Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 5. marec 2020

Súd: Okresný súd Levice
Spisová značka: 12C/257/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316211980
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Pintová
ECLI: ECLI:SK:OSLV:2020:4316211980.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice vo veci strán sporu žalobcov: I/ O. všetci zastúpení: advokátska kancelária JUDr.
ANDREA TAKÁTS ILČÍKOVÁ, s.r.o., IČO: 50167057, Palisády 14, 811 06 Bratislava, proti žalovanému:
Z. zastúpený : D., o vylúčenie veci z exekúcie, sudkyňou JUDr. Miriam Pintovou, takto

r o z h o d o l :

I. Súd v y l u č u j e nehnuteľnosť, nachádzajúcu sa v kat. úz. N. -a to parcelu registra „C“
evidovanú na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1.843 m2, zapísanú na

LV č. XXXX, vedenom Okresným úradom Pezinok, katastrálny odbor, ako aj peňažnú pohľadávku -
náhradu za vyvlastnenie spoluvlastníckych podielov vo výške 1/36 k celku k nehnuteľnostiam v kat.
úz. N. a to k parcelám registra „C“ evidovaným na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XXX vo výške
35,59 EUR a parc. č. XXXX/XX vo výške 1.208,35 EUR, uloženú v depozite Slovenského pozemkového
fondu, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, vyplatenú Národnou diaľničnou spoločnosťou, a. s.,
so sídlom Dúbravská cesta 14, 841 04 Bratislava, IČO: 35 919 001, zapísanou v obchodnom registri
Okresného súdu Bratislava I v odd. Sa, vl. č. 3518/B podľa Rozhodnutia Okresného úradu Bratislava,

odbor výstavby a bytovej politiky zo dňa 25. júla 2016 č. OU-BA-OVBP2-2016/20665/GRJ a č. OU-BA-
OVBP2-2016/2579/GRJ, z exekúcie, vykonávanej Mgr. Stanislavom Polákom na Exekútorskom úrade v
Nitre, Moyzesova 5, 949 01 Nitra, pod sp. zn. EX 1170/2009 v prospech oprávneného Z. voči povinnej, D.
II. Žalobcom sa voči žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou doručenou Okresnému súdu Levice dňa 4.7.2016 žiadali , aby súd po
vykonanom dokazovaní podľa ustanovenia § 55 ods. 1 Exekučného poriadku vydal rozsudok, ktorým

vylúči nehnuteľnosti nachádzajúce sa v kat. úz. N. a to parcely registra „C“ evidované na katastrálnej
mapeakoparc,.č.XXXX/XXX- ornápôdaovýmere19m2-zapísanénaLVč.XXXXvedenomOkresným
úradom Pezinok, kat. odbor, parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 6454 m2, zapísaná na LV č.
XXXX vedenom Okresným úradom Pezinok, kat. odbor a parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1.843
m2, zapísaná na LV č. XXXX vedenom Okresným úradom Pezinok, kat. odbor z exekúcie vykonávanej
súdnym exekútorom JUDr. Stanislavom Polákom pod sp.zn. EX /1170/2009, ktorá prebieha v prospech
oprávneného Z.

2. Žalobcovia žalobu odôvodnili tým, že podľa aktuálneho zápisu na listoch vlastníctva, vedených
OkresnýmúradomPezinok,katastrálnyodbor prekatastrálneúzemieN.,naktorýchsúzapísanéparcely
reg. „C“ evidované na katastrálnej mape ako: parc. č. XXXX/XX orná pôda o výmere 1.843 m2 ( LV
č. XXXX), parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 19 m2 ( LV č. XXXX) a parc. č. XXXX/XX . - orná
pôda o výmere 645 m2 (LV č. XXXX) je ako vlastníčka uvedených nehnuteľností v spoluvlastníckom
podiele vo výške 1/36 k celku zapísaná ako povinná z exekúcie D. Ako vyplýva z predmetných

