Rozhodnuté bolo na súde Krajský súd Žilina
Rozhodutie vydal sudca Mgr. František Dulačka
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 7Co/257/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5817204243
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. František Dulačka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5817204243.1
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Františka Dulačku
a členiek senátu Mgr. Márie Kašíkovej a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci žalobcu: Prima banka
Slovensko, a.s., so sídlom Hodžova 11, Žilina, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: E. L., nar.:
XX.XX.XXXX, bytom Q., L. XXX/XX, o návrhu žalovaného na obnovu konania, na odvolanie žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Námestovo z 03. októbra 2019 sp. zn. 2C/36/2017-43, takto
r o z h o d o l :
Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobcovi nárok na náhradu trov n e p r i z n á v a .
o d ô v o d n e n i e :
1.Napadnutýmuznesenímsúdprvejodmietolžalovanéhožalobunaobnovukonaniaanároknanáhradu
trov konania mu nepriznal. Pre určenie lehoty na podanie žaloby na obnovu konania je rozhodujúci
moment, kedy sa žalovaný mohol dozvedieť o dôvode, ktorý zakladá obnovu konania. Túto podstatnú
skutočnosť žalovaný v žalobe neuviedol, preto vychádzal z toho, že všetky dôležité a pre vec podstatné
informácie mal žalovaný vedomosť už na pojednávaní dňa 21.04.2016, kedy bol vyhlásený rozsudok č.k.
2C/180/2015-49. Najneskôr jeho informovanosť možno ohraničiť dátumom 11.07.2016, kedy mu bolo
doručené písomné vyhotovenie rozhodnutia. Lehota na podanie žaloby na obnovu konania žalovanému
márne uplynula dňa 11.10.2016. Žalovaný podal žalobu na obnovu konania až dňa 07.09.2017. Z
uvedeného vyplýva, že žaloba na obnovu konania bola podaná po lehote, preto ju ako oneskorenú
odmietol.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Namietal, že neboli
splnené procesné podmienky.
3. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP) účastníkom konania, v neprospech ktorého bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP) proti
rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 357 písm. c) CSP)
bez nariadenia odvolacie pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario) preskúmal napadnuté uznesenie súdu
prvej inštancie v rozsahu podľa § 379 a § 380 CSP, ktoré podľa § 387 ods. 1 v spojení s § 234 ods. 2
CSP ako vecne správne potvrdil.
4. Odvolací súd preskúmal rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci vznesené a stotožnil sa so skutkovými
a s právnymi závermi súdu prvej inštancie v časti odmietnutia žaloby na obnovu podľa § 413 ods. 1
písm. a) CSP. Ten v uvedenej časti v dostatočnom rozsahu uviedol skutočnosti rozhodné pre posúdenie
danej veci, vecne správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 236 CSP.
5. Vo väzbe na samotné meritórne posúdenie daného prípadu odvolací súd poukazuje na zodpovednosť
žalovaného za obsahové vymedzenie svojho odvolania a na viazanosť odvolacieho súdu odvolacímidôvodmi (§ 379 CSP). Žalobca v odvolaní rezignoval na akúkoľvek konkrétnu úvahu vo vzťahu k vecným
dôvodom, ktoré súd prvej inštancie viedli k odmietnutiu žaloby na obnovu konania a obmedzil sa na
vytýkanie nesplnenia procesných podmienok.
6. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že obnova konania
je v občianskom súdnom konaní mimoriadnym opravným prostriedkom, ktorý je spôsobilý vyvolať zmenu
alebo zrušenie právoplatného rozhodnutia. Predstavuje zákonom povolenú odchýlku od zásadnej
požiadavky, ktorou je záväznosť a nezmeniteľnosť právoplatných rozhodnutí. Obnova konania však nie
je generálne použiteľná a možno ju povoliť len vo výnimočných prípadoch. Základná idea mimoriadnych
opravných prostriedkov totiž vychádza z toho, že právna istota a stabilita nastolená právoplatným
rozhodnutím je v právnom štáte (čl. 1 ods. 1 Ústavy SR) narušiteľná len mimoriadne a výnimočne.
Účelomzakotveniaobnovykonaniadosystémumimoriadnychopravnýchprostriedkovjeumožniťstrane
sporu nové konanie s novým rozhodnutím vo veci, v ktorej sa konanie už skončilo právoplatným
rozhodnutím. Obnova konania má takto umožniť, aby došlo k náprave skutkových omylov, z ktorých
sa pri vydaní napadnutého rozhodnutia vychádzalo. Vzhľadom na mimoriadnosť tohto opravného
prostriedku je jeho prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená.
