Uznesenie ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 1. august 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 3To/51/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5816010191
Dátum vydania rozhodnutia: 01. 08. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimír Sučik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5816010191.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vladimíra Sučika a sudcov JUDr.
Adriany Gallovej a Mgr. Miroslava Mazúcha, na neverejnom zasadnutí konanom 1. augusta 2019
prejednal odvolania obžalovaných V. S. a Q. H. podané proti rozsudku Okresného súdu Námestovo, sp.
zn. 6T/62/2016 z 1.2.2019 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. c), § 324 Tr. por. z r u š u j e rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp.

zn. 6T/62/2016 z 1.2.2019 u obžalovaných V. S. a Q. H..

Podľa § 322 ods. 1 Tr. por. vec obžalovaných V. S. a Q. H. v r a c i a okresnému súdu, aby ju v
potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolanie obžalovaného Q. H. z a m i e t a, pretože bolo podané oneskorene.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Námestovo boli obžalovaní V. S. a Q. H. uznaní za vinných,
obžalovaný S. zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák. a obžalovaný
Q. H. zo zločinu skrátenia dane a poistného podľa § 276 ods. 1, ods. 4 Tr. zák., spáchaného formou
účastníctva ako pomocník podľa § 21 ods. 1 písm. d) Tr. zák., na tom skutkovom základe, ako je uvedené
vo výrokovej časti napadnutého rozsudku.

Za to bol obžalovanému S. podľa § 276 ods. 4, § 39 ods. 1, ods. 3 písm. d), § 38 ods. 2 Tr. zák. uložený
trest odňatia slobody vo výmere 5 (päť) rokov. Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. súd obžalovaného na
výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Obžalovanému H. okresný súd podľa § 276 ods. 4, § 42 ods. 1, § 41 ods. 2, § 39 ods. 1, ods. 3 písm.

d), § 38 ods. 7 Tr. zák. uložil súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) rokov. Podľa § 48 ods.
2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 61 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. obžalovanému H. uložil aj trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá
akéhokoľvek druhu vo výmere 2 (dva) roky.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. okresný súd zrušil vo výrokoch o treste trestný rozkaz Okresného súdu
Námestovo, sp. zn. 0T/4/2016 zo 4.2.2016, ktorým bol obžalovanému uložený trest odňatia slobody vo
výmere 2 mesiace, s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 1 rok a zákaz činnosti viesť
motorové vozidlá vo výmere 2 roky a rozsudok Okresného súdu Námestovo, sp. zn. 6T/53/2017
zo 4.7.2017, ktorým bol obžalovanému uložený súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 3 roky, s

podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným dohľadom vo výmere 3 roky a zákaz činnosti
viesť motorové vozidlá vo výmere 2 roky, za súčasného zrušenia výroku o treste z trestného rozkazuOkresného Námestovo sp. zn. 0T/4/2016 z 4.2.2016, pričom zrušil aj všetky ďalšie rozhodnutia na tieto
výroky obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresný súd v dôvodoch svojho odsudzujúceho rozsudku uviedol, že obžalovaný S. ako konateľ
spoločnosti SHM, s.r.o., Trstená zrealizoval v roku 2011 zateplenie a rekonštrukciu balkónov v Žiline
a v Bratislave pre spoločnosť BELSTAV SK, s.r.o., Žilina. Po vykonaní prác znížil daňové povinnosti
svojej spoločnosti S.H.M., s.r.o. na daniach z príjmov právnickej osoby a z pridanej hodnoty tak, že do
účtovníctva spoločnosti zaúčtoval nepravdivé účtovné doklady vystavené obžalovaným H. za údajné

subdodávateľské práce, ktoré však v skutočnosti H. v prospech spoločnosti S. vôbec nezrealizoval,
pretože H. subdodávateľ K., zastupujúci spoločnosť ESOMONT, s.r.o. poprel vykonanie stavebných prác
a diel a priznal, že obžalovanému H. vystavil len fiktívne účtovné doklady, bez zdaniteľného plnenia.
Prvostupňový súd obrane obžalovaných neuveril, pretože spoločnosť ESOMONT, s.r.o., ktorá mala
podľa reťazca účtovných dokladov, ako posledná v rade subdodávateľsky vykonať predmetné stavebné
práce a diela, bola v roku 2011 nefunkčná a vyhodnotením zoznamu zamestnancov a odovzdávacích

protokolov dospel k záveru, že predmetné stavené práce a diela neboli vykonané subdodávateľsky, ale
priamo zamestnancami spoločnosti SMH, s.r.o. obžalovaného S..

Proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie obžalovaný V. S. a obžalovaný Q. H., a to do výroku
o vine aj treste.

Obžalovaný V. S. v podanom odvolaní prostredníctvom obhajcu uviedol, že jeho obrana o pravosti
účtovných dokladov bola podľa okresného súdu vyvrátená závermi daňovej kontroly a výpoveďami
svedkov JUDr. M., Ing. M., Ing. T. a Ing. K.. Daňový úrad účtovné doklady za materiál a práce
subdodávateľa H. neuznal vzhľadom na zistenie, že spoločnosť ESOMONT, s.r.o., ktorá mala H.

materiál dodať a práce vykonať, bola nefunkčná. Daňový úrad k takémuto záveru dospel len na základe
vyjadrenia konateľa Ing. K., že v mene spoločnosti ESOMONT, s.r.o., Ružomberok nikdy nevykonával
obchodnú činnosť a práce pre H. nezrealizoval. Obžalovaný S. poukázal na to, že obžalovaný H.
už 2.7.2013 v daňovom konaní uviedol, že sporné fakturované práce pre neho zabezpečila firma
ESOMONT, s.r.o., zastúpená K. a jeho pracovníkmi. Obžalovaný H. na uvedených stavbách pre

SMH, s.r.o. nemal svojich zamestnancov, ani živnostníkov. H. práce vyplatil priamo K., ktorý konal
za subdodávateľskú firmu ESOMONT, s.r.o. Obžalovaný S. uviedol, že ako konateľ spoločnosti SMH,
s.r.o. v roku 2011 uzatvoril so spoločnosťou BELSTAV SK, s.r.o. zmluvy, ktorých predmetom boli
stavebné práce v Žiline a v Bratislave - búranie balkónov, betonáž, hydroizolácia, pokládka dlažby
a zatepľovanie objektov. So súhlasom objednávateľa BELSTAV SK, s.r.o. a v súlade so zákonom

na realizáciu prác v rámci subdodávateľských vzťahov oslovil obžalovaného H.. Všetky práce boli
subdodávateľom H. riadne, včas a v požadovanej kvalite vykonané i odovzdané, čo potvrdili pravidelné
kontroly vykonávané objednávateľom a subdodávateľom. Po vystavení faktúr subdodávateľom H. mu
boli faktúry riadne uhradené. Jeho povinnosťou nebolo skúmať, či obžalovaný H. realizoval práce
sám alebo prostredníctvom subdodávateľa. O existencii spoločnosti ESOMONT, s.r.o. sa dozvedel až

počas daňovej kontroly. Jeho obranu v celom rozsahu potvrdil obžalovaný H., ktorý vypovedal, že so
spoločnosťou ESOMONT, s.r.o. spolupracoval a práce zrealizoval subdodávateľsky bez jeho vedomia.
Z týchto dôvodov záver okresného súdu, že jeho obhajoba bola vyvrátená výsledkami daňovej kontroly
a výpoveďami pracovníkov daňového úradu, nebol opodstatnený. Obžalovaný namietal, že okresný súd
oprel odsudzujúce rozhodnutie iba o listinné dôkazy. Tie sú rozhodujúce v daňovom konaní, v ktorom

dôkazné bremeno spočíva na daňovom subjekte. Trestné konanie má však svoje špecifiká a dôkazné
bremeno naopak spočíva na orgánoch činných v trestnom konaní. Okresný súd preto nemal iba prevziať
závery daňového úradu a konštatovať, že došlo k spáchaniu daňového trestného činu. Obžalovaný
sa nestotožnil s tým, že jeho obrana bola vyvrátená výpoveďami svedkov K., W. a Ing. K.. Okresný
súd výpoveď K. zhodnotil ako vierohodnú, pretože podľa súdu K. nemal žiadny dôvod jeho a H. krivo

