Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. január 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 10Co/256/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2318206226
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Terézia Mecelová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2318206226.2

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Terézie Mecelovej a členiek
senátu Mgr. Renáty Gavalcovej a JUDr. Bibiány Ťažiarovej, v právnej veci žalobcov: 1/ A. H., nar. XX.
F. XXXX, bytom P. W. XX/XX, M., 2/ V. H., nar. XX. V. XXXX, bytom V. B. XXX, R., proti žalovaným: 1/
OTP Banka Slovensko, a.s., Štúrova 5, Bratislava, IČO: 31 318 916, 2/ Aukčný Dom, s.r.o., Pribinova
462/84, Hlohovec, IČO: 36 253 073, zastúpenej: Advokátska kancelária JUDr. Eckmann, s. r. o., Mierové

námestie 14, Trenčín, IČO: 47 241 110, o určenie neplatnosti právnych úkonov a iné, o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobcu 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Galanta z
11. marca 2019 č. k. 8C/36/2018-131, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nepripúšťa.

II. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (podaný
spolu so žalobou o určenie neplatnosti zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva; určenie,
že úver je bezúročný a bez poplatkov; o neprijateľnosť zmluvnej podmienky; určenie, že právne
úkony žalovanej 1/ ako záložného veriteľa smerujúce k výkonu záložného práva a právne úkony
žalovanej 2/ smerujúce k realizácii dobrovoľnej dražby, sú neplatné; o uloženie povinnosti žalovanej 1/ k

výmazu žalobcu zo zoznamu dlžníkov a odstránenie negatívneho ratingu), ktorým sa žalobcovia 1/ a 2/
domáhaliuloženiapovinnostižalovanej1/zdržaťsavýkonuzáložnéhoprávadorozhodnutiaaskončenia
konania vo veci samej a uloženia povinnosti žalovanej 2/ zdržať sa úkonov smerujúcich k uskutočneniu
dobrovoľnej dražby nehnuteľností vo vlastníctve žalobcov (v návrhu presne špecifikovaných), zamietol.
Rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, ods. 2 písm. d/, § 328 ods. 1, 2,
§ 329 ods. 1, 2 CSP (zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších právnych

predpisov), § 3 ods. 1 až 9, § 7 ods. 1, § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a
o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky
poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o dobrovoľných dražbách“), § 151a a § 151c
ods. 1 O. z. (zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov).
Vecne zdôvodnil, že v danom prípade žalobcovia 1/, 2/ so žalovanou 1/ uzavreli zmluvu o úvere číslo
057/3003/14SU dňa 8.8.2014, v zmysle ktorej žalovaná 1/ poskytla žalobcom účelový spotrebný úver

vo výške 32.000 eur a žalobcovia sa zaviazali, že úver použijú na dohodnutý účel, vrátia ho banke,
zaplatia úroky, príslušenstvo a poplatky podľa zmluvy. Súčasne strany dňa 8.8.2014 uzavreli zmluvu
o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti, evidovanej na LV č. XXXX pre k. ú. M. (byt č. X na
1. poschodí vo vchode č. XX v bytovom dome s. č. XX, postavený na parcele registra „C“, parc. č.
42, spoluvlastnícky podiel na pozemku a na spoločných častiach a zariadeniach domu). Žalovaná 1/
zaslala žalobcom oznámenie o predčasnej splatnosti úveru a oznámenie o začatí výkonu záložného

práva. Žalobcovia tvrdili, že vykonaním dražby dôjde k neprimeranému zásahu do obydlia a do práva
na súkromný a rodinný život žalobcov. Veriteľ (žalovaná 1/) realizuje výkon záložného práva na základezmluvy, uzavretej medzi žalobcami a veriteľom, postupom podľa zákona o dobrovoľných dražbách.
Súd prvej inštancie konštatoval, že žalobcovia v danom prípade neosvedčili podmienky dôvodnosti
nároku, ktorému sa má poskytnúť dočasná ochrana. Zabezpečenie úveru záložnou zmluvou je zákonom

