Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 6. jún 2019

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 8Co/265/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4208200334
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Pogranová

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2019:4208200334.10

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jarmily Pogranovej a členov

senátu JUDr. Vladimíra Novotného a JUDr. Adriany Kálmánovej, PhD., v právnej veci žalobkyne: K. U.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom F. 8, R. 5, občan SR, zastúpená: Mgr. Martin Paškala, advokát, so sídlom
Záhradnícka 25, Bratislava, proti žalovanému: Dan-Slovakia Agrar, a.s., so sídlom Nový Dvor, Veľký
Meder, IČO: 36 240 729, zastúpený: Deloitte Legal s.r.o., so sídlom Digital Park II, Einsteinova 23,
Bratislava, IČO: 36 868 019, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Komárno č. k. 8C/5/2008-1085 zo dňa 21. júna 2017, o odvolaní žalovaného
proti uzneseniu Okresného súdu Komárno č. k. 8C/5/2008-1084 zo dňa 21. júna 2017, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti a v časti výroku o náhrade
trov konania strán sporu p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j s tým, že o výške náhrady
trov konania priznanej znalkyni rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Odvolací súd p r i z n á v a žalobkyni proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho

konania v rozsahu 100 %, o výške ktorého nároku rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Komárno ako súd prvej inštancie rozhodol tak, že určuje sa,
že žalobkyňa K. U., rod. R., nar. XX.X.XXXX, r.č. XXXXXX/XXX, bytom F. 8, XXX XX R., občan SR je
vlastníčkou v podiele 1/1 novovytvorených parciel -parcela registra C KN č. XXXX/X ostaná plocha o
výmere 3658 m 2,-parcela registra C KN č. XXXX/XX orná pôda o výmere 38317 m 2, - parcela registra
C KN č. XXXX/XX orná pôda o výmere 876 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX/XX zast. plochy a
nádvoria o výmere 114 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 264 m

2, - parcela registra C KN č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 185 m 2, - parcela registra C KN
č. XXXX/XX orná pôda o výmere 590 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX/X ostaná plocha o výmere
151 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX/X ostaná plocha o výmere 1620 m X nachádzajúcich sa v
k.ú. H. L., vytvorených geometrickým plánom Ing. Yvety Strhanovej č. 8C/5/2008-2 zo dňa 5.12.2016,
overeným Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor dňa 28.12.2016 pod č. XXXX/XX, vytvorených
z parciel zapísaných Okresným úradom Komárno, katastrálny odbor, na LV č. XXXX ako -parcela
registra C KN č. XXXX ostané plochy o výmere 19169 m 2, -parcela registra C KN č. XXXX/X orná pôda

o výmere 280320 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 904 m
2, - parcela registra C KN č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 904 m 2, - parcela registra
C KN č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 1348 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX/XX
orná pôda o výmere 6908 m 2, -parcela registra C KN č. XXXX/XX orná pôda o výmere 9495 m 2, -parcela registra C KN č. XXXX ostané plochy o výmere 3398 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX
ostatné plochy o výmere 7429 m 2 nachádzajúce sa v k.ú. H. L.. Geometrický plán č. XC/X/XXXX-
X zo dňa 5.12.2016 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov

konania vo výške 100%. Štát má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. V odôvodnení svojho
rozhodnutia uviedol, že žalobou zo dňa 14.01.2008 sa žalobkyňa domáhala určenia vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti a to parc. č. XXX pôvodne zavedená v k.ú. H. L. vo vložke č. XXX, vedenú na M. G., rod.
W., ktorej majetok bol skonfiškovaný podľa Nariadenia SNR 104/1945 Zb. V zmysle návrhu prídelového
plánu potvrdeného Okresnou roľníckou komisiou v Komárne dňa 8.5.1948 malo byť pridelených 498

ha pôdy 36 prídelcom zápisnicou spísanou dňa 31.1.1947 na úrade Miestnej správnej komisie vo H.
L. prevzalo 10 prídelcov role spolu vo výmere 34,5 ha, pričom Y. R. s manželkou prevzal do držby
a úžitku 4,603 ha z parc. č. XXX/X-X. Právny predchodca žalobkyne Y. R., nar. XX.X.XXXX, zomrel
dňa 21.10.1991 a Obvodný súd Bratislava V. dňa 23.10.1997 dedičstvo po ňom prejednal v konaní
D 60/93. Dňa 23.10.1997 bolo teda vydané Osvedčenie o dedičstve, ktoré nadobudlo právoplatnosť
7.11.1997. V zmysle tohto osvedčenia došlo k schváleniu dedičskej dohody, podľa ktorej výmer pôdy

č. 2938/48-11, parc. č. 396/1-2 roľa vo výmere 46037 m2 v 1/1-ine, PK neidentické, nadobudla do
vlastníctva žalobkyňa. Keďže nehnuteľnosti v pozemkovom katastri neidentické, nespĺňali podmienky
na zápis do katastra nehnuteľností, tieto boli zapísané na LV č. XXX v časti iné údaje ako poznámka.
Dňa 15.2.2001 uzatvorila žalobkyňa ako prenajímateľ s Poľnohospodárskym družstvom Veľké Kosihy
nájomnú zmluvu č. XXX, ktorej predmetom bol prenájom pozemkov z parc. č. XXX/X a XXX/X do

užívania družstva na dobu určitú, počnúc od 1.1.2000 na 7 rokov s 2.000,-Sk/ha. Až v roku 2006 sa
dozvedela, že tieto parcely boli zlúčené do „C“ parcely č. XXX/X a túto parcelu v celosti odkúpil vedľajší
účastník. V liste z roku 2006 Obec Veľké Kosihy jej uviedla, že mala vedomosť o vlastníckom práve
žalobkyne, ale sporná parcela bola vo vlastníctve obce a bola vedená na LV č. XXX. Vzhľadom na
tieto skutočnosti mala za to, že vlastnícke právo možno zásadne nadobudnúť len od vlastníka a teda

vlastnícke právo sa nadobúda v takom rozsahu, v akom ho mal pôvodný vlastník. Starosta Obce Veľké
Kosihy vedel, že časť parciel č. XXX/X a XXX/X je vo vlastníctve žalobkyne, len neboli identifikované v
katastrálnom operáte a napriek tomu obec tieto parcely previedla. Poukázala, že má naliehavý právny
záujem na určovacej žalobe, pretože žalovaný bol zapísaný v katastri nehnuteľností ako vlastník. Súd
dňa13.3.2017pripustilzmenupetitunasledovne:Určujesa,žežalobkyňaK.U.,rod.R.,nar.XX.X.XXXX,

r.č. XXXXXX/XXX, bytom F. 8, XXX XX R., občan SR je vlastníčkou novovytvorených parciel - parcela
registra C KN č. XXXX/X ostaná plocha o výmere 3658 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX/XX orná
pôda o výmere 38317 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX/XX orná pôda o výmere 876 m 2, - parcela
registra C KN č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 114 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX/
XX zast. plochy a nádvoria o výmere 264 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX/XX zast. plochy a

nádvoria o výmere 185 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX/XX orná pôda o výmere 590 m 2, - parcela
registra C KN č. XXXX/X ostaná plocha o výmere 151 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX/X ostaná
plocha o výmere 1620 m X nachádzajúcich sa v k.ú. H. L., vytvorených geometrickým plánom Ing.
Yvety Strhanovej č. 8C/5/2008-2 zo dňa 5.12.2016, overeným Okresným úradom Komárno, katastrálny
odbor dňa 28.12.2016 pod č. XXXX/XX, vytvorených z parciel zapísaných Okresným úradom Komárno,

katastrálny odbor, na LV č. XXXX ako - parcela registra C KN č. XXXX ostané plochy o výmere 19169
m 2, - parcela registra C KN č. XXXX/X orná pôda o výmere 280320 m 2, - parcela registra C KN č.
XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 904 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX/XX zast. plochy
a nádvoria o výmere 904 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere
1348 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX/XX orná pôda o výmere 6908 m 2, - parcela registra C KN

č. XXXX/XX orná pôda o výmere 9495 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX ostané plochy o výmere
3398 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX ostané plochy o výmere 7429 m X nachádzajúce sa v k.ú.
H. L.. Geometrický plán č. 8C/5/2008-2 zo dňa 5.12.2016 ako súčasť doplnenia znaleckého posudku
č. 5/2009 zo dňa 12.12.2016 tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Žalovaný ako účastník konania
uviedol, že žalobu žiada zamietnuť. Poukázal na to, že dňa 11.12.2006 uzatvoril žalovaný s vedľajším

účastníkom (jeho postavenie dňom 30.6.2016 zaniklo) kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod
vlastníckeho práva z vedľajšieho účastníka na žalovaného. Vedľajší účastník nadobudol nehnuteľnosti
na základe kúpnej zmluvy, uzatvorenej s Obcou H. L. vo forme notárskej zápisnice č. N 10/2005 a
obec mala toto vlastníctvo nadobudnúť na základe protokolu zo dňa 27.7.1991 od Čsl. štátu - ONV v
likvidácii Komárno. Ďalej uviedol, že žalobkyňa nepreukázala svoje vlastnícke právo voči predmetným

pozemkom, neozrejmila podstatnú vadu výmeru v tom, že absentovalo určenie prídelovej ceny, ani to,
že by bola žalobkyňa, alebo jej právny predchodca prídelovú cenu zaplatil. Uviedol, že výmer nemohol
byť listinou, ktorá by zakladala vlastníctvo právneho predchodcu žalobkyne, pretože boli predložené
zápisnice zo zasadnutia buď roľníckych komisií, alebo iných orgánov miestnych národných výborov,tieto komisie boli vytvárané ako pracovné a len spracovávali podklady ku konečnému rozhodnutiu, o
konečnom prídelovom pláne však rozhodovalo Povereníctvo pôdohospodárstva pozemkovej reformy,
ktoré aj vydalo listinu ako kompetentný orgán a to konečný prídelový plán s rozvrhom prídelových cien

a so splátkovým plánom, kde však právny predchodca žalobkyne nefiguruje. Ďalej poukázal na to, že
právny predchodca žalobkyne sa prídelu vzdal a v ďalších štádiách prídelového konania sa už jeho
meno nevyskytuje. Právny predchodca žalobkyne bol omylom zavedený ako prídelca a to v zápisnici
z roku 1952. Preto nikdy nebol vlastníkom pozemkov, ktoré sú predmetom sporu. Súd prvej inštancie
dňa 10.9.2014 vo veci rozhodol rozsudkom (v poradí tretím) a žalobe vyhovel. Proti tomuto rozsudku

podal odvolanie žalovaný a Krajský súd v Nitre Uznesením č. 8Co/1121/2014-950 zo dňa 18.9.2015
napadnutý rozsudok zrušil a vrátil na ďalšie konanie s tým, že pri skúmaní spisu zistil, že v čase
preskúmavania rozhodnutia predmet konania nie je totožný s predmetom konania tak, ako je vymedzený
v žalobnom návrhu. Súd doplnil dokazovanie a to doplnením znaleckého posudku č. 5/2009, súd sa
oboznámil s ostatnými listinami nachádzajúcimi sa v spise a takto vykonaným dokazovaním ustálil
nasledovnýskutkovýaprávnystavveci.Vpredmetnejveciideosporovékonanieasúdpoznamenáva,že

zásada kontradiktórnosti nie je v právnych predpisoch explicitne formulovaná, avšak patrí k všeobecným
procesným zásadám a je typickou predovšetkým pre sporové konanie, v ktorom jedna strana uplatňuje
svoj nárok a druhá strana sa jeho uplatneniu bráni, teda pre konanie, v ktorom medzi stranami stojí
spor o právo. V takomto konaní strany nakladajú so svojimi procesnými právami s cieľom podporiť svoje
protichodné záujmy. Súčasťou procesnej úlohy oboch strán v konaní je procesná zodpovednosť za to,

že svojimi tvrdeniami a návrhmi vnesú do konania skutkový materiál, ktorý zodpovedá ich záujmom.
Počnúc od 1.7.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorý nahradil
dovtedy platný a účinný právny predpis - zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok. Nová právna
úprava civilného konania je založená na princípe zisťovania skutkového (nie skutočného) stavu, keď
zodpovednosť za výsledok konania je ponechaná na strany sporu. Civilný sporový poriadok je postavený

na princípe skutkových tvrdení a popretia skutkových tvrdení, keď výslovne nepopreté skutkové tvrdenia
strán sporu sa považujú za nesporné. Súd zmenil svoje postavenie aj vo vzťahu k dokazovaniu, keď
vykonanie dokazovania je podmienené návrhom strán sporu, pričom súd rozhoduje len o tom, ktorý z
navrhnutých dôkazov sa vykoná a ktorý nie. Súd z vlastnej iniciatívy už nie je oprávnený vykonávať
dokazovanie okrem prípadov upravených v ustanovení § 185 ods. 2 a 3 CSP. Podľa § 470 ods. 1 CSP ak

nie je ustanovené inak , platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Odvolací súd vo svojom uznesení konštatoval, že závery súdu prvej inštancie o platnosti výmeru č.
2938/48-11 považuje za vecne správne. Rovnako sa stotožnil s právnym názorom súdu prvej inštancie,
o tom, že nebolo preukázané, že vlastníctvo právneho predchodcu žalobkyne Ernestovi Bokrošovi bolo
odňaté, resp., že sa vlastníctva vzdal. V tomto smere nebolo vydané žiadne rozhodnutie o odňatí

prídelu a právne závery súdu prvej inštancie považoval v tomto smere za dostatočné. V konaní nebolo
preukázané, že právni predchodcovia žalobkyne vlastníctvo stratili buď vzdaním sa alebo odňatím
prídelu, k prevzatiu majetku štátom došlo bez právneho dôvodu (titulu), s ktorým vtedy platné právo
spájalo prechod vlastníckeho práva. Ak došlo k zabratiu majetku štátu bez právneho dôvodu, osoba
nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku. Žalobkyňa je jedinou dedičkou po oboch rodičoch.

V tejto súvislosti súd poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súd SR sp. zn. 3Cdo/12/2016 zo dňa
31.3.2016 a teda viazanosť súdu nižšieho stupňa právnym názorom vyššieho stupňa je vykonaním
ústavného princípu práva na súdnu ochranu a spravodlivý proces, ktorého je integrálnou súčasťou.
Súdy rôznych stupňov sú späté nielen určitými vnútornými organizačnými vzťahmi a ich pravidlami,
ale aj požiadavkami vzájomného rešpektu a samozrejmého vnímania autority súdu inštančne vyššieho,

lebo len tým môže byť zabezpečená záruka jednoty (a funkčnosti) celého súdneho systému. Z vyššie
uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom súdu druhej inštancie. V ďalšom
satedasúdprvejinštanciemalzaoberaťpresnouidentifikácioužalovanejparcely,zistiť,ktorýmparcelám
v súčasnosti v katastri nehnuteľnosti označeným zodpovedá pôvodná parcela č. 396/1-2 roľa o výmere
46037 m2, ktoré nadobudli právni predchodcovia žalobkyne. Súd poukazuje aj na rozhodnutie NS

č. R I 1217/22 „ Ani katastrálnej ani pozemkovoknižnej mape nemožno priznať konštitutívny význam
pre skutočnú výmeru, lebo pre rozsah a polohu parciel platí zásada, že pozemková kniha neručí za
presnosť zakreslenia polohy nehnuteľností v pozemkovoknižných mapách a za výmeru, ktorú možno z
nich vypočítať“. Znalkyňa Ing. Yveta Strhanová doplnila znalecký posudok č. 5/2009 dňa 12.12.2016.
Z tohto posudku a vyhotoveného geometrického plánu ( ďalej len GP) vyplýva, že v prílohe č. 1 GP

sú odčlenené parcely, ktoré zodpovedajú pôvodnej parcele č. XXX/X-X roľa o výmere 46037 m2v k.ú.
H. L.: parcela registra C KN č. XXXX/X ostaná plocha o výmere 3658 m 2 - parcela registra C KN č.
XXXX/XX orná pôda o výmere 38317 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX/XX orná pôda o výmere
876 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 114 m 2, - parcelaregistra C KN č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 264 m 2, - parcela registra C KN č.
XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 185 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX/XX orná pôda
o výmere 590 m 2, -parcela registra C KN č. XXXX/X ostaná plocha o výmere 151 m 2,- parcela

registra C KN č. XXXX/X ostaná plocha o výmere 1620 m 2. Vlastnícke práva k novovytvoreným
nehnuteľnostiam sú zapísané na LV č. XXXX ako časť nehnuteľností reg. C KN č. XXXX,XXXX/
X,XX,XX,XX,XX,XX,XXXX,XXXX a duplicitne vo výmere o vlastníctve pôdy č. XXXX/XX-XX, D 60/93,
D not 346/94 ako pôvodná nehnuteľnosť č. XXX/X-X roľa o výmere 46037 m2 označená číslom XX
v prídelovom pláne. Nové vytvorené parcely vyššie uvedené majú spolu výmere XXXXX m2, zbytok

výmery 262 m2 sa nachádza v ceste - parc.reg. C KN č. XXXX zapísanej na LV č. XXXX v prospech
O. H. L.. Jednoduché pozemkové úpravy (JPÚ) slúžia na majetkovoprávne usporiadanie pozemkového
vlastníctva v záujmových lokalitách. Umožnia za pomerne krátky čas usporiadať vlastníctvo na takom
území, kde to nie je možné klasickým spôsobom, napríklad geometrickými plánmi, kúpnymi, zámennými
alebo darovacími zmluvami. JPÚ umožnia nielen sceľovanie poľnohospodárskych a lesných pozemkov
za účelom lepšieho obhospodarovania poľnohospodárskych pozemkov ale územie môže byť nanovo

vlastnícky usporiadané aj pre iné hospodárske účely ako je poľnohospodárske využitie, napríklad za
účelomvytvoreniavlastníckyusporiadanéhoúzemiapreindividuálnubytovúvýstavbualebojehovyužitie
pre rekreačné účely. Rovnako aj na realizáciu veľkých investičných zámerov. Vytvoria sa tak lepšie
podmienky na podnikanie, keďže sa takto umožní viacerým subjektom lepšie a efektívnejšie využitie
pozemkového vlastníctva. Scelenie a reálne rozdelenie nových pozemkov (žiadateľovi (investorovi)

aj ostatným vlastníkom scelí ich pozemky v danej lokalite, oddelí pozemky známych a nezistených
vlastníkov). Obrana žalovaného, že jeho vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti je uvedený ako titul
nadobudnutia - rozhodnutie OPÚ v Komárne č. 2012/00153 zo dňa 8.11.2012 (rozhodnutie o schválení
projektu pozemkových úprav) je účelová. Súd má za to, že vlastnícke právo predchodcom žalobkyne
nikdy nezaniklo, výmer je vkladuschopnou listinou. Jediné, čo možno žalobkyni vytýkať, je skutočnosť,

že neoznámila správe katastra, že sa vedie súdne konanie, takto by bola zapísaná poznámka a iste by
bolo inak nakladané s nehnuteľnosťami v JPÚ. Súd poznamenáva, že Okresný úrad - katastrálny odbor
je viazaný rozhodnutím a preto aj zapísal rozhodnutie OPÚ v Komárne č. 2012/00153 zo dňa 8.11.2012,
avšak opätovne súd uvádza, že vlastnícke právo právnym predchodcom žalobkyne nezaniklo, žalobkyni
určil vlastnícke právo k nehnuteľnostiam tak ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku. Z protokolu

o delimitácii nehnuteľného majetku v zmysle §-u 14 Zák. č. 138/91 Zb. zo dňa 27.7.1991 vyplýva, že
odovzdávajúci ONV v likvidácii v Komárne a nástupným orgánom je Obec Veľké Kosihy a predmetom
delimitácie,okreminého,bolaajparc.č.XXX/X,Xornápôda.ZLVč.XXXprek.ú.H.L.zodňa25.11.2007
č.l. 23 vyplýva, že vlastníkom parc. č. XXX/X a XXX/X je žalovaný v celosti 1/1. Čo sa týka naplnenia
všetkých zákonných podmienok vydržania štátom a obcou, resp. nadobudnutia vlastníctva podľa zák.

