Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 23. december 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 9Co/9/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7817210217
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Táňa Veščičiková
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7817210217.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Táne Veščičikovej a členiek
senátu JUDr. Viery Bodnárovej a JUDr. Dany Popovičovej v spore žalobcu Intrum Slovakia, s.r.o.,
Bratislava,Mýtna48,IČO:35831154,zast.JUDr.JánomŠoltésom,advokátom,Advokátskakancelária,
Bratislave, Mýtna 48, P. O. BOX 205, proti žalovanej N. F., W.. XX.XX.XXXX, J. T., H. XXX, o zaplatenie
2.226,21 eura istiny s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku 9Csp/204/2017 - 63 z 30.01.2018

Okresného súdu Rožňava

r o z h o d o l :

Z r u š u j e rozsudok vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a vo výroku III. o náhrade trov
konania a v rozsahu zrušenia v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „súd“) rozsudkom I: Žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 227,39
eura s 5 % ročným úrokom z omeškania od 17.12.2016 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti

rozsudku, II. žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a III. náhradu trov konania stranám sporu nepriznal.

2. V odôvodnení, o. i., uviedol, že žalobca sa podanou žalobou voči žalovanej domáhal zaplatenia
2.226,21 eur, úroku z omeškania vo výške 8 % p.a. zo sumy 1.681,75 eur od 17.12.2016 do
zaplatenia a náhrady trov konania , na tom skutkovom a právnom základe, že jeho právny predchodca
a žalovaná uzatvorili 19.06.2009 Zmluvu č. XXXXXXXXX (ďalej len „Zmluva“), ktorej súčasťou sú

Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov (ďalej aj „VOP“). Na základe uvedenej
Zmluvy Slovenská sporiteľňa, a.s. poskytla žalovanej peňažné prostriedky. V rozpore so zmluvnými
dojednaniami úverovej zmluvy dlžníčka svoj záväzok uhrádzať pravidelné mesačné splátky neplnila
riadne a včas. Právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na úhradu omeškaných úverových splátok s
upozornením na možnosť vyhlásenia mimoriadnej splatnosti pohľadávky z dôvodu neplatenia. Nakoľko
žalovaná napriek písomnej výzve právneho predchodcu žalobcu svoj dlh z titulu omeškaných úverových

splátok nezaplatila, nastal prípad porušenia podmienok úverovej zmluvy, právny predchodca žalobcu
v súlade s čl. 8 bod 8.1. písm. a) Produktových obchodných podmienok pre hypotekárne a splátkové
úvery Slovenskej sporiteľne, a.s. vyhlásil ku dňu 22.11.2016 mimoriadnu splatnosť pohľadávky z úveru.
Nakoľko žalovaná v poskytnutej 15-dňovej lehote od doručenia oznámenia o vyhlásení mimoriadnej
splatnosti úveru, t.j. od 16.12.2016 dlžnú sumu nezaplatila, voči právnemu predchodcovi žalobcu
sa tak od 17.12.2016 dostala do omeškania so zaplatením dlžnej sumy spolu s prísl. Na základe

Zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej podľa § 524 a nasl. Obč. zák. z 24.03.2017 medzi právnym
predchodcom žalobcu Slovenská sporiteľňa, a.s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00
151 653 (ďalej aj „postupca“) a žalobcom, postúpil právny predchodca žalobcu na žalobcu pohľadávku
voči žalovanej. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu
2.390,50 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje voči žalovanej len časť postúpeného nároku vo
výške nesplatenej dlžnej istiny úveru vo výške 1.681,75 eur, zmluvných úrokov vo výške 486,78 eur a

poplatkov za správu úveru vo výške 57,68 eur spolu s príslušenstvom. Súd, vychádzajúc z § 52 ods.
1, 2, 3, 4 Obč. zák., § 4 ods. 1, 2, 3, ods. 2 písm. a), b), d) až j), k) a l) zák.č. 258/2001 Z.z. ,po vykonanom dokazovaní, z obsahu zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX uzavretej medzi
právnym predchodcom žalobcu a žalovanou 19.06.2009 mu vyplynulo, že výška úveru bola 2.280,- eur,
druh úveru - spotrebný, bezúčelový úver, typ a výška úrokovej sadzby bola dohodnutá fixnou sadzbou

