Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 21. február 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6C/48/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8219201406
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:8219201406.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD. v spore žalobcu: Mesto Bardejov,

Radničné námestie 16, 085 01 Bardejov, IČO: 00 321 842, právne zastúpený JUDr. Jozefom Stašákom,
advokátom, so sídlom Andraščíkova 3, 085 01 Bardejov, proti žalovanému: 1./ W.. S. Y., nar. XX. X.
XXXX, bytom D. XX, XXX XX J., 2./ W.. C. I., nar. X. X. XXXX, bytom R. X, XXX XX T., o vypratanie
bytu, ktorého nájom skončil, takto

r o z h o d o l :

I. Súd u r č u j e , že k prechodu nájmu 1 izbového bytu 2. kategórie, umiestnenom na 1. poschodí
meštiackeho domu na O. L. Č.. XX E. J., ktorý je vo vlastníctve Mesta Bardejov, pozostávajúci z kuchyne,
predsiene, obývacej izby, WC a kúpeľne o celkovej výmere 57,30 m2, zapísaný na LV č. XXXX, p. č.

XXX, súp. č. XX, orientačné č. XX, M. J., M. J.v, k. ú. J. po nájomkyni S. Y., nar. X.XX.XXXX, zomrelej
XX.X.XXXX, naposledy bytom na O. L. Č.. XX E. J. na osobu W.. S. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom
D. XX, XXX XX J. ani na osobu W.. C. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R.Á. X, XXX XX T. nedošlo.

II. Žalovaní sú p o v i n n í vypratať a žalobcovi odovzdať 1 izbový byt, umiestnený na 1. poschodí
meštiackehodomunaO.L.Č..XXE.J.,ktorýjevovlastníctve MestaBardejov,pozostávajúcizkuchyne,
predsiene,obývacejizby,WCakúpeľneocelkovejvýmere57,30m2,zapísanýnaLVč.XXXX,p.č.XXX,

súp. č. XX, orientačné č. XX, M. J., M. J., k. ú. J., v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

III.Žalovanísú povinní spoločneanerozdielnenahradiťžalobcovitrovykonaniatýkajúcesanárokuo
vypratanie bytu a určenia, že k prechodu nájmu bytu nedošlo v rozsahu 100 %, o ktorých výške rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

IV. V y l u č u j e na samostatné konanie návrh žalovaných zo dňa 21. 2. 2020 na vydanie bezdôvodného

obohatenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bardejov dňa XX.X.XXXX domáha voči žalovaným
vypratanianaodovzdanienehnuteľnostijednoizbovéhobytu,umiestnenéhona1.poschodímeštiackeho
domu na O. L. č. XX v J., ktorý je vo vlastníctve Mesta Bardejov, pozostávajúceho z kuchyne, predsiene,
obývacej izby, WC a kúpeľne o celkovej výmere 57,30 m2, zapísaný na LV č. XXXX, p. č. XXX, súp.
č. XX, orientačné č. XX, okres J., obec J., k. ú. J., v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu
a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaní sú právnymi nástupcami po nájomníčke S. Y., ktorá užívala jedno
izbový byt, 2. kategórie, umiestnený na 1. poschodí meštiackeho domu na O. L. č. XX v J., ktorý je
vo vlastníctve Mesta Bardejov, pozostávajúci z kuchyne, predsiene, obývacej izby, WC a kúpeľne ocelkovej výmere 57,30 m2. Právni predchodcovia žalovaných, ich rodičia W. Y., nar. XX.XX.XXXX zomrel
XX.X.XXXX a S. Y.Á. nar. X.XX.XXXX, zomrela XX.X.XXXX, mali uzavretú nájomnú zmluvu zo dňa
XX.X.XXXX. S. Y. žila v byte sama. Po smrti S. Y. byt nebol odovzdaný jej dedičmi Mestu Bardejov.

