Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 4. marec 2020

Súd: Okresný súd Rožňava
Spisová značka: 9C/44/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7818202845
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 03. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agnesa Hvastová

ECLI: ECLI:SK:OSRV:2020:7818202845.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rožňava, sudkyňou JUDr. Agnesou Hvastovou, v právnej veci žalobkyne Y. H., P..

XX.XX.XXXX,Y.Š.XXX,XXXXXZ.,protižalovaným1)Vlastnícibytovanebytovýchpriestorovbytového
domu so súp. č. XXX P. S.. Š. XXX, 048 01 Rožňava, zastúpený JUDr. Pavol Kontra, advokát so
sídlom Čučmianska dlhá 21, 048 01 Rožňava, 2) Profesionálna dražobná spoločnosť, s.r.o. so sídlom
Masarykova 21, Košice, IČO: 36 583 936, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Erika Simanová,
s.r.o., Edelényska 2027/3, 048 01 Rožňava, IČO: 47 258 853, 3) AZ KAPITAL, s.r.o. so sídlom Nová 19,
974 04 Banská Bystrica, IČO: 46 042 237, o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby, takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Súd priznáva žalovaným v 1) a 2) rade náhradu trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobkyne
s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

III. Súd žalovanému v 3) rade náhradu trov konania nepriznáva zo strany žalobkyne.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa podanou žalobou sa domáhala určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby zo dňa 03.07.2018
vykonanej v priestoroch BYTEX RV s.r.o., Betliarska 4, 048 01 Rožňava, ktorej priebeh bol spísaný

do notárskej zápisnice N: 159/2018, NZ: 21925/2018, NCRIs: 22345/2018, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti evidované na LV č. XXXX, k. ú. Z., obec Z., okres Z.Ž., vedené na Okresnom úrade
Rožňava,katastrálnyodborvovlastníctveY.H.U.,P..XX.XX.XXXXatobytč.XXna2poschodíbytového
domu so súpisným číslom XXX, vchod XXX, postaveného na parcele registra „C“ č. XXXX/X - zastavané
plochy a nádvoria v podiely 1/1, podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu: 650/10000, spoluvlastnícky podiel k pozemku parcely registra „C“ č. XXXX/X o výmere XXX m2,
druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria o veľkosti 650/10000.

2. Žalobkyňa žalobu odôvodnila tým, že:
1. nebola oboznámená s obsahom znaleckého posudku na draženú nehnuteľnosť,
2. dražobník porušil dražobný postup,
3. oznámenie o dražbe nebolo zverejnené,
4. pred otvorením dražby jej ako účastníkovi dražby nebol umožnený prístup do priestorov kde sa konala
dražba.

Uviedla, že neplatnosti dobrovoľnej dražby sa domáha v zákonnej trojmesačnej lehote pre nedodržanie
postupu žalovaného v 2. rade pri vykonávaní dražby.
Ako pôvodná vlastníčka vydražených nehnuteľností nebola oboznámená s vypracovaným znaleckým
posudkom draženej nehnuteľnosti, jeho obsah jej nebol známy pred konaním dražby a tento jej nebolzo strany dražobníka doručený. V čase výkonu dobrovoľnej dražby bola nezamestnaná, zdržiavala sa
v mieste jej bydliska na ul. Šafárikovej. Poštou jej znalecký posudok doručený nebol, ani nedostala
upovedomenie o uložení zásielky na pošte. O obsahu znaleckého posudku sa dozvedela až priamo na

konaní predmetnej dražby dňa 03.07.2018. Ohodnotenie predmetu dražby považuje za nízke. Konaním
dražobníka jej bola odobratá možnosť uplatniť si v zákonnej lehote právo na vypracovanie nového
znaleckého posudku.
Pred otvorením dražby, ktorá bola nariadená na 03.07.2018 o 14.00 hod. jej ako účastníčke dražby nebol
umožnený prístup do priestorov, kde sa dražba konala, v zákone stanovenom časovom rozmedzí.

Tvrdila, že keď sa začalo dražiť, nikto nedal ani najnižšie podanie. Následne došlo k postupnému
znižovaniuhodnotypredmetudražby,ažnavýslednúsumu22.600,-eur.Licitátorznížilnajnižšiepodanie
až 4krát, čím bolo porušené ust. § 20 ods. 12 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách.
Ďalej uviedla, že v rámci konania predmetnej dražby neboli dodržané zákonné ustanovenia o zverejnení
konania dražby v zmysle § 12 ods. 4 zákona o dobrovoľných dražbách.