do splatnosti vo výške 17,3 % p. a., výška splátky istiny 42,10 eur, splatnosť prvej splátky 15.07.2009,
počet splátok 120, periodicita a splatnosť splátok istiny mesačne k 15.-emu dňu v mesiaci, konečná
splatnosť 15.06.2019, RPMN 20,65 %, celkové náklady spojené s úverom 2.785,73 eur a poplatok za
správu úveru 1,99 eur mesačne. Z oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru mu vyplynulo,
že právny predchodca žalobcu vyhlásil mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy o splátkovom úvere

ku dňu 22.11.2016 a žiadal žalovanú, aby pohľadávku zo zmluvy vo výške 2.257,38 eur uhradila do
15 dní. Z fotokópie doručenky o doručení oznámenia o vyhlásení mimoriadnej splatnosti žalovanej mu
vyplynulo, že zásielka bola doručená 01.12.2016.Z výpisu obratov na predmetnej úverovej zmluve a
z vyjadrenia žalobu mu vyplynulo, že žalovaná počas trvania úverového vzťahu uhradila celkovo s
2.052,61 eur. Vykonaným dokazovaním mu bolo preukázané, že medzi právnym predchodcom žalobcu
a žalovanou bola uzavretá zmluva o poskytnutí splátkového úveru č. XXXXXXXXXX dňa 19.06.2009,

ktorú je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 Obč. zák. a Zák. č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch v platnom znení ku dňu uzavretia zmluvy. Urobil záver, že zmluva neobsahuje
podstatnú náležitosť zmluvy uvedenú v § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských
úveroch, a to sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, preto zmluvu v zmysle §
4 ods. 3 cit. zák. považoval za platnú, nakoľko žalovaná na základe nej úver čerpala, avšak zmluva je

bezúročná a bez poplatkov. Poukázal na to, že žalovaná čerpala spotrebiteľský úver vo výške 2.280,-
eur, že na úhradu úveru uhradila celkom 2.052,61 eur, ako to vyplýva z vyjadrenia žalobcu a z výpisu
obratov na úverovej zmluve, predloženého žalobcom, že neuhradený zostatok istiny úveru je 227,39 eur,
preto zaviazal žalovanú k zaplateniu neuhradeného zostatku istiny úveru a v prevyšujúcej časti žalobu
ohľadom istiny úveru zamietol, ako nedôvodnú. Konštatoval, že žalovaná sa s plnením dlhu dostala do

omeškania, preto dlžnú sumu zaviazal žalovanú zaplatiť s 5 % ročnými úrokmi z omeškania v zmysle
§ 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Zb. v platnom znení od 17.12.2016,
odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy na úhradu dlžnej sumy uvedenej v oznámení o vyhlásení
mimoriadnej splatnosti úveru. Súd zaviazal žalovanú k zaplateniu úrokov z omeškania až do zaplatenia
dlžnej sumy. Výrok o náhrade trov konania oprel o § 255 ods. 2 C.s.p. Žalobca v konaní mal čiastočný

úspech a žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila , z obsahu spisu súdu nevyplynulo, že by na
strane žalovanej účelne vynaložené trovy vznikli. Z týchto dôvodov náhradu trov konania stranám sporu
nepriznal.

3. Proti rozsudku - výroku II., ktorým súd žalobu v prevyšujúcej časti zamietol a súvisiacemu výroku č.

III. o trovách konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok v napadnutej časti
zmeniť a zaviazať žalovanú zaplatiť mu 1.998,82 eur istiny s 5 % úrokom z omeškania zo sumy 1.454,36
eur od 17.12.2016 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a priznať mu náhradu trov
konania v plnom rozsahu.

