Uznesenie ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. január 2020

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13Co/6/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6309202107
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ama Odalošová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6309202107.13

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Amy Odalošovej a členiek senátu JUDr. Danice Kočičkovej a Mgr. Kataríny Katkovej v právnej veci
žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava,
zastúpený:TOMÁŠKUŠNÍR,s.r.o.,IČO:36613843,sosídlomÚdernícka5,Bratislava,protižalovaným:
1/ O. M., nar. XX. XX. XXXX, 2/ O. M., nar. XX. XX. XXXX, obaja bytom M. XXX/XX, A., o zaplatenie

4.315,87 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k.
6C/199/2009-356 zo dňa 14. septembra 2018, takto

r o z h o d o l :

I. Výrok rozhodnutia, ktorým súd prvej inštancie rozhodol, že žalobca má nárok na náhradu trov konania
v rozsahu 50%, m e n í tak, že žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne
žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd
prvej inštancie rozhodne o ich výške.

II. Žalovaní v 1/ a 2/ rade s ú p o v i n n í zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi náhradu
trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia, ktorým súd prvej
inštancie, ktorým súd rozhodne o ich výške.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súdprvejinštancierozsudkomzodňa18.októbra2016rozhodoltak,žežalovanýmv1/a2/radeuložil

povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi 4.315,87 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške
8,5 % ročne od 24. 11. 2010 až do zaplatenia do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia. V prevyšujúcej časti
úrokov z omeškania súd žalobu zamietol. Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
50 %.

2. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil v časti, ktorou súd prvej inštancia žalobu zamietol

a v závislom výroku o náhrade trov konania.

3. Následne súd prvej inštancie rozsudkom 6C/199/2009-356 zo dňa 14. septembra 2018 rozhodol
o zvyšku predmetu konania (zrušenej časti), tak, že žalovaní v 1/ a 2/ rade sú povinní spoločne a
nerozdielne zaplatiť žalobcovi, popri povinnosti uloženej rozsudkom Okresného súdu Brezno, č. k.
6C/199/2009-288 zo dňa 18. 10. 2016 úroky z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4.315,87 od

20. 12. 2007 do 23. 11. 2010 (výrok I.).
Žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % (výrok II.).

4. V odôvodnení rozhodnutia okresný súd uviedol, že žalobca hradil z garančného fondu škodu v sume
130 020,- Sk (4 315,87 Eur) a má nárok na nahradenie celej tejto sumy od žalovaných v 1/ a 2/ rade, a
to solidárne. Nárok na zaplatenie istiny bol v konaní právoplatne žalobcovi priznaný. V časti rozhodnutia

o úroku z omeškania je rozhodujúci úkon žalobcu, a to výzva na úhradu istiny, ktorá bola žalovanému
v 1/ rade doručená dňa 19.11.2007, žalobca písomne vyzval žalovaného na úhradu predmetnej sumy vtermíne do 19.12.2007. Po výzve sa dlžníci dostávajú do omeškania, a to uplynutím lehoty na plnenie.
Dňa 20.12.2007 tak boli žalovaní v 1/ a 2/ rade v omeškaní s plnením právoplatne priznanej istiny 4
315,87 Eur a žalobcovi patrí aj úrok z omeškania od tohto dátumu až do zaplatenia v zmysle § 517

ods. 2 Občianskeho zákonníka. Od 24.11.2010 bol už žalobcovi nárok na úrok z omeškania právoplatne
priznaný, v poradí druhým rozsudkom v tejto veci zostalo teda priznať predmetný nárok na úroky z
omeškania od 20.12.2007 do 23.11.2010.

