Rozsudok – Pracovné právo ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 11. jún 2019

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 8CoPr/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1316217408
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 06. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Krajčo
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1316217408.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Krajča a členiek senátu
JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v spore žalobkyne: W.. R. J., L.. XX.XX.XXXX, J. T.
XX, J., zastúpenej advokátom: Mgr. Slavomír Slávik, so sídlom Martina Granca č. 8, Bratislava, proti
žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, o určenie,
že k zániku štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 31.08.2016 nedošlo, o odvolaní žalobkyne proti

rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 06. marca 2018, č.k. 45Cpr/15/2016-98, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie m e n í tak, že určuje, že ku skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru založeného medzi žalobkyňou a žalovaným k 31.augustu
2016 nedošlo a štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej.
Vo zvyšnej časti rozsudok súdu prvej inštancie z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom zamietol súd prvej inštancie žalobu, ktorou sa žalobkyňa domáhala určenia,
že k zániku jej štátnozamestnaneckého pomeru ku dňu 31.08.2016 nedošlo, štátnozamestnanecký

pomer naďalej trvá a zaplatenia náhrady funkčného platu. Žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Prvoinštančný súd vychádzal zo zistenia, že dňa 07.12.2015 uzavrel žalovaný ako služobný
úrad so žalobkyňou služobnú zmluvu, podľa ktorej mala žalobkyňa vykonávať štátnu službu na
štátnozamestnaneckom mieste v služobnom úrade vo funkcii generálny štátny radca - odborník v odbore
štátnej služby 1.03 Medzinárodná spolupráca, finančné prostriedky európskych spoločenstiev, s druhom
štátnej služby dočasná štátna služba podľa § 17 ods. 3 písm. c) Zákona o štátnej službe, s

časom trvania na dobu určitú - na základe výberu číslo SPOU-PO-Vk-2015/222 z 02. decembra 2015
na voľné štátnozamestnanecké miesto štátneho zamestnanca - odborníka, ktorý je dočasne potrebný
na plnenie úloh štátnej služby - trvá najdlhšie do 31. decembra 2022, ako najnáročnejšia činnosť
je koncepčná a koordinačná činnosť na úrovni ministerstva, tvorba stratégie a
štátnej politiky na úrovni ministerstva, štátnozamestnanecký pomer vzniká dňa 01.01.2016, pravidelným
miestom vykonávania štátnej služby bude oddelenie Národného projektu Take Away odboru rozvojových
projektov, monitorovania a hodnotenia úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, Vajnorská

25, Bratislava. Organizačným opatrením ministra vnútra Slovenskej republiky číslo 12/2016, zo dňa
17.08.2016, na zabezpečenie kvalitnejšieho a efektívnejšieho výkonu služobných činností
vykonáva dňom 1. septembra 2016 organizačné a systemizačné zmeny v tabuľke zloženia a počtov
Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Uvedené organizačné a systemizačné zmeny sa
v zmysle listiny Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, Pribinova 2, 812 72 Bratislava
zo dňa 17.08. 2016 označenej ako ,,Organizačné a systemizačné zmeny" týkajú 14 štátnych

zamestnancov v dočasnej štátnej službe - odborníkov, ktorým zaniká potreba plnenia úloh štátnej služby
vzhľadom na pripravované zmeny pre jednotlivé národné projekty, medzi inými aj ID:40905, funkcia:
generálny štátny radca, na ktorom vykonávala štátnu službu žalobkyňa. Z potvrdenia žalovaného č.:SPOU-PO-52-155/2016 zo dňa 22.08.2016 o skončení štátnozamestnaneckého pomeru žalovanej ku
dňu 31. augusta 2016, zistil, že podľa tohto potvrdenia z dôvodu, že Organizačným opatrením MV SR
č. 12/2016 zo dňa 17.08. 2016 s účinnosťou od 1. septembra 2016 došlo k zrušeniu ID 40905,

funkcie generálny štátny radca, na ktorom žalobkyňa vykonávala dočasnú štátnu službu odborníka, jej
štátnozamestnanecký pomer skončil uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 52 ods. 1 písmeno i/
Zákona o štátnej službe na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity.
3. Takto zistený skutkový stav posúdil podľa ust. § 1 ods. 4, § 17 ods. 1 veta prvá, § 17 ods. 3
písm. c), § 18 písm. g), § 25 ods. 1, § 26 ods. 1, § 46 ods. 1, 2, § 52 ods. 1 písm. i), § 52 ods.