listov vlastníctva k spoluvlastníckemu podielu D. špecifikovaným nehnuteľnostiam, bolo v prospech
oprávneného z exekúcie zriadené exekučné záložné právo EX /1170/2009 a povinná z exekúcie bola
zároveňupovedomenáospôsobevykonaniaexekúciepredajomnehnuteľnostívprospechoprávnenéhoz exekúcie. D. - povinná z exekúcie nadobudla jej spoluvlastnícky podiel k predmetným nehnuteľnostiam
vo výške 1/36 k celku ako jedna z dedičov z titulu dedenia týchto nehnuteľností v spoluvlastníckom
podiele 1/3 k celku po S. a to na základe osvedčenia o dedičstve 31D/12/2006. Pri realizácii projektu

pozemkových úprav došlo k chybe zo strany príslušného katastra nehnuteľností, čo preveril a potvrdil
aj Obvodný pozemkový úrad v Senci, ktorý prešetril doklady uložené v archíve, na základe čoho
skonštatoval, že došlo k chybnej identifikácii poručiteľky uvedenej v osvedčení o dedičstve 31D/12/2006
a násl. aj k chybnému zápisu na LV č. XXXX v kat. úz. N. Žalobcovia ďalej v žalobe uviedli, že parcely
č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 1.843 m2, parc. č. XXXX/XXX - orná pôda o výmere 19 m2 a parc.

č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 645 m2 tvorili v minulosti jednu parcelu registra „C“ evidovanú
na katastrálnej mape ako parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 2.507 m2, ktorá bola zapísaná na
LV č. XXXX. Z dôvodu prípravy vyvlastnenia potrebnej časti predmetnej parcely pre stavbu diaľnice D4
Bratislava Ivánka - sever- Rača došlo geometrickým plánom č. X-X/XXXX na oddelenie pozemkov pre
stavbu diaľnice a geometrickým plánom č. X-XX/XXXX na oddelenie pozemkov pre stavbu diaľnice k
rozdeleniu pôvodnej parcely č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 2.507 m2 tak vznikla parcela č. XXXX/

XXX orná pôda o výmere 19 m2, parcele č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 645 m2, a parcela č. XXXX/
XX -ornápôdaovýmene1.845m2.Predvykonanímprojektupozemkovýchúpravvkatastrálnomúzemí
Svätý Jur a zaevidovaním parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 2.507 m2 do katastrálneho operátu
bola táto parcela zapísaná v pozemkovej knihe ako parc. č. XXXX/X a bola vedená pozemkovoknižnej
vložke č. XXXX. Podľa výpisu z pozemkovej knihy v pozemkovoknižnej vložke č. XXXX pre kat. úz. N.

bolo dňa 7.11.1936 pod č. 14058 podľa Uznesenia súdu v Bratislave č. D.T. 307/35.4 k parc. č. XXXX/
X titulom dedenia vložené vlastnícke právo v prospech mal. Z. v spoluvlastníkom podiele 1/3 k celku,
mal. S. v spoluvlastníckom podiele 1/3

12C/ 257/2016

k celku a mal. V. v spoluvlastníckom podiele 1/3 k celku. Zápisom rozhodnutia č.j. OPU/2007 /449/2008-
294/JD zo dňa 12.3.2008 do katastra nehnuteľností, ktorým sa schválili vykonanie Projektu
pozemkových úprav v kat. úz. N. v rámci nariadenej obnovy konania PPU malo prísť k oprave
spoluvlastníckeho podielu na parc. č. XXXX/XX - orná pôda o výmere 2.507 m2 tak, že pre V. malo

byť zapísané vlastníctvo 1/3 a 1/6 k celku tak, ako je to uvedené v kombinatóriu z RPS a RNS
PPU - obnova konania. V oprave vlastníctva V. na LV č. XXXX však neprišlo ani zápisom Projektu
pozemkových úprav - obnova konania v roku 2008. Na príslušných listoch vlastníctva v súvislosti s
nadobúdateľmi z titulu osvedčenia o dedičstve 31D/12/2006 bola teda vyznačená duplicita vlastníctva
v prospech V. a to zápisom poznámky spochybnenia hodnovernosti údajov katastra nehnuteľností v

zmysle ustanovenia § 39 ods. 2 zák. č. 162/1995 Z.z. Na základe záverov a prešetrenia Obvodného
pozemkovéhoúraduvSenicipodaližalobcoviažalobuourčeniepredmetudedičstvavktorejsadomáhali
určenia, že nehnuteľnosti v spoluvlastníkom podiele vo výške 1/3 k celku patria do dedičstva po V. bol
otcom žalobcov v I/-III/ rade a teda žalobcovia sú zákonnými dedičmi po V. Žalobcovia ďalej v žalobe
uviedli, že nakoľko povinná z exekúcie nenadobudla svoj spoluvlastnícky podiel k vyššie špecifikovaným