obviniť. Z vykonaných dôkazov však vyplynulo, že K. na základe splnomocnenia konateľa spoločnosti
ESOMONT, s.r.o. vystupoval ako zástupca tejto spoločnosti a uzatváral za spoločnosť zmluvné vzťahy
aj v roku 2011. Tieto okolnosti potvrdzoval obžalovaný H., písomný záznam výpovede svedka S. z
22.11.2017 a listinné dôkazy. Obžaloba neuviedla žiadne fakty vyvracajúce objektívnosť uvedených
dôkazov. Naopak, výpovede svedkov W. i Ing. K. vyvracali výpoveď svedka K. a tým spochybňovali

jej vierohodnosť. Svedok W. potvrdil, že K. spoločnosť ESOMONT, s.r.o. previedol na neho koncom
roka 2010 bez odovzdania účtovníctva. W. priznal, že bol „bielym koňom“. K. však zostal jedinou
osobou oprávnenou konať za spoločnosť, pretože mu podpísal splnomocnenie na jej zastupovanie.
Svedok K. pred okresným súdom 28.3.2017 pripustil, že pre spoločnosť ESOMONT, s.r.o. zrealizoval„pár úkonov“ po jej predaji. K. mohol realizovať rôzne zákazky. Navyše K. priznal pravosť podpisu i
pečiatky na sporných faktúrach pre H.. Na druhej strane jednoznačne vypovedal, že práce uvedené
na sporných faktúrach nevykonával. Uviedol, že účtovné doklady vystavil pre H. iba kvôli nákladom.

Výpoveď svedka K. o fiktívnosti sporných faktúr nepotvrdil žiadny iný dôkaz vykonaný na hlavnom
pojednávaní. Naopak jeho rozporná výpoveď logicky zapadá do výpovede obžalovaného H., že K.
vystupoval oficiálne ako zástupca spoločnosti ESOMONT, s.r.o. Obžalovaný sa preto nestotožnil so
záverom prvostupňového súdu o vierohodnosti výpovede svedka K.. V konaní pritom prostredníctvom
svedka Ing. V. predložil zmluvu o spolupráci z 5.1.2011 uzavretú medzi spoločnosťou SA-KU, s.r.o. a

spoločnosťou ESOMONT, s.r.o. Príslušné faktúry, súpisy vykonaných prác, objednávky a pokladničné
doklady potvrdzujú výpoveď obžalovaného H., že svedok K. v roku 2011 aktívne vystupoval ako
oficiálny zástupca a predstaviteľ spoločnosti ESOMONT, s.r.o. a v jej mene uzatváral obchodné vzťahy.
Okresný súd sa však týmito dôkazmi vôbec nezaoberal. Obžalovaný v ďalšej časti odvolania uviedol, že
objednávku spoločnosti BELSTAV SK, s.r.o. prijal, lebo s touto spoločnosťou dlhodobo spolupracoval.
Objednávku prijal napriek nedostatku vlastných zamestnancov, pretože si chcel udržať dobré obchodné

vzťahy a nové pracovné príležitosti. Výška jeho zisku závisela od zložitosti stavby. Pokiaľ išlo o splatnosť
faktúr, bolo nepísaným pravidlom, že objednávateľ riešil finančné záležitosti hotovostnými zálohovými
platbami. Obžalovaný označil za nesprávny záver súdu o tom, že zamestnanci jeho spoločnosti SMH,
s.r.o. sa na prácach v prospech spoločnosti BELSTAV SK, s.r.o. nepodieľali. V priebehu trestného
konania takéto skutočnosti nikdy netvrdil. Vzniknutú situáciu riešil subdodávateľsky preto, lebo nemal

dostatok zamestnancov. Hodnotiaci záver súdu považoval za neopodstatnený. Mal predsa vedomosť
o obsahu prílohy č. 1. vyšetrovacieho spisu v ktorej boli objektívne dôkazy, že na stavbách pracovali
aj jeho zamestnanci a sám navrhol tieto dôkazy oboznámiť. V prejednávanom prípade však išlo o
obrovské stavby, ktoré vzhľadom na dohodnutý rozsah prác vyžadovali zvýšený počet pracovníkov. Jeho
spoločnosť mala iba 6 zamestnancov, a preto H. zabezpečil najmenej 10 ďalších pracovníkov. Tieto