3 a § 56 zákona č. 400/2009 Z.z., o štátnej službe, a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.
Poukázal na to, že dočasná štátna služba je služba na dobu určitú podľa § 17 ods.1 Zákona o štátnej
službe, ktorá sa vykonáva bez adaptačného obdobia. Do dočasnej štátnej služby možno prijať občana,
ktorý sa uchádza o štátnu službu, na základe výberového konania alebo na základe výberu na voľné
štátnozamestnanecké miesto odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby podľa
§ 17 ods. 3 písm. c) Zákona o štátnej službe. Dočasná štátna služba odborníka, ktorý je dočasne

potrebný na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve podľa § 18 písm.
g) Zákona o štátnej službe. Z dôvodovej správy k ustanoveniam § 17 a § 18 Zákona o štátnej
službe vyplýva, že v dočasnej štátnej službe budú vykonávať štátnu službu štátni zamestnanci patriaci
do špecifickej kategórie, v dočasnej štátnej službe na základe výberového konania alebo výberu bude
vykonávať štátnu službu odborník dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby. Trvanie dočasnej

štátnej služby je podmienené existenciou dôvodu, na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer v
dočasnej štátnej službe vznikol. V prípade žalobkyne ide o dočasnú štátnu službu
podľa § 17 ods. 3 písm. c) Zákona o štátnej službe, čas trvania štátnozamestnaneckého pomeru bol
dohodnutý na dobu určitú, na základe výberu číslo SPOU-PO-Vk-2015/222 z 02.12.2015 na voľné
štátnozamestnanecké miesto štátneho radcu odborníka, ktorý bol dočasne potrebný na plnenie úloh

štátnej služby a trval najdlhšie do 31.decembra 2022. Organizačným opatrením MV SR č. 12/2016
zo 17.08.2016 s účinnosťou od 01.09.2016 došlo k zrušeniu ID: 40905, funkcie: generálny štátny
radca - odborník, na ktorom žalobkyňa vykonávala dočasnú štátnu službu odborníka. Pokiaľ ide o
vymedzenie doby určitej v služobnej zmluve najdlhšie do 31.12.2022, neznamená to, že dočasná
štátna služba musí trvať až do dohodnutej doby, ale práve sa môže skončiť aj skôr ak nastanú pre

skončenie dočasnej štátnej služby právne skutočnosti. Na základe osobitnej časti dôvodovej správy
k ustanoveniu § 52 Zákona o štátnej službe, k skončeniu dočasnej štátnej služby spravidla dôjde
uplynutím dohodnutej doby, prípadne na základe toho, že nastane ustanovený predpoklad, ktorý je
dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe, takýmto predpokladom
pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe je zaniknutie dôvodu, na

základe ktorého štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe vznikol.
Dôvodom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne v dočasnej štátnej službe boli národné
projekty v oblasti terénnej a sociálnej práce a komunitných centier financované z eurofondov, pri
oznámení skončenia štátnozamestnaneckého pomeru so žalobkyňou vychádzal žalovaný zo stanoviska
Sprostredkovateľského orgánu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pre Operačný program Ľudské

zdroje č. SEP-IMRK32016/000530-004 zo dňa 4. augusta 2016, v ktorom tento orgán odporúčal
prepracovať predložený návrh žiadosti o nenávratný finančný príspevok s ohľadom na dodržiavanie
princípu hospodárnosti, účelnosti, účinnosti a efektívnosti, ktoré by spočívali v znížení počtu
osôb odborného a riadiaceho personálu a v znížení počtu štátnych zamestnancov, odborníkov.
Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity prehodnotil projekt a z jeho stanoviska č. USVRK-

KUS-2016/001028-109 zo dňa 17. augusta 2016 požiadal ministra vnútra Slovenskej republiky o
vykonanie organizačných a systemizačných zmien s účinnosťou od 1. septembra 2016. Organizačné
opatrenie Ministra vnútra Slovenskej republiky č. 12/2016 zo dňa 17. augusta 2016 bolo vydané
po komplexnom prehodnotení a posúdení nielen ekonomických, ale aj materiálnych, personálnych a
ostatných okolností, ktoré reflektovali na potrebu zrušenia štátnozamestnaneckého miesta žalobkyne,

malo byť zabezpečené hospodárnejšie a efektívnejšie využívanie finančných
prostriedkov schválených pre národné projekty v oblasti terénnej sociálnej práce a komunitných centier
Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Vydaným organizačným opatrením ministra
vnútra Slovenskej republiky bolo jednoznačne deklarované, že žalobkyňa nebola potrebná na plnenie
úloh štátnej služby, dočasnosť výkonu štátnej služby žalobkyne uplynula dňom 1. septembra 2016. Z

hľadiska právnej povahy rozhodnutia o organizačnej zmene toto rozhodnutie v zmysle judikatúry nemá
povahu právneho úkonu, z čoho vyplýva právny následok, že súd nerozhoduje o jeho neplatnosti. Pojem
štátny zamestnanec je vymedzený v § 6 Zákona o štátnej službe, pričom v týchto kategóriách
zamestnancov nie je uvedený odborník, dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, ide o osobitnúkategóriu štátneho zamestnanca, na ktorú nie je možné aplikovať všetky ustanovenia Zákona o štátnej
službe a vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nebolo možné skončiť štátnozamestnanecký pomer so
žalobkyňou výpoveďou. Odborník je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby, je zamestnancom

v dočasnej štátnej službe, nie je možné ponúkať mu miesta v stálej štátnej službe. Taktiež nie je možné
mu ponúknuť akékoľvek miesto v dočasnej štátnej službe, nakoľko takýto zamestnanec je v postavení
odborníka,pričomštátnozamestnaneckémiestaodborníkov,dočasnepotrebnýchnaplnenieúlohštátnej
služby, sa obsadzujú na základe výberu alebo výberového konania, zákon nepripúšťa inú možnosť
obsadenia takéhoto štátnozamestnaneckého miesta. V dôvodovej správe k § 52 Zákona o štátnej službe

