Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. jún 2016

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Co/52/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015893244
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2016:1015893244.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov

senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: Z.
A., bytom L. X, K., zast. Mgr. Vladimírom Šárnikom, advokátom, Západný rad 39, Bratislava proti
odporcovi: SLOVAK-SOL spol. s r.o., IČO: 17 313 546, Opavská 26, Bratislava, o náhradu škody, na
odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 16. októbra 2014 č.k. 34C
83/2000-537, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti, ako aj v trovách konania
potvrdzuje.

Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu
3.958,90 eur so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 29.08.2000 do zaplatenia do troch dní
od právoplatnosti tohto rozsudku. V zostávajúcej časti súd návrh zamietol a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania s tým že o trovách štátu rozhodne samostatným uznesením.
Vykonal vo veci dokazovanie výsluchom účastníkov konania, výsluchom znalca Ing. O. A., nariadil
vo veci znalecké dokazovanie a na ich základe sa súd oboznámil so znaleckými posudkami RNDr.

O. C. PhD. č. XX/XX zo dňa 23.12.2003, Ing. O. A. č. XX/XXXX zo dňa 22.7.2008 a kontrolným
znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 195/2012 zo dňa
3.12.2012, oboznámil sa ďalej z listinnými dokladmi: LV č. XXXX, č. XXXX, XXXX k.ú. Z., Kúpnou
zmluvou zo dňa 14.4.1986, registrovanej Štátnym notárstvom Bratislava III č. RI 56/86 zo dňa 6.6.1986,
rozvodovým rozsudkom navrhovateľa Okresného súdu Bratislava V č. 11C 210/92-26 zo dňa 26.8.1994,
výpisom z obchodného registra odporcu, kópiou z Katastrálnej mapy, Záznamom odporcu zo stretnutia
s navrhovateľom z jari 1998, listom Slovenskej agentúry životného prostredia Banská Bystrica zo

dňa 29.3.1999 adresovaným Okresnému úradu Bratislava III, odbor životné prostredie, Protokolom
o analýze vzorky č. 1900/1999 na M. XX zo dňa 26.5.1999, faktúrou vystavenou Vodárňami a
kanalizáciami Bratislava š.p. navrhovateľovi za rozbor vody zo dňa 10.6.1999, odborným posudkom
Ing. W. B., CSc. č. X/XX zo dňa 25.4.1999, znaleckým posudkom Ing. M. O. č. XX/XX, znaleckým
posudkom Ing. V. A., CSc. č. XX/XXXX z mája - júna 1999 s vyúčtovaním znaleckého posudku zo
dňa 31.5.1999, znaleckým posudkom Ing. M. U. č. X/XX zo dňa 6.6.1999 s príjmovým pokladničným
dokladom, stanoviskom odporcu k riešeniu úpravy účelovej komunikácie Pod Viaduktom nad M.

ulicou zo dňa 17.6.1999, listom odporcu adresovaným navrhovateľovi zo dňa 14.7.1999, Záznamom
Okresného úradu Bratislava III k sťažnosti P. R. a navrhovateľa zo dňa 20.11.1998, stanoviskom MČ
Bratislava Nové mesto č. OPŽP-563/98 zo dňa 6.4.1998 k výrubu porastov, stanoviskom Okresného
úradu Bratislava III, odbor životného prostredia č.98/05666-150/151- Ing. KFA zo dňa 4.5.1998 kpríprave územia pred začatím výstavby, rozhodnutím Okresného úradu Bratislava III, odbor životného
prostredia č. 98/07843-150/151-KFA zo dňa 8.7.1998, Stavebným povolením č. 98/05666-150/151-
Ing.KFA zo dňa 24.7.1998, oznámením Okresného úradu Bratislava III, odbor životného prostredia

č. 2001/4850-150/151-EDA zo dňa 26.2.2001 adresovaného odporcovi, Stavebným povolením č.
2000/19312-150/151-EDA-8 zo dňa 22.3.2001, prehlásením odporcu zo dňa 13.12.2003, Záznamom z
komisionálnejobhliadky zodňa7.4.2003,OznámenímSlovenskejinšpekcieživotnéhoprostrediač.136/
SI/Ba-Ko/02 zo dňa 8.4.2003 o výsledku šetrenia sťažnosti navrhovateľa na stavebnú činnosť odporcu
v lokalite C. - I. C., Protokolmi Slovenskej inšpekcie životného prostredia č. 136/ZSI/Ba-Ko/02 zo dňa

17.1.2003 a zo dňa 11.12.2002 o výsledku hĺbkovej kontroly, Zápisnicou Slovenskej inšpekcie životného
prostrediač.136/SI/Ba-Ko/02zodňa7.4.2003,PotvrdenímBratislavskejvodárenskejspoločnostia.s.zo
dňa 4.4.2014 o zmluvnom vzťahu s navrhovateľom od 1.8.1996, Zmluvou o združenej dodávke elektriny
na odberné miesto M. XX, Bratislava s navrhovateľom zo dňa 7.1.1971.

Z LV č. XXXX kat. úz. Z. súd zistil, že navrhovateľ je bezpodielovým spoluvlastníkom s M. A.

nehnuteľností rodinného domu súp. č. XX postaveného na parcele č. XXXX/X, ako i parciel č. XXXX/
X zast. plochy a nádvoria o výmere 120m2 a parc. č. XXXX zast. plochy a nádvoria o výmere 59
m2. Predmetné nehnuteľnosti nadobudol navrhovateľ s manželkou na základe Kúpnej zmluvy zo dňa
14.04.1986, registrovanej Štátnym notárstvom Bratislava 3 pod č. RI 56/86 dňa 6.6.1986. Podľa LV
č. XXXX kat. úz. Z. navrhovateľ je výlučným vlastníkom parcely č. XXXX/X záhrady o výmere 1047

m2. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č.k. 11C 210/92-26 zo dňa 26.08.1994, právoplatné
17.05.1995 bolo manželstvo navrhovateľa a M. A. rozvedené.

Z Odborného posudku Ing. W. B.Á., CSc., samostatnej vedeckej pracovníčky SAV Zvolen, Ústav
ekológie lesa č. X/XX zo dňa 25.04.1999 vypracovaného na žiadosť objednávateľa Slovenskej agentúry

životného prostredia Banská Bystrica k vyjadreniu sa odumierania jedlých gaštanov zistil, že stromy
na parcele navrhovateľa rastúce v spodnej časti záhrady na rovnom teréne sú oslabené v dôsledku
pestovania v nevhodných podmienkach. Terén je trvale zamokrený, v dôsledku čoho odumreli korene,
cez rany po odumretých koreňoch sú stromy infikované hubami. Terén je trvale zamokrený v dôsledku
neregulovaného potoka, ktorý tečie medzi cestou a záhradami. Zamokrenie pôdy je intenzívne i na

miernom svahu cca 4-5 m vysokom v záhrade, čím sú oslabené a poškodené aj tieto stromy. Stromy
v tretej časti záhrady v gaštanovom sade nie sú poškodené vodou z neregulovaného potoka. Z týchto
dôvodov Ing. B., CSc. doporučila dbať na maximálnu ochranu koreňového systému, nakoľko ak sa
porušia korene, stromy sú oslabené a dôjde následne k ich usychaniu.

Z listu Slovenskej agentúry životného prostredia Banská Bystrica č.j. COPK/BL/65/99 zo dňa 29.03.1999
adresovaného Okresnému úradu Bratislava III, odbor ŽP ohľadne stanoviska k listu navrhovateľa
zistil, že po terénnej obhliadke bolo zistené, že pozemok navrhovateľa sa nachádza v tesnej blízkosti
M. ul. V roku 1997 po preklonení potoka na jeho susedné parcely došlo k výraznému podmáčaniu
hlavne v spodnej časti záhrady navrhovateľa. Došlo k vyhynutiu 8 ks gaštana jedlého a 2 ks jabloní.

Na existujúcich stromoch sa v spodnej časti kmeňa v dôsledku oslabenia podmáčaním nachádzali
plodnice húb. V dôsledku podmáčania i možného znečistenia vody došlo teda k odumretiu uvedených
stromov a ohrozené sú aj gaštany jedlé rastúce v svahu priamo na podmáčanou rovinatou plošinkou.
Úhyn gaštanov z dôvodu podmáčania vo vyšších partiách svahu je nepravdepodobný. Z Protokolu o
analýze vzorky vystavenej Vodárňami a kanalizáciami Bratislava, š.p. č. 1900/1999 zo dňa 26.05.1999

z odberného miesta M. XX, K.- C. zistil, že vzorka vody nevyhovuje hygienickým požiadavkách STN
75 7111. Pitná voda pre individuálne zásobovanie obsahuje chemické ukazovatele. Z faktúry zo dňa
10.06.1999 vystavenej Vodárňami a kanalizáciami Bratislava, š.p. navrhovateľovi zistil, že tomuto bola
vystavená faktúra za rozbor pitnej vody a posudok vo výške 88,16 eur, ktorú sumu navrhovateľ uhradil
dňa 25.06.1999. Podľa stanoviska Mestskej časti Bratislava - Nové Mesto, č. ÚPŽP-563/98 zo dňa

06.04.1998 adresovaného odporcovi MČ súhlasila s výrubom 1ks hrušky, 2 ks sliviek na parcelách č.
XXXX až XXXX za podmienky zrealizovania náhradnej výsadby v počte 6 ks stromov určených EKO -
podnikom verejnoprospešných služieb. K výrubu 1 ks gaštana odporcovi súhlas udelený nebol.

Zo znaleckého posudku Ing. M. O., znalca z odboru poľnohospodárstvo č. 16/99 zo dňa 17.06.1999
súd prvého stupňa zistil, že na základe výpovede poškodených, obhliadok a preštudovaní listín bola
spôsobená škoda rozšírením cesty M. ul. smerom k parc. č. XXXX/2 až 5 došlo k posunu koryta
potoka parc. č. XXXXX/X k.ú. Z. i do územia predmetného pozemku. Nové presunuté koryto potokanebolo dostatočne prehĺbené, je zanesené komunálnym a stavebným odpadom, čo spôsobilo zdvihnutie
hladiny spodnej vody, ale najmä, že do marca 1999 voda voľne pretekala cez parc. č. XXXX/X až 7. Vo
februári 1999 došlo k čiastočnej úprave koryta, čo však nezamedzilo trvalému podmáčaniu pozemku

a jeho obhospodarovaniu. Nahrnutím stavebnej sute pri rozširovaní cesty smerom k oploteniu došlo k
poškodeniu živého oplotenia a zamedzenia prístupu navrhovateľa na pozemok. V dôsledku trvalého
podmáčania a fyzického poškodenia na parcele navrhovateľa č. XXXX/X záhrade v kat. úz. Z. v jeho
spodnej časti od začiatku roka 1998 na ploche 200m2, ako i nahrnutím stavebnej sute na živý plot došlo
k nasledovným škodám:

- poškodeniu trvalých porastov, nakoľko ovocné trvalé porasty v spodnej časti záhrady odumierajú z
titulu trvalého podmáčania, čím došlo k úhynu 1 ks gaštana 15 ročného, 1 ks gaštana 60 ročného, 1
ks orecha vlašského 15 ročného, 10 ks ríbezlí 6 ročných. Výšku škody na uvedených porastoch znalec
vyčíslil celkovou sumou 1.909,64 eur (57.530,- Sk) t.j. 852,41 eur + 155,34 eur + 832,73 eur + 69,14 eur
- pozemok v spodnej časti záhrady cca 200m2 nemohol byť v roku 1998 - 1999 pre jeho trvalé

podmáčanie poľnohospodársky využívaný, preto náhradu znalec vyčíslil na 66,38 eur
- trvalým podmáčaním cca 200m2 pozemku, nánosom hliny a iného odpadu došlo k poškodeniu
kultúrnej vrstvy pozemku, jeho prinavrátenie do pôvodného úrodného stavu vyžaduje vykonať technickú
a biologickú rekultiváciu vo forme odstránenia nánosu a zapravenia organickej hmoty a živín do pôdy.
Výšku škody znalec vyčíslil sumou 132,77 eur

- v spodnej časti záhrady sa nachádza kopaná studňa do hĺbky 2,5m vo veku 45 rokov. Hladina spodnej
vody pri obhliadku v porovnaní s okolitým terénom bola 0,9m, čo svedčí o zvýšenej hladine spodnej
vody, a tým aj priesak z vedľajšieho potoka. Rozborom vody sa konštatovalo znečistenie fekálnymi
streptokokmi, závadnosť vody, nepoužiteľnosť pre zalievanie. Zostatkovú hodnotu studne znalec vyčíslil
na sumu 70,03 eur

- rozširovaním cesty a presunom potoka došlo k poškodeniu živého oplotenia a oceľových drôtov pri
celkovej dĺžke oplotenia 18,1m a veku 10 rokov. Hodnotu živého plotu znalec vyčíslil sumou 72,03 eur.