Mesto Bardejov sa touto žalobou domáha odovzdania predmetného bytu. Nájom bytu skončil smrťou S.
Y.. Žalovaní, dedičia po nebohej S. Y. byt neužívajú, byt je prázdny, platby za služby spojené s užívaním
a nájom však platia. Žalovaným bolo poslaných niekoľko výziev na odovzdanie bytu. Na výzvu právneho
zástupcu zo dňa X.XX.XXXX žalovaní reagovali podaním adresovaným Mestu Bardejov, návrhom na
uzavretie zmluvy o prevode vlastníckeho práva k tomuto bytu. Zároveň BARDBYTU s.r.o. poslali listom z

X.XX.XXXX žiadosť o predĺženie lehoty na vypratanie a odovzdanie bytu. Mestské zastupiteľstvo Mesta
Bardejove uznesením č. XX/XXXX zo dňa XX.X.XXXX žiadosť o kúpu bytu žalovaným zamietlo. Právny
zástupca Mesta Bardejov listom z XX.X.XXXX vyzval žalovaných na vypratanie a odovzdanie bytu. Byt
nebol do dnešného dňa odovzdaný a z toho dôvodu je žalobca nútený podať túto žalobu. Žalovaní
neodovzdalibytžalobcoviposmrtiprávnejpredchodkyne;neužívajúhoanaďalšieužívaniebytunemajú
právny titul; naviac žalobca zamietol návrh žalovaných na prevod vlastníctva bytu.

3. Žalovaný v 1. rade vo vyjadrení k žalobe uviedol, že je pravdou, že so žalovanou v 2. rade sú
nástupcami po nájomníčke S. Y., ktorá užívala jednoizbový byt špecifikovaný v žalobe. Je tiež pravdou,
že nájom predmetného bytu skončil smrťou oboch nájomcov, teda ich otca W. Y., zomr. XX.X.XXXX
a matky S. Y., zomr. XX.X.XXXX. Ďalej uviedol, že nie je pravdou, aby predmetný byt po smrti matky

neužíval. Predmetný byt užíval spoločne s matkou ešte počas jej života, naďalej ho užíva, v byte má
osobné veci, oblečenie, ako aj nábytok. Počas posledných rokov života matky, ako aj po jej smrti
platil nájomné a úhrady za služby spojené s užívaním bytu. Mal za to, že ďalším užívaním bytu po
smrti matky a platením nájomného riadne a včas prechádzajú naňho ako právneho nástupcu a dediča
všetky práva matky z nájomného pomeru. Žalobca ako prenajímateľ ho až do októbra 2018 nevyzval

na vypratanie bytu a bez výhrad prijímal platby ním plateného nájomného a úhrad za služby. Má za to,
že spravodlivosť by bola naplnená, ak by súd zohľadnil morálne právo žalovaných na predmetný byt a
zohľadnil skutočnosť, že predmetný byt bol užívaný jeho rodičmi od roku 1948, do bytu a celého domu
investovali počas celej doby značné finančné prostriedky a ku koncu ich života sa spoločne so žalovanou
v 2. rade podieľal na údržbe, oprave a úhrade nájomného, v byte sa so žalovanou v 2. rade narodili,

prežili v ňom podstatnú časť života, má tam osobné veci a byt dlhé roky užíva. Byt má riadne uhradený
nájom a úhrady za služby spojené s užívaním bytu. Aj s poukazom na uvedené podal dňa X.X.XXXX
žalobcovi žiadosť o uzavretie nájomnej zmluvy. Z uvedeného dôvodu žiadal žalobu zamietnuť a priznať
mu trovy konania.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 23.9.2019 uviedol, že trvá na podanej žalobe a skutkových okolnostiach v
nejuvedených.S.Y.,poslednánájomkyňabytunaO.L..XXvJ.zomrelaXX.X.XXXX,nájombytuskončil.
Žalovaní nepredložili žalobcovi alebo BARDBYTU s.r.o. ako správcovi mestských bytov úmrtný list S. Y..
Žalovaní do podania žaloby tvrdili, že byt chcú žalobcovi odovzdať a vypratať. Aj listom z X.XX.XXXX
žiadali žalobcu o predlženie lehoty na vypratanie a odovzdanie bytu z dôvodu podania žiadostí o

odkúpenie bytu. Z vyjadrenia žalovaného W.. S.. Y. zo dňa 4.9.2019 vyplýva nová požiadavka, prechod
nájmu a všetky s tým spojené práva z nájomného pomeru z jeho matky S. Y. na W.. S.. Y.. V prílohe
zaslal aj žiadosť zo dňa X.X.XXXX adresovanú žalobcovi na uzavretie nájomnej zmluvy na predmetný
byt medzi žalobcom ako prenajímateľom a W.. S.. Y. ako nájomcom. Má za to, že boli splnené všetky
podmienky stanovené zákonom na prechod nájmu bytu. S tvrdeniami žalovaného žalobca nesúhlasí.