dovolené a rovnako je dovolené pristúpiť k realizácii záložného práva v prípade, ak dlžník úver riadne
nespláca. K námietke žalobcov vo vzťahu k odhadu hodnoty nehnuteľností súd prvej inštancie uviedol,
že pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie je možnosť ozrejmiť cenu
nehnuteľnostíuvedenúvznaleckomposudku.Žalobcoviamajúkdispozíciiinýmožnýprávnyprostriedok
odlišný od predmetného návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia (v zmysle § 21 ods. 2 zákona

o dobrovoľných dražbách). Zákon výslovne vyžaduje, aby žalobcovia uviedli opísanie rozhodujúcich
skutočností, odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude
ohrozená. Splnenie aspoň jedného zo základných predpokladov nariadenia neodkladného opatrenia
musí súd primárne vyhodnotiť na základe návrhu, vychádzajúc z rozhodujúcich skutočností, ktoré
žalobcovia uvádzajú. Žalobcovia musia opísaním rozhodujúcich skutočností presvedčiť o potrebe
nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút

charakteristický. To predstavuje aj argumentačnú líniu v zmysle zákonom vyžadovaného odôvodnenia.
Rozhodujúce skutočnosti musia žalobcovia náležitým spôsobom osvedčiť. Potreba úpravy musí byť
bezodkladná, čo zahŕňa aj prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. V spojitosti so zákonnou požiadavkou
osvedčeniaprávajenevyhnutnévysporiadaťsaajsotázkouzákonnostihroziacehozásahu.Neodkladné
opatrenie nemôže poskytovať ochranu voči postupu, ktorý je v súlade so zákonom. Súd prvej inštancie

na základe vyššie uvedeného návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol.

2. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca 2/, s návrhom na jeho zmenu tak, že sa zakáže
akýmkoľvek spôsobom uspokojiť pohľadávku vzniknutú titulom vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru.
Odvolanie odôvodnil tým, že návrh je dostatočne odôvodnený spôsobom, aby mu súd mohol vyhovieť.

Žalovaná 1/ pristúpila k predčasnému zosplatneniu úveru. Dôvodom predčasného zosplatenia mala
byť splátka splatná 16.5.2017, žalobcovia však riadne uhradili naposledy splátku v mesiaci september
2016, následne hradili len minimálnu sumu. Poukázal na § 565 a § 53 ods. 9 O. z. a na podmienky
možnosti zosplatenia úveru v prípade, že ide o spotrebiteľa. Žalobcovia neboli upozornení na možnosť
zosplatenia úveru, preto vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru považuje za neplatné. Vzhľadom na

spornosť otázky vyhlásenia predčasnej splatnosti pohľadávky, by jej vymáhanie žalovanou malo veľmi
negatívny dopad na sociálnu sféru žalobcov. Nariadením neodkladného opatrenia sa neprimeraným
spôsobom nezasiahne do práv a oprávnených záujmov žalovanej 1/, pretože má len dočasný charakter
a zanikne najneskôr rozhodnutím vo veci samej.

3. Žalobkyňa 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu 2/ uviedla, že súhlasí s jeho obsahom.

4. Žalovaná 1/ navrhla uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdiť. Vo vyjadrení k
prebiehajúcemu konaniu uviedla, že vyhlásenie predčasnej splatnosti nie je neprijateľnou podmienkou.
Jednotlivé ustanovenia zmluvy boli so žalobcami dohodnuté individuálne. Ďalej poukázala najmä na

skutočnosť, že v danom prípade sa nejedná o spotrebiteľský úver podľa ZoSÚ (zákon č. 129/2010 Z.
z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov). Pri výkone dražby postupuje v zmysle zákona.