č. 138/1991 Zb. k tomuto súd poznamenáva, že štát porušil povinnosť zabezpečiť zápis vlastníctva na
základe výmeru v evidencii nehnuteľností a preto ani nemôže byť považovaný za subjekt dobromyseľný
pre prípadné nadobudnutie svojho vlastníckeho práva. Obec H. L. mohla vlastnícke právo nadobudnúť
len na základe úkonu učineného s vlastníkom predmetných nehnuteľností. Obec H. L. iný úkon ako
podpis delimitačného protokolu s bývalým ONV neučinila, vlastnícke právo mohla nadobudnúť (v zmysle

zák.č. 138/1991 Zb. o majetku obcí) k tomuto majetku, ktorý bol preukázateľne vo vlastníctve štátu.
Teda obec nemohla nadobudnúť vlastnícke právo od nevlastníka. Keďže v konaní nebolo preukázané
vlastníctvo štátu, úkon - podpis delimitačného protokolu nemôže byť právnym úkonom pre jej oprávnenú
držbu. Samotný predstaviteľ obce vo svojich písomnostiach uznáva vlastníctvo žalobkyne. Ide najmä
o list zo dňa 17.8.2006 (čl. 46), kde je uvedené“ zápis na liste vlastníctva v oddiely iné údaje vás

oprávnia na to, aby ste uzatvárali zmluvu s PD, ale hlavne, aby ste nechali vymerať Váš podiel, aby
bol identifikovaný“. Ďalej v liste zo dňa 5.12.2006 (čl. 43) je uvádzané „navrhoval som to, že v prípade
nutnosti vydania nehnuteľnosti v neprospech obce, nebudeme mať žiadne námietky“. Keďže súd
mal za to, že vlastnícke právo z vydržania môže byť založené len na základe právneho úkonu s tým
subjektom práva, ktorému vlastnícke právo v čase jeho vykonania patrilo, teda vlastníctvo nemôže stratiť

vlastník, pokiaľ právny úkon k jeho strate neučinil (tento učinil len nevlastník), a to bez ohľadu na to, či
prípadne v čase úkonu mu zápis v evidencii vlastníctva vlastníctvo potvrdzoval, keďže zápis v katastri
nehnuteľností je hodnoverný a záväzný len pokiaľ sa nepreukáže opak a vlastníctvo od nevlastníka
nadobúdať nemožno. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že právnemu predchodcovi žalobkyne svedčil
zápis v katastri nehnuteľností v podobe poznámky na LV č. XXX pre k.ú. H. L., je možné mať za to, že

likvidátor ONV C.. K. I. nerešpektoval vlastnícky stav a do delimitačného protokolu zaviedol aj sporné
pozemky. F. ak Obec H. L. mala nehnuteľnosti v neoprávnenej držbe, tak ich nemohla ani vydržať a
podmienky vydržania, ktoré predpokladá zákon splnené neboli. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovaný
pretonadobudolvlastníckeprávoodnevlastníkaapretoajzápisvzmyslerozhodnutiaOPÚvKomárneč.2012/00153 zo dňa 8.11.2012 je neplatný, pretože vychádzal zo zavádzajúcich a neplatných podkladov.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP (súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci) a keďže žalobkyňa mala vo veci plný úspech, súd jej

priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie rozhodol tak, že súd znalcovi Ing. J. E., Zvolenská 4, Nitra
priznáva nárok na náhradu trov konania. Žalovaný je povinný zaplatiť znalcovi trovy konania vo výške
100%. Svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP tým, že na tunajšom

súde sa vedie konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti. Súd rozsudkom rozhodol o nároku
na náhradu trov konania tak, že žalobca má nárok na náhradu trov konania vo výške 100%, keďže
mal v spore úspech v celom rozsahu. Počas konania bolo vykonané znalecké dokazovanie, pričom
znalec si uplatnil nárok na zaplatenie odmeny za znalecké dokazovanie. Časť odmeny bola vyplatená
zo zloženého preddavku, o vyplatení zvyšnej časti odmeny súd rozhodol tak, že o nároku na náhradu
trov konania rozhodne súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Keďže trovy znalca neboli v plnom

rozsahu kryté preddavkom na znalečné, súd o priznaní týchto trov rozhodol podľa ustanovenia § 262
CSP tak, že uložil neúspešnej strane, aby tieto trovy znalcovi nahradila.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil s poukazom na
ustanovenie § 365 ods. 1 písm. d), f), h) CSP. Uviedol, že dňa 21.06.2017 sa konalo pojednávanie,

na ktorom bol vyhlásený rozsudok vo veci. S poukazom na ustanovenie § 223 ods. 3 CSP napadnutý
rozsudok bol vyhotovený dňa 12.07.2017 a zasielaný dňa 17.07.2017 na adresu Konečná a Šafár,
s.r.o. Bratislava, Ventúrska 12, teda na adresu bývalého právneho zástupcu žalovaného. Súd v
tomto prípade závažne procesne pochybil, keď nerešpektoval ustanovenie nového právneho zástupcu
žalovaného, odvolanie plnomocenstva bývalému právnemu zástupcovi a plnomocenstvo pre nového

právneho zástupcu boli doručované do súdneho spisu a žalovaný už realizoval prostredníctvom nového
právneho zástupcu vyjadrenie k uzneseniu súdu zo dňa 24.03.2017, vyjadrenie k výzve súdu zo dňa
02.03.2017, nový právny zástupca sa zúčastnil aj pojednávania zo dňa 21.06.2017. Pokiaľ by v tejto
veci nebol iniciatívne postupoval, nezisťoval stav konania, súd by nesprávnym procesným postupom
závažným spôsobom znemožnil žalovanému, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva a to

právo na podanie opravného prostriedku, čím by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Súd v
odôvodnení rozsudku konštatuje, že vlastníctvo právneho predchodcu žalobcu nikdy nezaniklo a tvrdí,
že obrana žalovaného ohľadne vykonania pozemkových úprav je účelová. S týmto tvrdením súdu sa
žalovanýnestotožňuje,poukazujenato,žesúdnesprávneprávneposúdilargumentyatvrdeniauvedené
vo vyjadrení žalovaného k výzve súdu zo dňa 02.03.2017. V tomto vyjadrení poukazuje na to, že na

území obce Veľké Kosihy, miestna časť Okánikovo, prebehli v rokoch 2010 až 2013 pozemkové úpravy
zahŕňajúc aj územie, kde sa predmetné nehnuteľnosti nachádzajú. Mal za to, že aj keby pred vykonaním
pozemkovýchúpravbolosvedčilovlastníckeprávoknehnuteľnostižalobkyni,povykonanípozemkových
úprav právo žalobkyne zaniklo a vlastnícke právo k nehnuteľnosti nadobudol žalovaný právoplatnosťou
rozhodnutiapozemkovéhoúradu.Poukázalnato,že vykonanímpozemkovýchúpravzanikajújednotlivé

pozemky a vlastnícke práva k nim, a vznikajú nové pozemky ako nové predmety vlastníckych
práv. S poukazom na zákon č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení
neskorších predpisov uviedol, že vykonaním pozemkových úprav zanikajú jednotlivé pozemky a
vlastnícke práva k nim a vznikajú nové pozemky ako nové predmety vlastníckych práv. S poukazom na

ustanovenie § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka uviedol, že pozemkové úpravy predstavujú originárny
spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, keďže pôvodné pozemky ako predmet vlastníckeho práva
zanikajú a vzniká nový predmet vlastníckeho práva. Vlastnícke právo k týmto pozemkom sa nadobúda
právoplatnosťourozhodnutiaoschválenívykonaniaprojektupozemkovýchúpravaleboneskoršímdňom
určeným v rozhodnutí. Vyššie uvedené potvrdzuje aj judikatúra českých a slovenských súdov, poukazom

na Nález Ústavného súdu Českej republiky publikovaný pod č. 152/1998 Sb., rozsudok Okresného
súdu v Trenčíne zo dňa 04.09.2013 sp. zn. 16C/12/2006, uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky
zo dňa 26.01.2016 sp. zn. 22Cdo/598/2014, rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky zo dňa
14.03.2012 sp. zn. 28Cdo/730/2011. Vyššie uvedené závery je nutné analogicky aplikovať i na toto
konanie o určenie vlastníckeho práva. Rozhodnutím vtedajšieho Obvodného pozemkového úradu v

Komárne zo dňa 08.11.2012 č. j. 2012/00153, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 26.11.2012 (ďalej
len ako rozhodnutie OPÚvK) bolo schválené vykonanie projektu jednoduchých pozemkových úprav
v katastrálnom území H. L., miestna časť O., okres Komárno. Uvedené rozhodnutie pritom uvádza,
že jeho právoplatnosťou sa nadobúda vlastníctvo k novým pozemkom podľa rozdeľovacieho plánuvyhotoveného vo forme geometrického plánu úradne overeného Správou katastra v Komárne dňa
07.11.2012 pod č. G2-2/12. Vzhľadom na to, že rozhodnutie OPÚvK je správnym aktom, bolo vydané v
medziach právomoci príslušným orgánom a nadobudlo právoplatnosť, mal za to, že súd mal vziať toto

rozhodnutie a priebeh celých pozemkových úprav v obci Veľké Kosihy, miestna časť Okánikovo do úvahy
a touto skutočnosťou sa riadne vysporiadať. S poukazom na ustanovenie § 193 a 194 CSP uviedol, že
súd sa pri rozhodovaní dostatočne nevysporiadal s existenciou rozhodnutia OPÚvK. Naviac ak existuje
rozhodnutie orgánu verejnej moci ako kompetentného orgánu, kladú sa zvýšené nároky na kvalitatívnu
stránku odôvodnenia rozhodnutia vo veci samej, ak sa súd chce od neho odchýliť. Podľa názoru

žalobcu si právna istota občanov na zachovanie autority štátu vyžaduje, aby právoplatné konštitutívne
rozhodnutie orgánu verejnej moci na základe ktorého určitá osoba nadobudla vlastnícke právo k veci,
bolo nespochybniteľnou právnou skutočnosťou. Podstatou uplatňovania verejnej moci v demokratickom
právnom štáte je princíp dobrej viery jednotlivca v správnosť aktov verejnej moci a ochrana dobrej viery
nadobudnuté práva konštituované aktmi verejnej moci. Mal za to, že je žiaduce, aby súd v zásade
vychádzalzrozhodnutíkompetentnýchorgánovalenakoultimaratiopristúpilvodôvodnenýmprípadoch

kukorekciizáverovvyslovenýchvrozhodnutíkompetentnýchorgánov.Zdoterajšíchvyjadreníadôkazov
vyplýva, najmä z vyjadrenia žalovaného k výzve zo dňa 02.03.2017, že žalobkyňa mala vedomosť o
prebiehajúcich pozemkových úpravách v kat. úz. Veľké L., miestna časť O. a napriek tejto skutočnosti
nepodnikla žiadne právne kroky na ochranu svojho domnelého vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Pozemkovými úpravami zanikli všetky doterajšie pozemky a dovtedy existujúce vlastnícke práva viažuce

sa k nim. Boli vytvorené nové pozemky, ktoré sú spôsobilé byť predmetom vlastníckeho práva, pričom
vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam tvoriacim súčasť novovytvorených pozemkov vzniklo v
prospech žalovaného a svedčí mu aj naďalej. Z uvedeného dôvodu nie je možné žalobe vyhovieť,
priznať vlastnícke právo žalobkyni, nakoľko by to bolo v rozpore s vydaným a právoplatným rozhodnutím
orgánu verejnej správy a tým by bola značne narušená právna istota v právnom štáte. Súd v bode 9

rozsudku uvádza, že „právnemu predchodcovi žalobkyne svedčil zápis v katastri nehnuteľnosti v podobe
poznámkynaLVč.XXXprekat.úz.H.L.,jemožnémaťzato,želikvidátorONVJUDr.K.I.nerešpektoval
vlastnícky stav a do delimitačného protokolu zaviedol aj sporné pozemky“, čím mal súd za preukázané
vlastníctvo žalobkyne k nehnuteľnostiam na základe poznámky vyznačenej v KN (pôvodne súčasť
pozemkov č.396/1,2). S týmto názorom súdu nesúhlasí, nakoľko poznámka nepreukazuje vlastnícke

právo k nehnuteľnostiam. Poznámka je úkon katastrálneho odboru, ktorý má len informatívnu funkciu a
nemá vplyv na vznik, zmenu alebo zánik práva k nehnuteľnosti. Jej úlohou je informovať vlastníka alebo
ďalšie dotknuté osoby, prípadne záujemcov o kúpu, o skutočnostiach, ktoré sa týkajú vlastníka alebo
nehnuteľnosti. S poukazom na ustanovenie § 5 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností
a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam uviedol, že na to, aby predmetný list vlastníctva

č. 401 osvedčoval vlastnícke právo právneho predchodcu žalobkyne k nehnuteľnostiam, by bolo nutné,
aby nehnuteľnosti boli uvedené na LV v časti „B“ majetková podstata, čo ale splnené nebolo. Predmetné
LVč.XXXtedaniejemožnépovažovaťzadôkazvlastníctvažalobkyneknehnuteľnostiam.Obsahujelen
poznámku, ktorá sa nehnuteľnosti týka bez toho, aby bolo jasné a zrejmé, čo je účelom danej poznámky.
Navyše zo znenia poznámky na predmetnom LV č. XXX „výmery o vlastníctve č. XXXX/XX-XX, XXXX/

XX-XX, XXXX/XX-XX. Neidentické parcely XXX/X, XXX/X vo výmere 46 037 m2 bývalý kat. úz. O. n/
O parcela č. XXX, XXX vo výmere 48 930 m2 so stavom v poz. katastri“, nie je jasné, aký bol zmysel
poznámky, jej účel a aké účinky mala vyvolávať. Na základe uvedeného súd nesprávne právne posúdil
vtedajší právny stav, pričom priznal inštitútu poznámky účinky nad rámec zákona. Vlastnícke právo sa do
katastra zapisuje na základe vkladu alebo záznamu, pričom poznámka nepredstavuje úkon zakladajúci,

resp. deklarujúci vlastnícke právo k nehnuteľnosti. Právny predchodca žalobcu si musel byť vedomý
tejto skutočnosti, nakoľko v našom právnom poriadku sa uplatňuje princíp ignorantia iuris not excusat a
mal danú situáciu riešiť vlastnou iniciatívou, ak mal záujem dosiahnuť zápis práva k nehnuteľnostiam,
o ktorom sa prípadne domnieval, že mu svedčí. Mal za to, že likvidátor ONV Komárno v likvidácii
JUDr. K. I. rešpektoval zapísaný vlastnícky stav, pričom s najväčšou pravdepodobnosťou postupoval na

základe jemu dostupných podkladov. Vzhľadom na to, že poznámka nepreukazuje vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, nemal JUDr. K.N. na túto skutočnosť prihliadnuť. Keďže ako vlastník nehnuteľnosti
(ako súčasti pôvodných pozemkov) bol v tom čase zapísaný Československý štát na vtedajšom LV č. 2,
pričom nehnuteľnosti boli v správe ONV Komárno, JUDr. K. I. mal povinnosť zahrnúť nehnuteľnosti (ako
súčasť pôvodných pozemkov) do delimitačného protokolu. Naviac uvedená poznámka bola zapísaná na

LV č. XXX, na ktorom bol uvedený ako vlastník Y. R.. Nie je daný žiaden dôvod, prečo by pri delimitácii
štátneho majetku bol býval JUDr. K. I. povinný nahliadať a kontrolovať aj listy vlastníctva súkromných
osôb. Vlastníctvo československého štátu k nehnuteľnostiam (ako súčasti pôvodných pozemkov) po
predchádzajúcej vlastníčke M. G. rod. W. vzniklo na základe konfiškácie poľnohospodárskej pôdy-nehnuteľnosti na základe nariadenia č. 104/1945 Zb. SNR zo dňa 23.08.1945. Nehnuteľnosti (ako
súčasť pôvodných pozemkov) boli pridelené právnemu predchodcovi žalobkyne Y. R. a jeho manželke
do užívania a držby. Ako uviedol v predchádzajúcich vyjadreniach a odvolaniach vo veci, je názoru,

že výmer pôdy č. 2938/48-11 zo dňa 10.05.1948, ktorým žalobkyňa preukazuje vlastnícke právo k
nehnuteľnostiam, má závažné vady a nedostatky, na ktoré viackrát poukázal a to najmä absencia
presnej výmery, k čomu sa pridalo aj nezaplatenie prídelovej ceny, čím sa však súd nestotožnil. Je
názoru, že súd nesprávne skutkovo vyhodnotil celú situáciu ohľadne nadobudnutia vlastníckeho práva
k nehnuteľnostiam po Y. R.. Y. R. síce bol vydaný výmer, ale za pridelené nehnuteľnosti nezaplatil

prídelovú cenu, ktorá mohla byť zaplatená jednorazovo alebo v splátkach. Žalobkyňa do dnešného
dňa nepreukázala zaplatenie tejto prídelovej ceny, pričom povinnosť jej zaplatenia vyplývala priamo
z nariadenia. Žalovaný už poukazoval na skutočnosť, že v konečnom prídelovom pláne s rozvrhom
prídelových cien a splátkovým plánom zo skonfiškovaných poľnohospodárskych pozemkov v kat. úz. H.
L., pôvodne vo vlastníctve M. G., rod. W. zo dňa 23.12.1952 č. IX -613.PR/1/1953 (ďalej ako konečný
prídelový plán) už Y. R. s manželkou ako prídelcovia nefigurovali. Naviac v návrhu prídelového plánu

zo dňa 20.08.1946 je uvedený zápis „užíval 4 roky a odišiel“, pričom na základe ďalších dôkazov
najmä zápisnice zo schôdze na MNV Veľké Kosihy zo dňa 19.12.1952 bolo jasne preukázané, že Y.
R. nebol v danom čase ani aktívnym a ani pasívnym členom JRD a ani na nehnuteľnostiach (ako
súčasti pôvodných pozemkov) nehospodáril samostatne. Miestnym zisťovaním medzi občanmi obce H.
L. bolo zistené, že Y. R. sa z O. odsťahoval, žil v W., kde aj bol prihlásený na trvalý pobyt. Zamestnal

sa vo Vodohospodárskom podniku ako „poriečny“ a pracoval tam po dobu 30 rokov. Zamestnanie
„poriečneho“ si vyžadovalo stálu prítomnosť na pracovisku, pričom išlo o práce s vysokou fyzickou a
časovou záťažou, ktorá bola pomerne náročná aj po technickej stránke. Obec W. je vzdialená od osady
O. približne 17 km, čo v tom období fakticky vylučovalo pravidelné dochádzanie do Okánikova za účelom
obrábania pôdy. Keďže bolo možné v tom čase obrábať pôdu len pomocou živého inventára, musel by

Y. R. pravidelne dochádzať so zvieratami do Okánikova, čo bolo pri takej veľkej vzdialenosti prakticky
nemožné. Z uvedeného je možno vyvodiť, že Y. R. konkludentne opustil nehnuteľnosti a tie neobrábal,
ani iným spôsobom nevyužíval s poukazom na rozhodnutie R 1/1979 a rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp. zn. 3MCdo/5/2013 zo dňa 31.03.2016. Na základe uvedeného je žalobca názoru, že
z uvedených skutočností nadobudol Československý štát legitímne a odôvodnené presvedčenie, že

Ernest Bokroš nehnuteľnosti opustil a preto ani nebolo dôvodné, aby zabezpečil zápis vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam svedčiacim Y. R.. Žalovaný mal za to, že Československý štát bol dôvodne
presvedčený o neexistencii vlastníckeho práva inej osoby k nehnuteľnostiam, preto bol v dobrej viere,
že práve jemu vlastnícke právo k nehnuteľnostiam bez akýchkoľvek pochybností svedčí, aj vzhľadom
na skutočnosť, že žiaden subjekt jeho vlastnícke právo nespochybnil, ba dokonca žiaden subjekt si

svoje domnelé vlastníctvo k nehnuteľnostiam voči Československému štátu neuplatnil. Súd v bode 9.
rozsudku uvádza, že z protokolu o delimitácii nehnuteľnosti majetku zo dňa 27.07.1991 vyplýva, že
odovzdávajúcimbolONVKomárnoanástupnýmorgánomjeobecVeľkéKosihyapredmetomdelimitácie
boli aj nehnuteľnosti (ako súčasť pôvodných pozemkov). Súd podľa názoru žalobcu nesprávne uvádza,
že obec Veľké Kosihy nadobudla vlastnícke právo na základe delimitačného protokolu. Je potrebné

zdôrazniť, že delimitačný protokol predstavuje iba deklaratórny právny akt a má iba deklaratórne
právne účinky, ktoré len potvrdzujú nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Poukázal
na skutočnosť, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam v tom čase svedčilo a bolo platne zapísané v
prospech Československého štátu, pričom tieto nehnuteľnosti boli v správe ONV Komárno. Predmetné
nehnuteľnosti neprešli do vlastníctva obce Veľké Kosihy na základe delimitačného protokolu ako uvádza

súd, ale právnym titulom bol v tomto prípade zákon č. 138/91 Zb. o majetku obcí. Delimitačný protokol
bol len osvedčením tejto právnej skutočnosti vyhotovený v súlade s ustanovením § 14 zákona o majetku
obcí. V danom prípade totiž nejde o prevod vlastníckeho práva, ale o prechod vlastníckeho práva priamo
zo zákona. Pri prechode vlastníctva priamo zo zákona je momentom nadobudnutia vlastníckeho práva
moment, kedy sa zákon o majetku obcí stal účinným, t.j. dňom 01.05.1991. Poukázal na skutočnosť,

že do dnešného dňa nebol delimitačný protokol v žiadnom správnom konaní zrušený, ani v žiadnom
súdnom alebo správnom konaní nebola napadnutá, spochybnená jeho správnosť alebo platnosť. Z tohto
dôvodu nemala obec Veľké Kosihy žiadne pochybnosti o platnom nadobudnutí svojho vlastníckeho
práva k nehnuteľnostiam. Tvrdenie žalobkyne o údajnom uznaní jej vlastníckeho práva obcou Veľké
Kosihy považuje za účelové. V roku 2006 sa obec Veľké Kosihy prvýkrát mohla dozvedieť o tom, že

by mohli existovať určité nároky žalobkyne, a to listom žalobkyne Odpoveď na list z 31.07.2006. V
tejto súvislosti starosta obce sám z vlastnej iniciatívy, ako prejav jeho dobrej vôle riešiť možný budúci
spor, začal preverovať tvrdenia žalobkyne, hoci na to nebol vôbec povinný. Vyjadrenia starostu obce
Veľké Kosihy v liste zo dňa 05.12.2006 „navrhol som to, že v prípade nutnosti vydania nehnuteľnosti vneprospechobcenebudememaťžiadnenámietky“avlistezodňa17.01.2011„nazákladepredloženého
listu vlastníctve č. XXX K. U., na ktorý je podľa výmerov o vlastníctve zapísané vlastnícke právo
k poľnohospodárskej pôde na parc. č. XXX/X, (pôvodné označenie pozemku, ktorého časť tvoria

nehnuteľnosti) v kat. úz. obce Veľké Kosihy spolu o výmere 46 037m2 Obec Veľké Kosihy vám uzná
vlastníctvo k hore uvedeným pozemkom“ nie je možné vykladať ako uznanie vlastníctva žalobkyne k
nehnuteľnostiam obcou. Takýto výklad vyjadrení starostu obce navyše vytrhnutý z kontextu považuje
za účelový. Z gramatického a logického výkladu týchto vyjadrení starostu je možné usúdiť len to, že
ak by sa naozaj platne preukázalo vlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnostiam, nebude Obec H. L.,

robiť s vydaním nehnuteľnosti problémy. Za žiadnych okolností nemožno usudzovať, že Obec H. L.
uznala vlastnícke právo žalobkyne k nehnuteľnostiam, pričom nakoľko žalobkyňa nebola schopná Obci
Veľké Kosihy platne preukázať svoje vlastnícke právo, nemala O. H. L. dôvod pochybovať o svojom
vlastníckom práve. Vyššie uvedeného závery preukazuje aj skutočnosť, že v rokoch 2000 až 2002
prebehlo v Obci H. L. konanie o obnovenie evidencie niektorých pozemkov a právnych vzťahov k nim
a s tým súvisiace zostavenie registra obnovenej evidencie pozemkov (ďalej len ROEP). V rámci ROEP

bol v súlade s § 5 ods. 4 zákona č. 180/1995 Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva
k pozemkom v obci zverejnený oznam správneho orgánu o jeho začatí, pričom toto oznámenie bolo
vyvesené až do schválenia registra. V rámci predmetného konania bol v súlade s právnymi predpismi
zverejnenýnávrhROEP.ŽalobkyniboltieždoručenývýpisnávrhuROEP,ktorýprevzaladňa09.10.2001.
V rámci uvedeného procesu ROEP nepodala žalobkyňa žiadne návrhy, ani námietky voči ROEP,

napriek tomu, že v návrhu ROEP nebola vedená ako vlastník nehnuteľností, pričom preukázateľne
bola účastníkom ROEP. Žalobkyňa, ktorá si musela byť vedomá skutočnosti, že jej vlastnícke právo
k nehnuteľnostiam podľa zápisu v KN nesvedčí, nebol počas procesu ROEP aktívny a aktívne sa
nedomáhala svojho domnelého vlastníctva k nehnuteľnostiam, hoci mala na to viacero prostriedkov a
príležitostí k dispozícii. Z vyššieho uvedeného jasne vyplýva, že aj s ohľadom na pasivitu žalobkyne

