Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 28. február 2019

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Cob/119/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7614210266
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Maruščáková

ECLI: ECLI:SK:KSKE:2019:7614210266.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a JUDr. Janky Kočišovej v spore žalobcu: CHEMOSVIT CHEDOS,
s.r.o., IČO: 46 741 801, Štúrova 101, Svit, zast. BERNÍK & partneri, s.r.o., Štúrova 101, 059 Svit, IČO:
47 256 451, proti žalovanému: Montanwerke Brixlegg AG, Werkstrasse 1, A-6230 Brixlegg, Rakúsko,
zast. Bukovinský & Chlipala, s.r.o., advokátska kancelária, Svätoplukova 30, Bratislava, IČO: 35 918 09,
o zaplatenie 21 204,- eur prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová
Ves zo dňa 19.4.2018, č.k. 15Cb/32/2014-250 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (ďalej len „súd“ alebo „súd prvej inštancie“) rozsudkom uložil
žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 21.204,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5%
ročne od 10.7.2014 do zaplatenia a paušálnu náhradu nákladov vo výške 40,- eur, všetko do 3 dní od
právoplatnosti rozsudku a priznal žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu prvej inštancie dňa 9.6.2014, ktorou sa domáhal úhrady sumy

21.204,- eur s prísl. ako ceny za vykonanú prepravu, ktorú si uplatnil titulom: 1/vystavenia poukážky, 2/
uznania záväzku,3/zákonného ručenia.

3. Žalobca žiadal žalobu zamietnuť argumentujúc, že nie sú splnené podmienky pre priznanie vyššie
uvedenej sumy zo žiadneho právneho titulu uplatneného žalobcom.

4. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I z oddielu Sa, vložky č. 1679/V zistil, že

žalovaný je jediným akcionárom spoločnosti KOVOHUTY, a.s. Bratislava.

5. Zistil, že v svojej prevádzke v Krompachoch spracovával pre žalobcu medený šrot a spracovaný tovar
zasielal späť žalovanému, ktorý bol jeho vlastníkom.

6. Z pripojeného spisu vedeného pod sp.zn. 10Cb/3/2014 (žalobca Montanwerke Brixlegg AG, Rakúska
republika c/a 1/ Chemosvit Chedos, s.r.o. Svit a 2/ DREVOBOX spol. s r.o. Banská Bystrica) zistil

nasledovnéskutočnosti:Žalobca(vtomtokonanížalovaný)MontanwerkeBrixleggAGsavňomdomáhal
náhrady škody za stratu zásielky vo výške 267.997,- eur. Vychádzajúc z predložených medzinárodných
nákladných listov č. SK 5130301 a č. 6145901 bol tovar odoslaný zo spoločnosti KOVOHUTY a.s.
dňa 11.4.2013 (dopravca MH Logistik s.r.o. Hlohovec). Žalobca ako vlastník tovaru zasielal tovar naspracovanie do spoločnosti KOVOHUTY a.s. prevádzka Krompachy, ktorej bol jediným akcionárom a
spracovaný tovar mu bol zasielaný späť, pričom jeho prepravu zabezpečovala spoločnosť KOVOHUTY
a.s.. Pôvodne bola vyčíslená škoda vo výške 306.821,- eur a k jej zníženiu na žalovanú sumu

došlo jednostranným započítaním sumy 26.721,- eur, titulom odplaty za prepravné služby vykonané
spoločnosťou Chemosvit Chedos s.r.o., ktoré si voči žalobcovi uplatnila faktúrami v počte 28 ks a ktoré
sú zhodné s faktúrami, ktoré sú predmetom tohto sporu, okrem faktúry č. 201311319 vystavenej na
sumu 940,- eur. Ďalším jednostranným započítaním došlo k zníženiu žalovanej sumy o 12.103,- eur.
Z uvedeného spisu mal súd prvej inštancie ďalej za preukázané, že spoločnosť Chemosvit Chedos