sa uvádza, že špecifická úprava skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona vyplýva
z osobitnej právnej regulácie štátnozamestnaneckých vzťahov. K skončeniu štátnozamestnaneckého
pomeru teda došlo uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 52 ods. 1 písm. i) Zákona o štátnej služby,
ato zdôvodupominutiapotrebyplneniaslužobnýchúlohštátnejslužbynaÚradesplnomocnenca
vlády SR pre rómske komunity a to bez ohľadu na to, že štátnozamestnanecký pomer bol dohodnutý
na dobu určitú. Vychádzajúc z vyššie uvedeného skutkového a právneho stavu považoval žalobu za

nedôvodnú, a to vrátane nároku na náhradu funkčného platu. O náhrade trov konania rozhodol podľa
§ 255 ods. 1 C.s.p.
4. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa domáhajúc sa jeho zrušenia
a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnila tým, že napadnutý
rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za

následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Namietala, že zánik potreby plnenia úloh štátnej správy, resp.
dočasná potreba, nie je zákonný dôvod na skončenie dočasnej štátnej služby, takýto dôvod na uplynutie
dočasnejštátnejslužbyzákonoštátnejslužbenepozná.Zákonomustanovenýpredpokladpreskončenie
štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu uplynutia dočasnej štátnej služby tak ako to vyplýva z
dôvodovej správy je logicky ten, ktorý zákon o štátnej službe pokladá za dôvod vzniku dočasnej štátnej

služby. Dôvodová správa k zákonu o štátnej službe teda mala na mysli zastupovanie zamestnanca
ako zákonný dôvod vzniku dočasnej štátnej služby a v prípade následného návratu zastúpeného
štátneho zamestnanca zaniká dôvod vzniku dočasnej štátnej služby a dočasná štátna služba tak
zaniká uplynutím. Konštatovala, že plnenie národného projektu nemôže byť zákonným dôvodom vzniku
dočasnej štátnej služby, nakoľko tento dôvod zákon o štátnej službe nepozná. Zdôraznila, že dôvod

vzniku štátnozamestnaneckého pomeru v prípade štátnozamestnaneckého pomeru nemôže vyplývať
zo zmluvy, ale jedine zo Zákona o štátnej službe. Dôvodom vzniku jej štátnozamestnaneckého pomeru
je dočasná potreba plnenia odborných úloh štátnej služby a to po dobu uvedenú v služobnej zmluve. Nie
je akceptovateľný prístup žalovaného, ktorý organizačným opatrením jednostranne rozhodne o
tom, že nemá prácu pre zamestnanca a na základe tejto skutočnosti jednostranne rozhodne po uplynutí

dočasnej štátnej služby. Takýto výklad by viedol k záveru, že organizačné zmeny ako výpovedný
dôvod pre štátnych zamestnancov v dočasnej štátnej službe by sa vôbec nepoužil, nakoľko v týchto
prípadoch by došlo vždy k uplynutiu dočasnej štátnej služby. Dôvodom, na základe ktorého vznikol
štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie
úloh, nie je ani výber č.SPOU-PO-Vk-2015/222 z 02.12.2015 na voľné štátnozamestnanecké miesto

štátneho zamestnanca - odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenia úloh štátnej služby, nie je
potreba práce, keď výber neobsahuje zmienku o dobe trvania dočasnej štátnej služby a neobsahuje
ani zmienku o konkrétnom projekte, vôbec neobsahuje iné časové ohraničenie a
neobsahuje ani iným určiteľný spôsobom vymedzenie časového úseku. Mala za to, že skutočným
dôvodom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru u nej bola dočasná potreba plnenia odborných úloh,

t.j. úloh na ktoré je potrebné osobitné vzdelanie, resp. schopnosti alebo vlastnosti. Dočasnosť však
nie je možné vykladať v tom zmysle, ako to uvádza prvoinštančný súd, ale je ju potrebné chápať
v zmysle časovom ako vyplýva z ustanovenia § 18 písm. g) Zákona o štátnej službe. Uvedené
ustanovenie uvádza, že dočasná štátna služba trvá po dobu uvedenú v služobnej zmluve a nie je potom
možné aprobovane skončiť štátnozamestnanecký pomer jednostranným rozhodnutím zamestnávateľa

o uplynutí tejto doby. Zdôraznila, že uplynutie dočasnej štátnej služby je spojené len s uplynutím
dohodnutej doby jej trvania. Zotrvala na svojej argumentácii, že doba určená v služobnej zmluve
presnými dátumom 31. decembra 2022 neuplynula a iná doba určená objektívnou skutočnosťou,
udalosťou alebo iným spôsobom nevzbudzujúcim pochybnosť, z obsahu služobnej zmluvy ani z obsahu
výberu nevyplýva. V žiadnom prípade nemožno akceptovať výklad zo strany súdu, ktorý priznal