bola Obec H. L. po celý čas dobromyseľná v tom, že jej vlastnícke právo k nehnuteľnosti patrí, čo
osvedčoval aj zápis v evidencii nehnuteľností. Súd v rozsudku v bode 9 uvádza, že vlastnícke právo z
vydržania môže byť založené len na základe právneho úkonu s tým subjektom práva, ktorému vlastnícke
právo v čase jeho vykonania patrilo, teda vlastníctvo nemôže stratiť vlastník, pokiaľ právny úkon k jeho
strate neučinil. S týmto tvrdením súdu nie je možné súhlasiť, nakoľko popiera zmysel inštitútu vydržania

ako takého. Súd nesprávne uvádza, že nadobudnutie vlastníckeho práva nastáva na základe právneho
úkonu. K nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním dochádza na základe právnej skutočnosti, ktorou
je uplynutie času. Právna teória a právna prax ustálila tieto podmienky, ktoré musia byť splnené na
úspešné vydržanie a to spôsobilý predmet vydržania, oprávnená držba, držba musí byť nepretržitá
počaszákonomstanovenejdoby,subjektvydržania.Žalovanýmalzato,žesúdzrejmemylneinterpretuje

právne predpisy a nerozlišuje medzi nadobudnutím vlastníckeho práva vydržaním na základe právnej
skutočnosti (uplynutie času) a listinou prípadne deklarujúcou túto skutočnosť. Takouto listinou môže
byť aj rozsudok súdu o určení vlastníckeho práva alebo v zmysle § 63 zákona č. 323/1992 Zb. o
notároch a notárskej činnosti aj osvedčenie vyhlásenia o vydržaní. Vzhľadom na skutočnosť, že v
evidencii nehnuteľností boli ako vlastníci nehnuteľností vždy zapísaní právni predchodcovia žalovaného,

resp. žalovaný a nikdy nie Y. R. ako predchodca žalobkyne, mohli nadobudnúť za predpokladu, že
dovtedyvlastníckeprávonemali,danénehnuteľnostidosvojhovlastníctvavydržanímnazákladeprávnej
skutočnosti uplynutím vydržacej doby, pričom pri osvedčovaní tejto skutočnosti by nebol potrebný
žiaden úkon s „doterajším vlastníkom“, keďže osoba zapísaná v katastri nehnuteľností a osoba, ktorá
prípadne nadobudla vlastnícke právo vydržaním boli totožné. V prípade, ak by súd usúdil, že právnym

predchodcom žalovaného nesvedčilo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam, mal za to, že ho v tomto
prípade nadobudli titulom vydržania. Ako uvádza vo vyjadrení k odvolaniu, za predpokladu, že ho
predtým nemali, nadobudol podľa jeho názoru Československý štát vlastnícke právo k nehnuteľnostiam
vydržaním najneskôr dňa 01.04.1984 a Obec H. L. najneskôr dňa 27.07.2001. Na základe uvedených
skutočností mal za to, že boli platne a účinne splnené podmienky vydržania vlastníckeho práva k

nehnuteľnostiam, pre prípad, že im toto právo pôvodne neprislúchalo, aj Československým štátom
aj Obcou H. L.. Tvrdenie žalobkyne, že Československý štát stratil svoju dobromyseľnosť z dôvodu
porušenia povinnosti zabezpečiť zápis vlastníckeho práva v prospech Y. R., považuje za účelové. Mal
za to, že orgány Československého štátu boli v dôsledku opustenia nehnuteľnosti Y. R. presvedčené,
že konajú správne a žiadnu povinnosť neporušili. Ochota starostu Obce H. L. riešiť prípadný spor so

žalobkyňou ohľadne nehnuteľností nemôže byť interpretovaná ako uznanie vlastníctva žalobkyne k
nehnuteľnostiam, či stratu dobromyseľnosti Obce H. L.. Poukázal ohľadne posúdenia dobromyseľnosti
držiteľa na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/287/2006. Ďalej uviedol,
že považuje odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie za nepreskúmateľné. Bol názoru,že právne závery uvedené v napadnutom rozsudku spolu s jeho nedostatočným odôvodnením nie
sú právne udržateľné v právnom štáte v dôsledku závažného porušenia práva na súdnu ochranu
a práva na spravodlivý súdny proces. Ďalej namietal, že súd v ďalších nárokoch priznal žalobcovi

náhradu trov konania vo výške 100 % a štátu nárok na náhradu trov konania voči žalovanému. V
prípade úspechu žalovaného v spore, by náklady a trovy konania mala v plnom rozsahu znášať
výlučne žalobkyňa, nakoľko bola žaloba podaná nedôvodne, žalobkyňa pokračovala v spore neúčelne
a úmyselne navyšovala trovy. V súvislosti s uvedeným zdôraznil, že súdom nariadené vyhotovenie
znaleckého posudku Ing. Strhanovej č.15/2016 bolo podľa jeho názoru neúčelné, v prípade ak by súd

aplikoval správne právne posúdenie vo vzťahu k právnym dôsledkom pozemkových úprav, nebol by ho
vôbec nariadil. Súd teda zbytočne nariadil vypracovanie znaleckého posudku a nehospodárne navýšil
trovy konania. Z toho dôvodu žiadal, aby náklady na vypracovanie znaleckého posudku (t.j. odmenu
znalca) znášala rovnako v plnom rozsahu žalobkyňa. Navrhol, aby odvolací sú zmenil napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu zamietne , žalovanému prizná nárok na náhradu trov
konania v rozsahu 100 % a rozhodne, že štát má nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný s poukazom na ustanovenie § 365
ods. 1 písm. b) a d) CSP. Namietal s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 CSP, že súd zvolil
nesprávny procesný postup, nakoľko o výške trov konania je povinný rozhodnúť až po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí. Uviedol, že rozsudok súdu ešte nenadobudol právoplatnosť,

rovnako tak ani výroky o náhrade trov konania nenadobudli právoplatnosť a ani vykonateľnosť. Je
názoru, že súd nemôže rozhodnúť o výške trov konania ak výroky ohľadne nárokov na náhradu
trov konania ešte nie sú právne zaväzujúce. S poukazom na odôvodnenie napadnutého uznesenia v
bode 1., v bode 3. uviedol, že keďže rozsudok súdu ako rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, ešte
nenadobudol právoplatnosť, nebol podľa názoru žalovaného súd oprávnený rozhodnúť o výške trov

konania s poukazom na ustanovenie § 262 ods. 2 OSP. Až právoplatnosťou rozhodnutia ktorým sa
konanie skončí, možno s úplnou istotou tvrdiť, ktorá strana mala úspech v spore a v akom rozsahu.
Zároveňpoukázalnaskutočnosť,ževpredmetnomkonanízložilažalobkyňapreddavoknatrovydôkazu,
ktorýsavplnomrozsahupoužilnaúhradučastiodmenyznalca,čovšaknebolopostačujúce.Akouvádza
v článku 4. odvolania po bodom b) a c), v zmysle doručeného rozsudku má nárok na náhradu trov nielen

žalobkyňa ale aj štát. V doručenom uznesení však nie je určená výška náhrady trov konania, na ktorú
má nárok žalobca a výška náhrady trov konania, na ktorú má nárok štát. Uznesenie, ktoré súd spolu s
rozhodnutímvovecisamejvydal,bolovydanévrozporesustanoveniamiCSP,čímdošloknesprávnemu
procesnému postupu zo strany súdu a tým k porušeniu práva na spravodlivý proces žalovaného. Takýto
postup vykazuje znaky ľubovôle, keďže príslušné ustanovenia zákona neboli súdom rešpektované a

dodržané, čo značne narušilo rovnosť zbraní strán sporu a zákaz prekvapivých rozhodnutí. Nakoľko súd
rozhodol o výške náhrady trov, na ktorú náhradu mal byť zaviazaný žalovaný skôr, ako sa jeho povinnosť
nahradiť trovy konania stala právoplatnou a vymáhateľnou, mal za to, že takýto stav predstavuje značnú
nespravodlivosť, poškodenie procesných práv žalovaného a porušenie práva žalovaného na spravodlivý
súdny proces. Poukázal na to, že v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhoduje o výške náhrady trov konania

súdny úradník. Ako vyplýva z uznesenia, to bolo vydané priamo sudkyňou, nie súdnym úradníkom, ako
to predpokladá zákon. Je názoru, že práve prenesenie zodpovednosti rozhodovať o výške trov konania
zo sudcov na súdnych úradníkov má byť premietnutím princípu rýchlosti a hospodárnosti konania do
súdnejpraxeaodbremenenímsudcov,abymohlivenovaťvšetkusvojupozornosťrozhodnutiamomerite
veci. Rozhodovanie sudcov o výške náhrady trov konania tak predstavuje neúčelný postup, ktorý je

v rozpore s princípmi civilného procesu a míňa sa tak ich účinkom. Ďalej namietal neurčitosť výroku
napadnutého uznesenia s poukazom na ustanovenie § 236 CSP. Uviedol, že je názoru, že nepostačuje
ak písomné vyhotovenie uznesenia obsahovalo len podstatné náležitosti a spĺňalo tak kvantitatívnu
stránku, ale musí byť splnená aj kvalitatívna stránka jednotlivých náležitostí. Z doručeného uznesenia
a z jeho výroku nie je jasné, na akú povinnosť súd zaväzuje žalovaného. Iba uvádza, že „žalovaný

je povinný zaplatiť znalcovi trovy konania vo výške 100%.“ Z uvedeného však nevyplýva, akú sumu
má žalovaný zaplatiť a ani to, kde ju má zaplatiť, resp. akým spôsobom a v akej lehote. Formulovaný
výrok uznesenia nespĺňa požiadavky presnosti a určitosti výroku súdneho rozhodnutia. Výrok uznesenia
nespĺňa potrebnú kvalitatívnu stránku, nakoľko v ňom nie je jasne určitá povinnosť - výška náhrady
trov, ktorú má uhradiť žalovaný, spôsob úhrady, popr. miesto, kam sa má suma zaplatiť a lehotu, v

rámci ktorej majú byť dané trovy zaplatené. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej
inštancie zrušil.5. Žalobkyňa sa písomným podaním zo dňa 17.08.2017 vyjadrila k podanému odvolaniu žalovaného
voči rozsudku súdu prvej inštancie. S poukazom na odvolacie dôvody žalovaného uviedla, že zo strany
súdu prvej inštancie nedošlo k takému pochybeniu, ktoré by zabránilo žalovanému, aby uskutočňoval

svoje procesné práva. Uvedené v konečnom dôsledku uznáva ja sám žalovaný, ktorý uvádza, že k
znemožneniu uskutočniť procesné práva nedošlo, len k nemu mohlo dôjsť. Súd prvej inštancie v ods. 8
odôvodnenia napadnutého rozsudku uvádza, že žalovaný konal účelovo, keď označil rozhodnutie OPÚ
v Komárne č. 2012/00153 (rozhodnutie o schválení projektu pozemkových úprav) ako titul nadobudnutia
sporných nehnuteľností. Žalobkyňa sa s týmto názorom stotožňuje a uvádza, že JPÚ sa začali na

návrh žalovaného na vykonanie jednoduchých pozemkových úprav so zjednodušenou dokumentáciou v
časti kat. úz. H. L., doručeným Obvodnému pozemkovému úradu v Komárne dňa 26.08.2009 (uvedené
vyplýva z rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu v Komárne č. j. 2010/00319 zo dňa 24.02.2010).
Žalovaný návrh na vykonanie JPÚ odôvodnil tým, že došlo k podstatným zmenám vo vlastníckych a
užívacíchpomeroch,pričomvnávrhuzamlčal,žesúčasťounávrhusúparcelydotknutésporomourčenie
vlastníckeho práva vedenom Okresným súdom Komárno pod sp. zn. 8C/5/2008. Žalovaný na podporu

svojho právneho názoru, že vlastníctvo k spornej parcele, resp. k sporným parcelám nadobudol JPÚ
ako jedným zo spôsobov originárneho nadobudnutia vlastníckeho práva, označil judikáty Najvyššieho
súdu ČR. Okrem skutočnosti, že uvedené judikáty nie sú rozhodnutiami najvyšších právnych autorít
ako ich má na mysli CSP, tak časti odôvodnenia boli vytrhnuté z kontextu, aby zapasovali do právnej
argumentácie žalovaného. Čo sa týka rozhodnutí Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 22Cdo 598/2014, sp. zn.

28Cdo 730/2011, v obidvoch sporoch boli na strane žalobcu obce. Z uvedeného vyplýva, že vlastníckeho
práva sa v zmysle označeného rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR domáhala samotná obec, v ktorej
katastri sa sporné parcely nachádzali, pričom v procese pozemkových úprav obec vlastnícke právo
žalovanej nerozporovala. V tomto konaní boli skutkové okolnosti diametrálne odlišné. Obec Veľké
Kosihy o vlastníckom práve žalobkyne vedela, napriek tomu sporné parcely previedla na spoločnosť

EMOS CONSULTING, a.s., ktorá ich následne previedla na žalovaného. Žalovaný napriek skutočnosti,
že žalobkyňa sa domáhala určenia vlastníckeho práva k sporným parcelám, podľa názoru žalobkyne
účelovo podal návrh na vykonanie JPÚ, pričom spor so žalobkyňou v tomto procese absolútne ignoroval.
Taktiež obec H. L., ktorá pôvodne previedla parcely, nemala záujem uviesť v procese JPÚ, že už
EMOS CONSULTING, a.s. bol zo strany žalobkyne dôvodne spochybňovaný ako intabulovaný vlastník.

Pokiaľ žalovaný spochybnil nesprávne práve posúdenie inštitútu poznámky, keď na základe poznámky
vyznačenejvkatastrimalzapreukázanévlastníctvožalobkyne,žalobkyňauviedla,žeuvedenýargument
súdu mal len dotvoriť celkovú mozaiku o prechode vlastníckeho práva na žalobkyňu, v žiadnom prípade
nebol zápis poznámky kľúčovým argumentom hovoriacim v prospech vlastníctva žalobkyne. Tým bol
samozrejme výmer č. 2938/48-11, ktorý bol aj v zmysle uznesenia KS Nitra č. k. 8Co/1121/2014-950

zo dňa 18.09.2015 vkladuschopnou listinou. Pokiaľ argumentuje žalovaný nesprávnym skutkovým
zistením a právnym posúdením vo veci vo vzťahu k nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam
Československým štátom, nesprávnym skutkovým zistením a právnym posúdením veci vo vzťahu k
nadobudnutiu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam Obcou H. L. a nesprávnym právnym posúdením
inštitútu vydržania ako spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva žalobkyňa uviedla, že uvedenými

otázkami sa už zaoberal Krajský súd v Nitre v zrušujúcich uzneseniach č. k. 8Co/69/2013-738 zo dňa
31.10.2013, č. k. 8Co/1121/2014-950 zo dňa 18.09.2015, preto nie je dôvod, aby ich žalovaný opätovne
otváral, pričom súd prvej inštancie bol viazaný právnym názorom súdu odvolacieho. Súd prvej inštancie
jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia, právne argumenty strán a ako ich
vyhodnotil. Skutočnosť, že rozhodnutie súdu nebolo v súlade s očakávaniami žalovaného, nič nemení na

tom, že rozsudok súdu prvej inštancie z hľadiska odôvodnenia spĺňa parametre na základe rozhodnutia
podľa § 220 CSP. Ďalej mala za to, že zo strany súdu nedošlo k žiadnemu procesnému pochybeniu,
ktoré by zabránilo žalovanému, aby uskutočňoval svoje procesné práva. Uvedené v konečnom dôsledku
uznával aj žalovaný, ktorý uvádza, že k znemožneniu uskutočniť procesné práva nedošlo, len k nemu
mohlo dôjsť. Žalovaná navrhla, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako

vecne správny a priznal jej náhradu trov odvolacieho konania.

6. Žalovaný sa písomným podaním zo dňa 19.09.2017 vyjadril k vyjadreniu žalobkyne. Uviedol, že práve
žalobkyňa mala byť tá, ktorá mala a mohla na existenciu sporu upozorniť. Práve ona mohla v prípade
záujmu namietať priebeh JPÚ, keďže ako jasne vyplýva z už predložených dôkazov nachádzajúcich

sa v súdnom spise, žalobkyňa bola účastníkom JPÚ, ktorých predmetom boli aj sporné nehnuteľnosti.
Avšak žalobkyňa sa aj napriek tejto skutočnosti svojho vlastníckeho práva nedomáhala, priebeh JPÚ
nerozporovala, dokonca sa nesnažila ani o zápis tohto stavu do katastra nehnuteľností. Ak sa žalobkyňa
domnieva, že práve jej patrilo a patrí vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, mala to byť práveona, kto mal svoje tvrdené vlastnícke právo uplatňovať a uplatniť všetky dostupné právne prostriedky
na jeho ochranu. Žalovaný nebol v žiadnom prípade povinný existenciu tohto sporu oznamovať. K
tvrdeniu žalobkyne, že žalovaný uviedol na podporu svojich tvrdení rozhodnutia Najvyššieho súdu

Českej republiky, ktorý nie je považovaný za najvyššiu právnu autoritu v zmysle zákona č. 160/2015 Z. z.
uvádza, že CSP priamo nedefinuje, ktoré orgány a súdy považuje za najvyššie právne autority. Najvyšší
súd Českej republiky je ako jeden z dvoch najvyšších súdnych autorít v Českej republike slovenskými
súdmi konštantne rešpektovanou právnou a súdnou autoritou. Navyše žalovaný uviedol na podporu
svojej argumentácie aj viacero rozhodnutí slovenských súdov. V tejto súvislosti poukazuje na fakt, že

žalobkyňa si vo svojej argumentácii sama odporuje, keďže ona sama sa na rozhodnutia Najvyššieho
súdu Českej republiky odvoláva. Vo vzťahu k argumentácie žalobkyne, že v rozhodnutiach Najvyššieho
súdu Českej republiky sp. zn. 22Cdo 598/2014 a sp. zn. 28Cdo 730/2011 uvedených žalovaným v
odvolaní bola uvedená ako strana sporu obec, je názoru, že táto skutočnosť nie je v žiadnom prípade
relevantná. Obec, ako aj fyzické a právnické osoby vystupujú v občianskoprávnych vzťahoch ako
rovnocenné subjekty a nie je dôvodom ich postavenie odlišovať. Citácia rozhodnutia Najvyššieho súdu

Českej republiky, ktorú vo vyjadrení uvádza žalobkyňa, je možné dokonca priamo aplikovať aj na
tento prípad, keď rovnako ako v ich prípade žalobkyňa, obec ako žalobkyňa v spomínanom prípade
nezisťovala, či zápis v katastri zodpovedá skutočnému stavu, bola účastníkom JPÚ, pričom však svoje
domnelé vlastnícke práva nehájila a priebeh ani výsledok JPÚ nerozporovala. Týmto svojim konaním
tak v citovanom prípade pochybila. Žalobkyňa vyvádza mylné a nesprávne závery z vyššie uvedeného.

Nemožno tvrdiť, že Obec Veľké Kosihy mala vedomosť o vlastníckom práve žalobkyne, keď žalobkyňa
svoje domnelé vlastnícke právo nepreukázala. Niet pochybnosti o tom, že Obec Veľké Kosihy ako platne
zapísaný vlastník v katastri nehnuteľností mohla s uvedenými nehnuteľnosťami nakladať a scudzovať
ich. V súvislosti s JPÚ nemala Obec Veľké Kosihy žiadnu povinnosť uviesť, či už existenciu tohto sporu
alebo spochybňovanie vlastníckeho práva žalovaného žalobkyňou. Túto povinnosť si mala splniť a

iniciatívuvtomtosmeremalavyvinúťžalobkyňa,keďžeonaspochybňovalavlastníckeprávozapísaného
vlastníka. Žalobkyňa vo vyjadrení uvádza, že poznámka zapísaná v katastri nehnuteľností mala dotvoriť
celkovú mozaiku o prechode vlastníckeho práva na žalobkyňu. S uvedeným sa nestotožňuje a uvádza,
že úlohou poznámky nie je v žiadnom prípade dotvárať mozaiku prechodu vlastníckeho práva, ale slúži
na zápis iných skutočností.

7. Žalobkyňa sa písomným podaním zo dňa 30.10.2017 vyjadrila k podanému vyjadreniu žalovaného.
Uviedla, že žalovaný vo svojom vyjadrení uvádza, že žalobkyňa mala byť tá, kto mal a mohol na
existenciu sporu upozorniť a práve ona mohla v prípade záujmu namietať priebeh JPÚ, keďže ako
jasne vyplýva z už predložených dôkazov nachádzajúcich sa v spise, žalobkyňa bola účastníkom JPÚ,

ktorých predmetom boli aj sporné nehnuteľnosti. Uvedené tvrdenie žalovaného považuje za účelové.
Ako vyplýva z projektu pozemkových úprav Kosihy- výpis z registra pôvodného stavu, účastníkom JPÚ
bola právna predchodkyňa žalobkyne Anna Bokrošová, bytom Medveďovej 1, Bratislava. Ako vyplýva z
projektu predmetom JPÚ vo vzťahu k právnej predchodkyni žalobkyne, bola parcela pôvodného stavu
XXX/X o výmere 38930 m2 v kat. úz. H. L. v 1-ine, výmera vlastníckeho podielu 19465m2. Ako vyplýva

z osvedčenia o dedičstve sp. zn.1D 395/2010-31 Dnot 89/2010 zo dňa 13.01.2011, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 13.01.2011, žalobkyňa zdedila pozemok parcela registra „E“ parc. č. XXX/X orná
pôda o výmere 38930 m2 v 1-ine, výmera pripadajúca na podiel 19465m2 v kat. úz. H. L.. Takže ak
bola v listine predloženej žalovaným výpis - z registra pôvodného stavu PJPÚ Veľké Kosihy- doručenie
zo dňa 11.03.2011 uvedená ako vlastník žalobkyňa, tak jedine vo vzťahu k pozemku parcela registra

„E“ parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 38930 m2 v 1-ine, výmera pripadajúca na podiel 19465m2 v
kat. úz. H. L.. Určenie vlastníckeho práva k tomuto pozemku však nie je predmetom tohto konania. Čo
sa týka nehnuteľnosti, ktorá je predmetom konania, žalobkyňa v styku s obcou H. L., PD H. L., ako
aj správnymi orgánmi ako Správa katastra Komárno a Katastrálny úrad v Nitre vždy vystupovala ako
faktickývlastníkspornejnehnuteľnosti,pričompozápisežalovanéhoakovlastníkaspornejnehnuteľnosti

do katastra nehnuteľností sa mohla domáhať svojho vlastníckeho práva jedine súdnou cestou. Čo sa
týka argumentácie žalovaného JPÚ, tak túto argumentáciu použil žalovaný až potom, ako odvolací súd
vyslovil svoj právny názor, že prídelová listina predložená žalobkyňou je platnou a vkladuschopnou
listinou. Ako už bolo uvedené, žalobkyňa bola účastníkom JPÚ z titulu vlastníckeho práva k celkom inej
parcele, preto argumentácia žalovaného, že vykonaním pozemkových úprav zaniklo právo žalovanej

k spornej nehnuteľnosti je právne irelevantná. Ako už žalobkyňa uviedla v predchádzanom vyjadrení,
samotný žalovaný bol iniciátorom pozemkových úprav, pričom pri tvorbe projektu JPÚ existenciu
súdneho sporu so žalobkyňou odignoroval. Domnieva sa, že zahrnutie spornej nehnuteľnosti do JPÚ
bolo účelovou snahou žalovaného sťažiť uplatnenie si vlastníckeho práva žalobkyne, keďže po vykonanípozemkových úprav nemohol odvolací súd potvrdiť vlastnícke právo v prospech žalobkyne, nakoľko
špecifikácie spornej nehnuteľnosti sa zmenila.

8. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej aj
ako „CSP“) po zistení, že odvolanie bolo podané oprávnenou stranou v zákonom stanovenej lehote na
podanie odvolania (§ 359 CSP § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, prejednal
odvolania žalovaného proti napadnutému rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj proti napadnutému
uzneseniusúduprvejinštanciebeznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1CSP)zasplnenia

povinnosti ustanovenej v ustanovení § 219 ods. 3 CSP pri napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie
a dospel k záveru, že odvolania žalovaného nie sú dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie, ako aj napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil podľa § 387
ods. 1 CSP.

9. Podľa § 470 ods.1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP) ak nie je

ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

10. Podľa § 470 ods.2 zákona č. 160/2015 Z.z. (ďalej len CSP) právne účinky úkonov, ktoré v konaní
nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon
použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať

ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a
sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

11. Dňom 01. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (CSP),
ktorý zákon zrušil OSP a ustanovil, že platí aj pre (dovtedy) začaté konania (princíp okamžitej

aplikovateľnosti), keď účinky úkonov dovtedy učinených podľa OSP zostávajú zachované.

12. Podľa § 387 ods. 1 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

13. Podľa § 387 ods.2 CSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

14. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa sa v danej právnej veci podanou žalobou zo dňa 14.01.2008

domáhala (v znení uznesením súdom prvej inštancie ostatnej pripustenej zmeny petitu žaloby č. k.
8C/5/2008-1070 zo dňa 13.03.2017), že je vlastníčkou v podiele 1/1 novovytvorených parciel -parcela
registra C KN č. XXXX/X ostaná plocha o výmere 3658 m 2,-parcela registra C KN č. XXXX/XX orná
pôda o výmere 38317 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX/XX orná pôda o výmere 876 m 2, -
parcela registra C KN č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 114 m 2, - parcela registra C

KN č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 264 m 2, - parcela registra C KN č. 2132/71 zast.
plochy a nádvoria o výmere 185 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX/XX orná pôda o výmere 590
m 2, - parcela registra C KN č. XXXX/X ostaná plocha o výmere 151 m 2, - parcela registra C KN č.
XXXX/X ostaná plocha o výmere 1620 m 2 nachádzajúcich sa v k.ú. H. L., vytvorených geometrickým
plánom Ing. Yvety Strhanovej č. 8C/5/2008-2 zo dňa 5.12.2016, overeným Okresným úradom Komárno,

katastrálny odbor dňa 28.12.2016 pod č. XXXX/XX, vytvorených z parciel zapísaných Okresným úradom
Komárno, katastrálny odbor, na LV č. XXXX ako -parcela registra C KN č. XXXX ostané plochy o
výmere 19169 m 2, -parcela registra C KN č. XXXX/X orná pôda o výmere 280320 m 2, - parcela
registra C KN č. XXXX/XX zast. plochy a nádvoria o výmere 904 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX/
XX zast. plochy a nádvoria o výmere 904 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX/XX zast. plochy a

nádvoria o výmere 1348 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX/XX orná pôda o výmere 6908 m 2, -
parcela registra C KN č. XXXX/XX orná pôda o výmere 9495 m 2, - parcela registra C KN č. XXXX
ostané plochy o výmere 3398 m 2, parcela registra C KN č. XXXX ostané plochy o výmere 7429 m
2 nachádzajúce sa v k.ú. Veľké Kosihy s tým, že geometrický plán č. 8C/5/2008-2 zo dňa 5.12.2016
tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku. Svoju žalobu odôvodnila tým, že pôvodne podľa zápisu v

pozemkovej knihe pre kat. úz. H. L. vo vložke č. XXX bola vlastníkom parc. č. XXX M. G., rod. W., ktorej
majetok bol skonfiškovaný podľa Nariadenia SNR č.104/1945 Zb. o konfiškácii a urýchlenom rozdelení
pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa.
Rozhodnutím o konfiškácii prešli nehnuteľnosti do vlastníctva štátu. V zmysle návrhu prídelového plánupotvrdeného Okresnou roľníckou komisiou v Komárne dňa 08.05.1948 malo byť pridelených 4.979.678
m2 pôdy 36 prídelcom. Pod poradovým číslom 27 bol ako prídelca vedený Y. R. s manželkou, pričom
prídel bol označený parc. č. XXX/X-X o výmere 46.037 m2. Prídel bol identifikovaný grafickým plánom zo

dňa 20.08.1946 v mierke 1.2880 geometrický vytýčený a užívaný, ktorý zodpovedá kópii z katastrálnej
mapy a z pozemkového registra, mapový list 6, vyhotovený dňa 04.10.2007. Zápisnicou spísanou dňa
31.01.1947 na úrade Miestnej správnej komisie vo Veľkých Kosihách prevzalo 10 prídelcov role spolu vo
výmere 345.277 m2, pričom Y. R. s manželkou prevzal do držby a úžitku 46.037m2 z parc. č. 396/1-2, čo
svojim podpisom potvrdil v samotnej zápisnici. Dňa 30.09.1949 sa dostavilo na sekretariát MOKSČ vo

Veľkých Kosihách 16 prídelcov, aby sa vzdali prídelu pôdy a poľnohospodárskych usadlostí a tieto boli
odovzdané do obhospodarovania Československým štátnym majetkom, o čom bola spísaná zápisnica.
Dňa 19.12.1952 bola na MNV vo H. L. spísaná zápisnica vo veci vyúčtovania s prídelcami, ktorí sa
vzdali svojich prídelov pochádzajúcich z konfiškovaných majetkov M. G., v zápisnici sa nachádza pod
bodom 7. Y. R. a manželka K. rod. G., pričom je tam dodatok „omylom som to sem zaviedol“. Potom
nasleduje ešte raz bod 7., ale v tomto bode je už uvedený prídelca C. T. s manželkou. V zápisnici je

zachytených 11 prídelcov, ktorí sa vzdali svojich prídelov. Celkom sa svojich prídelov vzdalo 27 prídelcov,
pričom Y. R. s manželkou sa svojho prídelu nevzdali. V dedičskom konaní po poručiteľovi Y. R., zomr.
dňa 21.10.1991 vedenom na Okresnom súde Bratislava V pod sp. zn. D 60/93, Dnot 346/94 bolo
dňa 23.10.1997 vydané osvedčenie o dedičstve, právoplatné dňa 07.11.1997, podľa ktorého došlo k
schváleniu dedičskej dohody, podľa ktorej výmer o vlastníctve pôdy č. 2938/48-11, parc.č.XXX/X-X roľa

vo výmere 46.037 m2 v 1/1-ine v PK neidentické, v KN ako parc. č. XXX/X orná pôda a parc. č. XXX/X
orná pôda spolu vo výmere 46.037 m2, nadobudla žalobkyňa a predmetné osvedčenie bolo zapísané do
súboru popisných informácií katastra nehnuteľností dňa 21.01.1998 číslom zmeny 4/98. Parc. č. XXX/X
orná pôda a parc. č. XXX/X orná pôda spolu vo výmere 46.037 m2, v pozemkovom katastri neidentické
nespĺňali podmienky pre zápis do katastra nehnuteľností (nevychádzali z údajov katastra), nakoľko sa

na Správe katastra nenachádzali výmery o prídele pôdy do vlastníctva č. 2938/48-11 a č. 1982/48-11,
ani ich grafické časti, na základe ktorých by sa dali identifikovať výmerové parc. č. XXX/X roľa a parc.
č. XXX/X roľa spolu vo výmere 46.037 m2 a parc. č.XXX roľa a parc. č. XXX roľa spolu vo výmere
10.000 m2 a 38.930 m2, preto boli predmetné nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX v časti iné údaje ako
poznámka. Dňa 15.02.2001 uzatvorila žalobkyňa ako prenajímateľ s PD Veľké Kosihy nájomnú zmluvu

č.XXX, ktorej predmetom bol prenájom pozemkov parc. č. XXX/X a parc. č. XXX/X. PD Veľké Kosihy
listom zo dňa 31.07.2006 vyzvalo žalobkyňu na predloženie LV na predmetné parcely, ako podmienku
vyplatenia nájomného, dôvodiac ich zlúčením do parc. č. XXX/X a odkúpením tejto parcely spoločnosťou
EMOS CONSULTING, a.s. Listom zo dňa 17.08.2006 sa k veci vyjadrila Obec H. L., uviedla, že mala
vedomosť o vlastníckom práve žalobkyne k predmetných pozemkom z rozhodnutia Pozemkového

úradu v Komárne, jednalo sa o neidentifikované pozemky, sporná parc. č. XXX/X bola vo vlastníctve
obce, čo potvrdil aj LV č. XXX, ktorý obec vyžiadala kvôli odpredajú predmetného pozemku spoločnosti
EMOS CONSULTING, a.s. Listom zo dňa 05.12.2006 vyzval starosta obce žalobkyňu na predloženie
výmerov o vlastníctve č. XXXX/XX-XX, XXXX/XX-XX, XXXX/XX-XX a uviedol, že predmetné pozemky
boli delimitované na Obec Veľké Kosihy a od tej doby ich vlastní a spravuje. Listom zo dňa 12.02.2007

žiadala Správu katastra Komárno o vysvetlenie, prečo sú parc. č. XXX/X orná pôda a parc. č.XXX/X
orná pôda zapísané na LV č. XXX v časti iné údaje ako poznámka, prečo neboli predmetom ROEP.
Správa katastra Komárno listom zo dňa 21.03.2007 uviedla, že predmetné parcely v pozemkovom
katastri neidentické, nespĺňali podmienky na zápis do katastra nehnuteľností a podľa § 42 ods.2 písm.
c) zákona č. 162/1995 Z. z., nakoľko sa na Správe katastra Komárno nenachádzali výmery o prídele

pôdy do vlastníctva č. XXXX/XX-XX a č. 1982/48-11, ani ich grafické časti na základe ktorých by sa
dali jednoznačne identifikovať výmerové parcely č. XXX/X roľa a parc. č. XXX/X roľa spolu vo výmere
46.037 m2, z toho dôvodu boli zapísaní na LV č. XXX v časti iné údaje ako poznámka. Na druhý dotaz
žalobkyne Správa katastra Komárno s poukazom na ustanovenie § 7 ods.7 zákona č. 180/1995 Z. z. o
niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov uviedla,

že konanie o zmene údajov registra podľa ods.6 nemožno začať, ak došlo k prevodu alebo prechodu
vlastníctva pozemku na inú osobu, tým nie je dotknuté právo na začatie konania podľa osobitného
predpisu. K prechodu, resp. k prevodu vlastníctva pozemku na inú osobu došlo na základe žiadosti o
zápis do evidencie nehnuteľností do výlučného vlastníctva Obce H. L. a na základe následných kúpnych
zmlúv. Správa katastra L. začala dňa 24.04.2007 konanie o opravu chyby v katastrálnom operáte,

uviedla, že dôvodom opravy chyby v katastrálnom operáte v katastrálnom území Veľké Kosihy je chybne
vedená poznámka na LV č. XXX v časti iné údaje. Rozhodnutím zo dňa 16.05.2007 č. j. X-48/07-3 bol
vykonaný výmaz poznámky v časti iné údaje z dôvodu, že predmetom konania neboli parc. č. XXX/.X
a XXX/X, nakoľko v období konania ROEP už bol na ne založený úplný LV. Parcela registra „C“ KN č.XXX/X orná pôda o výmere 397.988 m2 a parc. č.XXX/X orná pôda o 181.872 m2 boli zapísané do
KN na LV č.XXX, kat. úz. H. L. na základe žiadosti o zápis do evidencie nehnuteľností do výlučného
vlastníctva Obce Veľké Kosihy číslom zmeny 49/91. LV č. X bol založený v roku 1968 v rámci II.

etapy zakladania evidencie nehnuteľností. Na tomto LV bol bez skúmania právneho stavu zapísaný
ako vlastník pozemkov parc. č. XXX/X orná pôda o výmere 397.988 m2 a parc. č.XXX/X orná pôda
o 181.872 m2 ONV Komárno, napriek skutočnosti, že na týchto parcelách sa nachádzal pozemok o
výmere 46.037 m2 identifikovaný grafickým plánom, vo vlastníctve Y. R.. ONV v likvidácii Komárne a
Obec Veľké Kosihy spísali dňa 27.07.1991 podľa § 14 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí protokol o

prechode nehnuteľností z vlastníctva štátu do vlastníctva obce. Predmetom protokolu boli nehnuteľnosti
v kaz. úz. H. L., medzi inými aj parc. č. XXX/X, parc. č.XXX/X. Do KN boli zapísané na LV č. XXX pod PVZ
č.49/91 v prospech Obce Veľké Kosihy. Následne bola parc. č. XXX/X predmetom prevodu na základe
kúpnejzmluvyč.V-2531/2005azapísanánaLVč.XXXpodPVZč.101/05vprospechspoločnostiEMOS
CONSULTING, a.s., ktorá ich ďalej na základe kúpnej zmluvy č. V-5368/2006 previedla na žalovaného,
zápis bol vykonaný na LV č. XXX pod PVZ č.141/06. Parcely č. XXX/X a č. XXX/X v kat. úz. Veľké

Kosihy boli tiež prevedené na žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že likvidátor ONV JUDr. Édes bez
preskúmania skutkového stavu delimitoval pozemky vo vlastníctve právneho predchodcu žalobkyne na
Obec H. L.. Starosta Obce Veľké Kosihy vzhľadom k listom zaslaným žalobkyni mal vedomosť, že časť
parciel č. XXX/X a XXX/X je vo vlastníctve žalobkyne, len nie sú identifikované v katastrálnom operáte
a napriek tomu obec Veľké Kosihy tieto parcely previedla. Žalobkyňa mala za to, že žalovaný nemohol

nadobudnúť pozemok žalobkyne identifikovaný výmermi o prídele pôdy č. 2938/48-11 a č.1982/48-11 a
grafickým plánom od Obce Veľké Kosihy, ktorá nikdy nebola vlastníkom takto identifikovaného pozemku.
Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.04.2008 navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Dôvodil tým, že nadobudol sporné nehnuteľnosti kúpnou zmluvou zo dňa 11.12.2006 od spoločnosti
EMOS CONSULTING, a.s., ktorej vklad bol povolený dňa 12.12.2006 pod č. V- 5368/2006. Spoločnosť

EMOS CONSULTING, a.s. nadobudla sporné nehnuteľnosti na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s
Obcou Veľké Kosihy vo forme notárskej zápisnice č. N 10/2005,Nz 4821/2005, NCRls 4775/2005. Obec
Veľké Kosihy nadobudla parc. č. XXX/X o výmere 394.839 m2 na základe delimitačného protokolu zo
dňa 27.07.1991 od Československého štátu- ONV v likvidácii v Komárne. Už v tej dobe figuroval Čs.
štát- ONV Komárno ako výlučný vlastník nehnuteľností, ktoré boli prevedené na základe delimitačného

protokolu, ktorú skutočnosť preukazuje LV č. 2, kde je ako vlastník parc. č. XXX/X o výmere 394.839 m2
orná pôda uvedený Čs. štát - ONV Komárno, na ktorom LV nie je zmienka o práve žalobkyne, resp. jej
právneho predchodcu. Vlastníctvo Čs. štátu -ONV Komárno, resp. štátu k majetku po predchádzajúcej
vlastníčke M. G. vzniklo na základe konfiškácie tohto poľnohospodárskeho majetku. Štát dal následne
tento skonfiškovaný majetok do držby jednotlivým prídelcom. Jedným z prídelcov bol aj Y. R., ktorý

na základe zápisnice zo dňa 31.01.1947 prevzal svoj prídel o výmere 46.037 m2 parc. č. XXX/X-
X do držby a úžitku. Potom čo si prídelcovia prevzali prídely do svojej držby, došlo v roku 1948 k
vypracovaniu Návrhu prídelového plánu. Tento bol následne schválený, avšak k ďalšiemu postupu
zabezpečujúcemu vznik vlastníckeho práva a zapísanie tohto vlastníckeho práva nikdy nedošlo, o čom
svedčí list Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy zo dňa 16.12.1949. Podľa Nariadenia

sa za prídely uhrádzala určená prídelová cena a to buď jednorazovo alebo v splátkach. Návrh prídelovej
ceny mal byť vypracovaný s návrhom prídelového plánu. Žalobkyňa v žalobe neuviedla, či jej právny
predchodca uhradil za prídel určenú prídelovú cenu, neuviedla, v akej výške bola prídelová cena
stanovená, nepreukázala jej uhradenie. Po schválení Návrhu prídelového plánu sa veľká časť prídelcov
svojich prídelov zo skonfiškovania majetku po predchádzajúcej vlastníčke M. G. vzdala, o čom svedčia

zápisnice zo dňa 30.09.1949 a 19.12.1952, ktorú skutočnosť potvrdzuje už uvedený list Povereníctva
pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, že osídlenci na vyššie uvedenom konfiškáte opustili cca
400 ha pôdy pre nedostatok budov a takto uvoľnená pôda bola odovzdaná do užívania národnému
podniku Československé štátne majetky. Namietal, že žalobkyňa neidentifikovala, do ktorej Nariadením
definovanejskupiny stanovených oprávnenýchsubjektov,ktorýmsamôžemajetokprideliť,malpatriť(či

vôbec patril) jej právny predchodca, ako aj príslušnosť k niektorej zo skupín oprávnených subjektov, ako
formálnupodmienku,ktorámuselabyťsplnená,abysauvažovaloomožnostinadobudnutiavlastníckeho
práva prídelcom. Žalobkyňa jedine tvrdila, že štát udelil jej právnemu predchodcovi prídel do držby a
úžitku, čo nemožno stotožňovať s pridelením vlastníctva. Neboli doteraz splnené Nariadením špecifické
a predpísané podmienky na uskutočnenie pridelenia vlastníctva. Keďže právnym predpisom stanovené

podmienky splnené neboli, nemohlo Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo
a pozemkovú reformu obstarať pozemkoknižné prevedenie prídelu. Keďže nikdy nedošlo k vzniku
vlastníckeho práva Y. R. k parc. č. XXX/X-X o výmere 46.937 m2, nikdy nedošlo, ani nemohlo dôjsť
ani k riadnemu zápisu neexistujúceho vlastníckeho práva. Neexistuje žiadny dokument, na ktorom bybolo vyznačené vlastnícke právo Y. R.. LV č.401 obsahuje zmienku o neident. parc., kde sú uvedené
parc. č. XXX/X-X a zo znenia poznámky nevyplýva jasný účel, ide len o zmienku, bez označenia účelu
poznámky. Prídelca Y. R. bol síce držiteľom a užívateľom prídelu parc. č XXX/X-X o výmere 46.037 m2,

avšak nikdy nebol vlastníkom nehnuteľnosti. Neexistuje žiadny nadobúdací titul, ktorý by preukazoval
nadobudnutie vlastníckeho práva Y. R.. Žalovaný nepovažuje grafický plán zo dňa 20.08.1946 (ktorý
nedostatočne identifikoval parc. č XXX/X-X, nie sú zrejmé presné hranice pozemku pod č.XX, čím
sa stotožnil aj technický referát ONV vo svojom liste č.766/5-XI/3-5-V-1950 zo dňa 05.05.1950), ani
ostatné žalobkyňou predložené dokumenty za tituly nadobudnutia vlastníckeho práva k parc. č XXX/

X-X právnym predchodcom žalobkyne. Žalovaný namietal nedostatok naliehavého právneho záujmu
na požadovanom určení, keď žalobkyňa nepreukázala, že je osobou aktívne legitimovanou v konaní,
t.j. že v jej prospech svedčí zápis v katastri nehnuteľností alebo že tu existuje iný nadobúdací titul.
Žalovaný v písomnom podaní zo dňa 18.06.2010 namietal, že žalobkyňou predložené listinné dôkazy
nepreukazujú, že Y. R. splnil podmienky uložené Nariadením SNR č. 104/1945 Zb. zo dňa 23.08.1945,
ktoré jednoznačne určuje, že za pridelený majetok je potrebné zaplatiť tzv. prídelovú cenu, ktorú

skutočnosť žalobkyňa nepreukázala. Uvedené je potrebné skúmať ako kumulatívnu podmienku spolu
s vydaním individuálneho správneho aktu o pridelení nehnuteľnosti do vlastníctva (výmer), pričom
táto podmienka s pravdepodobnosťou splnená vôbec nebola, resp. žalobkyňa nie je schopná jej
splnenie preukázať. Ďalej uviedol, že v danom prípade vzniklo vlastnícke právo štátu k majetku po
predchádzajúcej vlastníčke Lívii G. na základe konfiškácie tohto poľnohospodárskeho majetku, štát v

zmysle Nariadenia následne pridelil tento skonfiškovaný majetok do držby jednotlivým prídelcom, ktorí
mali na uvedenej pôde hospodáriť. Z predložených dôkazov vyplýva, že v období rokov 1948-1949
viacero roľníckych rodín z pridelených majetkov odišlo, v nadväznosti na to je ďalším dôležitým faktom
vznik JRD Veľké Kosihy. Zo zápisníc z roku 1952 (19.12.1952) vyplýva, že prídelcovia, ktorí odovzdali
pôdu do družstva, boli rozdelení na aktívnych a pasívnych členov družstva, podľa tohto zaradenia

im bola určená povinnosť platiť, resp. neplatiť užívacie poplatky za užívanie pôdy a meno Y. R.
nefiguruje ani v jednej z týchto zápisníc (s výnimkou poznámky „omylom som ho sem zaviedol“), z
čoho sa dá vyvodiť, že v tomto období už na pôde vôbec nehospodáril, tento predpoklad podporuje
aj revidovaný zápis v Návrhu prídelového plánu, kde je pri jeho mene uvedené “užíval 4 roky a
odišiel“, pričom tejto časovej osi by zodpovedalo obdobie od roku 1947, kedy prevzal pôdu do držby

a úžitku až do roku 1951. V listinných dokladoch z nasledujúcich období (1952 a 1954) sa totiž
jeho meno v súvislosti s obhospodarovaním pôdy, ani s členstvom v JRD nespomína. Teda Y. R.
prevzal parc. č. XXX/X-X do držby a úžitku na základe zápisnice zo dňa 31.01.1947, po prevzatí
došlo k vypracovaniu a schváleniu návrhu prídelového plánu v roku 1948, v ktorom je pri mene Y.
R. uvedený údaj „užíval 4 roky a odišiel“, v zmysle ktorého údaja je viac ako pravdepodobné, že Y.

