Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 20. august 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 1Sk/9/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3017200098
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 08. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Igor Belko

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:3017200098.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Igora Belka a členov

senátu Ing. JUDr. Miroslava Gavalca PhD. a JUDr. Mariána Trenčana, v právnej veci sťažovateľky (pôv.
žalobkyne): S. G., bytom C. D. S. Č.. XXX, právne zastúpená advokátom Mgr. Miroslavom Pavlíkom, so
sídlom Podjavorinskej 1922/9, Nové mesto nad Váhom, proti žalovanej : Sociálna poisťovňa ústredie,
Bratislava, Ul. 29. augusta 8, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX
XXXXXzodňa30.01.2017,okasačnejsťažnostisťažovateľkyprotirozsudkuKrajskéhosúduvTrenčíne
č. k. 15Sa/9/2017 - 47 zo dňa 28. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č. k. 15Sa/9/2017 - 47 zo dňa

28. júna 2018 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozhodnutím uvedeným v záhlaví tohto rozsudku žalovaná podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003
Z.z. o sociálnom poistení v znení účinnom pre prejednávanú právnu vec (ďalej len „zák. č. 461/2003")
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol odvolanie sťažovateľky v celom rozsahu a potvrdil
rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 3. novembra 2016 (ďalej len
„prvostupňové rozhodnutie"), ktorým podľa § 70 a 71 zák. č. 461/2003 Z.z. bola žiadosť sťažovateľky
o zvýšenie invalidného dôchodku zamietnutá s odôvodnením, že jej celková miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť je naďalej 45%.

2. Vo včas podanej správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „S.s.p.") sťažovateľka namietala, že
posudkový lekár neprihliadol na trvalosť prejavov dráždenia nervov, nepriradil ochorenie žiadateľky
pod písm. c) kap. XV, oddiel E, bod 4 prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení, ale dokonca
aplikoval minimálnu úroveň miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 35%. Namietala
nezohľadnenie lekárskej správy MUDr. F. Z., ktorý diagnostikoval inkontinenciu II. - III. stupňa podľa kap.

XI, odd. B, pol 4 písm. c) s mierom poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 60 až 70 %. Tiež
nebol zohľadnený röntgenový nález zo dňa 9.3.2017, kde pri vyšetrení bolo zistené blokovanie stavcov
krčnej chrbtice C 5-7 s kovovým materiálom ako stav po operácii v telách stavcov C6-7 s naznačenou
miernou rotáciou doľava a trvalými prejavmi dráždenia nervov s parézami a so svalovými atrofiami a
poruchou zvieračov, čo zodpovedá stavu podľa kapitoly XV, oddiel E, bod 4 písm. c) s mierou poklesu
70 až 80 %.

3. Krajský súd v konaní podľa § 199 S.s.p. sa zameral na posúdenie, či žalovaná správne vyhodnotila
lekárske posudky posudkových lekárov týkajúce sa zdravotného stavu žalobkyne a či žalobkyni vznikol
nárok na zvýšenie invalidného dôchodku a dospel k záveru o nedôvodnosti podanej správnej žaloby.4. Podľa názoru krajského súdu posudkoví lekári na základe vlastného posúdenia a predložených
lekárskych správ správne určili za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne choroby podporného a
pohybového aparátu, dorzalgia a spondylopatia, stavy po operácii, podľa kapitoly XV odd. E, položka

4, písm. b) prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť 35% (z rozpätia 35-45%) zvýšenú vzhľadom na iné zdravotné postihnutia o 10% na celkových
45%. V súvislosti

s lekárskou správou MUDr. Z. a röntgenovým nálezom z 9.3.2017, na ktoré sa žalobkyňa v žalobe

odvolávala a namietala, že neboli zohľadnené a žalovaná preto mala opätovne preskúmať jej zdravotný
stav a určiť vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, krajský súd poukázal na to,
že tieto sú z času až po vydaní druhostupňového rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 30.01.2017,
na ktoré nemohol preto žalovaný pri vydávaní napadnutého rozhodnutia prihliadať.

