Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 20. september 2018

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 6C/317/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7815200902
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ing. Judita GabonaiováHrenčuková

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2018:7815200902.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou Mgr. Ing. Juditou Gabonaiovou Hrenčukovou, v právnej veci žalobkyne

G.. O. A., A.. XX.XX.XXXX, W. O., S. XX, zastúpenej JUDr. Hedvigou Gallovou, advokátkou, so sídlom
v Rožňave, Čučmianska dlhá 45 proti žalovanej Generali Poisťovňa, a.s., IČO: 35 709 332, so sídlom v
Bratislave, Lamačská cesta 3/A, právne zastúpenej Advokátskou kanceláriou MST PARTNERS, s.r.o.,
so sídlom v Bratislave, Laurinská 3, o zaplatenie 2.554,40 Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z a v ä z u j e žalovanú zaplatiť žalobkyni sumu 2.554,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške
8,05 % ročne zo sumy 2.554,- Eur, od 12.01.2015 do zaplatenia, v lehote do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd p r i z n á v a žalobkyni náhradu trov tohto konania podľa pomeru úspechu vo veci vo výške
100 % .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa pôvodne podanou žalobou domáhala vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal
žalovaného na zaplatenie sumy 1.498,40 Eur, úroku z omeškania vo výške 8,05 % ročne od 12.01.2015
do zaplatenia, titulom náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia a náhrady trov konania.

2. Poukázala na skutočnosť, že pri dopravnej nehode dňa 29.03.2013 o 13:45 hod. na štátnej ceste

1/50 Košická cesta, obec Včeláre, utrpela závažné poranenia. Po roku od vzniku dopravnej nehody
bol vypracovaný posudok o sťažení spoločenského uplatnenia žalobkyne, ktorý vypracoval MUDr.
Kazimír Kukla chirurg z Nemocnice sv. Vincenta a vyčíslil jej škodu na zdraví zo dňa 08.04.2014 na
130 bodov čo činí sumu 2.142,40 Eur. ( v roku 2014 je pre určenie sumy náhrady za bolesť platná
hodnota bodu rovnajúca sa sume 16,48 EUR.) Všetky nároky súvisiace s dopravnou nehodou boli
uplatnené u zdravotnej poisťovni Generáli Poisťovňa, a.s., ktorá listom zo dňa 12.01.2015 svojvoľne
a nezákonne upravila znalecký posudok o sťažení spoločenského uplatnenia MUDr. Kazimíra Kuklu

zo dňa 08.04.2014 a krátila počet bodov v posudku na 60 bodov. Vo svojom liste dokonca nesprávne
uviedla sadzbu za jeden bod keď pri sume ktorú vyplatila za posudok o sťažení spoločenského
uplatnenie uviedla hodnotu jedného bodu 16,48 x 40 =644. Sumu 644,-Eur mohol žalovaný dostať jedine
ak vynásobil počet bodov 40 hodnotou 16,10 Eur. Z vyššie uvedeného vyplýva že žalovaný neoprávnene
krátil vypracovanú verejnú listinu (vypracovaný posudok o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa
08.04.2014) MUDr. Kazimíra Kuklu a tým neoprávnene zasiahol do práv poškodenej na vyplatenie
náhrady za bolesť, tak ako to bolo stanovené v znaleckom posudku čím sa na úkor poškodenej obohatil o

sumu1.498,40,-Eur.Keďžeuplynuladostatočnedlhálehotanavyplatenienáhradyzabolesťpoškodenej
vo výške ktorá bola ustálená vyššie uvedeným posudkom o sťažení spoločenského uplatnenia a všetky
pokusy poškodenej o mimosúdne vyriešenie danej situácie boli márne, bola nútená podať návrh na
vydanie platobného rozkazu prostredníctvom právnej zástupkyne.3. Súd v konaní vydal platobný rozkaz č. k. 6C/317/2015-9 zo dňa 11.03.2015, ktorým žalovanému
uložil povinnosť uhradiť žalobkyni žalovanú sumu a nahradiť trovy konania. Proti platobnému rozkazu

v zákonnej lehote žalovaný dňa 01. 04. 2015 podal odpor, v ktorom uviedol, že žalobkyňa žiadosťou
o poskytnutie poistného plnenia z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škody spôsobenej
prevádzkou motorového vozidla EVČ: O. zo dňa 11.09.2014 požiadala žalovaného o náhradu za
sťaženie spoločenského uplatnenia na základe predloženého lekárskeho posudku v zmysle zákona
č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia a o

zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon") a o náhradu účelne vynaložených
nákladov na liečenie v zmysle § 449 Občianskeho zákonníka v celkovej sume 2.180,46 Eur.
Žalovaný na základe Oznámenia o náhrade zo dňa 12.01.2015 (ďalej aj ako „oznámenie") oznámil
žalobkyni výšku poskytovaného poistného plnenia v sume spolu 729,36 Eur, ktorú jej aj vyplatil.
Uvedená suma predstavovala časť uplatneného nároku, nakoľko zmluvný lekár žalovaného posúdil
výpočet bodového hodnotenia náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku

posudzujúceho lekára navrhovateľky MUDr. Kazimíra Kuklu, chirurga z nemocnice svätého Vincenta,
ako nesprávny a nepodložený príslušnou fotodokumentáciou v rozpore so zásadami na hodnotenie
sťaženia spoločenského uplatnenia, čo žalovaný príslušným spôsobom v oznámení odôvodnil. S
tvrdením žalobkyne, v zmysle ktorého žalovaný postupoval nezákonne, žalovaný nesúhlasí a má
to za to, že postup pri likvidácii poistnej udalosti a priznaní náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia je v súlade so zákonom, a to s poukazom na ustanovenia § 7 ods. (6) v spojení s § 7
ods. (4) zákona. V nadväznosti na uvedené má žalovaný za to, že jeho postup pri priznaní náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia je správny a zákonný. Žalovaný likvidáciu nárokov žalobkyne
vykonal korektne v súlade s dojednaným rozsahom poistenia a všeobecne záväznými právnymi
predpismi. Žalovaný sa zároveň nestotožňuje s výškou údajného nároku žalobkyne za sťaženie

spoločenského uplatnenia, ktorý si uplatnila v žalobe, nakoľko pri vyčíslení svojho údajného nároku
žalobkyňa neaplikovala ustanovenie § 5 ods. 2 zákona, v zmysle ktorého výška náhrady za bolesť a
výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy
zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky
za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod

a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor v spojení s ustanovením § 5 ods. 4,
podľa ktorého Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku
náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke
zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného
kalendárneho roka. Výpočet nároku žalobkyne je nesprávny, kedy suma uplatneného nároku v žalobe

ako aj v platobnom rozkaze je v dôsledku vyššie uvedeného nedôvodná. Vzhľadom na vyššie uvedené
skutočnosti považuje žalovaný nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 1.498,40 Eur s príslušenstvom za
neopodstatnený a v celom rozsahu tento neuznáva.

4. Žalobkyňa sa v písomnom podaní doručenom súdu dňa 05.05. 2015 vyjadrila k odporu žalovaného

v tom zmysle, že trvá na všetkých doterajších písomných vyjadreniach tvrdila, že žalovaný nezákonne
a svojvoľne urobil „revíziu" Lekárskeho posudku o bolestnom a sťažení spoločenského uplatnenia
vypracovaného MUDr. Kazimírom Kuklom zo dňa 08.04.2014 na základe ktorej krátil nároky uplatnené
žalobkyňou. Uviedla, že je toho názoru že komerčná poisťovňa nemá žiadne zákonné právo takúto
listinu svojvoľne meniť, resp. nepriznať v nej vykázané položky. Žalovaný v odôvodnení svojho odporu

zo dňa 30.03.2015 uvádza : „ Postup pri likvidácií poistnej udalosti a priznaní náhrady za sťaženie
spoločenského uplatnenia je v súlade so zákonom , a to s poukazom na ustanovenia § 7 ods. 6 v
spojení § 7 ods. 4 zákona". Ak mal žalovaný na mysli zákon č. 437/2004 Z.z. tak poukazuje ustanovenie
§ 7 ods. 4 tohto zákona: „ O vydanie lekárskeho posudku (odsek 1) môže požiadať aj fyzická osoba
alebo právnická osoba, ktorá za poškodenie na zdraví zodpovedá, alebo poskytovateľ náhrady, iba ak

im poškodený dá súhlas". V tomto prípade je poškodená žalobkyňa, ktorá žiadny takýto súhlas nedala.
Na základe vyššie uvedeného sa javia tvrdenia žalovaného ako úplne irelevantné a účelové v snahe
vyhnúť sa plneniu.

5. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že trvá na podanom odpore v zmysle ktorého posudok o sťažení

spoločenského uplatnenia predložený žalobkyňou je nesprávny a nepodložený fotodokumentáciou a
je v rozpore so zásadami spoločenského uplatnenia. Nárok uplatnený žalobkyňou prehodnotil zmluvný
lekár žalovaného s tým, že v posudku bola nesprávne použitá položka č. 5, pretože toto hodnotenie
je určené na hojenie deformácií v oblasti diafýzy, t. j. tela kosti predkolenia, ale v prípade poraneniapoškodenej k zlomenine tela predpriehlavkových kostičiek nedošlo. Išlo o zlomeniny pod hlavičkou
predpriehlavkovýchkostičiek,tedabolopotrebnépoužiťpoložku412a,obmedzeniepronácieasupinácie
nohy s ohodnotením 40 bodov. Navyše pri kontrolách v čase liečby poranenia sa udáva, čo vyplýva

aj z lekárskych správ, že ide o nepodstatné dislokácie a postavenie úlomkov bolo považované za
vyhovujúce. Tak isto neprichádza do úvahy ani navýšenie sadzby o 100 % z dôvodu používania gélových
vložiekdotopánok.Položku432atedajazvulekárodporcupredbežnénehodnotil,pretožepreobjektívne
posúdeniejazvynapravomkolenejepotrebnédoložiťfotodokumentáciuspriloženýmmeradlomkjazve.
Z uvedeného teda vyplýva, že nárok uplatnený žalobkyňou v žalobe je neopodstatnený a žiadal ho v

celom rozsahu zamietnuť a uložiť žalobkyni povinnosť nahradiť mu trovy konania.

6. Žalobkyňa k znaleckému posudku MUDr. Stanislava Mlynárika, zmluvného lekára žalovaného zo
dňa 01.11.2014 uviedla, že ho nepovažuje za lekársky posudok, pretože nespĺňa náležitosti lekárskeho
posudku. Jedná sa o nejakú správu pre pani W.. Zároveň poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 7Sžso 13/2010 v obdobnej veci, kde bol jasne vyjadrený názor ako a kedy sa môže meniť

znalecký posudok a že samotný pojem kontrola bodového ohodnotenia neznamená súčasne aj právo
žalovaného meniť výšku bodového ohodnotenia vypracovaného podľa § 7 ods. 1 zákona č. 437/2004
Z.z.Zuvedenýchdôvodovpovažujeobranužalovanéhozaúčelovúaničímnepodloženúvsnahevyhnúť
sa plneniu.

7. Žalovaný uviedol, že nie je pravdou, že lekársky posudok MUDr. Stanislava Mlynárika zo dňa
1.11.2014, ktorý bol predložený súdu, nespĺňa náležitosti lekárskeho posudku a neobsahuje ani podpis
lekára. Z obsahu uvedeného posudku a aj z jeho doterajších vyjadrení sú zrejmé dôvody, na základe
ktorých považuje nárok uplatnený žalobkyňou za neopodstatnený. V žiadnom prípade sa nedá obrana
žalovaného označiť za účelovú a ničím nepodloženú v snahe vyhnúť sa plneniu. Naopak argumentácia

žalobkyne sa neopiera o vecné dôvody, ale len o opakované poukazovanie na údajnú nezákonnosť
postupu žalovaného, ktorý odmieta plniť žalobkyni na základe zjavne nesprávneho lekárskeho posudku
vypracovaného MUDr. Kazimírom Kuklom zo dňa 8.4.2014. Je síce pravdou, ako uvádza žalobkyňa,
že samotný pojem „kontrola bodového ohodnotenia" neznamená aj právo meniť výšku bodového
ohodnotenia v lekárskom posudku vydanom podľa zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a

o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia, avšak takýto posudok nemôže byť automaticky
považovaný za správny a nespochybniteľný. Práve preto uvedený zákon v § 7 ods.6 ustanovuje : "Ak
vzniknú dôvodné pochybnosti o správnom hodnotení bolestného alebo o správnom hodnotení sťaženia
spoločenského uplatnenia v lekárskom posudku, môžu osoby uvedené v odsekoch 3 a 4 (t.j. poškodený,
zodpovedná osoba, poskytovateľ náhrady) požiadať o vydanie znaleckého posudku podľa osobitného

predpisu." V danom prípade už označil dôvody pochybností o správnosti posudku MUDr. Kuklu a tieto
dôvody sú zrejmé aj z posudku MUDr. Mlynárika, ktorý bol predložený súdu. V posudku MUDr. Kuklu sa
uvádza diagnóza - uhlová deformita hlavičiek III. - V. metatarsu pravej nohy po dislokovanej zlomenine.
Podľa prílohy č. 1 zák. č. 437/2004 Z.z. položka č.405, sa má použiť pre poúrazové deformity kostí
predkolenia s osovou, alebo rotačnou odchýlkou. Táto položka sa používa pri hodnotení zlomenín tela

kostí predkolenia, v uvedenom prípade však nedošlo k zlomenine tela predpriehlavkových kostičiek, ale
k zlomeninám hlavičiek predpriehlavkových kostičiek. Navyše pri kontrolách v čase liečby poranenia sa
uvádza, že ide o nepodstatné dislokácie a postavenie je vyhovujúce. Z tohto dôvodu mala byť správne
použitá položka č. 412a prílohy č.1 uvedeného zákona - Obmedzenie pronácie a supinácie nohy -
ľahké, s počtom bodov 40. Až v lekárskej správe z kontroly v chirurgickej ambulancii MUDr. Kuklu

zo dňa 16.9.2013 sa uvádza výrazná dislokácia týchto zlomenín (25 stupňov) , pričom sa v správe
striedavo uvádza, že došlo k zlomenine IV. a V. metatarsu a III., IV. a V. metatarsu, teda uvádza sa aj
zlomenina tretej predpriehlavkovej kostičky, ktorú ostatné lekárske správy neuvádzajú. Iba v popise rtg
snímku z vyšetrenia vykonaného po nehode sa uvádza suspektná zlomenina II. a III. metatarsu, teda
len podozrenie na zlomeninu druhej a tretej predpriehlavkovej kostičky, ktoré sa následne nepotvrdili.

Ďalší zásadný nedostatok posudku MUDr. Kuklu predstavuje použitie maximálneho zvýšenia bodového
hodnotenia- podľa § 10 ods.4 zákona č. 437/2004 Z.z., a to z dôvodu nutnosti trvalého používania
ortopedickej pomôcky, pričom touto pomôckou je gélová vložka do topánok. Pritom podlá uvedeného
ustanovenia zákona: „Bodové hodnotenie za sťaženie spoločenského uplatnenia môže posudzujúci
lekár primerane zvýšiť až na dvojnásobok vzhľadom na obmedzenie alebo stratu možnosti poškodeného

uplatniť sa v živote a v spoločnosti, ktorú mal vo veku, v ktorom utrpel poškodenie na zdraví." Je
zjavné, že podmienka primeranosti v tomto prípade nebola dodržaná a nutnosť používať gélovú vložku
do topánky sa ťažko môže vyrovnať nutnosti používať ortopedické pomôcky ako ortopedická obuv,
ortéza, barla a pod. , a sotva môže až tak negatívne ovplyvňovať možnosť poškodenej uplatniť sa vživote a spoločnosti, aby bolo potrebné dvojnásobné zvýšenie bodového hodnotenia. Z uvedeného je
dostatočne zrejmé, že posudok MUDr. Kuklu, o ktorý opiera žalobkyňa nárok uplatnený v tomto konaní,
bol vydaný v rozpore so zásadami na hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia podľa zákona

č.437/2004 Z.z. Ak by sa súd nestotožnil s touto argumentáciou, bude zrejme nevyhnutné nariadiť
na podrobné posúdenie uvedených odborných otázok znalecké dokazovanie, čo ponechal na úvahu
súdu, pretože prípadná svedecká výpoveď MUDr. Kuklu, ktorý podal nesprávny posudok, ťažko môže
uvedenéotázkyobjektívneobjasniť.Dodal,želekárskyposudokMUDr.Kuklurozhodneniejeznaleckým
posudkom, ako nesprávne uvádza žalobkyňa vo vyjadrení zo dňa 11.8.2015. Rovnako označený judikát

Najvyššieho súdu nemožno dobre použiť na uvedený prípad, keďže sa týka špecifickej posudkovej
činnosti posudkových lekárov Sociálnej poisťovne podľa zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
a rozporu medzi takýmto posudkom a znaleckým posudkom podľa zák.č. 382/2004 Z.z. o znalcoch,
tlmočníkoch a prekladateľoch. Poukazovanie na tento judikát tak len dopĺňa množstvo nepresností
obsiahnutých v doterajších podaniach a vyjadreniach žalobkyne, resp. jej právnej zástupkyne.

8. Žalobkyňa podaním zo dňa 15.02.2016 žiadala o rozšírenie žaloby zo dňa 05.02.2015 o sumu
1.056,40 Eur s príslušenstvom v dôsledku vyčíslenia sťaženia spoločenského uplatnenia v znaleckom
posudku č. 008/16 MUDr. Petra Valdmana, znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia,
traumatológia, plastická chirurgia zo dňa 06.04.2016, kde stanovil hodnotu sťaženia spoločenského
uplatnenia na 195 bodov x 16,48 = 3.212,60 Eur, čo po odrátaní plnenia poskytnutého žalovaným vo

výške 659,20 Eur, predstavuje 2.554,40 Eur. Súd na pojednávaní dňa 28.06.2016 uznesením pripustil
zmenu žaloby. Žalobkyňa zároveň na dotaz žalovaného uviedla, že trestné konanie v uvedenej veci už
skončilo a to pred podaním žaloby, dňa 06.02.2015. Žaloba nebola podaná na súd. Konanie sa skončilo
rozhodnutím v priestupkovom konaní. Žalobkyňa bola odkázaná na adhézne konanie.

