Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Spišská Nová Ves
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Dubovinská
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 2C/60/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7613228948
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Dubovinská
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2018:7613228948.16
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Viera Dubovinská, v spore žalobcu Detektívna
Informačná Služba s.r.o., Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 36385832 proti žalovanému U. X.
Q.. XX.XX.XXXX, U. S. XX, XXX XX Y., o zaplatenie 1.033,67 eur s príslušenstvom, takto
r o z h o d o l :
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1 033,67 eur spolu s úrokom z omeškania vo
výške 5,5 % ročne od 28.8.2013 do zaplatenia a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
II. Žalobca m á p r á v o na plnú náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca žalobou doručenou súdu dňa 23.9.2013 domáhal sa od žalovaného zaplatenia 1 033,67
eur s 9 % úrokom z omeškania, po úprave petitu so zákonným úrokom vo výške 5,5 % ročne od
28.8.2013 do zaplatenia a to titulom vydania bezdôvodného obohatenia, poukazujúc na to, že žalovaný
žaloval spoločnosť Detektívna informačná služba, s.r.o., Žilina o náhradu škody a náhradu nemajetkovej
ujmy z dôvodu diskriminácie na Okresnom súde Spišská Nová Ves, konanie bolo vedené pod sp. zn.
10C/124/2005.
2. Predmetom označeného konania bol nárok žalobcu (U. X.) a to vyplatenie sumy 73,66 eur (2 219,-
Sk) za mesiac júl 2005, sumy 170,88 eur (5 148,- Sk) za mesiac august 2005, sumy 153,99 eur (4 639,-
Sk) za mesiac september 2005, sumy 157,57 eur (4 747,- Sk) za mesiac október 2005 so 17,6% ročným
úrokom z omeškania, spolu vo výške 556,09 eur (16 753,- Sk). Ďalej žiadal vyplatiť mu nemajetkovú
ujmu vo výške 248,95 eur (7 500,- Sk) a vydať doklad o zrazených preddavkoch na daň od 1.1.2005
do 31.10.2005. Po úprave petitu žiadal priznať nemajetkovú ujmu vo výške 995,82 eur (30 000,- Sk) a
návrh, v časti vydania dokladu zobral späť.
3. V konaní sp. zn.10C/124/2010 žalobca, U. X., proti žalovanému, Detektívna informačná služba, s.r.o.,
o náhradu škody a nemajetkovej ujmy boli vydané tieto rozhodnutia:
a) rozsudok sp. zn. 10C/124/2010 zo dňa 24.10.2006 s výrokom: „Súd žalobu o náhradu mzdy vo výške
16 753.- Sk s príslušenstvom a žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy zamieta.
Súd konanie o vydanie dokladu o zrazených preddavkov zastavuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Štát nemá právo na náhradu trov konania“.
b) rozsudok sp. zn. 10C/124/2005-264 zo dňa 13.8.2009 s výrokom: „Súd žalobu o náhradu škody vo
výške 556,10 eur s príslušenstvom a žalobu o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 995,82 eur zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.Štát nemá právo na náhradu trov konania“.
c) rozsudok odvolacieho súdu sp. zn. 1Co/185/2009-334 zo dňa 21.10.2010 (týka sa rozsudku
označeného v bode 3b) s výrokom: „Mení rozsudok tak, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu
995,82 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy bezúročne a sumu 37,85 eur titulom náhrady škody so
6% úrokom z omeškania od 1.12.2005 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vprevyšujúcejčastižalobuzamieta.Žalovanájepovinnátitulomnáhradytrovkonaniazaplatiť žalobcovi
sumu 4 eur a zástupcovi žalobcu JUDr. Ladislavovi Strižovskému sumu 1.227,71 eur všetko do 3 dní
od právoplatnosti rozsudku“.
d) proti rozsudku sp. zn. 1Co/185/2009-334 zo dňa 21.10.2010 podal dovolanie žalobca aj žalovaný.
Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 4Cdo/100/2011, 4Cdo/101/20011 zo dňa 27.2.2012 rozsudok
Krajského súdu v Košiciach (č.l. 334) zrušil.
e) rozsudkom odvolacieho súdu sp. zn. 2Co/125/2012-435 z 29.5.2013 bolo rozhodnuté takto:
„Potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku nad sumu 518,25 eur.
Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy odvolacieho konania v sume 938,24 eur a tieto zaplatiť
advokátke JUDr. Anne Mozolíkovej do 3 dní od právoplatnosti rozsudku“.
f) rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/125/2012-508 zo dňa 21.10.2015 bol potvrdený
rozsudok (výrok 3b) sp. zn. 10C/124/2005-264 zo dňa 13.8.2009 s výrokom: „Potvrdzuje rozsudok.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho ani dovolacieho konania“. Z registra „C“ zistené, že
žalobca proti označenému rozsudku podal dovolanie, o ktorom NS SR rozhodol uznesením zo dňa
12.1.2017, návrh odmietol a uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 17.1.2017.
4. Žalobca (v tomto konaní) na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/185/2009-334
zo dňa 21.10.2010, (výrok bod 3c),ktorý rozhodol o odvolaní žalobcu proti rozsudku č.k.
10C/124/2005-264 zo dňa 13.8.2009, vyplatil žalovanému (v tomto konaní) sumu 995,82 eur titulom
náhrady nemajetkovej ujmy bezúročne a sumu 37,85 eur titulom náhrady škody so 6 % úrokom z
omeškania od 1.12.2005 do zaplatenia. Celkom žalovanému bola vyplatená suma 1 033,67 eur dňa
15.12.2010.
5. Obaja účastníci konania proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 21. októbra 2010 sp. zn.
1Co/185/2009 v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom z 22. novembra 2010 sp. zn. 1Co/185/2009 podali
dovolanie.
Najvyšší súd SR uznesením sp. zn. 4 Cdo/100/2011, 4 Cdo/201/2011 zo dňa 27.2.2012 dovolanie
žalobcu odmietol. Rozsudok Krajského súdu z 21.10.2010 sp. zn. 1Co/185/2009 v napadnutej
zmeňujúcej časti, ktorou žalobe vyhovel a v súvisiacej časti týkajúcej sa trov konania v spojení s jeho
dopĺňacím rozsudkom z 22.11.2010 sp. zn. 1Co/185/2009 zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil na ďalšie
konanie.
6. Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 1Co/125/2012-508 zo dňa 21. októbra 2015 rozhodol
o odvolaní žalobcu a žalovaného proti rozsudku v konaní sp. zn. 10C/124/2005-264 tak, že potvrdil
rozsudok a v odôvodnení rozsudku zo dňa 21.10.2010 sp. zn. 1Co/185/2009-334 uviedol, že z rozsudku
(č.l. 334) vyplýva, že týmto rozsudkom bol zmenený rozsudok okresného súdu tak, že žalovaný bol
zaviazaný zaplatiť žalobcovi titulom nemajetkovej ujmy sumu 995,82 eur a z titulu náhrady škody sumu
37,85 eur so 6 % úrokom z omeškania od 1.12.2005 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti bola žaloba
zamietnutá.
Z takto formulovaného výroku odvolacieho súdu je zrejmá skutočnosť, na ktorú poukázal aj Najvyšší
súd SR vo svojom zrušujúcom uznesení zo dňa 27.2.2012, že vzhľadom na uplatnenú výšku nároku
na náhradu škody 556,10 eur a skutočnosť, že zmeňujúcim rozsudkom bola žalobcovi priznaná z tohto
titulu suma 37,85 eur, je treba vyvodiť záver, že v prevyšujúcej časti, teda ohľadne sumy 518,25 eur
bol odvolacím súdom potvrdený zamietavý výrok a v tejto časti rozsudok okresného súdu nadobudol
právoplatnosť. Predmetom ďalšieho konania preto už ostal nárok na náhradu škody iba v sume 37,85
eur.