4. Odvolanie odôvodnil tým, že súd dospel vykonaným dokazovaním k nesprávnemu záveru o
bezúročnosti úveru, v dôsledku čoho žalobu v prevyšujúcej časti zamietol pre jeho bezúročnosť.
Nesúhlasil s názorom súdu, že úver je nutné považovať za bezúročný a bez poplatkov z dôvodu
nerozloženia úverových splátok na jednotlivé zložky, t.j. splátku istiny úrokov a poplatkov. Tvrdil, že
je v rozpore s čl. 10 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48 ES ako právne záväzným

aktom Európskeho spoločenstva, ktorý má v zmysle čl. 7 ods. 2 Ústavy SR prednosť pred zákonom
a zároveň aj v rozpore s právnym názorom vyjadreným v Rozsudku Súdneho dvora EÚ zo dňa
9.11.2016 v právnej veci C-42/15, Home Credit Slovakia, a.s. cla Klára Bíróová, ktorým sú slovenské
súdy viazané. Predmetný rozsudok ako case-law Súdneho dvora Európskej únie predstavuje primárny
prameň európskeho práva v kategórii právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej

únie, ktoré podľa článku 7 odsek 2 druhá veta Ústavy SR majú prednosť' pred zákonmi Slovenskej
republiky, na ktorý bol súd povinný prihliadať pri svojom rozhodovaní prednostne na tento rozsudok,
keďže má prednosť pred zákonom o spotrebiteľských úveroch. Poukázal na to, že Súdny dvor EÚ v
rozsudku z 3.2.1977, Benedetti I Munari 52-76 rozhodol, že cieľom rozsudku o prejudiciálnej otázke je
vyriešiť právnu otázku, ktorá zaväzuje vnútroštátneho sudcu pokiaľ' ide o výklad príslušných ustanovení

aktov Spoločenstva. Uviedol, že neaplikovaním týchto základných princípov únijného práva dospel
súd prvej inštancie k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci., že podľa rozsudku Súdneho dvora
EÚ zo dňa 9.11.2016 v právnej veci C-421l5, Home Credit Slovakia, a.s. cla Klára Bíróová by totiž
členské štáty nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré smernica 2008/48/ES neupravuje.Podľa jej článku 10 ods. 2 písm. i) v spojení s písm. h) zmluva o úvere na dobu určitú nemusí v
čase, jej uzatvorenia obsahovať presné určenie, aká časť splátky sa použije na splátku istiny a aká
jej časť na bežné úroky a poplatky. Rozloženie splátok v členení na istinu, úrok a poplatky priamo v

základných náležitosti ach úverovej zmluvy predstavuje rozpor s požiadavkou stručnosti, prehľadnosti,
určitosti a zrozumiteľnosti základných náležitosti úverovej zmluvy ako právneho úkonu. Zdôraznil, že
neexistuje racionálny dôvod, aby zmluva o spotrebiteľskom úvere mala byť už v hlavných zmluvných
dojednaniach zložitejšia ako napr. zmluva o úvere uzavretá podľa Obchodného zákonníka, že Súdny
dvor Európskej únie v prejudiciálnom konaní C-42/2015 začatom na návrh Okresného súdu Dunajská

Streda rozsudkom zo dňa 9.11.2016, rozhodol aj o práve členského štátu vnútroštátnou úpravou
rozširovať obligatórne náležitosti úverovej zmluvy nad rámec Smernice 2008/48/ES ako aj jeho právo
zákonom sankcionovať absenciu niektorej z náležitostí úverovej zmluvy tak, že úver je bezúročný a
bez poplatkov. Poukázal na to, že Súdny dvor EÚ rozhodol, že článok 10 ods. 2 písm. h) a i) smernice
stanovuje, že zmluva musí uvádzať iba výšku, počet a frekvenciu splátok spotrebiteľa. Z článku l0 ods.
2 písm. i) a článku 10 ods. 3. uvedenej smernice vyplýva, že iba na žiadosť spotrebiteľa je veriteľ

povinný bezplatne a kedykoľvek počas doby trvania zmluvy odovzdať mu výpis vo forme amortizačnej
tabuľky,ževzhľadomnajasnéznenietýchtoustanoveníjepotrebnékonštatovať,žeSmernica2008/48IE
nestanovuje povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere takýto výpis vo forme amortizačnej tabuľky. Pokiaľ
ide o možnosť členských štátov stanoviť takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej právnej úprave, mal
za dôležité zdôrazniť, že pokiaľ' ide o zmluvy patriace do pôsobnosti Smernice 2008/48IES, členské

