Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 25. jún 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/148/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5914201744
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5914201744.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie

Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v spore žalobkyne - E. I. C., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, P., zastúpenej právne - Mgr. Juraj Frič, advokát so sídlom O. XX, P.,
proti žalovanému - Kooperativa poisťovňa a.s., Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4,
Bratislava, IČO: 00585441, zastúpenému právne - JUDr. Baltazár Mucska, advokát, so sídlom Z. XX, K.,
o náhradu škody s príslušenstvom, na základe odvolania žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Ružomberok č.k. 2C/26/2014-409 zo dňa 31.1.2018 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j ev celom rozsahu rozsudok súdu prvej inštancie.

Žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči
žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie (ďalej len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom ( v poradí 3. Rozhodnutie )
uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 57.933,55 eur spolu s 5,75% ročným úrokom
z omeškania od 28.3.2013 až do zaplatenia, všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalobkyni priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 36%, s tým, že o ich výške rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia osobitným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Žalobkyňa sa podanou žalobou doručenou súdu dňa 13.2.2014 pôvodne domáhala voči žalovanému
zaplatenia sumy 85.271,80 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,75% ročne z tejto sumy od
28.3.2013 až do zaplatenia titulom náhrady škody za poistnú udalosť ktorá vznikla v mesiaci december
2012 v rodinnom dome poistenom na základe poistnej zmluvy u žalovaného.

3. Po zastavení konania v časti o zaplatenie istiny 27.338,25 eur s príslušenstvom predmetom

rozhodovania v ďalšom štádiu sporu zostal nárok o zaplatenie sumy 57.933,55 eur s úrokom z
omeškania vo výške 5,75% ročne od 28.3.2013 až do zaplatenia, ktorý na základe vykonaného
dokazovania vyhodnotil okresný súd za dôvodný.

4. Pri právnom posúdení veci okresný súd postupoval podľa § 788 ods. 1, § 797 ods. 1, 2, 3, § 806, §
809 ods. 1, 2, § 415 Občianskeho zákonníka, ďalej vychádzal z článku III. bod 1 písm. a/ zmluvných
dojednaní, ďalej z článku XVIII. bod 2, písm. d/, XXIII. bod 13, bod 14 písm. a/, XIX. bod 4 písm. a/

všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku občanov (VPP MO 108-2).

5. Z vykonaného dokazovania zistil, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili poistnú zmluvu číslo 6 569
874 076/4550103927 na dobu neurčitú so začiatkom poistenia 18.7.2012, jej predmetom bolo poistenierodinného domu so súpisným číslom XXXX, orientačným číslom XX postaveného na ulici J. C. v P.,
zapísaný na liste vlastníctva č. XXXXX pre obec a katastrálne územie P.. Poistenie rodinného domu
bolo dohodnuté v rozsahu PRIMA na celkovú poistnú sumu 149.102,40 eur, so spoluúčasťou žalobkyne

vo výške sumy 100 eur. Pri uzatváraní poistnej zmluvy žalobkyňa odpovedala na písomné otázky
žalovaného v tom zmysle, že poisťované veci sú udržiavané, sú v nepoškodenom a dobrom technickom
stave a budova rodinného domu je trvalo obývaná (viac ako 183 kalendárnych dní). Pred uzavretím
poistnej zmluvy vypracovala Ing. Renáta Lajčiaková, znalkyňa z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad
hodnoty nehnuteľností, odhad hodnoty stavebných prác dňa 3.7.2012 znalecký posudok č. 40/2012

určilavňom(okreminého)ajvšeobecnúhodnotu predmetnéhorodinnéhodomu.Súčasťouznaleckého
posudku bola aj fotodokumentácia, ktorá preukazuje znalkyňou popísaný stav rodinného domu, ako aj
že bol obývaný. Dňa 28.12.2012 žalobkyňa prostredníctvom svojho manžela zistila, že na poistenom
rodinnom dome vznikla škodová udalosť, ktorú v súlade s uzavretou poistnou zmluvou oznámila
žalovanému. Dňa 3.1.2013 uskutočnil likvidátor žalovaného Ing. Z. G. za účasti manžela žalobkyne
ohliadku škodovej udalosti. Zo zápisnice o ohliadke vyplynulo, že išlo o vodovodnú udalosť, pričom došlo

k prasknutiu pancierovej hadičky vo WC na prízemí rodinného domu. Pri ohliadke škodovej udalosti sa
dohodli,ženazákladepredchádzajúcejvýzvyžalobkynesauskutočnídoobhliadka,kedysaurobípresný
popis rozsahu poškodenia rodinného domu. Po vykonaní doobhliadky likvidátor žalovaného Ing. Z. G.
žalobkyni najskôr telefonicky, následne aj písomne listom zo dňa 12.3.2013 oznámil, že nemôžu pristúpiť
k likvidácii predmetnej škody, nakoľko sa poistenie nevzťahuje na opustené, neobývané, poškodené

a neudržiavané budovy a stavby. Toto stanovisko odôvodnil tým, že v zmysle všeobecných poistných
podmienok pre poistenie majetku občanov VPP MO 108-2 a zmluvných dojednaní pre poistenie
rodinného domu ZD-RD/B-2 časť II. základné poistenie, článok III. bod 2h sa poistenie nevzťahuje na
opustené, neobývané, poškodené a neudržiavané budovy a stavby v zlom technickom stave. Žalovaný
tak odmietol uznať poistnú udalosť, z ktorej by mu vznikla povinnosť zaplatiť žalobkyni poistné plnenie.