Celkovú výšku škody na parc. č. XXXX/X znalec vyčíslil na sumu 2.250,87 eur (67.810,- Sk).

Znalec Ing. M. O. vystavil navrhovateľovi faktúru za vypracovanie znaleckého posudku č. 16/1999 vo
výške 79,66 eur.

Zo znaleckého posudku Ing. V. A. CSc. č. XX/XXXX z mája - júna 1999 vypracovaného za účelom
posúdenia statiky domu navrhovateľa na parc. č. XXXX kat. úz. Z., návrhu na sanovanie porušenej

budovy a návrhu opatrení na odvedenie povrchových vôd za účelom zabránenia negatívnych dopadov
narodinnýdomnavrhovateľazistil,žezásahydookoliarodinnéhodomunaparc.č.XXXXmalinegatívny
vplyv na jeho podložie. V ich dôsledku boli povrchové vody trvale usmernené do záhrady rodinného
domu, kde ohrozujú samotné základy, ktoré tvoria prekážku v jej odtekaní. Tento stav bol podstatne
zhoršenývyvýšenímnivelitylesnejcestyanáslednýmznefunkčnenímdrenáže.Ťažkánákladnádoprava

v tesnej blízkosti parcely mala negatívny vplyv na podložie už aj tak záporne ovplyvnené trvalým
presýtením dažďovou vodou. Otrasy od ťažkých nákladných vozidiel mali škodlivý vplyv (mohli mať
horší), čo vyústilo do súčasných porúch na dome. Vtedajší stav rodinného domu (r. 1999) nie je
kritický, hoci je poškodený. Pretrvávaním súčasných podmienok sa môže jeho stav zhoršovať. V
závere posudku znalec ustálil, že poškodenie budovy nastalo v dôsledku kombinovaného pôsobenia.

Začiatky negatívnych vplyvov siahajú do 80-tych rokov vybudovaním skládky výkopového materiálu zo
stavby vodojemu Na P.. Vybudovaním drenáže a ochranného valu svojpomocnými akciami sa čiastočne
zmiernil účinok presakujúcej povrchovej vody, k zhoršeniu došlo výstavbou 11 podlažného domu v
roku 1998 v susedstve parcely navrhovateľa, keď vyvýšením nivelity lesnej cesty a následnej premávke
ťažkými nákladnými autami nastalo vytláčanie podložia, upchatie drenážneho systému a znefunkčnenie

vsakovacej jamy. Tieto faktory spolu s otrasmi spôsobenými premávkou viedli ku vzniku trhlín na budove,
k čomu prispeli aj objemové zmeny vodou nasýteného podložia v zimnom období. V tom období
vyhotovenia znaleckého posudku, poškodenie rodinného domu nebolo kritické, ale bolo treba urýchlene
zabrániť pokračujúcim negatívnym vplyvom. Opatrenia na zamedzenie postupu porúch na rodinnom
dome postavenom na parc. č. XXXX, návrh na sanovania stavby špecifikoval znalec potrebou:

- znížiť nivelitu lesnej cesty na pôvodnú úroveň a jej spevnený povrch spádovať do drenáže
- obnoviť funkciu drenáže a vsakovacej jamy- pri zaústení lesnej cesty do ul. Na P.G. spádovať jej povrch tak, aby dažďové vody stekali do mestskej
kanalizácie
- svahovanie násypu zo stavby vodojemu upraviť tak, aby sa zredukoval na minimum odtok povrchových

vôd smerom k parc. č. XXXX
- zamedziť pohyb nákladných vozidiel po lesnej ceste.

Týmitoopatreniamisaobnovípôvodnástabilitasvahuaobmedzísaškodlivýúčinokpremŕzaniapodložia
budovy v zimnom období.

Z vyúčtovania znalečného Ing. V. A., CSc. zo dňa 31.05.1999 vystaveného navrhovateľovi súd zistil,
že navrhovateľovi bolo za vypracovanie znaleckého posudku č. 03/99 vyúčtované znalečné 323,64 eur,
ktorú sumu navrhovateľ uhradil znalcovi dňa 02.06.1999.

Zo znaleckého posudku Ing. M. U. č. XXX/XX zo dňa 06.06.1999 vypracovaného za účelom vyčíslenia

spôsobenýchškôdspôsobenýchvyužívanímlesnejcestyvedúcejpoprihraniciparc.č.XXXX,posúdenia
domu na M. XX v K. postaveného na parc. č. XXXX zistil, že znalec vychádzal z príčin a popisu
porúch na rodinnom dome uvedené a popísané v znaleckom posudku Ing. A., CSc., ktoré považoval
za jednoznačné. Objekt bol pôvodne situovaný v úrovni komunikácie, avšak stavebnými úpravami na
komunikácii sa postupne dostal pod úroveň cesty cca 1,6 m. Tieto úpravy spôsobili znehodnotenie a

využiteľnosti vstupu do objektu. Využitie garáže, ktorá bola pôvodne realizovaná ako prístavba domu je
úplne znemožnená. Presmerovanie vodného režimu dažďových vôd je spôsobené stále zaplavovanie
pozemku a vytváranie piesčitých náplav. Trhliny vytvorené na objekte vrátane deformácie strechy sú
vadou estetickou, ale neodstránením ich príčin vzniku môžu viesť k úplnému znehodnoteniu objektu
a tým k znemožneniu jeho využívania. Náklady na uvedenie objektu bez spracovania podrobnej

projektovej dokumentácie rekonštrukcie oporných stien, vytvorení povrchových odvodňovacích žľabov,
drenážneho systému vrátane uvedenia objektu do funkčného stavu znalec vyčíslil len z objemových
orientačných ukazovateľov:

- náklady na projektovú dokumentáciu 2.439,75 eur

- náklady na rekonštrukciu 24.895,43 eur, pričom rekonštrukcia pozostáva z výmeny omietok, podláh,
vytvorenia stužujúcich vencov v rovine strechy a rekonštrukcie strechy. V nákladoch nie sú zahrnuté
dopady na rekonštrukciu oporných stien, drenážneho systému a prestavba garáže, aby bola využiteľná.

Z príjmového pokladničného dokladu č. ZN 004/99 zistil, že navrhovateľ za vypracovanie znaleckého

posudku Ing. M. U. zaplatil sumu 69,70 eur dňa 09.07.1999.

Zo stanoviska odporcu k riešeniu úpravy účelovej komunikácie pod viaduktom na M. ul. zo dňa
17.06.1999 zistil, že po prejednaní problematiky odporca pripustil čiastočnú zmenu nivelity tejto cesty
v úseku nehnuteľností navrhovateľa, p. R., a p. Senka v dôsledku krátkodobého využitia komunikácie

v septembri - októbri 1998. Na odstránenie vzniknutého závadného stavu sa odporca zaviazal vykonať
úpravu nivelity cesty do pôvodného stavu a naviac skvalitnením povrchu tejto komunikácie makadamom
v termíne do 30.09.1999.

Zo záznamu Okresného úradu Bratislava III, odbor ŽP, z konania o sťažnosti navrhovateľa a O. R.

zo dňa 20.11.1998 zistil, že na základe miestneho zisťovania vlastníkov pozemkov parc. č. XXXX/X
Q. XXXX/X v lokalite C. - M. ul. v súvislosti s tokom potoka pretekajúcim pozemkami sťažovateľov
v styku s komunikáciou M. ul. bolo zistené, že smerom do riečišťa potoka bola rozšírená časť
plochy komunikácie v súvislosti s výstavbou bytového domu stavaného odporcom. Prietok potoka pod
komunikáciou M. ul. vedený potrubím môže byť znížený v dôsledku znečistenia, príp. zmeny profilu

prejazdom motorových vozidiel. Vo všeobecnosti možno konštatovať, že potok nie je udržiavaný a
voľne preteká cez pozemky sťažovateľov. Podľa stanoviska vodohospodárskeho orgánu zmena riečišťa
je dlhodobejšieho charakteru a nemohla byť vyvolaná len stavebnou činnosťou odporcu, keďže ide
o prirodzený a neupravený vodný tok. Zástupcovia odporcu prehlásili, že v júni 1998 zabezpečili
úpravu ochranného valu pred parcelami sťažovateľov, fyzicky odstránili spôsobenú škodu v hornej časti

pozemku a vyplatili sťažovateľom odškodnenie.

Z listu Okresného úradu Bratislava III, odbor ŽP č. 98/05666-150/151- Ing. KFA zo dňa 04.05.1998
zistil, že stavebný úrad nemal námietky a súhlasil s vykonaním prípravných prác súvisiacich s prípravoustaveniska pre budúcu výstavbu bytového domu Rozvodná ul. Bratislava a inžinierskych sietí pred
vydaním stavebného povolenia v prospech odporcu.

Z Rozhodnutia Okresného úradu Bratislava III, ŽP č. 98/07843-150/151- Ing. KFA zo dňa 08.07.1998,
právoplatné 10.07.1998 zistil, že odporcovi bolo povolené odstránenie stavby starého rodinného domu
na parc. č. XXXX kat. úz. Z. na vlastné náklady za dodržania špecifikovaných podmienok.

Zo stavebného povolenia Okresného úradu Bratislava III, odbor ŽP č. 98/05666-150/151- Ing. KFA zo

dňa 24.07.1998, právoplatne 13.08.1998 zistil, že v prospech odporcu bolo vydané stavebné povolenie
na stavbu Bytového domu - Rozvodná ul. - podzemné garáže, smetník, komunikácie a spevnené plochy
na pozemkoch parc. č. XXXX/X,X; XXXX; XXXX; XXXX; XXXX; XXXX; XXXX kat. úz. Z..

Z listu Okresného úradu Bratislava III, odbor ŽP č. 2001/4850-150/151-EDA zo dňa 26.02.2001 súd
zistil, že odporcovi bol udelený súhlas s odstránením navážky na parc. č. XXXX/X,XX,XX,XX.

Z rozhodnutia Stavebné povolenie Okresného úradu Bratislava III, odbor ŽP č. 200/19312 - 150/151 -
EDA -8 zo dňa 22.03.2001, právoplatné 13.06.2001 zistil, že bolo v prospech odporcu povolená stavby
Polyfunkčného domu XX b.j. na Z. ulici v Bratislave na par. č. XXXX/X, XX, XX, XX kat. úz. Z..

Z Oznámenia Slovenskej inšpekcie ŽP, stavebný inšpektorát Bratislava č. 136/SI/Ba-Ko/02 zo dňa
08.04.2003 o výsledku šetrenia sťažnosti navrhovateľa na stavebnú činnosť odporcu v lokalite Kramáre
- I. C. zistil, že na stavbách Polyfunkčného objektu Z. ul., Bytového domu P. ul. a prístavba garáží v
Bratislave na Kramároch, ktorých stavebníkom je odporca, boli zistené nasledovné nedostatky:

- stavba Polyfunkčného domu Z. ul. sa realizovala v rozpore s územnoplánovacou dokumentáciou I. C.,
nespĺňa záväzné podmienky územnoplánovacej dokumentácie v pomere plôch občianskej vybavenosti
k ploche bytov, realizuje sa bez overenia projektovej dokumentácie v stavenou konaní v rozpore s
územným a stavebným povolením. Silné pramene spodnej vody boli zistené v rámci hydrogeologického
prieskumu RNDr. T. Z. č. XX/XX zo dňa 04.04.2001. Z dôvodu silných spodných vôd je potrebné okolo

objektu vyhotoviť dokonalú drenáž a zachytené vody vyviesť do kanalizácie. Stavebník spodné vody
neodviedol mimo staveniska, preto neodvedené spodné vody môžu prúdiť do nižšie položených miest.
Kanalizácia v mieste M. ul. mala byť predmetom rekonštrukcie cesty, ale rekonštrukcia bola pozastavená
z dôvodu námietok obyvateľov.