R. s manželkou sa svojho prídelu vzdali, opustili pôdu. Tento záver potvrdzuje a doterajšie tvrdenia
žalobkyne vyvracia najmä Konečný prídelový plán s rozvrhom prídelových cien a splátkovým plánom
zo skonfiškovaných pôdohospodárskych majetkov v kat. úz. H. L., pôvodne vo vlastníctve M. G. zo
dňa 23.12.1952 vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy, k vydaniu ktorého
došlo v súlade s § 13 Nariadenia, o čom svedčí aj list Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej

reformy zo dňa 16.12.1949. Z obsahu Konečného prídelové plánu je zrejmé, že neobsahuje meno
Y. R. ako konečného prídelcu. Z tejto listiny vyplýva, že Y. R. od ktorého žalobkyňa odvodzuje svoje
vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam, nemožno označiť de iure ako prídelcu. Súd prvej
inštancie v poradí prvým rozsudkom č. k. 8C/5/2008-373 zo dňa 16.8.2010 vyhovel žalobe žalobkyne
ako dôvodne podanej. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Krajský

súd v Nitre uznesením č. k. 8Co/331/2010-449 zo dňa 16.júna 2011 napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa ustanovenia § 221 ods.1 písm. f)
OSP s poukazom na nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku. Žalobkyňa v písomnom
podaní zo dňa 30.01.2012 uviedla s poukazom na zápisnicu zo dňa 19.12.1952 (č.l.58,59 spisu), že
táto preukazuje skutočnosť, že právny predchodca žalobkyne pôdu odovzdal do JRD a z toho dôvodu

neplatil užívací poplatok (bol zavedený omylom medzi tých, ktorí užívací poplatok platili). Poukázala
vo svojich skutkových tvrdeniach na list prednostu Obecného úradu veľké Kosihy zo dňa 17.01.2001,
nájomnú zmluvu zo dňa 15.02.2001 a list starostu Obce Veľké Kosihy zo dňa 17.08.2006. Žalobkyňa na
pojednávaní dňa 13.06.2012 uviedla, že právnemu predchodcovi žalobkyne neboli pridelené pozemky
odňaté, ani ich neopustil, čo potvrdzuje potvrdenka zo dňa 12.02.1951 o tom, že mu boli vykonané

jarné práce v roku 1950, list Družstva proti zátopám zo dňa 08.05.1952, kde sa uvádza, že mu bola
i jeho manželke pridelená nehnuteľnosť parc. č. XXX/X až 2/ a podporným dokladom je aj úverový list
o tom, že mal aj pôžičky na obhospodarovanie týchto nehnuteľností. Q. v písomnom vyjadrení zo dňa
04.09.2012 uviedol, že Povereníctvo a priori vydalo výmer ako neúplnú listinu predbežnej povahy, ktorejperfektnosť predpokladalo vydanie prídelovej listiny s dostatočne určito vymedzeným prídelom, t.j. spolu
s prídelovou cenou, pozemkovoknižným označením, a presnou výmerou pozemkov s poukazom na
rozsudok NS SR sp. zn. 1 Cdo 56/2003, ktorý ustanovuje, že výmer, ktorý neobsahuje všetky predpísané

náležitosti, t.j. v ktorom chýba určenie prídelovej ceny, nie je platnou ani perfektnou listinou. Mal za to,
že výmer nie je perfektnou ani platnou listinou, odkazoval na vydanie prídelovej listiny, ktorá nebola
vydaná, preto právny predchodca žalobkyne nemohol nadobudnúť vlastnícke právo ani na základe
takejto prídelovej listiny. Ďalej uviedol, že právny predchodca žalobkyne vlastníctvo k predmetnému
pozemku na základe výmeru zrejme nikdy nenadobudol, ak by aj vlastníctvo k pozemku výmerom

nadobudol, tak ho opustením pozemku stratil, ak by vlastníctvo k pozemku výmerom nadobudol a
toto vlastníctvo by ani opustením nestratil, stratil by ho vydržaním zo strany Československého štátu,
resp. aj Obce H. L.. LV č. XXX na ktorý O. H. L. reagovala listom zo dňa 17.01.2001 a ktorý nijakým
spôsobom neosvedčuje vlastníctvo žalobkyne k pozemku, nie je skutočnosťou, ktorá by z hľadiska
objektívneho posudzovania musela u Obce Veľké Kosihy vyvolať dôvodné pochybnosti o tom, že jej
pozemok patrí. Nesúhlasí s tvrdením žalobkyne, že Obec Veľké Kosihy vlastníctvo žalobkyne listom

zo dňa 17.01.2001 uznala. Ak by teoreticky pripustil možnosť, že predmetným listom došlo k strate
dobromyseľnosti Obce Veľké Kosihy o tom, že pozemok jej patrí, táto strata dobromyseľnosti nemala
žiaden dopad na vlastnícke právo Obce Veľké Kosihy, nakoľko sa totiž vydržacia doba právneho
predchodcu Obce Veľké Kosihy, t.j. Československého štátu započítava do vydržacej doby Obce
Veľké Kosihy a Obec Veľké Kosihy nadobudla vlastníctvo k pozemku vydržaním dávno pre listom

zo dňa 17.01.2001. Ak nie priamo vlastnícke právo, tak minimálne začiatok plynutia vydržacej doby
Československému štátu je k pozemku preukázateľne najneskôr od 23.12.1953 na základe Konečného
prídelového plánu z toho istého dňa a ešte výraznejšie je preukázané LV č.2, na ktorý bolo vlastníctvo
Československého štátu v správe ONV Komárno k pozemku zapísané v rámci II. etapy zakladania
evidencie nehnuteľností ešte v roku 1968. Y. R. bol 30 rokov zamestnaný ako poriečny a vzhľadom na

povahu tejto práce a v spojení s neexistenciou zápisnice, ani iného dokumentu potvrdzujúceho, že bol
aktívnym, resp. pasívnym členom družstva obhospodarujúceho pridelené pozemky, možno usúdiť, že
popri svojej práci nemohol riadne obhospodarovať poľnohospodársky pozemok vo Veľkých Kosihách o
výmere 46.037 m2. Ernest Bokroš pozemok opustil, zanechal povolanie poľnohospodára, čo potvrdzuje
i skutočnosť, že v žiadnych dokumentoch vrátane Konečného prídelového plánu, ktorým sa končí

etapa prideľovania skonfiškovaných pozemkov, sa jeho meno a meno jeho manželky nenachádza. Vo
vzťahu k delimitačnému protokolu súvisiacemu s likvidáciou ON V Komárno uviedol, že nebolo dodnes
vydané žiadne rozhodnutie súdu alebo iného štátneho orgánu, ktoré by spochybňovalo jeho platnosť
alebo správnosť, resp. ktoré by ho príp. menilo alebo rušilo. Predmetom dedičského konania po Y.
R. mohla byť daná nehnuteľnosť (za predpokladu, že jeho vlastnícke právo existovalo) len v 1-ine,

nakoľko jeho manželka v čase prejedania a rozhodnutia o dedičstve žila. V období február 2000 až
marec 2002 prebiehalo v obci H. L. konanie o obnove ROEP, žalobkyni bol doručený návrh Registra
obnovenej evidencie pozemkov, výpis z návrhu registra obnovenej evidencie pozemkov, ktorý prevzala
dňa 09.10.2001, v rámci uvedeného procesu nepodala návrhy, námietky voči návrhu ROEP napriek
tomu, že v zmysle návrhu ROPEP nebola uvedená ako vlastník pozemku, napriek tomu, že bola

účastníkomROEP.Žalobkyňanapojednávanídňa14.11.2012 uviedla,žeprávnypredchodcažalobkyne
sa v roku 1927 prisťahoval do Okánikova, bol účastníkom boja za oslobodenie, poriečnym sa stal v
apríli 1947, výmer bol vydaný až v roku 1948, pôdu pridelenú na základe dvoch výmerov obstarával
ako riadny hospodár. Prídel mu nebol odňatý, ani sa ho nevzdal. Žalobkyňa je jediným dedičom po
svojichrodičoch.Súdprvejinštancievporadídruhýmrozsudkomč.k.8C/5/2008-687zodňa14.11.2012

žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietol. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie
žalobkyňa. Krajský súd v Nitre uznesením č. k. 8Co/69/2013-738 zo dňa 31.októbra 2013 napadnutý
rozsudoksúduprvejinštanciezrušilavecvrátilsúduprvejinštancienaďalšiekonaniepodľaustanovenia
§ 221 ods.1 písm. f) OSP s poukazom na nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku.
Uviedol, že konkrétne mal odvolací súd za to, že súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí sa

nevysporiadal s nasledovnými pre rozhodnutie vo veci právne významnými skutočnosťami (otázkami):
- platnosť a určitosť Výmeru o vlastníctve, -strata vlastníctva Y. R. (a manželky) opustením (skutkové a
právne posúdenie) alebo inak, -naplnenie všetkých zákonných podmienok vydržania štátom a obcou,
resp. nadobudnutie vlastníctva podľa zák. č. 138/1991 Zb. Odvolací súd má za to, že Výmer o vlastníctve
právneho predchodcu žalobkyne bol vydaný oprávneným orgánom, má požadované zákonné náležitosti

a v spojení s vyhotoveným geometrickým plánom a geometrickým plánom Ing. Ivety Strhanovej je
dostatočne určitý (viď i rozsudok NS SR 3Cdo 45/2008 z 26.5.2009). Ďalej má odvolací súd za
to, že dôkazné bremeno na preukázanie odňatia vlastníctva právneho predchodcu žalobkyne, resp.
straty jeho vlastníckeho práva opustením veci zaťažuje stranu žalovaného, pričom skutočnosť stratyvlastníctva opustením v zmysle podmienok zákonných predpisov je potrebné preukázať jednoznačne
nad akúkoľvek pochybnosť, teda nestačí len poukaz na niektoré skutočnosti, ktoré by tomuto prípadne
nasvedčovali, keď táto skutočnosť a jej súladnosť s (označenými) právnymi predpismi v tom čase

platnými musí byť bezpochyby preukázaná a náležite odôvodnená. Odvolací súd mal tiež za to, že pokiaľ
právny predchodca žalobkyne vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam riadne nadobudol a k
odňatiu jeho vlastníctva, resp. k strate vlastníctva nedošlo, nemôže byť štát ako subjekt porušujúci
povinnosť zabezpečiť zápis vlastníctva na základe výmeru v evidencii nehnuteľností pri porušení tejto
svojej povinnosti považovaný za subjekt dobromyseľný pre prípadné nadobudnutie svojho vlastníckeho

právavydržaním.ČosatýkaprípadnéhonadobudnutiavlastníckehoprávaObcouVeľkéKosihy,ktomuto
odvolací súd uvádza to, že tento subjekt mohol vlastnícke právo nadobudnúť len na základe úkonu
učineného s vlastníkom predmetných nehnuteľností. Ak preto Obec Veľké Kosihy iný úkon ako podpis
delimitačného protokolu s bývalým ONV neučinila, vlastnícke právo mohla nadobudnúť len (v zmysle
zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí) k tomu majetku, ktorý bol preukázateľne vo vlastníctve štátu,
a teda pokiaľ by sa v konaní vlastníctvo štátu nepreukázalo, uvedený úkon podpisu delimitačného

protokolu nemôže byť právnym úkonom pre jej oprávnenú držbu. Vlastnícke právo z vydržania môže
byť totiž založené len na základe právneho úkonu s tým subjektom práva, ktorému vlastnícke právo v
čase jeho vykonania patrilo, teda vlastníctvo nemôže stratiť vlastník, pokiaľ právny úkon k jeho strate
sám neučinil (tento učinil len nevlastník), a to bez ohľadu na to, či prípadne v čase úkonu mu zápis
v evidencii vlastníctva vlastníctvo potvrdzoval, keďže zápis v katastri nehnuteľností je hodnoverný a

záväzný len pokiaľ sa nepreukáže opak a vlastníctvo od nevlastníka nadobudnúť nemožno. Súd prvej
inštancie v poradí tretím rozsudkom č. k. 8C/5/2008- 799 zo dňa 10.09.2014 žalobe žalobkyne vyhovel
ako dôvodne podanej. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný. Krajský
súd v Nitre uznesením č. k. 8Co/1121/2014-950 zo dňa 18.septembra 2015 napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie podľa ustanovenia § 221 ods.1

písm. f), h) OSP. Uviedol, že po prejednaní veci dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné zrušiť, pretože pri preskúmaní obsahu spisu zistil, že v čase preskúmavania rozhodnutia
predmet konania nie je totožný s predmetom konania tak, ako je vymedzený v žalobnom návrhu.
Žalobkyňa sa domáha určenia vlastníckeho práva k novovytvorenej parcele č. 396/42 - ornej pôde o
výmere 46030 m2, ktorá mala byť vytvorená geometrickým plánom Ing. Yvetty Strhanovej z parcely v

kat. úz. Veľké Kosihy, zapísanej na LV č. XXX . XXX/X - ornej pôdy o výmere 160000 m2. Odvolací
súd porovnaním LV č. XXX podľa súčasného zápisu v katastri nehnuteľnosti pre okres L., O. H. L.,
kat. úz. H. L. zistil, že parc. č. XXX v LV už zapísaná nie je, pričom v čase podania žaloby, ako
aj v čase vyhotovenia geometrického plánu geodetkou Ing. Yvettou Strhanovou, sa v liste vlastníctva
nachádzala. V nadväznosti na to odvolací súd dopytom na Okresný úrad Komárno, katastrálny odbor

požiadal o vyjadrenie k právnym zmenám, týkajúcim sa parcely registra „C“ č. XXX/X - ornej pôdy o
výmere 160000 m2 zapísanej na LV č. XXX, z ktorej bola geometrickým plánom Ing. Yvetty Strhanovej
vytvorená nová parc. č. XXX/XX - orná pôda o výmere 46,039 m2. Okresný úrad katastrálny odbor
v Komárne odvolaciemu súdu oznámil, že geometrický plán Ing. Yvetty Strhanovej č. 5/2009 nebol do
katastra nehnuteľností zapísaný a v kat. úz. H. L. bola dňa 25. 01. 2013 pod položkou výkazu zmien

8/13 zapísaná listina pod č. Z-6224/2012-rozhodnutie Okresného úradu Komárno, odbor pozemkový
poľnohospodárstva a lesného hospodárstva Komárno o schválení Jednoduchých pozemkových úprav
v kat. úz. H. L., právoplatná dňa 15. 11. 2003. Dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia údaje
doterajšieho katastra nehnuteľnosti sa stávajú neplatnými. Kataster neeviduje žiadnu inú listinu, týkajúcu
sa uvedenej parc. č. XXX/X v kat. úz. H. L.. Ohľadne identifikácie parc. č. XXX/XX na súčasný stav

oznámil, že túto nevie vyhotoviť, a za účelom identifikácie parcely postúpil žiadosť odvolacieho súdu na
odbor pozemkový, poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Ten oznámil Krajskému súdu v Nitre, že
zistil, že parc. č. XXX/XX kat. úz. H. L. nebola predmetom jednoduchých pozemkových úprav kat. úz. H.
L., predmetom bola iba parc. č. XXX/X kat. úz. H. L. o výmere 160000 m2. Oznámil, že nevie uviesť, do
ktorých parciel pozemok č. XXX/XX zasahuje a nie je príslušný na identifikáciu pozemku. Odvolací súd

na základe týchto skutočností dospel k záveru, že pozemok, ktorý je predmetom konania, vzhľadom na
vyššie uvedené vyjadrenia orgánov štátnej správy nie je identický a nezodpovedá údajom uvedeným v
geometrickom pláne Ing. Yvetty Strhanovej č. 5/2009, ktorý je podkladom žaloby. Vzhľadom na uvedené
nedostatky preskúmavaného rozsudku, ktoré nastali už v čase rozhodovania súdu prvého stupňa, musel
odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. f/, h/ OSP zrušiť a vec mu vrátiť na

ďalšie konanie za účelom presnej identifikácie žalovanej parcely, zistenia, ktorým parcelám v súčasnej
dobe v katastri nehnuteľnosti označeným zodpovedá pôvodná parc. č. XXX/X-X roľa o výmere 46037
m2, ktoré nadobudli právni predchodcovia žalobkyne. Toto zistenie súvisí aj so zistením vlastníkov týchto
parciel a vecnou legitimáciou účastníkov konania. K odvolacím dôvodom žalovaného a vedľajšiehoúčastníka, najmä pokiaľ ide o tvrdenie, že výmer, od ktorého žalobkyňa odvodzuje svoje vlastnícke právo
je neplatný jednak preto, že nebol predložený v originály ako aj z dôvodu, že neobsahuje prídelovú
cenu, pečiatku a podpis odvolací súd dodáva, že uvedené argumenty sú právne bezvýznamné. V

spise (na čl. 476) sa nachádza originál výmeru o vlastníctve pôdy vydaný na meno R. Y. a manželka
K., rod. G. č. XXXX/XX-XX týkajúci sa parc. č. XXX/X-X roľa o výmere 4,6037 ha. Uvedený výmer
bol vydaný 10. 05. 1948, je opatrený originálom pečiatky orgánu, ktorý bol príslušný ho vydať a
podpis povereníka. Pokiaľ ide o prídelovú cenu, vo výmere je uvedené, že konečná platná prídelová
cena ako aj pozemnoknižné označenie a presná výmera budú určené v prídelovej listine, ktorú vydá

Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na
rozhodovaciučinnosťazáveryustálenéNajvyššímsúdomSR,ktorézaujaliprávnestanoviskokplatnosti
a náležitostiam výmeru (4Cdo/48/2008, 6Cdo/140/2012, 4Cdo 123/2003, 3Cdo/45/2008). Vydávanie
výmeru o vlastníctve pôdy upravuje nariadenie č. 104/1946 Sb. n. SNR a podľa § 1 ods. 1 citovaného
nariadenia vydávať prídelcom výmeru o vlastníctve bolo oprávnené Povereníctvom pôdohospodárstva a
pozemkovej reformy. Výmer vydaný právnym predchodcom žalobkyne bol vydaný uvedeným orgánom,

ako vyplýva z originálu tejto listiny a obsahuje všetky podstatné náležitosti, preto má povahu verejnej
listiny so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Výmer je platný v zmysle § 68 ods. 3
vládneho nariadenia č. 8/1928 Sb. o konaniach vo veciach patriacich do pôsobnosti politických úradov
(správne konanie), pretože je v ňom označený úrad, ktorý ho vydal, a to Povereníctvo pôdohospodárstva
a pozemkovej reformy, dátum 10. 05. 1948 a je pripojený podpis úradného orgánu k tomu oprávneného

(povereníka). Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd námietky žalovaného a vedľajšieho účastníka v
tomtosmerepovažujezaprávnebezvýznamnéazáverysúduprvéhostupňaoplatnostivýmeruzavecne
správne.Rovnakosaodvolacísúdstotožňujesprávnymzáveromsúduprvéhostupňaotom,ževkonaní
nebolo preukázané, že vlastníctvo právneho predchodcu žalobkyne Ernestovi Bokrošovi bolo odňaté,
resp., že sa vlastníctva vzdal. V tomto smere nebolo vydané žiadne rozhodnutie o odňatí prídelu a

právne závery súdu prvého stupňa odvolací súd považuje v tomto smere za dostatočné. K nadobudnutiu
vlastníctva prídelom nebolo treba intabulácie, nedostatok zápisu nemá vplyv na vlastníctvo prídelu. Z
hľadiska vlastníctva nebolo preto ani v danom prípade rozhodujúca skutočnosť, že v pozemkovej knihe
nie je urobený zápis o prídelovom konaní. Keďže v konaní neoblo preukázané, že právni predchodcovia
navrhovateľky vlastníctvo stratili buď vzdaním sa alebo odňatím prídelu, k prevzatiu majetku štátom

došlo bez právneho dôvodu (titulu), s ktorým vtedy platné právo spájalo prechod vlastníckeho práva. Ak
došlo k zabratiu majetku štátu bez právneho dôvodu, osoba, nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto
majetku. K otázke nadobudnutia vlastníckeho práva štátom sa odvolací súd vyjadril už vo svojom
predchádzajúcom rozhodnutí, na svojich záveroch zotrváva a so závermi súdu prvého stupňa sa v
celom rozsahu stotožňuje. K námietke odvolateľov k otázke aktívnej vecnej legitimácie žalobkyne

vo vzťahu k celej časti žalovanej parcely odvolací E. uvádza, že z osvedčenia o dedičstve D/60/93,
Dnot/346/94 vyplýva, že predmetom prejednania bol výmer o vlastníctve pôdy č. 2938/48-11 parc.
č. XXX/X-X roľa o výmere 46,037 m2 v 1/1 v PK neidentické, pričom okrem iných aj túto parcelu
na základe dedičskej dohody uzatvorenej s manželkou poručiteľa K. Bokrošovou (matkou žalobkyne)
nadobudla do vlastníctva žalobkyňa v celosti. K. R., rod. G. zomrela XX. XX. XXXX a dedičské konanie

bolo vedené pod sp. zn. 1D/395/2010-31, Dnot/89/2010. V dedičskom konaní sporná parcela nebola
predmetom dedenia. Jedinou dedičkou po poručiteľka bola žalobkyňa. Dedičstvo sa nadobúda smrťou
poručiteľa a žalobkyňa bola jedinou dedičkou po oboch rodičoch, na čom nič nemení ani nesprávne
prejednanie predmetu dedičského konania v dedičskom konaní po jej neb. otcovi. Žalovaný v písomnom
vyjadrení zo dňa 02.03.2017 uviedol, že na území Obce Veľké Kosihy prebehli pozemkové úpravy,

pričom do obvodu týchto pozemkových úprav bolo zahrnuté aj územie, na ktorom sa nachádzala sporná
nehnuteľnosť. Žalobkyňa bola účastníčkou tohto konania z dôvodu vlastníctva iných pozemkov v danom
území, avšak mohla byť účastníčkou aj v prípade, ak tieto iné pozemky nevlastnila s poukazom na
ustanovenie § 6 ods.3 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách. S poukazom

