Uznesenie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 4. máj 2020

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Co/1/2020
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6420200915
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 05. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivica Hanusková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6420200915.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Hanuskovej a
sudcov Mgr. Štefana Baláža a JUDr. Alexandra Mojša, v právnej veci žalobkyne U. U., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom I. U. XXXX/XX, XXX XX X. P., adresa na doručovanie L. č. XXX, XXX XX L., proti
žalovanému T.. L. U., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom I. U. XXXX/XX, XXX XX X. P., v konaní o návrhu na
nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalobkyne ako aj žalovaného proti uzneseniu Okresného
súdu Žiar nad Hronom č. k. 25C/7/2020-43 zo dňa 12.03.2020, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie okresného súdu p o t v r d z u j e.
II. Odvolanie žalobkyne o d m i e t a.
III. Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením okresný súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil žalovanému, aby
nevstupoval do obydlia žalobkyne do rodinného domu v katastrálnom území obce L., č. parcely XXX/X,
XXX, XXX o výmere XXX m2, XXX mX a XXX m2, číslo popisné XXX, zapísané na LV č. XXXX (ďalej
v texte „rodinný dom “) a súčasne uložil žalovanému, aby sa nepribližoval k žalobkyni na vzdialenosť
kratšiu ako XX metrov. Žalovaného okresný súd poučil, že môže podať žalobu voči žalobkyni na ochranu
svojich vlastníckych, či užívacích práv k danej nehnuteľnosti a poučil ho aj o tom, že neodkladné
opatrenie na návrh niektorej z procesných strán môže súd zrušiť v prípade, ak odpadnú dôvody, pre
ktoré bolo nariadené.

2. V poradí V. a VI. výrokom okresný súd rozhodol o náhrade trov konania tak, že žalobkyni nepriznal
oslobodenie od súdnych poplatkov a súčasne jej priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100%.

3. Proti tomuto uzneseniu podali odvolanie obe strany, teda žalobkyňa ako i žalovaný.

4. Žalovaný vo včas podanom odvolaní namietal, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, a teda rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci a zároveň bolo porušené jeho právo na spravodlivý proces. Konkrétne namietal, že
dôkazy o údajných jeho skutkoch voči žalobkyni sú len potvrdenia o tom, že žalobkyňa „niečo podala na
OO PZ“, avšak žiadne z nich nie je dôkazom o spáchaní skutkov v nich popísaných, takže potvrdzujú
len skutočnosť, že ich žalobkyňa podala. Napriek tomu, že boli podávané priebežne, ani v jednom
prípade dosiaľ nebola preukázaná jeho vina, preto je z pohľadu legislatívy nevinný. Podania žalobkyne
považuje za účelové, vymyslené, preto ich súd mal vyhodnotiť ako nedostatočné, resp. bezvýznamné.
Pokiaľ ide o mailovú komunikáciu predloženú žalobkyňou, táto skôr preukazuje neochotu žalobkyne
odovzdávať maloletého syna podľa už nariadeného neodkladného opatrenia. Poukázal na skutočnosť,
že so žalobkyňou je t. č. v rozvodovom konaní, ktorého súčasťou je i úprava práv a povinností rodičov
voči maloletému synovi, vo vzťahu ku ktorému mu matka znemožňuje styk.

5. Porušenie jeho práva na spravodlivý proces konkretizoval tým, že okresný súd rozhodol vo veci
nesprávne, nakoľko na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

6. Žalobkyňa podala odvolanie voči v poradí V. výroku rozhodnutia okresného súdu, ktorým jej okresný
súd nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Uviedla, že už v návrhu na neodkladné opatrenie
žiadala o oslobodenie od súdnych poplatkov vzhľadom na jej náročnú sociálnu situáciu a tiež z
dôvodu, že maloleté dieťa L. U. nemôže navštevovať školské zariadenie zo zdravotných dôvodov,
má individuálne vzdelávanie a zabezpečuje o neho starostlivosť nepretržite 24 hodín. Stará sa o
postihnutých synov, z týchto opodstatnených dôvodov si preto nedokáže vlastným pričinením vlastnou
prácou zabezpečiť dostatočný príjem. Je evidovaná na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie už od
22.09.2014, keď priložila k odvolaniu potvrdenie o vedení v evidencii uchádzačov a kópiu rozhodnutia
o individuálnom vzdelávaní zo zdravotných dôvodov maloletého L. U.. Navrhla, aby odvolací súd
napadnutý výrok okresného súdu, ktorým jej oslobodenie od súdnych poplatkov nepriznal zmenil a
oslobodenie súd od súdnych poplatkov jej priznal.