Z Protokolu Slovenskej inšpekcie ŽP, stavebný inšpektorát Bratislava č. 136/2/Si/Ba ko/02 zo dňa
17.01.2003 o výsledku hĺbkovej kontroly dodržiavania ustanovení stavebného zákona č. 50/1976 Zb.
stavebníkom - odporcom na stavbe Bytový dom - Rozvodná ul. v Bratislave zistil, že odporca ako
stavebník:

- nesplnil podmienky stanoviska Magistrátu hl. m. SR Bratislavy k investičnému zámeru stavebníka zo
dňa 09.07.1998 - nepreukázal začlenenie Bytového domu na Rozvodnej do okolitej zástavby, začal s
realizáciou zemných prác na stavbe pred vydaním stavebného povolenia
- nesplnil podmienku OÚ Bratislava III, odbor ochrany prírody zo dňa 14.04.1998, keď vyrúbal gaštan
08.10.1998, ktorý mal počas realizácie stavby chrániť a nezabezpečil náhradnú výstavbu stanovenom

termíne, čím porušil Zák. č. 287/1994 Zb. o ochrane prírody a krajiny
- nesplnil podmienky OÚ Bratislava III uvedené vo vyjadrení zo dňa 21.05.1998, keď neriešil
odkanalizovanie spevnených plôch, komunikácií a parkovísk predčistením ropných látok , čím porušil
Zák č. 138/1973 Zb. o vodách a § 8 ods. 3 Vyhl. č. 83/1979 Zb., tieto odpadové vody nemožno vypúšťať
do vsakovacej jamy, nezabezpečil ochranu existujúcich drevín

- nesplnil podmienky záväzného stanoviska MČ Bratislava - Nové Mesto zo dňa 13.05.1998, nedodržal
podmienky správcov inž. sietí - podmienku ZsEZ Bratislava vybudovať trafostanicu pred vydaním
užívania stavby
- nesplnil podmienku ZsEZ Bratislava zo dňa 14.11.1997 k realizácii stavby Bytový dom na Rozvodnej
ul. tým, že požadovaný odber 540 KW je možné zabezpečiť len po vybudovaní murovanej trafostanice

a 22kV káblovej slučky
- predložil žiadosť na stavebné povolenie bez doriešenia majetkoprávneho vysporiadania parc. č. XXXX,
čím porušil § 58 ods. 2 Stavebného zákona- porušil podmienku OÚ Bratislava III zo dňa 03.07.1997 tým, že nezabezpečil odvod odpadových
dažďových vôd zo spevnených vôd do existujúceho odvodňovacieho rigolu alebo vpustí na M.
ul. K stavebnému povoleniu je potrebný súhlas vodohospodárskeho orgánu pre novovybudované

komunikácie a spevnené plochy, čím porušil Zák. č. 138/1974 Zb. o vodách
- nesplnil podmienku vyjadrenia VaK Bratislava zo dňa 24.07.1998 na odvedenie povrchových vôd
zo spevnených plôch už pri 5 parkovacích miestach cez lapač ropných látok a túto podmienku
prekonzultovať s OÚ BA III
- nezabezpečil stanovisko okresného hygienika k územnému a stavebnému konania v zmysle § 27 ods.

2 písm. a/ h/ Zák. č. 272/1994 Zb. o ochrane zdravia ľudí
- nezabezpečil záväzné stanovisko Magistrátu v zmysle § 4 ods. 3 písm. d/ Zák. č. 369/1990 Zb. a čl.
6 pds- 1 písm. d/ Štatútu Hl. m. SR Bratislavy, § 58 ods. 1 Stavebného zákona, § 7 ods. 1 písm. b/
Vyhl. č. 85/1976 Zb., § 3 ods. 3 písm. c/ a § 8 ods. 2 písm. c/ Vyhl. č. 453/2000 Z. z. k zlúčenému
stavebnému konania s územným konaním, k dodatočnému stavebnému povoleniu zmeny stavby pred
jej dokončením a stavebnému povoleniu na prístavbu podzemných garáží

- nesplnil záväzné podmienky stavebných rozhodnutí a rozhodnutí o zmene stavby pred jej dokončením
- nedodržal podmienky dodatočného povolenia zmeny stavby zo dňa 04.04.200 a vyjadrenie OÚ
Bratislava III zo dňa 23.06.1998 - osadenie a výšku stavby, počet b. j. zmenil z 53 na 57
- k rozhodnutiu OÚ Bratislava III zo dňa 30.04.2002 na prístavbu podzemných garáží nezabezpečil
v zmysle Zák. č. 272/1994 Zb. o ochrane zdravia ľudí vyjadrenie okresného hygienika, stanoviska

Ministerstva ŽO SR podľa § 10 Zák. č. 127/1994 Z.z. o vplyve na životné prostredie garáží
- nepožiadal OÚ Bratislava III, odbor ŽP o predĺženie termínu ukončenia stavby, čím porušil § 66
Stavebného zákona
- začal realizovať výkopové práce - zemné práce na prístavbe podzemných garáží pred nadobudnutím
právoplatnosti stavebného povolenia, čím porušil § 54 Stavebného zákona

- požiadal o kolaudáciu bytov napriek tomu, že nesplnil podmienku MČ Nové Mesto, Elektrární a
stavebného povolenia na vybudovanie a skolaudovanie trafostanice pred kolaudáciou bytového domu
- nepredložil požadované doklady ani v náhradných termínoch, čím porušil § 98 ods. 2 písm. c/ a §100
Stavebného zákona
- nemal overenú projektovú dokumentáciu na stavbe v zmysle § 43i ods. 5 Stavebného zákona a

nepredložil ju ani v náhradných termínoch k nahliadnutiu
- realizoval stavbu Bytový dom - P.Á. ul. v rozpore so stavebným povolením a overenou PD
- neviedol stavebný denník v zmysle § 53 ods. 2 až 6 Vyhl. č. 85/1976 Zb. , § 28 Vyhl. č. 453/2000 Zb.
a § 46d Stavebného zákona
- mal skolaudovanú stavbu - byty na Rozvodnej ul. v rozpore s bezpečnostnými predpismi

- porušil § 2 Nar. Vlády SR č. 510/2000 Zb. o minimálnych bezpečnostných a zdravotných požiadavkách
na stavenisko
- nezabezpečil stavenisko v zmysle § 43i Staveného zákona , § 10 Vyhl. č. 83/1976 Zb. a § 6 Vyhl. č.
85/1976 Zb.
- zabezpečoval a realizoval stavbu s nedostatkami stavebného denníka podľa § 46d tým, že nemal

vyplnenú titulnú stranu, chýbal stavebný denník z odstránenia starého objektu, nebol uvedený začiatok
stavebných prác -písaný od 21.09.1998 - nakladanie výkopu a odvoz na skládku; stavenisko nebolo
podľa § 43i po celom obvode oplotené neprehľadným oplotením, na stavbe bol neporiadok, materiál
nebol systémovo uložený, chýbalo označenie staveniska, na stavbe nebola overená PD.

Zo stanoviska Slovenského vodohospodárskeho podniku š.p. zo dňa 12.03.2007 k žiadosti Obvodného
úradu životného prostredia v Bratislave k správcovstvu potoka na M. ul. a k stavu potoka zistil, že trasa
toku na M. ul. je situovaná prevažne v CHKO Malé Karpaty a Bratislavskom lesoparku. Tok začína
pod parkoviskom na C. a spočiatku trasa sleduje cestu v hlbokom údolí. Pri filmových ateliéroch je tok
neupravený a má stály prietok. Od záhrad je tok upravený, napriamený a neďaleko pri Rozvodnej ul.

vteká do verejnej stokovej siete. MČ Bratislava - Nové Mesto pripravovala v časti podania stanoviska
rekonštrukciu komunikácie M. ul. v časti od napojenia na C. ul. po existujúcu nespevnenú cestu
spájajúcu M. ul. s ul. Na P. v dĺžke cca 318 m. Slovenský vodohospodársky podnik š.p. ako právny
nástupca Povodia Dunaja š.p. nie je správcom predmetného vodného toku.

Zo znaleckého posudku RNDr. O. C., PhD., znalcom z odboru ochrany životného prostredia, odvetvia
odhad škôd v životnom prostredí a ochrana prírody č. 01/03 zo dňa 23.12.2003, ktoré znalecké
dokazovanie bolo nariadené súdom, súd zistil, že znalec na otázky:1/ či k odkloneniu a zatlačeniu potoka pôvodne pretekajúceho cez parc. č. XXXXX/X,X kat. úz. Z. došlo
v dôsledku úprav hornej časti M. cesty v dôsledku odvážania výkopovej zeminy odporcom na základe
jeho stavebnej činnosti z parc. č. XXXX,XXXX,XXXX/X,X, XX,XX,XX po M. ceste a ceste susediacej s

parc. navrhovateľa č. XXXX Q. XXXX/X, uviedol:

- hydrogeologické pomery v okolí M. cesty a v okolí rodinného domu navrhovateľa sa začali meniť po
vybudovaní skládky výkopového materiálu zo stavby vodojemu na P.. Nepriaznivé vplyvy tejto skládky
z hľadiska hydrogeologického režimu obyvatelia riešili svojpomocne vybudovaním ochranného valu a

vsakovacích jám, ktoré práce čiastočne zmiernili negatívny vplyv skládky. K zhoršeniu povrchových
hydrogeologických pomerov z hľadiska úrovne kvality životného prostredia miestnych obyvateľov
došlo po upchatí drenážneho systému a znefunkčnení vsakovacích jám vplyvom stavebnej činnosti
stavebníka -odporcu. Vzhľadom na to, že časť plochy komunikácie v súvislosti s výstavbou bytového
domu bola rozšírená smerom do riečišťa, došlo k odkloneniu a zatlačeniu potoka. Podľa stanoviska
vodohospodárskeho orgánu však zmena riečišťa je dlhodobejšieho charakteru a táto nemohla byť

vyvolaná len stavebnou činnosťou odporcu, keďže ide o prirodzený a neupravený vodný tok, ktorý nie
je udržiavaný a voľne preteká cez pozemok navrhovateľa.

V rámci hydrogeologického prieskumu boli zistené silné pramene spodnej vody. Odporca ako stavebník

spodné vody neodviedol mimo staveniska a neodvedené vody môžu prúdiť do nižšie položených miesť,
čím veľmi pravdepodobne ovplyvnil režim prúdenia podpovrchových vôd v danej lokalite.

2/ či poškodenie na pozemkoch navrhovateľa mohlo vzniknúť v dôsledku existencie zemnej skládky zo
svahu z vrchnej časti jeho rodinného domu parc. č. XXXX nad poľnou cestou, znalec uviedol:

- k poškodeniu na pozemkoch navrhovateľa mohlo vzniknúť aj v dôsledku existencie zemnej skládky
vzhľadom na to, že jej vybudovaním došlo k zmene hydrogeologických pomerov lokality, čo sa obyvatelia
snažili eliminovať vybudovaním drenáže a ochranného valu,

3/ k percentuálnemu vyčísleniu spôsobenej škody odporcom s prípadným odčítaním vplyvu už
existujúcej skládky zeminy zo svahu z vrchnej časti parc. č. XXXX sa znalec nedokázal vyjadriť, nakoľko
v súčasnosti nie je možné stanoviť dopad existujúcej skládky na životné prostredie pred začatím
stavebných prác odporcom.

4/ či k poškodeniu pozemkov navrhovateľa parc.č. XXXX a XXXX/X mohlo dôjsť v dôsledku stavebnej
činnosti odporcu a v čom sa poškodenie prejavilo, znalec uviedol:

- k poškodeniu pozemkov mohlo dôjsť kombináciou viacerých faktorov - vybudovaním skládky
komunálneho odpadu, stavebnou činnosťou spojenou s výstavbou 11podlažného domu na parc. č.

XXXX na M. ul. a prítomnosťou prirodzeného a neupraveného vodného toku.

5/ Poškodenia vzniknuté v dôsledku stavebnej činnosti navrhovateľa na parc. č. XXXX/X vyčíslil znalec
vo výške 2.250,87 eur tak, ako znalec Ing. M. O. v znaleckom posudku č. 16/99 zo dňa 17.06.1999.

Zo znaleckého posudku Ing. O. A. č. XX/XXXX zo dňa 22.07.2008, ktoré znalecké dokazovanie
bolo nariadené súdom za účelom určenia rozsahu a výšky škôd spôsobených na rodinnom dome
navrhovateľa na parc. č. XXXX kat. úz. Z. s určením miery podielu na škodách, ako i z výsluchu znalca
zistil, že na miestnej obhliadke dňa 08.07.2008 nebolo možné zistiť presnú špecifikáciu vzniknutého
poškodenia z roku 1998 z dôvodu značného časového odstupu a následne vykonaných stavebných

úprav. Rozsah poškodenia domu bol zistený znalcom Ing. V. A., CSc. v znaleckom posudku č. 03/1999
z mája - júna 1999, t.j. bezprostredne po vzniku škody. Konkrétne sa jednalo o poškodenia: podlaha
predsiene bola je dopraskaná trhlinami hlavne pozdĺžneho smeru, podlaha podesty pred vstupom do
domu je oddelená trhlinou od pôvodného celku, podlaha miestnosti schodiska na povalovú časť má
pri múre pri obvode trhliny, v ktorých sa naznačuje porucha omietky v mieste ich otvárania, podlaha z

paluboviek je pokrytá linoleom a porucha je viditeľná pri jeho nadvihnutí, podokenný parapet vonkajšieho
nosného múru ma viacero tenkých trhlín typických spôsobeným pohybom podložia, pričom v zimnom
období môžu nastať aj objemové zmeny - zdvíhanie domu -premrznutím podložia v dôsledku jeho
vysokej vlhkosti, deformáciu možno pozorovať na zastrešení vchodovej časti domu, ktorá pokračujepredĺžením sedlovej strechy smerom do dvora, možno pozorovať aj deformáciu na štítovom múre, jeho
vytláčanie na 3-5 cm. Výšku škody na predmetnom rodinnom dome navrhovateľa súp. č. XX na parc.
č. XXXX s rešpektovaním požiadavky uvedenia do predošlého stavu pred poškodením znalec ustálil na

4.149,23 eur (125.000,- Sk).