ochranu jednostrannému rozhodnutiu žalovaného po uplynutí doby trvania štátnozamestnaneckého
pomeru. Zákon o štátnej službe v § 52 ods. 1 písm. i) neuvádza, že tento zaniká
uplynutím potreby ďalšieho zamestnávania, ale uplynutím času. Zrušenie štátnozamestnaneckého
pomeru z dôvodov uvedených žalovaným v potvrdení o skončení štátnozamestnaneckého pomeru, niejedôvodompreskončenieštátnozamestnaneckéhopomerunazákladezákonazdôvoduuplynutiačasu,
ale dôvodom na jeho skončenie výpoveďou. Na základe uvedeného konštatovala, že aplikácia § 17 a
§ 52 Zákona o štátnej službe, resp. jej výklad prvoinštančným súdom, sú nesprávne, pričom opätovne

zdôraznila, že rozhodnutie o zrušení štátnozamestnaneckého miesta je rozhodnutím o organizačnej
zmene, na ktoré sa vzťahujú ustanovenia Zákona o štátnej službe a rozhodnutie po pominutí potreby
ďalšieho zamestnávania s dôsledkami na skončenie štátnozamestnaneckého pomeru právny poriadok
nepozná. Použitý dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru u nej, teda uplynutie dočasnej
štátnej služby, sa vzťahuje len na uplynutie dohodnutej doby trvania štátnej služby a

táto musí byť súčasťou služobnej zmluvy, pričom právny poriadok nepripúšťa možnosť skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru na základe jednostranného rozhodnutia zamestnávateľa o tom, že
uplynula dohodnutá doba trvania štátnozamestnaneckého pomeru. Týmto spôsobom dochádza k
obchádzaniu zákona a rozhodnutiu o organizačnej zmene, ktorým došlo k zrušeniu pracovného
miesta, sa priznávajú dôsledky, ktoré právny poriadok nepozná. Ak by zákonodarca zamýšľal priznať
odborníkovi, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej správy, rovnaké postavenie a práva ako

odborníkovi ústavného činiteľa, toto by explicitne uviedol do Zákona o štátnej službe. Namietala, že
projekt, na účely, ktorého bola prijímaná do štátnej služby, naďalej trvá a žalovaný na účely plnenia tohto
projektu naďalej prijíma zamestnancov. Záverom namietala aj nepreskúmateľnosť rozsudku súdu prvej
inštancie.
5. Žalovaný vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalobkyne zotrval na svojej argumentácii, že skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru u žalobkyne nastalo zo zákona, nakoľko uplynula potreba jej ďalšieho
zamestnávania. Za irelevantné považoval porovnanie s odborníkom ústavného činiteľa a
poukázal na to, že v prípade odborníka dočasne potrebného na plnenie služobných úloh ide o osobitnú
kategóriu zamestnancov, na ktorú nie je možné aplikovať všetky ustanovenia zákona č. 400/2009 Z.z.
Uviedol, že ustanovenia o výpovedi nie je možné aplikovať v prípade žalobkyne, nakoľko tieto

výslovne používajú označenie štátneho zamestnanca. Zdôraznil, že už z názvu štátnozamestnaneckého
miesta, na ktorom bola žalobkyňa zaradená, vyplýva, že ide o dočasné plnenie úloh štátnej správy a to
len počas trvania potreby plnenia takýchto úloh a akýkoľvek iný výklad by priznal týmto zamestnancom
vyššiu ochranu ako zamestnancom uvedeným v ustanovení § 6 Zákona o štátnej službe,
ktorý sa v mnohých inštitútoch a postupoch odlišuje od Zákonníka práce a že tieto odlišnosti je potrebné

brať do úvahy. Z uvedených dôvodov, pridržiavajúc sa všetkých svojich doterajších vyjadrení, žiadal
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
6. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v medziach uplatňovaných
odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný (§ 379 a § 380 ods. 1 C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario v spojení s § 219 ods. 3 C.s.p.), a viazaný skutkovým

stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne je
z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie dôvodné.
7. V preskúmavanej veci bolo zo skutkového hľadiska medzi stranami nesporné, že dňa 07.12.2015
uzavrel žalovaný ako služobný úrad so žalobkyňou ako štátnym zamestnancom služobnú zmluvu s
tým, že žalobkyňa bude vykonávať štátnu službu na štátnozamestnaneckom mieste v služobnom úrade

vo funkcii generálny štátny radca - odborník v odbore štátnej služby 1.03 Medzinárodná spolupráca,
finančné prostriedky európskych spoločenstiev, s druhom štátnej služby - dočasná štátna služba podľa
§ 17 ods. 3 písm. c/ zákona o štátnej službe, s časom trvania na dobu určitú - na základe výberu
číslo SPOU-PO-Vk-2015/222 z 02. decembra 2015 na voľné štátnozamestnanecké miesto štátneho
zamestnanca - odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby - trvá najdlhšie do 31.