s.r.o. v predchádzajúcich rokoch zabezpečovala pre KOVOHUTY a.s. zasielateľské a prepravné služby
na účet Montanwerke Brixlegg AG. O tejto spolupráci svedčí predložená rámcová zmluva o poskytnutí
zasielateľských služieb v cestnej doprave č. 01/2010/CHEDOS zo dňa 4.1.2010 medzi zasielateľom
CHEDOS a.s. a KOVOHUTY Krompachy a.s.. V zmysle predložených zasielateľských príkazov a
objednávok, ktoré zasielali KOVOHUTY a.s. spoločnosti Chemosvit Chedos s.r.o. , splatnosť faktúr
bola 30 dní od doručenia faktúry príkazcovi (Montanwerke Brixlegg AG - vlastníkovi tovaru). Mal

za preukázané, že na rok 2013 spoločnosť KOVOHUY a.s. zmenila podmienky výberu a vyhlásila
výberové konanie na výber dopravcu, ktorým sa stala spoločnosť Drevobox s.r.o. Banská Bystrica, ktorá
nespĺňala podmienky výberového konania na dopravcu, preto táto spoločnosť ako príkazca uzavrela
dňa 18.2.2013 s Chemosvit Chedos s.r.o. Svit zasielateľskú zmluvu v zmysle § 601 a nasl. Obchodného
zákonníka. Cena za prepravnú reláciu Krompachy - Brixlegg bola stanovená dohodou vo výške 930,-

eur a Krompachy - Brixlegg - Krompachy vo výške 1.840,- eur. Podkladom pre platenie zasielateľských
výkonov bola faktúra vystavená zasielateľom. Po strate zásielky dňa 11.4.2013 bola časť zasielateľských
príkazov zmenená zo spoločnosti Drevobox s.r.o. na dopravcu Chemosvit Chedos s.r.o. a ďalšie
prepravy boli objednávané Montanwerke Brixlegg AG opätovne priamo u spoločnosti Chemosvit Chedos
s.r.o.; ale faktúry už neboli uhrádzané objednávateľom, neboli vrátené a boli jednostranne započítavané.

7. Mal za preukázané, že KOVOHUTY a.s. Bratislava vystavili pre zasielateľa Drevobox s.r.o. Banská
Bystrica zasielateľský príkaz: č. 39/2013 dňa 8.4.2013, č. 40/213 dňa 12.4.2013 a č. 41/2013 dňa
19.4.2013, v ktorých bola dohodnutá cena dopravy 931,- eur a fakturácia na účet príjemcu tovaru
Montanwerke Brixlegg AG.

8. Mal za preukázané, že žalobca na základe zasielateľskej zmluvy uzavretej dňa 18.2.2013,
telefonických objednávok spoločnosti Drevobox s.r.o. vykonal pre žalovaného 19 prepráv tovaru, z toho
tri prepravy zabezpečil iným dopravcom a pri ostatných vystupoval sám ako dopravca. Dve prepravy
vykonal dopravca Ľ. N. na základe objednávky č. 201303616 a č. 201303617 podľa medzinárodného

nákladného listu č. 3444123 a č. 3433340, ktoré vyúčtoval žalobcovi fa č. 407/2013 vystavenou na
sumu 1.104,- eur a č. 421/2013 vystavenou na sumu 1.104,- eur. Dopravca Z. N. na základe objednávky
č. 201303622 vykonal jednu prepravu podľa medzinárodného nákladného listu č. 5533894, ktorej cenu
vyúčtoval žalobcovi fa č. 6922013 vystavenej na sumu 1.104,- eur. Na všetkých medzinárodných
nákladných listov boli ako odosielateľ uvedené KOVOHUTY a.s., príjemca Montanwerke Brixlegg AG a

dopravca Chemosvit Chedos s.r.o., Ľ.. N. M. Z.. N..