3. Žalovaný v 1) rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobkyňa bola povinná platiť úhradu za
výkon správy, platby do fondu prevádzky údržby a opráv za plnenia poskytované v súvislosti s užívaním
bytu vo výške mesačných zálohových platieb. Túto povinnosť si neplnila, na základe čoho jej dlh už v
mesiaci 06/2017 presiahol sumu 6.400,- eur.
Spĺňajúc tak zákonné požiadavky chrániac záujmy vlastníkov pristúpil správca bytového domu k podaniu

návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby.
Námietky žalobkyne v podanej žalobe sa týkajú údajných procesných pochybení žalovaného v 2) rade.
V tejto súvislosti sa žalovaný v 1) rade v celom rozsahu pripájal k vyjadreniu žalovaného v 2) rade, ktoré
v celom rozsahu vyvracia žalobné tvrdenia.
4. Na základe uvedených skutočností žalovaný v 1) rade nemal ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania

a navrhoval, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a rozhodol o trovách tohto konania tak, že
žalovaným prizná právo na ich náhradu vo výške 100 %.
Na pojednávaní dňa 04.03.2020 právny zástupca žalovaného v 1) rade predložil súdu aktuálny výpis
z listu vlastníctva č. XXXX ohľadom bytu č. XX, z ktorého vyplýva, že žalovaný v 3) rade už nie je
vlastníkom bytu a navrhoval, aby sa súd s touto okolnosťou vysporiadal.

5. Žalovaný v 2) rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že so žalobou nesúhlasí a uplatnený nárok
neuznáva v celom rozsahu.
Uviedol, že znalecký posudok bol žalobkyni doručovaný poštovou zásielkou určenou do vlastných rúk na
adresu jej trvalého bydliska 27.04.2018, kde zásielku neprevzala ani v náhradnej lehote a bola uložená

na pošte. Žalobkyňa túto zásielku neprevzala a nevyzdvihla ju ani v úložnej lehote na pošte. Dňom
09.05.2018 pošta zásielku vrátila ako neprevzatú. Žalobkyňa potvrdila, že sa zdržiavala v čase výkonu
dobrovoľnej dražby v mieste bydliska. Na dôkaz, že zásielka bola žalobkyni doručovaná žalovaný v
2. rade predložil kópiu poštovej zásielky s vyznačením doručovania. Žalobkyňa nebola oboznámená
so znaleckým posudkom na základe jej vlastného pričinenia, keďže zásielku so znaleckým posudkom

neprevzala hoci sa v mieste doručovania nachádzala. Žiadnu súčinnosť ako tvrdí teda neposkytla.
Postup dražobníka na dražbe bol realizovaný v súlade s ustanovením § 20 zákona č. 527/2002 Z. z.
Na dôkaz predložil kópiu notárskej zápisnice N 159/2018, Nz 21925/2018 napísanej notárom JUDr.
Pavlom Sádelom, ktorou osvedčil priebeh dražby a z ktorej vyplýva, že licitátor postupoval presne podľa
ustanovenia § 20 ods. 7 citovaného zákona, t. z. urobil dvojitú výzvu, oznámil posledné podanie a po

tretej výzve vykonal príklep účastníkovi dražby.
Oznámenie o dražbe bolo realizované v súlade s ustanovením § 17 ZoDD, žalobkyňou
namietané ustanovenie § 12 ods. 4 ZoDD neupravuje oznámenie o dražbe. Povinnosť zverejniť
oznámenie o dražbe aj na úradnej tabuli obce pre žalovaného zo zákona nevyplýva, avšak žalovaný v
2. rade požiadal Mesto Rožňava o zverejnenie dražby, mestský úrad prevzal žiadosť 25.5.2018.

K námietke žalobkyne, že oznámenie o dražbe nebolo publikované žalovaný v 2. rade predložil kópiu z
denníka Korzár zo dňa 12.06.2018 obsahujúcu oznámenie o dražbe.
Podľa § 5 ods. 9 ZoDD účastníkom dražby nemôže byť dlžník ani manžel dlžníka; nikto nemôže dražiť v
ichmene.Žalobkyňanebolaúčastníkomdražby,pretoustanovenie§20ods.1ZoDDžalovanýneporušil.
Z uvedených dôvodov navrhoval žalobu zamietnuť.

Na pojednávaní dňa 04.03.2020 právna zástupkyňa žalovaného v 2) rade uviedla, že v prejednávanej
veci na strane žalovaných ide o procesné spoločenstvo a nakoľko z aktuálneho listu vlastníctva vyplýva,
že predmetný byt vlastní ďalšia osoba, teda už nie žalovaný v 3) rade, aj táto osoba mala byť účastníčkoukonania. Z vyššie uvedených dôvodov navrhovala, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a zaviazal
žalobkyňu k náhrade trov konania v prospech žalovaného v 2) rade.