5. O trovách konania okresný súd rozhodoval podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, keď v spore

úspešnou stranou bol žalobca, ktorému tak patrí náhrada trov konania. Okresný súd vo veci aplikoval
aj ustanovenie § 257 CSP a znížil tento nárok žalobcu na 50 %. Pre ochranu resp. uplatnenie svojich
práv bol žalobca nútený podať vo veci žalobu, keďže ani pôvodne žalovaný subjekt, voči ktorému
bolo následne konanie zastavené, ani následne žalovaní v 1/ a 2/ rade nehradili dobrovoľne sumu
uplatneného nároku. Žalobca na to vynaložil len nevyhnutné náklady. Okresný súd mal za to, že napriek
uvedenému sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalobcovi nepriznal náhradu trov

konania v celom rozsahu. Ide o okolnosti predchádzajúce aj nasledujúce po predmetnej dopravnej
nehode, ktoré pôvodne svedčili o tom, že vozidlo vedené žalovaným v 1/ rade v čase nehody bolo
poistené povinným zmluvným poistením v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. Po prevode vlastníctva
z pôvodného vlastníkaG. B. na žalovaného v 2/ rade aj v čase predmetnej dopravnej nehody sa v
predmetnom vozidle nachádzal doklad o poistke (kartička k poisteniu vozidla) aj doklad o zaplatení

poistného, z čoho nový vlastník aj vodič vozidla, teda žalovaní v 1/ a 2/ rade mohli byť v dobrej
viere o tom, že predmetné vozidlo je poistené. Po výzve na plnenie od žalobcu tu teda bol racionálny
dôvod na ich strane pre to, aby takéto plnenie odmietli vykonať, so zdôvodnením, že žalobca nemal
uhrádzať plnenie zo vzniknutej škody pri dopravnej nehode, keďže povinnou na takéto plnenie by
mala byť poisťovňa Kooperativa, a.s., u ktorej existovalo poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú

prevádzkou motorového vozidla. Rovnako po podaní žaloby na súd, na základe oznámenia žalobcovi
Kooperativou, a.s., že takéto poistenie k predmetnému vozidlu neexistovalo a po tom, čo žalobca sám
zo vzniknutej škody plnil, sa stále žalovaní mohli odvolať na doklady, ktoré o poistení svedčili, ako aj
na ďalšiu listinu, ktorá bola doručená do súdneho spisu, a to poistnú zmluvu č. 3490288798, na tlačive
poisťovne Kooperativa poisťovňa, a.s., z ktorej znovu vyplývalo, že poistenie k predmetnému vozidlu

v čase nehody skutočne existovalo. Naopak pre opačný záver stále svedčilo len tvrdenie spoločnosti
Kooperativa, a.s., avšak bez dostatočného vysvetlenia existencie vydaných dokladov o poistení. Ani
po rozsiahlom dokazovaní sa samotnému súdu nepodarilo zistiť, čo sa stalo po vykonaní právnych
úkonov, ktoré boli súdu doložené, t.j. z akého dôvodu poistenie nevzniklo, príp. vzniklo a následne
bolo zrušené po tom, ako bola uzavretá uvedená poistná zmluva, po tom ako boli vydané doklady o

takejto poistke (kartička o poistke) a doklad o zaplatení poistného. Na tieto otázky uvedená poisťovňa
nedokázala odpovedať a ani svoje prípadné zdôvodnenie doložiť nejakými listinami či inými dôkazmi.
Tak v čase podania žaloby, ako aj v priebehu konania, pri takomto stave dokazovania o existencií či
neexistencií poistenia tu teda stále bol racionálny dôvod na strane žalovaných odmietať vykonať plnenie
vočižalobcovi,ktoréhonárokvyplývalpráveztvrdenejneexistenciepredmetnéhopoistenia.Aknakoniec

súd prvej inštancií, v spojení s vysloveným právnym názorom odvolacieho súdu dospel ku skutkovým
záverom o neexistencií predmetného poistenia, potom sa tak stalo nie zavinením žalobcu či žalovaných,
ale tretej strany. Žalobca nemal inú možnosť, než postupovať tak ako postupoval, na základe vzniknutej
škody a vyjadrenia, resp. tvrdenia poisťovne Kooperativa, a.s. o neexistencii poistenia, ďalej nemal inú
možnosť ako uplatniť náhradu poskytnutého plnenia zo škody voči žalovaným, na druhej strane žalovaní

