Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 4. júl 2017

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/557/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712216817
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 07. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Slebodník

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2017:7712216817.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Slebodníka a sudcov

JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Andreja Šalatu, v spore žalobkyne K.I. S.G., H.. X.X.XXXX,
A. XX, zast. JUDr. Janou Bajužíkovou, advokátkou so sídlom advokátskej kancelárie Štefánikova
8, Michalovce, proti žalovanému A.X. S.X., H.. XX.XX.XXXX, C.G. XX, zast. JUDr. Martinom
Kostrejom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie kpt. Nálepku 8, Michalovce, o vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Michalovce z 2.10.2015 sp. zn. 8C/250/2012-207

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Stranám sporu sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie (ďalej len súd) vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo
žalobkyne a žalovaného tak, že do výlučného vlastníctva žalovaného prikazuje:
- rodinný dom so súp. č. 15 nachádzajúci sa v obci Bežovce, okres Sobrance, postavený na parcele
č. 43/2, evidovaný na liste vlastníctva č. 1041, katastrálne územie Bežovce, a taktiež hospodárska
prístavba, garáž (I.).
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni na vyrovnanie podielov zo zaniknutého bezpodielového
spoluvlastníctva sumu vo výške 4.005,26 €, a to do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal.

2. Žalobkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že peňažné prostriedky vo výške 310.000,- Sk, ktoré
dostala žalobkyňa darom od svojej mami sa použili na rekonštrukciu rodinného domu a nie je pravdou
tvrdenie žalovaného, že za tieto peniaze kúpili motorové vozidlo zn. Škoda Felícia za sumu 6.000 €
a zvyšok minuli na iné výdavky. Motorové vozidlo zn. Škoda Felícia kúpili z iných peňazí, ktoré mali
našporené. Pokiaľ ide o dar vo výške 100.000,- Sk, tieto peniaze darovala žalobkyni jej krstná mama

približne pred 8 rokmi v deň zabíjačky v hotovosti v kuchyni ich rodinného domu, pričom bol pritom
prítomný aj žalovaný. Brat žalovaného P.. Q. S. daroval žalovanému iba sumu 40.000,- Sk, pričom
tieto peniaze boli použité na krytinu zadnej prístavby rodinného domu. Žalobkyňa ďalej uviedla, že je
pravdou, že so žalovaným si zobrali od obchodnej spoločnosti Wüstenrot stavebná sporiteľňa, a.s., úver
vo výške približne 104.000,- Sk, avšak tieto peniaze použil žalovaný na svoj výlet do Mexika. Žalobkyňa
zároveň uviedla, že predmetom bezpodielového spoluvlastníctva je aj novopostavená garáž a prístavba
rodinného domu, ktoré tak ako rodinný dom, postavili spolu so žalovaným počas manželstva.

3. Žalovaný pri výsluchu na pojednávaní uviedol, že súhlasí s tým, že predmetom bezpodielového
spoluvlastníctva manželov sú aj garáž a prístavba za domom, ktoré postavili spolu s rodinným domom
počas manželstva. Pokiaľ ide o dar pre žalobkyňu od jej mamy vo výške 310.000,- Sk, tak tieto peniazepoužili čiastočne na kúpu osobného motorového vozidla zn. Škoda Felícia za sumu 160.000,- Sk, čo
bolo niekedy v roku 2002.

4. Vzhľadom k tomu, že znalec P.. N. R. sa nedokázal pri výsluchu na pojednávaní dôveryhodne
vysporiadať s vyššie uvedenými námietkami žalobkyne a odstrániť tak pochybnosti o správnosti svojho
znaleckého posudku, súd uznesením zo dňa 22.9.2014 ustanovil vo veci znalca z odboru stavebníctvo,
odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty nehnuteľností - P.. Z. E., ktorému uložil vyčísliť trhovú hodnotu
predmetných nehnuteľností podľa stavu týchto nehnuteľností ku dňu 17.10.2009, a zároveň preskúmať

znalecký posudok znalca P.. N. R. č. 80/2013 zo dňa 21.8.2013 a jeho doplnenie č. 29/2014 zo dňa
18.3.2014, a to s poukazom na námietky žalobkyne, ktoré predniesla na pojednávaní. Zo záveru
znaleckého posudku P.. Z. E., znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby, odhad hodnoty
nehnuteľností, č. 275/2014 zo dňa 10.12.2014 vyplýva, že trhová hodnota nehnuteľností:
- rodinný domu so súpisným č. XX v obci Bežovce, okres Sobrance, postavený na parcele č. 43/2 a
evidovaný na liste vlastníctva č. XXXX, kat. úz. C.,

- hospodárska prístavba postavená na parcele č. 43/3,
- garáž postavená na parcele č. 43/1,
podľa stavu týchto nehnuteľností ku dňu 17.10.2009 je 33.470,01 €.