skutočnosti potvrdzovali aj závery daňovej kontroly (str. 5 protokolu z 12.9.2013). Obžalovaný namietal,
že orgány činné v trestnom konaní i súd permanentne zamietali jeho návrhy na doplnenie dokazovania
o výsluchy svedkov a znalecké skúmanie, ktoré by podľa neho preukázalo jeho nevinu. Od vznesenia
obvinenia sa opakovane domáhal výsluchov svedkov Ing. V., S., Ing. W., M. a znaleckého skúmania k
výškeškody,pozohľadnenínákladovvynaloženýchnapráceamateriál.Ing.V.aS.mohlivosvedeckých

výpovediachpotvrdiť,žeK.aktívnevystupovalakonalvmenespoločnostiESOMONT,s.r.o.vuvedenom
období a obžalovaný H. zaobstaral stavebný materiál. Svedkovia Ing. W. a M., osobne prítomní
pri realizácii stavebných prác, mohli vypovedať o zabezpečení a spôsobe výkonu stavebných prác.
Vyšetrovateľvprípravnomkonaníajsúdnahlavnompojednávanítietonávrhynadoplneniedokazovania
opakovane zamietali. Z týchto dôvodov obhajoba bola nútená postupovať v zmysle ustanovenia § 7 ods.

3AdvokátskehoporiadkuaokresnémusúdupredložilipísomnézáznamyzvýpovedísvedkovIng.V.,S.a
K.. Osobné výsluchy týchto svedkov však súd nevykonal. Na hlavnom pojednávaní iba oboznámil čestné
prehlásenie S. a záznam výpovede Ing. V.. Ďalšie písomné záznamy už neoboznámil. Okresný súd
na druhej strane akceptoval všetky návrhy prokurátora. Obžalovaný označil postup súdu za rozporný s
právom na obhajobu a zásadou rovnosti strán v trestnom konaní. V konaní nemal možnosť využiť všetky

dostupné a zákonné prostriedky na preukázanie svojej neviny. Obžalovaný namietal aj záver okresného
súdu o irelevantnosti skutočného vykonania prác, pretože neboli zrealizované spoločnosťou ESOMONT,
s.r.o. Okresný súd v rozpore so zásadami trestného konania prevzal výšku škody tak, ako bola ustálená
daňovým úradom napriek tomu, že sám uznal realizovanie stavebných prác. Obžalovaný uviedol, že ak
boli stavebné diela zrealizované v celom rozsahu, tak práce museli byť vykonané a musel byť zakúpený

stavebný materiál. Keďže práce nevykonala a stavebný materiál nezakúpila spoločnosť BELSTAV SK,
s.r.o. a podľa okresného súdu ani spoločnosť ESOMONT, s.r.o., tak stavebný materiál mohla zakúpiť
a práce vykonať iba jeho spoločnosť SMH, s.r.o. V takomto prípade do výšky škody kladenej mu za
vinu v trestnom konaní, na rozdiel od daňového konania, nebolo možné započítať náklady spojené
s nákupom stavebného materiálu a úhradou prác. Uvedené náklady v prípade skutočne spôsobenej

škody by museli byť odpočítané zo škody ustálenej v trestnom konaní. Výška nákladov na realizáciu
stavieb bola asi 520.000,- Eur. Náklady na prácu predstavovali asi 170.000,- Eur a náklady na stavebný
materiál asi 350.000,- Eur. Obžaloba tieto náklady žiadnym spôsobom nespochybnila. Spoločnosť
ESOMONT, s.r.o. nemala oficiálne žiadnych pracovníkov na realizáciu predmetných stavebných prác.
V mene tejto spoločnosti však obchodné vzťahy uzatváral K.. Uzatváranie kontraktov a následná

realizácia stavebných prác za pomoci iných subjektov boli legálne. Dôkazom o jeho vine nemôže byť
skutočnosť, že K. vyplatené finančné prostriedky určené pre spoločnosť ESOMONT, s.r.o. neodviedol
na jej účet a za rok 2011 nepodal daňové priznanie. Vina sa totiž v trestnom konaní preukazuje
jednoznačnými dôkazmi. Obžaloba takéto dôkazy voči nemu nepredložila. Obžalovaný bol ďalej názoru,že vykonané dokazovanie ani nepreukázalo subjektívnu stránku jeho konania vo vzťahu k zaúčtovaným
faktúram. V rozpore so zákonom nepostupoval, ak objednávku od spoločnosti BELSTAV SK, s.r.o.
realizoval formou subdodávok. Práce boli subdodávateľom riadne a včas vykonané. Odberateľ ich