Žalovaní nesplnili podmienky na prechod nájmu bytu uvedené v §706 ods. 1 O.Z. Vzhľadom na tieto
nové skutkové okolnosti, navrhol rozšírenie žaloby o určenie, že k prechodu nájmu bytu nedošlo. S.
Y. mala v posledných rokoch života zhoršený zdravotný stav, neslúžil jej zrak. V byte bývala sama; v
byte nie je ústredné kúrenie, kúrila iba v piecke na tuhé palivo. Jej dcéra, žalovaná v druhom rade sa
starala o matku tak , že v zimnom období-október až apríl ju brávala k sebe do Košíc. Aj v čase smrti

bola nebohá u dcéry v Košiciach; v tom čase byt nikto neužíval. W.. S.. Y. pracoval ako opatrovateľ v
cudzine. Obaja žalovaní mali a majú svoj vlastný byt, kde majú aj trvalý pobyt. W.. Y. býva na ul. D.
XX v J.; W.. I. na ul. R. X, v T.. Dôkazom o tom je aj ich návrh adresovaný žalobcovi na uzatvorenie
zmluvy o prevode vlastníctva bytu zo dňa X.XX.XXXX, ktorý je prílohou žaloby. Žalovaní pred smrťou
ich matky S. Y., ani v deň jej smrti nežili s nebohou v spoločnej domácnosti. Žalovaní nesplnili zákonné

podmienky na prechod nájmu bytu podľa § 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka. V dome na O. L. XX
v J. bývali a bývajú aj iní nájomcovia, ktorí sa sťažovali na chlad a to aj z dôvodu, že v byte S. Y. sa
nekúrilo. Stav bytu i jeho vybavenie poznajú aj zamestnanci správcovskej spoločnosti BARDBYT s.r.o.
Uvedeným podaním doručeným súdu dňa 24.9.2019, teda požiadal žalobca, aby súd pripustil zmenužaloby a to rozšírením o žalobný výrok, v nasledovnom znení: „K prechodu nájmu 1 izbového bytu 2.
kategórie, umiestnenom na 1. poschodí meštiackeho domu na O. L. Č.. XX v J., ktorý je vo vlastníctve
Mesta Bardejov, pozostávajúci z kuchyne, predsiene, obývacej izby, WC a kúpeľne o celkovej výmere

57,30 m2, zapísaný na LV č. XXXX, p. č. XXX, súp. č. XX, orientačné č. XX, okres J., obec J., k. ú. J. po
nájomkyni S. Y., nar. X.XX.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, naposledy bytom na O. L. č. XX v J. na osobu
W.. S. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D. XX, XXX XX J. ani na osobu W.. C. I., nar. X.X.XXXX, trvale
bytom R. X, XXX XX T. nedošlo.“

5. Uznesením sp. zn. XQ. zo dňa XX.X.XXXX súd pripustil zmenu žaloby v znení: „Súd určuje, že k
prechodu nájmu 1 izbového bytu 2. kategórie, umiestnenom na 1. poschodí meštiackeho domu na O.
L. č. XX v J., ktorý je vo vlastníctve Mesta Bardejov, pozostávajúci z kuchyne, predsiene, obývacej izby,
WC a kúpeľne o celkovej výmere 57,30 m2, zapísaný na LV č. XXXX, p. č. XXX, súp. č. XX, orientačné
č. XX, okres J., obec J., k. ú. J. po nájomkyni S. Y., nar. X.XX.XXXX, zomrelej XX.X.XXXX, naposledy
bytom na O. L. Č.. XX v J. na osobu W.. S. Y., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom D.É. XX, XXX XX J. ani

na osobu W.. C. I., nar. X.X.XXXX, trvale bytom R. X, XXX XX T. nedošlo. Žalovaní sú povinní vypratať
a žalobcovi odovzdať 1 izbový byt, umiestnený na 1. poschodí meštiackeho domu na O. L. Č.. XX v
J., ktorý je vo vlastníctve Mesta Bardejov, pozostávajúci z kuchyne, predsiene, obývacej izby, WC a
kúpeľne o celkovej výmere 57,30 m2, zapísaný na LV č. XXXX, p. č. XXX, súp. č. XX, orientačné č. XX,
okres J., obec J., k. ú. J., v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu.“