5. Proti rozsudku krajského súdu podala sťažovateľka v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť, v ktorej

namietala, že posudkový lekár sociálnej poisťovne nesprávne zistil skutkový stav, teda nesprávne
posúdil zdravotný stav a v tejto nadväznosti aj mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v
porovnanísozdravoufyzickouosoboutakakotopredpokladázákonosociálnompoistení.Namietala,že
v čase výkonu lekárskeho posúdenia bol posudkový lekár žalovanej I. zo strany žalobkyne oboznámený
so skutočnosťou, že v mesiaci február 2017 mala žalobkyňa podstúpiť urologické vyšetrenia, ktoré pre

posúdenia miery poklesu schopnosti výkonu pracovnej činnosti môžu mať zásadný význam. Posudkový
lekár žalovanej teda nemal pri posudzovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
žalobkynezapotrebnézohľadniťzáveryvyšetrení,ktoréneboliužalobkynenikdypredtýmuskutočnené,
preto takýto postup považuje za postup, ktorý je v rozpore s postupom uvedeným v rámci ustanovení
Zákona o sociálnom poistení, pričom v dôsledku tohto postupu považuje aj výrok rozhodnutia žalovanej

za nezákonný. Správny súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, čo je dôvodom
pre podanie tejto kasačnej sťažnosti podľa ustanovenia § 440 ods. 1 písm. g) zákona č. 162/2015 Z,z.
Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov. Záverom navrhol zmeniť rozsudok Krajského
súdu v Trenčíne, zrušiť rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátiť na nové konanie a priznať trovy konania.

6. Žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti zo dňa 13.8. 2018 označila dôvody uvádzané v
kasačnej sťažnosti za neopodstatnené. Podľa jej názoru súd prvého stupňa správne zistil skutkový
stav veci, na základe ktorého náležité právne posúdil vec, pričom nezistil nezákonnosť a nesprávnosť
preskúmavaného rozhodnutia. Zamietnutie zvýšenia invalidného dôchodku žalobkyne bolo vykonané v
súlade s platnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a preto navrhla, aby kasačný súd zamietol

kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú.

7. Senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky konajúci ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 S.s.p.)
predovšetkým postupom podľa § 452 ods. 1 v spojení s § 439 S.s.p. preskúmal prípustnosť kasačnej
sťažnosti a z toho vyplývajúce možné dôvody jej odmietnutia. Po zistení, že kasačnú sťažnosť podala

sťažovateľka v lehote včas (§ 443 ods. 1 S.s.p.) s prihliadnutím na neformálnosť posudzovania kasačnej
sťažnosti (§ 453 ods. 2 v spojení s § 203 ods. 2 S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu
spolu s konaním, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z.
o súdoch) dospel k záveru, že rozsudok krajského súdu je potrebné zrušiť (§ 462 ods. 1 S.s.p.).

8. Rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 455 S.s.p.) s tým, že deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.
Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 20. augusta 2019 (§ 137 ods. 4 v spojení s § 452 ods. 1 S.s.p.).

Podľa § 71 ods. 1 zák. č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný

stavmápoklesschopnostivykonávaťzárobkovúčinnosťoviacako40%vporovnanísozdravoufyzickou
osobou.
Podľa § 71 ods. 3 zák. č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo
nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej, duševnej a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby.

Podľa § 71 ods. 4 zák. č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje
na základe lekárskych správ a údajov zdravotnej dokumentácie a komplexných vyšetrení a ich záverov.9. V konaní o preskúmanie rozhodnutí žalovaného o dávkach dôchodkového poistenia, v rámci ktorých
sa rozhoduje o invalidnom dôchodku (§ 70 zákona o sociálnom poistení) je nevyhnutnou požiadavkou
dôsledne objasnený zdravotný stav žiadateľa o dávku z hľadiska určenia miery poklesu jeho schopnosti

vykonávať zárobkovú činnosť.

10. Vzhľadom na to, že posúdenie dlhodobosti nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov
na schopnosť občana vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti, vo veciach
sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia

príslušnej pobočky resp. ústredia (§ 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení).

11. Z obsahu spisu vyplýva, že podkladom pre prvostupňové rozhodnutie bol posudok posudkového
lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočka Trenčín zo dňa 25.októbra 2016, ktorý
ako rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne určil choroby podporného a pohybového aparátu,
dorzopatiu, deformujúcu dorzopatiu a spondylopatiu, stavy po operácii chrbtice a medzistavcových

platničiek, stavy po úraze chrbtice, často recidivujúce prejavy nervového a svalového dráždenia, slabosť
svalového korzetu chrbta s podstatným obmedzením celkovej výkonnosti organizmu, podľa kapitoly XV,
oddielu E, položky 4, písmena b) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. s mierou poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť 35% (z rozpätia 35 - 45 %) a takto určenú percentuálnu mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť vzhľadom na iné zdravotné postihnutia žalobkyne zvýšil o 10

% na celkom 45%.