nehnuteľnostiam oprávnene, keďže poručiteľka, o ktorej tieto spoluvlastnícke podiely zdedila, nebola
vlastníčkou predmetných nehnuteľností a nakoľko žalobcovia preukázali, že majú právo na vec, ktorá
nepripúšťa exekúciu a to vlastnícke právo k veci postihnutej exekúciou, žiadali, aby súd určil, že uvedené
nehnuteľnosti špecifikované v žalobe nepatria do exekúcie voči D.
3. Uznesením č.k. 12C/257/2016 - 27 zo dňa 20.7.2016 súd vyzval žalovaného v zmysle § 167 ods.

2 CSP na vyjadrenie k žalobe. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril. Uznesením č.k. 12C/257/2016 - 30
zo dňa 6.9.2016 súd konanie prerušil do právoplatného skončenia konania vedeného na OS Bratislava
III. sp. zn. 45C/164/2016. Uznesením č.k. 12C/257/2016-83 súd pokračoval v konaní vedenom na
OS Levice sp.zn. 12C/257/2016 z dôvodu, že konanie vedené na Okresnom súde Pezinok sp. zn.
6C/20/2017 pôvodne vedené na Okresnom súde Bratislava III. sp. zn. 45C/164/2016 bolo právoplatne

skončené rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 23.8.2019.

4. Uznesením č.k. 12C/257/2016 - 97 zo dňa 24.9.2019 súd pokračoval v konaní z dedičmi pôvodného
žalobcu v II/ rade - M. a to so žalobcom v II/ rade G. a žalobkyňou v IV/ rade - S. a to z dôvodu, že
pôvodný žalobca M. zomrel po podaní predmetnej žaloby a na základe uznesenia Okresného súdu

Bratislava II. č.k. 38D/542/2017 - 108 zo dňa 14.2.2018 dedičmi po uvedenom poručiteľovi sa stali G.
a to s poukazom na ustanovenie § 63 CSP.5. Právna zástupkyňa žalobcov podala návrh na pripustenie zmeny žaloby. Súd na pojednávaní dňa
5.3.2020 pripustil zmenu žaloby. Splnomocnený zástupca žalovaného na pojednávaní uviedol, že
voči pripustenej zmene žaloby nemá námietky a súhlasí, aby súd žalobe vyhovel. Právna zástupkyňa

žalobcov s poukazom na uznávací prejav žalovaného o nároku žalobcov po pripustenej zmene žaloby
navrhla, aby súd rozhodol rozsudkom pre uznanie.

12C/ 257/2016

6. Podľa § 282 CSP, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho časť, rozhodne súd na
návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

7. Podľa § 285 CSP, odôvodnenie rozsudku pre uznanie nároku obsahuje len stručnú identifikáciu

procesného nároku a právny dôvod vydania pre uznanie nároku.

8. Rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku je obligatórne, t.j. súd je povinný rozhodnúť na návrh
žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku, ak žalovaný či už v písomnom vyjadrení k žalobe alebo na
pojednávaní nárok uplatnený žalobou uzná, t.j. ak z jeho podania alebo vyjadrenia je zrejmé, že nárok

nepopiera a je ochotný ho uspokojiť.

9. Z dôvodu, že žalovaný na pojednávaní po pripustenej zmene žaloby uznal nárok žalobcu v celom
rozsahu a žalobca navrhol vydať rozsudok pre uznanie nároku, súd v zmysle § 282 Civilného sporového
poriadku a § 285 Civilného sporového poriadku, rozhodol na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie

nároku, ako je uvedené vo výrokovej časti I. tohto rozsudku.

10. Právna zástupkyňa žalobcov žiadala, aby súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov konania v
rozsahu 100 %. Splnomocnený zástupca žalovaného uviedol, že žiada, aby súd žalobcom nárok na
náhradu trov konania nepriznal, nakoľko nie pričinením žalovaného bola podaná predmetná žaloba.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.