7. Súd vo veci vydal platobný rozkaz sp. zn. 2Ro/1876/2013-57 zo dňa 10.2.2014, ktorým návrhu
vyhovel. Proti platobnému rozkazu, ktorý žalovaný prevzal dňa 13.2.2014, podal dňa 26.2.2014 odpors odôvodnením, že uplatnený nárok žalobcu má priamu súvislosť s konaním sp. zn. 10C/124/2005.
Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. 6C/28/2009-67 zo dňa 14.1.2014 súd konanie 10C/124/2005 prerušil
až do právoplatného rozhodnutia dovolacieho súdu o dovolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu
v Košiciach sp. zn. 2Co/125/2012 zo dňa 29.5.2013 a uzneseniu Krajského súdu v Košiciach sp. zn.
2Co/125/2012 zo dňa 8.7.2013. Na svoju obranu žalovaný uviedol, že uznesením Obvodného oddelenia
PZ Žilina - západ, Žilina, ČVS:ORP-1910/ZZ-ZA-2012 zo dňa 5.11.2013 podľa § 199 ods. 1 Trestného
poriadku bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu neoprávneného nakladania s osobnými údajmi
podľa § 374 ods. 1 písm. a, b Trestného zákona na jeho podnet.
8. K podanému odporu sa žalobca vyjadril a uviedol, že žalovaný je stály sťažovateľ, čomu nasvedčujú i
súdne konania, ktoré sú vedené alebo už skončené a v danom odpore žalovaný spája viaceré konania,
ktoré nemajú žiadnu súvislosť s konaním vo veci diskriminácie. V tejto veci Krajský súd v Košiciach
rozsudkom sp. zn. 2Co/125/2012-435 zo dňa 29.5.2013 potvrdil rozsudok sp. zn. 10C/124/2005-264
zo dňa 13.8.2009, ktorým žaloba žalobcu o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu
diskriminácie bola zamietnutá. Tomuto rozhodnutiu predchádzalo rozhodnutie Krajského súdu v
Košiciach 1Co/185/2009-334 zo dňa 21.10.2010 na základe ktorého bolo žalovanému (v tomto konaní)
vyplatená suma 995,82 eur titulom náhrady nemajetkovej ujmy bezúročne a suma 37,85 eur titulom
náhrady škody so 6% úrokom z omeškania od 1.12.2005 do zaplatenia. Spolu mal tak žalovaný
vyplatených 1 033,67 eur na základe poštového poukazu zo dňa 15.12.2010, Pošta Žilina 8. Obidve
strany sporu podali dovolanie proti rozsudku Krajského súdu v Košiciach z 21. októbra 2010 sp. zn.
1Co/185/2009 v spojení s jeho dopĺňacím rozsudkom z 22. novembra 2010 sp. zn. 1Co/185/2009.
Najvyšší súd SR uznesením 4Cdo/100/2011 a 4Cdo/101/2011 zo dňa 27.2.2012 dovolanie žalobcu
odmietol a rozsudok Krajského súdu v Košiciach z 21. októbra 2010 sp. zn. 1Co/185/2009 v napadnutej
zmeňujúcej časti, ktorou žalobe vyhovel a v súvisiacej časti týkajúcej sa trov konania v spojení s jeho
dopĺňacím rozsudkom zo dňa 22. novembra 2010 sp. zn. 1Co/185/2009 zrušil a vec mu v rozsahu
zrušenia vrátil na ďalšie konanie. V náväznosti na uznesenie Najvyššieho súdu SR Krajský súd v
Košiciach rozsudkom sp. zn. 1Co/125/2012-508 zo dňa 21. októbra 2015, potvrdil rozsudok Okresného
súdu Spišská Nová Ves zo dňa 13.8.2009 sp. zn. 10C/124/2005-264, ktorým žaloba bola zamietnutá a
tým odpadol dôvod vyplatenia sumy 1 033,67 eur s príslušenstvom a zjavne na strane žalovaného ide
o neoprávnený majetkový prospech, ktorého vydania sa žalobca v tomto konaní domáha.