decembra 2022. Žalovaný vydal dňa 22. augusta 2006 Potvrdenie o skončení štátnozamestnaneckého
pomeru so žalobkyňou na základe zákona ku dňu 31. augusta 2016, z dôvodu, že organizačným
opatrením MV SR č. 12/2016 zo dňa 17. augusta 2016 s účinnosťou od 1. septembra 2016
došlo k zrušeniu ID 40905, funkcie generálny štátny radca, na ktorom žalobkyňa vykonávala dočasnú
štátnu službu odborníka, štátnozamestnanecký pomer tak skončil uplynutím dočasnej štátnej služby

podľa § 52 ods. 1 písm. i) Zákona o štátnej službe z dôvodu pominutia potreby plnenia služobných úloh
štátnej služby na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity
8. Žalobkyňa namietala, že jej štátnozamestnanecký pomer na základe zákona nemohol zaniknúť
podľa § 52 ods. 1 písm. i) Zákona o štátnej službe, pretože nedošlo k uplynutiu doby trvania dočasnej
štátnej služby, ktorá bola dohodnutá v služobnej zmluve do 31.12.2022 a z obsahu

služobnej zmluvy nie je možné žiadnym prípustným výkladom dospieť k záveru o inak
vyjadrenej dobe trvania dočasnej štátnej služby. Uviedla, že vymedzenie účelu dočasnej štátnej služby,
resp. účelu uzavretia služobnej zmluvy v dočasnej štátnej službe, presným a nepochybným spôsobom
v služobnej zmluve absentuje a v tejto súvislosti poukazovala na jej prípadnú neplatnosť. Mala za to,že dočasná štátna služba končí uplynutím doby jej trvania a tento spôsob skončenia dočasnej štátnej
služby na základe zákona je označovaný ako uplynutie dočasnej štátnej služby. Namietala skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu prijatia organizačného opatrenia žalovaným, ktorým zrušil jej

štátnozamestnanecké miesto, a to odkazom na uplynutie dočasnej štátnej služby v zmysle § 52 ods. 1
písm. i) Zákona o štátnej službe, pretože takýto dôvod skončenia dočasnej štátnej služby na základe
zákona neexistuje a takýto dôvod zakladá možnosť skončiť dočasnú štátnu službu len na základe
výpovede podľa § 47 písm. b) Zákona o štátnej službe.
9. Žalovaný poukazoval na znenie dôvodovej správy k § 52 ods. 1 písm. i) Zákona o

štátnej službe, podľa ktorej k skončeniu dočasnej štátnej služby spravidla dôjde uplynutím dohodnutej
(resp. ustanovenej) doby, prípadne na základe toho, že nastane zákonom ustanovený predpoklad, ktorý
je dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe a v tejto
súvislosti argumentoval, že predpokladom pre skončenie štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej
štátnej službe je zaniknutie dôvodu, na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej
službe vznikol. Žalovaný mal za to, že pokiaľ potreba plnenia služobných úloh vykonávaných žalobkyňou

v dočasnej štátnej službe pominula 1.9.2016, týmto dňom uplynula doba určitá vymedzením účelu, na
ktorý bola služobná zmluva uzatvorená. Žalovaný poukazoval na to, že trvanie dočasnej štátnej služby
je vo všeobecnosti podmienené existenciou dôvodu, na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer
v dočasnej štátnej službe vzniká, v prípade žalobkyne išlo o dočasnú potrebu plniť úlohy vyplývajúce z
národného projektu v oblasti terénnej a sociálnej práce a komunitných centier financované z eurofondov.

V prípade žalobkyne tak bolo trvanie dočasnej štátnej služby podmienené dočasnou potrebou plnenia
úloh vyplývajúcich z projektov. Vydaným organizačným opatrením žalobkyňa prestala byť potrebná na
plnenie úloh štátnej služby a dočasnosť jej výkonu uplynula dňom 1.9.2016. Tým, že pominuli
potrebyplneniaslužobnýchúlohštátnejslužbynaÚradesplnomocnencavládaSRprerómskekomunity,
skončil štátnozamestnanecký pomer žalobkyne týmto dňom uplynutím dočasnej štátnej služby.

10. Z ustanovenia § 17 ods. 1 Zákona o štátnej službe č. 400/2009 Z.z. vyplýva, že dočasná štátna
služba je štátna služba na určitú dobu. Z § 17 ods. 3 cit. zák. možno vyvodiť, že do dočasnej štátnej
služby možno prijať občana, ktorý sa uchádza o štátnu službu, a to buď bez výberového konania či bez
výberu alebo na základe výberového konania či na základe výberu. V § 17 ods. 3 citovaného zákona sú
upravené aj konkrétne dôvody prijatia uchádzača do dočasnej štátnej služby, a to buď na zastupovanie

štátneho zamestnanca (písm. a/), na voľné štátnozamestnanecké miesto do obsadenia tohto miesta
štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe (písm. b/), alebo na voľné štátnozamestnanecké miesto
odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby (písm. c/). Možno tak konštatovať,
že zákonnými dôvodmi vzniku dočasnej štátnej služby, sú zastupovanie štátneho zamestnanca, voľné
štátnozamestnanecké miesto dočasne neobsadené štátnym zamestnancom v stálej štátnej službe a

voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka dočasne potrebného na plnenie úloh štátnej služby.
Existencia jedného z týchto zákonných dôvodov je predpokladom vzniku ako i ďalšieho trvania dočasnej
štátnej služby. Z podstaty dočasnej štátnej služby tak možno vyvodiť, že jej trvanie je podmienené
existenciou zákonného dôvodu, na základe ktorého štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej
službe vznikol.