5. Žalovaná 2/ navrhla, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

Žalobcovia neosvedčili splnenie najzákladnejších zákonných podmienok na nariadenie neodkladného
opatrenia. Zmluvu o úvere, uzavretú medzi žalobcami a žalovanou 1/, považuje za perfektnú. Ani
samotní žalobcovia nespochybnili fakt, že s plnením sa dostali do omeškania. Postup žalovanej 1/ je v
súlade s dohodnutými zmluvnými podmienkami ako i so zákonnou úpravou. Ani jeden z navrhovaných
petitov nesmeruje k meritórnemu rozhodnutiu, ktorý by súvisel s navrhovaným neodkladným opatrením.

Navyše sa žalobca 2/ v odvolaní domáha úplne odlišného rozhodnutia, ako je uvádzané v návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia.

6. Odvolací súd podľa § 34 CSP po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP),
oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je možné podať odvolanie (§ 355 ods.

2 CSP v spojení s § 357 písm. d/ CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené
náležitosti (§ 363 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie v medziach daných rozsahom a dôvodmi
odvolania (§ 379 a § 380 CSP), postupom bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario)
a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.7. Podľa § 371 CSP žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť.
Neprípustnosť tejto dispozície so žalobou je logická. Vec sa nachádza v opravnom konaní, cieľom a

úlohou ktorého je prieskum rozhodnutia a konania, ktoré rozhodnutiu predchádzalo (porov. Števček, M.,
Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok.
Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 1252).
Pokiaľ ide o zmenu návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúcu v jeho rozšírení na zákaz
akéhokoľvek uspokojenia pohľadávky, túto odvolací súd nepripustil s poukazom na ustanovenie § 371

CSP (analogicky).

8. Podľa § 324 ods. 1 CSP pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh
nariadiť neodkladné opatrenie.
Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

Podľa§325ods.2písm.c/,d/CSPneodkladnýmopatrenímmožnostraneuložiťnajmä,abynenakladala
s určitými vecami alebo právami; niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
Podľa § 326 ods. 1 a 2 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne

osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na
ktoré sa odvoláva.
Podľa § 328 ods. 1 CSP ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené
podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

Súd môže nariadiť neodkladné opatrenie, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je
daná obava, že exekúcia bude ohrozená. Okrem uvedeného zákonného predpokladu je nevyhnuté pre
nariadenie neodkladného opatrenia skúmať i ďalší zákonný predpoklad, a to osvedčenie existencie
právneho vzťahu medzi sporovými stranami. Žalobca je zo zákona povinný hodnoverne osvedčiť aj
dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má neodkladným opatrením poskytnúť ochrana (viď vyššie

citované ust. § 326 ods. 1 CSP). Hodnoverné osvedčenie dôvodnosti a trvania meritórneho nároku môže
žalobca dosiahnuť najmä relevantnými skutkovými tvrdeniami a listinnými dôkaznými prostriedkami.
Z povahy veci vyplýva, že nedôvodnému alebo neexistujúcemu nároku nemožno poskytnúť ochranu
prostredníctvom neodkladného opatrenia.
Dokazovanie má v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia povahu osvedčovania.

Osvedčené skutočnosti majú spĺňať atribút vysokej pravdepodobnosti a dosiahnutie takejto náležitej
miery pravdepodobnosti rozhodujúcich skutočností, vedie k splneniu podmienky pre nariadenie
požadovaného neodkladného opatrenia.
Procesu osvedčovania (spravdepodobnenia) podliehajú všetky zákonné podmienky na nariadenie
neodkladného opatrenia. Právna úprava výslovne zakotvila požiadavku, že pri osvedčovaní dôvodnosti

a trvania chráneného nároku, teda nároku vo veci samej, je žalobca povinný dosiahnuť hodnoverné
osvedčenie. Takáto sprísnená požiadavka vychádza z toho, že zjavne nedôvodnému nároku nemožno
poskytnúť predbežnú procesnú ochranu, ako i z predpokladu, že dôvodnosť nároku vo veci samej je
žalobca spôsobilý osvedčiť jednoduchšie a hodnovernejšie (v porovnaní s potrebou neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavy z ohrozenia exekúcie).

