Uznesenie ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 25. marec 2020

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 1Tos/17/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5919010329
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Pavol Polka
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2020:5919010329.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Polku a sudcov JUDr. Vladimíra
Sučika a JUDr. Adriany Gallovej, na neverejnom zasadnutí konanom 25. marca 2020 prejednal sťažnosť
podanú odsúdeným V. F., nar. X.X.XXXX, proti uzneseniu Okresného súdu Liptovský Mikuláš, č.k.
2Nt/34/2019-25 z 9.1.2020 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného V. F. z a m i e t a ,

pretože nie je dôvodná.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Liptovský Mikuláš uznesením, č.k. 2Nt/34/2019-25 z 9.1.2020 podľa
§92ods.1písm.c)Tr.zák.zahladilodsúdenieV.F.,nar.X.X.XXXXvS.,trvalebytomQ.J.Q.,prechodne
bytom S. K. XXXX/XXA, J. Q.,
- rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/147/2003 zo dňa 29.3.2004, v spojení

s uznesením Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/147/2003 zo dňa 14.11.2005 na nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 7 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do I. nápravnovýchovnej
skupiny,
- rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/158/2004 zo dňa 14.2.2005, v spojení s
uznesením Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 1To/72/2005 zo dňa 19. 4.2005 na nepodmienečný
trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do I. nápravnovýchovnej

skupiny,
- trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 0T/7/2010 zo dňa 17.4.2010, v
spojení s uznesením Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 0T/7/2010 zo dňa 14.7.2010 na
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 1 rok, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Podľa § 92 ods. 1 písm. b) Tr. zák. zamietol žiadosť odsúdeného V. F. o zahladenie odsúdenia
- rozsudkom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1T/34/2007 zo dňa 23.4.2007 na
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2 roky, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu na
výkon trestu so stredným stupňom stráženia,
- trestným rozkazom Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 0T/14/2010 zo dňa 1.6.2010 na
nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 18 mesiacov, na výkon ktorého bol zaradený do ústavu

na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Dňa 10.1.2020 okresnému súdu bolo doručené podanie V. F., označené ako „Sťažnosť (odvolanie)“ s
nasledovným textom:

„Podávam sťažnosť proti výrokom OS LM zo dňa 9.1.2020. Nakoľko som po výkone

trestu viedol normálny život. Od tohto štátu (republiky) som nedostal absolútne nič! Vy ste napísali čo
je napísané. Vy ste to snotovali tento paškvil. Je z toho úplne na grc! Tento štát (zriadenie) podporujekorupciu, zlo, podvody a iné! Nikdy nebudem zdielať tento štát jeho zvrhlé zákony (oplzlé!). Preto sa
odvolávam kvôli nepravde.“

Podľa § 192 ods. 1 Tr. por. pri rozhodovaní o sťažnosti preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov
napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto
výrokom napadnutého uznesenia.

Krajský súd, ako nadriadený orgán, v súlade s ustanovením § 192 ods. 1 Tr. por., v ktorom je

vyjadrený obmedzený revízny princíp, potom, ako nezamietol sťažnosť z dôvodov § 193 ods. 1 písm.
a) alebo b), na základe sťažnosti preskúmal napadnuté výroky uznesenia, a to zo všetkých hľadísk,
bez ohľadu na to, či tieto hľadiská sú alebo nie sú v sťažnosti uvedené, a jednak správnosť postupu
konania, ktoré napadnutým výrokom predchádzalo, a to z hľadiska všetkých chýb, ktoré mohli spôsobiť
nesprávnosť napadnutých výrokov uznesenia. Pri plnení revízneho princípu preveril z právnej stránky,
či v celom konaní, v priebehu ktorého sa vytvárali podklady pre napadnuté uznesenie, nedošlo k

porušeniu Trestného zákona, Trestného poriadku alebo iných mimotrestných právnych predpisov, ktoré
sú súčasťou právneho poriadku, lebo právo nemôže byť založené na nepráve.