9. Žalovaný uviedol, že k obsahu znaleckého posudku č. 008/16 MUDr. Petra Valdmana, znalca z odboru
zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia, traumatológia, plastická chirurgia zo dňa 06.04.2016 po
konzultácii so svojím zmluvným lekárom nemá námietky. Z obsahu tohto posudku však vyplýva, že
lekársky posudok MUDr. Kazimíra Kuklu o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 8.4.2014, o ktorý
sa opiera žaloba zo dňa 5.2.2015, bol nesprávny z dôvodu použitia položky č. 405, ktorá sa používa

výlučne pre hodnotenie deformít po zlomeninách kostí predkolenia a nesprávne bolo aj 100% zvýšenie
bodového hodnotenia (str.9 a 10 znaleckého posudku). Skutkový stav na podklade ktorého bola žaloba
podaná vychádzal iba z tohto nesprávneho lekárskeho posudku a z nesprávneho bodového hodnotenia
sťaženia spoločenského uplatnenia. Žaloba opierajúca sa o tento nesprávne opísaný skutkový stav
bola preto (tak ako žalovaný opakovane uvádzal) nedôvodná, preto jej nebolo možné vyhovieť. Podľa

odbornej literatúry o zmenu žaloby ide nielen vtedy, ak sa žalobca domáha niečoho iného, než v
pôvodnej žalobe, alebo ak požaduje na základe rovnakého skutkového základu viac, ako požadoval v
pôvodnej žalobe, ale rovnako v prípade, že: aj žalobca síce naďalej požaduje rovnaké plnenie (rovnakej
kvality a rovnakého rozsahu), ale na základe iného skutkového stavu (skutkového základu veci), než
ako ho opísal v pôvodnej žalobe, resp. na základe iného skutkového stavu požaduje iné plnenie

(pozri Drápal, L, Bureš, J. a koľ: Občanský soudní rád I, II, Komentár, Praha, C.H.Beck, 2009, s.623).
Hmotnoprávne účinky zmeneného návrhu nastávajú dňom, keď súdu došla zmena návrhu. Plynutie
premlčacích a prekluzívnych lehôt sa preto ohľadom takto uplatnených práv zastavuje až týmto dňom
a nie dňom, keď bolo začaté konanie o pôvodnom návrhu, alebo kedy bolo rozhodnuté o pripustení
zmeny návrhu (Drápal, L., Bureš, J. a ko!.: Občanský soudní rád i, II, Komentár, Praha, C.H.Beck,

2009, s.625). Zmenou žaloby, doručenej súdu prvej inštancie dňa 11.5.2016, si žalobca v tomto konaní
uplatnil na základe iného skutkového stavu (vychádzajúceho zo znaleckého posudku MIJDr. Valdmana
č. 008/16 zo dňa 6,4.2016) iné plnenie (vyššiu náhradu škody na zdraví oproti pôvodnej -nedôvodné
podanej žaloby). Je pritom z vyššie uvedeného zrejmé, že pokiaľ premlčacia doba nároku uplatneného
zmenou žaloby neuplynula už skôr, prestala plynúť dňom doručenia zmeny žaloby na súd. V uvedenom

prípade začala žalobkyni plynúť subjektívna dvojročná premlčacia doba okamihom, kedy sa dozvedela
o škode na zdraví, ktorá jej vznikla, k čomu došlo po ustálení zdravotného stavu na základe lekárskeho
posudku MUDr. Kazimíra Kuklu o sťažení spoločenského uplatnenia, ktorý žalobkyňa prevzala hneď
po jeho vyhotovení dňa 8.4.2014 (čo aj sama žalobkyňa priznala na pojednávaní dňa 28.6.2016).
Nesprávne bodové hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia v uvedenom posudku, resp. iné

bodové hodnotenie vyplývajúce zo znaleckého posudku MUDr. Valdmana zo dňa 6.4.2016 nemá žiadny
vplyv na začiatok plynutia tejto premlčacej doby, pretože sa nejedná o prípad, kedy by neskôr došlo k
zmene zdravotného stavu, alebo by neskôr vyšli najavo ďalšie následky na zdraví žalobkyne, ktoré v
čase podania lekárskeho posudku MUDr. Kuklu dňa 8.4.2014 neboli známe. Návrh na zmenu žalobybol žalobkyňou súdu podaný až dňa 11.5.2016, teda po uplynutí dvojročnej subjektívnej premlčacej
doby (tá uplynula dňa 8.4.2016). Žalovaný týmto vznáša námietku premlčania voči nároku uplatnenému
uvedenýmnávrhomnazmenužaloby.Vočinároku,uplatnenémunazákladetejtozmenyžaloby,vzniesol

žalovanýnámietkupremlčania,pretožalobenemožnovyhovieť.Pôvodne(žalobou)uplatnenémunároku
žalobkyne nemožno vyhovieť, nakoľko (po pripustení zmeny žaloby súdom) už nie je predmetom
konania, pričom zo znaleckého posudku MUDr. Valdmana zo dňa 6.4.2016 zároveň jednoznačne
vyplynulo, že žalobou povodne uplatnený nárok ani nebol opodstatnený.

10. Žalobkyňa sa vyjadrila, že nesúhlasí s právnym názorom a vyjadrením žalovaného zo dňa 9.8.2016.
Mala za to, že skutkový stav zostáva nemenný od 6.2.2015 keď bola podaná žaloba. Žalobkyňa
utrpela zranenia zo dňa 29.03.2013 v dôsledku ktorých došlo aj k sťaženiu spoločenského uplatnenia.
O výške bodového hodnotenia svojho zranenia sa dozvedela až na základe lekárskeho vyšetrenia
a bodového hodnotenia ktoré určil v lekárskom posudku MUDr. Kukla dňa 8.4.2014. O tom, že v
zmysle tohto bodového hodnotenia žalovaný nebude plniť sa dozvedela až dňa 12.1.2015 a mala

za to, že až odvtedy môže plynúť premlčacia lehota. Až po podaní žaloby v rámci dokazovania
v súdnom konaní kedy bol vyhotovený kontrolný znalecký posudok MUDr. Valdmanom zo dňa
6.4.2016 došlo k zmene bodového hodnotenia v zmysle ktorého bol rozšírený petit žaloby, avšak
skutkový právny stav ostal nemenný. Jej právny názor bol taký, že nárok žalobkyne je oprávnene
podaný, nie je premlčaný. Žalobkyňa si uplatňuje náhradu škody spôsobenú prevádzkou motorového

vozidla z povinného zmluvného poistenia ako sťaženie spoločenského uplatnenia. K výpočtu bodového
hodnotenia pre prípad sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyňa uviedla, že zotrváva na výške
bodového hodnotenia, tak ako je uvedená v žalobe, nakoľko má za to, že nárok žalobkyne vznikol v
roku 2014 s ohľadom k ustáleniu jej zdravotného stavu a v takom prípade sa hodnota bodu vyčísluje v
zmysle § 8 ods. 4, § 5 ods. 2 z. č. 437/2004 Z. z. za nárok z roku 2014 hodnota bodu 16,48 Eur určená

sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR v roku 2013 zistený Štatistickým úradom
SR v sume 824,- Eur kedy hodnota bodu je 16,48 Eur. S takto určenou hodnotou bodu na rok 2014 na
účely rozhodovania o sume náhrady za bolesť a náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia súhlasil
aj žalovaný, avšak zdôraznil, že okrem uvedeného trvá na všetkých svojich doterajších vyjadreniach.

11. Rozsudkom Okresného súdu Rožňava č. k. 6C/317/2015 - 122 zo dňa 20. 09. 2016 súd zaviazal
žalovaného zaplatiť žalobkyni 1498,40 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy
1498,40 Eur od 12.01.2015 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne zamietol. Nepriznal
právo na náhradu trov konania žiadnej zo strán, ani štátu a zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok
z podanej žaloby vo výške 89,50 Eur.

12. Proti výrokom rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a nepriznaní stranám sporu ani štátu
náhradu trov konania podala v zákonnej lehote (včas) odvolanie žalobkyňa. Navrhovala, aby odvolací
súd zmenil napadnuté výroky rozhodnutia tak, že zaviaže žalovaného zaplatiť žalobkyni 2.554,40 Eur s
úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 2.55,40 eur od 12.1.2015 do zaplatenia a prizná

jej nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

13. Proti výrokom rozsudku, ktorým súd žalobe vyhovel, žiadnej zo strán sporu ani štátu nepriznal nárok
na náhradu trov konania a zaviazal žalovaného zaplatiť súdny poplatok z podanej žaloby, podal v
zákonnej lehote (včas) odvolanie žalovaný.