6. Na pojednávaní konanom dňa 19.12.2019 žalovaný v 1. rade uviedol, že buď mesto s nimi uzatvorí
nájomnú zmluvu na byty po rekonštrukcii, tam budú mať so sestrou nájomné byty prednostne. Potom
vysťahujú na ten čas svoje hodnoty z tohto bytu alebo im mesto odpredá byt a oni so svojimi vlastnými
kapitálovými prostriedkami budú ten byt rekonštruovať ako vlastníci.

7. Na pojednávaní konanom dňa 21.2.2020 žalovaný v 1. rade uviedol, že niet zákona, ktorý by mu
zakazoval vlastniť dva byty. Byt je ochotný uvoľniť na zrekonštruovanie s tým, že predtým podpíše s
mestom nájomnú zmluvu a po rekonštrukcii sa tam nasťahuje.

8. Na pojednávaní konanom dňa 21.2.2020 žalovaná v 2. rade uviedla, že je toho názoru, že nájomný
vzťah na základe nájomnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX trvá naďalej. Po smrti mamy riadne platili
nájomné a platby spojené s užívaním bytu, elektrinu, vodu a za spoločné priestory. O byt sa starali, kúrili
vlastným drevom, nakoľko iné kúrenie tam nie je. Nájomca ich ani raz nevyzval, aby nájomné neplatili
a platby do 21.2.2020 nevrátil. V chodbe na O. L. XX spoločnosť BARDBYT, s.r.o. vyvesila na roky

2018/2019 Harmonogram upratovania spoločných priestorov a verejných priestorov v zimnom období
upratovanie snehu, chodník pred budovou, chodby na prízemí. Obdobne žalobca určil harmonogram na
roky 2018/2019 pre upratovanie chodby na prízemí a schodiska v tých istých týždňoch ako boli určené
pre zimné obdobie, striedavo každý nájomník po týždni. Také isté harmonogramy vyvesil na obdobie
rokov 2019/2020 s tými istými podmienkami. Keďže to považovali za prejav vôle nájomcu, že nájomný

vzťah trvá, chodil a chodí brat W.. S. Y. (žalovaný v 1. rade), ktorý žije v J., podľa harmonogramov
upratovať vo večerných hodinách, resp. v zimnom období podľa potreby. Na základe uvedeného je toho
názoru, že nájomný vzťah existujúci na základe nájomnej zmluvy zo dňa XX.X.XXXX trvá aj naďalej.
Poukázala na ustanovenie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Po smrti mamy, predmetný byt podľa
možnostíužívali,riadneplatilinájomaplatbyspojenésužívanímbytu.Žalobcapodľanejpodalžalobuna

súd dňa XX.X.XXXX, teda po uplynutí 30-dňovej lehoty uvedenej v ustanovení § 676 ods. 2 Občianskeho
zákonníka, preto navrhla, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol. Zároveň uviedla, že ak by súd
dospel k názoru, že žaloba je dôvodná a nájomný vzťah ku dňu smrti ich mamy skončil, uplatňuje si v
tomto konaní nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia a to v rozsahu všetkých platieb za nájomné
a služby spojené s užívaním bytu, ako aj všetky ostatné náklady, ktoré im v súvislosti so starostlivosťou

o byt vznikli.