9. Cenu vykonaných prepráv vyúčtoval žalobca spoločnosti Drevobox s.r.o. nasledovne:
Fa č. 213040139 zo dňa 17.4.2013, splatnou 19.5.2013 vystavenou na sumu 10.044,- eur, (prepravy
podľa medzinárodných nákladných listov: č. 6368192, 6371982, 6237383, 6233093, 6368234 - zásielky

prijaté 09.04.2013),
Fač.213604060zodňa17.4.2013splatnou 19.5.2013vystavenounasumu1.116,-eur,(prepravypodľa
medzinárodných nákladných listov: č. 3444123 - dopravca Slavkovský, zásielka prijatá 09.04.2013), č.
6000449, č. 6371935, č. 6235756 - zásielky prijaté 10.4.2013; č. 6000654 - zásielky prijaté 9.4.2013.
Vyššie uvedené faktúry korešpondujú s faktúrou č. 102013004 spoločnosti DREVOBOX, s.r.o. zo dňa

24.04.2013, vystavenou na sumu 9.310,- eur (bez DPH), ktorou vyúčtovala svoju odmenu na základe
inštrukcie v zasielateľskom príkaze na ťarchu žalovaného.
Fa č. 213604114 zo dňa 25.4.2013, splatnou 26.5.2013, vystavenou na sumu 2.232,- eur, (prepravy
podľa medzinárodných nákladných listov: č. 3433340 - dopravca Slavkovský, zásielka prijatá
16.04.2013, č. 5533894 -dopravca Slamka, zásielka prijatá 15.04.2013)

Fa č. 213040242 zo dňa 25.4.2013 splatnou 26.5.2013, vystavenou na sumu 7.812,- eur, (prepravy
podľa medzinárodných nákladných listov: č. 6235164, 5500080, 5500079 - zásielky prijaté 09.04.2013;
č. 6235145, 5500690, zásielky prijaté 12.04.2013; č. 5500967 - zásielka prijatá 16.04.2013, č. 5500864
zásielka prijatá 17.04.2013).Tieto dve faktúry korešpondujú s faktúrou č.102013006 spoločnosti DREVOBOX, s.r.o. z 12.06.2013
vystavenej na sumu 8.379,- eur (bez DPH), ktorou vyúčtovala svoju odmenu na základe inštrukcie v
zasielateľskom príkaze na ťarchu žalovaného.

10. Ďalej zistil, že žalobca sa domáhal úhrady prepravného žalobou proti žalovanému Drevobox s.r.o..
Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 63Cb/62/2014-82 zo dňa 26.6.2014, právoplatným
19.8.2014 bol Drevobox s.r.o. zaviazaný zaplatiť žalobcovi Chemosvit Chedos s.r.o. istinu 21.204,- eur s
prísl. za vykonanie prepráv, ktoré sú predmetom aj tohto sporu. Faktúry uhradené neboli. Z Obchodného

vestníka súd zistil, že dňa 15.4.2013 bolo vydané oznámenie o začatí konania o zrušenie spoločnosti
bez likvidácie. Uvedené skutočnosti napokon boli medzi stranami sporu nesporné.

11. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa § 601 a nasl. Obchodného zákonníka (právna úprava
zasielateľskej zmluvy) a vyhlášky č. 11/1975 Zb. (Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej
nákladnej doprave).

12. Žalobca predložil na preukázanie tvrdeného nároku poukážku zo dňa 28.5.2013 vystavenú
spoločnosťou Drevobox s.r.o., podľa ktorej táto žiadala o úhradu faktúr žalovaného, ktoré vystavila na
základe faktúr žalobcu za prepravné služby a ktoré žiadala uhradiť priamo žalobcovi. Prílohou poukážky
boli 4 faktúry, z ktorých dve sa týkali žalobcu v tomto konaní (č. 102013004 a 102013006).

13. Súd prvej inštancie posúdil uplatnenie pohľadávky podľa § 536a nasl. OZ ako nedôvodné. Vychádzal
zo skutočnosti, že poukážka, ktorou spoločnosť Drevobox s.r.o. mala požiadať žalovaného, aby uvedené
faktúry uhradil priamo žalobcovi, mala byť vystavená dňa 28.5.2013, avšak fa. č. 102013006 vystavená
na sumu 8.379,- eur uvedená v poukážke, je až zo dňa 12.6.2013. S prihliadnutím na skutočnosť, že

žalovaný jej existenciu popieral mal za preukázané, že dňa 28.5.2013 poukážka vystavená, podpísaná
a zaslaná žalovanému byť nemohla.