mali dôvod na neposkytnutie takéhoto plnenia, a to z dôvodu existencie dobrej viery o tom, že predmetné
vozidlo poistené v čase nehody bolo, pričom ich dobrá viera nespočívala na subjektívnom pocite, ale na
objektívne existujúcich listinách. Z uvedeného pre súd vyplynulo, že vzniknuté trovy konania na strane
žalobcu bude sčasti znášať sám žalobca a sčasti žalovaní, keďže hlavným vinníkom tohto stavu bola
poisťovňa Kooperativa, a.s., ktorá nebola stranou súdneho sporu.

6. Proti rozsudku v časti výroku o trovách konania podal odvolanie žalobca. Navrhol rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmeniť tak, že súd žalobcovi prizná nárok na náhradu trov konania proti žalovaným v
rozsahu 100 %, odvolanie podal z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci, v súlade s § 255
ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, iba výnimočne

v súlade s § 257 CSP neprizná súd náhradu trov konania úspešnému účastníkovi, ak existujú dôvody
hodné osobitného zreteľa. Žalobca nárok uplatnil dôvodne, uplatnil si len účelne vynaložené trovy
konania, ktoré by nevznikli v prípade, ak by si žalovaní svoju povinnosť splnili dobrovoľne. Má za to,
že okolnosťami hodnými osobitného zreteľa nie sú okolnosti poistenia, resp. nepoistenia motorovéhovozidla, nakoľko nesplnenie si zákonnej povinnosti uzatvoriť povinné zmluvné poistenie, tak ako to
ukladá Zákon o povinnom zmluvnom poistení v § 3, nemôže požívať právnu ochranu a nemôže byť na
ťarchu žalobcu, ktorému súd prizná následne len časť trov konania. Sám súd skonštatoval, že žalobca

nemal inú možnosť než postupovať tak, ako postupoval, na základe vzniknutej škody a vyjadrenia,
resp. tvrdenia poisťovne Kooperativy o neexistencii poistenia, nemal inú možnosť ako uplatniť náhradu
poskytnutého plnenia zo škody voči žalovaným. Ust. § 257 CSP je koncipované ako právo súdu a súd
by mal, v prípade, že ho aplikuje náležite jeho aplikáciu odôvodniť.

7. Žalovaní 1/, 2/ sa k odvolaniu nevyjadrili.

8. V dôsledku podaného odvolania krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 CSP), vec preskúmal v medziach
daných ustanovením § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 385
ods.1CSPacontrario,vsúladesustanovením§388CSProzhodnutiesúduprvejinštancievnapadnutej
časti zmenil, z dôvodu, že neboli splnené podmienky na potvrdenie, ani na zrušenie rozhodnutia.

9. Odvolací súd preskúmal rozhodnutie súdu prvej inštancie len v rozsahu odvolania žalobcu v súlade
s § 379 CSP a v rozsahu viazanosti odvolacími dôvodmi v súlade s § 380 CSP.

10. V konaní súdu prvej inštancie odvolací súd nezistil vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok.

11. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie rozhodnutia súdu prvej inštancie o náhrade trov
konania. Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie napriek jeho plnému úspechu vo veci zaviazal
žalovaných nahradiť mu trovy konania len v rozsahu 50 %, pričom mal za to, že súd nesprávne aplikoval
ustanovenie § 257 CSP. Odvolateľ uviedol, že uplatnil nárok na náhradu voči žalovaným z dôvodu, že

motorové vozidlo, ktorým bola škoda spôsobená nebolo v čase spôsobenia škody povinne zmluvne
poistené. Podľa odvolateľa okolnosťami hodnými osobitného zreteľa nie sú okolnosti poistenia, resp.
nepoistenia motorového vozidla, nakoľko nesplnenie si zákonnej povinnosti uzatvoriť povinné zmluvné
poistenie,takakotoukladáZákonopovinnomzmluvnompoistenív§3,nemôžepožívaťprávnuochranu
a nemôže byť na ťarchu žalobcu, ktorému súd prizná následne len časť trov konania.

