Uznesenie Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Žiar nad Hronom

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Vladimír Šalamún

Forma rozhodnutia – Uznesenie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 4Er/193/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6409202123
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 08. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Šalamún
ECLI: ECLI:SK:OSZH:2018:6409202123.2

Uznesenie

Okresný súd Žiar nad Hronom vo veci exekučného konania oprávneného: BENCONT INVESTMENTS,
s. r. o., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, IČO: 36 432 105, právne zast.: MCGA legal, s.r.o.,
so sídlom Partizánska 2, 811 03 Bratislava, IČO: 36 715 662, proti povinnému: Q. P., B.. XX. XX. XXXX,
X. P. I. XXX, XXX XX P. I., Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., so sídlom Kuzmányho 29,
040 01 Košice, IČO: 47 234 466, na vymoženie pohľadávky vo výške 1 576,57 Eur s príslušenstvom,

ktoré začalo pred súdnym exekútorom JUDr. Ľubomírom Pekárom, so sídlom Exekútorského úradu P.
Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa, pod sp. zn. EX 655/2009, o návrhu na zastavenie a odklad exekúcie, takto

r o z h o d o l :

I. Exekúciu vedenú proti povinnému vyhlasuje za neprípustnú a zastavuje ju.

II. Odklad exekúcie vedenej na Okresnom súde pod sp. zn. 4Er/193/2009 povoľuje až do nadobudnutia
právoplatnosti uznesenia o zastavení exekúcie a jej vyhlásení za neprípustnú č. k. 4Er/193/2009-45 zo

dňa 09. 08. 2018.

o d ô v o d n e n i e :

1. Poverením č. 5613 021553 * zo dňa 20. 03. 2009 Okresný súd Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný
súd“) poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Ľubomíra Pekára, so sídlom Exekútorského
úradu P. Pázmaňa 49/3, 927 01 Šaľa.

2. Podaním doručeným okresnému súdu dňa 12. 08. 2016 povinný prostredníctvom svojho právne
zástupcu doručil okresnému súdu návrh na zastavenie exekúcie a návrh na odklad exekúcie. Vo svojom
podaní povinný poukázal na ustanovenia Občianskeho zákonníka § 52 ods. 1, § 53 ods.1 a ods. 4 a § 54
ods. 2. Podľa povinného uzatvorením predmetnej zmluvy došlo k jednoznačnému zhoršeniu postavenia
spotrebiteľa. Z rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že právo výberu akému súdu spor predloží spočíva na
strane, ktorá podá žalobný návrh - teda v konečnom dôsledku ide o navrhovateľa, ktorý má eminentný

záujem na tom, aby boli spory s povinným riešené pred rozhodcovským súdom (rozsudok Okresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. 18C/57/2013). Spotrebiteľ nemohol ovplyvniť ani výber súdu, ani výber
rozhodcu.Spotrebiteľskúzmluvu,anivšeobecnépodmienkynemoholspotrebiteľovplyvniť,nakoľkobola
vopred predformulovaná a v takomto znení predložená spotrebiteľovi. Svoj právny výklad opierajú aj o
rozhodnutie Súdneho dvora ES vo veci C- 243/08 zo dňa 04. 06. 2009, v ktorom súd konštatuje, že
vopred stanovená podmienka v zmluve uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá nebola

individuálne dojednaná a ktorá priznáva právomoc pre všetky spory vyplývajúce zo zmluvy pre súd,
v obvode ktorého sa nachádza sídlo dodávateľa spĺňa všetky podmienky, aby bola kvalifikovaná ako
neplatná. Spotrebiteľ okrem toho, že nemôže ovplyvniť výber rozhodcovského súdu, nemôže taktiež
pre svoju ochranu využiť inštitúty priznané mu, ako slabšej strane, zákonom. Povinný poukázal na
rozhodnutie ÚS ČR č. k. II. ÚS 2164/10 zo dňa 01. 11. 2011. Nakoľko rozhodcovská doložka nebola
individuálne dojednaná, došlo k neplatnosti založenia právomoci rozhodcovského súdu. Vyžaduje sa

totižmožnosťovplyvniťobsah.Postupoprávnenéhopriuzatváranírevolvingovejarozhodcovskejzmluvy
bol účelový a nepreukazuje individuálnosť, ale len zjavne viditeľnú snahu oprávneného za každúcenu vylúčiť prípadné spory s pod právomoci všeobecných súdov SR. Povinný si túto rozhodcovskú
zmluvu individuálne nevyjednal. Povinný nepoznal rozdiel medzi konaním pred všeobecným súdom a
rozhodcovským súdom a tento mu ani nebol vysvetlený. Trváme teda na tom, že rozhodcovskú zmluvu si