Zo skutkových tvrdení žalobcov v spojení s predloženými listinnými dôkazmi vyplýva právny vzťah medzi
žalovanou 1/ a žalobcami 1/, 2/, ktorý vznikol na základe zmluvy o OTP refinanc úvere z 8.8.2014, na
základe ktorej žalovaná 1/ poskytla žalobcom účelový spotrebný úver vo výške 32.000 eur, zabezpečený
nehnuteľnosťou, s konečným termínom splatnosti 8.12.2034. V zmysle čl. I ods. 3 zmluvy úver bol
poskytnutý za účelom splatenia úveru. Záložnou zmluvou z 8.8.2014, uzavretou medzi žalobcami 1/ a

2/ a žalovanou 1/ bolo zriadené záložné právo k predmetným nehnuteľnostiam záložcov (žalobcovia 1/
a 2/) v prospech banky, t. j. žalovanej 1/ ako záložného veriteľa. Záložné právo vzniklo podľa § 151e
ods. 2 O. z. zápisom do katastra nehnuteľností.
V zmysle článku V ods. 1 písm. a/ záložnej zmluvy ak zabezpečená pohľadávka nebude riadne a včas
splnená,môžezáložnýveriteľzačaťvýkonzáložnéhopráva.Vrámcivýkonuzáložnéhoprávasazáložný

veriteľ môže uspokojiť predajom zálohu na dražbe.
Bolo nesporné, že žalovaná 1/ pristúpila k výkonu záložného práva predajom zálohu na dobrovoľnej
dražbe po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru.Odvolateľ v odvolaní namietal, že žalobcovia neboli upozornení na možnosť zosplatenia úveru, preto
vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru je neplatné. Tu treba uviesť, že v zmysle čl. VII ods. 2 zmluvy
o úvere pri podstatnom porušení zmluvy (kde patrí aj neuhradenie splatných peňažných záväzkov v

termíne splatnosti - čl. VII ods. 1 zmluvy o úvere), bola banka oprávnená vyhlásiť úver za predčasne
splatný. Z obsahu spisu vyplýva, že žalovaná 1/ listami z 11.1.2017 upozornila žalobcov 1/, 2/ na
omeškanie so splátkami úveru s tým, že ak tieto nebudú uhradené, bude pristúpené v zmysle § 53 ods.
9 O. z. k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru (č. l. 185, 186). Uvedené výzvy boli žalobcom doručené
dňa 16.1.2017. Až následne žalovaná 1/ pristúpila k zosplateniu úveru (s odkazom na ustanovenie

zmluvy), čo žalobcom oznámila listom z 19.5.2017.
V zmysle § 151j ods. 1 O. z. ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas
splnená,môžezáložnýveriteľzačaťvýkonzáložnéhopráva.Vrámcivýkonuzáložnéhoprávasazáložný
veriteľ môže uspokojiť spôsobom určeným v zmluve alebo predajom zálohu na dražbe podľa osobitného
zákona, alebo domáhať sa uspokojenia predajom zálohu podľa osobitných zákonov, ak tento zákon
alebo osobitný zákon neustanovuje inak.

Záložnéprávonazabezpečeniepohľadávkyžalovanej1/vdanomprípadevzniklonazmluvnomzáklade.
Povinnosť žalobcov ako záložcov strpieť výkon záložného práva je zakotvená v § 151m ods. 4 veta prvá
O. z. Výkonom záložného práva sleduje žalovaná 1/ legitímny cieľ - uspokojenie svojej pohľadávky z
úverovej zmluvy spôsobom dovoleným zákonom.
Ústavný súd Slovenskej republiky v uznesení z 24.9.2014 sp. zn. PL. ÚS 23/2014 , v ktorom posudzoval