11. V ustanovení § 52 ods.1 Zákona o štátnej službe sú taxatívne vymenované právne skutočnosti,
na základe ktorých dochádza ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona.
Podľa § 52 ods.1 písm. i) Zákona o štátnej službe, štátnozamestnanecký pomer sa skončí uplynutím
dočasnej štátnej služby. Z dôvodovej správy k ust. § 52 ods. 1 písm. i) Zákona o štátnej službe
vyplýva, že ak je dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona uplynutie

dočasnejštátnejslužby,kskončeniudočasnejštátnejslužbyspravidladôjdeuplynutímdohodnutej(resp.
ustanovenej) doby, prípadne na základe toho, že nastane zákonom ustanovený predpoklad, ktorý je
dôvodom skončenia štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe.
12. V prípade štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe, ktorá je obmedzená
na dobu určitú a ktorej doba trvania musí byť uvedená v služobnej zmluve, prichádza do úvahy

skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona zásadne uplynutím dohodnutej doby
trvania dočasnej štátnej služby podľa § 52 ods. 1 písm. i), pokiaľ skôr nedôjde k jeho skončeniu
z dôvodu, že nastane niektorý zákonom ustanovený predpoklad, ktorý je dôvodom skončenia
štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 52 ods. 1 písm. a) až h) Zákona o štátnej službe.
13. V preskúmavanej veci je zákonným dôvodom vzniku štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne v

dočasnej štátnej službe voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka - generálneho štátneho radcu,
na plnenie úloh v príslušnom odbore štátnej služby (1.03 Medzinárodná
spolupráca, finančné prostriedky európskych spoločenstiev). K skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona však nedochádza automaticky samotným zánikomzákonného dôvodu, ktorý bol predpokladom vzniku dočasnej štátnej služby. Ak by zánik dôvodu
vzniku dočasnej štátnej služby mal mať za následok zánik dočasnej štátnej služby a tým aj skončenie
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona, nebolo by potrebné dobu trvania dohodnúť v

služobnej zmluve, ktorej obligatórnou náležitosťou je aj čas trvania dočasnej štátnej služby (§ 27 ods.
2 písm. j) Zákona) so zreteľom na to, že dočasná štátna služba odborníka, ktorý je dočasne potrebný
na plnenie úloh štátnej služby, trvá po dobu dohodnutú v služobnej zmluve (§ 18 písm. g) Zákona).
Odvolací súd preto dospel k názoru, že zánik zákonného dôvodu vzniku dočasnej štátnej služby môže
privodiť skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona podľa § 52 ods. 1 písm. i)

len v prípade, ak bolo trvanie dočasnej štátnej služby výslovne (a celkom jednoznačne) dohodnuté v
služobnej zmluve v závislosti od doby trvania zákonného dôvodu vzniku dočasnej štátnej služby. Pre
zánik štátnozamestnaneckého pomeru žalobkyne na základe zákona podľa § 52 ods. 1 písm. i) v danej
veci preto nepostačuje samotná skutočnosť, že trvanie dočasnej štátnej služby (ako takej) je vo svojej
podstate viazané na trvanie zákonného dôvodu vzniku dočasnej štátnej služby, resp. na potreby plnenia
úloh štátnej služby. Nejde totiž o takú právne relevantnú skutočnosť, s ktorou by Zákon o štátnej službe

bez ďalšieho spájal skončenie štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona a zánik zákonného
dôvodu vzniku dočasnej štátnej služby nemožno subsumovať ani pod uplynutie dočasnej štátnej služby,
za ktoré sa považuje uplynutie dohodnutej doby trvania dočasnej štátnej služby.
14. V posudzovanej veci žalovaný nenáležite s odkazom na dôvodovú správu k § 52 ods.
1 písm. i) Zákona o štátnej službe argumentuje, že pokiaľ je predpokladom pre skončenie

štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe zánik dôvodu, na základe ktorého
štátnozamestnanecký pomer v dočasnej štátnej službe vznikol, tak potom tým, že potreba plnenia
služobných úloh vykonávaných žalobkyňou v dočasnej štátnej službe; ako dôvod jej vzniku; pominula
01.09.2016, týmto dňom uplynula doba určitá vymedzením účelu, na ktorý bola služobná zmluva
uzatvorená. Samotným zánikom účelu, pre ktorý bola služobná zmluva so žalobkyňou uzatvorená,

teda pominutím potreby plnenia služobných úloh vyplývajúcich z národných projektov,
nezanikol štátnozamestnanecký pomer na základe zákona uplynutím dočasnej štátnej služby. Zákon o
štátnej službe totiž nepripúšťa iné dôvody zániku štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona
než tie, ktoré sú taxatívne v kogentnom ust. § 52 ods. 1 pod písm. a) až i) vymenované, a preto ani
jeho extenzívnym výkladom na základe dôvodovej správy nemožno rozširovať okruh týchto dôvodov