skontroloval a schválil. Subdodávateľ H. ho neinformoval o svojom ďalšom subdodávateľskom vzťahu.
V priebehu trestného konania vyvstalo množstvo pochybností. Okresný súd mal preto, na rozdiel od
daňovéhokonania,rozhodovaťpodľazásady„vpochybnostiachvprospechobžalovaného“.Obžalovaný
na základe všetkých týchto skutočností navrhol, aby nadriadený súd napadnutý rozsudok zrušil a vec
vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Krajský súd na podklade podaného odvolania obžalovaného V. S. podľa § 317 ods. 1 Tr. por. preskúmal
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým obžalovaný podal odvolanie,
ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo, pričom prihliadol aj na chyby, ktoré neboli
odvolaním vytýkané, ak by odôvodňovali podanie dovolania, a zistil, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote, oprávnenou osobou a je dôvodné.

Odvolací súd sa s napadnutým rozsudkom nestotožnil. Prvostupňový súd rozhodol predčasne, na
základe nedostatočne zisteného skutkového stavu, a preto sú pochybnosti o správnosti jeho skutkových
zistení, na ktorých objasnenie treba vykonať ďalšie dôkazy.

Vustanovení§2ods.10Tr.por.jeuvedenázásadanáležitéhozisteniaskutkovéhostavu,ktoráupravuje,
že orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú
dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej
povinnosti. S rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti,
ktoré svedčia v jeho prospech a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé

rozhodnutie. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany.

Podstatou stíhaného zločinu skrátenia dane má byť konanie obžalovaného S., ktorý mal ako konateľ
spoločnosti SMH, s.r.o. zaúčtovať do účtovnej evidencie spoločnosti nepravdivé faktúry a výdavkové
pokladničné doklady z roku 2011, ktoré mu mal za týmto účelom bez existencie zdaniteľného plnenia

vystaviť spoluobžalovaný Q. H., podnikajúci ako živnostník pod obchodným menom Q. H. - A..
Obžalovaný S. následne podal na Daňovom úrade v Námestove daňové priznanie k dani z príjmov
právnických osôb za zdaňovacie obdobie roka 2011, v ktorom mal protiprávne znížiť daňovú povinnosť
o 105.378,98 Eur a za prvý, druhý štvrťrok 2011 a za mesiace júl, august, september, november 2011
podal daňové priznania k dani z pridanej hodnoty, v ktorých mal protiprávne znížiť daňovú povinnosť o

110.925,28 Eur. Okresný súd ustálil tento skutkový stav na základe výpovedí svedkov JUDr. M., Ing. M.,
Ing. T., Ing. K. z Daňového úradu v Námestove, výpovedí svedkov Ing. W. zo spoločnosti BELSTAV SK,
s.r.o, svedkov Ing. K., W. a R. K. zo spoločnosti ESOMONT, s.r.o. a listinných dôkazov, najmä účtovných
dokladov, daňových priznaní, výkazov prác a správ Sociálnej poisťovne. Vyhodnotím týchto dôkazov
okresný súd dospel k záveru, že zdaniteľné plnenia medzi spoločnosťou obžalovaného S. SMH, s.r.o. a

spoluobžalovaným H., podnikajúcim pod obchodným menom Q. H. - A., neprebehli.