14. Uplatnenie pohľadávky titulom uznania záväzku posúdil podľa § 323 Obchodného zákonníka.
Žalobca tvrdil, že toto uznanie vyplýva z návrhu na urovnanie sporu z rokovania zo dňa 30.7.2014, ktoré

bolo predložené v konaní vedenom pod sp.zn. 10Cb/3/2014. Keďže tento návrh na urovnanie nebol
podpísaný stranami sporu, dospel k záveru, že uznaním v zmysle už vyššie citovaného ustanovenia
Obchodného zákonníku byť nemôže.

15. V ďalšom sa konajúci súd zaoberal skutočnosťou, či možno žalovaného zaviazať na zaplatenie

uplatnenej sumy titulom zákonného ručenia pohľadávok dopravcu voči odosielateľovi upravenom v
§ 627 Obchodného zákonníka. Dospel k záveru, že na prejednávanú vec je možné aplikovať aj
vnútroštátnu úpravu, pretože Dohovor o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave
nerieši zákonné ručenie, nemá teda odlišnú úpravu a sú splnené podmienky vyžadované už vyššie
uvedeným § 627 OBZ, pretože žalovaný o prepravách vedel, keďže sa prepravoval tovar, ktorého

bol vlastníkom. Preprava uvedeným spôsobom prebiehala niekoľko rokov v dohodnutých cenách
za zavedenia medzičlánku DREVOBOX s.r.o., s čím žalovaný súhlasil. Po strate zásielky žalovaný
opätovne priamo alebo prostredníctvom Kovohuty a.s. objednával prepravu tovaru u žalobcu, ale vždy
na svoj účet. Bolo v konaní preukázané, že žalovaný vykonávané prepravy neuhradil, neuhradil ich ani
spoločnosti Drevobox s.r.o.; ani žalobcovi. Na základe uvedeného žalobe vyhovel, a to aj pokiaľ ide o

úroky z omeškania, o ktorých rozhodol podľa § 369 OBZ; § 1 ods. 1 vyhl. č. 21/2013 Z.z..

16. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 a priznal ich v konaní úspešnému žalobcovi v plnom
rozsahu.

17. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalovaný, a to z dôvodu uvedeného v § 365 ods. 1 písm. h) CSP.

18. Dôvodí, že otázkou aplikácie inštitútu zákonného ručenia príjemcu v zmysle § 627 Obchodného
zákonníka sa strany sporu zaoberali v konaní na súde prvej inštancie, s čím sa však v rozsudku súd

prvej inštancie dostatočne nevysporiadal. Naďalej tvrdí, že aplikácia § 627 Obchodného zákonníka je
vylúčená z dôvodu prednostnej aplikácie Dohovoru CMR ako medzinárodnej zmluvy na základe Ústavy
SR a z dôvodu neprípustnosti vytvárania iných právnych vzťahov národným právom ako tých, ktoré
výslovne konštruuje Dohovor CMR. V tejto súvislosti uvádza, že aj keď súd prvej inštancie výslovnenespochybnil prednostnú aplikáciu Dohovoru, rozsudkom ju neprípustne modifikuje až do takej miery,
že je popretá jeho podstata a účel.

19. Argumentuje, že Dohovor CMR je podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR medzinárodnou mnohostrannou
zmluvou, ktorá zakladá priamo práva a povinnosti fyzickým alebo právnickým osobám a na jej vykonanie
nie je potrebný zákon, preto má prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Z jeho čl. 1 je nepochybné,
že sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia
zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa uvádza v zmluve, ležia v dvoch rôznych štátov,

z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom Dohovoru. Dohovor má teda aplikačnú prednosť pred
Obchodným zákonníkom priamo na základe Ústavy SR (čl. 7 ods. 5) a to dokonca bez ohľadu na znenie
§ 756 Obchodného zákonníka, na ktorý poukázal súd prvej inštancie v rozsudku, ktorý však správnosť
záveru o aplikačnej prednosti Dohovoru CMR plne potvrdzuje, avšak nezakladá.