Na otázku súdu prvého stupňa týkajúcu sa uvedenia podielu konkrétnych vplyvov na vzniku škody
s prihliadnutím na vplyv nedostatkov v základných stavebnokonštrukčných prácach a materiáloch pri
výstavbe domu, životnosť stavby, okolité stavby a skládka výkopového materiálu Na P., poveternostné

vplyvy a iné faktory, znalec uviedol, že na výške škody na rodinnom dome sa v plnej miere podieľali
okolité stavby a skládka výkopového materiálu Na P..

Z kontrolného znaleckého posudku vypracovaného Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v
Žiline č. 195/2012 zo dňa 03.12.2012 týkajúci sa zodpovedania totožných otázok ako znalcovi Ing. O.
A., zistil, že príčinami poškodenia rodinného domu navrhovateľa boli zásahy do okolia, čo malo vplyv

na stabilitu domu. Stav rodinného domu k rozhodnému obdobiu roka 1998 bezprostredne po poškodení
objektu nemal charakter totálnej škody, ale poškodenie objektu vplyvmi - vybudovaním vodojemu na
P. a navážanie materiálu z výkopov na svah na M. ul., v apríli 1998 v súvislosti so začatou výstavbou
11 podlažného bytového domu odporcom, ktorý za účelom skrátenia vzdialenosti odvozu výkopu
bez povolenia kompetentných orgánov zvýšil nivelita lesnej príjazdovej cesty cca 40 cm nasypaním

makadamu a začal cestu využívať ako príjazdovú komunikáciu na stavenisko s premávkou ťažkých
nákladných vozidiel so stavebným materiálom, bolo zrejmé. Neodstránenie príčin poškodenia objektu
a realizácia iba sanačných prác na rodinnom dome mohli mať za následok opakované poškodenie
objektu v rozhodnom období. V dôsledku presmerovania povrchových vôd realizáciou navážky na
pôvodne nevyužívanú lesnú cestu a následným využívaním tejto cesty ťažkými nákladnými vozidlami,

boli pravdepodobne ovplyvnené základové pomery stavby a následne pravdepodobne došlo k sadaniu
objektu a vzniku trhlín. Štítová stena objektu sa vychýlila z pôvodnej zvislej polohy, čiastočné praskliny
boli badateľné aj na čelnom obvodovom múre. Drevená prístavba v dvornej časti (namiesto pôvodnej
verandy) bola pôsobením vyššie uvedených vplyvov oddelená od hlavnej nosnej konštrukcie stavby. K
výške škody, znalecký ústav uviedol, že na opravu domu je potrebné vykonať nasledovné práce:

- odstrániť a znovu vymurovať štítovú stenu RD murovaného z keramických tehál v 1.NP hr. 300 mm a
v podkrovnom podlaží hr. 150mm vystužené pilierikmi 300/300mm
- odstrániť a znovu vybudovať vstupné schody do RD vrátane základov pod nimi
- odstrániť a znovu vybudovať drevenú prístavbu vstupnej časti RD vrátane pultovej strechy napojenej

spádovo na strechu RD
- zhotovenie novej betónovej mazaniny na terase popri pozdĺžnej strane RD
- vytmeliť a vymaľovať kuchyňu.

Ohodnotené boli nasledovné práce potrebné k odstráneniu závad:

- zbúranie štítového muriva RD murovaného z keramických tehál v 1.NP hr. 300mm a v podkrovnom
podlaží hr. 150mm vystužené pilierikmi 300/300 mm
- vymurovanie štítového muriva RD murovaného z keramických tehál v 1.NP hr. 300mm a v podkrovnom
podlaží hr. 150 mm vystužené pilierikmi 300/300 mm vrátane osadenia pôvodného okna

- zhotovenie stužujúceho venca v úrovni stropu 1. NP, debnenie, výstuž, betonáž
- zhotovenie vnútorných a vonkajších omietok štítovej steny
-zbúranieaznovuvybudovanieschodovpred vstupomvrátanezákladu,debnenie,betonážapovrchová
úprava z cementového poteru
- zbúranie drevenej prístavby vstupnej časti RD vrátane krovu

- zhotovenie novej drevenej prístavby, zvislé stĺpiky obložené aglomerovanými doskami
- zhotovenie pultového kroku vrátanie krytiny a vnútorného pohľadu
- osadenie pôvodných okien a dverí
- tmelenie škár v obvodovej stene v kuchyni
- vymaľovanie kuchyne

- vyrovnávacia betónová mazanina na terase.

Výšku škody na rodinnom dome navrhovateľa súp. č. XX uvedením do predošlého stavu znalecký ústav
vyčíslil na sumu 4.280 eur s DPH.Vzhľadom na to, že vzniknuté poškodenie objektu bolo evidentne výsledkom vyššie uvedených
vonkajších vplyvom, vplyv stavebno-konštrukčných prác a materiáloch použitých pri výstavbe domu ako

i životnosť stavby a poveternostné vplyvy na vzniknuté poškodenie je nepravdepodobné. Stanovisko
ústavu z hľadiska negatívneho vplyvu okolitých stavieb na vzniknutých škodách domu navrhovateľa je
v súlade so znaleckým posudkom Ing., CSc.

Na námietky navrhovateľa ku kontrolnému znaleckému posudku Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej

univerzity v Žiline ústav uviedol:

- na otázku navrhovateľa, že v posudku nie je uvedené riešenie prekládky odberného miesta
elektromeru, čo si vyžiada značné finančné náklady pri dodržaní podmienok dodávateľa energie,
znalecký ústav uviedol, že odberné miesto elektriny na štítovom murive nebolo obhliadkou
identifikované. V prípade, ak je toto skutočne osadené v navrhovateľom odbernom mieste, je možné

doplnením posudku zohľadniť túto skutočnosť. Rozvádzač nebol pri obhliadke lokalizovaný v priečke,
ktorú uvádza navrhovateľ.
- realizácia opravy štítového múra je možné vykonať bez likvidácie konštrukcie garáže a predmetného
štítového múra
- na otázku navrhovateľa, že v posudku nie je uvedené poškodenie vodovodnej prípojky rodinného domu

na verejný vodovod, ústav uviedol, že na obhliadke objektu vyhotovený zápis a poškodenie vodovodnej
prípojky na verejný vodovod navrhovateľom uvádzaný nebol, toto poškodenie nebolo zahrnuté vo
vyčíslení škody
- nebola zistená nefunkčnosť komína.

Zo Zmluvy o združenej dodávke elektriny pred odberateľa elektriny pre domácnosti zistil, že táto bola
uzavretá medzi ZSE Energia, a.s. a navrhovateľom na odberné miesto M. XX, K. až dňa 04.04.2014.

V záverečnom vyjadrení zástupca navrhovateľa uviedol, že navrhovateľ utrpel škodu v dôsledku dopravy
súvisiacej so stavebnou činnosťou odporcu, a to jednak na rodinnom dome súp. č XX na parc.

č. XXXX/X kat. úz. Z., kde došlo k statickému poškodeniu vyžadujúcu si náročnú opravu a tiež
zmenou pomerov prúdenia spodnej vody, čo spôsobilo zamoknutie terénu a uhynutie stromov na
pozemku navrhovateľa. Znaleckými posudkami predloženými navrhovateľom preukázal vznik škody,
príčinnú súvislosť, výšku škody uplatnenú žalobou. Revízne posudku z odboru stavebníctva boli
spracovanépovrchnespodcenenímrozsahuprácpotrebnýchksanáciistavby.,akoinesprávnestanovili

východiskovú hodnotu rodinného domu navrhovateľa veľmi nízkou sumou, čo sa prejavilo vo výslednom
ohodnotení škody.

Z výpovede konateľa odporcu zistil, že pred začatím stavby Rozvodná ul. začal na jar 1998 a v lete
začalsvýstavbou.Najväčšímzdrojomškôd,ktorénavrhovateľpožadujepodanoužaloboujeskutočnosť,

že nad parcelou navrhovateľa na parc. č. XXXX/X,X v minulosti pred rokom 1998 existovala skládka
hliny, zeminy, panelov odpadu zo stavebnej činnosti (výkopový materiál zo stavby Vodojemu na P.),
ktorá dlhodobo pôsobila na parcely navrhovateľa tak, že po dažďoch dochádzalo k podmývaniu a
zosúvaniu, čo mohlo poškodiť rodinný dom navrhovateľa. Konateľ odporcu poprel, že stavebné práce
nímvykonávanénaparc.č.XXXX,XXXXby spôsobili škodynanehnuteľnostiachnavrhovateľa,nakoľko

sa nachádzajú na druhej strane potoka od rodinného domu navrhovateľa cca 100m a nie je možné,
aby vykonávané stavebné práce spôsobili odklon potoka a podmáčanie zeminy, ako i poškodenie
rodinného domu navrhovateľa. Konateľ odporcu ďalej uviedol, že zeminu z výkopových prác na jar 1998
odvážal po M. ceste, ako i po ceste susediacej s pozemkom navrhovateľa. Na M. ceste vykonával aj
spevňovanie komunikácie. Konateľ odporcu po vykonanom znaleckom dokazovaní RNDr. O. C. uviedol,

že výlučne odporca škodu na nehnuteľnostiach navrhovateľa spôsobil. Pokiaľ sa týka o škodu na
drevinách, túto odporca nepoprel. Poprel však škodu vzniknutú na rodinnom dome navrhovateľa súp. č.
XX z dôvodu, že táto vznikla hlavne v období existencie divokej skládky na mieste dnešnej stavby na
Z. XX v Bratislave tým, že z výšky svahu asi 12m v prudkom spáde stekali pri zrážkach alebo snehu
do záhrady navrhovateľa a pozemku pod domom voda. Až vykopaním jamy pod úroveň domu Vlárska

došlo k odstráneniu divokej skládky a zníženiu hladiny spodnej vody, ktorá sa dostala na nižšiu úroveň
a nie do záhrady navrhovateľa. V dobe roku 2007 už k tomuto nedochádza, čo je dôkaz, že zásahy
odporcu stavebnou činnosťou nemali vplyv na poškodenie domu navrhovateľa. Správca povodia na M.
ul. prehlásil, že potok je neregulovateľný a dochádza k trvalým zmenám jeho odchýlenia od koryta.Po právnej stránke súd prvého stupňa vychádzal z ustanovení § 420 ods. 1, 3, § 438 ods. 1, § 428 ods.
2, § § 443, § 442 ods. 1, 3, § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, § 3 Nar. Vlády SR č. 87/1995 Z.z.,

§ 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku.

Konštatoval,žepodľajudikátuNSSRč.R34/1998spoločnázodpovednosťviacerýchškodcovzaškodu,
ktorí zodpovedajú podľa § 420 OZ je daná vtedy, ak činnosť alebo nečinnosť (opomenutie) viedli ku
vzniku jedinej škody (škodlivému výsledku). Ku vzniku tejto zodpovednosti môže dôjsť nielen vtedy, ak

je škoda výsledkom súbežnej a na sebe nezávislej činnosti škodcov. Spoločná zodpovednosť však nie
je vylúčená ani v prípade, keď jeden zo škodcov zodpovedá podľa § 420 OZ a druhý škodca zodpovedá
na princípe objektívnej zodpovednosti. Poukázal tiež na judikát NS SR č. 5Cdo 110/2011, podľa ktorého
pri uplatnení náhrady škody spôsobenej viacerými škodcami záleží na poškodenom, či bude požadovať
náhradu na jednom, na niektorých alebo na všetkých škodcoch. Samotná skutočnosť, že škoda vznikla
pôsobením viacerých škodcov, ešte neopodstatňuje aplikáciu ustanovenia o delenej zodpovednosti v

zmysle § 438 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ale za predpokladu, že je daná príčinná súvislosť medzi
konaním (opomenutím konania) každého zo škodcov a škodlivým následkom, za ktorý sa požaduje
náhrada, je dôvodom na aplikáciu ustanovenia o spoločnej zodpovednosti v zmysle § 438 Občianskeho
zákonníka, pričomvyžaduje dôsledné uváženie osobitností každého prípadu, majúc na zreteli, že úprava
spoločnej zodpovednosti za škodu vychádza zo zásady solidárnej, ktorá má všeobecnú platnosť pre

všetky prípady, avšak delená zodpovednosť môže byť síce stanovená rozhodnutím súdu, ale iba v
odôvodnených prípadoch, a to v závislosti od účasti škodcov na spôsobenej škode.

Vychádzal zo základných predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu, a to: 1/ porušenie právnej
povinnosti, ktorá spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s objektívnym právom 2/ existencia

škody, t.j. ujmy, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi
ako všeobecným ekvivalentom. Ujma spočíva v zmenšení majetku poškodeného, jedná sa o rozdiel
v hodnote poškodeného majetku pred spôsobením škody a po jej spôsobení na majetku, 3/ príčinná
súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou, ktorá znamená, že medzi protiprávnym úkonom
a škodou musí byť vzťah príčiny a následku, 4/ zavinenie, ktoré znamená psychický vzťah škodcu k

protiprávnemu úkonu.