6. Žalovaný v 3) rade vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že legálne vydražil predmetné nehnuteľnosti,
riadne za ne zaplatil, preto považuje celú žalobu zo strany žalobkyne za účelovú a nedôvodnú a žiadal
ju v celom rozsahu zamietnuť.

7. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi: výpisom z obchodného vestníka 101/2018, oznámením o

výsledku dobrovoľnej dražby zo dňa 03.07.2018, notárskou zápisnicou N 159/2018, Nz 21925/2018,
NCRIs 22345/2018 zo dňa 03.07.2018, čiastočným výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, oznámením o
dobrovoľnej dražbe zo dňa 21.05.2018, fotokópiou obálky zásielky doručovanej žalovaným v 2. rade
žalobkyni, publikovaním dražby v denníku Korzár, úradným výpisom z Notárskeho centrálneho registra
dražieb a aktuálnym výpisom z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 04.03.2020.

8.Žalobkyňouuplatnenýnároksúdposúdilvzmysleustanovenízákonač.527/2002Z.z.odobrovoľných
dražbách v platnom znení ku dňu vykonania dražby 03.07.2018, ktoré znenie je zároveň aj aktuálnym
platným znením zákona

9. V zmysle ust. § 2 písm. a) citovaného zákona:

Na účely tohto zákona sa rozumie
a)dražbouverejnékonanie,ktoréhoúčelomjeprechodvlastníckehoprávaaleboinéhoprávakpredmetu
dražby,konanénazákladenávrhunavrhovateľa,priktoromsalicitátorobracianavopredneurčenýokruh
osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá
urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo

verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.

10. V zmysle ust. § 5 ods. 9 zákona č. 527/2002 Z. z. citovaného zákona:
(9) Účastníkom dražby nemôže byť dlžník a manžel dlžníka; nikto nemôže dražiť v ich mene.

11. V zmysle ust. § 10 ods. 1 citovaného zákona:
(1) Písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo
účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na
doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.

12. V zmysle ust. § 12 ods.1, 4, 5 citovaného zákona:
(1) Dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa všeobecnej hodnoty v mieste a čase konania
dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom
predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej správy, musí byť cena predmetu
dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov.

Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví
príslušným spôsobom odhad ceny.
(4) Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký
posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
(5) Vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od doručenia znaleckého

posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu predmetu dražby a prípadne
žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa so vznesenými námietkami
písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby zaslať vlastníkovi predmetu
dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový znalecký posudok,
zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia žiadosti od iného

znalca.

13. Podľa ust. § 20 ods. 7 citovaného zákona:
(7)Dražísa,akúčastnícidražbyrobiavyššiepodanie.Aknebolocezdvojitúvýzvuavyhlásenielicitátora:
„Ak neurobí niekto z prítomných účastníkov dražby podanie vyššie, ako bolo podanie naposledy urobené

účastníkom dražby (označenie účastníka dražby, ktorý urobil najvyššie podanie), udelím mu príklep"
urobené vyššie podanie, oznámi licitátor ešte raz posledné podanie a po tretej výzve vykoná príklep
účastníkovi dražby, ktorý urobil najvyššie podanie. Svojím podaním je účastník dražby viazaný.14. Podľa ust. § 21 ods. 2 a 4 citovaného zákona:
(2) V prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy alebo boli porušené ustanovenia tohto
zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil

neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch
mesiacovododňapríklepuokremprípadu,akdôvodyneplatnostidražbysúvisiasospáchanímtrestného
činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby
v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať
sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť

dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 203).
(4) Účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník,
vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.

15. Na základe vyššie uvedeného dokazovania bol zistený nasledovný skutkový stav veci:
Žalobkyňa odôvodňuje žalobu tým, že:

1. nebola oboznámená s obsahom znaleckého posudku na draženú nehnuteľnosť,
2. dražobník porušil dražobný postup,
3. oznámenie o dražbe nebolo zverejnené a
4. pred otvorením dražby jej ako účastníkovi dražby nebol umožnený prístup do priestorov kde
sa konala dražba.