20. Zdôrazňuje aj skutočnosť, že účelom Dohovoru CMR je zabezpečiť jednotnosť úpravy podmienok

prepravnej zmluvy v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave, ktorá požiadavka je zrejmá najmä z jeho
čl. 41, ktorý zavádza neplatnosť zmluvných dojednaní, ktoré sa priamo alebo nepriamo odchyľujú od
ustanovení Dohovoru. Predstavuje teda významné obmedzenie nielen pre zmluvné strany prepravnej
zmluvy ale aj pre zmluvné strany Dohovoru CMR, ktoré sa v súlade s účelom Dohovoru CMR vzdali
svojej právomoci národným právom dotvárať právne konštrukcie založené Dohovorom CMR, či vytvárať

iné, nové právne vzťahy.

21. Z uvedeného podľa názoru odvolateľa vyplýva, že pokiaľ ide o konštrukciu prepravnej zmluvy a
vzťahy medzi dopravcom a príjemcom podľa Dohovoru CMR táto je kogentná, čo znamená, že sa
nemožno od nej zmluvne odchýliť a zároveň je aj uzavretá (komplexná), čo znamená, že ju nemožno

dopĺňať národným právom.

22. Odvolateľ ďalej tvrdí, že z právneho poriadku nie je možné selektívne vyberať jednotlivé právne
normy a aplikovať ich ad hoc podľa toho, ako je to v danom prípade subjektívne užitočné. V tejto
súvislosti zdôraznil potrebu systematického a teleologického, ústavne konformného výkladu, ktorý bude

rešpektovať medzinárodné právo a účel ním sledovaný.

23. V ďalšom dôvodí, že Dohovor CMR v čl. 21 upravuje aj právo dopravcu, ktoré má proti príjemcovi
a ktoré posilňuje postavenie dopravcu (právo postihu). Ide však výlučne o situáciu, keď má ísť podľa
zmluvných podmienok o prepravu na dobierku. Medzinárodné spoločenstvo nerozšírilo tieto práva

dopravcu aj na situáciu, ako predpokladá § 427 Obchodného zákonníka. Navyše povinnosť platenia zo
strany príjemcu je upravená výlučne v čl. 13 Dohovoru a je limitovaná na prípady, keď v Nákladnom liste
je uvedená suma prepravného a príjemca by si uplatňoval vo vlastnom mene proti dopravcovi práva z
dôvodu straty alebo nedoručenia zásielky včas, pričom tento údaj v nákladnom liste má konštitutívny
charakter.

24. V ďalšom odvolateľ dôvodí, že príjemca zásielky nie je účastníkom zmluvy o preprave podľa
Dohovoru CMR, avšak ako je vyššie uvedené, jeho práva a povinnosti v medzinárodnej cestnej doprave
sú v Dohovore CMR kogentne upravené, aj preto je vylúčené, aby sa v medzinárodnej cestnej doprave
aplikovali na žalovaného akékoľvek ustanovenia národného práva, ktoré zhoršujú jeho postavenie ako

príjemcu v porovnaní s Dohovorom CMR. Súd prvej inštancie sa dopustil tzv. jurisdikčnej svojvôle, resp.
arbitrárnosti v časti právneho posúdenia o aplikácií inštitútu zákonného ručenia prijímateľa podľa § 627
Obchodného zákonníka.

25. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd rozsudok zmenil a žalobu zamietol.

26. Žalobca navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Tvrdí, že súd prvej inštancie správne ustálil,
že na prejednávanú vec sa použije Dohovor CMR a ako rozhodné právo sa podporne použije právo
Slovenskej republiky vrátane tých ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich zmluvu o preprave,
ktoré obsahujú úpravu otázok Dohovorom CMR neupravených. Za neudržateľné považuje tvrdenie

žalovaného, že úprava Dohovoru CMR je uzavretá (komplexná). Argumentuje, že Dohovor CMR je
kodifikáciou vybraných aspektov zmluvy o preprave, zďaleka nie všetkých, pričom celý rad vrátane veľmi
podstatných otázok, ako je napr. nárok dopravcu na prepravné, ponecháva na národné úpravy.27. V ďalšom dôvodí, že ústavný princíp prednosti medzinárodných zmlúv neznamená, že v danom
právnom vzťahu platí exkluzívne iba medzinárodná zmluva, ako to predkladá žalovaný, ale znamená

iba to, že v prípade konfliktu, (t.j. odlišnej úpravy rovnakej situácie) právnych noriem obsiahnutých v
medzinárodnej zmluve a právnych noriem obsiahnutých v národnej právnej úprave aplikovateľnej ako
rozhodné právo, sa použije norma obsiahnutá v medzinárodnej zmluve. Pokiaľ ku konfliktu nedôjde a
normy sa navzájom dopĺňajú, použijú sa obe normy.

