Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 31. júl 2019

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 8Tos/28/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8417010682
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 07. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marián Sninský
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8417010682.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mariána Sninského a sudcov JUDr.
Petra Tobiaša a Mgr. Iva Maruščáka na neverejnom zasadnutí konanom dňa 31.07.2019 v Prešove, v
trestnej veci odsúdeného M. K. pre prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2
písm. a) Tr. zákona a iné, v konaní o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Kežmarok
sp. zn. 9T/122/2017 zo dňa 09.05.2019, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. poriadku sťažnosť odsúdeného M. K. z a m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa podľa § 447 ods. 1 Tr. poriadku s poukazom na § 74 ods. 3
Tr. zákona zamietol žiadosť odsúdeného M. K.Í., nar. XX.XX.XXXX v C., trvale bytom GN.. Š.G. XXXX/
XX, C., t. č. ÚVTOS Ružomberok, na upustenie od ochranného protialkoholického, protitoxikomanického
a psychiatrického liečenia ústavnou formou.

Proti tomuto uzneseniu podal ihneď po jeho vyhlásení a poučení o opravnom prostriedku, priamo do
zápisnice o verejnom zasadnutí, odsúdený M. K. sťažnosť, ktorú následne písomne odôvodnil. Uviedol,
že v minulosti absolvoval protialkoholickú liečbu ambulantnú, pri ktorej súhlasil s premenou na ústavnú
liečbu, pričom tvrdil, že znalkyňa P. mala nesprávne informácie. Dodal, že sa nikdy nevyjadril, že spôsob
liečby je hlúposť a že sa tam preberajú hlúposti a tak žiadal, aby si krajský súd vypočul zvukový

záznam z pojednávania /verejného zasadnutia/, na ktorom namietal, že znalkyňa P. je voči jeho osobe
zaujatá. Zároveň žiadal, aby bol do konania pribratý iný znalec z odvetvia psychiatria za účelom nového
znaleckého posudku. Dodal, že svoju žiadosť o upustenie od výkonu ochranného liečenia nepodal
účelovo, ale preto, že si sám uvedomil, že pod vplyvom alkoholu a omamných látok je jeho správanie
iné, že človeka tieto látky otupujú, že človek po ich užití stráca zábrany, otupujú mu zmysly a nevie
triezvo uvažovať a rozmýšľať, a dodal, že akékoľvek absolvovanie liečenia je zbytočné. Podľa názoru

odsúdeného je potom zbytočné, či liečenie absolvuje alebo neabsolvuje, je vždy len na ňom, či chce
alebo nechce užívať alkohol a drogy a žiadny doktor či doktorka ho nemôže donútiť zmeniť, ak sám
nechce, čo on sám chce.

Na základe podanej sťažnosti preskúmal krajský súd v zmysle ustanovenia
§ 192 ods. 1 Tr. poriadku správnosť výroku napadnutého uznesenia, proti ktorému sťažovateľ podal

sťažnosť, ako aj konanie predchádzajúce tomuto výroku a dospel k záveru, že sťažnosť odsúdeného
nie je dôvodná.

Súd prvého stupňa v posudzovanej veci správne zistil, že rozsudkom Okresného súdu Kežmarok sp. zn.
9T/122/2017 zo dňa 05.01.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 05.01.2018, súd uznal odsúdeného
M. K.Č. za vinného z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. a) Tr.

zákona s poukazom na ustanovenie § 138 písm. d) Tr. zákona na tom skutkovom základe, že1./ dňa 08.05.2017 v čase okolo 23.00 hod. presnejšie nezisteným spôsobom vošiel do vchodu v
bytovom dome na ulici W.. Š. XXXX/XX Z. C., na 2. poschodie k jednoizbovému bytu č. XX, ktorého
užívateľkou je J. C.Ž., kde len z dôvodu, že mu poškodená J. C. na jeho klopanie a búchanie na dvere

neotvorila, tak použitím fyzického násilia, opakovaným kopaním vylomil dvere, poškodil železnú zárubňu
a v oblasti zámku rozštiepil vchodové dvere, na to vošiel do chodby bytu, dostal sa do priestorov bytu aj
napriek tomu, že mu poškodená J. C. uvádzala, aby z bytu odišiel, tak byt opustil až po tom, ako ho celý
vizuálne prehľadal, pričom kričal, že kde ho skrýva, kde ho má, nakoľko si myslel, že má v byte nejakého
chlapa, čím takto svojím konaním spôsobil užívateľke bytu J. C. škodu v sume 6,20 eur, a tiež že

2./ dňa 13.07.2017 v čase okolo 17.00 hod. vykopol riadne uzatvorené a uzamknuté dvere, z vonkajšej
strany opatrené guľou, bytu č. 23 na druhom poschodí bytového domu na ulici W.. Š. XXXX/XX Z. C.,
ktorého užívateľkou je J. C., neoprávnene vnikol do tohto bytu, pričom kričal a nadával, neoprávnene
sa v ňom zdržal, poobzeral sa po interiéri tohto bytu a hodil na stolík papier, na ktorom bolo zobrazené
smútočné oznámenie na meno M. K., následne z bytu odišiel preč.

Za to mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov a 4 mesiacov nepodmienečne so
zaradením na jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia slobody so stredným stupňom stráženia.

Zároveň týmto rozsudkom odsúdenému podľa § 73 ods. 2 písm. d) Tr. zákona bolo uložené ochranné

protialkoholické, protitoxikomanické a psychiatrické liečenie ústavnou formou.

Podľa správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Ružomberku, odsúdený výkon uloženého
ochranných liečenia nenastúpil.