Vyslovil, že spoločná zodpovednosť podľa § 48 Obč. zák. môže byť solidárna alebo delená - čiastočná.
spoločná zodpovednosť je výsledkom súbežnej a od seba nezávislej činnosti viacerých škodcov vedúcej
ku vzniku jedného škodového deja. Výnimkou zo zásady solidárnej zodpovednosti za škodu je princíp

delenej zodpovednosti, o ktorú ide vtedy , ak súd rozhodne, že škodcovia na škode zodpovedajú podľa
svojej účasti na spôsobení škody, kedy každá zo zodpovedných osôb nesie len určitý podiel na škode
podľa miery účasti na jej vzniku.

Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že navrhovateľ je bezpodielovým spoluvlastníkom

nehnuteľností nachádzajúcich sa v kat. úz. Z., a to rodinného domu súp. č. XX na M. XX v Bratislave
postavenom na parc. č. XXXX/X; parc. č. XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 120m2; parc. č.
XXXX/X zast. plochy a nádvoria o výmere 59 m2 (tieto parcely boli pôvodne označené ako parc. č. XXXX
a v roku 2001 v súvislosti so zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva navrhovateľa a C.
R. boli rozparcelované podľa skutočného užívania ), ako i parc. č. XXXX/X záhrady o výmere 1047 m2.

Uviedol,žepodanýmnávrhomsanavrhovateľdomáhalzaviazaniaodporcunanáhraduškodyvzniknutej
na predmetných nehnuteľnostiach v celkovej výške 32.699,98 eur s príslušenstvom, ktorú mu mal
spôsobiť odporca v dobe od februára do júna 1998 a od septembra do konca októbra 1998 tým, že bez
povolenia príslušných orgánov realizoval výkopové práce na parcelách nachádzajúcich sa v blízkosti

nehnuteľností navrhovateľa a z týchto parciel výkopovú zeminu odvážal ťažkými mechanizmami po
komunikácii pod cestou popri potoku, čím trasa odvážania zeminy smerovala z oboch strán parciel
navrhovateľa, v dôsledku čoho odporca z jednej strany spôsobil zatlačenie potoka a odklonenie jeho
toku asi o 2-3 m cez pozemok navrhovateľa a jeho podmáčanie a z druhej strany spôsobil zmenu nivelity
cestyo40-50cm,tedajejzvýšenie,ktoréspevnilmakadamom.Výškuapríčinyspôsobenejškodyodvíjal

navrhovateľ od znaleckých posudkov Ing. W. B., Ing. M. O., Ing. V. A., CSc. a Ing. M. U..Konštatoval, že hlavným predpokladom vyhovenia návrhu navrhovateľa v zmysle § 420 Obč. zák. je
súčasné splnenie všetkých podmienok vzniku zodpovednosti za škodu.

Čo sa týka porušenia právnej povinnosti odporcom, z vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že na základe obhliadky v novembri 1998 v súvislosti s tokom potoka pretekajúcim pozemkom
navrhovateľa parc. č. XXXX/X v styku s komunikáciou M. ul. smerom do riečišťa potoka bola
rozšírená časť plochy komunikácie v súvislosti s výstavbou bytového domu Na P., ktorého stavebníkom
bol odporca. Potok je neudržiavaný a voľne pretekal cez parcelu navrhovateľa. Podľa stanoviska

vodohospodárskeho orgánu zmena riečišťa je dlhodobejšieho charakteru a nemohla byť vyvolaná
len stavebnou činnosťou odporcu, keďže sa jedná o prirodzený a neupravený vodný tok. V júni
odporca zabezpečil úpravu ochranného valu pred parcelou navrhovateľa a navrhovateľovi vyplatil
odškodné. Odporca bol stavebníkom bytového 11 podlažného bytového domu Rozvodná ul. Bratislava
s podzemnými garážami, smetníkom, komunikáciami a spevnenými plochami na pozemkoch parc. č.
XXXX/XX,; XXXX; XXXX; XXXX; XXXX; XXXX a XXXX kat. úz. Z.. Okresný úrad Bratislava III, odbor

ŽP až listom zo dňa 04.05.1998 súhlasil s vykonávaním prípravných prác súvisiacich s prípravou
staveniska pre budúcu výstavbu bytového domu Rozvodná ul. Bratislava a inž. sietí pred vydaním
stavebného povolenia, ktoré stavebné povolenie na stavbu bytového domu, podzemných garáží,
smetníka, komunikácie a spevnených plôch na vyššie uvedených pozemkoch nadobudlo právoplatnosť
13.08,1998. Ako však bolo zistené Slovenskou inšpekciou ŽP, stavebným inšpektorátom Bratislava, z

výsledku hĺbkovej kontroly dodržiavania ustanovení Stavebného zák. odporcom v súvislosti so stavbou
bytového domu Rozvodná ul. Bratislava, odporca pri realizovanej výstavby porušil viaceré ustanovenia
právnych predpisov. V súvislosti s posudzovaním porušení právnych povinností, ktoré majú vplyv na
vznik škody na nehnuteľnostiach navrhovateľa, napr.:

- právne povinnosti, a to nesplnil podmienky stanoviska Magistrátu hl. m. SR Bratislavy k investičnému
zámeru stavebníka zo dňa 09.07.1998 - nepreukázal začlenenie Bytového domu na P. do okolitej
zástavby, začal s realizáciou zemných prác na stavbe pred vydaním stavebného povolenia
- nesplnil podmienku OÚ Bratislava III, odbor ochrany prírody zo dňa 14.04.1998, keď vyrúbal gaštan
08.10.1998, ktorý mal počas realizácie stavby chrániť a nezabezpečil náhradnú výstavbu stanovenom

termíne, čím porušil Zák. č. 287/1994 Zb. o ochrane prírody a krajiny
- nesplnil podmienky OÚ Bratislava III uvedené vo vyjadrení zo dňa 21.05.1998, keď neriešil
odkanalizovanie spevnených plôch, komunikácií a parkovísk predčistením ropných látok, čím porušil
Zák. č. 138/1973 Zb. o vodách a § 8 ods. 3 Vyhl. č. 83/1979 Zb., tieto odpadové vody nemožno vypúšťať
do vsakovacej jamy, nezabezpečil ochranu existujúcich drevín

- nesplnil podmienky záväzného stanoviska MČ Bratislava - Nové Mesto zo dňa 13.05.1998,
- porušil podmienku OÚ Bratislava III zo dňa 03.07.1997 tým, že nezabezpečil odvod odpadových
dažďových vôd zo spevnených vôd do existujúceho odvodňovacieho rigolu alebo vpustí na M.
ul. K stavebnému povoleniu je potrebný súhlas vodohospodárskeho orgánu pre novovybudované
komunikácie a spevnené plochy, čím porušil Zák. č. 138/1974 Zb. o vodách

- nesplnil podmienku vyjadrenia VaK Bratislava zo dňa 24.07.1998 na odvedenie povrchových vôd
zo spevnených plôch už pri 5 parkovacích miestach cez lapač ropných látok a túto podmienku
prekonzultovať s OÚ BA III
- nezabezpečil stanovisko okresného hygienika k územnému a stavebnému konania v zmysle § 27 ods.
2 písm. a/ h/ Zák. č. 272/1994 Zb. o ochrane zdravia ľudí

- nesplnil záväzné podmienky stavebných rozhodnutí a rozhodnutí o zmene stavby pred jej dokončením
- k rozhodnutiu OÚ Bratislava III zo dňa 30.04.2002 na prístavbu podzemných garáží nezabezpečil
v zmysle Zák. č. 272/1994 Zb. o ochrane zdravia ľudí vyjadrenie okresného hygienika, stanoviska
Ministerstva ŽO SR podľa § 10 Zák. č. 127/1994 Z.z. o vplyve na životné prostredie garáží
- začal realizovať výkopové práce - zemné práce na prístavbe podzemných garáží pred nadobudnutím

právoplatnosti stavebného povolenia, čím porušil § 54 Stavebného zákona
- požiadal o kolaudáciu bytov napriek tomu, že nesplnil podmienku MČ Nové Mesto, Elektrární a
stavebného povolenia na vybudovanie a skolaudovanie trafostanice pred kolaudáciou bytového domu
- nezabezpečil stavenisko v zmysle § 43i Staveného zákona , § 10 Vyhl. č. 83/1976 Zb. a § 6 Vyhl .č.
85/1976 Zb.

- zabezpečoval a realizoval stavbu s nedostatkami stavebného denníka podľa § 46d tým, že nemal
vyplnenú titulnú stranu, chýbal stavebný denník z odstránenia starého objektu, nebol uvedený začiatok
stavebných prác -písaný od 21.09.1998 - nakladanie výkopu a odvoz na skládku.Z vyššie uvedeného považoval za zrejmé, že odporca porušil v období rokov 1998-1999 v súvislosti s
výstavbou bytového domu s garážami P. ul. Bratislava viaceré právne predpisy, čo v podstate čiastočne
aj sám nepriamo uznal v Stanovisko k riešeniu úpravy účelovej komunikácie pod viaduktom na M. ul.

zo dňa 17.06.1999, kedy pripustil čiastočnú zmenu nivelity cesty v úseku nehnuteľnosti navrhovateľa v
dôsledku ním využívania komunikácie v septembri - októbri 1998 a zaviazal sa vykonať úpravu nivelity
cesty do pôvodného stavu, navyše spevnením makadamom do 30.09.1999.

Vychádzal z navrhovateľom uplatneného nároku na náhradu škody od odporcu vo výške 32.699,98 eur

s príslušenstvom, pričom požadovaná škoda tvorí náhradu za:

- poškodenie trvalých porastov v spodnej časti poškodeniu trvalých porastov, nakoľko ovocné trvalé
porasty v spodnej časti záhrady odumierajú z titulu trvalého podmáčania, čím došlo k úhynu 1 ks gaštana
15 ročného, 1 ks gaštana 60 ročného, 1 ks orecha vlašského 15 ročného, 10 ks ríbezlí 6 ročných, a
to vo výške 1.909,64 eur; za nemožnosť pozemku v spodnej časti záhrady cca 200m2 v roku 1998 -

1999 pre jeho trvalé podmáčanie poľnohospodársky využívať vo výške 66,38 eur; za trvalé podmáčanie
cca 200m2 pozemku, nánosom hliny a iného odpadu, čím došlo k poškodeniu kultúrnej vrstvy pozemku,
jeho prinavrátenie do pôvodného úrodného stavu vyžaduje vykonať technickú a biologickú rekultiváciu
vo forme odstránenia nánosu a zapravenia organickej hmoty a živín do pôdy vo výške 132,77 eur;
zostatkovú hodnotu kopanej studne v spodnej časti záhrady vo výške 70,03 eur z dôvodu, že spodná

vodapriobhliadkevporovnanísokolitýmterénombola0,9m,čosvedčíozvýšenej hladinespodnejvody,
a tým aj priesak z vedľajšieho potoka, závadnosť vody, nepoužiteľnosť pre zalievanie; za poškodenie
živého oplotenia a oceľových drôtov vo výške 72,03 eur, teda podľa znaleckého posudku Ing. M. O. č.
XX/XX vo výške škody 2.250,87 eur na parc. č. XXXX/X kat. úz. Z..
- za vypracovanie odborného posudku Ing. B.A. č. X/XX zo dňa 25.04.1999 a rozbor pitnej vody v

sume 88,16 eur; za vypracovanie znaleckých posudkov Ing. M. O. č. XX/XX zo dňa 17.06.1999 v sume
79,66 eur; Ing. D. A. CSc. č. XX/XX z mája - júna 1999 v sume 323,64 eur; Ing. M. U. č. XXX/XX zo
dňa 06.06.1999 v sume 69,70 eur.
- za poškodenia na rodinnom dome navrhovateľa súp. č. XX na parc. č. XXXX/X vo výške
27.335,18 eur t.j. náklady na projektovú dokumentáciu 2.439,75 eur + náklady na rekonštrukciu

rodinného domu 24.895,43 eur.