Okresný súd podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku zamietol návrhy obhajoby na doplnenie
dokazovania o výsluchy svedkov Ing. W., S., M. a K., i vykonanie znaleckého dokazovania k výške
oprávnených nákladov spojených s realizáciou vykonaných stavebných prác s odôvodnením, že

už vykonané dôkazy boli nespochybniteľným podkladom pre vyvodenie záveru ohľadom spáchania
trestného činu a jeho páchateľoch. Skutočnosti, ku ktorým mali navrhnutí svedkovia vypovedať, resp.
okolnosti, ktoré mali byť objasnené znaleckým skúmaním, boli objasnené inými už vykonanými dôkazmi.
K odmietnutiu návrhu na vykonanie znaleckého dokazovania okresný súd doplnil, že pri daňových
trestných činoch sa pri vyčíslení rozsahu skrátenia dane vychádza z výšky súm uvedených na fiktívnych

faktúrach, pričom zákon jednoznačne predpisuje náležitosti účtovného dokladu. Osoba, ktorá fiktívny
doklad predloží ako riadny účtovný doklad a zahrnie ho do účtovníctva, nesie právnu zodpovednosť
za sumu na tomto doklade uvedenú bez ohľadu na to, či nejaké z fakturovaných prác boli aj reálne
vykonané.

Nadriadený súd po preskúmaní spisového materiálu konštatuje, že podľa doposiaľ vykonaného
dokazovania je základným predpokladom spravodlivého rozhodnutia objasnenie, či spoločnosť
ESOMONT, s.r.o. subdodávateľsky reálne vykonala, alebo nevykonala stavebné práce a diela, resp. ich
časť a dodala materiál v prospech obžalovaného H., ktorý ich mal zase subdodávateľsky zrealizovaťv prospech spoločnosti SMH, s.r.o. obžalovaného S.. Za účelom úplného a objektívneho objasnenia
týchto skutkových okolností sa obžalovaný S. už od prípravného konania opakovane domáhal vypočutia
už vyššie uvedených svedkov a zaobstarania znaleckého posudku. Orgány činné v trestnom konaní a

následne aj okresný súd doplnenie dokazovania v naznačenom smere odmietali s tým, že vec už bola
objasnená inými vykonanými dôkazmi, predovšetkým výpoveďou svedka K., ktorý tvrdil, že spoločnosť
ESOMONT, s.r.o. stavebné práce a diela v prospech obžalovaného H. nezrealizovala.

Nadriadený súd sa s odmietnutím dokazovania navrhnutého obhajobou nestotožnil, pretože je vzhľadom

na doposiaľ vykonané dokazovanie nedôvodné a okresný súd rozhodol vo veci predčasne. Svedok K.
vypovedal,žespoločnosťESOMONT,s.r.o.vroku2011podnikateľskúčinnosťvprospechobžalovaného
H., prípadne iných subjektov nevykonávala. Z výpovede svedka Ing. V., ktorý bol na žiadosť obhajoby
vypočutý na hlavnom pojednávaní však vyplynulo, že spoločnosť ESOMONT, s.r.o. mala v roku
2011 obchodný vzťah so spoločnosťou SA-KU, s.r.o. Svedok na podporu svojich tvrdení predložil
rámcovú zmluvu o spolupráci a poskytnutí služieb platnú od 5.1.2011 do 31.12.2011, podpísanú

práve splnomocneným zástupcom spoločnosti ESOMONT, s.r.o. K., odberateľské faktúry a príjmové
pokladničné doklady (č.l. 996-1011). Obsah výpovede svedka Ing. V. a listín je v priamom rozpore s
výpoveďou svedka K., ktorý vypovedal, že spoločnosť ESOMONT, s.r.o. v roku 2011 podnikateľskú
činnosť nevyvíjala. S ohľadom najmä tieto okolnosti mal okresný súd podľa názoru nadriadeného súdu
vyhovieť návrhom obhajoby na doplnenie dokazovania, ktorým mali byť verifikované údaje uvádzané

svedkom K. a tým umožniť obžalovanému brániť sa podanej obžalobe.

V týchto súvislostiach nadriadený súd považuje za potrebné uviesť, že podľa doposiaľ vykonaného
dokazovania mali byť práce spoločnosťou SMH, s.r.o. v prospech spoločnosti BELSTAV SK, s.r.o.,
predmetom ktorých bolo zateplenie a rekonštrukcia balkónov v Žiline a v Bratislave, vykonané. Medzi

týmito spoločnosťami malo dôjsť k zdaniteľnému plneniu a vyplateniu prác i materiálu, o čom svedčia
výpovede doposiaľ vypočutých svedkov a prečítané listinné dôkazy. Sporné zostalo iba to, či spoločnosť
SMH, s.r.o. konateľa obžalovaného S. vykonala stavebné práce, vrátane dodávok materiálu, resp.
ich častí samostatne, alebo subdodávateľsky prostredníctvom spoluobžalovaného H. a spoločnosti
ESOMONT, s.r.o., zastúpenej K..