5. Rozsudkom Okresného súdu Michalovce zo dňa 7.9.2009, sp. zn. 21C/125/2007, bolo manželstvo

žalobkyne a žalovaného uzavreté dňa 27.8.1994, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu
Sobrance vo zväzku 6, ročník 1994, strana 132, pod por. č. 32, rozvedené, pričom tento rozsudok
nadobudol právoplatnosť dňa 17.10.2009. Podľa správy obchodnej spoločnosti Wüstenrot stavebná
sporiteľňa, a.s., zo dňa 16.10.2012 bol zostatok dlžnej sumy poskytnutého stavebného úveru na účte
16499715/7930 ku dňu 18.10.2009 vo výške 679,29 €, a podľa stavu splácania úveru k Zmluve o

poskytnutí podpory vo forme úveru uzatvorenej dňa 4.12.2000 medzi Štátnym fondom rozvoja bývania a
žalobkyňou a žalovaným č. 809/1805/2000 bol ku dňu 17.10.2009 zostatok nesplatenej istiny 16.536,30
€, zostatok nesplatených úrokov 6.825,60 € a nedoplatok 90,55 €.

6. Súd dôvodil, že podľa čiastočnej dohody o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva

manželov uzavretej dňa 26.6.2015 medzi žalobkyňou a žalovaným obaja účastníci konštatujú, že
počas trvania manželstva vnikol mimo iného záväzok a to úver poskytnutý Štátnym fondom rozvoja
bývania čerpaný na základe dohody z úverovej zmluvy č. 809/1805/2000 uzatvorenej dňa 4.12.2000.
Nesplatená časť tohto úveru predstavuje ku dňu právoplatnosti rozsudku Okresného súdu Michalovce,
sp. z. 21C/125/2007, t.j. ku dňu 17.10.2009, sumu 23.452,45 €, pričom žalovaný na základe tejto dohody

prevzal na seba v celom rozsahu záväzok splatiť nesplatenú časť úveru, a žalobkyňa uznala záväzok
voči žalovanému vo výške 1/2 nesplatenej časti úveru ku dňu 17.10.2009 vo výške 11.726,22 €, ktorý
záväzok je pasívom BSM žalobkyne a bude predmetom vyporiadania v súdnom konaní vedenom pred
okresným súdom Michalovce, sp. zn. 8C/250/2012.

7. Žalovaný požadoval od žalobkyne, aby mu v zmysle § 150 O.z. uhradila, čo zo svojho vynaložil na
spoločný majetok, t.j. sumu vo výške 100.000,- Sk, ktorú mu daroval počas manželstva jeho otec A. S. na
výstavbu rodinného domu. Svedok A. S. síce pri výsluchu potvrdil, že žalovanému daroval takúto sumu
na výstavbu rodinného domu, avšak žalobkyňa túto skutočnosť popierala. Dokazovaním pritom nebolo
dostatočne preukázané, žeby na výstavbu rodinného domu boli použité práve predmetné darované

finančnéprostriedkyvovýške100.000,-Sk.Súdpretonevyhovelnávrhužalovaného,abysamuuhradila
táto suma. Žalovaný taktiež požadoval od žalobkyne, aby mu v zmysle § 150 OZ uhradila, čo zo svojho
vynaložil na spoločný majetok, t.j. sumu vo výške 200.000,- Sk, ktorú mu daroval počas manželstva jeho
brat Q. S. na výstavbu rodinného domu. Svedok Q. S. síce pri výsluchu potvrdil, že žalovanému daroval
takúto sumu na výstavbu rodinného domu, avšak žalobkyňa uviedla, že Q. S. daroval žalovanému

iba sumu 40.000 ,- Sk, ktoré boli použité na výstavbu rodinného domu. Skutočnosť, že Q. S. daroval
žalovanému počas manželstva sumu 40.000,- Sk a tieto boli použité na výstavbu rodinného domu,
teda nebola medzi účastníkmi sporná, a preto súd vyhovel v tejto časti návrhu žalovaného, a odpočítal
sumu 1.327,76 € (40.000,- Sk) z celkovej hodnoty majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov.
Vzhľadom k tomu, že dokazovaním nebolo dostatočne preukázané, žeby na výstavbu rodinného domu

boli použité darované finančné prostriedky vo výške 160.000,- Sk, súd nevyhovel v tejto časti návrhu
žalovaného, aby sa mu uhradila táto suma. Celkovú hodnotu majetku vo výške 33.470,01 € teda súd
znížil, ako už bolo uvedené, o sumu 1.327,76 € (dar od brata Q. S.), ktorú vynaložil žalovaný zo svojho
na spoločný majetok, a to na sumu 32.142,25 €. Súd vychádzal z § 150 O.z., že podiely oboch manželovsú rovnaké, a to vo výške 16.071,13 € (32.142,25 € : 2), pričom žalobkyňa by mala dostať majetok v
hodnote jednej polovice vo výške 16.071,13 € a žalovaný by mal dostať majetok v hodnote 17.398,89 €,
ktorá zahŕňa polovicu hodnoty majetku v bezpodielovom spoluvlastníctve vo výške 16.071,13 € + sumu,

ktorú vynaložil žalovaný zo svojho na spoločný majetok, t.j. 1.327,76 €. Z vyššie uvedeného vyplýva, že
žalovaný by mal uhradiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu 16.071,13 €.

