnom konaní platí zásada úspechu v konaní a z tejto zásady
obsiahnutej v § 142 O.s.p. platia len výnimky výslovne uvedené v Občianskom súdnom poriadku. Aj
keď mal úspech vo veci samej, súd mu nepriznal náhradu trov konania voči žalobkyni a dokonca ho
zaviazal trovy zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi. Tento pritom do konania vstúpil na strane žalobkyne,

ktorá v konaní nemala úspech. V konečnom dôsledku priznanie trov neúspešnému žalobcovi, či dokonca
vedľajšiemu účastníkovi je úplne nezákonné a v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky.Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods.2 O.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného v
rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods.1,3 O.s.p. a zistil, že nie sú podmienky ani pre potvrdenie rozsudku,

ani pre jeho zmenu v napadnutých výrokoch, lebo súd prvého stupňa pri rozhodovaní neprimeraným
spôsobom použil analógiu zákona a odvolanie žalovaného tak možno považovať za dôvodné.

Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných
na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

Podľa § 143 O.s.p. odporca, ktorý nemá úspech vo veci, má právo na náhradu trov konania proti
navrhovateľovi, ak svojím správaním nedal príčinu na podanie návrhu na začatie konania.

Ust. § 142 O.s.p. vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania. To znamená, že
účastník, ktorý mal v sporovom konaní plný úspech, má právo na náhradu všetkých trov konania.

Náhrada je však obmedzená na náhradu všetkých trov vynaložených na účelné uplatňovanie alebo
bránenie práva. Posúdenie účelnosti závisí od okolností tej - ktorej veci. Ust. § 143 O.s.p. vyjadruje
výnimku z práva na náhradu trov konania podľa pomeru úspešnosti. Predstavuje tak výnimku z aplikácie
§ 142 umožňujúcu priznať náhradu trov konania žalovanému, ktorý úspech vo veci nemal, ak svojím
správaním nedal príčinu na podanie žaloby.

V prejednávanej veci podľa výsledku žalobkyňa v konaní úspech nemala, keďže jej žaloba bola
zamietnutá. Podstatný pre ňu aj pre rozhodnutie o trovách konania je výsledok sporu (vyznievajúci
v jej neprospech) a v tomto štádiu konania, pri rozhodovaní o trovách už dôvody zamietnutia žaloby
sú nepodstatné. Berúc do úvahy platnú procesnú úpravu, táto zásadne pri rozhodovaní o trovách

konania preferuje zásadu úspešnosti, až na prípustné výnimky, špecifikované v ustanoveniach § 143
až 147 O.s.p.. Podľa názoru odvolacieho súdu tieto výnimky rozširovať nemožno, a to ani v snahe
poskytnúť akúsi vyrovnávaciu spravodlivosť. Rozhodovanie o náhrade trov konania je pritom integrálnou
súčasťou súdneho konania ako celku. Z hľadiska kritérií spravodlivého procesu môže nadobudnúť
relevantnú dimenziu vtedy, ak by ustanovenia, ktoré upravujú rozhodovanie o náhrade trov konania boli

interpretované a aplikované ľubovoľne, svojvoľne alebo v zjavnom rozpore s princípmi spravodlivosti.

Odvolací súd je toho názoru, že žalobkyňa evidentne úspech v konaní nemala. Postavenie vedľajšieho
účastníka, ktorý do konania vstúpil na podporu jej záujmov je charakterizované rovnakými procesnými
právami a povinnosťami, ako žalobkyne, na strane ktorej sa pripojil alebo na strane ktorej vystupuje.

Jehopostaveniejeodlišnétým,žeikeďkonávlastnýmmenom,jehopostavenieječiastočneobmedzené
postavením účastníka, ktorý je dominus litis. V dôsledku uvedeného teda vedľajší účastník znáša osud
hlavného účastníka, na podporu ktorého do konania vstúpil aj pri rozhodovaní o trovách konania.

S prihliadnutím na vyššie uvedené závery je odvolanie žalovaného dôvodné a rozhodnutie súdu prvého

stupňaneobstojívovýrokuotrováchkonaniavovzťahužalovanéhoažalobkynesvedľajšímúčastníkom
vystupujúcim na jej strane. Úlohou prvostupňového súdu teda bude opätovne rozhodnúť o trovách
konania a svoje rozhodnutie odôvodniť tak, aby bolo v každom smere úplné a presvedčivé.

V novom rozhodnutí rozhodne súd prvého stupňa aj o trovách tohto odvolacieho konania.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0 ( § 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení
účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.