7. Vyjadrenie k odvolaniu nebolo podané ani jednou zo strán.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací a príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34
zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) včas podané odvolanie prejednal,
rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmal v medziach daných ustanoveniami § 379 a § 380 C.s.p. a
bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 C.s.p. (a contrario) uznesenie okresného súdu podľa
§ 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil z nasledovných dôvodov:

9. Neodkladné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého
zabezpečovacia funkcia sa prejavuje najmä v jeho schopnosti dočasnou a provizórnou úpravou zabrániť
nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania, v začatom konaní, či po jeho skončení
nastať. Charakter neodkladného opatrenia si nevyžaduje, aby súd nevyhnutne zistil všetky skutočnosti,
ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, a preto pri ich zisťovaní nemusí byť vždy
dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, najmä ak ide o neodkladné opatrenie, ktorého
vydanie je nutné do 24 hodín. V tejto súvislosti preto odvolací súd poukazuje na to, že odvolacia
námietka žalovaného spočívajúca v tom, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k
nesprávnym skutkovým zisteniam a nesprávne vyhodnotil predložené dôkazy nie je dôvodnou. Pri
nariadení predbežného opatrenia prevláda požiadavka rýchlosti nad požiadavkou úplnosti skutkových
zistení. V dôsledku toho sa tu nezisťujú všetky tie skutočnosti, ktoré má mať súd zistené pred vydaním
konečného rozhodnutia vo veci samej, a skutočnosti, z ktorých sa vyvodzuje dôvodnosť nároku na
nariadenie predbežného opatrenia, nemusia byť preukázané dôkazmi. Zákon z tohto dôvodu ani
nepredpokladá, že by pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení mal súd dokazovanie vykonávať. Keďže
sa procesné predpoklady pre nariadenie neodkladného opatrenia iba osvedčujú, a to spravidla listinami,
nie je súd pred rozhodnutím o neodkladnom opatrení povinný vytvoriť stranám procesnú možnosť
vyjadriť sa k obsahu listín, z ktorých vyvodzuje závery o predpokladoch pre nariadenie neodkladného
opatrenia.

10. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia v zmysle § 325 ods. 2 písm. e), h) C.s.p. musí mať
súd za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľovi neodkladného opatrenia, v tomto
prípade žalobkyni. Súčasne je nevyhnutné hodnoverne osvedčiť, že osobná integrita navrhovateľky
( žalobkyne ) vykazuje znaky fyzického alebo psychického násilia, ide predovšetkým o lekárske správy,
trestné oznámenia, či čestné vyhlásenia tretej osoby v pozícia svedka incidentu a pod., pričom ohrozenie
telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa neodkladného opatrenia teda žalobkyne možno osvedčiť
nielen vyššie uvedenými lekárskymi správami, či trestným oznámením, ale i písomnou elektronickou
alebo telefonickou komunikáciou. Odvolací súd zároveň dopĺňa, že súd môže rozhodnúť o návrhu
na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán ako aj bez nariadenia
pojednávania.