V doterajšom priebehu konania bol za spoločnosť BELSTAV SK, s.r.o. vypočutý iba jeden z konateľov,
a to Ing. W., ktorý vypovedal, že práce boli vykonané S. a H.. Podľa vykonaného dokazovania však
svedok Ing. W. zabezpečoval iba práce vykonávané v Žiline. Podľa zmlúv a faktúr boli práce vykonávané
aj v Bratislave, kde ich zabezpečoval druhý konateľ spoločnosti Ing. W.. Z týchto dôvodov sa javí ako

opodstatnený návrh obhajoby vypočuť na hlavnom pojednávaní aj svedka Ing. W.. V súdnom spise je
založené prehlásenie M. S. (č.l. 1017), ktorý bol konateľom spoločnosti EUNALL, s.r.o. S. v čestnom
prehlásení uviedol, že jeho spoločnosť EUNALL, s.r.o. spoločnosti ESOMONT, s.r.o., zastúpenej K.
v roku 2011 dodala kompletný systém zateplenia na obnovu bytových domov v Bratislave a v Žiline,
pozostávajúci z polystyrénu, minerálnej vaty, ukončovacích líšt, sietí, lepidiel a vrchnej stierky v roku

2011 približne za 280.000,- Eur. S. zároveň vyhlásil, že jednotlivé faktúry za dodaný materiál spoločnosti
ESOMONT, s.r.o. v hotovosti vyplácal priamo obžalovaný H.. Z týchto dôvodov sa javí ako opodstatnený
aj návrh obhajoby na vypočutie tohto svedka, pretože sa má priamo dotýkať obsahu výpovede svedka
K., ktorý vypovedal, že spoločnosť ESOMONT, s.r.o. v uvedenom období stavebné práce v prospech
H. nevykonávala. Prvostupňový súd tiež nedôvodne odmietol návrh obhajoby na vypočutie svedka M.,

ktorý mal byť prítomný pri realizácii stavebných prác v Bratislave. Podľa obhajoby by mohol vypovedať o
tom, aké osoby tieto práce reálne vykonali. Obhajoba už 7.5.2018 podala návrh na vypočutie Q. K. ako
svedka, ktorý by mohol mať relevantné poznatky o nákupoch stavebného materiálu na práce, ktoré sú
obsahom sporných faktúr uvedených v podanej obžalobe. Návrh obhajoby na vypočutie tohto svedka,
v kontexte s už vyššie uvedenými okolnosťami, je tiež dôvodný.

Krajský súd ďalej poznamenáva, že stíhaný zločin skrátenia dane je úmyselným trestným činom.
Prvostupňový súd bude preto musieť v ďalšom konaní, po doplnení dokazovania navrhnutého
obhajobou dôsledne skúmať, či vykonané dôkazy budú, alebo nebudú preukazovať úmyselné zavinenie
obžalovaného S.. Obžalovaný H. totiž vypovedal, že spoluobžalovaného S. neinformoval o tom,

že objednané práce nevykonával samostatne, ale prostredníctvom subdodávateľskej spoločnosti
ESOMONT, s.r.o. Na druhej strane pri skúmaní úmyselného zavinenia obž. S. je nutné vziať do úvahy
aj skutočnosti obsiahnuté v listinných dôkazoch, a to výkazoch prác i správ Sociálnej poisťovne, podľaktorých stavebné práce obsiahnuté v sporných faktúrach, resp. ich časť prác mohli zrealizovať priamo
zamestnanci spoločnosti obžalovaného S..

Pokiaľ však ide o návrh obhajoby na zaobstaranie znaleckého posudku krajský súd poznamenáva, že
podľa § 2 ods. 11 Tr. por. majú strany právo navrhnutý dôkaz aj zabezpečiť. V rámci kontradiktórneho
konania obhajobe nič nebránilo v tom, aby znalecký posudok, ktorého zaobstarania sa domáhala, sama
zabezpečila a predložila ho súdu.