Z vykonaného dokazovania zisteného predovšetkým na základe znaleckého dokazovania v súdnom
konaní RNDr. O. C., PhD. mal za preukázané, že výška škody na porastoch navrhovateľa, poškodeniach
na parc. č. XXXX/X vzniknuté v dôsledku stavebnej činnosti odporcu mohli mať hodnotu 2.250,87

eur tak, ako ich vyčíslil a špecifikoval v znaleckom posudku č. 16/99 Ing. M. O.. Navyše sám odporca
vo svojej výpovedi nepoprel výšku tejto škody. Čo sa týka výšky poškodenia na rodinnom dome
navrhovateľa súp. č. XX vzniknutej v rokoch 1998-1999 (podľa navrhovateľa v dôsledku stavebnej
činnostiodporcu),tútovýškuašpecifikáciupoškodenízuvedenéhoobdobiamalpreukázanúznaleckými
posudkami Ing. O. A. č. XX/XXXX a kontrolným znaleckým posudkom Ústavu súdneho inžinierstva

Žilinskej univerzity v Žiline č. 195/2012, ktoré kontrolné znalecké dokazovanie bolo súdom nariadené na
návrh navrhovateľa, ktorý sa nestotožnil s výškou škody na jeho rodinnom dome ustálenej Ing. A. v sume
4.149,23eur. Znalecký ústav výšku škody ustálil na sumu 4.280 eur s DPH predstavujúcu náklady na
uvedenie nehnuteľnosti do predošlého stavu. Pri špecifikácii poškodení znalci vychádzali aj z poškodení
uvedených v znaleckom posudku Ing. U. č. XXX/XX, od ktorého odvíjal výšku škody na rodinnom dome

navrhovateľ. Nezohľadnil námietku navrhovateľa, že v znaleckom posudku znaleckého ústavu nebola
zohľadnená potreba montáže a demontáže elektromera a nie je riešená prekládka odberného miesta
elektromera s predpokladom značných finančných nákladov, nakoľko navrhovateľ v konaní nepreukázal,
žeby elektromer v rodinnom dome bol v čase 1998-1999 namontovaný, keďže žiadny dôkaz o tomto
nepredložil a Zmluva so ZSE Energia, a.s. uzavretá s navrhovateľom o dodávke elektriny na odberné

miesto M. XX, K. je datovaná až 04.04.2014. Rovnako navrhovateľ podľa neho nepreukázal, že by v
rokoch 1998-1999 došlo k poškodeniu vodovodnej prípojky.

Z vyššie uvedených skutočností a listinných dokladov vzniknutá škoda, ktorá vznikla navrhovateľovi v
období rokov 1998-1999 na jeho nehnuteľnostiach, ktorá bola v konaní preukázaná súd ustálil sumou

7.092,03 eur ako náhradu za:

- poškodenie trvalých porastov na parc. č. XXXX/X čím došlo k úhynu 1 ks gaštana 15 ročného, 1
ks gaštana 60 ročného, 1 ks orecha vlašského 15 ročného, 10 ks ríbezlí 6 ročných,; za nemožnosťvyužívania pozemku v spodnej časti záhrady cca 200 m2; zostatkovú hodnotu kopanej studne v
spodnej časti záhrady, závadnosť vody, nepoužiteľnosť pre zalievanie; za poškodenie živého oplotenia
a oceľových drôtov , a to stotožňujúc sa so záverom znaleckého posudku Ing. M. O. č. XX/XX vo výške

škody 2.250,87 eur/ a PhDr. O. C., PhD.
- za vypracovanie odborného posudku Ing. Juhásovej č. 5/99 zo dňa 25.04.1999 a rozbor pitnej vody;
za vypracovanie znaleckých posudkov Ing. Miloslava O. ; Ing. D. A. CSc.; Ing. M. U.
- za poškodenia na rodinnom dome navrhovateľa súp. č. XX na parc. č. XXXX/4 vo výške škody
vyčíslenej v kontrolnom znaleckom posudku Ústavom súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline

č. 195/2012.

Pri zisťovaní príčinnej súvislosti vyslovil, že treba škodu izolovať zo všeobecných súvislostí a skúmať,
ktorá príčina ju vyvolala. Pritom nie je rozhodujúce časové hľadisko, ale vecná súvislosť príčiny a
následku; časová súvislosť ale napomáha pri posudzovaní vecnej súvislosti (porovnaj R 21/1992). V
postupnom slede javov je každá príčina niečím vyvolaná (sama je následkom niečoho) a každý ňou

spôsobený následok sa stáva príčinou ďalšieho javu. Atribútom príčinnej súvislosti je totiž „priamosť"
pôsobenia príčiny na následok, pri ktorej príčina priamo (bezprostredne) predchádza následku a
vyvoláva ho. Vzťah príčiny a následku musí byť preto priamy, bezprostredný, neprerušený; nestačí, ak
je iba sprostredkovaný. Pri zisťovaní príčinnej súvislosti treba v dôsledku toho skúmať, či v komplexe
skutočností prichádzajúcich do úvahy ako (priama) príčina škody existuje skutočnosť, s ktorou zákon

spája zodpovednosť za škodu.

Z vykonaného dokazovania mal preukázané a v podstate podľa všetkých znaleckých posudkov, (aj ktoré
predložil sám navrhovateľ), škoda spôsobená na nehnuteľnostiach navrhovateľa v rokoch 1998-1999
bola spôsobená tým, že rozšírením cesty M. ul. smerom k parc. č. XXXX/X až 5 došlo k posunu koryta

potoka parc. č. XXXXX/X k.ú. Vinohrady i do územia predmetného pozemku. Nové presunuté koryto
potoka nebolo dostatočne prehĺbené, bolo zanesené komunálnym a stavebným odpadom, čo spôsobilo
zdvihnutie hladiny spodnej vody, ale najmä, že do marca 1999 voda voľne pretekala cez parc. č. XXXX/
X až 7. Vo februári 1999 došlo k čiastočnej úprave koryta, čo však nezamedzilo trvalému podmáčaniu
pozemku a jeho obhospodarovaniu. Nahrnutím stavebnej sute pri rozširovaní cesty smerom k oploteniu

došlo k poškodeniu živého oplotenia a zamedzenia prístupu navrhovateľa na pozemok. V dôsledku
trvalého podmáčania a fyzického poškodenia na parcele navrhovateľa č. XXXX/X záhrade v kat. úz.
Vinohrady v jeho spodnej časti od začiatku roka 1998 na ploche 200 m2, ako i nahrnutím stavebnej sute
na živý plot došlo k špecifikovaným poškodeniam.

K poškodeniu pozemkov však došlo kombináciou viacerých faktorov - vybudovaním skládky
komunálneho odpadu, stavebnou činnosťou spojenou s výstavbou 11podlažného domu na parc. č.
XXXX na M. ul. a prítomnosťou prirodzeného a neupraveného vodného toku. Poškodenie rodinného
domu súp. č. XX nastalo taktiež nastalo v dôsledku kombinovaného pôsobenia viacerých vplyvov.
Začiatky negatívnych vplyvov siahajú do 80-tych rokov vybudovaním skládky výkopového materiálu

zo stavby vodojemu Na P.. Vybudovaním drenáže a ochranného valu svojpomocnými akciami sa
čiastočne zmiernil účinok presakujúcej povrchovej vody, k zhoršeniu došlo výstavbou 11 podlažného
domu v roku 1998 v susedstve parcely navrhovateľa, keď vyvýšením nivelity lesnej cesty a následnej
premávke ťažkými nákladnými autami nastalo vytláčanie podložia, upchatie drenážneho systému a
znefunkčnenie vsakovacej jamy. Tieto faktory spolu s otrasmi spôsobenými premávkou viedli ku vzniku

trhlín na budove, k čomu prispeli aj objemové zmeny vodou nasýteného podložia v zimnom období.
V tom období vyhotovenia znaleckého posudku, poškodenie rodinného domu nebolo kritické, ale bolo
treba urýchlene zabrániť pokračujúcim negatívnym vplyvom. (ZP Ing. A., CSc. z mája - júna 1999,
kontrolný znalecký posudok Ústavu súdneho inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline). Nepriaznivé
vplyvy skládky výkopového materiálu zo stavby vodojemu Na P. z hľadiska hydrogeologického režimu

obyvatelia v tejto oblasti riešili svojpomocne vybudovaním ochranného valu a vsakovacích jám, ktorá
práce čiastočne zmiernili negatívny vplyv skládky. K zhoršeniu povrchových hydrogeologických pomerov
z hľadiska úrovne kvality životného prostredia miestnych obyvateľov došlo po upchatí drenážneho
systému a znefunkčnení vsakovacích jám vplyvom stavebnej činnosti odporcu. Vzhľadom na to, že
časť plochy komunikácie bola v súvislosti s výstavbou 11 podlažného bytového domu P. ul. rozšírená

smerom do riečišťa, došlo k odkloneniu a zatlačeniu potoka, zmena riečišťa je však dlhodobejšieho
charakteru a táto nemohla byť vyvolaná len stavebnou činnosťou odporcu, keďže sa jedná o prirodzený
aneupravenývodnýtokneudržiavanývoľnepretekajúcicezparcelunavrhovateľa.Zdôvodu,žeodporca
ako stavebník neodviedol silné pramene spodnej vody mimo staveniska, veľmi pravdepodobne ovplyvnilrežim prúdenia podpovrchových vôd v danej lokalite. K poškodeniu pozemkov navrhovateľa parc. č.
XXXX a XXXX/X došlo kombináciou viacerých faktorov vybudovaním skládky komunálneho odpadu z
vodojemu G.Q. P. + stavebná činnosť odporcu + prítomnosťou prirodzeného a neupraveného vodného

toku (ZP RNDr. O. C., PhD.).

Na výške škody na rodinnom dome navrhovateľa súp. č. XX na parc. č. XXXX/X sa podieľali v plnej miere
okolité stavby a skládka výkopového materiálu Na P. (ZP Ing. O. A.). Z vyššie uvedených skutočností
bolo preukázané, že príčinami vzniku poškodení na pozemkoch navrhovateľa parc. č. XXXX zast. plochy

a nádvoria a XXXX/X záhrada kat. úz. Vinohrady boli viaceré kombinované vplyvy, a to:

a) vybudovanie skládky komunálneho odpadu z vodojemu Na P. pred rokom 1998
b) stavebná činnosť odporcu
c) prítomnosť prirodzeného a neupraveného vodného toku.

Na výške poškodení na rodinnom dome navrhovateľa súp. č. XX sa podieľali:

a) okolité stavby
b) skládka výkopového materiálu z vodojemu Na P..

Súd prvého stupňa tak dospel k záveru, že k poškodeniam a vzniku uplatňovanej škody navrhovateľom
tak nedošlo výlučne v príčinnej súvislosti so stavebnou činnosťou odporcu, ale aj v dôsledku prítomnosti
prirodzeného a neupraveného vodného toku a skládky výkopového materiálu Na P. z 80-tych rokov. Je
teda namieste stanovenie podielu jednotlivých vplyvov na vznik škody navrhovateľa.

Čo sa týka podielu odporcu na vzniku škody na pozemku navrhovateľa parc. č. XXXX/X vyčíslenej podľa
znaleckého posudku Ing. M. O. č. XX/XX zo dňa 17.06.1999 vo výške 2.250,87 eur + náklady vyplatené
za odborný posudok Ing. Juhásovej č. 5/99 zo dňa 25.04.1999, rozbor pitnej vody; za vypracovanie
znaleckých posudkov Ing. M. O. č. XX/XX zo dňa 17.06.1999; Ing. D. A. CSc. č. 03/99 z mája - júna 1999
v sume491,46eur,t.j.celkovo2.742,33eursprihliadnutímnašpecifikáciukombinácieviacerýchpríčina

vplyvov na vznik škody ustálil v pomere 1/3-iny. Čo sa týka podielu odporcu na vzniku škody na rodinnom
dome súp. č. XX na parc. č. XXXX/X vyčíslenej podľa kontrolného znaleckého posudku Ústavu súdneho
inžinierstva Žilinskej univerzity v Žiline č. 195/2012 + nákladoch za vypracovanie znaleckého posudku
Ing. M. U. č. XXX/XX zo dňa 06.06.1999 týkajúceho sa práve tejto nehnuteľnosti, teda v celkovej výške
4.349,70eursúdustálilsprihliadnutímnavplyvdvochfaktorovnavznikškodynanehnuteľnostivpomere

70:30 so zavinením a zodpovednosťou odporcu 70%.

Z vyššie uvedených skutočností mal preukázané zavinenie odporcu ako štvrtý predpoklad vzniku
zodpovednosti za škodu. Odporca svojou stavebnou činnosťou v súvislosti s výstavbou 11 podlažného
bytového domu P. ul. Bratislava v období rokov 1998-1999 porušil právne povinnosti špecifikované a

zistené Slovenskou inšpekciou ŽP, stavebným inšpektorátom Bratislava v záveroch z výsledku hĺbkovej
kontroly, predovšetkým ustanovenia Stavebného zákona, Zákona o vodách, Zákon o ochrane zdravia
ľudí. V uvedenom období na nehnuteľnostiach navrhovateľa parc. č. XXXX a XXXX/X, rodinnom dome
súp. č. XX na parc.č. XXXX (t.č. XXXX/X) došlo k poškodeniam vo výške celkovej škody 7.092,03
eur. Táto škoda vznikla v dôsledku viacerých vplyvov kombinovane /vybudovanie skládky komunálneho

odpadu z vodojemu Na P. z 80-tych rokov, stavebnou činnosťou odporcu, ako i prítomnosťou
prirodzeného a neupraveného vodného toku, čím príčinná súvislosť medzi vznikom škody a zavinenou
činnosťou aj odporcu bola preukázaná v zmysle § 420 ods. 1,2 Obč. zák. Vzhľadom však na skutočnosť,
že k vzniku škody na nehnuteľnostiach navrhovateľa nedošlo v dôsledku výlučného pôsobenia a konania
odporcu, priznal náhradu škody navrhovateľovi s prihliadnutím na podiel odporcu na vzniku škody. V

pomere zavinenia odporcu v pomere 1/3-iny pri náhrade škody za poškodenie parc. č. XXXX/X v zmysle
vyčíslenia v znaleckom posudku Ing. M. O. + náklady vyplatené za odborný posudok Ing. B., rozbor
pitnej vody ; za vypracovanie znaleckých posudkov Ing. O.; Ing. D. A. CSc. v celkovej výške 2.742,33
eur, s prihliadnutím na pomer 1/3-iny zavinenia odporcu na vzniku škody priznal navrhovateľovi sumu
914,11 eur. V pomere zavinenia odporcu 70:30 na vzniku škody na rodinnom dome navrhovateľa súp.