8. Pokiaľ ide o spoločný úver žalobkyne a žalovaného v Štátnom fonde rozvoja bývania, ktorý ku dňu
17.10.2009 predstavoval sumu 23.452,45 €, žalobkyňa a žalovaný uzavreli dňa 26.6.2015 čiastočnú

dohodu o vyporiadaní zaniknutého bezpodielového spoluvlastníctva manželov, podľa ktorej záväzok
uhradiť zostatok úveru prevzal na seba žalovaný a žalobkyňa uznala svoj záväzok voči žalovanému vo
výške 1/2 nesplatenej časti úveru vo výške 11.726,22 €, preto z uvedeného dôvodu súd odpočítal od
sumy, ktorú by bol žalovaný povinný uhradiť žalobkyni na vyrovnanie podiel, sumu vo výške 11.726,22 €,
ktorá predstavuje záväzok žalobkyne voči žalovanému, ktorý jej vznikol na základe čiastočnej dohody o
vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva manželov zo dňa 26.6.2015, s preto zaviazal žalovaného

uhradiť žalobkyni na vyrovnanie podielov sumu 4.005,26 € (16.071,13 € - 339,65 € - 11.726,22 €).

9. V podanom odvolaní žalobkyňa namietala okrem iného, že z obsahu spisu vyplýva rozpor vo výpovedi
žalovaného, kde sa uvádza, že pri sume 310.000,- Sk táto mala byť použitá na kúpu osobného
motorového vozidla Škoda Felícia za sumu 160.000,- Sk, čo bolo niekedy v roku 2002 a zvyšok

peňazí určite nepoužil na rekonštrukciu rodinného domu žalovaný, lebo vtedy už bol dom postavený.
Protirečenie je aj v tom, že Felícia bola kúpená v roku 2000, teda ešte predtým ako ona peniaze dostala
od svojich rodičov, čo bolo preukázané listinným dôkazom - výpisom z účtu a svedeckými výpoveďami,
motorové vozidlo Felícia v roku 2016 predali a peniaze použili ako investíciu na finalizáciu do domu, je
preto nespravodlivý, že súd pri hodnotení výsledkov znaleckého dokazovania nebral do úvahy obidva

znalecké posudky. Totiž namietala aj to, že finančné prostriedky, ktoré žalovaný priznal v konaní, mohol
z týchto peňazí žalobkyňu vyplatiť zo spoločného majetku s tým, že súd ak vychádzal z priemeru hodnôt
znaleckého posudku P.. R. B. P.. E., tieto mali jej dať za pravdu v súvislosti s vyjadrením a stanoviskom
ŠFRB ku konaniu (fond bývania). Žiadala aj aby odvolací súd posúdil vec v zmysle zásady práva na
spravodlivý súdny proces ako mu to ukladá čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ochrane ľudských práv.

O. i. žiadala preto, že je tu odvolací dôvod pre nesprávne skutkové zistenia na základe vykonaných
dôkazov, neúplne zistený skutkový stav vec a nesprávne právne posúdenie. Rodinný rozpočet bol
zaťažený aj tým, že žalovaný vycestoval do Mexika. V roku 1998 oni dostali stavebné povolenie a keďže
nemali dostatok finančných prostriedkov a manželovi sa nedarilo v roku 1999 pracovať a zarobiť v USA,
ich finančnú situáciu riešili zaťažením úverom zo ŠFRB vo výške 25.000 € (úverová zmluva zo dňa

4.12.2000). Ona peniaze, ktoré dostala od svojich rodičov, použila len na svoju osobnú potrebu a na
prežitie, avšak žalovaný mal všetky finančné prostriedky vraziť do domu, toto odporuje akejkoľvek logike.

10. O. i. rozporuplné je vyjadrenie manžela a jeho otca, kde raz uvádzajú, že predmetom jeho daru
80.000,- Sk, raz 100.000,- Sk (40.000,- Sk na kúpu železa, 40.000,- Sk na domiešavač). Taktiež súd pri

svojom hodnotení nevzal do úvahy svedeckú výpoveď Z. F. o poskytnutí daru svojim krstným deťom - jej
a jej bratovi. Druhý súdny znalec taktiež dal za pravdu žalobkyni pri hodnotení niektorých ukazovateľov,
lebo bola znížená hodnota nehnuteľnosti asi o 5.000 €, mal brať do úvahy obidva znalecké posudky
súd, nielen jeden. Navrhla preto, že pristúpi na druhú možnosť, avšak s ohľadom na právnu neistotu
ohľadne jeho splácania úveru požaduje, aby došlo najprv k čiastočnému vyporiadaniu BSM, týkajúceho