Podľa žalobných tvrdení, žalobkyňa potom ako nebola schopná posúdiť stav rodinného domu, nechala
po škodovej udalosti ho posúdiť autorizovanému stavebnému inžinierovi Ing. B. O. - A PROJEKT. Zo
záverov jeho odborného stanoviska zo dňa 15.2.2013 vyplynulo, že sa javí ako stavebnotechnicky
kvalitatívne efektívnejšia a ekonomicky výhodnejšia realizácia kompletnej asanácie objektu rodinného
domu, doporučil preto zrealizovať asanáciu celej stavby. Na základe tohto odborného stanoviska sa

žalobkyňa a jej manžel rozhodli rodinný dom asanovať, kompletnú asanáciu uskutočnili v marci 2013 po
predchádzajúcom negatívnom stanovisku žalovaného o tom, že škodovú udalosť neuznáva. Žalobkyňa
nesúhlasila so záporným stanoviskom žalovaného, listom zo dňa 20.6.2013 mu navrhla, aby začali
rokovania o uzavretí dohody o urovnaní, uzavretím ktorej by mohla byť predmetná vec vyriešená.
Žalovanému v liste oznámila, že na to, aby sa poistenie na rodinný dom nevzťahovalo, museli by byť

splnené podmienky ku dňu uzavretia poistnej zmluvy, to znamená rodinný dom by musel byť opustený,
neobývaný, poškodený, resp. neudržiavaný. Žalovaný listom zo dňa 23.8.2013 oznámil žalobkyni, že
poistnúudalosťprešetriliazotrvávajúnapôvodnomstanovisku.Žalobkyňaprizdôvodnenísvojhonároku
poukazovala aj na relevantné ustanovenia Občianskeho zákonníka, na všeobecné poistné podmienky
pre poistenie majetku občanov ako aj na zmluvné dojednania pre poistenie rodinného domu, zotrvávala

na svojich postojoch, že ku dňu uzavretia poistnej zmluvy nebol rodinný dom opustený, nebola tak
naplnená dikcia článku III. bod 2 písm. h/ zmluvných dojednaní, preto sa poistenie na rodinný dom
vzťahuje. Aj cena rodinného domu v poistnej zmluve pri vzniku poistenia bola dojednaná/určená ako
hodnota novej veci na sumu 149.102,40 eur, v súlade s ustanovením článku VIII. zmluvných dojednaní
bolataktourčenápoistnáhodnotarodinnéhodomuzákladomprestanoveniepoistnejsumy.Vznaleckom

posudku č. 40/2012 určila znalkyňa Ing. Renáta Lajčiaková všeobecnú hodnotu rodinného domu na
sumu 85.371,80 eur, táto suma bola časovou cenou rodinného domu z ktorej podľa názoru žalobkyne
bolo potrebné vychádzať pri určení výšky poistného plnenia podľa článku V. písm. a/ zmluvných
dojednaní.

6. Dokazovanie preukázalo, že rodinný dom bol kompletne asanovaný, po odpočítaní použiteľných
zvyškov zostalo predmetom sporu zaplatenie sumy 57.933,55 eur s príslušenstvom.

7. Vykonaným dokazovaním a doplnením dokazovania na základe dôkaznej iniciatívy žalovaného

sa nepodarilo podľa názoru okresného súdu preukázať, že by žalobkyňa porušila ako vlastníčka
nehnuteľnosti prevenčnú povinnosť. Sama žalobkyňa vo svojej výpovedi uviedla, že spolu s manželom
urobili všetko preto, aby nedošlo k vzniku škody. Manžel, ktorý bol ako posledný pred vznikom poistnej
udalosti v rodinnom dome odstavil hlavný prívod vody do domu, všetko skontroloval, všetko bolov poriadku. Nebolo jej povinnosťou, aby menili či už ventil hlavného prívodu vody do domu alebo
pancierovú hadičku, nakoľko vizuálnou kontrolou nikdy nebola zistená porucha ventilu alebo pancierovej
hadičky. Žalobkyňa mala za to, že keď kupovali a preberali dom od prechádzajúceho vlastníka, prešli

všetky vodovodné zariadenia a batérie,- všetko bolo v poriadku. Mali v úmysle dom kompletne
rekonštruovať a o žiadnej poruche vedomosť nemali. Krajský súd v ods. 32 odôvodnenia zrušujúceho
uznesenia uviedol, že bola preukázaná vedomosť žalobkyne o tom, že porucha pancierovej hadičky,
prasknutie ktorej viedlo k zatopeniu prízemia rodinného domu, bola známa tak žalobkyni ako aj jej
manželovi. Toto tvrdenie krajského súdu však nie je podložené žiadnym dôkazom. Krajský súd mal podľa

okresného súdu zrejme na mysli, že keď prišiel manžel žalobkyne spolu s ďalšími do domu zistili, že
hlavný uzáver vody do domu prepúšťal, čiže,- v čase pred vznikom poistnej udalosti žalobkyňa nemala
vedomosť o tom, že by bolo nejaké zariadenie vadné alebo by bola na nejakom zariadení porucha.
Strane žalovaného sa nepodarilo preukázať, že by žalobkyňa porušila ako vlastníčka nehnuteľnosti
prevenčnú povinnosť, resp. že by nevykonala všetky opatrenia na to, aby v čo najväčšom rozsahu znížila
rozsah vzniknutej škody. Dôkazné bremeno ohľadom tejto skutočnosti zaťažovalo stranu žalovaného,

avšakstranažalovanéhonenavrhlavykonaniežiadnehodôkazu,zktoréhobyvyplynulo,žebyžalobkyňa
porušila prevenčnú povinnosť. Tvrdenia o tom, že žalobkyňa túto prevenčnú povinnosť porušila ostali iba
v rovine tvrdení žalovaného, na preukázane tejto skutočnosti žalovaný nepredložil súdu žiadny dôkaz.
Vychádzajúc z konštatovanej dôkaznej situácie a jej výsledku súd zaviazal žalovaného k povinnosti
zaplatiť žalobkyni sumu 57.933,55 eur, teda vo výške plynúcej zo znaleckého posudku Ing. Miloša

Kovaľa.