12. Podľa § 255 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa §
257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

13. V danej veci bol v plnom rozsahu žalobca úspešný a žalovaní neúspešní. Preto v súlade s § 255

CSP má žalobca proti žalovaným nárok na náhradu trov konania. výnimočne súd neprizná náhradu
trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

14. Aplikácia ustanovenia § 257 CSP prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné

osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom
výnimočný prípad. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane
účastníkov konania. Pri posudzovaní okolností hodných osobitného zreteľa treba prihliadať na osobné,
majetkové, zárobkové a iné pomery všetkých účastníkov konania a všímať si aj okolnosti, ktoré viedli
účastníkov k uplatneniu práva na súde a ich postoj v konaní. Nepriznanie náhrady trov konania musí

zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu.

15. Predmetom konania bol nárok uplatnený žalobcom - Slovenskou kanceláriou poisťovateľov na
základe § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z., podľa ktorého kancelária má právo proti tomu, kto
zodpovedá za škodu podľa odsekov 2 psím. a), b), f) a g) na náhradu toho, čo za neho plnila. Žalobca

uplatňoval nárok proti žalovaným na základe toho, že z poistného garančného fondu plnil poškodenému
- uhradil škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorú zodpovedá osoba bez poistenia
zodpovednosti, pričom vlastníkom motorového vozidla bol žalovaný 2/ a vodičom motorového vozidla,
ktorým bola spôsobená škoda, bol žalovaný 1/.

16. V konaní neboli zistené skutočnosti, na základe ktorých by súd výnimočne náhradu trov celkom
alebo sčasti žalobcovi nepriznal. Žalobca tvrdil, že v čase dopravnej nehody nebolo predmetné vozidlo
povinne zmluvne poistené, žalovaní nepreukázali, že vozidlo bolo poistené. Odvolací súd zdôrazňuje, že
bolo povinnosťou žalovaných v čase používania motorového vozidla, aby žalovaní disponovali dokladmipreukazujúcimi poistenia vozidla (zmluvou, dokladmi o zaplatení poistenia), o existencii poistenia sa
mali žalovaní presvedčiť. Skutočnosť, že žalovaní odmietli plniť z dôvodu, že mali za to, že poistenie
je zaplatené, pričom však nevedeli preukázať, že skutočne existovalo poistenie a poistné bolo za dané

obdobie zaplatené, nie je takou skutkovou okolnosťou, ktorá by napĺňala dôvody hodné osobitného pre
nepriznanie náhrady trov konania úspešnému účastníkovi.

17. Uvádzané skutočnosti súdom prvej inštancie nenapĺňajú hypotézu ustanovenia § 257 CSP.
Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane účastníkov

konania. Žalovaní boli v konaní neúspešní z dôvodu, že na základe zisteného skutkového stavu v konaní
nebolo preukázaná existencia poistnej zmluvy. Skutočnosť, že žalovaní neplnili žalobcovi preto, že mali
za to, že zmluva je uzatvorená, nie je dôvodom hodným osobitného zreteľa, pre ktorý by súd výnimočne
úspešnému účastníkovi náhradu trov konania súd nepriznal.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené, keďže neboli zistené okolnosti pre aplikáciu ustanovenia § 257 CSP

odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a priznal žalobcovi v súlade s § 255 ods. 1 CSP
plnú náhradu trov konania, proti neúspešným žalovaným.

19. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP, v spojení s § 255
ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Žalobca bol v odvolacom konaní v plnom rozsahu úspešný, a preto mu vzniklo proti žalovaným právo
na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

20. O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania, t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpisu uvedie, tiež proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu
sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh § 428 CSP).