č. XX a nákladoch za vypracovanie znaleckého posudku Ing. U. v celkovej výške 4.349,70 eur priznal
navrhovateľovi sumu 3.044,79 eur. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd v súlade s § 420
ods. 1,2,3; 438 ods. 1, § 428 ods. 2; § 443 Obč. zák. vychádzajúc z delenej zodpovednosti viacerých
subjektov pri spôsobení škody navrhovateľovi súd zaviazal odporcu na zaplatenie sumy 3.958,90 eurspolu so 17,6% ročným úrokom z omeškania zo sumy 3.958,90 eur v súlade s § 517 ods. 1,2 Obč. zák.
odo dňa nasledujúceho, kedy sa odporca mohol prvýkrát dostať do omeškania s plnením peňažného
dlhu, a to dňom nasledujúcim po doručení mu žaloby súdom 29.08.2000. Navrhovateľ si uplatňoval

zaplatenie úrokov z omeškania 17,6 % ročne od 09.07.1999 odvolávajúc sa na list adresovaný odporcovi
28.06.1999, ktorý mal odporca prevziať 08.07.1999 a reagovať naň 14.07.1999, avšak k návrhu takéto
listy pripojené neboli, preto navrhovateľ nepreukázal deň vzniku omeškania s úhradou dlhu.

Nazákladevyššieuvedenéhovsúladescitovanýmizákonnýmiustanoveniamipriznaltaknavrhovateľovi

titulom náhrady škody sumu 3.958,90 eur so 17,6 % ročným úrokom z omeškania od 29.08.2000
do zaplatenia. V zostávajúcej časti zaplatenia istiny 25.723,63 eur s príslušenstvom, ako i obdobia
požadovaného zaplatenia 17,6 % úroku z omeškania od 09.07.1999 do 28.08.2000 súd návrh zamietol
a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Návrh navrhovateľa na doplnenie
dokazovania za účelom predloženia ním ďalšieho znaleckého posudku za účelom vyčíslenia škody
na rodinnom dome navrhovateľa a posúdenia správnosti znaleckých posudkov vykonaných v konaní

pred súdom zamietol, nakoľko za týmto účelom žiadal poskytnúť na pojednávaní dňa 24.09.2014
lehotu 1 mesiac, pričom e-mailom došlým súdu dňa 08.07.2014 oznámil právny zástupca navrhovateľa
súdu, že navrhovateľ zabezpečuje nový znalecký posudok, ktorý predloží na pojednávaní 24.09.2014,
pričom predvolanie na pojednávanie mu bolo doručené 01.07.2014. Je nepochybné, že navrhovateľ mal
dostatok času na zabezpečenie si listinného dokladu, ktorým chcel preukazovať výšku škody, preto v

tomto prípade sa súdu jeho návrh na doplnenie dokazovania predložením ďalšieho posudku za účelom
preverenia kontrolného znaleckého posudku znaleckého ústavu ako nedôvodné v snahe zbytočného
odďaľovania rozhodnutia vo veci.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p. tak, že vzhľadom na čiastočný úspech oboch

účastníkov vo veci, žiadnemu nepriznal náhradu trov konania. O trovách štátu si vyhradil rozhodnúť
samostatným uznesením v zmysle § 151 ods. 6 O.s.p.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie
navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok v napadnutej zamietajúcej časti zmeniť a priznať mu celú náhradu

škody a náhradu trov konania. Dôvodil tým, že súd prvého stupňa pochybil, keď zodpovednosť odporcu
neposudzoval ako zodpovednosť za škodu spôsobenú činnosťou v zmysle ust. § 420a Obč. zák.,
keďže odporca škodu spôsobil pri realizácii stavebnej činnosti. Súd prvého stupňa podľa neho tiež
nedôvodne aplikoval ust. § 428 ods. 1 Obč. zák. o delenej zodpovednosti škodcov, pričom, ide odklon od
všeobecného princípu pasívnej solidarity škodcov v zmysle ust. § 428 ods. 1 Obč. zák. a prichádza do

úvahylenvmimoriadnychaodôvodnenýchprípadochanievkaždomprípade,kedyškoduspôsobiloviac
škodcovadôvodydelenejzodpovednostiuvedenésúdomprvéhostupňatakýtocharakternemajú.keďže
bez ďalšieho konštatuje iba spoločnú zodpovednosť viacerých škodcov, ktorá sama o sebe nepostačuje
prevysloveniedelenejzodpovednosti.Vytýkalsúduprvéhostupňanesprávnekonštatovanieajspoločnej
zodpovednosti škodcov. V skutočnosti jedinou príčinou vzniku škody podľa neho bolo protiprávne

konanie odporcu, ktorý svojou činnosťou zasiahol do stabilizovaného stavu, nespôsobujúceho škodu
na jeho majetku a bez zásahu odporcu by k vzniku škody nedošlo, keďže nenastala situácia síce
v sebe nesie potenciál vzniku škody, ale spúšťačom bola výlučne činnosť odporcu. Mal za to, že
uvedené závery vyplývajú zo znaleckého posudku Ing. A.. Uviedol, že odporca svojou bezohľadnou
činnosťou narušil vybudovaný systém drenáže a ochranný val, vďaka ktorým k poškodzovaniu jeho

majetku nedochádzalo, otrasy spôsobené premávkou vozidiel v bezprostrednej blízkosti jeho domu
pritom nemajú vôbec žiadny súvis s vybudovanou skládkou výkopového(nie komunálneho ako uvádza
súd, ale ide o čisto mechanické vplyvy, ktoré pôsobili samostatne. Bol tiež toho názoru, že súd prvého
stupňa nedostatočne rozlišoval medzi jednotlivými čiastkovými škodami ním uplatňovanými a škodlivé
vplyvy skládky výkopového materiálu a potoka posudzoval spoločne. Nesprávne podľa neho za jednu

z príčin vzniku škody s prevažujúcim vplyvom označil aj „prítomnosť prirodzeného a neupraveného
vodného toku“. Tento vodný tok pôvodne tiekol mimo jeho pozemku a až stavebnou činnosťou odporcu
bol vytlačený na hranicu pozemku a na jeho pozemok. Odporca totiž v pôvodnom koryte potoka
vybudoval prístupovú komunikáciu tak, že koryto zavozil násypom miestami až do výšky 1 metra, na
ktorého vrchol položil betónové panely, potok tak bol z pôvodného koryta vytlačený na jeho pozemok, v

dôsledku čoho došlo k zamoknutiu jeho pozemku, jeho znehodnoteniu a poškodeniu drevín. Aj v tomto
prípade videl ako jedinú príčinu vzniku škody činnosť odporcu, ktorý zasiahol do stabilizovaného stavu.
Pri stanovení výšky na jeho dome vychádzal súd prvého stupňa zo znaleckých posudkov, ktoré podľa
nehonemalidostatočnúkvalituapresvedčivosť.RevíznyznaleckýposudokÚstavusúdnehoinžinierstvaŽilinskej univerzity považoval za metodicky nesprávny, pričom podľa neho fakticky posudzuje otázku
právnu, nie otázku technickú. Mal za to, že znalcovi neprináleží stanovovať výšku škody, keďže výška
škody je v konečnom dôsledku otázkou právnou a znalec sa môže vyjadriť len k technickým otázkam,

ktoré budú pre súd podkladom pre určenie výšky škody. Poukázal na nález Ústavného súdu ČR sp.
zn. II. ÚS 2221/07. Bol toho názoru, že škodou sú náklady, ktoré je potrebné vynaložiť na uvedenie
stavby do stavu, aby mohla slúžiť svojmu účelu. Pokiaľ prípadne v dôsledku opravy aj dôjde k miernemu
zvýšeniu hodnoty stavby, avšak bez toho, aby boli vykonané práce nad nevyhnutný rámec, nemožno
náhradu škody znižovať o akési abstraktné zhodnotenie, čím by sa negoval zmysel náhrady škody,

ktorým je odškodniť poškodeného za majetkovú ujmu, ktorá mu vznikla v dôsledku protiprávneho
konania. Stanovenú cenu ohodnotenia jeho stavby znaleckým ústavom považoval za výsledok znaleckej
špekulácie. Jeho námietky voči znaleckým posudkom nemal za presvedčivo vyvrátené a súd prvého
stupňa nemal podľa neho nariaďovať znalecké dokazovanie, keďže sám predložil znalecký posudok. Za
nesprávne považoval aj rozhodnutie o trovách konania, keď súd; prvého stupňa nezohľadnil, že išlo o
konanie, v ktorom výška nároku závisí od znaleckého posudku aj úvahy súdu.

Odporca odvolací návrh nepodal.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v napadnutej časti podľa
§ 212 ods. 1 O.s.p. bez pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie

navrhovateľa nie je dôvodné.

Podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie

dôvody.

S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci
skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho
žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, v celom rozsahu stotožňuje s dôvodmi

odvolaním napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým v odvolaním napadnutej časti rozhodol
o navrhovateľom uplatňovanom nároku. Súd prvého stupňa vykonal vo veci riadne a v súlade s
koncentračnou zásadou dokazovanie z hľadiska navrhovateľom uplatneného nároku, a jeho výsledky
aj náležite v súlade s ust. § 132 O.s.p. zhodnotil, dostatočne zistil skutkový stav veci v zmysle ust.
§ 153 ods. 1 O.s.p.. Vec aj správne právne posúdil, keď k správnemu záveru ohľadom priznania

výšky náhrady škody navrhovateľovi. Svoje rozhodnutie tiež náležitým a vyčerpávajúcim spôsobom
odôvodnil tak, ako to má na mysli ust. § 157 ods. 2 O.s.p.. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd
prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre
posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Zrozumiteľným spôsobom odôvodnil, z akého dôvodu návrhu
navrhovateľa v celom rozsahu nevyhovel. So závermi súdu prvého stupňa sa aj odvolací súd stotožnil a

v celom rozsahu aj s odôvodnením jeho rozhodnutia (§ 219 ods. 2 O.s.p.),. Keďže nie je potrebné znova
opakovať dôvody uvedené súdom prvého stupňa, odvolací súd sa okrem skonštatovania správnosti
rozhodnutia súdu prvého stupňa zameral len na odvolacie námietky navrhovateľa.