štáty by nemali ukladať zmluvným stranám povinnosti, ktoré táto smernica neupravuje, ak táto smernica
obsahuje harmonizované ustanovenia v oblasti, do ktorej patria tieto povinnosti (analogicky rozsudok z
12. júla 2012, SC Volksbank Romania, C-602/l0, EU:C:2012:443, body 63. a 64. ). Ustanovenie článku
10 ods. 2 písm. u) Smernice 2008/481ES sa nemá vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby vo
svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti, než sú

tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice. Na základe uvedeného sa má článok 10 ods. 2
písm. h) a i) Smernice 2008/481ES vykladať v tom zmysle, že zmluva o úvere na dobu určitú stanovujúca
amortizáciu istiny po sebe nasledujúcimi splátkami nemusí vo forme amortizačnej tabuľky spresňovať,
aká časť každej splátky bude započítaná na vrátenie tejto istiny. Tieto ustanovenia v spojení s článkom
22 ods. l tejto smernice bránia tomu, aby členský štát stanovil takúto povinnosť vo svojej vnútroštátnej

právnej úprave. V prejudiciálnej otázke, či sa článok 23 Smernice 2008/481ES má vykladať tak, že
nebráni tomu aby členský štát vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovil, že v prípade ak zmluva
o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 tejto Smernice, táto zmluva sa bude
považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, Súdny dvor EÚ rozhodol, že voľba režimu sankcií
je ponechaná na zváženie členského štátu , avšak ich tvrdosť musí byť primeraná závažnosti porušení,

ktoré postihujú. Sankcia spočívajúca v strate nároku veriteľa na úroky a poplatky je primeraná v prípade,
že zmluva o úvere neobsahuje najmä náležitosti ako je ročná percentuálna miera nákladov, počet a
frekvenciusplátok,prípadneexistenciunotárskychpoplatkovaprípadnepožadovanézárukyapoistenia,
tak ako to upravuje článok 10 ods. 2 Smernice, teda tie náležitosti zmluvy o úvere, ktorých neuvedenie
môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Súdny dvor Európskej únie tak

rozhodol, že ust. § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (súčasný § 9
ods. 2 písm. k) z.č. 129/2010 Z.z.) je v rozpore so Smernicou 2008/48/ES, t.j. záväzným prameňom
práva. Tiež vylúčil oprávnenosť sankcie straty nároku na úroky a poplatky v prípade, že úverová zmluva
neobsahuje rozdelenie úverovej splátky na jej jednotlivé zložky, t.j. na časť istiny, časť úrokov a časť
poplatkov, podľa vnútroštátneho práva, keďže nejde o obligatórnu náležitosť úverovej zmluvy v zmysle

Smernice 2008/481ES a tak ani o takú náležitosť, ktorej absencia by bola spôsobilá spochybniť možnosť
spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Z rozhodnutia Súdneho dvora EÚ C-42/2015 vyvodil záver,
že iba porušenie povinnosti veriteľa podstatným spôsobom môže byť sankcionované zánikom nároku
veriteľa na úroky a poplatky. Poukázal na to, že jeho právny predchodca neporušil žiadne povinnosti,
preto mu vznikol nárok aj na zaplatenie zmluvne dojednaných úrokov ako odplaty poskytnutého úveru.

Zároveň poukázal na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-565/20 12 zo dňa 27.3.2014, podľa ktorého
tvrdosť sankcií pre veriteľa musí byť primeraná závažnosti jeho porušení, ako i na rozhodnutie Súdneho
dvora EÚ C-34812014 zo dňa 9.7.2015, podľa ktorého čl. 4 Smernice Č. 87/l021EHS zo dňa 22.12.1986
(jednásaoSmernicu,ktorápredchádzalaSmernici2008/48IES)vyžaduje,abydlžníkpriuzavretízmluvy
o úvere poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku. Z uvedeného vyplýva,

že ak nebude v zmluve uvedená náležitosť, ktorá nemôže mať vplyv na schopnosť dlžníka posúdiť
rozsah jeho záväzku, nebude spravidla a v zásade sankcia bezúročnosti a bezpoplatkovosti primeraná.
Podporne odkázal na rozsudky Krajského súdu v Banskej Bystrici 12Co/284/20 17, 15Co/225/20 17 a
jeho uznesenie 16Co/l 05120 17. Navrhol rozsudok zmeniť v súlade s petitom odvolania a si uplatnil sináhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok v konaní pred súdom prvej, inštancie, za zaplatený
súdny poplatok za podané odvolanie, náhradu trov právneho zastúpenia za štyri úkony právnej pomoci
v plnom rozsahu.