13. Zmyslom a účelom náhrady trov konania je poskytnúť úspešnému účastníkovi alebo účastníkovi,
ktorému to priamo priznáva zákon náhradu tých trov konania, ktoré vo vecnej a časovej súvislosti s
konaním musel, alebo bude musieť nepochybne zaplatiť, pričom ich nemusel zaplatiť, ak by tu nebolo
konanie pred všeobecným súdom. Každá strana znáša trovy konania spojené s jeho účasťou v spore,

kým nie je spor ukončený. Právnym dôvodom tohto nároku je to, že strany ktoré viedli spor konajú
na „ vlastné nebezpečenstvo“ a nesú zodpovednosť za výsledok sporu. Od povinnosti platiť trovy
konania treba odlíšiť povinnosť hradiť trovy konania založené na zásade úspechu vo veci. Podstata
povinnosti hradiť trovy konania totiž spočíva v tom, že súd zaviaž jednu stranu konanie nahradiť druhú
stranu konania trovy konania celkom alebo sčasti, ktoré táto strana už zaplatila. Úspech vo veci, ktorá

je predmetom sporu je teda okolnosťou, ktorá určuje nárok na náhradu trov konania. Výnimky z tohto
pravidla musí ustanoviť zákon ( čl. 46 ods. 4 a čl. 51 ods. 1 Ústavy). Aj tieto výnimky sa musia uplatňovať
len za plnenia všetkých zákonom ustanovených podmienok a skôr reštriktívne napr. takou výnimkou je
nepriznanie náhrady trov konania podľa § 257 CSP. Účelom tohto ustanovenia je umožniť súdu zmeniť
dôsledky právnych noriem upravujúcich náhradu trov konania zavedením moderačného absolučného

práva. Toto ustanovenie je výrazom skutočností, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický,
aby postihol celý rozmanitosť života, právo sa dotvára sudcovským výkladom v medziach
ustanovených všeobecnými podmienkami uvedenými v zákone za splnenia ktorých môže dôjsť
rozhodnutím súdu k inému záveru o náhrade trov konania, než by plynul z použitia všeobecných zásad
náhrady trov konania. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy

12C/ 257/2016

konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Aplikácia § 257 CSP pri rozhodovaní o
náhrade trov konania prichádza do úvahy len v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady napriznanie náhrad trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, avšak súd dôjde k záveru, že tieto dôvody
hodné osobitného zreteľa pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o
celkomvýnimočnýprípad.Výnimočnosťmôžespočívaťtakvokolnostiachdanejveci,akoajokolnostiach

na strane strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného kritéria na nepriznanie trov konania prichádza do
úvahy len výnimočne, preto sa musí vykonať prísne reštriktívne. Rozhodnutie o nepriznaní náhrady
trov konania podľa § 257 SP sa nesme javiť ako neprimeraná tvrdosť voči subjektom konania nesmie
odporovať dobrým mravom. Výnimočnosť môže spočívať v okolnostiach danej veci, ale aj okolnostiach
na strane niektorej strany sporu. V prvom rade pri uplatnení aplikácie § 257 je treba prihliadnúť najmä

na okolnosti, či strana, ktorej sa priznáva náhrada trov konania, uviedla skutočnosti pri prvom úkone,
ktorý jej patril, do úvahy tiež treba brať také okolnosti, ktoré viedli k súdnemu uplatneniu nároku
a prihliadnúť i na postoj strán sporu v konaní. Ďalšou skupinou prípadov, ktorých aplikácia tohto
ustanovenia prichádza do úvahy, sú prípady charakteristické sociálnym aspektom, ktorý vystupuje do
popredia vtedy, ak povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama
nezavinila, alebo ich môže hradiť len s veľkými ťažkosťami. V takých prípadoch súd zohľadňuje osobné,

majetkové a zárobkové pomery oboch strán, prihliada na postoj strán v konaní a prípadne iné okolnosti
a môže dospieť k záveru o úplnom nepriznaní trov konania úspešnej strane konania alebo o nepriznaní
čiastočnom a to práve s ohľadom na intenzitu preukázaných dôvodov hodných osobitného zreteľa
( citované z uznesenia US SR z 8. decembra 2011, sp.zn. II.US 563/2011 - 14, a prispôsobené novej
právnej úprave). Je teda potrebné skúmať pomery nielen toho, koho by postihovala povinnosť nahradiť