8. Okresný súd poukazuje aj na výsledok dokazovania v dobe vydania v poradí prvého rozsudku
sp. zn. 2C/26/2014-197 zo dňa 12.11.2014, ďalej na záver Krajského súdu v Žiline v uznesení
10Co/132/2015-213 zo dňa 21.9.2015, ktorým rozsudok OS Ružomberok sp. zn. 2C/26/2014-197 zo

dňa 12.11.2014 bol zrušený, v bode 6. cituje z odôvodnenia zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v
Žiline. Okresný súd upriamil pozornosť aj na dôvody zrušenia v poradí druhého rozsudku pod sp.zn.
2C/26/2014-342 zo dňa 30.11.2016, zrušené uznesením Krajského súdu v Žiline 10Co/87/2017-391 zo
dňa 26.10.2017 a zároveň rozoberá nosné dôvody, na ktorých odvolací súd založil svoje rozhodnutie
(viď bod 11. odôvodnenia rozhodnutia na č.l. 410 spisu).

9. Okresný súd v bode 13. odôvodnenia svojho rozhodnutia zdôrazňuje, že v ďalšom štádiu konania
pri rozhodovaní rozsudkom 2C/26/2014 zo dňa 31.1.2018 postupoval v intenciách právneho záveru
Krajského súdu v Žiline (v zrušujúcich rozhodnutiach), opätovne vypočul sporové strany a zameral svoju
pozornosť aj na otázku, či žalobkyňa ako vlastníčka nehnuteľnosti v rámci plnenia prevenčnej povinnosti

splnilavšetkoto,čobolopotrebnézapoznaniastavu,žepancierováhadičkajeporušená,resp.technicky
nebola v poriadku.

10. Okresný súd vychádzal aj z výsluchu žalobkyne na pojednávaní dňa 31.1.2018, v rámci ktorého
uviedla, že pokiaľ sa týka hlavného ventilu prívodu do domu, keď kupovali a fyzicky preberali dom od

predchádzajúceho vlastníka, spolu s ním prešli hlavný prívod vody k domu, všetky batérie a vodovodné
zariadenia, všetko bolo v poriadku, nič nekvapkalo, pričom doplnila, že predchádzajúci vlastník domu
bol pedant, čiže nič takéto nezistili. Uviedla, že po vzniku poistnej udalosti urobili všetky opatrenia na
to, aby znížili rozsah škody. Hneď volali vodárov a následne poisťovňu a po tejto udalosti sa snažili,
aby voda bola čím skôr z domu preč, vytrhávali podlahy, ostatné veci, čo je zrejmé aj zo zápisnice

doobhliadky, pričom takmer tri mesiace po vzniku poistnej udalosti ešte zo stropov kvapkala voda. V
tom čase nevedeli a ani nemohli vedieť, že budú dom asanovať. Toto vôbec nemali ani v úmysle a
snažili sa urobiť všetky opatrenia na to, aby bol rozsah škôd čo najmenší. Pokiaľ jej bolo vytknuté, že
sa nestarali o nejakú pancierovú hadičku alebo ostatné zariadenie, toto nie je pravdou. Poukázala na
výpoveď svojho manžela, ktorý v posledný deň odstavil hlavný prívod vody k domu, vypustil vodu z

batérií a zo zariadení, z ktorých sa dala voda vypustiť, čo bolo zrejmé z toho, že tam nebol žiadny tlak.
Od kúpy domu v auguste 2012 do poistnej udalosti ubehlo 4 alebo 5 mesiacov, pričom mali v úmysle
dom kompletne prerobiť. Uviedla, že nemala žiadnu vedomosť o tom, že by bol ventil alebo hadička
poškodená, alebo že by nebola funkčná. Ak mal žalovaný o porušení prevenčnej povinnosti pochybnosť,
mohol si to preveriť sám.

11. Právny zástupca žalobkyne na tomto pojednávaní uviedol, že hlavný uzáver vody bol uzavretý,
tento bol funkčný a odkontrolovaný, čo potvrdil vo svojej výpovedi aj manžel žalobkyne MUDr. I. dňa
25.11.2015. Keď dňa 28.12.2012 vošiel do domu, videl, že dom bol vytopený, že hlavný ventil dodomu, ktorý sa nachádza pri nehnuteľnosti prepúšťa vodu, priamo v rodinnom dome, avšak nakoľko
bol v deň, kedy bol naposledy v dome tento ventil uzatvorený, k jeho poruche došlo medzi uzavretím
ventila a vznikom poistnej udalosti. Pokiaľ žalovaný tvrdí, že žalobkyňa porušila prevenčnú povinnosť,

porušenie prevenčnej povinnosti sa neprezumuje, takéto porušenie musí byť preukázané a dôkazné
bremeno na preukázanie takýchto tvrdení zaťažuje žalovaného. Prevenčná povinnosť ustanovená v
§ 415 Občianskeho zákonníka, tzv. všeobecná, nie je prevenčnou povinnosťou v prípade poistenia
v pravom zmysle slova, táto je bližšie upravená v ustanovení § 809 Občianskeho zákonníka. Za
porušenie prevenčnej povinnosti nehrozí poistenému nijaká výluka z poistenia, prichádzalo by do úvahy

iba primerané zníženie poistného plnenia, avšak v súlade s ustanovením § 809 ods. 2 Občianskeho
zákonníka.

12. Substitút právneho zástupcu žalovaného vo svojej výpovedi uviedol, že žalobkyňa porušila
prevenčnú povinnosť. Dodal, že krajský súd upriamil pozornosť na § 415 Občianskeho zákonníka a
neťahal to len do roviny poistného vzťahu, ale do všeobecnej prevenčnej povinnosti upravenej v tomto

ustanovení. Ventil, ktorý sa nachádzal v dome bol poškodený, toto si neoverili a voda tam naďalej
pretekala, čo je samo porušením prevenčnej povinnosti, pričom chyba nebola v samotnom ventile, ale
bola aj v hadičke na WC, ktorá praskla a ktorá rovnako nebola asi menená, ale opotrebovaná. Pokiaľ
ide o rozsah, v akom by sa mali podieľať na vzniknutej škode, nebolo preukázané, že by sa žalobkyňa
snažila škode zamedziť, že by pravidelne vymieňala hadičku, starala sa o ventil, v akom je stave, ako

často sa menila a tieto skutočnosti by aspoň trošku znížili vzniknutú škodu. Uviedol, že skutková línia je
jednoduchá, ventil v dome bol poškodený, hadička na WC bola poškodená, nebolo to menené, nebolo
o to starané, nebolo to nejak revidované. Mal za to, že prevenčná povinnosť ako taká riadne dodržaná
nebola a preto požiadal súd, aby žalobu v celom rozsahu zamietol.