14. Krajský súd v Košiciach po preskúmaní rozsudku súdu prvého stupňa a konania, ktoré mu
predchádzalo Uznesením č. k.: 3Co/91/2017 - 156 zo dňa 15. 03. 2018, rozsudok zrušil a vrátil vec
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

15. Odvolací súd konštatoval naplnenie uplatnených odvolacích dôvodov, predovšetkým vychádzajúc
z nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku spôsobujúceho zmätočnosť vo vyhodnotení
vykonaných dôkazov v zmysle ust. § 191 a nasl. CSP účinného v čase rozhodnutia súdu prvej inštancie,
v dôsledku čoho súd prvej inštancie vec predčasne právne posúdil.

16. Odvolací súd uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje sporné odôvodnenie konkrétne
bodov č. 38 a 39, na ktoré dôvodne poukazoval žalovaný v podanom odvolaní a to čo sa týka vyhovenia
žaloby v časti uplatneného nároku žalobkyne titulom náhrady sťaženia spoločenského uplatnenia
vyčísleného na základe nesprávneho lekárskeho posudku vypracovaného MUDr. Kazimírom Kuklomdňa 8.4.2014. Z dôvodu spornosti lekárskych posudkov predložených stranámi sporu, bol v konaní
vypracovaný znalecký posudok znalcom MUDr. Petrom Valdmanom č. 008/16 zo dňa 6.4.2016, z
ktorého závermi sa strany sporu úplne stotožnili, ale z dôvodu vznesenej námietky premlčania, keďže

súd konštatoval premlčanie uplatneného nároku v časti jeho rozšírenia podaním žalobkyne zo dňa
11.5.2016, navýšenú výšku uplatnenú titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, vychádzajúceho z
nesporného skutkového základu žalobkyne, súd žalobkyni nepriznal v zmysle ust. § 106 ods. 1 OZ,
nakoľko zdravotný stav žalobkyne bol už ustálený v deň 8.4.2014 t.j. v deň vyhotovenia posudku o
výške sťaženia spoločenského uplatnenia MUDr. Kazimírom Kuklom, aj keď vypracovaným na základe

nesprávne určenej položky, čo následne vyplynulo v konaní zo znaleckého posudku MUDr. Petra
Valdmana zo dňa 6.4.2016 s tým, že časť uplatneného nároku na základe tohto nesprávneho lekárskeho
posudku, ale súd žalobkyni priznal vychádzajúc z jeho dôvodnosti, nakoľko za uplatnenie nároku na
základe nesprávneho lekárskeho posudku, žalobkyňa nemôže byť v konaní sankcionovaná.

17. Odvolací súd ale v tomto smere konštatoval nepreskúmateľnosť napadnutého odôvodnenia

rozsudku v bodoch 38 a 39, čo sa týka dôvodnosti priznania časti uplatneného nároku na základe
nesprávne vyhotoveného znaleckého posudku MUDr. Kuklom, v kontexte správneho znaleckého
posudku vypracovaného v konaní MUDr. Petrom Valdmanom zo dňa 6.4.2016, ktorý svojimi závermi
zmenil posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne a použil pri hodnotení zdravotného stavu žalobkyne
inúpoložku,akopoložku,ktorábolauplatnenážalobkyňouvzmyslevypracovanéholekárskehoposudku

MUDr. Kazimírom Kuklom zo dňa 8.4.2014, pričom určil výšku hodnotenia sťaženia spoločenského
uplatnenia u žalobkyne na 195 bodov. Z odôvodnenia súdu prvej inštancie v bodoch 38 a 39 tak
odvolaciemu súdu nie sú zrejmé jednoznačné úvahy súdu, ktoré viedli súd prvej inštancie k vyhoveniu
žalobe v časti sumy 1.498,40 Eur s prísl., a následne k zamietnutiu žaloby v časti navýšenia pôvodnej
výšky uplatneného nároku o čom súd rozhodol uznesením, keďže pripustil na pojednávaní zmenu

žaloby, pričom nárok uplatnený žalobkyňou vychádza z nesporne zisteného skutkového stavu veci, ale
na základe nesprávne určenej položky MUDr. Kazimírom Kuklom a ním vypracovaného znaleckého
posudku, so zreteľom na nesprávne lekárske posudky predložené v danom spore stranám sporu.

18. Odvolací súd čo sa týka rozhodovania súdu o zmene žaloby poukázal na uznesenie Najvyššieho

súdu SR č.k. 5Obo 96/2011 z 30.11.2011 a čo sa týka právneho posúdenia veci, apeloval na to,
že Ústavný súd Slovenskej republiky vo svojom Náleze zo dňa 1.7.2008 č. III.ÚS 341/07-38 vyslovil,
že nevyhnutnou súčasťou rozhodovacej činnosti súdov, zahŕňajúcej aplikáciu abstraktných právnych
noriem na konkrétne okolnosti individuálnych prípadov je zisťovanie obsahu a zmyslu právnej normy
uplatňovaním jednotlivých metód právneho výkladu. Ide vždy o metodologický postup, v rámci ktorého

nemá žiadna z výkladových metód absolútnu prednosť, pričom jednotlivé uplatnené metódy by sa mali
navzájom dopĺňať a viesť k zrozumiteľnému a racionálne zdôvodnenému vysvetleniu textu právneho
predpisu. Pri výklade a aplikácii ustanovení právnych predpisov je nepochybne potrebné vychádzať
prvotne z ich doslovného znenia. Súd však nie je doslovným znením zákonného ustanovenia viazaný
absolútne. Môže, ba dokonca sa musí od neho (od doslovného znenia právneho textu) odchýliť v

prípade, keď to zo závažných dôvodov vyžaduje účel zákona, systematická súvislosť alebo požiadavka
ústavne súladného výkladu zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov (čl. 152 ods.
4 ústavy). Samozrejme, že sa v takýchto prípadoch musí zároveň vyvarovať svojvôle (arbitrárnosti) a
svoju interpretáciu právnej normy musí založiť na racionálnej argumentácii a to aj v kontexte ust. § 106
ods. 1 OZ a plynutia premlčacej lehoty.

19. V zmysle ust. § 391 ods. 3 CSP bolo povinnosťou súdu prvej inštancie v ďalšom konaní eliminovať
vytknuté nedostatky a vysporiadať sa so všetkými podstatnými námietkami strán sporu a o nároku
žalobkyne rozhodnúť rozsudkom majúcim všetky náležitosti v zmysle ust. § 220 ods. 2 CSP a to tak,
aby rozsudok súdu bol jasný, zrozumiteľný, dostatočne odôvodnený a presvedčivý, vychádzajúci z

vyhodnotenia zisteného skutkového stavu a jeho podriadenia pod správne právne závery so zreteľom
predovšetkým naprávnydôvodpodanejžalobyvychádzajúcizjednoznačnezistenéhoskutkovéhostavu
veci a uplatneného nároku na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne,
pričom nemožno dať strane sporu za vinu, ak uplatnený nárok vychádza len z nesprávneho určenia
položky stanovenej na základe lekárskeho posudku v prípade, ak z výsledkov vykonaného dokazovania

v konaní súdom ustanovený znalec určí iné ohodnotenie položky prameniace z nezmeneného, prípadne
zmeneného skutkového stavu veci, čo ale treba aby súd jednoznačne vyhodnotil a odôvodnil v zmysle
§ 220 ods. 2 CSP s odkazom aj na prípadnú aplikáciu v danom spore ust. § 3 ods. 1 OZ a na čl. 3
Základných princípov Civilného sporového konania.20. Odvolací súd apeloval na to, že ust. § 3 OZ je všeobecným ustanovením hmotnoprávnej povahy,
ktoré dáva súdu možnosť posúdiť, či výkon subjektívneho práva je v súlade s dobrými mravmi, a v
prípade, že tomu tak nie je, požadovanú ochranu odoprieť. Pokial' ide o výkon práva, ktoré účastníkovi

dáva priamo právny predpis, prichádza do úvahy aplikácia tohoto ustanovenia len vo výnimočných
prípadoch. Dobrými mravmi rozumie ustanovenie § 3 ods. 1 OZ súhrn spoločenských, kultúrnych a
mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické
tendencie, sú zdiel'ané rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Týmto
normám zásadne neodporuje, ak namieta niekto premlčanie práva uplatňovaného voči nemu, nakol'ko

inštitút premlčania prispievajúci k istote v právnych vzťahoch je inštitútom zákonným a teda použitel'ným
vo vzťahu k akémukol'vek právu, ktoré sa podl'a zákona premlčuje. Ak by výkon práva namietať
premlčanie uplatneného nároku bol len prostriedkom umožňujúcim poškodiť iného účastníka právneho
vzťahu, zatial' čo dosiahnutie vlastného zmyslu a účelu sledovaného právnou normou by zostalo
vedl'ajšie a z hl'adiska konajúceho by bolo bez významu, jednalo by sa tak síce o výkon práva,
ktorý je formálne so zákonom v súlade, avšak išlo by o výraz zneužitia tohoto subjektívneho práva

(označované rovnako ako šikana) na úkor druhého účastníka, a teda o výkon v rozpore s dobrými
mravmi. O konanie vykazujúce znaky priameho úmyslu poškodiť druhého účastníka by však nebolo
možné uvažovať z okolností a dôvodov, z ktorých je vznik uplatneného nároku vyvodzovaný, ale len z
konkrétnych okolností, za ktorých bola námietka premlčania tohoto nároku uplatnená. Tieto okolnosti by
pritom museli byť naplnené v natol'ko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do

princípu právnej istoty, akým je odoprenie práva uplatniť námietku premlčania (uznesenie Najvyššieho
súdu ČR z 31. augusta 2004, sp. zn. 25 Cdo 2648/2003).