9. Na nariadenom pojednávaní sa súd oboznámil s podaniami strán sporu a vykonal dokazovanie
listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise a ďalším obsahom spisu a zistil nasledovné:

10. Žalobca je vlastníkom jednoizbového bytu 2. kategórie, umiestneného na 1. poschodí meštiackeho
domu na O. L. Č.. XX v J., pozostávajúceho z kuchyne, predsiene, obývacej izby, WC a kúpeľne o
celkovej výmere 57,30 m2, zapísaný na LV č. XXXX, p. č. XXX, súp. č. XX, orientačné č. XX, okres J.,
obec J., k. ú. J..11.Zoskutkovýchtvrdenístránsporu,ktorénebolispornéplynie,žežalovanísúprávnyminástupcamipo
nájomníčke S. Y.Á., ktorá užívala jedno izbový byt, 2. kategórie, umiestnený na 1. poschodí meštiackeho

domu na O. L. č. XX v J., ktorý je vo vlastníctve Mesta Bardejov, pozostávajúci z kuchyne, predsiene,
obývacej izby, WC a kúpeľne o celkovej výmere 57,30 m2. Právni predchodcovia žalovaných, ich rodičia
W. Y., nar. XX.XX.XXXX zomrel XX.X.XXXX a S. Y. nar. X.XX.XXXX, zomrela XX.X.XXXX, mali uzavretú
nájomnú zmluvu zo dňa XX.X.XXXX. S. Y. žila v byte sama. Nespornou skutočnosťou potvrdenou obomi
stranami sporu je to, že obaja žalovaní majú svoj vlastný byt, žalovaný v 1. rade na D.É. XX v J., žalovaná

v 2. rade na R. X v T..

12. Zo žiadosti o predĺženie lehoty na vypratanie a odovzdanie bytu zo dňa X.XX.XXXX plynie, že
žalovaná v 2. rade uviedla, že žiada o predĺženie lehoty na vypratanie a odovzdanie bytu po zosnulej
mame S. Y. na O. L. XX v J.. Žiadosť odôvodnila tým, že nájomné má uhradené do konca roku 2018 a
vstúpili do rokovaní s mestom Bardejov o návrhu na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckeho práva.

Podaním zo dňa X.XX.XXXX žalovaní požiadali žalobcu o uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, bytu na O. L. XX v J..

13. Žiadosťou doručenou žalobcovi dňa X.X.XXXX požiadal žalovaný v 1. rade o uzavretie nájomnej
zmluvy so žalobcom na byt, ktorý je predmetom tejto žaloby. V žiadosti uviedol, že chce požiadať o

prevod existujúcej zmluvy (na meno S. Y.) alebo uzavretie novej nájomnej zmluvy na byt na O.L. L. č.
XX na II. nadzemnom podlaží, ktorý obýva a do času smrti S. Y. (jeho mamy) vo februári 2017 obýval
spolu s ňou. Mal za to, že platením nájomného a platieb za služby spojené s užívaním bytu riadne a včas
a užívaním bytu zmluva prešla naňho. Nevie o žiadnom nedoplatku a má záujem bývať v predmetnom
byte.

14. Z podania C.. I. E., G.. B. E. adresovaného správcovi bytového domu na O. L. XX v J., spoločnosti
BARDBYT, s.r.o. zo dňa XX.X.XXXX plynie, že byt pod nimi nie je obývaný ani vykurovaný a preto v ich
byte je stále chlad. Z podania C. K., C.. I. E., G. D., adresovaného správcovi bytového domu na O. L.
XX v J., spoločnosti BARDBYT, s.r.o. zo dňa XX.X.XXXX súd zistil, že uvedení vlastníci bytového domu

žiadajú o rekonštrukciu bytového domu s tým, že byt na prvom nadzemnom podlaží bytového domu na
O. L. v J. nie je obývaný a spoločné priestory nezrekonštruované.

15. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu
nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky.

16. Podľa § 685 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou
prenajímateľ prenecháva nájomcovi za nájomné byt do užívania, a to buď na dobu určitú, alebo bez
určenia doby užívania; nájomná zmluva spravidla obsahuje aj opis príslušenstva a opis stavu bytu.
Nájom bytu je chránený; ak nedôjde k dohode, možno ho vypovedať len z dôvodov ustanovených v

zákone.

17. Podľa § 686 Občianskeho zákonníka nájomná zmluva musí obsahovať označenie predmetu a
rozsahu užívania, výšku nájomného a výšku úhrady za plnenia spojené s užívaním bytu alebo spôsob
ich výpočtu. Mala by tiež obsahovať aj opis príslušenstva a opis stavu bytu. Ak sa nájomná zmluva

neuzavrela písomne, vyhotoví sa o jej obsahu zápisnica. Ak doba nájmu nie je dohodnutá, predpokladá
sa, že zmluva o nájme sa uzavrela na dobu neurčitú.