sa predmetného záväzku, s čím právny zástupca manžela nesúhlasil, a tvrdil, že čiastočné vyporiadanie
BSM nie je možné. Až po zaslaní judikátu mojou právnou zástupkyňou právnemu zástupcovi manžela
( NS ČR č. 22Cdo/1622/1998 zo 17.11.1998), tento súhlasil so spôsobom vyporiadania. Ďalší problém
vyvstal, keď komunikovala so ŠFRB, ktorý síce súhlasil s tým, že ju „vypustí„ zo solidárneho dlžníctva,
avšak potreboval k doloženiu doklady o. i. - overenú dohodu o vyporiadaní BSM, kde je uvedené,

kto záväzok vzniknutý z úverovej zmluvy preberá a bude ho splácať. Z jej neznámych dôvodov túto
požiadavku interpretoval právny zástupca jej manžela ako požiadavku, ktorou mal ŠFRB na mysli
právoplatné Rozhodnutie súdu o vyporiadaní BSM, pričom podľa jej názoru a názoru jej právnej
zástupkyne, ak by súd právoplatne rozhodol o vyporiadaní BSM tak, že by manžel na seba prebral
úverový záväzok voči ŠFRB (ktorý by sa zohľadnil pri odpočítaní z trhovej hodnoty domu), nemala

by právnu istotu, že pokiaľ by ho v budúcnosti prestal splácať, ŠFRB by tento rozsudok nemusel
rešpektovať, nakoľko pre neho nie je záväzný.11. O. i. z vyjadrenia ŠFRB sa zistilo v konaní, že z dôvodov výslovne na strane jej manžela došlo k
prieťahom, nehospodárnemu predlžovaniu konania a k vzniku zbytočných trov (nesúhlasil, že by ona
prevzala polovicu hodnoty záväzku ŠFRB a teda by nedošlo k jeho odpočítaniu od polovice hodnoty

nehnuteľnosti). Dovolila si poukázať na uznesenie NS SR 7Cdo/148/2011, kde podľa čl. 6 ods. 1
Dohovoru, každý má právo na spravodlivý proces a podľa nej bola ona úspešná a žiadala priznať trovy
konania spolu aj s trovami za cestovné podľa Zákona o cestovných náhradách, podľa § 10 ods. 6
vyhlášky pre právnu zástupkyňu podľa vyčíslenia č. l. 232 - 233.

12. Na základe uvedeného navrhla, aby odvolací súd rozsudok zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie
a rozhodnutie, vrátane rozhodnutia o trovách konania, alebo aby rozhodnutie zmenil a priznal jej trovy.

13. Vo vyjadrení k odvolaniu navrhol žalovaný potvrdiť rozsudok ako vecne správny a nepriznať nikomu
trovy konania.

14. O. i. vo vyjadrení uviedol, že v prvom rade žalovaný prostredníctvom svojho splnomocneného
právneho zástupcu musí poukázať na tú skutočnosť, že po právnej stránke je predmetné odvolanie
minimálne zvláštne. Veľká časť odvolania žalobkyne obsahuje psychologické úvahy o fungujúcej rodine
z hľadiska materiálnej stránky bez akejkoľvek právnej relevancie. V odvolaní žalobkyňa x-krát opakuje
tie isté veci, ktoré tak ako je uvedené vyššie, sú právne absolútne irelevantné, z ktorého dôvodu aj

rozsah daného odvolania (10 strán) je taký aký je.

15. Nakoľko žalobkyňa bola právne zastúpená počas celého priebehu predsúdneho a súdneho konania,
tejto bolo pravdepodobne zo strany jej viacerých právnych zástupcov vysvetlené, že do predmetu BSM
patria aj hnuteľné veci. Žalobkyňa za celé 4 roky daného konania tieto hnuteľné veci nešpecifikovala a

nenavrhovala, aby sa súd zaoberal aj ich vyporiadaním. Takéto tvrdenie, že všetok hnuteľný majetok
ostal v dome je alibistickým tvrdením žalobkyne, aj vzhľadom k tomu, že pri svojom odchode z
domácnosti od žalovaného si táto mnohé hnuteľné veci vzala so sebou. To, čo žalobkyňa aktuálne
nemôže pochopiť, že ako ie možné, že žalovaným jej má byť vyplatených len 4.000 €, tak k tomuto
je možné uviesť len jediné, že táto pravdepodobne zabudla, že všetky dlhy a záväzky, ktoré zostali

na pleciach žalovaného, t. j. tento bol zaviazaný súdom k ich splácaniu (cca vo výške 25.000 €) a že
sa jednalo o ľudí zo slabších sociálnych pomerov, ktorí nedisponovali vysokým príjmom počas celého
trvania ich manželstva. Tvrdenie žalobkyne, že žalovaný sa snažil poňať do predmetu BSM aj motorové
vozidlo Škoda Fabia a takýmto spôsobom sa snažiť vyvolať dojem, že žalobkyni niečo zostalo zo
spoločného majetku je taktiež nepravdivé, nakoľko v súdnom konaní žalovaný netvrdil že vozidlo patrí