na ustanovenie § 1, § 8 ods.3 citovaného zákona uviedol, že v tejto fáze mohla žalobkyňa
prvýkrát uplatniť svoju námietku, keďže bola oboznámená so stavom veci ako účastníčka konania o
pozemkových úpravách z titulu vlastníckeho práva k iným pozemkom ako je nehnuteľnosť, resp. do
tohto postavenia sa mohla dosť aj v zmysle § 6 ods.3 citovaného zákona. Navyše bola členkou
komisie predmetných pozemkových úprav, z tohto titulu bola s pozemkovými úpravami oboznámená a

mohla do nich zasahovať. S poukazom na ustanovenie § 11 ods.18 citovaného zákona žalobkyňa ako
účastníčka tohto konania, mala možnosť do konania zasahovať, podávať námietky, návrhy požiadaviek,
avšak tak neurobila. Žalobkyňa bola s údajným vlastníctvom nehnuteľnosti nečinná v tomto konaní,
nemala snahu ani nejavila záujem o usporiadanie vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. S poukazomna ustanovenie § 12 citovaného zákona uviedol, že dňom nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o
schválení vykonania projektu, príp. neskorším dňom uvedeným v rozhodnutí sa nadobúda vlastnícke
právo k novým pozemkom a zanikajú všetky pôvodné vlastnícke práva a nájomné vzťahy k pôvodným

pozemkom. Pozemkovými úpravami dochádza k zmene vlastníctva, pričom v dôsledku nadobudnutia
právoplatnosti pozemkových úprav pôvodné vlastnícke práva k pozemkom zanikajú i s poukazom
na rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 28 Cdo 730/2011 zo dňa 14.03.2012,
sp. zn. 22 Cdo 598/2014 zo dňa 26.01.2016. Uviedol, že na LV č. XXXX pre kat. úz. H. L., na
ktorom sú zapísané pozemky vo vlastníctve žalovaného, na území ktorých sa nachádza sporná

nehnuteľnosť, je ako titul nadobudnutia uvedené rozhodnutie OPÚ v Komárne č. 2012/00153 zo dňa
08.11.2012,Z-6731/2012-PJPÚ(rozhodnutieoschváleníprojektupozemkovýchúprav).Vtejtosúvislosti
poukazuje na nečinnosť žalobkyne v rámci predmetných pozemkových úprav, nakoľko žalobkyňa bola
kvalifikovaným účastníkom konania o pozemkových úpravách, ktoré prebiehalo na území Obce veľké
Kosihy,vedela,resp.muselavedieťotom,žeúzemienaktoromležíspornánehnuteľnosť,bolozaradené
do obvodu pozemkových úprav. Napriek tej skutočnosti svoje vlastníctvo k nehnuteľnostiam nijako

nenárokovala, nehájila, pozemkové úpravy nerozporovala. Mal za to, že nakoľko boli riadne dodržané
všetky ustanovenia pozemkového zákona a žalobkyňa v celom konaní pozemkových úprav nepodala
opodstatnenénámietky,právoplatnosťoupozemkovýchúpravdošlokzánikujejprípadnéhovlastníckeho
práva k spornej nehnuteľnosti za predpokladu, že v čase právoplatnosti pozemkových úprav bola
skutočne vlastníkom dotknutej nehnuteľnosti. Nakoľko vyššie uvedenými pozemkovými úpravami došlo

kzánikuvšetkýchpôvodnýchvlastníckychvzťahovkpozemkomaaktuálnevlastníckeprávavdotknutom
území boli nadobudnuté originálnym spôsobom titulom pozemkových úprav, mal za to, že znalecký
posudok bol vypracovaný zbytočne s ohľadom na právne posúdenie veci a je pre konanie irelevantný.
Následne súd prvej inštancie vydal napadnutý rozsudok.

15. Žalovaný svoje odvolanie voči rozsudku súdu prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ustanovenia
§ 365 ods.1 písm. d), f), h) CSP.

16. Odvolacie dôvody možno rozdeliť do dvoch základných skupín. Prvú z nich predstavujú vady konania
(zmätočnosť konania normovaná v podobe odvolacích dôvodov v ustanovení § 365 ods.1 písm. a),

b) a c) CSP a tzv. iná vada uvedená v ustanovení § 365 ods.1 písm. d) CSP.

17. Pokiaľ odvolateľ v podanom odvolaní namietal, že ak by z vlastnej iniciatívy neskúmal stav
konania a nezistil by nesprávnosť doručovania napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie (pôvodnému
právnemu zástupcovi žalovaného), v ktorom videl závažné procesné pochybenie súdu, postupom súdu

prvej inštancie by došlo k znemožneniu procesných práv žalovaného (práva na podanie opravného
prostriedku), čím by došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces, odvolací súd uvádza, že z
obsahu spisu vyplýva, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie (vrátane napadnutého uznesenia
súdu prvej inštancie) bol doručený súčasnému právnemu zástupcovi žalovaného dňa 19.07.2017, ktoré
doručenie je riadne, t.j. procesne účinné, vyvolalo účinky doručenia a žalovanému začala mu plynúť

lehota na podanie odvolania. Z obsahu spisu (č. l. 1116 spisu) vyplýva, že predmetný rozsudok súdu
prvej inštancie bol dňa 17.07.2017 zasielaný (nesprávne) predchádzajúcemu právnemu zástupcovi
žalobcu, kedy žalovaného v konaní zastupovala spoločnosť Deloitte Legal s.r.o., so sídlom Digital Park
II, Einsteinova 23, Bratislava, IČO : 36 868 019 (plnomocenstvo zo dňa 20.01.2017 na č. l. 1043, 1044
spisu). V kontexte celého postupu súdu prvej inštancie pri doručovaní napadnutého rozhodnutia súdu

prvej inštancie je v danej odvolacej veci z pohľadu namietaného odvolacieho dôvodu (jeho obsahu)
zrejmé, že odvolateľ vytýka, že zo strany súdu prvej inštancie mohlo dôjsť k naplneniu odvolacieho
dôvodupodľaustanovenia§365ods.1písm.b)CSP,niežeknemudošlo,pričomzobsahuspisuvyplýva
procesne účinné doručenie napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie žalovanému. S ohľadom na
formálne aj obsahové vymedzenie vád konania odvolateľom v podanom odvolaní (§ 365 ods.1 písm.

d) CSP) odvolací súd ďalej uvádza, že sa nejedná o tzv. inú vadu podľa ustanovenia § 365 ods.1 písm.
d) CSP, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

18. Druhú z dvoch základných skupín odvolacích dôvodov predstavujú vady rozhodnutia, ktoré majú
podobu skutkových vád (vady skutkových zistení uvedené v ustanovení § 365 ods.1 písm. e), f) a g)

CSP) alebo vád právnych (nesprávne právne posúdenie podľa ustanovenia § 365 ods.1 písm. h) CSP).

19. Súdne rozhodnutie trpí skutkovými vadami, ak bol nesprávne vytvorený jeho skutkový základ. Táto
nesprávnosť môže byť spôsobená chybným vyhodnotením návrhov na vykonanie dôkazov, nesprávnymvyhodnotením vykonaných dôkazov, alebo predpokladom „dotvorenia“ skutkového stavu ďalšími
prípustnými prostriedkami procesnej obrany, či prostriedkami procesného útoku.

20. Nesprávne právne posúdenie veci predstavuje právnu vadu rozhodnutia. Tento odvolací dôvod
je naplnený v prípade, keď na zistený skutkový stav súd - neaplikoval príslušnú právnu normu, t.j.
úplne opomenul aplikovať príslušnú právnu normu, - aplikoval nesprávnu právnu normu, t.j. namiesto
príslušnej právnej normy aplikoval normu inú, - obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval,
alebo - správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

21. Súd prvej inštancie v danej právnej veci v otázke právneho posúdenia veci v sporných otázkach
určenia vlastníckeho práva žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam zaujal právny názor s poukazom
na odôvodnenie uznesenia odvolacieho súdu (ktorý konštatoval, že závery súdu prvej inštancie o
platnosti výmeru č. 2938/48-11 považuje za vecne správne, stotožnil sa s právnym názorom súdu
prvej inštancie o tom, že nebolo preukázané, že vlastníctvo právneho predchodcu žalobkyne Y. R.

bolo odňaté, resp., že sa vlastníctva vzdal, v tomto smere nebolo vydané žiadne rozhodnutie o
odňatí prídelu, v konaní nebolo preukázané, že právni predchodcovia žalobkyne vlastníctvo stratili buď
vzdaním sa alebo odňatím prídelu, k prevzatiu majetku štátom došlo bez právneho dôvodu (titulu),
s ktorým vtedy platné právo spájalo prechod vlastníckeho práva. Ak došlo k zabratiu majetku štátu
bez právneho dôvodu, osoba nestratila svoj vlastnícky vzťah k tomuto majetku. Žalobkyňa je jedinou

dedičkou po oboch rodičoch), s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súd SR sp. zn. 3Cdo/12/2016 zo
dňa 31.3.2016 o viazanosti súdu nižšieho stupňa právnym názorom súdu vyššieho stupňa, zaoberajúc
sa presnou identifikáciou nehnuteľnosti (pôvodná nehnuteľnosť č. 396/1-X roľa o výmere 46037 m2
označená číslom 27 v prídelovom pláne) s poukazom na doplnený znalecký posudok č. 5/2009
dňa 12.12.2016 a vyhotovený geometrický plán znalkyňe Ing. Yvety Strhanovej uviedol, že obranu

žalovaného v odvodzovaní vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti titulom - rozhodnutia OPÚ v
Komárne č. 2012/00153 zo dňa 8.11.2012 (rozhodnutie o schválení projektu pozemkových úprav)
posúdil za účelovú, keď dospel k záveru, že vlastnícke právo právnym predchodcom žalobkyne nikdy
nezaniklo, výmer je vkladuschopnou listinou. Okresný úrad - katastrálny odbor je viazaný rozhodnutím
a preto aj zapísal rozhodnutie OPÚ v Komárne č. 2012/00153 zo dňa 8.11.2012. Súd prvej inštancie

s poukazom na protokol o delimitácii nehnuteľného majetku v zmysle §-u 14 Zák. č. 138/91 Zb. zo
dňa 27.7.1991, z ktorého vyplýva, že odovzdávajúcim bol ONV v likvidácii v Komárne a nástupným
orgánom bola Obec Veľké Kosihy a predmetom delimitácie, okrem iného, bola aj parc. č. XXX/X,X orná
pôda a s poukazom na LV č. XXX pre k.ú. H. L. zo dňa 25.11.2007 z ktorého vyplýva, že vlastníkom
parc. č. XXX/X a XXX/X je žalovaný v celosti 1/1 uviedol, čo sa týka naplnenia všetkých zákonných

podmienok vydržania štátom a obcou, resp. nadobudnutia vlastníctva podľa zák. č. 138/1991 Zb., že
štát porušil povinnosť zabezpečiť zápis vlastníctva na základe výmeru v evidencii nehnuteľností a preto
ani nemôže byť považovaný za subjekt dobromyseľný pre prípadné nadobudnutie svojho vlastníckeho
práva. Obec Veľké Kosihy mohla vlastnícke právo nadobudnúť len na základe úkonu učineného s
vlastníkom predmetných nehnuteľností. Obec Veľké Kosihy iný úkon ako podpis delimitačného protokolu

s bývalým ONV neučinila, vlastnícke právo mohla nadobudnúť (v zmysle zák. č. 138/1991 Zb. o majetku
obcí) k tomuto majetku, ktorý bol preukázateľne vo vlastníctve štátu. Teda obec nemohla nadobudnúť
vlastnícke právo od nevlastníka. Keďže v konaní nebolo preukázané vlastníctvo štátu, úkon - podpis
delimitačného protokolu nemôže byť právnym úkonom pre jej oprávnenú držbu. Samotný predstaviteľ
obce vo svojich písomnostiach uznával vlastníctvo žalobkyne, najmä list zo dňa 17.8.2006 (čl. 46), kde

je uvedené “zápis na liste vlastníctva v oddiely iné údaje vás oprávnia na to, aby ste uzatvárali zmluvu s
PD, ale hlavne, aby ste nechali vymerať Váš podiel, aby bol identifikovaný“, ďalej list zo dňa 5.12.2006
(čl. 43) kde je uvádzané „navrhoval som to, že v prípade nutnosti vydania nehnuteľnosti v neprospech
obce, nebudeme mať žiadne námietky“. Súd prvej inštancie ďalej dôvodil tým, že vlastnícke právo z
vydržania môže byť založené len na základe právneho úkonu s tým subjektom práva, ktorému vlastnícke

právo v čase jeho vykonania patrilo, teda vlastníctvo nemôže stratiť vlastník, pokiaľ právny úkon k jeho
strate neučinil (tento učinil len nevlastník), a to bez ohľadu na to, či prípadne v čase úkonu mu zápis
v evidencii vlastníctva vlastníctvo potvrdzoval, keďže zápis v katastri nehnuteľností je hodnoverný a
záväzný len pokiaľ sa nepreukáže opak a vlastníctvo od nevlastníka nadobúdať nemožno. Súd prvej
inštancie ďalej poukázal aj na tú skutočnosť, že právnemu predchodcovi žalobkyne svedčil zápis v

katastri nehnuteľností v podobe poznámky na LV č. XXX pre k.ú. H. L. a mal za to, že likvidátor ONV
C.. K. I. nerešpektoval vlastnícky stav a do delimitačného protokolu zaviedol aj sporné nehnuteľnosti.
Teda ak Obec Veľké Kosihy mala nehnuteľnosti v neoprávnenej držbe, tak ich nemohla ani vydržať a
podmienky vydržania, ktoré predpokladá zákon splnené neboli. Vzhľadom na tieto skutočnosti žalovanýnadobudol vlastnícke právo od nevlastníka a preto aj zápis v zmysle rozhodnutia OPÚ v Komárne č.
2012/00153 zo dňa 8.11.2012 je neplatný, pretože vychádzal zo zavádzajúcich a neplatných podkladov.

22. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj obsahu spisu
dospelkzáveru,žesúdprvejinštanciezistilskutkovýstavvrozsahupotrebnomprevyhlásenierozsudku,
na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil.
Pretože odvolací súd preberá v celom rozsahu súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie v danej veci, výsledky dokazovania správne

vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobkyňou uplatneného nároku, odvolací súd sa zároveň v celom rozsahu stotožňuje aj s
právnymi názormi súdu prvej inštancie vo veci a s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 2 CSP odkazuje
na správne odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku. Odvolací súd nevidel dôvody, pre ktoré by
sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť.

23. Odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvej
inštancie, preto sa v odôvodnení svojho rozhodnutia obmedzuje len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody
odvolateľa dospel k záveru, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym
skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil, pokiaľ vyhovel žalobe žalobkyne ako dôvodne

podanej.

24. Podľa § 1 ods.1 Nariadenia Slovenskej národnej rady č.104/1946 Sb.n. SNR o vydávaní výmerov o
vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n.
SNR,povereníctvopôdohospodárstvaapozemkovejreformymôžeeštepredzaplatenímprídelovejceny

(§ 19 nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR) vydávať prídelcom (§§ 6 až
11 nar. č. 104/1945 Sb.n. SNR) výmery o vlastníctve pôdy pridelenej im podľa nariadenia č. 104/1945
Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR.

25. Podľa § 1 ods.2 Nariadenia Slovenskej národnej rady č.104/1946 Sb.n. SNR o vydávaní výmerov o

vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946 Sb.
n. SNR, výmer o vlastníctve pôdy je verejnou listinou dokazujúcou vlastnícke právo prídelcu k pridelenej
pôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho
práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia.

26. Podľa § 23 ods.1 Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a
urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov
slovenského národa, prídelca je povinný na pridelenom majetku hospodáriť so starostlivosťou riadneho
hospodára.

27. Podľa § 23 ods.2 Nariadenia Slovenskej národnej rady č. 104/1945 Sb. SNR o konfiškovaní a
urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov
slovenského národa, ak prídelca nehospodári so starostlivosťou riadneho hospodára, môže mu
Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu do 10 rokov
odo dňa ujatia sa držby po vypočutí miestnej organizácie Jednotného sväzu slovenských roľníkov

a okresného národného výboru pridelený majetok odňať a prideliť ho inej podľa tohto nariadenia
kvalifikovanej osobe, o ktorej možno odôvodnene predpokladať, že bude na ňom riadne hospodáriť.

28. Odvolací súd s poukazom na svoje už skôr prijaté právne názory v zrušujúcom uznesení č.
k. 8Co/1121/2014-950 zo dňa 18.septembra 2015 (ktorými právnymi názormi odvolacieho súdu bol

súd prvej inštancie viazaný v zmysle ustanovenia § 391 ods.2 CSP) v otázkach právnej perfektnosti
výmeru, vzdania sa prídelu a odňatia prídelu sa v danej právnej veci stotožňuje s právnym posúdením
súdom prvej inštancie v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie a na zdôraznenie správnosti
napadnutého rozhodnutia uvádza, že Nariadenie č. 104/1946 Sb.n. SNR o vydávaní výmerov o
vlastníctve pôdy, pridelenej podľa nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení nariadenia č. 64/1946

Sb.n. SNR (ďalej len Nariadenie) upravovalo vydávanie výmerov o vlastníctve pôdy pridelenej podľa
nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR. Podľa § 1 ods. 1 nariadenia vydávať prídelcom výmery o vlastníctve
pôdy bolo oprávnené Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy. Výmer v ustanovení
§ 1 ods.2 Nariadenia definuje ako verejnú listinu dokazujúcu vlastnícke právo prídelcu k pridelenejpôdohospodárskej nehnuteľnosti, na základe ktorej príslušný knihovný súd urobí záznam vlastníckeho
práva v prospech prídelcu bez podmienky dodatočného ospravedlnenia. V danej právnej veci z obsahu
spisu vyplýva, že žalobkyňa odvodzovala svoje vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam od

vlastníctva svojich právnych predchodcov - rodičov, ktorí podľa tvrdenia žalobkyne mali vlastníctvo k nim
nadobudnúť titulom výmeru o vlastníctve pôdy číslo 2938/48-11 zo dňa 10. mája 1948, ktorý bol vydaný
Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave podľa § 1 ods.1 Nariadenia
č. 104/1946 Sb.n. SNR, tvrdiac, že títo svoje vlastníctvo k nim nikdy nestratili a na žalobkyňu ako
jedinú dedičku po svojich právnych predchodcoch prešlo vlastníctvo k nim dedením. S poukazom na

ustanovenie § 1 ods. 2 Nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR vyplýva, že ak bol výmer vydaný k tomu
oprávneným subjektom a obsahuje všetky podstatné náležitosti, má povahu verejnej listiny so všetkými z
toho vyplývajúcimi právnymi dôsledkami. Ak výmer nevydal kompetentný orgán, prípadne v ňom chýbajú
zákonom požadované podstatné náležitosti, nejde o listinu verejnú. Právnym následkom vady takejto
listiny, nie je jej neplatnosť, ale tá skutočnosť, že listina povahu verejnej listiny nemá, nie je spôsobilá
vyvolať účinky predpokladané v ustanovení § 1 ods. 2 tohto Nariadenia. V danej právnej veci z obsahu

spisu vyplýva, že výmer o vlastníctve pôdy číslo 2938/48-11 zo dňa 10. mája 1948 (v origináli na
č. l. 476 spisu) spĺňal jednak po formálnej, ako aj po obsahovej stránke všetky zákonné podmienky
a náležitosti. Bol vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave, teda
orgánom podľa § 1 ods. 1 Nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR k tomu príslušným. Predmetný výmer
obsahuje uvedenie, kto ho vydal, označenie právneho predpisu, podľa ktorého sa vydáva, akej veci

sa týka, je datovaný, opatrený odtlačkom okrúhlej pečiatky a podpisom povereníka, obsahuje meno
a priezvisko bývalého vlastníka, označenie osôb, v prospech ktorých sa vydáva (prídelcov), presné
označenie nehnuteľností, ktorých sa týka, presné vymedzenie prídelu a ďalšie podmienky, za ktorých sa
uskutočňuje pridelenie vo výmere uvedených nehnuteľností. Ide preto nepochybne o prídelovú listinu,
ktorú treba považovať za právne perfektnú a ktorá má povahu verejnej listiny spôsobilej preukázať

vlastnícke právo prídelcov k nehnuteľnostiam vo výmere označených, ktoré sú predmetom sporu.
Nakoľkoknadobudnutiuvlastníctvaprídelomzásadnenebolotrebaintabulácie,nedostatokzápisunemá
vplyv na vlastníctvo k prídelu. Z hľadiska vlastníctva v danej právnej veci nebola preto rozhodujúca
skutočnosť, že v pozemkovej knihe nie je urobený zápis o prídelovom konaní. Z hľadiska vlastníctva
nebola rozhodujúca ani tá skutočnosť, ako a kedy bola zaplatená prídelová cena (v bode II. výmeru je

uvedené, že výška prídelovej ceny, ako aj pozkn. označenie a presná výmera bude určená v prídelovej
listine, ktorú vydá Povereníctvo pôdohospodárstva a pozemkovej reformy), keď odvolací súd poukazuje
na ustanovenie § 1 ods.1 Nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR, ktoré umožňovalo prideliť prídel ešte pred
zaplatením prídelovej ceny s tým, že prídelová listina je v zmysle § 1 ods.2 Nariadenia č. 104/1946 Sb.n.
SNR verejnou listinou zakladajúcou vlastníctvo prídelcov. I keď listina o určení prídelovej ceny (v zmysle

bodu II. výmeru) nebola v spore predložená, jej nezaplatenie v lehote stanovenej v § 19 Nariadenia
č. 104/1945 Sb.n. SNR o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku Nemcov,
Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa, nemá za následok neplatnosť výmeru,
keďže uvedené právne predpisy nezaplatenie prídelovej ceny nespájali so stratou už nadobudnutého
vlastníckeho práva. Odvolací súd v tomto smere k namietanému nedostatku právnej perfektnosti výmeru

pre nedostatok určenia prídelovej ceny ďalej uvádza, že správnosť výmeru a jeho súlad s vtedy platnými
predpismi nie je možné v súčasnosti preskúmavať a takýto správny akt treba považovať za právny
akt bezchybný, z ktorého musí súd vychádzať. V danej právnej veci je nepochybné, že právnym
predchodcom žalobkyne bola Výmerom Povereníctva pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v
Bratislave z 10. mája 1948 č. 238/48-11 podľa § 1 ods. l Nariadenia č. 104/1945 Sb.n. SNR v znení