o iné právne skutočnosti. Odvolací súd preto na rozdiel od súdu prvej inštancie dospel k záveru, že
ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru podľa § 52 ods. 1 písm. i) nemohlo v danom prípade
dôjsť len samotným zánikom (pominutím) potreby plnenia služobných úloh vykonávaných žalobkyňou v
dočasnej štátnej službe, resp. zaniknutím účelu, na ktorý bola služobná zmluva uzatvorená. Neobstojí
tak ani obrana žalovaného, že už z názvu štátnozamestnaneckého miesta, na ktorom bola žalobkyňa

zaradená, vyplýva, že ide o dočasné plnenie úloh štátnej správy, a to len počas trvania
potreby plnenia takýchto úloh.
15. Pre posúdenie, či v prípade žalobkyne došlo ku skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
na základe zákona uplynutím dočasnej štátnej služby, je rozhodujúce dojednanie trvania dočasnej
štátnej služby v služobnej zmluve. Trvanie dočasnej štátnej služby môže byť vymedzené konkrétnym

obdobím (časovým údajom) alebo aj iným nepochybným spôsobom, a to i tak, že závisí od splnenia
určitej podmienky, resp. od toho, kedy nastane určitá právna skutočnosť, ktorou môže byť aj potreba
vykonávania (doba trvania) určitých prác. Pre posúdenie skončenia štátnozamestnaneckého pomeru
na základe zákona uplynutím dočasnej štátnej služby podľa § 52 ods. 1 písm. i) je v preskúmavanej
veci podstatné dojednanie doby trvania dočasnej štátnej služby stranami v služobnej zmluve zo dňa

11.04.2016. V danom prípade bol v služobnej zmluve dohodnutý čas trvania: " doba určitá - na základe
výberu číslo SPOU-PO-Vk-2015/222 z 02.12.2015 na voľné štátnozamestnanecké miesto štátneho
zamestnanca - odborníka, ktorý je dočasne potrebný na plnenie úloh štátnej služby - trvá najdlhšie do
31. decembra 2022".
16. Ak by malo mať pominutie potreby vykonávania služobných úloh žalobkyňou, teda zánik účelu

na ktorý bola služobná zmluva uzatvorená, za následok skončenie štátnozamestnaneckého pomeru
na základe zákona, musel by byť v služobnej zmluve čas trvania doby dočasnej štátnej služby
(priamo) dohodnutý na dobu trvania jej účelu - potrebu vykonávania služobných úloh štátnej služby,
t. j. vykonávania prác národného projektu v oblasti terénnej a sociálnej práce a
komunitných centier. V danom prípade však takého dojednanie v časti I. bod 1. písm. d) služobnej

zmluvy absentuje, keď doba trvania dočasnej štátnej služby nebola vymedzená v služobnej zmluve
účelom, pre ktorý bola so žalobkyňou uzatvorená. Žalovaný si tak nedohodol so žalobkyňou v
služobnej zmluve dobu trvania dočasnej štátnej služby dobou potreby vykonávania služobných úloh
vyplývajúcich z národných projektov, na ktoré bola vybratá/prijatá. Pokiaľ žalovaný skončilso žalobkyňou štátnozamestnanecký pomer na základe zákona z dôvodu pominutia potreby plnenia
služobných úloh štátnej služby na Úrade splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, a
čas trvania dočasnej štátnej služby nebol dohodnutý na dobu potreby vykonávania týchto prác, dospel

odvolací súd k záveru, že dôvod skončenia štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona podľa
§ 52 ods. 1 písm. i) nebol daný.
17. Nad rámec uvedeného odvolací súd považuje za potrebné opätovne poukázať na to, že dobu
trvania dočasnej štátnej služby je možné dojednať (obmedziť) aj dobou trvania zákonného dôvodu
vzniku dočasnej štátnej služby, teda ju vymedziť aj samotným zákonným dôvodom, pokiaľ sa vopred

nedá stanoviť presný termín, dokedy bude tento dôvod trvať. Dobu tak možno vymedziť napr. do
návratu dočasne neprítomného štátneho zamestnanca z materskej dovolenky alebo
po skončení práceneschopnosti na pracovisko, avšak tiež na dobu trvania (existenciou) voľného
štátnozamestnaneckého miesta odborníka potrebného na plnenie úloh štátnej služby. Ak by bol v
danom prípade čas trvania dočasnej štátnej služby v služobnej zmluve v časti d)
(označenej ako čas trvania) dohodnutý kombinovane, a to viazaním určitej doby trvania dočasnej štátnej

služby na voľné štátnozamestnanecké miesto, na ktoré bola žalobkyňa dočasne prijatá na plnenie
úloh štátnej služby a zároveň aj konkrétnym časovým údajom vymedzujúcim maximálnu dobu trvania
štátnozamestnaneckého pomeru v dočasnej štátnej službe, teda podľa toho, ktorá doba uplynie skôr,
došlo by ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona podľa § 52 ods. 1 písm. i)
zánikom tohto voľného miesta, na existenciu ktorého, ako zákonného dôvodu vzniku dočasnej štátnej