do predmetu BSM a nechcel jeho zostatkovú hodnotu vyporiadať. Čo sa týka tvrdenia žalobkyne, že
finančné prostriedky poskytnuté Wüstenrot stavebnou sporiteľňou, č. úverovej zmluvy 16499715, ktorý
zostatok predmetného úveru ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode predstavoval sumu 679,29 €,
boli použité na cestu žalovaného do USA, tak k tomu žalovaný uvádza, že sa jedná o výmysel z jej
strany, nakoľko táto si je veľmi dobre vedomá toho, že všetky finančné prostriedky z daného úveru boli

použité na výstavbu rodinného domu a výlet žalovaného financoval jeho otec. Pokiaľ ide o tvrdenie
žalobkyne, že jej rodičia jej mali poskytnúť sumu 300.000,- Sk a krstná mama 100.000,- Sk na výstavbu
rodinného domu, aj toto tvrdenie je výmyslom z jej strany, v rámci súdneho konania žiadnym spôsobom
nepreukázaným. Suma 300.000,- Sk bola použitá na kúpu motorového vozidla Škoda Felicia s tým, že
ostatné finančné prostriedky si žalobkyňa ponechala a tieto neinvestovala do výstavby rodinného domu.

16. V predmetnom odvolaní žalobkyňa absolútne žiadnym spôsobom nešpecifikovala, prečo považuje
rozhodnutie súdu, ktorý sa riadil závermi znaleckého posudku P.. E. a nespriemeroval jeho výsledky
so závermi posudku P.. R. za chybné, len na viacerých miestach svojho odvolania uvádza, že je to
nespravodlivé a že jej to nemôže byť na ujmu...!? K tejto námietke žalobkyne žalovaný udáva, že

žalobkyňa namietala závery znaleckého posudku P.. R. v časti čo do ohodnotenia plynového kotla,
krbu a trhlín v zadnej časti domu a ich vplyvu na životnosť stavby. Na pojednávaní konanom vo veci,
dňa 17.2.2015 bol vypočutý znalec P.. Z. E.Č., ktorý vyhotovil kontrolný znalecký posudok č. 275/2014
na základe návrhu žalobkyne, ktorý na otázku právneho zástupcu žalovaného, aká by bola teoreticky
hodnota rodinného domu v prípade, ak by znalec ohodnotil plynový kotol a kozub tak, ako P.. R. a taktiež,

ak by zohľadnil trhliny v zadnej časti domu a ich vplyv na životnosť stavby odpovedal „Samozrejme,
že v takom prípade by bola hodnota domu ešte nižšia." Toto vyjadrenie znalca sa nachádza na str. 3
zápisnice z pojednávania zo dňa 17.2.2015. Z uvedeného je zrejmé, že súd nemohol v žiadnom prípade
vychádzať z priemeru hodnôt znaleckého posudku P.. R. B. P.. E.. Sama právna zástupkyňa žalobkyneJUDr. Bajužíková, na predmetnom pojednávaní uviedla, že súhlasia so znaleckým posudkom P.. E. a
tieto tvrdenia obsiahnuté v odvolaní, že skutočnosť, že sa len bránila proti vadám, ktoré obsahoval prvý
znalecký posudok jej predsa nemôže byť na ujmu, že je to nespravodlivé, sú tvrdenia právne irelevantné.

Žalobkyňa bola tou stranou sporu, ktorá svojim celkovým prístupom k danej veci spôsobila neúmerné
naťahovanie danej právnej veci. Už jej prvotný návrh, že od žalovaného žiadala zaplatenie sumy 35.000
€ v zmysle jej výzvy zo dňa 17.9.2012 bol ad absurdum, čo bolo jednoznačne preukázané v rámci
konania, keď súd jej priznal sumu na vyporiadanie podielu z BSM vo výške 4.000 €. Presne to som
ako právny zástupca odporcu uviedol žalobkyni pri mimosúdnom stretnutí v sídle mojej advokátskej

kancelárie dňa 12.10.2012, keď na jej jednoznačnú požiadavku o zaplatenie 35.000 € som jej uviedol,
že táto suma je absurdná, nakoľko ich záväzky predstavujú cca 25.000 € a hodnota rodinného domu
je cca 35.000 €, kde z danej sumy som ako právny zástupca odporcu vychádzal z určenia trhovej ceny
nehnuteľnosti vypracovanej realitnou kanceláriou.

17. Po začatí odvolacieho konania, 29.1.2016, žalobkyňa sa vyjadrila zase a poukázala v replike na

viacero okolností, ale výrazne namietala, že nesúhlasí s filozofickými vyjadreniami právneho zástupcu
žalovaného a že len vďaka nej, ktorá žalovanému vysvetlila a bola k nemu ústretová a aktívna pri
komunikácii so ŠFRB, ona prvotne a sekundárne kontaktovala ŠFRB, aby on účelovo neskresľoval a
nevykladal jej vyjadrenia, preto ani sa nemôžu dohodnúť o BSM, opakovala znova, že žiada, aby podľa
čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, lebo podľa § 132 O.s.p.

nebolo vyhodnotené dokazovanie podľa zásad formálnej logiky.