7. Jedným z predpokladov procesnej prípustnosti žaloby na obnovu konania je zachovanie zákonných
lehôt. Ide o kombináciu dvoch druhov lehôt, a to subjektívnej a objektívnej. Začiatok plynutia subjektívnej
lehoty je stanovený subjektívnym okamihom, keď sa oprávnený subjekt mohol dozvedieť o dôvode
obnovy konania, resp. subjektívnym momentom, od ktorého sa mohol dôvod obnovy konania uplatniť.
Táto subjektívny lehota je 3-mesačná a plynie v rámci trojročnej objektívnej lehoty, ktorej začiatok je
stanovený právoplatnosťou napádaného rozhodnutia. Teda najneskorší moment možnosti uplatnenia
žaloby na obnovu konania je moment trojročnej lehoty od právoplatnosti napádaného rozhodnutia (§ 403
ods. 1, 2 CSP). Ak uplynula ktorákoľvek z lehôt, žaloba na obnovu konanie nie je prípustná. Zmeškanie
zákonných lehôt na uplatnenie žaloby na obnovu konania nemožno odpustiť (§ 405 CSP).
8. Žalovaný uvádzal ako dôvody na obnovu konania tie skutočnosti, ktoré ako priemerný spotrebiteľ v
pôvodnom konaní nemohol uplatniť, pretože o nich nemal vedomosť. Konkrétny dátum, kedy sa o ich
existencií dozvedel, neuviedol. Preto súd prvej inštancie vychádzal z dátumu doručenia rozsudku, t.j.
11.07.2016, kedy mu mohli byť jasné všetky podstatné okolnosti. Z uvedeného vyplýva, že subjektívna
trojmesačná lehota na podanie žaloby na obnovu konania uplynula dňa 11.10.2016 a žalovaný podal
žalobu dňa 07.09.2017, teda po zákonom stanovenej trojmesačnej subjektívnej lehote v zmysle § 403
ods. 1 CSP.
9. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie
odvolateľa, že neboli splnené procesné podmienky. V zmysle ustanovení CSP súd kedykoľvek počas
konaniaprihliadanato,čisúsplnenépodmienky,zaktorýchmôžekonaťarozhodnúť.Akzistínedostatok
procesnej podmienky, ktorý nie je možné odstrániť, konanie zastaví, inak urobí vhodné opatrenie na
odstránenie nedostatku procesnej podmienky. Súd prvej inštancie správne procesne postupoval v
zmysle § 413 ods. 1 písm. a) CSP a žalobu odmietol. Odvolací súd preto napadnuté uznesenie potvrdil
ako vecne správne.
10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa § 262 ods. 1
CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP a § 396 ods. 1 CSP tak, že žalobcovi ako úspešnej procesnej strane
nepriznal nárok na ich náhradu, nakoľko mu žiadne nevznikli. Práve to bol dôvod, pre ktorý súd povolaný
k vydaniu rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (odvolací súd), mohol rozhodnúť nielen o nároku na
náhradu, ale už aj o nepriznaní náhrady. Dvojfázové rozhodovanie o trovách konania, predpokladajúce
prvé rozhodnutie súdu povolaného skončiť konanie vo veci len o nároku na náhradu a druhé až následné
rozhodnutie súdu prvej inštancie o výške náhrady (porovnaj § 262 ods. 1 a 2 CSP) má totiž zmysel
len pri pozitívnom vyriešení otázky nároku na náhradu, a naopak taký zmysel postráda, ak výsledkom
uvažovania o nároku na náhradu je záver o neexistencii takéhoto nároku u žiadnej zo strán sporu (prvej
preto, že ju na to neoprávňuje pre ňu nepriaznivý, či ňou zavinený výsledok konania a u druhej preto, že
tu buď niet trov majúcich sa nahradiť, alebo že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, odôvodňujúce
nepriznanie náhrady). Prezentovaný právny názor vyplýva i z uznesení NS SR sp. zn. 6 Cdo 166/2016
zo dňa 26.10.2016 a sp. zn. 7Cdo/14/2018 zo dňa 28.02.2018.
11. Toto rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov3 : 0 .
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 CSP)
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu
zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.