5. Rozsudok vo výroku I. odvolaním nebol napadnutý, nadobudol právoplatnosť, preto v uvedenom
rozsahu v odvolacom konaní nebol preskúmavaný.

6. Odvolací súd bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. - na prejednanie odvolania nariadi

odvolací súd pojednávanie vždy, ak je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ale to vyžaduje
dôležitý verejný záujem), prejednal odvolanie v rozsahu vyplývajúcom z § 380 ods. 1, 2 C.s.p. a rozsudok
vo výroku II. o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti o výroku III. o náhrade trov konania zrušil a v
rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods.
1 písm. c) a § 391 C.s.p.

7. Rozhodnutie súdu prvej inštancie vo vzťahu k výroku II. vychádza z nesprávneho právneho posúdenia
veci, pokiaľ súd vychádzal zo záveru, že v zmysle § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch platnom v znení ku dňu uzavretia zmluvy, zmluva neobsahuje podstatnú
náležitosť zmluvy uvedenej v § 4 ods. 2 písm. i) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a
to sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, v dôsledku čoho zmluvu v zmysle § 4

ods. 3 cit. zák. považovať zmluvu za bezúročnú a bez poplatkov v dôsledku čoho, keďže neuhradený
zostatok istiny úveru bol 227,39 eur, zaviazal žalovanú na zaplatenie neuhradeného zostatku istiny a v
prevyšujúcej časti žalobu ohľadom istiny úveru zamietol ako nedôvodnú.

8. V dôsledku tohto nesprávneho právneho posúdenia súd nevykonal vo veci dokazovanie potrebné na

riadne zistenie skutkového stavu, čím je naplnený odvolací dôvod pre zrušenie rozsudku v napadnutej
časti v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) C.s.p.

9. S vyššie uvedeným záverom súdu o chýbajúcej náležitosti spotrebiteľskej zmluvy podľa § 4 ods. 2
písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. sa odvolací súd nestotožňuje.

10. Právny poriadok Slovenskej republiky považuje zmluvu o spotrebiteľskom úvere za právny úkon,
ktorým sa veriteľ (dodávateľ) zaväzuje poskytnúť dlžníkovi (spotrebiteľovi) peňažné prostriedky v jeho
prospech do určitej sumy a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

11. Podľa § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov
a iných poplatkov.

12. Je potrebné poukázať napr. na dôvodovú správu k § 9 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z.z., ktorého

znenie je obdobné ako znenie § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z., ktorá zdôrazňuje zásadný
význam ochrany spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch, ktorý má mať dostatočné množstvo informácií o
podmienkach úveru, nákladoch a záväzkoch, ktoré z neho vyplývajú. Zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí uvádzať celkovú výšku, menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie (v
zmluve musí byť zrozumiteľne uvedené, aká je celková výška a mena spotrebiteľského úveru, prípadne

strop, do ktorého spotrebiteľ môže opakovane čerpať finančné prostriedky). Zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí upravovať výšku, počet a termíny splátok istiny úrokov a iných poplatkov (spotrebiteľ musí
byť zrozumiteľne informovaný v akých termínoch, resp. kedy, v akej výške a ako dlho je povinný plniť si
povinnosti (splácať istinu, úroky a iné poplatky) vyplývajúce mu zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere).

13. V úvode všeobecnej časti dôvodovej správy k zák. č. 129/2010 Z.z. sa uvádza, že predložený návrh
zákona „je svojím obsahom úplnou transpozíciou smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/
ES ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/
EHS do slovenského právneho poriadku. Uplatňovaním tejto novej úpravy bude slovenský úverový
trh zosúladený v rámci vnútorného trhu Spoločenstva“. V závere všeobecnej časti dôvodovej správy

k zákonu č. 129/2010 Z.z. sa konštatuje, že predkladaným zákonom je Smernica transponovaná do
slovenského právneho poriadku v plnom rozsahu.14. Podľa záveru Najvyššieho súdu SR vyjadreného v uznesení 3Cdo/146/2017 z 22.2.2018
eurokonformným výkladom predmetného ust. zákona č. 129/2010 Z.z. ( jeho znenie je obdobné zneniu
§ 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z.), ktorý je v danom prípade nielen možný, ale aj potrebný,