18. Na to odvolací súd v súlade s čl. 16 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvého stupňa a potvrdil uznesenie zo
dňa 4.12.2013 sp. zn. 8C/250/2012 súdu prvej inštancie ako zákonné a správne. (týkalo sa poplatkovej
povinnosti). Súd totiž musí postupovať a rozhodovať v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi

pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi tohto zákona.

19. V konaní o opravnom prostriedku a v ďalšom konaní nemôže byť rozhodnuté nepriaznivejšie pre
stranu, ktorá opravný prostriedok uplatnila (t.j. žalobkyňu, čl. 16 ods. 3 CSP).

20. Aj s poukazom na čl. 17 CSP súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a
rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne, a bez zbytočného a neprimeraného
zaťažovania strán sporu a iných osôb.

21. Podľa obsahu zápisnice č.l. 287 z 18.11.2016, doplnil dokazovanie odvolací súd prostredníctvom

súdu prvej inštancie a na pojednávaní bol predložený doklad o zrušení vkladnej knižky, jednalo sa o
devízový účet, na ktorý v máji 2002 žalobkyňa previedla všetky peniaze z terminovaného účtu, tam mala
mať žalobkyňa finančné prostriedky, ktoré v roku 2001 dostala od svojich rodičov, jedná sa o 300 000,-
Sk, v roku 2003 vybrala žalobkyňa z účtu finančné prostriedky a zakúpila za ne auto zn. Škoda Felícia.
O.i. na pojednávaní poskytol vysvetlenie právny zástupca žalovaného, že tvrdenia ohľadne tejto sumy od

rodičov, ktoré prezentovala žalobkyňa nie sú pravdivé, lebo žalovaný od začiatku tohto súdneho konania
nikdy nespochybňoval, že ona dostala sumu 300 000,- Sk od svojich rodičov.

22. Podľa § 470 ods.1 CSP ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

23. Podľa § 470 ods.2 CSP právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia
účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom
nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom
prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v

neprospech strany.

24. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods.1 CSP - Na prejednanie odvolania nariadi
odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie alebo to vyžaduje
dôležitý verejný záujem.) prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods.1,2 CSP a rozsudok

ako vecne správny potvrdil podľa § 387 ods.1,2 CSP, lebo odvolací súd sa s jeho odôvodnením v celom
rozsahu stotožňuje, na čom nič nemení ani podané odvolanie.25. Žalovanou uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods.2 písm. f) O. s. p. zodpovedá § 365 ods.1
písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci).
Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na

zistený skutkový stav, t. zn. vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú účastníci
podľa príslušného právneho predpisu a nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie), pričom o mylnú aplikácii právnych predpisov ide, ak
použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť alebo aplikoval správny predpis, ale nesprávne
ho vyložil, príp. ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podradenia skutkového stavu

pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach účastníkov konania) a
použitie správneho ust. neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale i jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo inak vyjadrené posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad
o tom, z ktorých ust. zák. alebo iného právneho predpisu vychádzal (prečo pod tieto ust. podradil
zistený skutkový stav) a ako ho príp. vyložil, a výklad o tom, aké majú účastníci na základe zisteného
skutkového stavu podľa týchto ust. vo vzťahu k predmetu konania práva a povinnosti a ako bola preto

vec rozhodnutá.

26. Súd použil správny právny predpis, správne ho aj vyložil a na daný skutkový stav ho i správne
aplikoval, t. zn. z podradenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil správne závery o právach a
povinnostiach stranách sporu.

27. Na zdôraznenie správnosti odvolací súd uvádza, že súd dospel na základe vykonaného dokazovania
k správnemu záveru, že v danom prípade nemožno hovoriť o naplnení predpokladov na použitie zásady
disparity pri vyporiadaní spoločného majetku.

28. Podľa § 148 ods.1 O. z., zánikom manželstva zanikne i bezpodielové spoluvlastníctvo manželov.

29. Podľa § 149 ods.1 O. z., ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo, vykoná sa vyporiadanie podľa
zásad uvedených v § 150.

30. Podľa § 149 ods.3 O. z., ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z
manželov súd.

31. Podľa § 150 O. z., pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý
z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a

je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne
predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako
sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ
na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

32. Základnou zásadou § 150 O.z. je, že podiely oboch manželov sú rovnaké (princíp parity).

33. Z tejto zásady zákon pripúšťa výnimky, ktoré umožňujú podiely určiť aj iným pomerom (zásada
disparitypodielov-viďrozsudokNSČR22Cdo2914/1999).Posudzovanievýškypodielumanželapodľa
toho, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie majetku získaného za trvania manželstva, sa v súdnom

konaní uplatňuje iba výnimočne a to spravidla v tých prípadoch, keď jeden z manželov nepracoval vôbec
lebo sa práci vyhýbal, počínal si nezodpovedne voči rodine, nestaral sa o jej potreby, spôsobil škodu,
ktorá musela byť za trvania manželstva uhradená a druhý manžel nemal na jej spôsobení žiadnu vinu,
alebo sa zistilo, že sa manžel o nadobudnutie vecí zaslúžil len v podstatne menšej miere.

