Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Liptovský Mikuláš

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Eva Uličná

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Liptovský Mikuláš
Spisová značka: 10Csp/73/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5619202425
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Uličná

ECLI: ECLI:SK:OSLM:2020:5619202425.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Evou Uličnou v právnej veci žalobcu POHOTOVOSŤ,

s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpeného JUDr. Katarínou Hegedüšovou,
advokátkousosídlomBratislava,Majerníkova3/A,protižalovanejN.R.,nar.XX.XX.XXXX,trvalebytom
N. T. X, v spore o zaplatenie 317 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 16 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 16 eur od 28. 8. 2016 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti sa žaloba z a m i e t a .

Žalovanej sa voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou, doručenou Okresnému súdu Liptovský Mikuláš dňa 27. 8. 2019, sa žalobca domáhal voči
žalovanej zaplatenia istiny vo výške 16 eur, odplaty vo výške 28 eur, zmluvnej pokuty vo výške 33 eur,
poplatkov za upomienky vo výške 240 eur, úrokov vo výške 40 % ročne zo sumy 100 eur od 27. 8.
2015 do 21. 9. 2015, zo sumy 72 eur od 22. 9. 2015 do 2. 11. 2015, zo sumy 44 eur od 3. 11. 2015
do 18. 1. 2015 a zo sumy 16 eur od 19. 1. 2015 do zaplatenia, úrokov z omeškania vo výške 5 %
ročne zo sumy 44 eur od 28. 8. 2016 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania, právnym dôvodom

splnenia záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere číslo 500301369, uzavretej dňa 27. 8. 2015. V
žalobe uviedol, že žalovanej poskytol úver vo výške 100 eur, ktorý sa žalovaná zaviazala vrátiť a zaplatiť
odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov v sume 28 eur a úrok spojený so spotrebiteľským úverom
vo výške 40 % ročne do 27. 8. 2016. V zmysle Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského
úveru,ktorésúneoddeliteľnousúčasťouzmluvy,sažalovanázaviazalauhradiťzmluvnúpokutuvovýške
33 eur v prípade, že neuhradí celkovú čiastku úveru v dohodnutej lehote. Rovnako sa zaviazala uhradiť
za každú zaslanú upomienku 30 eur. Žalovanej zaslal 8 upomienok, čo celkovo predstavuje 240 eur.

Žalovaná mu doposiaľ zaplatila 84 eur.

2. Žalovaná nevyužila svoje procesné právo v zmysle § 167 ods. 2 Civilného sporového poriadku a ku
podanej žalobe sa nevyjadrila, hoci bola na to vyzvaná uznesením zo dňa 18. 9. 2019, ktoré jej bolo,
spolu s podanou žalobou, doručené dňa 7. 2. 2020.

3. Podľa § 297 písm. b) Civilného sporového poriadku, súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie.

Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci,
skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.4. Podľa § 219 ods. 3 Civilného sporového poriadku, vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez
nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a
na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Ak o to strana

požiada, súd jej oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku aj elektronickými prostriedkami.

5. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd na prejednanie sporu pojednávanie
nenariaďoval, keďže v spore išlo iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia
strán neboli sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšovala 1000 eur. Miesto a čas verejného

vyhlásenia rozsudku boli oznámené oznámením zo dňa 21. 2. 2020, vyveseným na úradnej tabuli súdu
a na webovej stránke súdu dňa 21. 2. 2020, zveseným dňa 3. 3. 2020, teda najmenej päť dní pred
vyhlásením rozsudku.

6. Z listinných dôkazov, ktoré sú súčasťou súdneho spisu, súd zistil nasledovný skutkový stav:

7. Žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzatvorili dňa 27. 8. 2015 zmluvu o spotrebiteľskom úvere
číslo 500301529, v ktorej sa žalobca ako veriteľ zaviazal poskytnúť žalovanej bezúčelový spotrebiteľský
úver v sume 100 eur a žalovaná sa zaviazala poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť odplatu
pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom, čo v prípade riadneho
splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu 68 eur, t. j. zaplatiť spolu 168 eur. Podľa

čl. 2 zmluvy, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov je vo výške 28 eur, čo predstavuje ročnú
percentuálnu mieru nákladov (RPMN) vo výške 28 %. Podľa čl. 3, úrok je vo výške 40 % ročne z
poskytnutého úveru, čo v prípade riadneho splatenia úveru v dohodnutom termíne predstavuje sumu
40 eur. Žalovaná sa zaviazala zaplatiť celkovú čiastku 168 eur do 27. 8. 2016. Doba trvania zmluvy a
termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru boli dojednané na 27. 8. 2016. V zmluve si zmluvné

strany dohodli, že ak spotrebiteľ neuhradí celkovú čiastku úveru v lehote dohodnutej v zmluve o
spotrebiteľskomúvere,zaväzujesazaplatiťveriteľovizmluvnúpokutuvovýške33eurauhradiťveriteľovi
za každú zaslanú upomienku sumu 30 eur. Priemerná hodnota RPMN bola v zmluve uvedená vo výške
24,67 %.

8. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

9. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to

na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by
sa inak mali použiť normy obchodného práva.

10. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej

činnosti.

12. Podľa § 1 ods. 2 prvá veta zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a
pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzavretia
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, t. j. k 27. 8. 2015 (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“),

spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej
finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 2 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou

o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.14. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie
celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov,
provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o

spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov
patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä
poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal
spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok.

15. Podľa § 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely tohto zákona sa rozumie ročnou
percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom,
vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.

16. Podľa § 19 ods. 2 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch, na účely výpočtu ročnej
percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov
ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je
spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia
vykoná v hotovosti alebo na úver.

17. Podľa § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa
považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne
ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

19. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa
nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol
ovplyvniť ich obsah.

20. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v

spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.

21. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

22. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

23.Podľa§3 nariadeniavládyč.87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka, v znení neskorších predpisov, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov
vyššiaakozákladnáúrokovásadzbaX.Z.F. platnákprvémudňuomeškaniasplnenímpeňažnéhodlhu.

24. V súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami súd podanej žalobe čiastočne vyhovel, nakoľko
mal preukázanú jej čiastočnú dôvodnosť. Žalobca sa žalovaného nároku domáhal právnym dôvodom
splnenia záväzkov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, uzavretej so žalovanou ako dlžníkom, na základe
ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 100 eur. Medzi stranami sporu nebolo sporné uzavretie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, poskytnutie peňažných prostriedkov na základe uvedenej zmluvy

žalovanej, ani výška žalovanou vykonaných úhrad. Vzhľadom na skutočnosť, že zmluva bola uzatvorená
medzi dodávateľom a spotrebiteľom (keďže žalobca konal pri uzatváraní a plnení zmluvy v rámci
predmetu svojej podnikateľskej činnosti a žalovaná, naopak, pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci
predmetu podnikateľskej činnosti, čo vyplýva najmä z označenia žalovanej v zmluve), vznikol medzistranami sporu spotrebiteľský právny vzťah. Povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere
v zmysle zákonného ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona o spotrebiteľských úveroch je údaj o
ročnej percentuálnej miere nákladov. V zmluve o spotrebiteľskom úvere, uzavretej medzi žalobcom

a žalovanou, však bola výška ročnej percentuálnej miery nákladov uvedená nesprávne. V článku 2.
zmluvy je uvedená výška ročnej percentuálnej miery nákladov 28 %, pričom je vypočítaná len z odplaty
pri poskytnutí peňažných prostriedkov v sume 28 eur. V zmysle zákonného ustanovenia § 2 písm.
i) zákona o spotrebiteľských úveroch sa ročnou percentuálnou mierou nákladov rozumejú celkové
náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky

spotrebiteľského úveru. Do celkových nákladov spotrebiteľa podľa zákonného ustanovenia § 2 písm.
g) zákona o spotrebiteľských úveroch patria všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov
akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere.
V zmysle zákonného ustanovenia § 19 ods. 2 prvá veta zákona o spotrebiteľských úveroch sa na
účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov použijú všetky uvedené celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom. Z dojednania o ročnej percentuálnej miere nákladov uvedeného

v článku 2. zmluvy o spotrebiteľskom úvere uzavretej medzi stranami sporu je však nepochybné, že
bola vypočítaná len zo sumy odplaty, bez zohľadnenia dojednaného úroku vo výške 40 % ročne,
ktorý nepochybne patrí do celkových nákladov spotrebiteľa, a teda je veličinou vstupujúcou do výpočtu
ročnej percentuálnej miery nákladov. Keďže ročná percentuálna miera nákladov bola vypočítaná bez
zohľadnenia dojednaného úroku, bola vypočítaná nesprávne, v neprospech spotrebiteľa. V zmysle

zákonného ustanovenia § 11 ods. 1 písm. d) zákona o spotrebiteľských úveroch je dôsledkom uvedenej
skutočnosti bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru. Nakoľko poskytnutý úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, žalobcovi prislúchalo len právo na zaplatenie poskytnutého úveru, po
odpočítaní žalovanou vykonaných úhrad. Súd preto uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi 16 eur
(100 eur - 84 eur) a v časti uplatneného nároku na odplatu a zmluvný úrok podanú žalobu ako nedôvodnú

zamietol.