povinný individuálne nevyjednal, nemohol ovplyvniť jej obsah a nemal na výber, vzhľadom na to, že bola
oprávnenýmpredloženábezosobitnéhoupozorneniaspolusďalšímidokumentmi,atedabezvedomosti
povinného o jej následkoch. Osobitné dojednanie zmluvnej podmienky taktiež znamená, že spotrebiteľ si
z určitých dôvodov osobitne vymieňuje inak nekalú klauzulu, lebo má pre neho nejaký osobitný význam.
Rozhodcovskázmluvamusíbyťvýsledkomslobodnejvôleobochzmluvnýchstrán.Neprijateľnázmluvná

podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a prieči
sa dobrým mravom. Ak rozhodcovské konanie prebehlo na základe neplatnej rozhodcovskej doložky,
tak aj nový kvalifikovaný záväzok, ktorý mal vzísť z takéhoto vadného súkromnoprávneho procesu, nie
je súladný s imperatívom dobrých mravov. Povinný tiež poukazuje na § 57 ods. 1 písm. l) Exekučného
poriadku a rozpor exekučného titulu s verejným poriadkom. Povinný preto navrhuje exekúciu v celom
rozsahu zastaviť a žiada povoliť odklad exekúcie až do právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie,

keďže možno očakávať, že exekúcie bude zastavená.

3. Podľa § 243h ods. 1 vety prvej zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(ďalej len „Exekučný poriadok“) ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania
začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

4. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona
sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

5. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

6. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

7. Oprávnený zaslal okresnému súdu Zmluvu o úvere zo dňa 12. 06. 2006 (ďalej len „Zmluvu o

úvere“) a Všeobecné podmienky pre úver /verzia 2/2005/ (ďalej len „Všeobecné obchodné podmienky“
alebo „VOP“), kde článok 9.2 obsahuje rozhodcovskú doložku. Okresný súd tak ďalej skúmal, či bola
rozhodcovská doložka uzavretá platne.

8. Podľa článku 9.2 Všeobecných obchodných podmienok sa zmluvné strany dohodli, že akékoľvek

spory, ktoré vzniknú zo ZoÚ a OP budú riešené dohodou. V prípade nedosiahnutia dohody klient prijíma
návrh PB na riešenie vzájomných sporov vzniknutých na základe alebo súvisiacich s ZoÚ a OP, vrátane
sporov o platnosť, výklad a zánik ZoÚ a OP, v rozhodcovskom konaní pred stálym rozhodcovským
súdom zriadenom pri spoločnosti ROZHODCOVSKÁ ARBITÁŽNA A MEDIAČNÁ, a.s., IČO: 35 862 882,
zapísaná v OR SR OS Bratislava 1, odd. Sa, vl. Č. 3157/B (RAM) podľa jeho vnútorných predpisov.

Strany sporového konania sa rozhodnutiu RAM podriadia s tým, že toto rozhodnutie bude pre nich
konečné a záväzné. Miestom rozhodcovského konania je Bratislava.

9. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb., Občiansky zákonník, v znení účinnom v čase uzatvorenia
zmluvy o úvere (ďalej len „OZ“), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu,

ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

10. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná
v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

11. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

12. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len

„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.13. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojedané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

14. Podľa § 53 ods. 4 písm. r) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa
považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa,
aby spory s dodávateľom riešil výlučne v rozhodcovskom konaní.

15. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

16. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo
ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

17. Okresný súd považoval Zmluvu o úvere uzatvorenú medzi veriteľom a povinným za spotrebiteľskú
zmluvu v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení, nakoľko v tejto zmluve vystupuje veriteľ ako

dodávateľ, ktorého predmetom podnikateľskej činnosti je aj poskytovanie úverov, naopak, povinný pri
uzatváraní zmluvy nekonal v rámci podnikateľskej alebo obchodnej činnosti, ale vystupoval ako fyzická
osoba (nepodnikateľ) označená menom, priezviskom a rodným číslom.

18. Okresný súd skúmal, či bola uzavretá rozhodcovská doložka individuálne dojednaná. Za individuálne

dojednané zmluvné ustanovenie sa v zmysle § 52 ods. 4 OZ nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ
možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Rozhodcovská
doložka, ktorá mala založiť právomoc rozhodcovského súdu, je súčasťou Všeobecných obchodných
podmienok, na ktoré zmluva len odkazuje. Zmluva a Všeobecné obchodné podmienky sú pripravené
na predtlačenom tlačive, do ktorého sa len vpisujú požadované údaje a povinný nemal možnosť