trovy konania, ale aj toho, ktorého majetková sféra by bola použitím výnimočného ustanovenia dotknutá.
Judikatúra tiež konštatovala, že toto ustanovenie nie je možné považovať za predpis, ktorý by zakladal
voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie podľa ktorého je súd povinný
skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa. Ustanovenie
preto nie je možné vykladať tak, že je naň možné prihliadnúť kedykoľvek bez zreteľa na základné

zásady rozhodovania o trovách konania ( s poukazom na uznesenie NS SR z 28. januára 2010 sp.zn.
2M Cdo 17/2009). Ustanovenie § 257 CSP je teda zákonné ustanovenie, ktoré z hľadiska náhrady
trov konania predstavuje určitú formu výnimky zo všeobecne platnej zásady zodpovednosti za výsledok
i zo zodpovednosti za zavinenie a náhodu. Je odôvodnené tým, že prísna aplikácia ustanovení o
náhrade trov konania by mohla v konkrétnych prípadoch viesť k nežiadúcim tvrdostiam. Predpokladom

jeho použitia je teda existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov inak
úspešnej strany sporu a existencia výnimočnosti daného prípadu.

14. Súd rozhodol v danej veci o náhrade trov konania žalobcov v zmysle § 257 Civilného sporového
poriadku tak, že žalobcom, ktorí boli v konaní procesne úspešní nárok na náhradu trov konania z

dôvodov hodných osobitného zreteľa nepriznal. Pri rozhodovaní o náhrade trov konania súd zohľadnil,
že žalovaný je fyzickou osobou, pričom sa priklonil k vyjadreniu žalovaného, že samotný žalovaný
nezapríčinil podanie predmetnej žaloby a nemôže niesť dôsledky pochybenia v rámci správneho
konania. Pri rozhodovaní ďalej súd zohľadnil, ako vyplýva z uznesenia č.k. 11Er/363/2009 - 34, kde súd
zamietol návrh žalobcov na odklad exekúcie, v ktorom uznesení súd skonštatoval, že nie je dôvod na

podávanie návrhu na odklad exekúcie z dôvodu, že je vedené konanie o vylúčenie veci z exekúcie pod
sp.zn. 12C/285/2016, nakoľko po jej podaní, ako vyplýva ďalej z uvedeného odôvodnenia, je exekútor
povinný z vykonaním exekúcie predajom vecí až do právoplatného rozhodnutia
12C/ 257/2016

súdu v konaní o vylúčenie veci z exekúcie. Rozsudkom súdu, ktorým sa v takejto žalobe vyhovelo,
je exekútor viazaný a musí ho bezodkladne predložiť na zastavenie exekúcie exekučnému súdu. Z
uvedeného uznesenia, ktoré bolo dourčené aj oprávnenému, v uvedenej exekučnej veci teda mal
samotnýoprávnený,vtomtokonanížalovanýzato,žejepotrebnérozhodnúť ovylúčenievecizexekúcie
a až potom môže byť predmetná exekúcia zastavená. V tomto súd zistil dôvody hodné osobitného

zreteľa, s poukazom na predmet tohto konania a teda využitie inštitútu § 257 CSP, tak, že žalobcom voči
žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal, keďže podľa názoru súdu by išlo o neprimeranú
tvrdosť voči žalovanému.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku vo výroku I. odvolanie nie je prípustné.Proti tomuto rozsudku vo výroku II. je prípustné odvolanie v lehote do 15
dní odo dňa jeho doručenia v 2-och písomných vyhotoveniach
prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre ( § 355 ods. 1 a §

362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie; proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ) (§ 363 CSP).

Podľa 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a
dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

12C/ 257/2016

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Podľa čl. I § 2 ods. 1 , s poukazom na § 1 písm. a/ zákona č. 62/2020 Z.z.

lehoty ustanovené zákonom alebo určené súdom na vykonanie procesného
úkonu v konaní pred súdom účastníkmi konania a stranami v konaní ( teda
ani lehota na podanie odvolania) v čase odo dňa 27.3.2020 do 30.4.2020
neplynú.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch
a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení

- Exekučný poriadok).