12. Po podaní odvolania a potom čo pôvodný posudkový lekár v zmysle posudku zo 6.decembra
2016 zotrval na pôvodnom stanovisku ( s odôvodnením, že percentuálnu mieru rozhodujúceho
zdravotného postihnutia ponecháva naďalej na 35% a navýšenie o max. 10% „zohľadňuje taktiež

urologické ťažkosti, kde doteraz nie je stanovený stupeň inkontinencie iba zmiešaná zložka... čo je
vzhľadom na možnosti kompenzačných pomôcok doporučené účastníčke konania doriešiť"), následne
posudkový lekár Sociálnej poisťovne, ústredia pracovisko Trenčín po posúdení predloženej zdravotnej
dokumentácie so všetkými odbornými nálezmi /špecifikovanými v posudku/ v posudku z 15.decembra
2016 konštatoval, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím je naďalej Dorzalgia C chrbtice - stav po

operácii, trvá CB syndróm - kapitola XV, E, 4.b. - 35% (z rozmedzia 35-45%) s tým, že navýšenie
o maximálne možných 10% odôvodňuje okrem iného zohľadnením, že „urológ potvrdzuje syndróm
dolných močových ciest (LUTS) a dráždivý mechúr (OAB), subjektívne uvádzanú inkontinenciu v
diagnostických záveroch nedokumentuje a nepredpisuje ani pomôcky pre inkontinentných, stav nie je
riešený permanentným katétrom, nejedná sa teda o položky XI, B, 4.b., c...". Pri tomto konštatovaní

vychádzal okrem iných v posudku špecifikovaných odborných nálezov zo správ z urologických vyšetrení
z 20.4. a 13.12.2016 /MUDr. Sokol „po liečbe sa má troch lepšie, na sono obličiek a mechúra normálny
nález , v závere LUTS a OAB v liečbe , stav po resekcii cysty ľavej obličky"/. Závery posudku
konštatujúce, že nedošlo k zmene miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je
tak naďalej 45% a teda nedošlo k zmene skutočností rozhodujúcich na nárok na výplatu invalidného

dôchodku boli podkladom preskúmavaného rozhodnutia o odvolaní z 30.januára 2017.

13. Kasačný súd skúmal námietku sťažovateľky (rovnakú ako v žalobe) vytýkajúcu nezohľadnenie
lekárskeho nálezu urológa MUDr. F. Z. (ktorý nikde však vo svojich podaniach nešpecifikuje dátumom
vypracovania a ktorý predložila spolu so žalobou vo fotokópii s ručne mimo tlačeného textu vpísaným

údajom „IUR II-III stupňa") v odvolacom konaní, v dôsledku čoho malo dôjsť k pochybeniu a vyvodeniu
nesprávnych záverov o miere poklesu schopnosti sťažovateľky vykonávať zárobkovú činnosť.

14. Za mätúcu a zavádzajúcu považoval výčitku právneho zástupcu sťažovateľky, že „..po posudku
z 25.10.2016 došlo aj k riadnemu určeniu stupňa inkontinencie ...podľa záveru MUDr. F. Z....

napriek odstráneniu tohto problému ... nebol zohľadnený pri vypracovaní odborného posudku v rámci
odvolacieho konania..", keď je zrejmé, že doklad o tom - zmienený lekársky nález (majúci pochádzať
z februára 2017, podľa dátumu nachádzajúcemu sa na druhej strane predloženej kópie z 23.2.2017 )
bol predložený až spolu so žalobou t.j. po vypracovaní posudku v odvolacom konaní (15.decembra
2016) a teda objektívne nemohol byť zohľadnený v tomto štádiu konania, čo dôvodne konštatoval aj

krajský súd. Obdobne keď z vyjadrenia žalovanej k žalobe vyvodil, „...že posudkový lekár žalovanej I.
napriek tomu, že vedel o plánovaných urologických vyšetreniach, ktoré mal vykonať MUDr. Z., posúdil,...
že nie je potrebné čakať na výsledky vyšetrení.." napriek tomu, že z obsahu samotného posudku z
15.decembra 2016 vyplýva, že posudkový lekár v odvolacom konaní mal k dispozícii o.i. aj nálezz urologického vyšetrenia MUDr. Sokolom z 13.12.2016 ( teda s vysokou mierou aktuálnosti k času
spracovania posudku), ktorý údaj o stupni inkontinencie neobsahoval. V konaní neoverené ( a za
daných okolností aj neoveriteľné) ostalo tiež tvrdenie sťažovateľky v žalobe o „vyjadrení MUDr. F. Z., na

základe ktorého bolo zistené, že ochorenie diagnostikované žalobkyni je natoľko závažné, že akákoľvek
vyššia intenzita uvedeného ochorenia by musela byť preradená ako inkontinencia moču patriaca pod
kapitolu XI, oddiel B, položka 4, písm. c) uvedená v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení a teda
aj percentuálna hodnota, ktorá vyjadruje mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť by nemala byť
stanovená na minimálnu pre tento druh ochorenia, pre ktoré je stanovený rozsah 60-70%", ktoré však

sťažovateľka (žalobkyňa) v konaní nijako bližšie nešpecifikovala časom ani miestom jeho pôvodu ani o
ňom nepredložila žiadny dôkaz.