služby, by bolo trvanie doby dočasnej štátnej služby viazané, a to bez zreteľa na skutočnosť, akým
spôsobom toto voľné miesto zaniklo. Pokiaľ by dohodnutá doba trvania dočasnej štátnej služby závisela
od existencie dôvodu jej vzniku, t.j. voľného štátnozamestnaneckého miesta dočasne vytvoreného pre
odborníka,potombydošlovprípadezrušeniatohtomiesta(hociajorganizačnýmopatrenímžalovaného)
ku skončeniu štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona uplynutím dočasnej štátnej služby; a

to i bez ohľadu na to, že by projekty, pre ktoré bolo miesto vytvorené, naďalej trvali. Žalovaný
však v danom spore netvrdí, že by v služobnej zmluve bola dohodnutá doba trvania dočasnej štátnej
služby kombinovane tak, že by bola viazaná aj na existenciu a trvanie voľného štátnozamestnaneckého
miesta žalobkyne, ktorého zánikom (jeho zrušením organizačným opatrením) by došlo ku skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru na základe zákona uplynutím dočasnej štátnej služby. V konaní sa

totiž dovoláva skončenia štátnozamestnaneckého pomeru len s ohľadom na vymedzenie účelu, na
ktorý bola služobná zmluva so žalobkyňou uzatvorená a na pominutie potreby plnenia služobných úloh
žalobkyňou a neargumentuje tým, že by doba trvania bola v služobnej zmluve dohodnutá okrem dátumu
aj inou objektívnou právnou skutočnosťou či udalosťou. Naviac, nespochybňuje ani tvrdenia žalobkyne
o nedojednaní inej doby trvania dočasnej štátnej služby v služobnej zmluve. Žalovaným teda nebol

v konaní prezentovaný jeho zámer premietnuť do určitej doby trvania v služobnej zmluve zákonný
dôvod vzniku dočasnej štátnej služby - voľné štátnozamestnanecké miesto odborníka, ktorý je dočasne
potrebný na plnenie úloh štátnej služby, a obmedziť tak v služobnej zmluve dobu trvania dočasnej štátnej
služby na existenciu/dobu trvania voľného miesta, na ktoré bola žalobkyňa vybratá/prijatá. Nie je tak
možné dospieť k záveru o inak vyjadrenej dobe trvania dočasnej štátnej služby v služobnej zmluve, ako

len časovým údajom najdlhšie do 31.12.2022. Napokon sa žiada dodať, že pokiaľ by aj žalovaný chcel v
služobnej zmluve trvanie dočasnej štátnej služby viazať na voľné štátnozamestnanecké miesto, nebolo
bymožnétakétovyjadreniedobyurčitejpovažovaťzadostatočnezrozumiteľnévymedzeniedobytrvania
dočasnej štátnej služby, a pretože ide o podstatnú náležitosť služobnej zmluvy, v tejto
časti by bolo dojednanie doby trvania na základe inej právnej skutočnosti neplatné pre jeho neurčitosť

a nezrozumiteľnosť podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
18. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zmenil
podľa § 388 C.s.p. a v súlade s ust. § 52 ods. 3 Zákona o štátnej službe určil, že ku skončeniu
štátnozamestnaneckého pomeru založeného medzi žalobkyňou a žalovaným k 31.augustu
2016 nedošlo a štátnozamestnanecký pomer trvá naďalej, a vo zvyšnej časti, v ktorej

bola žaloba o zaplatenia náhrady funkčného platu zamietnutá, rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec
vrátil na ďalšie konanie podľa § 389 ods. 1 písm. a), písm. c) C.s.p., nakoľko v tejto časti bol a doposiaľ
zostal žalobný petit na plnenie neúplný, a bude preto povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať žalobkyňu
postupom podľa § 129 C.s.p. na odstránenie vád podania uvedením konkrétnej výšky uplatňovanej
žalovanej istiny a na základe riadneho žalobného návrhu vecne posúdiť opodstatnenosť zostávajúceho

(peňažného) nároku žalobkyne z hľadiska relevantnej právnej úpravy a argumentácie strán s tým, že
svoje úvahy, na základe ktorých dospeje k rozhodnutiu náležitým (zákonným, zrozumiteľným) spôsobom
odôvodní a v novom rozhodnutí o veci rozhodne o náhrade trov aj tohto odvolacieho konania (§ 396
ods. 3 C.s.p.).19. Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval
ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v
plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už
prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca
alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby

uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces (§ 420 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky, pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho

súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je
prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods.
2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom

plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, napadnutý výrok
odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok
minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo
pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen
a)ab).Naurčenievýškyminimálnejmzdyvprípadochuvedenýchvodseku1jerozhodujúcideňpodania

žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427
ods. 1,2 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je dovolateľom
fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická
osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa, alebo ak je dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto

zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou
na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo
odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).