18. Podľa § 710 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak bol nájom bytu dohodnutý na určitý čas, zanikne
tiež uplynutím tohto času.

19. Ustanovenie § 676 ods. 2 neplatí pre zánik nájmu bytu.

20. Podľa § 706 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka ak nájomca zomrie a ak nejde o byt v spoločnom
nájme manželov, stávajú sa nájomcami (spoločnými nájomcami) jeho deti, vnuci, rodičia, súrodenci, zať

a nevesta, ktorí s ním žili v deň jeho smrti v spoločnej domácnosti a nemajú vlastný byt. Nájomcami
(spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo
na neho boli odkázaní výživou, ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky pred jeho smrťou a
nemajú vlastný byt. Ak sa prenajímateľ domnieva, že neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytupodľa odseku 1, môže sa v lehote troch mesiacov odo dňa, keď sa o nich dozvedel, najneskôr však
v lehote troch rokov odo dňa smrti nájomcu, domáhať na súde, aby určil, že k prechodu nájmu bytu
nedošlo.

21. Občiansky zákonník prechodom nájmu bytu rozumie iba prechod v prípade smrti doterajšieho
nájomcu (§ 706 a 707), alebo v prípade, keď doterajší nájomca bytu trvale opustil spoločnú domácnosť
(§ 708). V týchto prípadoch prechádza nájom bytu na osoby uvedené v zákone. Prechod práva nájmu
bytu je až na určité výnimky uvedené v § 709 (byty trvale určené ako služobné byty, byty osobitného

určenia a byty v domoch osobitného určenia) možný pri každom byte. Pri prechode nájmu družstevného
bytu sú na rozdiel od iných bytov ustanovené osobitné podmienky prechodu vzhľadom na spätosť nájmu
s členstvom v družstve. Prechod práva nájmu bytu nastáva ex lege a na prechod práva sa nevyžaduje
žiadna dohoda medzi nájomcom, na ktorého prešlo právo zo zomretej osoby, a prenajímateľom. Osoba,
na ktorú zo zákona prešlo právo nájmu, vstupuje ex lege do všetkých práv a povinností spojených s
nájmom bytu, vstupuje teda do nájomnej zmluvy. K prechodu práva nájmu bytu nemôže dôjsť na základe

právneho úkonu dvoch osôb. Takáto dohoda by bezdôvodne obmedzovala práva prenajímateľa bytu,
ktorý by tým bol vylúčený z možnosti disponovať bytom.

22. Ak zomrie nájomca nedružstevného bytu, z hľadiska prechodu nájmu treba rozlišovať, či išlo o
spoločný nájom manželov, alebo nie. Ak zomrie jeden z manželov, ktorí boli spoločnými nájomcami bytu,

jediným nájomcom sa stane pozostalý manžel (pozri § 707 ods. 1). Vtedy postupnosť ustanovená v §
706 ods. 1 neprichádza do úvahy. Ak spoločný nájom manželov neexistoval, nájom bytu prechádza na
dve skupiny osôb, u ktorých platia rôzne podmienky prechodu: Do prvej skupiny patria jeho deti, vnuci,
rodičia,súrodenci,zaťanevesta,ktorísnímžilivdeňjehosmrtivspoločnejdomácnostianemajúvlastný
byt. Ak zostala iba jedna z tých osôb, ktorá spĺňa obidve podmienky, stane sa výlučným nájomcom

bytu. Ak zostali viaceré osoby, ktoré spĺňajú obe podmienky, stanú sa spoločnými nájomcami. Nároky
vyplývajúce z prechodu nájmu bytu môžu uplatňovať aj deti, ktoré sú osvojené. Do druhej skupiny patria
aj tí, ktorí sa starali o spoločnú domácnosť zomretého nájomcu alebo boli odkázaní na neho svojou
výživou (tieto podmienky sú určené alternatívne), ak s ním žili v spoločnej domácnosti aspoň tri roky
pred jeho smrťou a nemajú vlastný byt (tieto dve podmienky musia byť splnené súčasne a spoločne).