dospel dovolací súd k záveru, že v zmluvách uzatváraných podľa zák. č. 129/2010 Z.z. nemožno od
dodávateľov žiadať, aby v nich uvádzali presný rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok
po častiach (samostatne vo väzbe na istinu, úrok a poplatky). Pokiaľ ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č.
129/2010 Zz. uvádza pojmy „výška“, alebo „počet“ či „termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov“,
je za použitia eurokonformného výkladu dospieť k záveru, že toto ustanovenie len spresňuje, čo splátka

úveru zahrňuje.

15. Z dôvodovej správy k zákonu č. 129/2010 Z.z. v žiadnom prípade nevyplýva, že by zámerom
zákonodarcu bolo, aby cit. ust. tohto zákona sprísnilo požiadavku zakotvenú v Smernici, teda to, aby
zmluva o úvere upravovala výšku, počet a termíny splátok ako súboru, ktorý zahŕňa istinu, úroky a aj
iné poplatky. Podľa presvedčenia dovolacieho súdu zohľadňujúceho aj účel zákona, ktorý je vyjadrený

v dôvodovej správe, teda ust. § 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. neupravuje požiadavku odlišnú
od toho, ako ju vymedzuje čl. 10 ods. 2 písm. h/ Smernice.

16. Pokiaľ ide o posúdenie, či zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavretá stranami sporu obsahuje výšku,
počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov je potrebné mať na zreteli, že eurokonformný výklad

§ 9 ods. 2 písm. k/ zák. č. 129/2010 Z.z. umožňuje dospieť k záveru, že toto ustanovenie nevyžaduje,
aby zmluva o úvere obsahovala presné vymedzenie vnútornej skladby jednotlivých splátok, to znamená
určenie, aká časť každej jednotlivej splátky sa použije na splátku istinu a aká jej časť spláca bežné
úroky a poplatky. Účelom tohto ustanovenia nebolo, aby mal spotrebiteľ už pri uzatvorení zmluvy k
dispozícii v číselnom vyjadrení informáciu, aká časť bude v tej ktorej anuitnej splátke (výška ktorej je

konštantná) pripadať na istinu, úverový úrok a iné platby. Je teda zrejmé, že nie je potrebné, aby zmluva
ospotrebiteľskomúvereobsahovalačíselnévyjadrenietoho,akájekonkrétnavnútornáskladbatejktorej
anuitnej splátky, teda uvedeným ustanovením sa neustanovuje povinnosť požadované informácie vo
vzťahu ku každej položke (t.j. istiny, úrokov a iným poplatkom) osobitne, ale len ich uvedenie súhrnne
ku splátke, ktorá zahrňuje istinu, úroky a iné poplatky.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je zrejmé, že uvedením celkovej výšky mesačnej splátky úveru
( 42,10 eur) nedošlo k porušeniu § 4 ods. 2 písm. i) zák. č. 258/2001 Z.z., preto odvolací súd považoval
námietku žalobcu o nesprávnosti záveru súdu prvej inštancie, pokiaľ hovorí o absencii výšky, počtu a
termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov za dôvodnú.

18. Povinnosťou súdu v ďalšom konaní bude opätovne posúdiť (ne)dôvodnosť žalobcom uplatneného
nároku, či spotrebiteľská zmluva obsahuje ostatné náležitosti v zmysle § 4 zák. č. 258/2001 Z.z., resp.
či sú alebo nie sú splnené podmienky § 4 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z., v dôsledku čoho poskytnutý
spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Vzhľadom na to, že ide o spotrebiteľskú

zmluvu, bude potrebné skúmať ju aj z hľadiska ust. Obč. zák. upravujúcich spotrebiteľskú zmluvu, t.j.
ust. § 53 a nasl., teda či zmluva neobsahuje neprijateľné zmluvné podmienky.

19. V novom rozhodnutí súd rozhodne o trovách celého konania, vrátane trov tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 C.s.p.).

20. Výsledok hlasovania - pomer hlasov : 3 hlasy za (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie n i e j e prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je
podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C.s.p.).