9. Súd vykonal vo veci dokazovanie a to výsluchom strán sporu, oboznámil sa s rozhodnutiami súdu I.
inštancie a to rozsudkom sp. zn. 10C/124/2005-264 zo dňa 13.8.2009, rozsudkami súdu II. inštancie sp.
zn. 1Co/185/2009-334 zo dňa 21.10.2010, 2Co/125/2012-435 zo dňa 21.10.2015, 1Co/102/2015-508 zo
dňa 21.10.2015, uznesením NS SR sp. zn. 4Cdo/100/2011 a 4Cdo/101/2011, poštovým poukazom zo
dňa 15.12.2010 na sumu 1 033,67 eur, uznesením OO PZ Žilina - Západ ČVS:ORP-1910/ZZ-ZA-2012
zo dňa 5.11.2013, dovolaním žalobcu a zistil nasledovný skutkový stav.
10. Žalobca v účastníckej výpovedi sa v celom rozsahu pridržiaval písomného návrhu na vydanie
platobného rozkazu a vyjadril sa, že od žalovaného nežiada žiadne finančné prostriedky, ktoré by ho
poškodili, žiada len vrátenie prostriedkov vo výške 1 033,67 eur s príslušenstvom, ktoré mu vyplatil
na základe rozhodnutia Krajského súdu v Košiciach sp.zn. 1Co/185/2009-334 zo dňa 21.10.2010 a
uplatňuje si náhradu súdneho poplatku. Cestovné a náhradu mzdu mzdy nežiada. Čo sa týka vyplatenia
odmeny za právne zastúpenie v konaní 10C/124/2005 právnemu zástupcovi žalovaného, tak táto
odmena po rozhodnutí krajského súdu zo strany právneho zástupcu, JUDr. Strižovského, mu bola
vrátená. Otvorenou záležitosťou zostáva iba vrátenie vyplatenej sumy žalovaným.
Žalobca na pojednávaní dňa 14.6.2018 upravil petit nároku ohľadom príslušenstva a súd pripustil túto
úpravu v znení: „Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 1.033,67 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5,5 % ročne od 28.08.2013 do zaplatenia a trovy konania, a to všetko do troch dní odo dňa
právoplatnosti rozsudku“.
11. Žalovaný potvrdil, že žalobca mu vyplatil sumu, ktorá je predmetom tohto konania, avšak vyplatil
mu ju na základe rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/185/2009-334 zo dňa 21.10.2010,
ktorý je právoplatný a podľa jeho názoru tento rozsudok zrušený nebol. Dodal, že žalobca nemôže si
ukladať peniaze na jeho adresu s tým, že ich bude neskôr žiadať s úrokmi, lebo nie je banka, aby mu takú
sumu poskytoval. Žiadal, aby táto suma nebola žalobcovi priznaná, osobitne nie úroky. Celé konanie sa
viedlo ako osobitné konanie so zreteľom na to, že mu bolo priznané oslobodenie od súdnych poplatkov,pridelený advokát a konanie v súvislosti s uplatnenou náhradou škody a náhradou nemajetkovej ujmy z
dôvodu diskriminácie trvalo veľmi dlho a trpela tým celá jeho rodina.
12. Žalovaný vzniesol námietku premlčania, pretože Najvyšší súd SR v uznesení sp. zn. 4Cdo 463/2013
a 4Cdo 464/2013 zo dňa 20.1.2015 na str. 7 konštatoval, že uznesením Najvyššieho súdu SR zo
dňa 7.2.2012 sp. zn. 4Cdo 100/2011 a 4Cdo 101/2011, bol rozsudok Krajského súdu v Košiciach z
21.10.2010 sp. zn. 1Co/185/2009-334 (v napadnutej zmeňujúcej časti, ktorou bolo žalobe vyhovené
a v súvisiacej časti týkajúcej sa trov konania v spojení s dopĺňacím rozsudkom z 22.11.2010 sp. zn.