13. Argumentácie žalovaného v spore okresný súd neakceptoval, bol viazaný v podstatných vecných
otázkach názorom odvolacieho súdu vyslovených v predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutiach a
súhrnom všetkých zistených a preukázaných súvislostí uzavrel, že žaloba je dôvodná nielen do sumy
istiny 57.933,55 eur, ale aj jej príslušenstva - úrokov z omeškania 5,75% ročne od 28.3.2013 až do
zaplatenia. Žalovanému uplynula lehota na plnenie 27.3.2013 ( žalobkyni totiž oznámil ešte listom

zo dňa 12.3. 2013, že plniť nebude ) a nasledujúcim dňom 28.3.2013 sa tak dostal do omeškania s
peňažným plnením, požadovaná výška úrokov z omeškania k uvedenému dňu omeškania žalovaného
je v súlade s ustanovením § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.

14. Pri rozhodovaní o trovách konania okresný súd aplikoval § 255 ods. 2 CSP, pomeroval úspech/

neúspech strán sporu a žalobkyni prevažne úspešnej priznal právo na náhradu trov konania po
zohľadnení miery jej úspechu a neúspechu v spore. Súd vychádzal z toho, že žalobkyňa bola úspešná
v spore čo do zaplatenia sumy 57.933,55 eur, čo predstavuje jej úspech 68%, zavinila však zastavenie
konania vo zvyšnej časti, čo predstavuje jej neúspech 32%. Porovnaním miery úspechu a neúspechu
žalobkyňa mala čistý úspech v konaní v rozsahu 36% a v rozsahu tohto jej čistého úspechu priznal jej

okresný súd nárok na náhradu trov konania voči žalovanému.

15. Proti rozsudku sa odvolal v zákonnej lehote žalovaný. Domáhal sa zmeny rozsudku, v rámci nej
žiadal zamietnuť žalobu v celom rozsahu a priznať náhradu trov konania v plnej výške.

16. Prioritne vytýkal súdu nesprávne právne posúdenie veci a ďalej, že pri svojom rozhodovaní sa
výrazne odklonil od zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Žiline sp. zn. 10Co/87/2017, naznačujúce
postupokresnémusúduakomávykonaťdokazovanievoveci.Uvedenýodklonsmerovalknesprávnemu
právnemu posúdeniu a k vydaniu nezákonného rozhodnutia. Odvolateľ poukazuje na to, že Krajský
súd v Žiline vo svojom uznesení sp. zn. 10Co/87/2017 výslovne uviedol, že bude povinnosťou súdu

prvej inštancie aj z hľadiska skutkového, ako aj z hľadiska právneho vyriešiť, či žalobkyňa ako
vlastnícka nehnuteľnosti v rámci plnenia prevenčnej povinnosti splnila všetko to, čo bolo potrebné za
poznania stavu, že pancierová hadička je porušená, resp. technicky v poriadku nebola, následne
ustáliť (hoc aj voľnou úvahou) mieru spoluzavinenia samotnej žalobkyne na spôsobenej škode.
Chýbajúce skutkové zistenia mohli následne viesť aj k nesprávnemu právnemu posúdeniu žalobného

návrhu. Krajský súd ďalej konštatoval, že nie je preukázané, aké konkrétne kroky žalobkyňa ako
vlastníčkanehnuteľnostivyvinulaktomu,abyzabránilavznikutakéhorozsahunásledkov,aképrasknutie
vodovodnej (pancierovej) hadičky v dome spôsobilo a následne viedlo k zatopeniu prízemia rodinného
domu.17. Okresný súd však napriek pokynu od žalovaného žiadal, aby preukázal porušenie prevenčnej
povinnosti žalobkyňou, čo považuje odvolateľ vzhľadom na zistený skutkový stav a priebeh konania

za neprípustné. Vytýka okresnému súdu, že svojvoľne otočil dôkaznú povinnosť a preniesol povinnosť
tvrdenia na žalovaného v otázkach, ktoré mala aj v zmysle uznesenia Krajského súdu v Žiline
preukazovať iba žalobkyňa.

18. Odvolateľ nesúhlasí s tým, že súd považoval dokazovanie za doplnené vykonaním opätovnej

výpovedežalobkyne,spoukazomnavýpoveďjejmanželadňa25.11.2015,označujevýpoveďžalobkyne
za účelnú pretože má záujem na výsledku sporu, navyše podľa názoru odvolateľa neuviedla žiadne nové
skutočnosti a výpoveď manžela žalobkyne nie je možné považovať za novú skutočnosť.

19. Napriek tvrdeniu žalobkyne, že pri kúpe dom si prezrela a prekontrolovala, nevedela túto skutočnosť
preukázať žiadnymi relevantnými dokumentmi, napr. preberacím protokolom, tým nepreukázala

zachovanie prevenčnej povinnosti a neprodukovala v tomto smere žiadne dôkazné prostriedky.

20. Okresnýsúdsanevysporiadalaniskonštatovanímodvolaciehosúdu,žebolapreukázanávedomosť
žalobkyne o tom, že porucha pancierovej hadičky, prasknutie ktorej viedlo k zatopeniu prízemia
rodinného domu, bola známa tak žalobkyni, ako aj jej manželovi, o to viac ak tvrdili, že do nehnuteľnosti

chodili a udržiavali ju. Okresný súd opätovne neskúmal aké konkrétne kroky žalobkyňa vyvinula
ako vlastníčka nehnuteľnosti k tomu, aby zabránila vzniku takého rozsahu následkov, aký prasknutie
vodovodnej (pancierovej) hadičky v dome spôsobilo a následne viedlo k zatopeniu prízemia rodinného
domu. U žalobkyne absentuje preukázanie následného konania, ktoré malo zmierniť vzniknutú škodu.
Naopak, dokazovanie preukázalo, že nehnuteľnosť nebola riadne obhospodarovaná a jej vytopenie

bolo zistené až dodatočne. Ak by sa žalobkyňa riadne starala o nehnuteľnosť a navštevovala ju tak
pravidelne,akototvrdilavkonaní,zatekajúcuvodubyodhalilaskôrasvojimkonanímzmiernilanásledky.
Žalobkyňa nedokázala tieto skutočnosti preukázať, a ako pán sporu, znemožnila určiť skutočnú výšku
škody, na ktorú jej mal vzniknúť nárok.