21. V súlade s vyššie uvádzanými právnymi závermi súdu vyššieho stupňa vyplývajúcimi z jeho
uznesenia (Uznesenie Krajského súdu v Košiciach č. k.: 3Co/91/2017 - 156 zo dňa 15. 03. 2018) tunajší

súd opätovne pristúpil k posúdeniu nároku žalobkyne.

22. Súd vo veci nariadil pojednávanie.

23. Žalobkyňa na pojednávaní uviedla, že má za to, že nie je potrebné doplniť dokazovanie, že vec

je v štádiu kedy je potrebné vo veci rozhodnúť. Poukazovala na rozšírenie žaloby zo dňa 11.05.2016,
ktorou bola pôvodná žaloba rozšírená o sumu 1.056,40 Eur a predmetom konania by mala byť teda
suma 2.554,40 Eur, s úrokom z omeškania 8,05 % ročne z dlžnej sumy od 12.01.2015 do zaplatenia.

24. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že súhlasí s priznaním sumy vo výške 1.498,40 Eur, ktorá bola

pôvodne žalovaná a voči sume, ktorá bola uplatnená zmenou žaloby opätovne vzniesol námietku
premlčania, poukazoval na body 44. 45 a 46. UZN KS, z ktorých vyvodzoval, že v danom prípade
nemožnopovažovať konaniežalovanéhoprivznesenínámietkypremlčaniavrozporesdobrýmimravmi,
nakoľko v danom prípade nie sú na strane žalobkyne výnimočné okolnosti, ktoré by použitie princípu
dobrých mravov odôvodňovali, nie sú takej intenzity a ani jeho konanie neodôvodňuje taký zásah do

princípu právnej istoty práva uplatniť námietku práva premlčania aj s ohľadom na to, že boli ochotní sa
dohodnúť na pôvodne žalovanej sume.

25. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a zistil
nasledovný skutkový stav.

26. Z vyšetrovacieho spisu Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach - okolie, Okresný
dopravný inšpektorát v Košiciach - okolie, oddelenie výkonu služby ČVS: ORP-46/DI-KS-2013 vyplýva,
že uznesením Okresnej prokuratúry Košice - okolie zo dňa 18.11.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 03.12.2013 bolo podmienečne zastavené trestné stíhanie obvineného Ing. Q. K., narodeného

XX.XX.XXXX, trvale bytom O., I. Č.. XXXX/XX a bola mu uložená skúšobná doba v trvaní 18 mesiacov,
pre prečin ublíženia na zdraví, ku ktorému malo dôjsť,tak, že v okrese Košice - okolie v smere od
obce Dvorníky na obec Včeláre dňa 29.03.20132 o 13,45 hod. viedol osobné motorové vozidlo, kde
počas jazdy následkom nesprávnej techniky jazdy došlo k zrážke s oprotiidúcim motorovým vozidlom,
ktoré viedla vodička Ing. O. A. a následne do jej vozidla narazilo aj ďalšie motorové vozidlo. Žalovaná

utrpela zranenia charakterizované ako ľahké, vyžadujúce si liečenie a trvanie práceneschopnosti do
42 dní, pričom aj ďalší účastníci dopravnej nehody utrpeli zranenia. V uznesení bolo konštatované,
že obvinený svojim konaním spôsobil poškodeným škodu v súvislosti so zranením a poškodením
osobného motorového vozidla, ktoré sú predmetom poistnej udalosti a budú realizované z poisteniazodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla obvineného prostredníctvom
poisťovne Generali Slovensko, a.s.. Obvinený sa k spáchaniu prečinu priznal v celom rozsahu a dal
súhlas pre prípadné rozhodnutie prokurátora o podmienečnom zastavení trestného stíhania a vykonal

potrebné opatrenia na náhradu škody spôsobenej prečinom ublíženia na zdraví k ktorému došlo pri
dopravnej nehode. Vzhľadom na jeho doterajší život a okolnosti prípadu možno takého rozhodnutie
považovať za dostačujúce.

27. Z Posudku o sťažení spoločenského uplatnenia vypracovanom MUDr. Kazimírom Kuklom dňa

08.04.2014 podľa zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia na základe dokumentácie zo všetkých zdravotníckych zariadení v ktorých sa zranená liečila
pre úraz zo dňa 29.03.2013 vyplýva, že boli obodované položky: II. 405 - analogicky - uhlovú deformitu
hlavičiek III-V metatarsu pravej nohy po dislokovanej zlomenine 50 bodov + 50 bodov zvýšenie pre
nutnosť trvalého používania ortopedickej pomôcky, spolu 100 bodov, II.432A - jazva na pravom kolene
30 bodov, spolu 130 bodov.

28. Z Posudku podľa zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a náhrade za sťaženie spoločenského
uplatnenia vypracovanom MUDr. Stanislavom Mlynárikom, chirurgom dňa 01.11.2014, vyplýva, že
predložené hodnotenie MUDR. Kazimírom Kuklom považuje sa špekulatívne- hodnotenie porovnaním
podľa položky 405 nie je vhodné, pretože toto hodnotenie je určené na hojenie deformít v oblasti diafýzy,

t.j. tela kostí predkolenia, ale v prípade tohto poranenia k zlomenine tela predpriehlavkových kostičiek
nedošlo. Išlo o zlomeniny pod hlavičkou predpriehlavkových kostičiek. Okrem toho sa pri kontrolách
v čase liečby poranenia udáva, že ide o nepodstatné dislokácie a postavenie bolo považované za
vyhovujúce. Až pri kontrole u MUDr. Kuklu, ktorý vypísal aj posudok sa uvádza výrazná dislokácia
týchto zlomenín, okrem toho uvádza aj zlomeninu 3. predpriehlavkovej kostičky, ktorá sa predtým

pri liečbe poranenia neuvádza. Takisto navýšenie sadzby o 100% z dôvodu používania ortopedickej
pomôcky - v tomto prípade gélovej vložky do topánky - nemôže byť dôvodom takéhoto navýšenia. Preto
uvádza hodnotenie skôr podľa položky 412 a predbežne nehodnotí ani podľa položky 432a, nakoľko
nemá vedomosť o veľkosti pôvodnej rany, preto by bolo vhodné doplniť fotodokumentáciu s priloženým
meradlom k jazve.

29. Z oznámenia o náhrade uskutočnenej žalovanou žalobkyni zo dňa 12.01.2015 vyplýva, že jej
bolo oznámené, že z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škody spôsobené prevádzkou
motorového vozidla AVČ: O. bola vykonaná likvidácia nárokov a to na základe Posudku o sťažení
spoločenského uplatnenia v zmysle § 444 OZ, zákon č. 437/2004 Z.z. - počet bodov 50x16,48 Eur,

t.j. 644,00 Eur a účelne vynaložené náklady na liečenie v zmysle § 449 OZ - potvrdenie lekára a
parkovné vo výške 85,36 Eur. Zároveň bolo žalobkyni oznámené, že ňou uplatnený nárok na náhradu
bolestného s počtom bodov 130 prehodnotil zmluvný lekár žalovaného nasledovne - položka 412a)
obmedzenie pronácie a supinácie nohy vo výške 40 bodov, zároveň nehodnotil položku 405, pretože
toto hodnotenie je určené na hojenie deformít v oblasti diafýzy, t.j. tela kostí predkolenia, ale v prípade

tohto poranenia k zlomenine tela predpriehlavkových kostičiek nedošlo. Išlo o zlomeniny pod hlavičkou
predpriehlavkových kostičiek. Okrem toho sa pri kontrolách v čase liečby poranenia udáva, že ide o
nepodstatné dislokácie a postavenie bolo považované za vyhovujúce. Takisto navýšenie sadzby o 100%
z dôvodu používania ortopedickej pomôcky - v tomto prípade gélovej vložky do topánky - nemôže
byť dôvodom takéhoto navýšenia. Podľa položky 432a predbežne nehodnotil, nakoľko pre objektívne

posúdeniejazvynapravomkolenejepotrebnédoložiťfotodokumentáciuspriloženýmmeradlomkjazve.

30. Z podania žalobkyne zo dňa 29.01.2015 vyplýva, že táto oznámila žalovanému že nesúhlasí s
vykonanou likvidáciou nárokov poškodenej zo škodovej udalosti č. 6400966547, ktorá jej bola písomne
oznámená dňa 12.01.2015 a to z toho dôvodu, že krátenie lekárskeho posudku o sťažení spoločenského

uplatnenia zmluvným lekárom žalovaného považuje za nezákonné a oznámila žalovanému, že
prostredníctvom svojej právnej zástupkyne si rozdiel poistného plnenia z titulu sťaženia spoločenského
uplatnenia vo výške 1.449,00 Eur na základe lekárskeho posudku zo dňa 08.04.2014 uplatní súdnou
cestou.