1Co/185/2009) zrušený a vec mu bola vrátená v rozsahu zrušenia na ďalšie konanie.
Žalovaný je toho názoru, že uznesenie NS SR nenadobudlo právoplatnosť a odvoláva sa na rozsudok
Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 2Co/125/2012-435 zo dňa 29.5.2013, v ktorom krajský súd uvádza,
že potvrdzuje rozsudok okresného súdu sp. zn. 10C/124/2005-264 zo dňa 13.8.2009 avšak náhradu
spôsobenej škody mu nepriznávajú nad sumu 518,25 eur, čo si vysvetľuje tak, že do tej sumy mal nárok
priznaný. Neriešiteľná situácia vznikla tým, že sa nečakalo na vyznačenie právoplatnosti rozhodnutí a i
keď rozhodnutia neboli právoplatné žalobca exekučne od neho vymáhal plnenie, preto jeho postup dal
na prešetrenie kriminálnej polícii. Všetky skutočnosti, ktoré uviedol, sa týkajú základného konania sp.
zn. 10C/124/2005 o náhradu nemajetkovej ujmy z dôvodu diskriminácie.
Pôvodne dal návrh na prerušenie konania, bránil sa všetkými možnými spôsobmi, podal aj sťažnosť
na Ústavný súd SR, ale podľa jeho názoru došlo k podvodu, konanie pred ústavným súdom je
skončené, preto netrvá na prerušení konania z toho dôvodu. Stále je vnútorne presvedčený, že v konaní
10C/124/2005 ako na súde I. a II. inštancie a tiež na NS SR boli porušené jeho práva, preto ako občan
SR sa obrátil na European Court of Human Rights a žaluje Slovenskú republiku z dôvodu porušenia
jeho práv na spravodlivé súdne konanie v zmysle čl. 6 ods. 1 Dohovoru. Nebude predlžovať konanie z
dôvodu, že si uplatnil právo na medzinárodnom súde a v podstate žalobcovi navyšovať úroky.
13. V ďalšom tvrdil, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 1Co/185/2009-334 zo dňa
21.10.2010,ktorýmmubolapriznanánemajetkováujmavovýške995,82eurjestáleplatný,pretožaloba
žalobcu o vrátenie vyplatenej nemajetkovej ujmy, aj časť škody 37,85 eur je bezpredmetná. Opakovane
zdôraznil, že rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp .zn. 2Co/125/2012-435 z 29.05.2013, na ktorý
sa žalobca odvoláva, bol zrušený. Žalobca si vyberá len to, čo sa mu páči. Spôsobená škoda bola vo
výške 556,10 eur. V spojitosti s výrokom rozsudku sp. zn. 2Co/125/2012-435, keďže bolo vyrieknuté, že
krajský súd potvrdzuje rozsudok v zamietavom výroku nad sumu 518,25 eur, tak v podstate dlh žalobcu
voči nemu by zostal vo výške 480,40 eur t.j. rozdiel medzi sumou 518,25 eur a 37,85 eur. Toto nakoniec
takisto bolo zrušené, preto má za to, že žaloba je úplne nedôvodná.
14. Žalovaný sa vyjadril, že žalobca ho šikanoval, čím trpela celá rodina. Na základe toho by ho
mal odškodniť a vyplatiť aj spôsobenú škodu diskrimináciou. Zo strany žalobcu dostal tri neplatné
výpovede, avšak do dnešného dňa nemá vyplatenú náhradu mzdy z druhej a tretej neplatnej výpovede
z pracovného pomeru a k tomu sa pridružila diskriminácia a keď sa dostal do štádia, že mu je potrebné
vyplatiť náhradu mzdy z neplatného skončenia pracovného pomeru, tak prichádzal do úvahy ani nie
minimálny zárobok, čím bol veľmi poškodený, ale nikto to neberie globálne v úvahu a ani ostatné
náležitosti v súvislosti s odchodom do dôchodku nemal vyplatené.