21. Odvolateľ poukazuje aj na nepreskúmatelnosť rozhodnutia, podľa neho súd neuviedol tie skutočnosti
ktoré považoval za preukázané, ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, nezaoberal sa mierou zavinenia žalobkyne, ktorá svojim konaním mala zásadný podiel
na vzniknutej poistnej udalosti a výške škody.

22. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiada potvrdenie rozsudku pre vecnú správnosť.
S odvolaním žalovaného sa nestotožňuje. Cituje obsahové znenie ustanovenia § 809 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka, z ktorých ustanovení okresný súd vychádzal. Ak sa žalovanému javilo, že
doplnenie dokazovania bolo nedostatočné, nič mu nebránilo, aby sám od seba, resp. na základe

záverečnej výzvy súdu pred ukončením dokazovania navrhol vykonanie nejakého dôkazu. Súd prvej
inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu nevyhnutnom na náležité zistenie skutkového stavu ohľadom
splnenia prevenčnej povinnosti žalobkyne, ktorá požiadavka bola vznesená odvolacím súdom v jeho
zrušujúcom uznesení. Žalovaný v konaní pred okresným súdom ani len neuviedol, akú povinnosť
(či už zákonnú, alebo zmluvnú), ktorej porušenie by mohlo mať za následok vyslovenie nedodržania

prevenčnej povinnosti porušila. Za tohto stavu je bezpredmetné uvažovať o vyslovení porušenia
prevenčnej povinnosti. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 31.1.2018 bolo preukázané, že zo strany
žalobkyne, resp. niektorej z osôb žijúcou so žalobkyňou v spoločnej domácnosti nebola porušená
žiadna povinnosť. Ďalej to, že všetko, čo sa dalo urobiť za účelom zabránenia vzniku poistnej
udalosti, resp. zabránenia zväčšenia jej následkov, bolo v plnej miere vykonané. V neposlednom rade

treba zdôrazniť, že ani prípadné porušenie prevenčnej povinnosti zo strany žalobkyne by nemalo
za následok zánik povinnosti žalovaného plniť ako v odvolaní nesprávne a bezdôvodne požaduje.
Bolo by totiž iba dôvodom na primerané zníženie plnenia z poistnej zmluvy (§ 809 ods. 2 prvá
veta Občianskeho zákonníka), čo však s ohľadom na dodržanie prevenčnej povinnosti žalobkyňou je
možnosťou bezpredmetnou.

23. Žalobkyňa považuje za nepochopiteľný názor odvolacieho súdu uvedený v zrušujúcom uznesení
(bod 32.), na ktorý žalovaný poukázal v odvolaní zo dňa 8.3.2018, podľa ktorého názoru je preukázaná
vedomosť žalobkyne o tom, že porucha pancierovej hadičky, prasknutie ktorej viedlo k zatopeniuprízemia rodinného domu, bola známa tak žalobkyni, ako aj jej manželovi. Tento záver nemal oporu v
dovtedyvykonanomdokazovaní,navyšeodvolacísúdanineuviedol,zčohoúdajnúvedomosťžalobkyne
vyvodil. Vykonané dokazovanie pred súdom prvej inštancie preukázalo, že hlavný uzáver vody do

rodinnéhodomubolpredvznikompoistnejudalostiriadneuzavretý,bolfunkčný.Tútoskutočnosťpotvrdil
manžel žalovanej vo svojej výpovedi dňa 25.11.2015. Uviedol, že dňa 28.12. 2012, keď zistil, že došlo
k vytopeniu rodinného domu, súčasne zistil, že ventil na hlavnom prívode vody prepúšťa vodu. Nakoľko
hlavný uzáver vody bol v deň, keď ho pred vznikom poistnej udalosti manžel žalobkyne uzavrel funkčný,
k jeho poruche došlo v období medzi jeho uzavretím a zistením poistnej udalosti. Podľa vyjadrenia

žalobkyne na pojednávaní dňa 24.9.2014, táto bola v rodinnom dome pred zistením poistnej udalosti
naposledy jeden alebo dva dni pred Vianocami, t.j. 22., resp. 23.12.2012, to znamená, že rodinný dom
bol v tom čase v poriadku a k jeho vytopeniu muselo dôjsť v nasledujúcom období. Žalobkyňa uviedla na
pojednávanídňa31.1.2018,žežiadneinéopatreniaakotie,ktorésmanželomurobili,saužurobiťnedali.
Napokon vlastníci rodinných domov bežne absolvujú 10 a viac dňové dovolenky, z ktorého dôvodu svoje
nehnuteľnosti neužívajú a teda ani nekontrolujú. A pre takmer každého z nich je pravidlom, že na dobu

svojej neprítomnosti uzavierajú hlavný prívod vody. A je jedno, či majú, alebo nemajú uzavretú poistnú
zmluvu, ktorou by bol ich majetok poistený. Toto je obdobná situácia, keď po uzavretí hlavného prívodu
vodyžalobkyňa,resp.jejmanželnebolivrodinnomdomecca6až7dní,nebolitamzdôvoduVianočných
sviatkov.Akvtakýchtosituáciáchdôjdekpoistnejudalosti,jeplnenamiestenahradenievzniknutejškody.