34. Zásada disparity podielov dáva možnosť, aby súd výšku podielu určil v inom pomere. Kritéria,
z ktorých súd pri určovaní veľkosti podielu má vychádzať sú vecou úvahy súdu. Na základe
riadne zisteného skutkového stavu je pre úvahu o (ne) rovnosti podielov významné a prihliadne sa
predovšetkým na potreby maloletých detí, ako sa každý z účastníkov v priebehu manželstva staral o
rodinu (spoločnú domácnosť, či uspokojovanie spoločných potrieb) a ako sa zaslúžil o nadobudnutie a

udržanie spoločných vecí. Zákon a ani konštantná judikatúra neukladá povinnosť prihliadať na mieru
účasti manželov na rozvrate manželstva lebo platné právo neumožňuje vysloviť „vinu“ na rozvrate
manželstva.35. Stanovenie nerovnosti (disparity) vo veľkosti podielov manželov po zániku ich bezpodielového
spoluvlastníctva musí vychádzať zo zisteného skutkového stavu veci. Takýto záver môže vyplývať zo
zistenia, že niektorý z manželov sa napriek svojím schopnostiam a možnostiam nestaral o rodinu, že

sa nepričinil (hoci mohol) o nadobudnutie a zveľaďovanie spoločných vecí a pod.. Súd prvého stupňa
sa s touto otázkou vyporiadal správne vyhodnotiac vykonané dokazovanie, z ktorého vyvodil správny a
logický záver o tom, že podiely na vyporiadanom majetku sú pre obidvoch účastníkov rovnaké.

36. Odvolací súd zdôrazňuje, že odvolateľka videla dôvody v určení nerovnosti podielov aj v tom, že

súd prvej inštancie nezohľadnil jej prínos, ktorý bol väčší k spoločnému majetku. Stále namietala, že
podľa rozsudku nie je zrejmé, či vyplatí skutočne aj žalovaný úver zo štátneho fondu rozvoja a bývania.

37. Odvolací súd dopĺňa, že v čl. 1. bod 1. Dodatku č. 1 k Zmluve č. XXX/XXXX/XXXX sa zmluvné strany
dohodli na nasledovných zmenách (dohodnuté a podpísané 3.7.2015) „Z dôvodu rozvodu manželstva,
ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Michalovce sp.zn. 21C/125/2007, výlučným dlžníkom

voči ŠFRB sa stáva A. S., Q.. S., ktorý na seba preberá všetky záväzky vyplývajúce z úverovej zmluvy č.
XXX/XXXX/XXXX a dňom podpisu Dodatku č. 1. k úverovej zmluve uvedeného čísla sa zaväzuje k ich
splneniu. Súčasťou dohody bol aj čl. 1 bod 2. Dodatku č. 1 k Zmluve č. XXX/XXXX/XXXX, lebo sa doplnil
ako druhý dlžník do tejto úverovej zmluvy, pristupujúcim dlžníkom sa stala Z. K., Q.. V., H.. XX.X.XXXX,
C. Z. a zaviazala sa na spoločné a nerozdielne splnenie peňažného záväzku voči ŠFRB.

38. Na základe uvedeného po odstránení čiastočných rozporov treba hodnotiť odvolacie námietky
žalobkyne ako neopodstatnené. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že dokazovaním
sa nepreukázalo, aby na výstavbu rodinného domu boli použité práve finančné prostriedky vo výške
310 000,- Sk (rozumej 300 000,- Sk od rodičov), ktoré dostala žalobkyňa od svojich rodičov, preto

vyporiadal BSM manželov tak ako uviedol vo výroku. Keďže všetky nehnuteľnosti prikázal do výlučného
vlastníctva žalovaného a postupoval podľa znaleckého dokazovania (znalecký posudok P.. E.) jeho
závery sú zákonné a presvedčivé, napokon dokazovaním nebolo preukázané ani to, že len časť
finančných prostriedkov, ktoré mala vložiť do spoločného majetku žalobkyňa v sume 100 000,- Sk
bola vynaložená na výstavbu rodinného domu. Žalovaný požadoval sumu 100 000,- Sk, ktorú mu

daroval počas manželstva jeho otec A. S., ani toto tvrdenie žalovaného nebolo preukázané v konaní, zo
spoločného majetku mal žalovaný vynaložiť z jeho výlučného majetku 200 000,- Sk, tu ťažilo dôkazné
bremeno žalovaného, avšak nebolo to preukázané, pretože k tejto skutočnosti žalobkyňa uviedla, že Q.
S. daroval žalovanému iba sumu 40 000,- Sk, ktoré boli použité na výstavbu rodinného domu, čo nebolo
sporné medzi stranami sporu a v časti, t.j. čo do sumy 1 327,76 € (40 000,- Sk) z celkovej hodnoty

majetku v BSM manželov, toto súd zohľadnil žalovanému. Celková hodnota majetku vo výške 33 470,01
€ bola znížená o sumu 1 327,76 € a takéto rozhodnutie zodpovedá parite podielov a aj ustálenej súdnej
praxi (pozri aj rozsudok 30Cdo/1342/02 Najvyššieho súdu ČR).