15. Žalovaný trval na vznesenej námietke premlčania z toho dôvodu, že i keď žalobca uplatnil nárok
na zaplatenie sumy 1 033,67 eur s príslušenstvom dňa 23.9.2013 teda v lehote podľa posledného
rozhodnutia sp. zn. 2Co/125/2012-435 zo dňa 29.5.2013, on mal plnené, vyplatené peniaze v žalovanej
výške ešte v roku 2010 a to na základe poštovej poukážky zo dňa 15.12.2010, preto trvá na premlčaní
nároku.
16. Podľa § 451 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
17. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na
úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.18. Podľa § 458 ods. 1 Občianskeho zákonníka musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným
obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa
poskytnúť peňažná náhrada.
19. Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania
dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
20. Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia
sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohatenie a kto
sa na jeho úkor obohatil.
21. Podľa § 139 CSP žalobca môže počas konania so súhlasom súdu meniť žalobu.
22. Podľa § 215 ods. 1, 2 CSP, súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu. Skutkový stav sa
zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.
23. Podľa § 232 ods. 2, 3, 4 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný
márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže vodôvodnených prípadoch
určiť dlhšiu lehotu. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky,
vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd
môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého
plnenia.
24. V ustanovení § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zakotvená všeobecná skutková podstata
bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie zákon chápe ako záväzok, z ktorého vzniká tomu,
kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil a právo toho, na koho úkor k obohateniu
došlo, požadovať vydanie toho, o čo sa povinný obohatil. Konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného
obohatenia uvádza zákon v ustanoveniach § 451 ods. 2 a § 454.
Medzi konkrétne skutkové podstaty bezdôvodného opatrenia patrí: plnenie bez právneho dôvodu,
pričom nerozhoduje, či strany o neexistencii právneho dôvodu na plnenie vedeli alebo nie, plnenie z
neplatného právneho úkonu, plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, majetkový prospech získaný z
nepoctivých zdrojov, bezdôvodné plnenie za iného, kde ten, kto mal povinnosť plniť, neplnil, a ten, kto
plnil, túto povinnosť v skutočnosti nemal.
Ustanovenia§456a§457OZurčujúužibadôsledkyvznikajúcezbezdôvodnéhoobohatenia,existenciu
tohto obohatenia však treba konštatovať s poukazom na ust. § 451 ods. 2 OZ.
25. Právny vzťah bezdôvodného obohatenia je samostatným záväzkovým vzťahom, ktorý vznikne v
dôsledku porušenia iného právneho vzťahu. Na základe tohto právneho vzťahu vzniká právo požadovať
poskytnuté plnenie naspäť a povinnosť takéto plnenie vrátiť. To, či v danom prípade bolo plnenie
bezdôvodné, závisí od posúdenia všetkých okolností, za ktorých došlo k plneniu.
Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom stanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný.
26. Záväzkový právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne pri splnení týchto predpokladov:
- vznik bezdôvodného obohatenia objektívne merateľného v peňažných jednotkách na strane povinného
(obohateného);
- k získaniu majetkového prospechu na strane obohateného došlo na základe právnych skutočností,
ktoré sú výslovne uvedené v zákone (§ 541 ods. 2 a § 454 OZ);
- vznik majetkovej ujmy vyjadriteľnej v peniazoch, ktorá postihuje inú určitú osobu (oprávnený), pričom
táto majetková ujma zodpovedá zmienenému bezdôvodnému obohateniu na strane obohateného;
- nejde o prípad bezdôvodného obohatenia, keď zákon napriek majetkovému prospechu vznik
bezdôvodného obohatenia výslovne neustanovuje.