24. Žalobkyňa tvrdí, že s manželom vykonali vstupnú vizuálnu kontrolu i následnú faktickú kontrolu
všetkých vodovodných zariadení pri prevzatí rodinného domu, keď ich použili a zistili, že sú všetky
funkčné. Súčasne však bola vykonávaná priebežná kontrola funkčnosti predmetného vodovodného
zariadenia, a to pri každom jednom jeho použití. Ak by ona mala mať vedomosť o prasknutej hadičke,
súčasne by to muselo znamenať, že mala vedomosť o pretekajúcej vode. Žalobkyňa i ostatní členovia

jej rodiny WC pravidelne používali. Tým priebežne kontrolovali jeho funkčnosť a teda aj funkčnosť
prívodnej hadičky do WC. Ak by bola prívodná hadička do WC poškodená, je nepredstaviteľné, že
by si jej poškodenie nikto nevšimol. Nakoľko prívodná hadička do nádržky na WC sa nachádzala vo
výške viac ako 2 metre nad úrovňou podlahy (teda nad hlavami osôb používajúcich WC), následkom
jej poškodenia by bolo vytekanie vody, ktoré by sa prejavilo tečením, resp. striekaním vody na osoby,

ktoré WC používali. Ak by tomu tak skutočne bolo, je nereálne, aby si to nikto nevšimol a žalobkyňa
by z tohto dôvodu následne nezasiahla. Tým je vylúčená jej vedomosť o tom, že porucha pancierovej
hadičky, prasknutie ktorej viedlo k zatopeniu prízemia rodinného domu, bola známa tak žalobkyni ako
aj jej manželovi. Je nepochybné, že v tomto prípade išlo jednoznačne o náhodnú udalosť, ktorá sa
môže stať každému a ktorej vznik je takmer nemožné predpovedať a zabrániť jej vzniku. A práve takéto

náhodné udalosti sú kryté poistením.

25. V súhrne podľa žalovanej nie je možné prisvedčiť odvolacej argumentácii žalovaného o
nedostatočnej starostlivosti o predmet poistenia. Ona prevenčnú povinnosť neporušila.

26. Žalovaný v písomnej reakcii na predchádzajúce vyjadrenie žalobkyne zotrváva na svojej odvolacej
argumentácii, že žalobkyňa nepreukázala ako vlastníčka nehnuteľnosti aké konkrétne kroky vyvinula
k tomu, aby zabránila vzniku takého rozsahu následkov, aký prasknutie vodovodnej (pancierovej)
hadičky v dome spôsobilo a následne viedlo k zatopeniu prízemia rodinného domu. Je zrejmé, že tieto
skutočnosti mala a musela preukázať žalobkyňa.

27. Pokiaľ odkazuje žalobkyňa v písomnom vyjadrení na ustanovenie § 809 Občianskeho zákonníka,
keď predmetné ustanovenie sa snaží interpretovať izolovane od všeobecného ustanovenia § 415
Občianskeho zákonníka, hoc predmetné ustanovenie je pre konanie zásadné a ako legislatívna úprava
všeobecnej prevenčnej povinnosti musí byť v konaní aplikované. Prasknutie pancierovej hadičky, či

porušenie ventilu a vznik škody prezumuje predsa predpoklad porušenia (všeobecnej) prevenčnej
povinnosti. Bolo potom vecou žalobkyne aby preukázala, že túto prevenčnú povinnosť neporušila. Týmto
smerom sa napriek názoru odvolacieho súdu okresný súd neuberal.

28. Opakovane poukazuje na to, že nehnuteľnosť nebola riadne obhospodarovaná, jej vytopenie bolo

zistenéaždodatočne.Akbysažalobkyňariadnestaralaonehnuteľnosťanavštevovalajutakpravidelne,
ako tvrdila v konaní, zatekajúcu vodu by odhalila už skôr a svojim konaním zmiernila následky.29. Odvolateľ zotrval na svojom odvolaní a žiadal, aby odvolací súd v rámci zmeny rozsudku žalobu
žalobkyne zamietol.

30. K predchádzajúcemu písomnému vyjadreniu reagovala písomne žalobkyňa zhodne ako vo
svojom vyjadrení k odvolaniu uvádza, že prevenčná povinnosť poisteného nie je primárne upravená
ustanovením § 415 Občianskeho zákonníka, ale je upravená osobitne v ustanovení § 809 Občianskeho
zákonníka , z ktorého je nepochybné, že povinnosti smerujúce k odvráteniu alebo zmenšeniu poistného
nebezpečenstva sú poistenému buď uložené právnymi predpismi (napríklad na zabezpečenie ochrany

zdravia pri práci, dopravné predpisy, požiarne predpisy, atď.), alebo poistnou zmluvou (všeobecnými
poistnými podmienkami). Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že ona prevenčnú povinnosť,
ktorá jej vyplýva z § 809 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dodržala. Pokiaľ žalovaný opäť a opäť tvrdí, že
prevenčnú povinnosť porušila, bolo na žalovanom, aby v konaní pred súdom prvej inštancie uviedol, v
prvom rade akú konkrétnu právnu povinnosť (uloženú právnym predpisom, resp. všeobecnými poistnými
podmienkami) porušila a následne to mal i preukázať. Zo skutočnosti, že žiadnu konkrétnu povinnosť,

ktorú mala žalobkyňa údajne porušiť, žalovaný neoznačil, nie je možné vyvodiť žiadny iný záver než ten,
že ona žiadnu konkrétnu právnu povinnosť neporušila. A nakoľko žalovaný ani len netvrdil existenciu
žiadnej konkrétnej právnej povinnosti, ktorú ona má, nebolo zo strany súdu prvej inštancie čo dokazovať.
V prípade, ak by žalovaný ako poisťovateľ preukázal porušenie prevenčnej povinnosti z jej strany, vzniklo
by mu iba právo plnenie z poistnej zmluvy primerane znížiť. Rovnako to stranami sporu bolo dohodnuté

v článku XX ods. 2 všeobecných poistných podmienok pre poistenie majetku občanov VPP MO 108-2,
nakoľko však k porušeniu prevenčnej povinnosti z jej strany nedošlo, je bezpredmetné uvažovať o
znížení poistného plnenia.