Medzi osobami uvedenými v prvej skupine a osobami uvedenými v druhej skupine nie je určené poradie,
pri ktorom by prvá skupina vylučovala druhú skupinu. Nájom bytu teda súčasne môže prejsť aj na osoby
uvedené v prvej skupine, aj na osoby uvedené v druhej skupine. Vyplýva to z dikcie § 706 ods. 1 druhá
veta, podľa ktorej "Nájomcami (spoločnými nájomcami) sa stávajú aj tí, ktorí ...". Možnosť prechodu
nájmu bytu na osoby uvedené v oboch skupinách závisí od rôznych podmienok, ktorých existencia môže

byť v konkrétnom prípade sporná. V takomto prípade súd, spravidla na základe návrhu prenajímateľa,
rozhodne, či nájom bytu prešiel na určitú osobu, alebo nie.

23. Prenajímateľ môže žalobu o prechode nájmu podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o
tom, že neboli splnené podmienky na prechod nájmu (tzv. subjektívna lehota), avšak najneskôr do troch

rokov odo dňa smrti nájomcu (objektívna lehota), po ktorom malo dôjsť k prechodu nájmu.

24. Základnou podmienkou, ktorá musí byť v oboch prípadoch splnená, je to, že osoba, na ktorú má
prejsť právo nájmu, nemá vlastný byt.

25. V odseku 2 § 706 Občianskeho zákonníka je zakotvené právo prenajímateľa, ktorý sa domnieva, že
neboli splnené všetky podmienky na zákonný prechod nájmu bytu, uplatniť na súde svoje výhrady proti
prechodu nájmu v zmysle odseku 1. Zákon teda výslovne zakotvuje takéto právo a umožňuje, aby sa
prenajímateľ takto bránil v prípadoch, keď má pochybnosti, či sú splnené podmienky prechodu nájmu
na iného nájomcu. Prenajímateľ sa môže žalobou na súde domáhať, aby súd vo výroku rozhodnutia

vyslovil, že k prechodu nájmu určitého bytu (v rozhodnutí presne označenom) po nájomcovi (presne
identifikovanom) v zmysle § 706 na určitú osobu (presne identifikovanú) nedošlo. Dôsledkom takéhoto
právoplatného rozhodnutia súdu je, že osoba, ktorá sa považovala za nájomcu, z dôvodu prechodu
nájmu ním nie je, a byt užíva protiprávne. V konaní pred súdom osoba, ktorá o sebe tvrdí, že nájom bytu
na ňu prešiel, bude musieť dokázať, že boli splnené podmienky zákonného prechodu nájmu bytu.

26. Prenajímateľ môže žalobu o prechode nájmu podať do troch mesiacov odo dňa, keď sa dozvedel o
tom, že neboli splnené podmienky na prechod nájmu (tzv. subjektívna lehota), avšak najneskôr do troch
rokov odo dňa smrti nájomcu (objektívna lehota), po ktorom malo dôjsť k prechodu nájmu.27. Zo žiadosti o predĺženie lehoty na vypratanie a odovzdanie bytu zo dňa X.XX.XXXX plynie, že
žalovaná v 2. rade uviedla, že žiada o predĺženie lehoty na vypratanie a odovzdanie bytu po zosnulej

mame S. Y. na O. L. XX v J.. Žiadosť odôvodnila tým, že nájomné má uhradené do konca roku 2018 a
vstúpili do rokovaní s mestom Bardejov o návrhu na uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckeho práva.
Podaním zo dňa X.XX.XXXX žalovaní požiadali žalobcu o uzatvorenie zmluvy o prevode vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti, bytu na O. L. XX v J..

28. Až v priebehu konania listom zo dňa 4.9.2019 žalovaný v 1. rade predniesol žalobcovi novú
požiadavku s tým, že naňho prešiel nájom a všetky s tým spojené práva z nájomného pomeru z jeho
matky S. Y. na W.. S.. Y.. V prílohe zaslal aj žiadosť zo dňa 3.9.2019 adresovanú žalobcovi na uzavretie
nájomnej zmluvy na predmetný byt medzi žalobcom ako prenajímateľom a W.. S.. Y. ako nájomcom. Až
týmto podaním žalovaný oznámil uvedenú skutočnosť prenajímateľovi (žalobcovi). Týmto momentom
podľa názoru súdu došlo k začatiu plynutia subjektívnej lehoty na podanie žaloby o určenie, že k

prechodu nájmu bytu nedošlo. Zároveň boli splnené podmienky na podanie žaloby v zmysle § 706
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Žalobca preto podaním zo dňa 24.9.2019 podal žalobu o určenie, že
k prechodu nájmu bytu nedošlo, tak v subjektívnej lehote ako aj v objektívnej lehote na jej podanie.
Objektívna lehota začala plynúť smrťou S. Y. dňa XX.X.XXXX. Vzhľadom na uvedené má súd za to, že
žaloba bola podaná v zákonnej lehote.