15. Napriek určitým pochybnostiam o presvedčivosti takejto argumentácie kasačný súd s ohľadom na
neformálnosť posudzovania kasačnej sťažnosti bez spochybnenia povinnosti správneho orgánu presne
a úplne zistiť skutočný stav veci ( § 195 v spojení s § 71 zák. č. 461/2003) v tejto súvislosti prihliadol

na skutočnosť, že už pri predložení posudkovej dokumentácie do odvolacieho konania posudkový
lekár pobočky, ktorý síce zohľadnil konštatované urologické ťažkosti sťažovateľky, ktoré spolu s inými
zdravotnými postihnutiami odôvodňovali navýšenie poklesu jej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
o 10% ( čo považovala sťažovateľka ako vyplýva z jej odvolania za správne), upozornil na skutočnosť,
že „ doteraz nie je stanovený stupeň inkontinencie iba zmiešaná zložka" a hoci mal posudkový lekár

posudzujúci zdravotný stav sťažovateľky v odvolacom konaní (15.12.2016) aktualizovaný lekársky nález
MUDr. Sokola z urologického vyšetrenia (13.12.2016), takúto informáciu ( o stupni inkontinencie ) k
dispozícii nemal, keďže ju predmetný nález neobsahoval.

16. Vzhľadom na to, že inkontinencia moču ako jedno z „iných zdravotných postihnutí" zistených u

sťažovateľky je podľa (v prílohe č. 4 zákona o sociálnom poistení ) uvádzaných stupňov závažnosti
klasifikovaná pod písm. a/, b/ a c/ kapitoly XI, oddielu B, položky 4 so zodpovedajúcou mierou poklesu
schopnosti zárobkovej činnosti, ktorá klasifikácia v prípade sťažovateľky nebola v čase posudzovania
jej zdravotného stavu stanovená, hoci pre jeho objektívne posúdenie mohla mať význam, pričom
sa hoci dodatočne až počas konania pred správnym súdom o žalobe uvádzal dôkaz o existencii

takejto klasifikácie, boli podľa názoru kasačného súdu predpoklady na to, aby správny súd (v zmysle
§ 119 druhá veta, § 120 písm. a/ S.s.p.) overil pravdivosť takého tvrdenia, posúdil jeho vypovedaciu
schopnosť a relevanciu pre rozhodnutie v jeho konaní (keďže sa týkala správy z lekárskeho vyšetrenia
zdravotného stavu navrhovateľky vydanej v dobe blízkej po vydaní preskúmavaného rozhodnutia s
nepochybným vzťahom k obdobiu jeho posudzovania žalovanou) a v kladnom prípade, pretože ide

o posúdenie odborných otázok, ktoré súd nie je sám oprávnený posúdiť, predložil vec na doplnenie
posudku posudkového lekára o jeho vyjadrenie k relevancii takejto klasifikácie predmetného postihnutia
k jeho zaradeniu medzi iné zdravotné postihnutia resp. celkovému záveru o miere poklesu schopnosti
sťažovateľky vykonávať zárobkovú činnosť.

17. V tejto súvislosti kasačný súd pripomína, že ak je miera poklesu schopnosti
vykonávať zárobkovú činnosť určená podľa prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení
neskorších predpisov percentuálnym rozpätím, potom posudkový lekár v konaní o dávke, podmienenej
dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom, musí v posudku o zdravotnom postihnutí a miere poklesu

schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť riadne odôvodniť svoj záver o konkrétne vyjadrenej miere
poklesu tejto schopnosti. (z rozsudku najvyššieho súdu sp. zn. 4 So 83/2006).

18. Z uvedených dôvodov dospel kasačný súd k záveru, že krajský súd vec nesprávne právne posúdil,
keď správnu žalobu zamietol a preto jeho rozsudok podľa § 462 ods. 1 S.s.p. zrušil a vec mu vrátil na

ďalšie konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok n i e j e prípustný.