súlad ustanovenia § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách s článkom 1 ods. 1 a
článkom 20 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky a článkom 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd uviedol, že podstatou dobrovoľnej dražby v zmysle platnej
právnej úpravy je dohoda vlastníka veci s dražobníkom o dražbe určitého predmetu. Vlastník veci
môže poveriť inú osobu, aby dala pokyn na vydraženie veci, pričom Občiansky zákonník vychádza

z toho, že samotné uzatvorenie zmluvy o zriadení záložného práva so sebou prináša možnosť pre
záložného veriteľa speňažiť záloh prostredníctvom dobrovoľnej dražby, pričom vystupuje ako zástupca
záložcu. Vzhľadom na to sa dobrovoľná dražba odvíja od predchádzajúceho úkonu vlastníka, ktorý
dal súhlas na budúce speňaženie určitého svojho majetku určitým spôsobom regulovaným právom
(zákon o dobrovoľných dražbách) a právna úprava ukladá povinnosť strpieť výkon dobrovoľnej dražby

nielen s takým záložným právom, ktoré vzniklo na základe zmluvy, ale aj s takým, ktoré vzniklo
zo zákona. Záložný veriteľ je podľa názoru ústavného súdu oprávnený navrhnúť výkon záložného
práva prostredníctvom dobrovoľnej dražby aj bez exekučného titulu priznávajúceho mu zabezpečenú
pohľadávku voči vlastníkovi veci. Vlastníkovi veci potom patrí na ochranu vlastníckeho práva žaloba o
neplatnosť dobrovoľnej dražby.

Je nepochybné, že v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 O. z. Spotrebiteľským
úverom však nie je úver zabezpečený záložným právom k nehnuteľnosti, ktorého lehota splatnosti
je viac ako desať rokov (§ 2 písm. c/ zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o
iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ďalej aj
„ZoSÚ“). Teda aplikácia ustanovení ZoSÚ je vylúčená (ZoSÚ upravuje práva a povinnosti súvisiace

s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky
poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu
celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru, podmienky na
udelenie povolenia na poskytovanie spotrebiteľských úverov, podmienky na výkon činnosti veriteľa a
ďalšie opatrenia na ochranu spotrebiteľa).

Základnou procesnou povinnosťou každej sporovej strany, teda aj žalobcov je povinnosť označiť
skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi. Nesplnenie tejto
procesnej povinnosti má za následok procesnú sankciu, ktorú predstavuje zamietnutie návrhu.
Konanie o nariadenie neodkladného opatrenia podľa CSP je kontradiktórnym konaním a súd rozhodujúci
medzi dvoma sporovými stranami nemôže za stranu nahrádzať splnenie jej povinnosti, inak by došlo

k porušeniu zásady rovnosti strán v konaní. Bez hodnoverného osvedčenia hmotnoprávneho nároku
procesná ochrana, akokoľvek neodkladná a naliehavá, nemôže obstáť.
Nie je taktiež prípustné prenášať procesnú aktivitu zo strany konania na súd, apelovaním na závažnosť
následkov výkonu záložného práva, ktoré takýto charakter nepochybne majú.
Právnym podkladom tohto výkonu záložného práva je samotná zmluva, uzavretá medzi sporovými

stranami ako aj zákonná úprava. Keďže žiadna právna úprava neobmedzuje možnosť zriadiť záložné
právo ako zabezpečenie pohľadávky veriteľa aj nehnuteľnosťou, ktorá slúži účastníkovi takejto zmluvy
na bývanie, nemožno považovať za právne významnú skutočnosť pre nariadenie neodkladného
opatrenia samo o sebe to, že žalobcovia v uvedenej nehnuteľnosti bývajú (o čom navyše nesvedčí trvalýpobyt žalobcu 2/ - odvolateľa). Táto skutočnosť im totiž musela byť zrejmá už pri uzatváraní samotnej
zmluvy, ktorou zabezpečovali plnenie zmluvného záväzku (porovnaj napr. uznesenie Krajského súdu v
Košiciach zo 6.9.2017 sp. zn. 1Co/298/2017). Ich vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam je