Podľa názoru nadriadeného súdu, doposiaľ neboli zistené skutočnosti, odôvodňujúce upustenie od
výkonu uloženého ochranného liečenia, ktoré by teda potvrdzovali, že ešte pred jeho začatím zanikli
okolnosti, pre ktorého bolo uložené.

Odsúdený na verejnom zasadnutí konanom súdom prvého stupňa uviedol, že navštevuje klub

anonymných alkoholikov, je pod dohľadom psychiatra, ktorý mu predpisuje lieky na paranoju a
ukľudnenie. Podľa neho liečba funguje tak, ako má.

Bolo teda osobitne dôležité zistiť, ako oproti zisteniam v pôvodnom konaní došlo k prípadným
zmenám z hľadiska trvania dôvodnosti uloženého ochranného opatrenia. Preto súd prvého stupňa

správne zabezpečil vypočutie znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria M..
Q. P., ktorá pôvodne vypracovala znalecký posudok č. 54/2017 o duševnom stave odsúdeného
M. K.. Poruchy zistené pri vyšetrení duševného stavu obžalovaného, na ktoré podrobne odkázal
okresný súd v odôvodnení napadnutého uznesenia, súvisia so syndrómom závislosti od alkoholu v
II. stupni podľa Jellineka a závislosti od psychoaktívnych látok (marihuany, pervitínu). Protialkoholické

a protitoxikomanické liečenie bude mať podľa znalkyne priaznivý vplyv na správanie sa sťažovateľa,
pričom stretnutia anonymných alkoholikov sú len formou doliečovania závislých pacientov. Pritom ani
fáza ambulantného liečenia, ktorá by mala nasledovať po nariadenej ústavnej forme nie je totožná
s takýmito stretnutiami. Zistené závislosti sú duševných poruchami s celoživotným charakterom, pri
ktorých ide o to dosiahnuť úplnú abstinenciu. Z výpovede tejto znalkyne na verejnom zasadnutí

napriek časovému odstupu od podania pôvodného znaleckého posudku nevyplynuli žiadne skutočnosti,
ktoré by odôvodnili zmenu jej záverov o trvaní dôvodov, ktoré opodstatňovali nariadenie predmetného
ochranného opatrenia. Nadriadený súd nezistil také skutočnosti, ktoré by nasvedčovali zaujatosti
znalkyne alebo ktoré by viedli k nejasnosti, neúplnosti znaleckého posudku, či k pochybnostiam o
správnosti znaleckého posudku, ktorého súčasťou sú aj doterajšie vyjadrenia znalkyne, a preto nebolo

opodstatnené zabezpečenia ďalšieho znaleckého posudku.

Aj zo správy M.. M. V., psychiatričky ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený
vykonáva uložený trest odňatia slobody vyplynulo, že stretnutia anonymných alkoholikov neplnia účel
ochranného ústavného liečenia, a naďalej u odsúdeného, ktorý chodí len na ambulantné psychiatrické

kontroly, menovaná lekárka odporúčala realizovať ústavné protialkoholické a psychiatrické liečenie
podľa odporučenia vyššie uvedenej znalkyne z odboru Psychiatrie.Podľa správy Ústavu na výkon trestu odňatia slobody v Ružomberku, stretnutia anonymných alkoholikov
nevykonáva registrované zdravotnícke zariadenie realizujúce ochranné liečenie, ale ide o dobrovoľnú
činnosť abstinujúcich alkoholikov, ktorá je len formou osvety a podporných skupín.

Aj nadriadený súd preto dospel k záveru, že u odsúdeného M. K. je naďalej potrebné trvať na
výkone nariadeného ochranného liečenia, pretože napriek závažností duševnej poruchy vyplývajúcej z
odsúdeným vytvorenej závislosti na alkohole a drogách, doposiaľ žiadne odborné liečenie menovaný
neabsolvoval. Možno sa samozrejme stotožniť s tým, že spolupráca závislej osoby na odstraňovaní

jeho závislosti je predpokladom pre úspešnosť ochranného liečenia, no pokiaľ sú prítomné jednoznačné
odborné lekárske posudky a odporúčania potvrdzujúce, že bez odbornej lekárskej pomoci, ktorá je
obsahom ochranného liečenia, sa jeho účel nedosiahne, nemožno tieto odporúčania ignorovať, či
podceňovať a bezdôvodne neprijímať. Samotný odsúdený pritom spochybnil na verejnom zasadnutí dňa
09.05.2019 kritický vzťah k svojej závislosti, keď v súvislosti s tým, že v minulosti absolvoval liečenie a
vie,čoliečbaobnášauviedol,žesatamrozprávajúešteväčšiehlúposti,akopristretnutiachanonymných

alkoholikov.Vyplývatoajzozvukovéhozáznamutohtoverejnéhozasadnutia.Takétovyjadrenieosoby,u
ktorej bola diagnostikovaná vyššie uvedená závislosť od alkoholu a psychoaktívnych látok, podľa názoru
nadriadeného súdu poukazuje na ľahkovážny vzťah odsúdeného k snahe zbaviť sa takej závislosti
postupmi založenými na lekárskej vede a praxi, ktoré sú náplňou uloženého ochranného opatrenia.

Keďže krajský súd ani v konaní, ktoré napadnutému uzneseniu predchádzalo nezistil pochybenia
zásadného charakteru, sťažnosť odsúdeného M. K. v zmysle ustanovenia § 193 ods. 1 písm. c) Tr.
poriadku ako nedôvodnú zamietol.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.