28. Pokiaľ ide o ustanovenie čl. 13 Dohovoru CMR, ktoré žalovaný v svojom odvolaní uvádza, nie je
ustanovením upravujúcim zákonné ručenie príjemcu zásielky za záväzky odosielateľa voči dopravcovi.
Citované ustanovenie rieši povinnosť príjemcu zásielky uhradiť sumu uvedenú v medzinárodnom
nákladnom liste, a to výlučne v prípade, ak uplatňuje voči dopravcovi nárok na vydanie zásielky a
druhého vyhotovenia medzinárodného nákladného listu, alebo práva vyplývajúceho z práva zo straty
zásielky. Podobnosť predmetu úpravy pokiaľ ide o § 627 a uvedený čl. 13 Dohovoru CMR je minimálna

- jediným spoločným prvkom je uhradzovacia povinnosť príjemcu zásielky. Uvedené platí aj o čl. 21
Dohovoru CMR upravujúcom dobierku, kde chýba akákoľvek podobnosť predmetu úpravy.

29. K poukazu žalovaného na čl. 41 ods. 1 Dohovoru CMR, podľa ktorého všetky dojednania, ktoré
sa priamo alebo nepriamo odchyľujú od Dohovoru sú neplatné a právne neúčinné dôvodiť, že v

prejednávanej veci nejde o zmluvné ale zákonné ručenie. Teda uvedené ustanovenie je nepoužiteľné
na vyriešenie otázky aplikovateľnosti § 627 OBZ. Aj keby sa jednalo o zmluvné ručenie je nepochybné,
že takéto dojednanie by sa od Dohovoru nijakým spôsobom, a to ani nepriamo neodchyľovalo, keďže
Dohovor neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by bránilo stranám upravovať si otázky, ktoré Dohovor
neupravuje podľa vlastnej úvahy, ani žiadne ustanovenie, ktorému by zmluvné dojednanie ručenia

príjemcu zásielky za záväzky odosielateľa voči dopravcovi odporoval.

30.Vďalšomodvolateľuvádza,žepoukážka,vystavenáspoločnosťouDREVOBOXs.r.o.jenepochybne
poukážkou záväznou, keďže sa týkala pohľadávok, na ktoré poukazca voči žalovanému má právny
nárokaktoréžalovanýuznal.Bezohľadunaexistenciupriamehonárokužalobcuzpredmetnejpoukážky

je nepochybné, že neuhradením faktúr spoločnosti DREVOBOX s.r.o. za predmetné prepravy, ako
aj neprijatím poukážky vystavenej spoločnosťou DREVOBOX s.r.o. porušil žalovaný svoju právnu
povinnosť, a to z hľadiska zavinenia dokonca úmyselne. V dôsledku tohto protiprávneho konania
žalovaného vznikla žalobcovi škoda v podobe neskoršej nevymožiteľnosti jeho pohľadávok voči
spoločnosti DREVOBOX s.r.o.. Pokiaľ by žalovaný svoju povinnosť splnil a záväznú poukážku prijal,

žalobcovi by vznikol nespochybniteľný priamy nárok voči žalovanému, ktorý by s prihliadnutím na
solventnosť žalovaného bol vymáhateľný v prípade jeho nesplnenia. V tejto súvislosti žalobca tvrdí, že
za situácie, kedy žalovaný dlžil spoločnosti DREVOBOX s.r.o., ktorá ďalej dlžila žalobcovi, pričom bolo
jasné, že táto fakticky mŕtva spoločnosť nebude svoje pohľadávky voči žalovanému vymáhať, tak isto
ako bolo jasné, že neuhradí svoje záväzky voči žalobcovi, v zmysle pravidiel poctivého obchodného

styku ako aj obchodných zvyklostí aplikovateľných podľa § 1 ods. 2 OBZ žalovaný mal vykonať priamu
úhradu žalobcovi, a to aj v prípade, keby záväzná poukážka spoločnosti DREVOBOX s.r.o. neexistovala.
Pokiaľ sa žalovaný rozhodol neuhradiť svoje záväzky spoločnosti DREVOBOX s.r.o. a neuhradil ich
priamo ani žalobcovi, jeho konanie je nepochybne motivované snahou obohatiť sa na úkor žalobcu, čo
možno posúdiť ako úmyselné konanie odporujúce dobrým mravom.

31. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolateľ tvrdí, že sú dané všetky predpoklady zodpovednosti
žalovaného za škodu spôsobenú porušením právnej povinnosti podľa § 373 Obchodného zákonníka,
resp.§420OZ,akoajpodľa§424Občianskehozákonníka.Nárokuplatnenýžaloboujetedasubsidiárne
daný aj titulom zodpovednosti žalovaného za škodu, aj titulom bezdôvodného obohatenia.

32. V tejto súvislosti tvrdí, že keďže po skutkovej stránke nie je prejednávaná vec medzi stranami
sporná a sám odvolateľ tvrdí, že rozhodnutie vo veci je výlučne vecou jej právneho posúdenia, je
povinnosťou odvolacieho súdu posúdiť existenciu nároku žalobcu uplatneného žalobou popri právnych
tituloch, uvádzaných žalobcom v priebehu konania, (t.j. zákonné ručenie podľa § 627 OBZ, priamy

nárok z poukážky podľa § 536 OZ, uznanie záväzku podľa § 323 OBZ) aj existenciu nároku žalobcu
titulom nároku na náhrady škody, najmä škody spôsobnej porušením právnej povinnosti zo záväzkového
vzťahu podľa § 373 OBZ, resp. škody spôsobenej porušením právnej povinnosti podľa § 420 OZ, resp.škody spôsobenej úmyselným konaním odporujúcim dobrým mravom podľa § 424 OZ, ako aj titulom
bezdôvodného obohatenia podľa § 451 OZ.

33. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd rozsudok potvrdil ako vecne správny a
žalobcovi priznal náhradu trov konania.

34. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalovaného ako podané

včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z § 379 a § 380 CSP a dospel
k záveru, že nie je dôvodné.

35. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, preto bol odvolacím súdom podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdený.

36. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 28.2.2018 o 9.55 hod. v
pojednávacej miestnosti č.dv. 240/II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia
boli zverejnené na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach podľa § 219 ods. 1,3 CSP, § 378 ods. 1
CSP a § 385 CSP a contrario.

37. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú
prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod
uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. h), t.j. rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci. Ide o prípustný odvolací dôvod, preto odvolací súd meritórne
odvolanie prejednal.

38.Odvolacídôvodpodľa§365ods.1písm.h/CSP jedanývtedy,aksúdvecnesprávneprávneposúdil.

Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu
podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii
práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil
iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne

ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu
pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie
správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému
skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o
tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

39. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa
obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti a k námietkam žalovaného v odvolaní udáva:

40. Je nepochybné (aj vzhľadom na žalovaným uplatnený odvolací dôvod), že skutkový stav zistený v

konaní pred súdom prvej inštancie nie je medzi stranami sporný.

41. Spornou v konaní bola prípustnosť/neprípustnosť aplikácie § 627 OBZ. Sú pravdou tvrdenia
odvolateľa prezentované v odvolaní, že Dohovor CMR je medzinárodnou zmluvou podľa č. 7 ods. 5
Ústavy SR, ktorá má prednosť pred zákonmi a že sa vzťahuje na každú zmluvu o preprave zásielok

za odplatu cestným vozidlom, ak miesto prevzatia zásielky a predpokladané miesto jej dodania, ako sa
uvádza v zmluve, ležia v dvoch rôznych štátoch, z ktorých aspoň jeden je zmluvným štátom Dohovoru
(čl. 1). Je nespochybniteľné, že má aplikačnú prednosť pred Obchodným zákonníkom. Nemožno sa
ale stotožniť s tvrdením odvolateľa, že pokiaľ ide o konštrukciu prepravnej zmluvy a vzťahy medzi
príjemcom a dopravcom je jeho úprava uzavretá, t.j. nemožno ju dopĺňať vnútroštátnym právom. Ako