Navrhovateľ sa svojim návrhom domáhal zaviazania odporcu na zaplatenie sumy 32.699,98 eur so

17,6 % ročným úrokom z omeškania od 9.7.1999 do zaplatenia titulom náhrady škody. vzniknutej mu
na jeho nehnuteľnostiach činnosťou odporcu, čo odporca uznal a v júni 1998 vyplatil navrhovateľovi
464,71eurnazabránenieďalšíchškôd. Svojnávrhodôvodňovaltým,žeuvedenoustavebnoučinnosťou
odporca zavinil, že na parcele navrhovateľa č. XXXX/X odumreli v dôsledku podmáčania a kontaminácie
spodnej vody spôsobenej odklonom potoka trvalé porasty, a to 1 ks gaštan jedlý vo veku 15 rokov,

1ks gaštan jedlý vo veku 60 rokov, 1 ks orech vlašský vo veku 15 rokov a 10 ks ríbezlí vo veku 6
rokov v celkovej výške 1.909,64 eur (57.530 Sk). V dôsledku trvalého podmáčania nemohol navrhovateľ
parcelu č. XXXX/X poľnohospodársky využívať, čím mu vznikla škoda 66,38 eur (2.000 Sk) a nánosmi
hliny a iného odpadu odporca zavinil poškodenie kultúrnej vrstvy pozemku, čoho sanácia je vyčíslená
na 132,77 eur (4.000 Sk), odporca znečistil navrhovateľovi kopanú studňu na parcele zvýšením jej

hladiny a tým priesakmi z potoka vo výške škody 70,03 eur (2.110,- Sk) a poškodil živé oplotenie vo
výške škody 72,03 eur (2.170 Sk). Zavinené spôsobenie škody odporcom navrhovateľ preukazoval
konštatovaním Slovenskej agentúry životného prostredia Banská Bystrica, rozborom vzorky vody VaK
Bratislava, odborným posudkom č. 5/99 Ing. W. B. zo dňa 25.04.1999 a znaleckým posudkom Ing. M. O.č. XX/XXXX zo dňa 17.6.1997 s tým, že za vypracovanie vzorky vody a posudkov navrhovateľ uhradil
167,87 eur (5.056 Sk), ktorú výšku si titulom náhrady škody taktiež uplatňoval od odporcu. Odporca
výkopovú zeminu ukladal na svah nad M. ulicou t. j. nad ulicou, kde sa nachádzajú nehnuteľnosti

navrhovateľa, čím spôsobil zmenu odtokových podmienok dažďovej vody tak, že hlavný smer odtoku
bol usmernený a sústredený na M. ulicu a na parcely navrhovateľa č. XXXX/X a XXXX, čím sa zrážková
voda dostáva do podlažia zeme a tým negatívne ovplyvňuje jej stabilitu. Pre zabránenie vzniku ďalších
škôd si navrhovateľ svojpomocne vybudoval malý ochranný val, ktorý však nie je dostatočnou ochranou
pred vznikom škôd. Odporca svojimi zásahmi - násyp, zvýšenie nivelity cesty o cca 40 cm násypom

makadamu - sťažil navrhovateľovi prístup do domu cez vstupnú bránku, zasypal drenážnu ryhu, v
dôsledku čoho prestala fungovať pre účely odklonenia dažďovej vody vsakovacia jama, porušil sa
oporný múrik oddeľujúci pôvodnú lesnú cestu od parcely navrhovateľa, zmenili sa odtokové pomery
povrchových vôd v neprospech stability svahového územia pozemkov navrhovateľa, najmä rodinného
domu, ktorý je podmáčaný a vlhkosť preniká do nosných stien budovy, ktoré praskajú, stavba sa
deformuje vrátane oporných múrov a strechy. Tým že odporca odklonil odtok vody a v blízkosti rodinného

domu navrhovateľa jazdil ťažkotonážnymi vozidlami, spôsobil trhliny na stavbe, ohrozil jej stabilitu, čo
preukazoval navrhovateľ znaleckým posudkom Ing. V. A. č. X/XX z mája - júna 1999. Na odvrátenie
škody na stavbe je potrebné vykonať sanácie a rekonštrukčné práce na dome, ktoré si vyžiadajú náklady
podľa znaleckého posudku Ing. M. U. č. X/XX zo dňa 6.6.1999 vo výške 27.335,19 eur (823.500 Sk),
ktorú sumu si navrhovateľ titulom náhrady škody od odporcu uplatňuje spolu s úhradou sumy 393,34 eur

(9.750 Sk + 2.100 Sk) za vypracovanie týchto posudkov. Sčítaním jednotlivých požadovaných nárokov je
ich súčet 32.699,98 eur, avšak navrhovateľ si návrhom na súde uplatnil len sumu 29.682,53 eur s prísl.

Pre posúdenie zodpovednostného vzťahu odporcu súd prvého stupňa vychádzal z ust. § 420 v Obč.
zák., nakoľko zo skutkových záverov vykonaného dokazovania vyplýva, že odporca pri svojej stavebnej

činnosti porušil aj právne povinnosti, ako napr. nesplnil podmienky stanoviska Magistrátu hl. m. SR
Bratislavy k investičnému zámeru stavebníka zo dňa 09.07.1998 - nepreukázal začlenenie Bytového
domu na Rozvodnej do okolitej zástavby, začal s realizáciou zemných prác na stavbe pred vydaním
stavebného povolenia, nesplnil podmienku OÚ Bratislava III, odbor ochrany prírody zo dňa 14.04.1998,
keď vyrúbal gaštan 08.10.1998, ktorý mal počas realizácie stavby chrániť a nezabezpečil náhradnú

výstavbu stanovenom termíne, čím porušil Zák. č. 287/1994 Zb. o ochrane prírody a krajiny, nesplnil
podmienky OÚ Bratislava III uvedené vo vyjadrení zo dňa 21.05.1998, keď neriešil odkanalizovanie
spevnených plôch, komunikácií a parkovísk predčistením ropných látok, čím porušil zák. č. 138/1973 Zb.
o vodách a § 8 ods. 3 Vyhl. č. 83/1979 Zb., tieto odpadové vody nemožno vypúšťať do vsakovacej jamy,
nezabezpečil ochranu existujúcich drevín, nesplnil podmienky záväzného stanoviska MČ Bratislava

- Nové Mesto zo dňa 13.05.1998, porušil podmienku OÚ Bratislava III zo dňa 03.07.1997 tým, že
nezabezpečil odvod odpadových dažďových vôd zo spevnených vôd do existujúceho odvodňovacieho
rigolu alebo vpustí na M. ul. K stavebnému povoleniu je potrebný súhlas vodohospodárskeho orgánu pre
novovybudované komunikácie a spevnené plochy, čím porušil zák .č 138/1974 Zb. o vodách, nesplnil
podmienku vyjadrenia VaK Bratislava zo dňa 24.07.1998 na odvedenie povrchových vôd zo spevnených

plôch už pri 5 parkovacích miestach cez lapač ropných látok a túto podmienku prekonzultovať s OÚ
BA III, nezabezpečil stanovisko okresného hygienika k územnému a stavebnému konania v zmysle
§ 27 ods. 2 písm. a/ h/ Zák. č. 272/1994 Zb. o ochrane zdravia ľudí, nesplnil záväzné podmienky
stavebných rozhodnutí a rozhodnutí o zmene stavby pred jej dokončením, k rozhodnutiu OÚ Bratislava
III zo dňa 30.04.2002 na prístavbu podzemných garáží nezabezpečil v zmysle zák. č. 272/1994 Zb.

o ochrane zdravia ľudí vyjadrenie okresného hygienika, stanoviska Ministerstva ŽO SR podľa § 10
zák. č. 127/1994 Z.z. o vplyve na životné prostredie garáží, začal realizovať výkopové práce - zemné
práce na prístavbe podzemných garáží pred nadobudnutím právoplatnosti stavebného povolenia, čím
porušil § 54 Stavebného zákona, požiadal o kolaudáciu bytov napriek tomu, že nesplnil podmienku
MČ Nové Mesto, Elektrární a stavebného povolenia na vybudovanie a skolaudovanie trafostanice pred

kolaudáciou bytového domu, nezabezpečil stavenisko v zmysle § 43i Staveného zákona, § 10 Vyhl. č.
83/1976 Zb. a § 6 Vyhl .č. 85/1976 Zb., zabezpečoval a realizoval stavbu s nedostatkami stavebného
denníka podľa § 46d tým, že nemal vyplnenú titulnú stranu, chýbal stavebný denník z odstránenia
starého objektu, nebol uvedený začiatok stavebných prác - písaný od XX.XX.XXXX - nakladanie výkopu
a odvoz na skládku.

Ide o subjektívnu zodpovednosť, t.j. vyžaduje sa zavinenie na rozdiel od zodpovednosti podľa § 420a
Obč. zák., kedy je škoda spôsobená len prevádzkovou činnosťou, teda ku škode došlo pri stavebnej
činnosti stavebníka bez toho, aby porušil nejakú právnu povinnosť. Preto námietka navrhovateľa v tomtosmere nebola dôvodná. Navrhovateľ namietal, že súd prvého stupňa pri posudzovaní zodpovednosti
odporcu za škodu vychádzal aj z princípu delenej zodpovednosti za škodu, keďže bez ďalšieho
konštatoval iba spoločnú zodpovednosť viacerých škodcov, ktorá sama o sebe nepostačuje pre

vyslovenie delenej zodpovednosti a že nesprávne konštatoval aj spoločnú zodpovednosti škodcov,
pričom v skutočnosti jedinou príčinou vzniku škody podľa neho bolo protiprávne konanie odporcu, ktorý
svojou činnosťou zasiahol do stabilizovaného stavu, nespôsobujúceho škodu na jeho majetku a bez
zásahu odporcu by k vzniku škody nedošlo, keďže nenastala situácia síce v sebe nesie potenciál
vzniku škody, ale spúšťačom bola výlučne činnosť odporcu. Mal za to, že uvedené závery vyplývajú

zo znaleckého posudku Ing. A.. Zo znaleckého posudku Ing. V. A. CSc. č. 03/1999 naopak vyplýva,
že poškodenie rodinného domu navrhovateľa nastalo v dôsledku kombinovaného pôsobenia. Začiatky
negatívnych vplyvov siahajú do 80-tych rokov vybudovaním skládky výkopového materiálu zo stavby
vodojemu Na P.. Vybudovaním drenáže a ochranného valu svojpomocnými akciami sa čiastočne
zmiernil účinok presakujúcej povrchovej vody, k zhoršeniu došlo výstavbou 11 podlažného domu v roku
1998 v susedstve parcely navrhovateľa, keď vyvýšením nivelity lesnej cesty a následnej premávke

ťažkými nákladnými autami nastalo vytláčanie podložia, upchatie drenážneho systému a znefunkčnenie
vsakovacej jamy. Tieto faktory spolu s otrasmi spôsobenými premávkou viedli ku vzniku trhlín na budove,
k čomu prispeli aj objemové zmeny vodou nasýteného podložia v zimnom období. Z vykonaného
dokazovania vyplynulo, že síce došlo konaním odporcu k vzniku škody na majetku navrhovateľa,
avšak toto jeho konanie nebolo jedinou príčinou vzniku tejto škody. Zo znaleckého posudku RNDr.

O. C., PhD. hydrogeologické pomery v okolí M. cesty a v okolí rodinného domu navrhovateľa sa
začali meniť po vybudovaní skládky výkopového materiálu zo stavby vodojemu na P.. Nepriaznivé
vplyvy tejto skládky z hľadiska hydrogeologického režimu obyvatelia riešili svojpomocne vybudovaním
ochrannéhovaluavsakovacíchjám,ktoréprácečiastočnezmiernilinegatívnyvplyvskládky.Kzhoršeniu
povrchových hydrogeologických pomerov z hľadiska úrovne kvality životného prostredia miestnych

obyvateľov došlo po upchatí drenážneho systému a znefunkčnení vsakovacích jám vplyvom stavebnej
činnosti stavebníka - odporcu. Podľa stanoviska vodohospodárskeho orgánu však zmena riečišťa je
dlhodobejšieho charakteru a táto nemohla byť vyvolaná len stavebnou činnosťou odporcu, keďže ide o
prirodzený a neupravený vodný tok, ktorý nie je udržiavaný a voľne preteká cez pozemok navrhovateľa.
Dôvodná nebola ani námietka navrhovateľa, že znalcovi neprináleží stanovovať výšku škody, keďže

výška škody je v konečnom dôsledku otázkou právnou a znalec sa môže vyjadriť len k technickým
otázkam, ktoré budú pre súd podkladom pre určenie výšky škody. Práve vyčíslene výšky škody je
odbornou otázkou, z ktorej súd vychádza po posúdení veci z právneho a skutkového hľadiska. Toto
tvrdenie navrhovateľa je navyše v rozpore s jeho vyjadrením v závere odvolania, keď uviedol, že výška
nároku závisela od znaleckého posudku Judikát nález Ústavného súdu ČR sp. zn. II.ÚS 2221/07, na

ktorý navrhovateľ poukazoval, nemožno na danú vec vzťahovať. Ustanovenie znalca v konaní teda
prichádza do úvahy v prípade, ak sa predmetom konania stávajú otázky odborného charakteru, na
ktorých posúdenie súd nemá dostatočné vedomosti. Uvedený záver vyplýva z textácie ustanovenia
§ 127 ods. 1 O.s.p., kde zákon jednoznačne a bez ohľadu na prípadné znalosti či odbornosť sudcu
stanovuje striktnú povinnosť ustanoviť osobu znalca, ak „závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností,

na ktoré treba odborné znalosti…“. Ak si aj účastník pred začatím konania, dá sám vyhotoviť „znalecké
posudky“ znalcami zapísanými v zozname znalcov, väčšinou na určenie napr. hodnoty nehnuteľností, či
iných vecí, alebo na určenie výšky škody a pod. a ak v súdnom konaní bude potrebné posudzovať tieto
otázky, ktoré budú otázkami odbornými a budú pre konanie vo veci samej významné, súd vždy ustanoví
znalca. Odvolací súd sa tiež stotožnil s priznanou výškou náhrady škody navrhovateľovi stotožňujúc

sa v celom rozsahu s jej odôvodnením. Za správne považoval aj rozhodnutie súdu prvého stupňa v
časti týkajúcej sa trov konania, keďže navrhovateľ si vyčíslil náhradu škody a v konaní mal len úspech
čiastočný.

Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej zamietajúcej časti ako vecne

správny podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 as § 142 ods. 1 O.s.p. v
spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, úspešnému v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho
konania nepriznal, nakoľko si ich náhradu neuplatnil a ani mu žiadne trovy nevznikli.

Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.Poučenie:

Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.