Sťažnosť proti uzneseniu súdu prvého stupňa je prípustná v súlade s § 470 ods. 4 Tr. por., § 185 ods.
1, ods. 2 Tr. por., bola podaná oprávnenou osobou v zmysle § 186 ods. 1 Tr. por. a v lehote stanovenej

§ 187 ods. 1 Tr. por.

Z hľadiska aplikácie hmotného práva sa krajský súd stotožnil s výrokom napadnutého uznesenia, ktoré
zodpovedá stavu veci a zákonu, a preto sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná.

Napadnutému rozhodnutiu okresného súdu nemožno vytknúť žiadnu chybu či nedostatok, pričom
odôvodnenie rozhodnutia učinil prvostupňový súd zodpovedajúcim spôsobom, dostatočne a
presvedčivo, a preto krajský súd v zásade na odôvodnenie napadnutého uznesenia odkazuje. Krajský
súd zistil, že súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia podrobne popísal skutkový stav,
ktorý bol podkladom pre výrokovú časť napadnutého uznesenia. Skutkové závery súdu prvého stupňa

v napadnutom uznesení vychádzajú z dôkazov, ktoré obsahuje spis. V dvojinštančnom súdnom konaní
rozhodnutia súdov tvoria jednotu a pri existencii kvalifikovaného rozhodnutia súdu prvého stupňa
nadriadenému súdu nezostáva nič iné, len v podrobnostiach poukázať na správne dôvody,
na ktorých súd prvého stupňa založil svoje rozhodnutie.

V širších súvislostiach krajský súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (II.
US 78/05, III. US 264/08, IV. US 372/08) a judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, v zmysle
ktorej pri zamietnutí odvolania sa odvolací súd môže obmedziť i na prevzatie odôvodnenia nižšieho súdu
(rozsudok vo veci Helle v. Fínsko z 19.12.1997, sťažnosť č. 20772/92, body 59-60). Predpokladom
tohto postupu je splnenie podmienky založenej na zistení, že samotné rozhodnutie podriadeného súdu

možno pokladať za dostatočne odôvodnené (Boldea v. Romania, rozsudok z 15.2.2017 k sťažnosti č.
19997/02, § 33; Hirvisaari v. Finland, rozsudok z 27.9.2001 k sťažnosti č. 49684/99, § 31, § 33).
Sťažnostné argumenty odsúdeného V. F. nie sú spôsobilé svojím obsahom zvrátiť stavu veci a zákonu
zodpovedajúci výrok uznesenia súdu prvého stupňa napadnutý sťažnosťou odsúdeného. Samotné
sťažnostné dôvody odsúdeného neobsahujú žiadne skutkové a právne argumenty, ktoré by mohli

byť podkladom pre zmenu časti výroku sťažnosťou napadnutého uznesenia, pretože možno dôvodne
predpokladať, že sťažnosť odsúdeného smeruje k tej časti výroku uznesenia okresného súdu, v ktorej
bola zamietnutá žiadosť odsúdeného o zahladenie odsúdenia.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožňuje so skutkovými zisteniami a právnymi názormi súdu prvého

stupňa v napadnutom uznesení, nemôže sama osebe viesť nadriadený súd k záveru o zjavnej
neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.

Reálne garantovanie a uplatnenie základného práva na súdnu ochranu aj vo vykonávacom
konaní, súčasťou ktorého je rozhodovanie súdu o návrhu odsúdeného na zahladenie odsúdenia,

neznamená, aby všeobecné súdy preberali skutkové a právne názory strany konania, ktorá sa domáha
zahladenia odsúdenia.Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným
súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného okresným súdom,
ktoré by odôvodňovali zrušenie, zmenu alebo doplnenie napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193

ods. 1 písm. c) Tr. por. krajský súd sťažnosť odsúdeného V. F. zamietol, pretože nie je dôvodná.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.