Nadriadený súd uvádza, že v ďalšom konaní, po doplnení dokazovania navrhnuté obhajobou vo vyššie
naznačenom smere, prípadne po vykonaní aj ďalších do úvahy pripadajúcich dôkazov, bude možné
uznať obžalovaných S. a H. za vinných z trestného činu skrátenia dane, prípadne iného trestného činu
uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona, len v rozsahu tých konkrétnych faktúr a výdavkových
pokladničných dokladoch, u ktorých jednoznačne nedošlo k zdaniteľnému plneniu (dodaniu materiálu,
stavebnýmprácam)vprospechspoločnostiSMH,s.r.o.zostranysubdodávateľovH.aESOMONT,s.r.o.,

zastúpenej K..
Odvolacie dôvody uvádzané obžalovaným S. sú podľa nadriadeného súdu zároveň dôvodmi v prospech
spoluobžalovaného H., ktorý podal odvolanie oneskorene. Z týchto dôvodov nadriadený súd na základe
podaného odvolania obžalovaného S. podľa § 321 ods. 1 písm. c), § 324 Tr. por. zrušil napadnutý
rozsudok v celom rozsahu u obidvoch obžalovaných a vec obidvoch obžalovaných podľa § 322 ods. 1

Tr. por. vrátil okresnému súdu, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Podľa § 327 ods. 1 Tr. por. súd, ktorému vec bola vrátená na nové prejednanie a rozhodnutie je viazaný
právnym názorom, ktorý vyslovil vo svojom rozhodnutí odvolací súd a je povinný vykonať úkony a
dôkazy, ktorých vykonanie odvolací súd nariadil.

Po preskúmaní krajský súd odvolanie obžalovaného Q. H. podľa § 316 ods. 1 Tr. por. zamietol, pretože
bolo podané oneskorene.

Napadnutý rozsudok bol okresným súdom vyhlásený na hlavnom pojednávaní konanom 1.2.2019 v

neprítomnosti obžalovaného H. a jeho obhajcu potom, ako obžalovaný H. požiadal, aby sa hlavné
pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti a zároveň súhlasil s tým, aby bolo vykonané aj v
neprítomnosti jeho obhajcu. Obhajcovi bolo písomné vyhotovenie rozsudku doručené 27.3.2019.
Obžalovanému H. bol rozsudok doručený 1.4.2019 postupom podľa § 66 ods. 3 Tr. por., keďže
obžalovaný nebol 26.3.2019 zastihnutý na adrese, ktorú pre účely doručovania písomností uviedol.

Zásielka nebola obžalovanému doručená ani pri opakovanom doručovaní 27.3.2019, a preto bola v ten
deň uložená na pošte. Obžalovaný si zásielku nevyzdvihol do troch pracovných dní od uloženia, a preto
posledný pracovný deň tejto lehoty - 1.4.2019 sa považoval za deň doručenia rozsudku obžalovanému,
hoci sa obžalovaný H. o uložení nedozvedel.

Podľa § 316 ods. 1 Tr. por. odvolací súd zamietne odvolanie, ak bolo podané oneskorene, osobou
neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala alebo znovu podala odvolanie, ktoré
v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť.

Obžalovanému H. bol rozsudok okresného súdu oznámený jeho doručením 1.4.2019 a jeho

obhajcovi 27.3.2019. Písomné vyhotovenie rozsudku obsahovalo riadne poučenie o práve podať proti
vyhlásenému rozsudku odvolanie v lehote 15 - tich dní odo dňa jeho oznámenia. Lehota na podanie
odvolania, keďže sa rozsudok oznamoval obžalovanému i jeho obhajcovi, začala podľa § 309 ods. 2 Tr.
por. plynúť od oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie, teda od 2.4.2019. Na základe uvedeného
15 - dňová zákonná lehota, kedy bolo možné podať odvolanie proti predmetnému rozsudku uplynula

16.4.2019. Obžalovaný H. podal odvolanie až 28.4.2019, teda po uplynutí 15 - dňovej zákonnej lehoty
na podanie odvolania.

ZuvedenéhodôvodukrajskýsúdodvolanieobžalovanéhoH.podľa§316ods.1Tr.por.zamietol,pretože
bolo podané oneskorene.

Poučenie:Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.