Znalecký posudok bol žalobkyni doručovaný poštovou zásielkou určenou do vlastných rúk na adresu
jej trvalého bydliska 27.04.2018, kde zásielku neprevzala ani v náhradnej lehote a bola uložená na
pošte. Dňom 09.05.2018 pošta zásielku vrátila ako neprevzatú. Tieto skutočnosti vyplývajú z predloženej
doručenky, teda dokladu o doručení, resp. obálky o doručovaní tejto zásielky. Pritom žalobkyňa potvrdila,
že v čase výkonu dobrovoľnej dražby bola nezamestnaná a zdržiavala sa v mieste trvalého bydliska,

na ul. Šafárikovej 107, Rožňava.
Postup dražobníka na dražbe bol realizovaný v súlade s ustanovením § 20 zákona č. 527/2002 Z. z.,
nakoľko z notárskej zápisnice N 159/2018, Nz 21925/2018 napísanej notárom JUDr. Pavlom Sádelom,
ktorou osvedčil priebeh dražby vyplýva, že licitátor postupoval presne podľa ust. §20 ods. 7 citovaného
zákona, teda urobil dvojitú výzvu, oznámil posledné podanie a po tretej výzve vykonal príklep účastníkovi

dražby. Táto skutočnosť vyplýva z obsahu notárskej zápisnice.
Oznámenie o dražbe bolo realizované v súlade s ust. 17 ZoDD. Žalobkyňou citované ustanovenie
§ 12 ods. 4 ZoDD neupravuje oznámenie o dražbe. Povinnosť zverejniť oznámenie o dražbe aj na
úradnej tabuli obce pre žalovaného zo zákona nevyplýva, napriek tomu žalovaný v 2) rade požiadal
Mesto Rožňava o zverejnenie dražby a mestský úrad prevzal žiadosť 25.05.2018. Oznámenie o dražbe

bolo publikované v denníku Korzár 12.06.2018, ako to vyplýva z kópie príslušnej strany denníka
predloženého žalovaným v 2) rade.
Podľa § 5 ods. 9 ZoDD účastníkom dražby nemôže byť dlžník ani manžel dlžníka; nikto nemôže dražiť
v ich mene. Žalobkyňa nebola účastníkom dražby, preto ustanovenie § 20 ods. 1 ZoDD žalovaný
neporušil. Z týchto dôvodov súd žalobu považoval za nedôvodnú.

16. V priebehu konania na pojednávaní dňa 04.03.2020 žalovaní v 1) a 2) rade namietali, že žalovaný
v 3) rade už nie je vlastníkom predmetného bytu, preto okruh strán sporu na strane žalovaných nie je
úplný. Z aktuálneho výpisu z listu vlastníctva č. XXXX zo dňa 04.03.2020 vyplýva, že žalovaný v 3) rade
skutočne nie je vlastníkom predmetného bytu a vlastníkom bytu je iná osoba, ktorá nie je stranou sporu.

V ustanovení § 21 ods. 4 Z. z. zákona o dobrovoľných dražbách, zákon presne vymedzuje, že účastníkmi
súdneho konania o neplatnosť dražby sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci
vlastník a dotknutá osoba, ktorá namieta neplatnosť dražby. V prípade takéhoto zákonného vymedzenia
účastníkov súdneho konania - strán sporu, ide o nerozlučné procesné spoločenstvo osôb, pričom je
rozhodujúce, aby nerozlučné procesné spoločenstvo osôb existovalo v čase vyhlásenia rozsudku o

neplatnosť dražby. Žalobkyňa okruh strán sporu na strane žalovaných nerozšírila ani po námietke
žalovaných v 1) a 2) rade, že žalovaný v 3) rade už nie je vlastníkom bytu. Na základe vyššie uvedeného
súd konštatuje, že stranami sporu neboli všetky osoby tak, ako je to vymedzené v ust. § 21 ods. 4 zákona
o dobrovoľných dražbách, preto žalobe ani z tohto dôvodu nebolo možné vyhovieť.

17. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

18. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaní v 1) a 2) rade boli v konaníúspešní, preto im súd priznal náhrada trov konania v rozsahu 100 % zo strany žalobkyne. Vo vzťahu k
žalovanému v 3) rade súd rozhodol tak, že súd žalovanému v 3) rade náhradu trov konania nepriznal,
pretože žalovaný v 3) rade náhradu trov konania nežiadal a z obsahu spisu nevyplýva, že by žalovanému

v 3) rade v súvislosti s prejednávanou právnou vecou vznikli trovy konania.

19. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník v zmysle § 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti uvedenému rozsudku je prípustné odvolanie v zmysle ust. § 355 a § 356 CSP.

Odvolanie je možné podať v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na Krajský súd v Košiciach,
prostredníctvom Okresného súdu Rožňava.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj
tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.