Ak dôjde k bezdôvodnému obohateniu, t. j. naplnia sa všetky vyššie uvedené zákonné predpoklady,
vznikne medzi dvoma osobami samostatný záväzkový právny vzťah bezdôvodného obohatenia. Jehoobsahomje,abyten,ktosaobohatilzniektorýchdôvodovuvedenýchvzákone,vydalobohatenienaspäť
tomu, na úkor koho k obohateniu došlo.
27. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik objektívne merateľného
majetkového prospechu u obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom
uznanými dôvodmi. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí
ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou na súde žiada vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho
peňažnú náhradu. Záväzok vyplývajúci z bezdôvodného obohatenia nezaniká tým, že obohatený sa
následne zbavil predmetu obohatenia.
28. Bezdôvodné obohatenie vzniká predovšetkým tak, že sa doterajší majetok obohateného rozmnoží o
nové majetkové hodnoty; môže však spočívať i v tom, že sa jeho doterajší majetok nezmenšil, hoci by k
tomu inak došlo, keby bol obohatený plnil svoje povinnosti. Ustanovenie § 451 OZ ukladá iba všeobecne
povinnosťvydaťbezdôvodnéobohatenie.Súdmávosvojomrozhodnutízhodnotiť,prečopovažujevzťah
vzniknutý medzi účastníkmi za vzťah z bezdôvodného obohatenia a pritom má uviesť aj to, pod ktorý z
prípadov v ustanoveniach § 451 ods. 2 a § 454 OZ posudzovaný prípad zahrňuje.
Pravidlom pre určenie, či ide o bezdôvodné plnenie alebo nie, je posúdenie toho, či sa plnilo na základe
platného záväzkového vzťahu, alebo či sa inak dosiahol sledovaný účel.
29. Bezdôvodné obohatenie vzniká na základe objektívnej skutočnosti a to získaním bezdôvodného
obohatenia na úkor niekoho iného. Na vznik záväzkového právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia
sa preto nevyžaduje existencia zavinenia ani existencia protiprávneho úkonu, bezdôvodné obohatenie
vznikne na základe objektívnej skutočnosti uvedenej v zákone. Pre vznik bezdôvodného obohatenia
Občiansky zákonník vyžaduje objektívnu skutočnosť, a síce to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo
v dôsledku právom uznaných dôvodov.
Z uvedeného vyplýva, že predpokladom vzniku právneho vzťahu bezdôvodného obohatenia nie je
zodpovednosť povinného subjektu, ale existencia konkrétnej skutkovej podstaty, s ktorou zákon spája
vznik tohto právneho vzťahu.
Každý sa môže domáhať vydania bezdôvodného obohatenia do tej výšky, do ktorej bolo obohatenie
získané na jeho úkor. Nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia možno uplatniť iba v tom prípade,
ak nie sú podmienky pre dosiahnutie rovnakého uspokojenia z titulu nároku na náhradu škody.
30. Subjektmi záväzkového právneho vzťahu môžu byť na oboch stranách ako fyzická osoba, tak
právnická osoba. Na oboch stranách záväzkového vzťahu bezdôvodného obohatenia stoja oprávnený
a povinný subjekt. Oprávneným subjektom je ten, na úkor koho bolo bezdôvodné obohatenie získané.
Tomu je zásadne potrebné bezdôvodné obohatenie vydať.
Povinným subjektom je ten, kto bezdôvodné obohatenie získal.
31. Bezdôvodným obohatením sa môže tiež stať plnenie prijaté na základe vykonateľného rozsudku
súdu, ktoré bolo následne zrušené. Ak sa vrátenia plnenia domáha ten, kto plnil jemu uloženú
povinnosť súdu, závisí dôvodnosť jeho požiadavky od toho, či podľa hmotného práva, teda aj bez
rozhodnutia, ktoré bolo následne zrušené, plnil povinnosť, ktorú skutočne mal alebo nie. Zrušením
rozhodnutia, podľa ktorého bolo plnené, dochádza k bezdôvodnému obohateniu len v prípade,
že právny dôvod tohto plnenia nespočíva v hmotnom práve, teda, že podľa hmotného práva tu
povinnosť neexistovala. Zrušením rozhodnutia tak odpadá právny dôvod a poskytnuté plnenie sa stáva
bezdôvodným obohatením.