žiadnym spôsobom zmeniť obsah zmluvných dojednaní, pričom jeho jedinou alternatívou je prijatie,
respektíve odmietnutie návrhu ako celku. Prípadná zmena Všeobecné obchodných podmienok je zo
stranypovinnéhotaktiežvylúčená.Ztaktoformulovanejrozhodcovskejdoložkyjezrejmé,žepovinnýako
spotrebiteľ nemal možnosť voľby pri založení právomoci rozhodcovského súdu, prípadne túto právomoc
vylúčiť. Všeobecné obchodné podmienky obsahujú stranu textu husto popísaného drobným písmom

z čoho možno vyvodiť, že povinný ani nemal vedomosť o tom, že uzatvára aj rozhodcovskú doložku.
Okresný súd v súlade s judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že oprávnený mal
predložiť povinnému návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy takým spôsobom, aby bolo dostatočne
zrejmé, že povinnému sa poskytuje možnosť voľby, ako aj poskytnúť mu informácie o tom, čo tá ktorá
voľba konkrétne znamená a aké dôsledky má riešenie sporov pred rozhodcovským súdom (uznesenie

Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6MCdo/9/2012). Rozhodcovskú doložku v predmetnej
veci teda nie je možné považovať za individuálne dojednanú.

19. Medzi neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve zaraďuje OZ aj ustanovenia, ktoré vyžadujú
v rámci dojednanej rozhodcovskej doložky od spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil výlučne v

rozhodcovskom konaní. Znenie rozhodcovskej doložky síce neodporuje doslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak s poukazom na vyššie uvedené svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby predmetné
ustanovenie dodržané nebolo, teda zákon obchádza (in fraudem legis). Preto takto uzatvorenú
rozhodcovskú doložku okresný súd vyhodnotil ako neprijateľnú zmluvnú podmienku.

20. Vzhľadom na znenie ustanovenia § 53 ods. 5 OZ, sú neprijateľné podmienky v spotrebiteľských
zmluvách absolútne neplatné, teda nie je potrebné, aby sa ich neplatnosti spotrebiteľ (povinný)
dovolával. V zmysle citovaného ustanovenia § 39 OZ je neplatný aj právny úkon, ktorý svojim obsahom
alebo účelom obchádza zákon. Na absolútnu neplatnosť právneho úkonu prihliada súd z úradnej
povinnosti (ex offo). Na základe vyššie uvedeného dospel súd k záveru, že rozhodcovská doložka je

absolútne neplatná, nakoľko obchádza ustanovenia zákona o neprijateľných zmluvných podmienkach.

21. Predpokladom na zákonné vedenie exekúcie je existencia vykonateľného rozhodnutia po materiálnej
aj formálnej stránke. Súčasťou predpokladov na vykonateľnosť exekučného titulu je, že exekučný titul
bol vydaný orgánom, ktorý mal na jeho vydanie právomoc a v prípade ak nie, ide o právny akt nulitný,

ktorý v exekučnom konaní nie je možné vykonať, takýto akt nikoho nezaväzuje a hľadí sa na neho
akoby neexistoval (uznesenie NS SR 3MCdo/20/2008 zo dňa 22. 04. 2009). Nedostatok právomoci
rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy/doložky má v
spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku(Uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/1/2012 zo dňa 21. 03. 2012). Keďže právomoc rozhodcovského súdu
na rozhodnutie je v predmetnej veci založená na absolútne neplatnom právnom úkone, exekučný súd
po preskúmaní exekučného titulu dospel k názoru, že je vydaný v rozpore so zákonom, a preto je nutné

vyhlásiť exekúciu za neprípustnú a zastaviť ju.

22. Podľa § 56 ods. 1 Exekučného poriadku, aj bez návrhu môže súd povoliť odklad exekúcie, ak možno
očakávať, že exekúcia bude zastavená (§ 57).

23. Okresný súd môže povoliť odklad exekúcie len za predpokladu, že sú splnené podmienky
vyplývajúce z citovaných zákonných ustanovení. Odklad exekúcie môže byť spojený aj s tým, že možno
dôvodne očakávať, že na základe zákonom vymedzených skutočností dôjde k zastaveniu exekúcie.
Vo všeobecnosti možno povedať, že pred povolením odkladu podľa tohto ustanovenia by malo byť
aspoň osvedčené, že sa začalo konanie alebo iný právny postup, ktorých výsledkom môže byť právna
skutočnosť vyvolávajúca zastavenie exekúcie. Na základe toho, že súd týmto uznesením zároveň

vyhlásil exekúciu za neprípustnú a exekúciu zastavil, rozhodol aj o odklade exekúcie do času, kým
predmetné uznesenie nenadobudne právoplatnosť.

24. O trovách exekúcie rozhodne okresný súd po právoplatnosti tohto uznesenia.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd
Žiar nad Hronom, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby
sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden
rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania

na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.