31. Z Oznámenia hodnoty bodu na rok 2014 na účely rozhodovania o sume náhrady za bolesť a náhrady
sa sťaženie spoločenského uplatnenia, na ktoré vznikol nárok po 31.12.2013 Sociálnej poisťovne,
ústredie zo dňa 06.03.2014 vyplýva, že na účely rozhodovania v konaniach o náhrade za bolesť a
náhrade sa sťaženie spoločenského uplatnenia, na ktoré vznikol nárok v roku 2014, použije sa podľa§5 zákona hodnota bodu 16,48 Eur, určená sumou 2% z priemernej mesačnej mzdy v hospodárstve SR
v roku 2013 zistenej ŠÚ SR v sume 824 Eur.

32. Súd sa ďalej oboznámil so závermi súdom nariadeného znaleckého posudku a zistil nasledovné: Zo
znaleckéhoposudkuč.008/16znalcaMUDr.PetraValdmanazodňa06.04.2016vyplýva,žepovykonaní
znaleckých úkonov a vyšetrení žalobkyne určil hodnotenie sťaženia spoločenského uplatnenia u
žalobkyne nasledovne: položka 414. - plochá noha alebo vbočená noha a iné poúrazové deformity nohy
a členkového kĺbu - 150 bodov, zvýšenie základného hodnotenia podľa § 10 ods. 4 o 30 % - 45 bodov.

Poúrazová jazva rozsahu 2,0 cm2 sa neodškodňuje. Celkový počet bodov 195.

33. Znalec k otázke bodového hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia, vypracovanému
MUDr. Kuklom zo dňa 08.04.2014 uviedol, že tak ako uvádza MUDr. Mlynárik vo svojom
posudku, hodnotenie deformít po podhlavičkových zlomeninách predpriehlavkových kostí chodidla
položkou 405 nie je správne. Touto položkou sa hodnotia výlučne deformity po zlomeninách kostí

predkolenia a v žiadnom prípade nemôže bať táto položka analogická pre hodnotenie deformít po
zlomeninách predpriehlavkových kostí. V zdravotnej dokumentácii žalobkyne sa nachádzajú záznamy
o podhlavičkových zlomeninách IV.-V. predpriehlavkovej kosti, MUDr. Kukla uvádza i podhlavičkovú
zlomeninu III. predpriehlavkovej kosti. Že sa jedná o zlomeniny dvoch predpriehlavkových kostí je zrejmé
i z prvotného RTG vyšetrenia pravého chodidla žalobkyne. V celkovom kontexte je však táto skutočnosť

bezpredmetná. Zvýšenie hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia môže byť v tomto prípade
na mieste vzhľadom na obmedzenie chôdze - nutnosť používania gélovej vložky do topánok ale určite
nie v hodnote 100%, ale nanajvýš 30 % zvýšenie. V tabuľke pre hodnotenie poúrazových jaziev sa
odškodňujú až jazvy presahujúce svojim rozsahom 5 cm2, aj to hodnotou 30 bodov. Žalobkyňa podľa
údajovvjejprepúšťacejsprávemalanakolenetržnúranu4,0cmdlhú,ktorásazhojilaplošnoujazvou4,0

x0,5 cm, teda jazva má plochu 2,0 cm2. Tento rozsah jazvy sa vôbec nehodnotí. K lekárskemu posudku
MUDr. Mlynárika zo dňa 01.12.2014 uviedol, že plne súhlasí s neakceptovaním hodnoty spoločenského
uplatnenia žalobkyne podľa položky 405 sa rovnako aj s neakceptovaním 100 % navýšenia sadzba z
dôvodu nutnosti používania ortopedickej pomôcky. Je však potrebné určité navýšenie základnej sadzby
akceptovať. Rovnako nesúhlasí s hodnotením podľa položky 412 vo výške 40 bodov, pretože hybnosť

chodidla je zachovaná v plnom rozsahu bez obmedzenia a nie je na mieste ani prirovnanie k tejto
položke. Keďže predmetný úraz zanechal u žalobkyne trvalé následky, je potrebné ich odškodniť a týmto
následkom najviac zodpovedá položka 414 - iné poúrazové deformity nohy.

34. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba žalobkyne je v celom rozsahu

dôvodná a preto jej vyhovel, tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

35. Predmetom tohto konania bolo po úpravách žaloby rozhodnúť o nároku žalobkyne na doplatenie
sťaženia spoločenského uplatnenia.

36. Podľa § 427 ods. 1,2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka:

(1) Fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú
osobitnou povahou tejto prevádzky.

(2) Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla,
ako aj prevádzateľ lietadla.

37. Podľa § 15 ods. 1 zákona 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný

tento nárok preukázať.

38. Na základe vyššie uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že u žalobkyne bola daná aktívna
legitimácia na uplatňovanie si nárokov na náhradu škody z titulu dopravnej nehody voči žalovanému, u
ktorého bola daná pasívna legitimácia v súlade s § 15 ods. 1 písm. a) zákona 381/2001 Z.z.

39. Žalobkyňa si uplatnila náhradu škody podľa § 444 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého pri škode
na zdraví sa jednorazovo odškodňujú bolesti poškodeného a sťaženie jeho spoločenského uplatnenia.40. Občiansky zákonník nevymedzuje pojem bolesť ani pojem sťaženie spoločenského uplatnenia ani
to v akom rozsahu a na základe čoho sa tieto práva priznávajú. Špeciálna úprava od 1.8.2004 je v
zákone 437/2004 Z.z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia. V zmysle

citovaného zákona je sťaženie spoločenského uplatnenia stav v súvislosti s poškodením na zdraví,
ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie
jeho životných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh. Táto náhrada sa
poskytuje jednorazovo a pri určení výšky náhrady sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa
sťaženie spoločenského uplatnenia ohodnotilo v lekárskom posudku. Peňažná hodnota jedného bodu

sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky
zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom
vznikol nárok na náhradu za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia.

41. Podľa § 2 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. sťaženie spoločenského uplatnenia je stav v súvislosti s
poškodením na zdraví, ktoré má preukázateľne nepriaznivé následky pre životné úkony poškodeného,

na uspokojovanie jeho životných a spoločenských potrieb alebo na plnenie jeho spoločenských úloh
(ďalej len "následok").

42. Podľa § 4 ods. 1-4 zákona 437/2004 Z.z.

(1) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje jednorazovo; musí byť primeraná
povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom sú obmedzené možnosti
poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti.

(2) Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia sa poskytuje na základe lekárskeho posudku (§ 7

a 8). Sadzby bodového hodnotenia za sťaženie spoločenského uplatnenia sú ustanovené v prílohe č.
1 v II. a IV. časti.

(3) Ak niektoré poškodenie na zdraví nie je uvedené v sadzbách podľa odseku 2, použije sa sadzba za
iné poškodenie na zdraví, s ktorým ho možno z hľadiska sťaženia spoločenského uplatnenia najlepšie

porovnať.

(4) Ak sa poškodenému už poskytla náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia a vzniklo také
zhoršenie následkov, ktorých vývoj sa pri pôvodnom hodnotení následkov nepredpokladal, poškodený
má nárok na náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške ustanovenej v § 10 ods. 7.

43. Podľa § 5 ods. 1-5 zákona č. 437/2004 Z.z.

(1) Pri určení výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia
sa vychádza z celkového počtu bodov, ktorým sa bolesť alebo sťaženie spoločenského uplatnenia

ohodnotilo v lekárskom posudku (§ 7 a 8).

(2)Výškanáhradyzabolesťavýškanáhradyzasťaženiespoločenskéhouplatneniasaurčujesumou2%
z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým
úradom Slovenskej republiky za kalendárny rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu

podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná suma sa zaokrúhli na najbližšie celé euro smerom nahor.

(3) Na valorizáciu výšky náhrady za bolesť a výšky náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia sa
nevzťahuje osobitný predpis.

(4) Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady
za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov
Slovenskej republiky 3) uverejnením oznámenia o jeho vydaní najneskôr do 31. mája príslušného
kalendárneho roka.

(5)Vprípadochhodnýchosobitnéhozreteľa,akýmjeuznanieinvalidity,4)môžesúdnáhraduzasťaženie
spoločenského uplatnenia zvýšiť najviac o 50%.

44. Podľa § 100 ods. 1-3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka:(1) Právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na
premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané

právo veriteľovi priznať.

(2) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté
ustanovenie § 105. Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka.

(3) Nepremlčujú sa takisto práva z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a
bežných účtoch, pokiaľ vkladový vzťah trvá.

45. Podľa § 106 ods. 1-2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka:
(1) Právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o
tom, kto za ňu zodpovedá.

(2) Najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne,
za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví.

46. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka: výkon práv a povinností
vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a

oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

47. Podľa princípu čl. 3 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku: Každé ustanovenie tohto zákona je
potrebné vykladať v súlade s Ústavou Slovenskej republiky, verejným poriadkom, princípmi, na ktorých
spočíva tento zákon, s medzinárodnoprávnymi záväzkami Slovenskej republiky, ktoré majú prednosť

pred zákonom, judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie, a to s
trvalým zreteľom na hodnoty, ktoré sú nimi chránené.Výklad tohto zákona nesmie protirečiť tomu, čo je
v jeho slovách a vetách jasné a nepochybné. Nikto sa však nesmie dovolávať slov a viet tohto zákona
proti ich účelu a zmyslu podľa odseku 1.

48. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že G.. Q. K. zapríčinil dopravnú
nehodu, pri ktorej došlo k poškodeniu zdravia žalobkyne a boli u neho splnené všetky predpoklady
občianskoprávnej zodpovednosti, pretože príčinou dopravnej nehody bola jeho nesprávna technika
jazdy s ohľadom na stav vozovky, pričom u žalovaného bola daná pasívna legitimácia v súlade s § 15
ods. 1 písm. a) zákona 381/2001 Z.z..

49. Žalobkyňa si uplatňovala náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa bodového
ohodnotenia vo výške 16,48 Eur za 1 bod. Podľa § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z.z. o náhrade za
bolesť a o náhrade za sťaženie spoločenského uplatnenia výška náhrady za bolesť a výška náhrady za
sťaženie spoločenského uplatnenia sa určuje sumou 2 % z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca

v hospodárstve Slovenskej republiky zistenej Štatistickým úradom Slovenskej republiky za kalendárny
rok predchádzajúci roku, v ktorom vznikol nárok na náhradu podľa odseku 1, za jeden bod a výsledná
sumasazaokrúhlinanajbližšieceléeurosmeromnahor.MinisterstvozdravotníctvaSlovenskejrepubliky
ustanoví výšku náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia určenú podľa
odseku 2 opatrením vyhláseným v Zbierke zákonov Slovenskej republiky uverejnením oznámenia o jeho

vydaní najneskôr do 31. mája príslušného kalendárneho roka (§ 5 ods. 4 zákona č. 437/2004 Z.z.). Podľa
opatrenia Ministerstva zdravotníctva Slovenskej republiky z 19. mája 2014 č. SO3594- OL -2014, ktorým
sa ustanovuje výška náhrady za bolesť a výška náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok
2014 výška náhrady za bolesť a výšku náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia na rok 2014
bola stanovená za jeden bod vo výške 16,48 Eur. (Opatrenie nadobudlo účinnosť 31. mája 2014). Výška

jedného bodu pri náhrade bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia nebola medzi stranami
sporná.

50. Žalobkyňa si pôvodnou žalobou uplatňovala sťaženie spoločenského uplatnenia za 130 bodov,
ako boli určené v posudku o sťažení spoločenského uplatnenia zo dňa 08.04.2014 vydanom MUDr.

Kazimírom Kuklom. Až následne podaním zo dňa 11.05.2016 rozšírila svoj žalobný návrh o sumu
1.056,40 Eur a to v dôsledku vyčíslenia sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 195 bodov
znaleckým posudkom, ktorý vyhotovil MUDr. Peter Valdman, ako súdom ustanovený znalec dňa
06.04.2016.51. Medzi stranami sporu nebola sporná oprávnenosť nároku žalobkyne voči žalovanému, čo je zrejmé
aj z tej skutočnosti, že žalovaný žalobkyni na základe Posudku o sťažení spoločenského uplatnenia dňa

12.01.2015 poskytol náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 644,00 Eur a tým tento nárok
aj uznal čo do základu. Sporná ostala len výška plnenia. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že súhlasí
s priznaním sumy vo výške 1.498,40 Eur, ktorú žalobkyňa žiadala pôvodnou žalobou, ale voči sume,
ktorá bola uplatnená zmenou žaloby opätovne vzniesol námietku premlčania.

52. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatňovala náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia na
základe lekárskeho posudku MUDr. Kazimíra Kuklu, súd teda vychádzal z toho, že deň, kedy bol tento
posudok vyhotovený (08.04.2014), bol časový okamih, ku ktorému bolo možné ohodnotiť ustálený
zdravotný stav žalobkyne a nepriaznivé trvalé následky pre jej ďalšie životné úkony.

53. Dvojročná subjektívna premlčacia doba na uplatnenie náhrady za sťaženie spoločenského

uplatnenia sa podľa ustanovenia § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka odvíja odo dňa, kedy sa
poškodený dozvedel o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V tomto zmysle sa poškodený o škode
spočívajúcej v sťažení spoločenského uplatnenia dozvie v čase, kedy sa po skončení liečby jeho
zdravotný stav natoľko ustálil, že bolo zistiteľné, či a v akom rozsahu k sťaženiu jeho uplatnenia v živote
a v spoločnosti došlo a kedy je možné na základe skutkových okolností, ktoré má k dispozícii, objektívne

vykonať jeho ohodnotenie.

54. Žalobkyni pokiaľ ide o jej nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia začala dvojročná
premlčacia lehota plynúť najneskoršie 08. apríla 2014 (t.j. deň vyhotovenia posudku o výške sťaženia
spoločenského uplatnenia MUDr. Kazimírom Kuklom). Pri sťažení spoločenského uplatnenia teda

dvojročná premlčacia lehota uplynula 8. apríla 2016. Preto, ak si žalobkyňa uplatňovala nárok na
sťaženiespoločenskéhouplatneniavovýškeprevyšujúcejsumu1.498,40Eurnávrhomnazmenužaloby
11. mája 2016, ktorý bol doručený okresnému súdu 11. mája 2016, k uplatneniu tohto nároku došlo po
uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty a preto námietka premlčania vznesená žalovaným je dôvodná.

55. Dobré mravy predstavujú mimoprávne normy správania a predstavujú mimoprávny morálny
normatívny systém. Dobré mravy ako nepísané morálne normy samy o sebe nie sú prameňom práva,
ale ich normatívnosť a záväznosť sa odvíja od právnych noriem, ktoré na ne odkazujú. Len na základe
uvedených blanketných noriem obsiahnutých v písanom práve súkromného práva sa následne dobré
mravy, ako nenormatívny systém, stáva súčasťou právneho poriadku a ich dodržiavanie požíva právnu

ochranu vrátane ochrany súdnej. Je nepochybné, že právny predpis dáva dobrým mravom značnú
vážnosť a silu, avšak nikde ich nešpecifikuje a nekonkretizuje, čo je do značnej miery logické a
správne, pričom posudzovanie, čo je boni mores, čiže v súlade s dobrými mravmi, v danom prípade
je na úvahe súdu. Podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky dobré mravy (bonimores) patria k
zásadám súkromného práva, bývajú užívané ako kritérium obmedzujúce subjektívne práva v ich obsahu

alebo častejšie obmedzujúce výkon subjektívnych práv. Dobré mravy, hoci sú zákonným pojmom, a
teda majú funkciu normotvornú, nie sú zákonom definované. Ústavný súd Českej republiky pojem
dobré mravy vymedzil nasledovne: dobré mravy sú súhrnom etických, všeobecne zachovávaných a
uznávaných zásad, ktorých dodržiavanie je mnohokrát zabezpečované i právnymi normami tak, aby
každé konanie bolo v súlade so všeobecnými morálnymi zásadami demokratickej spoločnosti. Podľa

rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 32 Odo 174/2005,dobré mravy sú skôr meradlom
etického hodnotenia konkrétnej situácie a jej súladu so všeobecne uznávanými pravidlami slušnosti a
poctivéhokonania.Rozporprávnehoúkonusdobrýmimravmijepotrebnévkaždomprípadeposudzovať
individuálne, s prihliadnutím ku konkrétnym okolnostiam konania účastníka v príslušnom období a k
jeho vtedajšiemu postaveniu. Súlad s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy bez ohľadu na to,

že obsah bol výsledkom slobodnej dohody medzi účastníkmi a taktiež bez ohľadu na to, kto prípadný
rozpor s dobrými mravmi zavinil alebo či niektorá zo strán bola v dobrej viere.

56. Ustanovenie § 3 Občianskeho zákonníka však zakotvuje základné podmienky tzv. chráneného
výkonu subjektívnych práv. V zmysle teórie súkromného práva takýmito podmienkami je kumulatívne

splnenie nasledovných predpokladov:

a) existencia práva v dobe výkonu (t. j. aktom aplikácie práva nemôže dôjsť k založeniu neexistujúceho
práva alebo povinnosti)b) musí byť uplatnený v súlade so zákonom, byť primeraný s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý,
a zároveň musí byť v súlade s dobrými mravmi.