39. Nebolo potrebné aplikovať - rozsudok NS ČR 22Cdo/2914/1999, lebo zvýraznenie výšky podielu

vo vzťahu ku matke detí, ktorá sa mala viac starať o deti, mala sa zaslúžiť o nadobudnutie a o
udržaniemajetkuzískanéhozatrvaniamanželstvaviac,totovýnimočnépravidlonebolomožnéaplikovať
v súdenom spore, lebo žalovaný nespôsobil škodu rodine a nepôsobil proti deťom, nebolo teda
preukázané, že by sa výrazne v nižšej miere podieľal na zabezpečení spoločného majetku. Na základe
uvedeného je zákonné a vecne správne rozhodnutie, že žalovaný má uhradiť žalobkyni na vyrovnanie

podielovú sumu 16 071,13 € do 3 dní.

40. Už v rozsudku súd prvej inštancie presvedčivo vyargumentoval, že pri spoločnom úvere žalobkyne a
žalovaného v štátnom fonde rozvoja a bývania, ten ku dňu 17.10.2009 predstavoval sumu 23 452,45 € a
čiastočná dohoda medzi stranami sporu uzavretá 26.6.2005 je platná o vyporiadaní zaniknutého BSM.

Záväzok uhradiť zostatok úveru prevzal jednoznačne na seba žalovaný aj s pristupujúcim dlžníkom.

41. Na dôvažok odvolací súd poukazuje na ustálenú súdnu prax (aj na judikatúru ESĽP ohľadne
argumentácie na všetky odvolacie námietky (rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29.mája 1997,
rozsudok Higinsová a ďalší proti Francii z 19.2.1998, sťažnosť č. 20 124/92 Zb. rozsudkov a rozhod.

1998-I.), lebo napokon súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods.1
Ústavy a čl. 36 ods.1 Listiny nie je odpoveď aj na nie dôležité alebo nie relevantné otázky a námietky
uvedené v odvolaní, strana sporu má len základné právo na spravodlivé konanie ako aj podľa čl. 6 ods.1
Dohovoru o ochrane ľudských práv, ale len na také odôvodnenie súdneho rozhodnutie, ktorý jasne azrozumiteľne dáva odpovede na relevantné otázky, ktoré majú zásadný význam pri vyporiadaní BSM
a dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (aj podľa rozsudku Heller proti Fínsku z
19.12.1997, sťažnosť č. 207 72/92, Zbierka rozsudkov 1997-VIII.).

42. Odvolací súd má poznatky, že v konaní o vyporiadaní BSM sa snažia strany sporu aj odvolaniami
a nepodloženými návrhmi na dôkazy zdržiavať súdy prvej inštancie od rozhodnutí a v každom prípade
podávajú odvolania, aj keď v zásade nie sú relevantné odvolacie dôvody, žalobkyňa mala poskytnuté
právne zastúpenie a poskytla jej právnu pomoc v poradí II. advokátka.

43. Odvolací súd pripomína, že konanie pred súdom prvého stupňa a pred odvolacím súdom tvorí jeden
celok a určujúca spätosť rozsudku odvolacieho súdu s potvrdzovaným rozsudkom vytvára ich organickú
jednotu, v takejto kompletizujúcej jednote potom treba aj hodnotiť vykonané dôkazy a aj vyhodnotenie
dôkazov súdom prvej inštancie, lebo len takýto prístup reflektuje aj súčasná judikatúra vrátane judikatúry
ESĽP, a neboli zistené chyby vo vyhodnotení dôkazov, s ktorými súhlasí odvolací súd.

44. Preto odvolací súd v plnom rozsahu odkazuje na dôvody rozsudku súdu prvej inštancie, tento súd
vychádzal z relevantných skutkových zistení potvrdených aj po doplnení dokazovania, vyvodil správne
právne závery a súd prvej inštancie vykonal aj ďalšie dôkazy, ktoré nenavrhovali strany sporu, čo vyplýva
z povinnosti podľa § 150 O.z., lebo ide o vyporiadanie právnych vzťahov medzi stranami sporu, ktoré

vyplýva z právneho predpisu.

45. Podľa § 396 ods.1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj
na odvolacie konanie.

46. Podľa § 255 ods.1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

47. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

48. Žalovaný mal v odvolacom konaní plný úspech, preto by mal právo na náhradu jeho trov a trovy mu
v súvislosti s odvolacím konaním vznikli, ale súd ich nepriznal vzhľadom na charakter sporu o BSM a
žalobkyňa nebola úspešná v odvolacom konaní, preto nemá nárok na ich náhradu.

49. Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti rozsudku odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní

vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený
sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý

proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom

rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej
zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,

a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.