síce nespochybňované, avšak zásah do neho je v danom prípade realizovaný na základe ich vlastnej
dispozície, ktorú poskytli v záložnej zmluve k nehnuteľnostiam a z ich návrhu nevyplývajú skutočnosti,
ktoré by relevantne spochybňovali platnosť tejto zmluvy.
Spochybňovanie platnosti zmluvy o úvere, resp. záložnej zmluvy (pre množstvo neprijateľných
podmienok odkazom na citáciu odôvodní rozhodnutí súdov), nemožno považovať za hodnoverné

osvedčenie hmotnoprávnehonároku,ktorémusamáposkytnúťochranaprostredníctvomneodkladného
opatrenia.
Možno teda uzavrieť, že hodnoverné osvedčenie nároku žalobcov vo veci samej nebolo v predmetnej
veci naplnené (miera pravdepodobnosti vyhovenia žalobe za daných skutkových tvrdení žalobcov a
predložených listinných dôkazov, bola nižšia než pravdepodobnosť jej zamietnutia; s prihliadnutím aj na
účel úveru).

V závere k tvrdeniu odvolateľa o nedoručení znaleckého posudku, ohodnoteniu ceny nehnuteľnosti a
osobe znalca, odvolací súd uvádza, že znalecký posudok predložil sám odvolateľ ako prílohu svojho
vyjadrenia z 28.1.2019 (č. l. 70 a nasl.). Ďalej odvolací súd uvádza, že v zmysle § 12 ods. 5 zákona
o dobrovoľných dražbách vlastník predmetu dražby je oprávnený do desiatich pracovných dní od
doručenia znaleckého posudku podľa odseku 4 vzniesť u dražobníka námietky proti ohodnoteniu

predmetu dražby a prípadne žiadať vyhotoviť znalecký posudok iným znalcom. Dražobník je povinný sa
so vznesenými námietkami písomne vysporiadať a najneskôr päť pracovných dní pred konaním dražby
zaslať vlastníkovi predmetu dražby písomnú odpoveď. Ak vlastník predmetu dražby žiada vyhotoviť nový
znalecký posudok, zabezpečí dražobník znalecký posudok bezodkladne do 30 dní odo dňa doručenia
žiadosti od iného znalca. Vzhľadom na uvedené, námietky žalobcu 2/ nie sú dôvodné, keď v rámci tohto

postupu mal možnosť proti znaleckého posudku podať námietky a zo spisu nevyplýva, že by tak aj urobil.

9. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 CSP napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne
správne potvrdil (výrok II tohto uznesenia), nakoľko sa stotožnil s názorom súdu prvej inštancie, že v
danej veci neboli splnené podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia.

10. O nároku na náhradu trov konania (prvoinštančného i odvolacieho konania) o nariadenie
neodkladného opatrenia rozhodne aj bez návrhu súd (prvej inštancie) v rozhodnutí, ktorým sa konanie
(vo veci samej) bude končiť (§ 262 ods. 1 CSP).

11. Uznesenie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 CSP)
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (§ 421 ods. 1 CSP)
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a/ až n/. (§ 421 ods. 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/. (§ 422 ods. 1 CSP)
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 2 CSP)
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 424 CSP)
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77. (§ 425 CSP)
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil. (§

426 CSP)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.1
CSP)

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods.2 CSP)
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. (§ 429 ods.1 CSP)
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého

stupňa. (§ 429 ods.2 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.(§ 430 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení. (§ 431 ods. 1 CSP)

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada. (§ 431 ods. 2 CSP)
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci. (§ 432 ods.1 CSP)
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. (§ 432 ods.2 CSP)

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom. (§ 433 CSP)
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania. (§ 434 CSP)
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania. (§ 435 CSP)