57. Prvý predpoklad výkonu práva je jeho existencia. Bez existencie subjektívneho práva nemôžeme
hovoriť o výkone práva, ale o protiprávnom úkone. Z uvedeného vyplýva, že aj § 3ods. 1 OZ sa môže
vzťahovať len na výkon existujúcich práv. Z hľadiska druhého predpokladu § 3 ods. 1 OZ upravuje,
že zákonný rámec výkonu práva nespĺňa taký výkon, ktorý bez právneho dôvodu zasahuje do práv a
oprávnených záujmov iných alebo je v rozpore s dobrými mravmi. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho

výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ, ktorý má
byť dosiahnutý (t. j. nesmie ísť o tzv. šikanózny výkon práva) a musí byť v súlade s dobrými mravmi.
V prípade realizácie práva vo vzájomnom strete s iným právom, výkon práva musí byť realizovaný v
súlade s kolíznymi normami obsiahnutými v Občianskom práve alebo, ak takýchto kolíznych noriem niet,
v súlade so zásadami Občianskeho práva.

58. Všeobecne možno bezpochyby dôvodiť, že v konaní žalovaným opodstatnene vznesenú námietku
premlčania voči uplatňovanej pohľadávke, nemožno pokladať za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými
mravmi,pretožeinštitútdobrýchmravovjezákonnýminštitútomaprispievakistotevprávnychvzťahoch.
Za špecifických okolností však výkon práva namietať premlčanie uplatneného nároku by mohol byť
konaním umožňujúcim poškodiť druhého účastníka právneho vzťahu, ktorý márne uplynutie premlčacej

doby nezavinil a voči ktorému by zánik uplatňovaného nároku v dôsledku uplynutia premlčacej doby
bol neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ním uplatňovaného práva a
s dôvodmi, pre ktoré svoje právo neuplatnil včas.

59. V danom prípade súd na daný skutkový stav aplikoval aj ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho

zákonníka s použitím princípu čl. 3 Civilného sporového poriadku, pričom v súvislosti s uplatnením
nároku na náhradu škody titulom sťaženia spoločenského uplatnenia žalobkyne, mal za to, že nemožno
dať strane sporu za vinu, ak uplatnený nárok vychádza len z nesprávneho určenia položky stanovenej
na základe lekárskeho posudku v prípade, ak z výsledkov vykonaného dokazovania v konaní súdom
ustanovený znalec určí iné ohodnotenie položky prameniace z nezmeneného, prípadne zmeneného

skutkového stavu veci a preto nemôže byť ani sankcionovaná a to zamietnutím žaloby. Žalobkyňa
nezavinilamárneuplynutiepremlčacejdobyapretobybolpreňuzánikuplatňovanéhonárokuvdôsledku
uplynutia premlčacej doby neprimerane tvrdým postihom v porovnaní s rozsahom a charakterom ňou
uplatňovaného práva - poškodenie jej zdravia zavinením tretej osoby. Do pozornosti súd dáva, aj
skutočnosť, že žalobca počas konania nespochybňoval nárok žalobkyne, sporil sa len o jeho výške,

avšak po zmene žaloby reagoval okamžite vznesením námietky premlčania a nemienil žalobkyni
vyplatiť ani časť ňou uplatnenej sumy. Súd sa preto môže dôvodne domnievať, že žalovaný mal v
úmysle poškodiť žalobkyňu, hoci si bol vedomý, že táto svoj pôvodný nárok vo výške 1.498,40 Eur
uplatnila riadne a včas. Na základe vyššie uvedeného, súd námietku premlčania vznesenú žalovaným
nepovažoval za dôvodnú s poukazom na ustanovenia § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka s použitím

princípu čl. 3 Civilného sporového poriadku.

60. Za podklad svojho rozhodnutia súd vzal znalecký posudok MUDr. Petra Valdmana č. 008/16 zo
dňa 06.04.2016, s ktorým sa strany sporu plne stotožnili, ktorý však svojimi závermi úplne zmenil
posudzovanie zdravotného stavu žalobkyne u oboch lekárskych posudkoch predložených stranami,

keď použil pri hodnotení zdravotného stavu žalobkyne inú položku ako pôvodne hodnotiaci lekári a
určil tak výšku hodnotenia sťaženia spoločenského uplatnenia u žalobkyne na 195 bodov. Súd je toho
názoru, že aj vzhľadom k výške bodového hodnotenia stanoveného MUDr. Valdmanom je nesporné že
žalobkyňa utrpela v dôsledku dopravnej nehody zranenia, ktoré majú nepriaznivé trvalé následky pre jej
ďalšie životné úkony, čo vyplynulo zo všetkých troch posudkov a preto súd priznal žalobkyni náhradu

sťaženia spoločenského uplatnenia vo výške 2.554,40 Eur, ktorá zodpovedá 195 bodom pri hodnote
jedného bodu vo výške 16,48 Eur, po odrátaní sumy 659,20 Eur ( uvedená žalobkyňou v podaní zo dňa
11.05.2016), ktorú už žalovaný uhradil žalobkyni.

61. Podľa § 559 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne

a včas.

62.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvyodstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

63. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

64. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

65. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že dlh zanikne jeho splnením, pričom dlžník
je povinný dlh splniť riadne a včas. Ak dlžník plnenie neposkytne najneskôr v posledný deň splatnosti

dlhu, dostáva sa do omeškania a ak ide o plnenie peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od
dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania. Čas splnenia môže byť predovšetkým dohodnutý účastníkmi,
ustanovený právnym predpisom alebo určený aj v rozhodnutí súdu. Ak čas splnenia nebol určený
žiadnym z uvedených spôsobov, právo určiť čas splnenia má podľa ustanovenia § 563 Občianskeho
zákonníka veriteľ. V tomto prípade platí na splnenie dlhu čas, ktorý určil veriteľ vo svojej výzve dlžníkovi.

Právnyvzťahzospôsobenejškodytrebapovažovaťzazáväzkovývzťah(§489OZ),naktorýsavzťahujú
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o záväzkoch (jeho ôsma časť), vrátane ustanovení
o zániku záväzkov a omeškaní. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie
je ustanovený čas splnenia, zásadne treba vychádzať z toho, že škodca je povinný nahradiť škodu
prvý deň po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie (k tomu porovnaj R 27/1977). Právo poškodeného

požadovať náhradu škody a tomu zodpovedajúca povinnosť škodcu škodu poškodenému uhradiť,
spravidla nevzniká na základe rozhodnutia súdu, ale priamo zo zákona. Z uvedeného je zrejmé, že
ak sa omeškanie týka peňažného dlhu vo forme náhrady škody (škody na zdraví), pre určenie, kedy
dochádza k omeškaniu dlžníka (škodcu), je rozhodujúca povaha požadovaného (súdom priznaného)
odškodnenia. Len v prípade, ak bolo súdom rozhodnuté o zvýšení odškodnenia za bolesť a za sťaženie

spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z.z., čas splnenia nastáva rozhodnutím
súdu (§ 160 Občianskeho súdneho poriadku) a teda k omeškaniu dlžníka dochádza až uplynutím lehoty
na splnenie povinnosti. V ostatných prípadoch je potrebné, z hľadiska určenia času splnenia, vychádzať
z ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka.

66. V posudzovanej veci z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalobkyňa si
uplatňuje úroky z omeškania s plnením peňažného dlhu priznaného jej síce rozhodnutím súdu, ktorým
jej ale bola priznaná náhrada škody na zdraví pozostávajúca zo sťaženia spoločenského uplatnenia.
Súd dospel k záveru, že žalobkyni patria úroky z omeškania tak, ako sú uvedené vo výroku tohto
rozsudku, nakoľko žalovaný sa dostal do omeškania tým, že neuhradil žalobkyni nárok z titulu sťaženia

spoločenského uplatnenia, nakoľko nárok naň žalobkyňa mala od začiatku a tým, že žalovaný neplnil
po uplatnení a preukázaní tohto nároku v plnej výške, bol v omeškaní a preto musí platiť aj úrok z
omeškania.

67. Výška úroku z omeškania bola ustanovená na základe § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3

nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v platnom znení k prvému dňu omeškania.

68. Výrok o náhrade trov konania sa opiera o ustanovenie § 255 ods. 1,2 Civilného sporového poriadku,
podľa ktorého: (1) Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. (2) Ak
mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví,

že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo;, v spojení s ustanovením § 262 ods. 1,2
Civilného sporového poriadku: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

69. Náhrada trov konania bola žalobkyni priznaná v rozsahu úspechu, to znamená v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.70. V predmetnom konaní bude v súlade s ustanovením § 225 ods. 1 Civilného sporového poriadku
vydaný dopĺňací rozsudok, nakoľko nebolo rozhodnuté o trovách štátu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozsudku, ktoré sa podáva
na Okresnom súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.

Podľa ustanovenia § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach
podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa

rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 Civilného sporového poriadku
odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym
procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere,

že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne
obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa odseku 2 citovaného § odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na
rozhodnutie vo veci samej. Podľa odseku 3 citovaného § odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie

možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 125 ods. 1,2,3 Civilného sporového poriadku podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej
podobe alebo v elektronickej podobe. (2) Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez
autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej

podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na
podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. (3) Podanie urobené v listinnej
podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami
mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa
nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie

urobil.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (č. 233/1995 Z.z. - Exekučného poriadku).