správne uviedol žalobca, Dohovor je kodifikáciou vybraných aspektov zmluvy o preprave a celý rad
otázok ponecháva na národnom práve. Ústavný princíp aplikačnej prednosti neznamená, že platí iba
medzinárodná zmluva, ale že v prípade jej konfliktu s vnútroštátnym právom aplikuje sa na danú vec
medzinárodná zmluva. Pokiaľ určitú otázku medzinárodná zmluva neupravuje, použije sa vnútroštátneprávo, ktoré medzinárodnú zmluvu dopĺňa. V tomto ponímaní je teda úprava CMR kogentná (ako tvrdí
odvolateľ), pretože otázky ním upravené nemožno posudzovať podľa vnútroštátneho práva. Zákonné
ručenie upravené v § 627 OBZ nie je predmetom právnej úpravy Dohovoru, teda nemôže s ním byť

v konflikte. Odvolací súd preto dospel k záveru, že uplatneniu pohľadávky titulom zákonného ručenia
podľa § 627 OBZ je potrebné vyhovieť, pretože toto ustanovenie možno aplikovať na prejednávanú vec
a zároveň sú splnené v ňom uvedené podmienky pre priznanie nároku.

42. Pokiaľ ide o uplatnenie nároku titulom vystavenia poukážky (§ 536 OZ) odvolací súd sa stotožňuje s

odôvodnením jeho nepreukázania tak, ako to vyhodnotil súd prvej inštancie, pretože nebolo preukázané,
že poukážka bola dňa 28.5.2013 vystavená, podpísaná a zaslaná žalovanému.

43. Uplatnený nárok nie je možné priznať ani titulom uznania záväzku podľa § 323 OBZ, pretože neboli
splnené formálne a obsahové náležitosti uznania. Žalobca vyvodzuje uznanie žalovaného z návrhu na
urovnanie sporu z rokovania zo dňa 30.7.2014, kde ale absentuje jedna zo zákonných podmienok, a to

písomná forma uznania. O formálnych náležitostiach písomných právnych úkonov platí ustanovenie §
40 a nasl. OZ, podľa ktorého písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou, čo v
prejednávanej veci absentuje.

44. K požiadavke žalobcu na posúdenie nároku ako nároku na náhradu škody (§ 373 OBZ, resp. § 430

OZ, resp. § 424 OZ), bezdôvodného obohatenia (§ 451 OZ) vychádzajúc z toho, že skutkové zistenia
sú nesporné a rozhodnutie je výlučne vecou jej právneho posúdenia, odvolací súd udáva:

Žaloba musí (okrem iného) obsahovať presné údaje o tom, na akom skutkovom základe žalobca
uplatňuje svoj nárok. Žalobca teda nie je povinný podať právnu kvalifikáciu uplatneného nároku, je

povinný len pravdivo a úplne opísať skutočnosti, z ktorých nárok vyplýva. Ak aj žalobca právne kvalifikuje
uplatnený nárok, súd týmto nie je viazaný, pretože posúdenie právnej kvalifikácie patrí výlučne do
právomoci súdu.

45. Je pravdou aj to, že skutkové zistenia súdu nie sú sporné, avšak skutkové zistenia rozhodujúce

pre posúdenie nároku na základe titulov uplatnených v žalobe. Odvolací súd preto nemôže posudzovať
uplatnený nárok z iných právnych titulov, kde rozhodnutie o nich vyžaduje preukazovanie iných
skutočností vyžadujúcich konkrétnou právnou normou. Nemohol by to urobiť, ani ak by o uvedené
žiadal odvolateľ v odvolaní (rozumej nie v tejto konkrétnej veci ale všeobecne), vzhľadom na zákonnú
koncentráciu konania, ktorá platí aj pre odvolacie konanie a už vôbec tak nemôže urobiť na základe

požiadavky žalobcu uvedenej vo vyjadrení k odvolaniu protistrany.

46. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 s použitím § 255 ods. 1 CSP
tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalobca.

47. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2
posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie,
ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo

rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).