31. Žalovaný reaguje na predchádzajúce vyjadrenie žalobkyne totožne ako v odvolaní a v

predchádzajúcich písomných podaniach.

32. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku, ďalej „CSP“), po zistení
že odvolanie podal na to oprávnený účastník v zákonom stanovenej lehote proti rozhodnutiu, ktorému je
odvolanie prípustné, odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania, procesným postupom podľa

§ 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP (bez nariadenia odvolacieho pojednávania) rozsudok
súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387 ods. 1 CSP konštatujúc vecnú správnosť jeho záverov.

33. Krajský súd odvolaniu žalovaného vyhovieť nemohol.

34. Neakceptoval odvolací argument žalovaného, ktorým vytýka rozhodnutiu okresného súdu
nepreskúmateľnosť. Písomné vyhotovenie rozhodnutia po obsahovej stránke má náležitosti vyžadované
v § 220 CSP. Obsahuje skutkovú stránku prejednávanej veci, označenie hmotnoprávnych ustanovení
podľa ktorých okresný súd právne vec uzavrel, hodnotenie dôkaznej situácie, z ktorých relevantných
dôkazov vychádzal pri konštatácii opodstatnenosti žaloby a z akého dôvodu neuznal námietky

žalovaného ktoré vzniesol v rámci obrany voči žalobe a v priebehu vedeného sporu. Treba preto
uzavrieť, že písomné odôvodnenie rozhodnutia po obsahovej stránke je naplnením práva účastníkov na
spravodlivé súdne konanie.

35.Vsúdenejvecibezpochybyideokonaniesporové,vtakomtotypekonaniazaťažujeúčastníkovsporu

nielen povinnosť tvrdenia ale na svoje tvrdenie označiť, predkladať dôkazy, uniesť dôkazné bremeno o
tvrdených skutočnostiach.

36. Nie je sporné, že žalobkyňa a žalovaný uzatvorili poistnú zmluvu na dobu neurčitú so začiatkom
poistenia 18.7.2012 predmetom ktorej bolo poistenie rodinného domu so súpisným číslom XXXX a

orientačným číslom XX postaveného na ulici J. C. v P., s dohodnutou poistnou sumou nehnuteľnosti
vo výške 149.102,40 eur. Je preukázané zistenie poistnej udalosti dňa 28.12.2012 v rodinnom dome,
jednalo sa o „ vodovodnú udalosť“ a titulom náhrady škody z tejto poistnej udalosti si žalobkyňa
nárokovalaplnenievočižalovanémunajskôrmimosúdneapotomakožalovanýodmietolpoistnéplnenie,
podanou žalobou sa domáhala zaplatenia pôvodne sumy 85.271,80 eur s úrokom z omeškania vo výške

5,75 % ročne z tejto sumy od 28.3.2013.

37. Žalovaný namietal v prebiehajúcom spore, že v prípade riešenej poistnej udalosti platí výluka z
poistenia, keďže sa poistenie nevzťahuje na opustené, neobývané, poškodené a neudržiavané budovya stavby v zlom technickom stave - táto jeho námietka súdmi bola v predchádzajúcich rozhodnutiach
uzavretá ako nedôvodná - krajský súd v tejto súvislosti odkazuje na písomné odôvodnenie rozhodnutia
( bod 28, 29 ) 10 Co 87/2017-391 zo dňa 26.októbra 2017. Je uzavretá otázka, že dom nebol opustený,

nebol neobývaný, nejednalo sa o nehnuteľnosť, ktorá by nebola udržiavaná alebo v zlom technickom
stave, a tak základ nároku na poistné plnenie z tvrdenej poistnej udalosti podľa § 797 ods. 2
Občianskeho zákonníka vznikol, totiž právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť s ktorou je
spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť ( poistná udalosť ).

38. Na základe ďalšej námietky žalovaného vyčíslil v znaleckom posudku súdom ustanovený znalec
rozsah použiteľných zvyškov vo výške sumy 27.338,25 eur, čo viedlo k tomu, že v tejto časti istiny a jej
príslušenstva zobrala žalobkyňa žalobu späť a okresný súd konanie v tejto časti aj zastavil.

39. V ďalšom štádiu žalovaný namietal porušenie prevenčnej povinnosti zakotvenej v ustanovení § 415
Občianskeho zákonníka upravujúce prevenčnú povinnosť každého počínať si a správať sa tak, aby ku

škode nedošlo. Keďže okresný súd v rozsudku č.k. 2C/26/2014-342 zo dňa 20.11.2016 k tejto námietke
žalovaného sa v odôvodnení rozhodnutia nevyjadril ( viď bod 31 ) odvolací súd mu uložil v uznesení 10
Co 87/2017 - 391 zo dňa 26. októbra 2017 vyriešiť ako z hľadiska skutkového tak aj z hľadiska právneho
z pohľadu ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka túto otázku, pretože žalovaný nedodržanie
prevenčnej povinnosti žalobkyňou viazal práve k uvedenému hmotnoprávnemu ustanoveniu. Nemožno

súhlasiť s odvolacou námietkou žalovaného, že okresný súd sa s touto jeho námietkou v aktuálne v
odvolaním napadnutom rozsudku nezaoberal, práve naopak doplnil dokazovanie o výsluch žalobkyne,
z uvedeného jej výsluchu v reťazení ostatných vykonaných dôkazov ( okresný súd ich aj konkretizoval )
svedčiacich v jej prospech - unesenia dôkazného bremena ňou na tvrdené skutočnosti vychádzal a
na základe výsledkov dokazovania nezistil porušenie prevenčnej povinnosti žalobkyňou z pohľadu

ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka. Žalovaný vytýka žalobkyni, že táto hoc tvrdí, že pri kúpe
domu si ten prezrela a prekontrolovala, nevedela túto skutočnosť preukázať žiadnymi relevantnými
dokumentmi napr. preberacím protokolom. Na druhej strane nemožno podľa názoru odvolacieho súdu
opomenúť,žekuzatvoreniupoistnejzmluvynapoistenýmajetokdošlovkrátkejdobepokúpeažalovaný
- poisťovateľ ani netvrdil, že by poistený majetok nemalej hodnoty pred uzatvorením poistnej zmluvy

ohliadol a preveril stav poisťovanej nehnuteľnosti, takže v danom zmluvnom vzťahu žalovaného - ako
silnejšiu stranu zmluvy zaťažila povinnosť preukázať, že poistený majetok v takom stave v akom to
tvrdí žalobkyňa nenachádzala. Vychádzajúc napokon aj z konštatovaných súvislostí v predchádzajúcich
odsekoch odôvodnenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu už vôbec neobstojí odvolací argument
žalovaného, ktorým poukazuje na to, že výsledok dokazovania preukázalo, že nehnuteľnosť nebola

riadne obhospodarovaná, túto skutočnosť totiž dokazovanie nepreukázalo, preukázalo, jedine, že v
rodinnom dome žalobkyňa a jej rodina trvale nebývali, avšak do domu ako žalobkyňa tvrdila chodili
pravidelne. Ak žalovaný tvrdí, že rodinný dom riadne obhospodarovaná žalobkyňou nebola, že do domu
pravidelne ako ona tvrdí nechodili a škodová udalosť bola zistená až dodatočne, - navyše práve tieto
skutočnosti považoval za porušenie prevenčnej povinnosti, zaťažovala ho povinnosť označiť, predložiť

na toto svoje tvrdenie dôkazy a preukázať tvrdené skutočnosti. Toto sa však ako je zrejmé žalovanému
preukázať nepodarilo.

40. Je pravdou, že odvolací súd vo svojom rozhodnutí v bode 32 uznesenia č.k. 10 Co 87/2017 - 391 zo
dňa 26. októbra 2017 vyslovil, že „ je preukázaná vedomosť žalobkyne o tom, že porucha pancierovej

hadičky, prasknutie ktorej viedlo k zatopeniu prízemia rodinného domu, bola známa tak žalobkyni ako aj
jej manželovi, o to viac ak tvrdila, že do nehnuteľnosti chodili a udržiavali ju“. Odvolací súd teraz dopĺňa,
že pri tomto názore vychádzal z obrany žalovaného, ktorý predniesol cestou svojho právneho zástupcu
na pojednávaní konanom 7.11.2016 ( viď zápisnicu z pojednávania - 6. strana na čl. 334 spisu ), keď
opakoval „ že pokiaľ ten ventil tiekol a bol pokazený, tak ho mali opraviť a nie sa chodiť naňho pozerať

a potom odstaviť a spoliehať sa, že sa to nestane „ - uvedené tvrdenie žalovaného žalobkyňou popreté
nebolo až do štádia, keď sa okresný súd začal zaoberať posudzovaním porušenia prevenčnej povinnosti
žalobkyňou z pohľadu ust. § 415 Občianskeho zákonníka po zrušení rozsudku a vrátení mu veci na
ďalšie konanie uznesením Krajského súdu v Žiline č.k.10 Co 87/2017 - 391 zo dňa 26.októbra 2017.
Žalovaný nevyvinul ale dôkaznú aktivitu s výsledkom dôkaznej sily v jeho prospech, pretože pri svojom

skutkovom tvrdení o preukázanej vedomosti žalobkyne o poruche pancierovej hadičky sa odvolával
jedine na záver odvolacieho súdu, ktorý vychádzal z nepopretého tvrdenia žalovaného žalobkyňou
v predchádzajúcich štádiách sporu následne ale ňou namietaných, rozporovaných a žalovaný už
neoznačil, nenavrhol v rámci svojej obrany, žiadny relevantný dôkaz preukazujúci vedomosť žalobkyneo poruche pancierovej hadičky a o tom, že práve táto dôkazmi preukázaná vedomosť mala viesť k
porušeniu ňou prevenčnej povinnosti z pohľadu ust. § 415 Občianskeho zákonníka.

41. Krajský súd uzavrel, že vykonané dokazovanie nevylúčilo, že vodovodná udalosť zistená v decembri
2012 bola udalosť náhodná, z tejto náhodnej udalosti vznikla škoda na majetku žalobkyne poisteného
poistnou zmluvou u žalovaného práve pre takýto prípad a pokiaľ okresný súd žalobkyni priznal voči
žalovanému titulom plnenia z tejto poistnej udalosti sumu 57.933,55 eur, rozhodol vecne správne.

42. Krajský súd sa stotožnil s názorom okresného súdu v konštatovanom omeškaní žalovaného s
plnením peňažného dlhu a nadväzne s priznaním žalobkyni popri istine aj úrokov z omeškania podľa §
517 ods.2 Občianskeho zákonníka v zákonnej prípustnej výške.

43 . V súvisiacom výroku o náhrade trov konania rozhodovanie okresného súdu pomerovaním úspechu/
neúspechu strán v spore má svoje opodstatnenie, čistý úspech žalobkyne v spore okresný súd ustálil

aj v rovine matematickej správne a zodpovedajúco pomeru čistého úspechu priznal jej aj náhradu trov
konania voči žalovanému.

44.Podľa§396ods.1vspojenís§255ods.1CSPpriznalodvolacísúdžalobkynivočižalovanémunárok
na náhradu trov tohto odvolacieho konania. Žalovaný nebol úspešný ohľadne podaného odvolania, v

celom rozsahu bola úspešná žalobkyňa preto jej odvolací súd priznal nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v rozsahu 100 % voči žalovanému. Dodáva, že o výške trov tohto odvolacieho konania rozhodne
okresný súd postupom podľa § 262 ods. 2 CSP.

45. Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné dovolanie z dôvodov vymedzených v § 420 CSP.

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedených v § 127 ods. 1 CSP (ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu

smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (dovolacie dôvody), čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 CSP možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k niektorej z
uvedených vád. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Dovolanie sa podáva v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému
subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia uznesenia v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde
(§ 427 ods. 2 CSP).

Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa § 429 ods. 1 CSP neplatí v prípadoch vymedzených

v § 429 ods. 2 CSP.