Nariadenia č. 64/1946 Sb.n. SNR pridelená sporná nehnuteľnosť parc. č. 396/1-2 roľa o výmere 4.6037
m2 (t. č. sporné nehnuteľnosti uvedené vo výroku napadnutého rozsudku). Predmetné rozhodnutie má
charakter verejnej listiny, bolo vydané orgánom na to podľa zákona oprávneným a v medziach jeho
právomoci, je právoplatné a vykonateľné, a preto ho teba považovať za právne perfektné, a to bez
ohľadu na prípadnú vecnú nesprávnosť, ktorá nemôže byť v súčasnosti skúmaná všeobecným súdom,

keďže u predmetného rozhodnutia platí, že sa prezumuje jeho správnosť. V spore nebolo preukázané,
že by bol predmetný výmer zrušený. Z vyššie uvedených dôvodov pokiaľ sa jedná o právne posúdenie
právnejperfektnostivýmerupre(nezaplatenieprídelovejceny),jepotomžalovanýmvpodanomodvolaní
poukázanie na absenciu právnych predchodcov žalobkyne v konečnom prídelovom pláne s rozvrhom
prídelových cien a splátkovým plánom (č.l.175, 176 spisu) právne bezvýznamné. Zo skutkového stavu

zisteného súdom prvej inštancie je nesporné, že právni predchodcovia žalobkyne sa stali vlastníkmi
sporných nehnuteľností na základe výmeru o vlastníctve pôdy číslo 2938/48-11 zo dňa 10. mája 1948,
ktorý bol vydaný Povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy v Bratislave podľa § 1
ods.1 Nariadenia č. 104/1946 Sb.n. SNR. Žalovaný namietal, že právni predchodcovia žalobkyne savzdali vlastníctva k pridelenej pôde s poukazom na zápisnicu spísanú na MNV vo Veľkých Kosihách
vo veci vyúčtovania s prídelcami, ktorí sa vzdali svojich prídelov pochádzajúcich a konfiškovaných
majetkov bývalých vlastníkov M. G.. rod. W. a H. F. s manž. v kat. úz. H. L. zo dňa 19. 12.1952 a s

poukazom na návrh prídelového plánu zo dňa 08.05.1948. Odvolací súd uvádza, že k zmene vlastníctva
k predmetu prídelu mohlo v dobe do 19. 12. 1952, dôjsť iba spôsobom predpokladaným vtedy platnou
právnou úpravou, ktorou boli predovšetkým zákon č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník, iné všeobecne
záväzné právne predpisy upravujúce (spravidla obmedzujúce) prevod vlastníctva, medzi ktoré patrili
napr. zákon č. 139/1947 Sb., nariadenie č. X./1947 Sb., nariadenie č. 218/1949 Sb. a iné. Právna

úprava v osobitných predpisoch bola vo vzťahu k vtedy platnému Občianskemu zákonníku úpravou
špeciálnou, čoho dôsledkom bolo, že ustanovenia Občianskeho zákonníka bolo možné aplikovať iba
vtedy, ak iná všeobecná právna úprava neustanovovala inak. V danej právnej veci to znamená, že
pokiaľ ide o právny režim pozemkov, ktoré boli predmetom prídelu, na prevod týchto pozemkov platila
osobitná právna úprava a len vtedy, ak táto osobitná právna úprava neustanovovala inak, len vtedy bolo
možné aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Nakoľko osobitná právna úprava neobsahovala

ustanovenia o prevode vlastníctva s výnimkou ustanovenia § 23 nariadenia č. 104/1945 Sb., hoci
obsahovala ustanovenia o právomoci bývalých národných výborov vyúčtovať majetok prídelcov (§ 3
ods. 3 vyhlášky Ministerstva pôdohospodárstva č. 507/1950 Ú.v.), pri absencii všeobecne záväznej
úpravy treba na danú vec aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka. Je nesporné, že podľa
vtedy platného práva pôda do výmery 50 ha mohla byť iba v súkromnom vlastníctve. Súkromné

vlastníctvo však podľa § 9 vtedy platnej Ústavy Československej republiky mohlo byť obmedzené
iba zákonom. Nakoľko okrem uvedeného, žiadna zákonná právna úprava týkajúca sa súkromného
vlastníctva poľnohospodárskej pôdy nebola vydaná, na zmenu vlastníctva pôdy bolo treba aplikovať
ustanovenia Občianskeho zákonníka. Vyplýva to z ustanovenia § 110 Občianskeho zákonníka, podľa
ktorého vlastnícke pomery k pôde, založené na zásade "pôda patrí tým, ktorí na nej pracujú" spravujú sa

občianskym zákonníkom, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak. Podľa ustanovení Občianskeho
zákonníka mohlo dôjsť zmene vlastníctva niektorým zo spôsobov uvedených v ustanoveniach § 111 až §
118. Žiadny z týchto dôvodov zmeny vlastníctva v danej veci nebol preukázaný, ani tvrdený. Prichádza
preto do úvahy iba spôsob predpokladaný ustanoveniami § 119 alebo § 132 ods. 1 Občianskeho
zákonníka. Aplikácia ustanovenia § 119 písm. a/ Občianskeho zákonníka v danom prípade neprichádza

do úvahy, nakoľko toto ustanovenie iba určuje, kto je vlastníkom veci, ak táto vec nepatrí nikomu. V danej
právnej veci je nesporné, že pôda vlastnícky patrila prídelcom, preto nadobudnutie vlastníctva takýmto
spôsobom neprichádza do úvahy. Ustanovenie § 132 Občianskeho zákonníka umožňuje nadobudnutie
vlastníctva vzdaním sa veci. Právo opustiť vec je súčasťou obsahu vlastníckeho práva a jeho podstatou
je prejav vôle vlastníka nebyť naďalej vlastníkom veci. Právny úkon opustenia veci musí byť urobený

slobodneavážne,určiteazrozumiteľne.Opustenievecijejvlastníkomtedanepochybnezahrňujevôľovú
stránku tohto jednostranného právneho úkonu a musí napĺňať tiež vôľu vzdať sa vlastníctva veci a jej
fyzické opustenie (obdobne rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 48/2008). Prejav vôle o vzdaní
sa vlastníckeho práva musí byť teda nepochybný a procesne dôkazné bremeno zaťažuje toho, kto tvrdí,
že sa stal vlastníkom. V prípade pochybností o tom, či došlo k opusteniu veci a k zániku vlastníckeho

práva, treba vychádzať z predpokladu zachovania vlastníckeho práva (čl. 11 Listiny základných práv a
základných slobôd). Samotné neužívanie veci samo osebe ešte neznamená zánik vlastníctva spôsobom
podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Pre platnosť právneho úkonu o právach k nehnuteľnostiam
Občiansky zákonník vyžaduje písomnú formu, okrem, ak ide o nájom rodinného domčeka alebo inej
podobnej stavby alebo len časti budovy (§ 40 ods. 1 v spojení s § 38 Občianskeho zákonníka) a z

právneho úkonu musí vyplývať bez akýchkoľvek pochybností vôľa vlastníka vzdať sa vlastníctva k určitej
veci (rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 4 Cdo 48/2008). Odňatie prideleného majetku a vzdanie
sa prídelu sú teda dva odlišné právne inštitúty, ktoré umožňovali v tom čase platné právne predpisy.
Pokiaľ žalovaný namietal, že právni predchodcovia žalobkyne ako prídelcovia pridelené nehnuteľnosti
užívali štyri roky odo dňa vstúpenia do ich držby a úžitku (zápisnica Miestnej správnej komisie vo

Veľkých Kosihách zo dňa 31.01.1947), odvolací súd uvádza, že skutočnosť, či prídelci pozemky užívali
alebo nie, je pre následné vlastnícke vzťahy, ku ktorým malo dôjsť právne bezvýznamná. Neužívanie
pozemkov prídelcami mohlo mať podľa vtedy platného práva iba dôsledky vyplývajúce z ustanovení §
23 ods. 2 nariadenia SNR č. 104/1945 Sb. o konfiškovaní a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho
majetku Nemcov, Maďarov, ako aj zradcov a nepriateľov slovenského národa (ďalej len „nariadenie č.

104/1945 Sb.“), podľa ktorého ak prídelca nehospodári so starostlivosťou riadneho hospodára, môže
mu Povereníctvo Slovenskej národnej rady pre pôdohospodárstvo a pozemkovú reformu do 10 rokov
odo dňa ujatia sa držby po vypočutí miestnej organizácie Jednotného sväzu slovenských roľníkov
a okresného národného výboru pridelený majetok odňať a prideliť ho inej podľa tohto nariadeniakvalifikovanej osobe, o ktorej možno odôvodnene predpokladať, že bude na ňom riadne hospodáriť. V
danej právnej veci sa však nejednalo o taký prípad, že by došlo zo strany oprávneného orgánu k odňatiu
sporných nehnuteľností právnym predchodcom žalobkyne ako prídelcom. Vzdanie sa prídelu pôdy

umožňoval zákon č. 141/1950 Zb. (Občiansky zákonník) účinný od 1.1.1951 v ustanovení § 132 ods. 1.
Podľa§132ods.1citovanéhozákona,vlastníctvosastrácanajmätým,žehonadobudneniektoinýalebo
že sa ho vlastník vzdá. Jedná sa o jednostranný právny úkon, ktorým vlastník stráca svoje vlastnícke
právo a dochádza tak k jeho prechodu na štát alebo inú právnickú osobu. Pre platnosť právneho úkonu o
právach k nehnuteľnostiam zákon vyžaduje písomnú formu, okrem, ak ide o nájom rodinného domčeka

alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy (§ 40 ods. 1 v spojení s § 38 OZ). Z písomného
jednostranného právneho úkonu musela vyplývať bez akýchkoľvek pochybností vôľa vlastníka vzdať
sa vlastníctva k určitej veci, nehnuteľnosť musela byť v ňom presne identifikovaná, listina musela
byť datovaná a podpísaná pod následkom absolútnej neplatnosti právneho úkonu (§40 ods.1vyššie
citovaného Občianskeho zákonníka). V danej právnej veci nebol predložený žiadny dôkaz o takomto
právnom úkone urobenom právnymi predchodcami žalobkyne v písomnej forme, obsahom ktorého

právneho úkonu by bol ich prejav vôle smerujúci k vzdaniu sa vlastníctva k nehnuteľnostiam prideleným
Výmeromovlastníctvepôdyčíslo2938/48-11zodňa10.mája1948,ktorésúpredmetomsporu.Odvolací
súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že právnym predchodcom žalobkyne nezaniklo
vlastnícke právo k predmetu prídelu vzdaním sa vlastníckeho práva k predmetu prídelu, keďže v konaní
bolo jednoznačne a nepochybne preukázané, že k takémuto právnemu úkonu zo strany prídelcov

nedošlo. Zo zápisnice spísanej na MNV vo Veľkých Kosihách vo veci vyúčtovania s prídelcami ktorí sa
vzdali svojich prídelov pochádzajúcich a konfiškovaných majetkov bývalých vlastníkov M. G.. rod. W. a
H. F. s manž. v kat. úz. H. L. zo dňa 19. 12.1952 a z návrhu prídelového plánu zo dňa 08.05.1948 (v
ktorom je okrem iného uvedený v časti menný zoznam prídelcov a pri právnych predchodcoch žalobkyne
je rukou vykonaný zápis - užíval 4 roky, v časti zamestnanie je uvedené- roľník a rukou vykonaný zápis

JRD, odišiel), s ktorými listinnými dôkazmi žalovaný aj v podanom odvolaní spája vzdanie sa prídelu zo
strany právnych predchodcov žalobkyne, nie je možné vyvodiť, že sa jedná o dôkaz o právnom úkone
urobenom právnymi predchodcami žalobkyne v písomnej forme, obsahom ktorého by bol ich prejav vôle
smerujúci k vzdaniu sa vlastníctva k nehnuteľnostiam pridelených vyššie uvedeným výmerom, ktoré sú
predmetomsporu. Vyššieuvedenélistinnédôkazyniesúpodpísanéprávnymipredchodcamižalobkyne,

ktorých sa prídel týkal a neosvedčujú vzdanie sa prídelu. Pokiaľ žalovaný odvodzoval vzdanie sa prídelu
právnymi predchodcami žalobkyne s poukazom i na ďalšie skutočnosti a to na pracovný pomer a druh
práce právneho predchodcu žalobkyne Y. R. u zamestnávateľa -Slovenský vodohospodársky podnik
štátny podnik, Odštepný závod Bratislava, Správa vnútorných vôd, Komárno (právny nástupca OZ PD
Komárno a ZVV Komárno) od 01.04.1947 do 31.05.1976, jeho bydlisko v obci Čičov a vzdialenosť

od Okánikova, tieto vyššie uvedené skutočnosti samé o sebe, a ani v spojení s ostatnými v spore
preukázanými skutkovými okolnosťami nepreukazujú toto tvrdenie žalovaného. Odvolací súd naviac v
tejto súvislosti poznamenáva, že Zápisnica spísaná na MNV vo Veľkých Kosihách vo veci vyúčtovania
s prídelcami, ktorí sa vzdali svojich prídelov pochádzajúcich a konfiškovaných majetkov bývalých
vlastníkov M. G.. rod. W. a H. F. s manž. v kat. úz. H. L. Q. zo dňa 19.12.1952 osvedčuje vo vzťahu

k právnym predchodcom žalobkyne len tú skutočnosť, že tí prídelcovia, ktorý pôdu odovzdali do JRD
a sú aktívnymi členmi JRD, nebudú platiť užívací poplatok za užívanie pozemkov, a pokiaľ následne v
predmetnej zápisnici v mennom zozname sú pod bodom 7. uvedení právni predchodcovia žalobkyne s
následným zápisom „Omylom som to sem zaviedol“, táto skutočnosť nepreukazuje tvrdenie žalovaného
o vzdaní sa prídelu právnymi predchodcami žalobkyne a osvedčuje tvrdeniu žalobkyne potiaľ, že právni

predchodcovia žalobkyne pôdu odovzdali do JRD, ktorá skutočnosť vyplýva aj z návrhu prídelového
plánu zo dňa 08.05.1948, v ktorom je v časti zamestnanie uvedené- roľník a rukou vykonaný zápis
JRD. Skutočnosť, že pozemky, ktoré boli predmetom prídelu, prevzalo v roku do užívania JRD vo
Veľkých Kosihách (ktoré vzniklo v roku 1950), nemožno stotožňovať so vzdaním sa vlastníctva zo strany
prídelcov, resp. s opustením veci. Odovzdanie pozemkov do užívania JRD sa uskutočnilo za podmienok

kolektivizácie uskutočnenej zákonom č. 69/1949 Sb. o jednotných roľníckych družstvách. Táto úprava
ani vykonávací predpis k tomuto zákonu (nariadenie č. 75/1949 Zb.) neupravovali vlastnícke vzťahy
k pôde, ktorú má družstvo užívať. Vlastníctvo k takto združeným pozemkom zostávalo zachované,
pričom družstvo k nim malo právo družstevného užívania. Keďže v spore nebolo preukázané vzdanie
sa prídelu a strata vlastníctva zo strany právnych predchodcov žalobkyne k sporným nehnuteľnostiam,

tieto nadobudla žalobkyňa dedením ako jediná dedička po svojich právnych predchodcoch a nedošlo
tak k jeho prechodu na štát, ani na inú právnickú osobu. Odvolací súd pri vyššie uvedených právnych
názoroch poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Cdo 123/2003, ktorý
bol uverejnený v časopise Zo súdnej praxe pod č. 44/2004, na rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskejrepubliky sp.zn.4 Cdo/48/2008 zo dňa 28.10.2009, sp. zn. 3Cdo 45/2008 zo dňa 26.05.2009, sp. zn. 3
MCdo 5/2013 zo dňa 31.03.2016.

29. Podľa § 14 ods.4 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového
vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách v znení
účinnom do 31.12.2012, dňom právoplatnosti rozhodnutia o schválení vykonania projektu pozemkových
úprav alebo neskorším dňom určeným v rozhodnutí nadobudne sa vlastníctvo 9) k novým pozemkom ( §
11ods.2)aleboprávonavyrovnanievpeniazochpodľarozdeľovaciehoplánuvoformeumiestňovacieho

a vytyčovacieho plánu. Rozhodnutie o schválení vykonania projektu pozemkových úprav a rozdeľovací
plán vo forme geometrického plánu alebo vo forme obnovy katastrálneho operátu novým mapovaním sú
listinami, na ktorých základe sa vykonajú zmeny v katastri nehnuteľností. 10) Rozhodnutie o schválení
vykonania projektu pozemkových úprav oznámi verejnou vyhláškou obvodný pozemkový úrad. Proti
rozhodnutiu o schválení vykonania projektu pozemkových úprav sa nemožno odvolať.

30. Pokiaľ žalovaný v podanom odvolaní namietal, že v danej právnej veci súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil jednoduché pozemkové úpravy podľa zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách,
usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových
spoločenstvách, ktoré prebehli v Obci Veľké Kosihy, časť Okánikovo v rokoch 2010-2013, vrátene
územia na ktorom sa nachádzajú sporné nehnuteľnosti, majúc za to, že aj keby bolo svedčilo pred ich

vykonanímvlastníckeprávožalobkynikspornýmnehnuteľnostiam,žalobkynipovykonanípozemkových
úprav vlastnícke právo k nim zaniklo a vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam nadobudol
(originárnym spôsobom § 132 Občianskeho zákonníka) žalovaný právoplatnosťou rozhodnutia OPÚ v
Komárne č. 2012/00153 zo dňa 08.11.2012, právoplatného dňa 26.11.2012, odvolací súd poukazuje
na to, že v spore nebolo preukázané, že by žalobkyňa bola ich účastníkom vo vzťahu k sporným

nehnuteľnostiam, keď sám žalovaný v odvolaní tvrdí v tomto smere len toľko, že žalobkyňa mala o
nich vedomosť a nepodnikla žiadne kroky k ochrane svojho domnelého vlastníckeho práva. Z projektu
pozemkových úprav Kosihy -výpis z registra pôvodného stavu zo dňa 11.03.2011 vyplýva, že účastníkom
jednoduchých pozemkových úprav bola matka žalobkyne K. R. vo vzťahu k parc. reg. E č. XXX/X orná
pôda o výmere 38.930 m2 v 1-ine. Z obsahu spisu však vyplýva, že túto parcelu zdedila žalobkyňa podľa

osvedčenia o dedičstve sp. zn. 1D 395/2010-31, D not 89/2010 zo dňa 13.01.2011, právoplatného dňa
13.01.2011, teda v spore bolo preukázané, že žalobkyňa ako vlastníčka parc. reg. E č. XXX/X orná pôda
o výmere 38.930 m2 v 1-ine bola účastníkom JPÚ len vo vzťahu k tejto parcele, nie vo vzťahu k sporným
nehnuteľnostiam. S poukazom na vyššie uvedené, ako aj tú skutočnosť, že žalobkyňa sa domáhala
ochrany svojho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam, keďže podala žalobu vo veci samej už

dňa 14.01.2008 a až následne prebehli predmetné jednoduché pozemkové úpravy, ktorých súčasťou
boli aj sporné nehnuteľnosti, ktorých účastníčkou v zmysle ustanovenia § 6 zákona č. 330/1991 Zb. o
pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom
fonde a o pozemkových spoločenstvách žalobkyňa nebola, zamietnutie žaloby s poukazom na
rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu v Komárne č. 2012/00153 zo dňa 08.11.2012 (odňatie

vlastníckeho práva v nadväznosti na konštruovanie vlastníckeho práva originárnym spôsobom -
právoplatným konštitutívnym rozhodnutím štátneho orgánu inej osoby) by predstavovalo neprípustný
zásah do vlastníckeho práva žalobkyne (čl.20 Ústavy Slovenskej republiky). Odvolací súd k vyššie
uvedenému právnemu názoru dodáva, že v zmysle ustanovenia § 194 CSP sa na prejudiciálne otázky
v užšom zmysle nevzťahuje absolútna prekážka nedostatku právomoci súdu, teda súd je oprávnený si

o nich vytvoriť svoj vlastný, prejudiciálny záver bez toho, aby o nich rozhodoval, preto pokiaľ v rovnakej
otázke existuje právoplatné rozhodnutie kompetentného orgánu, súd môže danú otázku posúdiť aj
inak ako kompetentný orgán, neexistuje povinnosť súdu pridŕžať sa tohto rozhodnutia. Odvolací súd
s poukazom na citované rozhodnutia súdov žalovaným v podanom odvolaní poukazuje na to, že tieto
nepredstavujú ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít a ďalej v tomto poukazuje na

nižšie uvedené rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky. Podľa rozhodnutia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8 Cdo/94/2018 zo dňa 16.05.2019 za ustálenú rozhodovaciu prax
dovolacieho súdu treba považovať predovšetkým rozhodnutia a stanoviská publikované v Zbierke
stanovískarozhodnutíNajvyššiehosúduarozhodnutísúdovSlovenskejrepubliky,vydávanejNajvyšším
súdom Slovenskej republiky od 1. januára 1993 s pôvodným názvom Zbierka rozhodnutí a stanovísk

súdov Slovenskej republiky (pokiaľ neboli v neskoršom období judikatórne prekonané), ako i rozhodnutia
najvyššieho súdu, v ktorých bol opakovane potvrdený určitý právny názor, alebo výnimočne aj jednotlivé
rozhodnutie, pokiaľ neskôr vydané rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v tomto rozhodnutí
nespochybnili, prípadne ich akceptovali a vecne na ne nadviazali. Vzhľadom na účel právnej úpravydovolania,ktorýmjevprípadedovolaciehodôvoduspočívajúcehovnesprávnomprávnomposúdeníveci
predovšetkým riešenie doteraz neriešených otázok zásadného právneho významu, treba do ustálenej
rozhodovacej praxe dovolacieho súdu zahrnúť aj rozhodnutia publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí

a stanovísk vydávanej Najvyšším súdom ČSFR, Najvyšším súdom ČR a Najvyšším súdom SR v dobe
do 31.12.1992, ako aj rozhodnutia uverejnené v Zborníkoch stanovísk, správ o rozhodovaní súdov a
súdnych rozhodnutí Najvyšších súdov ČSSR, ČSR a SSR vydaných SEVT Praha v rokoch 1974 (č.
I, 1965-1967), 1980 (č. II, 1964-1969) a 1986 (č. IV, 1970-1983), pokiaľ sú stále použiteľné (najmä
z hľadiska ich súladu s hodnotami demokratického právneho štátu) a neboli prekonané neskoršou

judikatúrou. Napokon vzhľadom na čl. 2 ods. 2 CSP je potrebné za ustálenú rozhodovaciu prax
dovolacieho súdu považovať aj rozhodovaciu prax ďalších najvyšších súdnych autorít, a to Ústavného
súdu Slovenskej republiky, Európskeho súdu pre ľudské práva a Súdneho dvora Európskej únie.
Vzhľadom na teritoriálnu pôsobnosť CSP možno pod pojmom dovolací súd rozumieť len Najvyšší
súd Slovenskej republiky, a nie Najvyšší súd Českej republiky. Podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp. zn. 3 Cdo 6/2017 „Ustálená rozhodovacia prax najvyššieho súdu“ je vyjadrená

predovšetkýmvstanoviskáchaleborozhodnutiachnajvyššiehosúdu,ktorésú(akojudikáty)publikované
v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky. Do tohto pojmu však
možno zaradiť aj prax vyjadrenú opakovane vo viacerých nepublikovaných rozhodnutiach najvyššieho
súdu, alebo dokonca aj v jednotlivom, doposiaľ nepublikovanom rozhodnutí, pokiaľ niektoré skôr vydané
(nepublikované) rozhodnutia najvyššieho súdu názory obsiahnuté v skoršom rozhodnutí nespochybnili,

prípadne tieto názory akceptovali a vecne na ne nadviazali.

31. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že v danej právnej veci súd prvej inštancie nesprávne
právne posúdil inštitút poznámky, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec neprávne právne
posúdil vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníctva k nehnuteľnostiam Československým štátom, ako aj

Obcou Veľké Kosihy, ako aj v otázke inštitútu vydržania ako spôsobu nadobudnutia vlastníckeho práva.
Žalovaný bol názoru, že v prípade, ak by súd dospel k záveru, že právnym predchodcom žalovaného
nesvedčilo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, nadobudol podľa jeho názoru Československý
štát vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržaním najneskôr dňa 01.04.1984 a Obec Veľké Kosihy
najneskôr dňa 27.07.2001. Odvolací súd sa v bode 28. svojho rozhodnutia už vysporiadal s otázkou,

že Československý štát nenadobudol vlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam s poukazom na zánik
vlastníckeho práva právnych predchodcov žalobkyne z dôvodu, že sa svojho vlastníctva k sporným
nehnuteľnostiam ktoré boli predmetom výmeru, vzdali, resp. že im bol pridelený majetok odňatý, keď
odvolací súd dospel k záveru, že v spore bolo preukázané, že právnym predchodcom žalobkyne
nezaniklo vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom výmeru vzdaním sa

vlastníckeho práva k nim, resp. odňatím prideleného majetku. Keďže Obec Veľké Kosihy mohla
nadobudnúť vlastnícke právo len v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí k tomu majetku,
ktorý bol preukázateľne vo vlastníctve štátu a v konaní sa z vyššie uvedených dôvodov vlastníctvo
štátu k sporným nehnuteľnostiam nepreukázalo, Obec Veľké Kosihy nenadobudla v zmysle zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí vlastnícke právo k sporným nehnuteľnostiam. Čo sa týka prípadného

nadobudnutiavlastníckehoprávaObcouVeľkéKosihy,tentosubjektmoholvlastníckeprávonadobudnúť
len na základe úkonu učineného s vlastníkom predmetných nehnuteľností.

32. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že Československý štát nadobudol vlastnícke právo k
sporným nehnuteľnostiam vydržaním najneskôr dňa 01.04.1984 a Obec Veľké Kosihy najneskôr dňa

27.07.2001.

33. Vydržanie je osobitný originálny (prvotný, či pôvodný) spôsob nadobudnutia vlastníctva. V prípade
splnenia zákonom určených podmienok (týkajúcich sa držby, držiteľa, predmetu držby a vydržacej doby)
dochádza k nemu priamo zo zákona (ex lege). Podmienky vydržania sú pritom stanovené tak, že musia

byť splnené kumulatívne - ak v nich nie je splnená čo i len jedna, k vydržaniu nedochádza. Tak minulou
právnou úpravou (obyčajové právo platné na Slovensku do 31. 12. 1950, ďalej § 115 a § 116 ods.
1 v spojení s ust. § 145 Občianskeho zákonníka č. 141/1950 Zb., § 135a Občianskeho zákonníka v
znení do účinnosti zákona č. 509/1991 Zb.), ako aj právnou úpravou súčasnou (§ 134 Občianskeho
zákonníka v znení od 01. 01. 1992) je oprávnenosť držby jednou z podmienok nadobudnutia vlastníctva

veci vydržaním. Za držiteľa sa považuje (fyzická alebo právnická) osoba, ktorá fakticky ovláda vec
(corpus possessionis). Pri oprávnenej držbe musí ísť o faktické ovládanie veci, pri ktorom je daná vôľa
nakladať s vecou ako so svojou vlastnou (animus possidendi). Dobrá viera, ktorá je podkladom tejto vôle,
vyjadruje vnútorný (psychický) stav držiteľa, ktorý sám o sebe nemôže byť predmetom dokazovania.Toto vnútorné presvedčenie nadobúdateľa, pozitívne presvedčenie, že mu vec patrí, sa však navonok
prejavuje jeho konkrétnym správaním, a to už môže byť predmetom dokazovania a posudzovania.
Posúdenie, či je držiteľ v dobrej viere alebo nie je, treba však vždy hodnotiť objektívne a nie iba zo

subjektívnehohľadiska(osobnéhopresvedčenia)saméhoúčastníkaavždytrebabraťdoúvahy,čidržiteľ
pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od
každého požadovať, nemal alebo nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že
mu vec (právo) patrí. Dobrá viera zaniká v okamžiku, kedy sa držiteľ zoznámil so skutočnosťami, ktoré
objektívne museli vyvolať pochybnosť o tom, že mu vec právom patrí. Na tom nič nemení skutočnosť,

že držiteľ bol (zostal) aj naďalej (subjektívne) v presvedčení, že mu vec patrí. Dobrá viera držiteľa sa
musí vzťahovať aj k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vlastnícke právo vzniknúť, teda aj k právnemu
dôvodu (titulu vzniku vlastníctva); obdobne to platí aj pri strate dobrej viery (jej zániku). Občiansky
zákonník č. 40/1964 Zb. v pôvodnom znení vydržanie neupravoval. Možnosť nadobudnutia vlastníckeho
právatakýmtospôsobombolazavedenáažnovelouvykonanouzákonom č.131/1992Zb.,účinnouod1.
apríla 1983. Rozsah subjektov vydržania bol však obmedzený (vydržanie bolo obmedzené na občanov)

a rovnako bol obmedzený aj rozsah predmetov vydržania, keď nebolo možné vydržať vlastnícke právo
najmä k pozemkom. Novelou Občianskeho zákonníka vykonanou zákonom č. 509/1991 Zb., účinnou
od 1. januára1992, boli tieto obmedzenia odstránené. V súvislosti s vydržaním vlastníckeho práva k
pozemku predmetná novela umožnila započítanie nepretržitej držby vykonávanej aj pred 1. januárom
1992, pričom držbu nekvalifikovala odlišne v porovnaní s predchádzajúcou právnou úpravou. Ak teda

držiteľ pozemku (t.j. ten, kto s pozemkom nakladal ako s vlastným) spĺňal k 1. januáru 1992 podmienku
nepretržitejdržbytrvajúcejpodobudesaťrokov,azároveňboldržiteľomoprávneným(t.j.bolsozreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu pozemok patrí), nadobudol k tomuto dňu vlastnícke
právo k pozemku vydržaním.

34. Dobrá viera (ako predpoklad oprávnenej držby) je presvedčením nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Iba samotná detencia k vydržaniu nestačí. Okolnosti, ktoré
svedčia záveru o existencii dobrej viery sú okolnosti týkajúce sa tiež právneho dôvodu nadobudnutia
(titulu) - teda okolnosti svedčiace o poctivosti tohto nadobúdacieho titulu. Posúdenie toho, či držiteľ
je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že mu vec patrí, je nutné posudzovať nielen

zo subjektívnych predstáv držiteľa, ale aj z objektívnych hľadísk viažucich sa k právnemu dôvodu
(titulu), z ktorého sa odvodzuje vznik práva. Dobrá viera je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná
bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Iba vzhľadom na formu právneho úkonu (ústnu alebo i písomnú)
nemožno vylúčiť ani potvrdiť existenciu dobej viery držiteľa pri nadobúdaní nehnuteľností bez toho, aby
nedošlo k zohľadneniu konkrétnych právnych ale i skutkových okolností prípadu spojených s prevodom

nehnuteľnosti - viažucich sa k nadobúdaciemu titulu. Dobrá viera oprávneného držiteľa, ktorá je daná so
zreteľom na všetky okolnosti sa musí vzťahovať aj na titul, na základe ktorého mohlo držiteľovi vzniknúť
vlastnícke právo. Tento titul nemusí byť vždy daný. Postačí, ak je držiteľom so zreteľom na všetky
okolnostivdobrejviere,žetutakýtitulje.Posúdenie,čijedržiteľvdobrejvierealebonie,jepotrebnévždy
ohodnotiť objektívne a nielen zo subjektívneho hľadiska samotného účastníka konania. Nie je vylúčené,

aby k vydržaniu vlastníckeho práva došlo na základe putatívneho právneho titulu (predstieraného,
či neplatného). Pri posudzovaní nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním môže byť prípadný iný
úkon ohľadne spornej veci iba okolnosťou, svedčiacou o dobromyseľnosti (bona fidae) držiteľa veci. Je
potrebné však vziať vždy v úvahu, či držiteľ pri bežnej opatrnosti, ktorú možno vzhľadom na okolnosti a
povahu prejednávaného prípadu po každom vyžadovať, nemal po vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti

o tom, že mu vec alebo právo patrí. O dobromyseľnosti možno hovoriť tam, kde držiteľ drží vec v
omyle, že mu vec patrí a ide pritom o omyl ospravedlniteľný. Ospravedlniteľný je omyl, ku ktorému
došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom
na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Omyl môže byť nielen skutkový, ale aj
právny. Právny omyl spočíva v neznalosti alebo v neúplnej znalosti všeobecne záväzných právnych

predpisov a z toho vyplývajúceho nesprávneho posúdenia právnych dôsledkov právnych skutočností.
Pre účely prejednávanej veci treba osobitne zdôrazniť, že omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo
nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia zákona je právny omyl
neospravedlniteľný (k obdobnému záveru dospel najvyšší súd v rozhodnutiach napr. sp. zn. 3 Cdo
97/2009, 4 Cdo 283/2009, 5 Cdo 30/2010, 3 M Cdo 7/2010, 3 M Cdo 8/2010, 6 M Cdo 5/2010, 1 Cdo

137/2011). Neznalosť inak jasného, zrozumiteľného a nesporného ustanovenia zákona neospravedlňuje
účastníka - pri zachovaní obvyklej opatrnosti sa totiž predpokladá, že každý sa oboznámi so zákonnou
úpravou právneho úkonu, ktorý má v úmysle urobiť. Dobrá viera držiteľa sa musí teda vzťahovať na
všetky právne skutočnosti, ktoré majú za následok nadobudnutie veci alebo práva, ktorá je predmetomdržby, teda aj na existenciu platnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti. Judikatúra súdov je konštantná
v tom, že pokiaľ sa niekto uchopí držby nehnuteľnosti po 1. apríli 1964 na základe zmluvy o prevode
nehnuteľnosti, ktorá nebola uzavretá v písomnej forme, nemôže byť so zreteľom na všetky okolnosti

dobromyseľnýotom,žemunehnuteľnosťpatríavzmysle§130ods.1vetaprváObčianskehozákonníka
nemôže byť držiteľom oprávneným (Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 29. marca
2011 sp. zn. 5 Cdo 49/2010). Na základe ústnej zmluvy o jej prevode, nemôže byť vzhľadom na všetky
okolnosti v dobrej viere, že je vlastníkom veci aj keď je subjektívne presvedčený, že takáto zmluva
na originálne nadobudnutie vlastníckeho práva postačuje. Držba nehnuteľnosti opierajúca sa o ústnu

zmluvu nemôže viesť k vydržaniu nehnuteľnosti.

35. Žalovaný v danej právnej veci ako titul nadobudnutia vlastníctva Obce Veľké Kosihy k sporným
nehnuteľnostiam označuje zákon č. 138/1991 Zb. účinný 01.05.1991 (s poukazom na protokol o
delimitácii nehnuteľného majetku zo dňa 27.07.1991), s ktorým tvrdením by odvolací súd stotožnil v
prípade, ak by bolo v spore preukázané vlastníctvo Československého štátu k sporným nehnuteľnostiam

(čo však preukázané nebolo) a ďalej žalovaný tvrdí, že v prípade, že nadobúdacím titulom Obce
Veľké Kosihy je vydržanie a riadny vstup do oprávnenej, dobromyseľnej držby Obce Veľké Kosihy
odvodzuje dlhodobým a nerušeným užívaním sporných nehnuteľnosti zo strany Obec Veľké Kosihy,
ako aj jej právneho predchodcu - Československého štátu. Odvolací súd uvádza k veci, že až
účinnosťou novelizácie Občianskeho zákonníka č. 509/1991 Zb. od 1. januára1992 mohol nadobudnúť

Československý štát k sporným nehnuteľnostiam titulom vydržania za splnenia zákonom stanovených
podmienok. Súd prvej inštancie správne právne posúdil otázku vydržania Československým štátom,
jeho zákonných predpokladov a správne vyvodil, že nesplnil ani zákonný predpoklad vydržania,
a to dobromyseľnosť v tom, že mu predmetná vec patrí. Odvolací súd sa stotožňuje s prijatými
skutkovými závermi a právnymi názormi súdu prvej inštancie v tom, že pozemnoknižné prevedenie

prídelu bol povinný obstarať štát, túto svoju povinnosť porušil, preto nemôže byť považovaný za
subjekt dobromyseľný pre nadobudnutie svojho vlastníckeho práva vydržaním (aj keď k nadobudnutiu
vlastníctva prídelom zásadne nebolo treba intabulácie, nedostatok zápisu nemal vplyv na vlastníctvo k
prídelu a z hľadiska vlastníctva v danej právnej veci nebola rozhodujúca tá skutočnosť, že v pozemkovej
knihe nie je urobený zápis o prídelovom konaní). Teda pokiaľ právni predchodcovia žalobkyne vlastnícke

právo k predmetným nehnuteľnostiam riadne nadobudli a k odňatiu ich majetku, resp. k strate vlastníctva
vzdaním sa pridelenej pôdy nedošlo, nemôže byť štát ako subjekt porušujúci povinnosť zabezpečiť zápis
vlastníctva na základe výmeru v evidencii nehnuteľností pri porušení tejto svojej povinnosti považovaný
za subjekt dobromyseľný pre prípadné nadobudnutie svojho vlastníckeho práva vydržaním. Ak preto
Obec Veľké Kosihy iný úkon ako podpis delimitačného protokolu s bývalým ONV Komárno neučinila

(v spore nebol preukázaný takýto iný úkon), vlastnícke právo mohla nadobudnúť len (v zmysle zákona
č. 138/1991 Zb. o majetku obcí) k tomu majetku, ktorý bol preukázateľne vo vlastníctve štátu, a keďže
sa v konaní vlastníctvo štátu nepreukázalo, uvedený úkon podpisu delimitačného protokolu nemôže
byť právnym úkonom pre oprávnenú držbu Obce Veľké Kosihy titulom vydržania. Vlastnícke právo z
vydržania môže byť založené len na základe úkonu s tým subjektom práva, ktorému vlastnícke právo

v čase jeho vykonania patrilo, teda vlastníctvo nemôže stratiť vlastník, pokiaľ právny úkon k jeho strate
sám neučinil (tento učinil len nevlastník), a to bez ohľadu na to, či prípadne v čase úkonu mu zápis
v evidencii vlastníctva vlastníctvo potvrdzoval, keďže zápis v katastri nehnuteľností je hodnoverný a
záväzný len pokiaľ sa nepreukáže opak a vlastníctvo od nevlastníka nadobudnúť nemožno. Naviac
odvolací súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že Obec Veľké Kosihy nemohla byť považovaná za subjekt

dobromyseľný pre prípadné nadobudnutie svojho vlastníckeho práva vydržaním ani s poukazom na
list Obce Veľké Kosihy adresovaný žalobkyni zo dňa 17.01.2001 (č.l. 501 spisu), ktorý preukazuje, že
na strane Obce Veľké Kosihy nebola v rozhodnej vydržacej dobe daná dobrá viera ako presvedčenie
nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si sporné nehnuteľnosti prisvojuje. Teda Obec Veľké Kosihy
ako držiteľ sporných nehnuteľností nemohla byť objektívne presvedčená o tom, že držanú vec poctivým

spôsobom nadobudla. Z dôvodov vyššie uvedených podstatných dôvodov je bez právneho významu pri
danom právnom posúdení veci, aby sa odvolací súd ďalej zaoberal právnym posudzovaním poznámky
zapísanej na LV č. XXX zo strany súdu prvej inštancie v súvislosti s obsahom delimitačného protokolu.
Súd prvej inštancie vecne správne rozhodol aj o nároku žalobkyne na náhradu trov konania v súlade s
ustanovením § 255 ods. 1 CSP, keďže žalobkyňa mala v konaní pred súdom prvej inštancie plný úspech

a v dôsledku vyššie uvedeného potom súd prvej inštancie vecne správne rozhodol i o trovách štátu.
Odvolací súd dal odpoveď len na tie odvolacie otázky nastolené odvolateľom v odvolaní, ktoré majú pre
vec podstatný význam, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ tohto rozhodnutia.36. Podľa § 262 ods.1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

37. Podľa § 262 ods.2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Ustanovenie § 262 CSP sa vzťahuje aj na rozhodovanie o nárokoch iných zúčastnených subjektov,
teda znalcov, svedkov a iných, pokiaľ ich nároky na znalečné alebo svedočné neboli kryté preddavkami.

Rovnako tak sa aplikuje aj na prípadné trovy, ktoré vznikli v konaní štátu spravidla dotovaním
dokazovania z rozpočtových prostriedkov. V takýchto prípadoch súd uloží neúspešnej strane alebo
strane, ktorá procesne zavinila zastavenie konania, povinnosť náhrady týchto nákladov podľa rovnakých
kritériíakoprirozhodovaníonáhradetrovstránsporu.Vprípade,aknemalaniektorástranaplnýúspech,
resp. procesne nezavinila v plnej miere zastavenie konania a súd rozhodol o nižšej než 100 %-nej výške
úspechu, ukladá povinnosť obidvom stranám sporu v rozsahu ich neúspechu v konaní, napríklad jednej

strane sporu uloží povinnosť zaplatiť 75 % uplatneného znalečného a druhej 25 % a pod. (Komentár
k ustanoveniu § 262 CSP)

39. Odvolateľ napadol uznesenie súdu prvej inštancie o nárokoch znalkyne na znalečné s poukazom na
ustanovenie § 365 ods.1 písm. b) a d) CSP namietajúc nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie

a neurčitosť výroku napadnutého uznesenia. Odvolací súd s poukazom na obsah spisu a odôvodnenie
napadnutého uznesenia dospel k záveru o jeho vecnej správnosti, keď z výroku a z odôvodnenia
napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie vyplýva, že súd prvej inštancie bol povinný aj bez návrhu
v rozhodnutí, ktorým sa konanie končilo rozhodnúť aj o nároku znalkyne na znalečné v spojení s
uznesením súdu prvej inštancie č. k. 8C/5/2008-1052 zo dňa 09.02.2017 o priznaní znalečného znalkyni

vo výške 943,19 eur, ktoré znalečné bola v sume 500 eur poukázané znalkyni zo záloh zložených
žalobkyňou (v súvislosti s podaním znaleckého posudku č.5/2009 -doplnenie - ktorý dôkaz bol nesporne
nevyhnutný pre rozhodnutie v danej právnej veci pre identifikáciu sporných nehnuteľností). O nároku na
ostatné znalečné v sume 443,19 eur (943,19 eur - 500 eur) (nepokryté preddavkom) nebolo doposiaľ
rozhodnuté, preto súd prvej inštancie správne postupoval, pokiaľ napadnutým uznesením rozhodol o

nároku znalkyne na ostatné znalečné v sume 443,19 eur a zaviazal žalovaného zaplatiť ho znalkyni s
prihliadnutím na výsledok sporu. Odvolací súd vo výroku svojho rozhodnutia napravil pochybenie súdu
prvej inštancie v tom, že tento opomenul v zmysle ustanovenia § 262 ods.2 CSP vo výroku napadnutého
uznesenia uviesť, že o výške náhrady trov konania priznanej znalkyni rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti tohto rozhodnutia.

40. Odvolací súd dodáva, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovou
stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový
a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami
sporu. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu (prvostupňového, ale aj odvolacieho), ktoré

stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, stačí na záver o tom, že z tohto
aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (uznesenie Ústavného
súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2003 sp. zn. IV. ÚS 115/2003). Judikatúra ESĽP nevyžaduje, aby na
každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Odvolací súd v danej
právnej veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie sa pri rozhodovaní v danej právnej veci riadil vyššie

uvedenými zásadami právneho štátu. Právo na spravodlivý proces vyžaduje, aby rozhodnutie súdu boli
zdôvodnené a presvedčivé. Prihliadajúc na vyššie uvedené odvolací súd dospel k záveru, že napadnuté
rozhodnutie súdu prvej inštancie spĺňa vyššie uvedené kritériá pre odôvodňovanie rozsudku v zmysle §
220 CSP a preto ho možno považovať z pohľadu vyššie uvedeného za preskúmateľné v takej miere, že
nedošlo k porušeniu práva strán sporu na spravodlivý proces, keď súd prvej inštancie dal odpoveď na tie

otázky nastolené sporovými stranami, ktoré mali pre vec podstatný význam, ktorá odpoveď dostatočne
objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby súd zachádzal do všetkých detailov
sporu uvádzaných stranami sporu, teda obsahuje stručné a jasné objasnenie skutkového a právneho
základu súdneho rozhodnutia, teda odôvodnenie dáva jasne a zrozumiteľne odpovede na všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany.

41. Odvolací súd s poukazom na odvolacie dôvody odvolateľa v podanom odvolaní proti napadnutému
rozsudku súdu prvej inštancie ďalej dospel k záveru, že súd prvej inštancie vyhodnotil všetky vykonané
dôkazyjednotlivo,akoajvichvzájomnejsúvislosti,prihliadolnavšetko,čovyšlovkonanínajavovsúlades ustanoveniami § 191 CSP. Odvolací dospel k záveru, že v danej právnej veci doposiaľ vykonaným
dokazovaním boli preukázané rozhodujúce skutočnosti, súd rozhodol na základe zisteného skutkového
stavu veci, keď je potrebné uviesť, že súd prvej inštancie v súlade s ustanovením § 185 ods.1 CSP

rozhoduje o tom, ktoré z navrhnutých dôkazov vykoná a ktoré nie.

42. Z vyššie uvedených podstatných dôvodov odvolací súd napadnuté rozhodnutia súdu prvej inštancie
potvrdil ako vecne správne podľa § 387 ods. 1 CSP.

43. O trovách odvolacieho konania strán sporu odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods.1 CSP a § 255
ods. 1 CSP a žalobkyni, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, priznal nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100%.

44. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 druhá veta
Civilného sporového poriadku v spojení s § 3 ods. 9 posledná veta zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a

o zmene a doplnení niektorých zákonov).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).