Nebol právny dôvod pre plnenie daný a pôvodný rozsudok bol tak nesprávny, právny dôvod plnenia
má oporu len vo vykonateľnom súdnom rozsudku; jeho zrušením do tej doby existujúci právny dôvod
odpadá a predtým poskytnuté plnenie sa stáva bezdôvodným obohatením.
Z uvedeného možno vyvodiť, že plnenie poskytnuté v súlade s povinnosťou uloženou v právoplatnom
rozhodnutí súdu nie je plnením bez právneho dôvodu alebo plnením z dôvodu, ktorý následne odpadol, a
to až do chvíle, kedy bude toto právoplatné súdne rozhodnutie prípadne zrušené preto, že nárok jedného
z účastníkov (žalovaného) voči ďalšiemu účastníkovi (žalobcovi) nemal oporu v hmotnom práve.
32. Bezdôvodným obohatením získaným z právneho dôvodu, ktorý odpadol, je tiež platba na základe
rozsudku, ktorý bol následne zrušený súdom.33. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok, na súdnu
vymáhateľnosť, možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je teda uplynutie času ustanoveného
v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho
povinný subjekt môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má
za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t.j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku
čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Premlčaním právo samo o sebe nezaniká,
iba sa oslabuje a to práve v tej zložke, ktorá predstavuje nárok. Ak však žalovaný vznesie námietku,
nárok zaniká, ale subjektívne právo trvá naďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho
uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu.
34. V danom prípade však súd neprihliadol na vznesenú námietku premlčania žalovaným, pretože
nárok žalobcu bol uplatnený v zákonnej lehote podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka a to
žalobou dňa 23.9.2013, odvolávajúc sa na rozsudok sp. zn. 2Co/125/2012-435 zo dňa 29.5.2013, ktorý
nadobudol právoplatnosť dňa 8.8.2013. Je právne neprípustné akceptovať počítanie času, tak ako si to
vysvetľuje žalovaný, že žalovanú sumu prijal ešte v mesiaci december 2010 na základe rozsudku sp. zn.
1Co/185/2009-334, a preto uplatnený nárok žalobcu nie je dôvodný. Z genézy postupnosti rozhodnutí
súdov je zrejme, že uplatnený nárok žalobcu je opodstatnený čo do základu a výšky, a preto súd žalobe
v celom rozsahu vyhovel, s poukazom na skutočnosti uvedené v bode 31 a 32 odôvodnenia rozsudku.
Žalovaný získal bezdôvodné obohatenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pretože získal platbu vo
výške 1 033,67 eur na základe rozsudku, ktorý bol zrušený.
35. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.
36. Podľa § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania
s plnením peňažného dlhu.
37. Úroky z omeškania boli žalobcovi priznané v zmysle citovaného ustanovenia § 517 ods. 2
Občianskeho zákonníka od uplynutia lehoty stanovenej výzvou na vrátenie žalovanej sumy a to listom
žalobcu zo dňa 12.8.2013, podané na pošte Žilina 5 dňa 13.8.2013. t.j. dňom 28.8.2013. Výška úroku z
omeškania bola určená poukazujúc na vládne nariadenie č. 87/1995 Zb.
38. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Žalobca mal úspech vo veci vo výške 100 %, preto žalovaný bol zaviazaný nahradiť trovy konania vo
výške 100 % čo sa vzťahuje v celom rozsahu aj na zaplatenie súdneho poplatku zo žaloby.
39. Podľa § 262 ods.1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí. Podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní v 3 vyhotoveniach od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota
plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. V odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu
prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich
preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP). Ak
povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.