29. Súd skúmal, či boli splnené podmienky na prechod nájmu bytu a mal za preukázané, že tieto
podmienky splnené neboli, minimálne základná zákonná podmienka a to, že osoba, na ktorú má prejsť
právo nájmu, nemá vlastný byt. Minimálne táto podmienka u oboch právnych nástupcov S. Y. splnená
nebola, keďže obaja sú vlastníkmi bytov.

30. Pokiaľ sa jedná o namietané použitie § 676 ods. 2 Občianskeho zákonníka v danom prípade podľa
názoru súdu niet dôvodu na jeho použitie, keďže v danom prípade jednak nebolo preukázané, že k
prechodu nájmu bytu došlo a nebolo preukázané a žalovaní to ani netvrdia, že medzi žalobcom a nimi
došlo k uzatvoreniu riadnej nájomnej zmluvy, čo potvrdzuje vo svojich vyjadreniach aj sám žalovaný v

1. rade, ktorý o jej uzavretie žiada.

31. Na margo námietok žalovaných ohľadom prísnosti zákonného ustanovenia § 706 Občianskeho
zákonníka a skutočnosti, že právo na majetok nevylučuje vlastníctvo dvoch a viacerých bytov, súd
poukazuje na to, že v danom prípade aj vzhľadom na skutkové okolnosti o taký prípad, ktorý by bol

v extrémnom rozpore a konflikte medzi spravodlivosťou a právnou istotou, alebo že by ustanovenie
§ 706 ods. 1 Občianskeho zákonníka bolo potrebné vykladať mimo jazykového, logického, prípadne
teleologického výkladu s tým, že z jeho znenia je zrejmé, že ak tam vymenované subjekty majú vlastný
byt, potom sa nestávajú nájomcami uvedeného nájomného bytu, nejde.

32. Na základe uvedeného, keďže neboli splnené podmienky prechodu nájmu bytu v zmysle § 706 ods. 1
Občianskehozákonníkasúdžalobeourčenie,žekprechodunájmubytunažalovanýchnedošlovyhovel.

33. Vychádzajúc z tejto skutočnosti súd potom vyhovel aj žalobe žalobcu týkajúce sa vypratania
uvedeného bytu, keďže nájom bytu skončil smrťou S. Y. a k prechodu nájmu bytu na žalovaných nedošlo

a rovnako zo strany žalovaných nebolo preukázané, že by došlo k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy
so žalobcom, čo aj sami potvrdili.

34. V priebehu konania na pojednávaní dňa 21.2.2020 žalovaná v 2. rade žiadala priznať nárok na
vydanie bezdôvodného obohatenia od žalobcu. Súd s poukazom na zásadu hospodárnosti konania

vylúčil postupom podľa § 166 ods. 2 CSP tento nárok na samostatné konanie.

35. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

36. Podľa ustanovenia § 255 odsek 2 Civilného sporového poriadku, ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na
náhradu trov konania právo.37. Podľa ustanovenia § 262 odsek 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania
rozhodne súd aj bez návrhu v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

38. Podľa ustanovenia § 262 odsek 2 Civilného sporového poriadku, o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

39.Onárokunanáhradutrovtohtokonaniasúdrozhodolvsúladesustanovením§262odsek1vspojení

s § 255 odsek 1 Civilného sporového poriadku s tým, že žalobca bol úspešným v konaní o vypratanie
bytu a o určenie, že k prechodu nájmu bytu nedošlo. Keďže v tejto časti mal úspech žalobca v celom
rozsahu, priznal mu súd nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a 2. rade v rozsahu 100 %.

Poučenie:

Proti IV. výroku rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti I. až III. výroku rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.