25. Súd podanú žalobu zamietol aj v časti uplatnenej zmluvnej pokuty vo výške 33 eur, nakoľko
mal preukázané, že dojednanie v zmluve o spotrebiteľskom úvere o povinnosti žalovanej zaplatiť
zmluvnú pokutu v prípade nezaplatenia celkovej čiastky úveru predstavuje neprijateľnú zmluvnú

podmienku, ktorá je neplatná. Dojednanie o zmluvnej pokute spôsobuje značnú nerovnováhu v právach
a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, nakoľko sankcionuje za nedodržanie
povinností vyplývajúcich zo zmluvy jednostranne len spotrebiteľa ako slabšiu zmluvnú stranu sankciou,
ktorá má dopad v jeho majetkovej sfére. Dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou zmluvnou
podmienkou v zmysle zákonného ustanovenia § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, nakoľko

požaduje od žalovanej ako spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatila neprimerane vysokú
sumu ako sankciu, prihliadajúc ku vzájomnému pomeru výšky poskytnutých peňažných prostriedkov
(100 eur) a výšky dojednanej zmluvnej pokuty (33 eur), ktorá predstavuje 1/3-inu poskytnutého úveru,
zohľadniac aj skutočnosť existencie zákonnej sankcie (úrokov z omeškania) v prípade omeškania s
plnením dlhu ako aj skutočnosť, že zmluvná pokuta bola dojednaná paušálnou sumou, nezohľadňujúc

výšku záväzku, s ktorým sa žalovaná dostala do omeškania ani celkovú dobu omeškania. Zmluvná
pokuta pritom nebola individuálne dojednaná, nakoľko dojednanie predstavuje formulárové dojednanie,
ktorého obsah žalovaná pred podpisom zmluvy nemohla ovplyvniť, mohla len zmluvu ako celok podpísať
alebo nepodpísať.

26. Súd taktiež žalobu zamietol v časti uplatneného nároku na zaplatenie poplatkov za upomienky
vo výške 240 eur, nakoľko nemal preukázanú dôvodnosť nároku v uvedenej časti. Žalobca v spore
síce nárok na zaplatenie poplatkov za zaslanie 8 upomienok tvrdil, avšak nepreukázal. Žalobca
nešpecifikoval, kedy žalovanej upomienky zaslal a žiadnu z tvrdených upomienok súdu nepredložil.
Dojednanie o povinnosti žalovanej zaplatiť poplatok za upomienku vo výške 30 eur súd považoval

za neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá je neplatná. Dojednanie o povinnosti platiť uvedený
poplatok spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa, nakoľko ukladá spotrebiteľovi ako slabšej zmluvnej strane povinnosť zaplatiť poplatok v
prípade omeškania s plnením dlhu v sume takmer 1/3-iny z poskytnutého úveru, a to bez ohľadu na
sumu omeškaného dlhu a celkovú dobu omeškania, bez súčasného zohľadnenia reálnych nákladov,

ktoré žalobcovi ako dodávateľovi v súvislosti so zaslaním upomienky vznikli, teda v paušálnej sume.
Dojednanie o poplatku pritom nepredstavuje individuálne dojednanie, nakoľko dojednanie bolo vopred
žalobcom ako dodávateľom pripravené (formulárové dojednanie), pričom jeho obsah žalovaná pred
podpisom zmluvy nemohla ovplyvniť.27. Nakoľko žalovaná sa dostala s plnením svojho peňažného záväzku do omeškania, prislúchalo
žalobcovi aj právo na zaplatenie úrokov z omeškania. Súd preto priznal žalobcovi úroky z omeškania

vo výške uplatnenej v žalobe, t. j. 5 % ročne, ktoré zodpovedali výške úrokov z omeškania podľa
občianskoprávnych predpisov, odo dňa uplatneného v žalobe, t. j. od 28. 8. 2016 do zaplatenia, keďže
žalovaná sa dostala do omeškania dňom nasledujúcim po dojednanej splatnosti úveru, ku ktorej došlo
dňa 27. 8. 2016, avšak len zo sumy priznanej istiny 16 eur. V zostávajúcej časti uplatnených úrokov z
omeškania súd podanú žalobu ako nedôvodnú zamietol.

28. Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný,
súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov
konania právo.

29. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj

bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

30. V súlade so zákonným ustanovením § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku vznikol nárok na
náhradu trov konania v spore pomerne úspešnejšej žalovanej (zohľadniac celkovú výšku predmetu
sporu 317 eur, predstavujúcu súčet istiny 16 eur, odplaty 28 eur, zmluvnej pokuty 33 eur a poplatkov za

upomienky 240 eur). Nakoľko žalovaná si nárok na náhradu trov konania neuplatnila, v priebehu celého
súdneho sporu bola nečinná a súd z obsahu súdneho spisu vznik žiadnych trov konania na strane
žalovanej preukázaný nemal, nárok na náhradu trov konania jej nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na Okresnom súde

Liptovský Mikuláš, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku, odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
(ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka
konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa
rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku, odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno

meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.Podľa § 366 Civilného sporového poriadku, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej
obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy,

ak:
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v
znení neskorších predpisov.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.