11. Navrhovateľka neodkladného opatrenia - žalobkyňa na základe listinných dôkazov predložených k
návrhu, a to potvrdením o vykázaní zo spoločného obydlia žalovaného príslušníkom OO PZ, úradným
záznamom Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Štiavnica, oddelenie sociálnoprávnej ochrany

detí a sociálnej kurately o opustení spoločnej domácnosti žalobkyne, upovedomením o vznesení
obvinenia voči žalovanému, potvrdením o oznámení o priestupku a spáchania trestného činu, ako aj
predložením elektronickej komunikácie medzi žalobkyňou a žalovaným, mal okresný súd správne za
dostatočne osvedčené, že navrhovateľka v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia užíva rodinný
dom v kat. úz. obce L. číslo popisné XXX ako svoje obydlie spolu so synmi. Vlastníkmi uvedenej
nehnuteľnosti sú tak žalobkyňa, teda navrhovateľka v konaní na nariadenie neodkladného opatrenia
ako aj žalovaný. Oboznámením sa so skutkovými tvrdeniami žalobkyne obsiahnutými v pripojených
listinných dôkazov okresný súd dospel k záveru, že v danom prípade existuje dôvodná obava, že
žalovaný môže vo svojich fyzických a slovných atakoch na žalobkyňu pokračovať, a preto je nutný zásah
súdu nariadením neodkladného opatrenia.

12. Odvolací súd zdôrazňuje, že v danom prípade bol žalovaný vykázaný z obydlia aj v súlade s §
27a zákona č. 171/1993 Z. z. o policajnom zbore, teda je zrejmé, že bol nevyhnutný okamžitý zásah
na ochranu práv žalobkyne. Zo strany okresného súdu preto ide o správne nariadené neodkladné
opatrenie vydané v záujme ochrany jednotlivých osôb, keďže existujú závažné dôvody domnievať sa,
že je ohrozený ich život, telesná a duševná integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Je nevyhnutné
zdôrazniť, že primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek formy násilia v blízkych vzťahoch ako
sú fyzické násilie, obťažovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Z predložených
listinných dôkazov v danom prípade možno mať za osvedčené, že žalovaný ohrozuje telesnú ako aj
duševnú integritu žalobkyne nadávkami, vulgárnymi prejavmi, údermi a pod., z ktorých prejavov je
zrejmá násilnícka povaha žalovaného, ktorá vyplýva aj z pripojených priestupkových konaní a trestného
oznámenia, a ktorá je dlhodobá, teda nejde o krátkodobú nezhodu manželov v rozvodovom konaní, ak
uvedené ataky pretrvávajú od roku 2018.

13. Možno sa preto stotožniť so závermi okresného súdu uvedenými v napadnutom uznesení, že je
dôvodné, aby boli dočasne upravené pomery strán, a tým sa predišlo hroziacej ujme navrhovateľky v
konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia na jej telesnej a duševnej integrite. Žalovaný
totiž nielen slovne, ale i fyzicky atakoval žalobkyňu, narúšal obydlie žalobkyne a jej osobné veci v jej
neprítomnosti.

14. Účelom neodkladného opatrenia, ktorého predmetom je, aby žalovaný nevstupoval do spoločného
obydlia je eliminovať kontakt páchateľa domáceho násilia alebo osoby, ktorá je dôvodne podozrivá z
takéhoto skutku tak, ako je tomu i v tomto prípade, s jeho obeťou. Neodkladným opatrením preto možno
osobe, proti ktorej návrh smeruje uložiť, aby dočasne nevstupovala do domu alebo bytu, v ktorom
chránená osoba býva. Z formálneho hľadiska nemusí ísť o dom alebo byt na adrese, ktorá je podľa
predpisov správneho práva evidovaná ako adresa trvalého, resp. prechodného pobytu chránenej osoby.
Rozhodujúci je faktický stav užívania obydlia za účelom bývania. Pre nariadenie neodkladného opatrenia
je irelevantné, či v prospech povinnej osoby svedčí vlastnícke alebo iné subjektívne právo vo vzťahu
k dotknutému domu alebo bytu. Prípadné obmedzenie výkonu vlastníckeho práva má v tomto prípade
legitímny účel, ktorý je do značnej miery zdôraznený verejným záujmom. Samotné obmedzenie je pritom
vždy dočasné, čo vyplýva priamo zo znenia právnej normy.

15. Keďže okresný súd mal za osvedčené dôvodné podozrenie z násilia na navrhovateľke - žalobkyni,
tak ako uvedené konkrétne špecifikoval v napadnutom uznesení v bode 14. jeho odôvodnenia, nemožno
konštatovať, že by odvolacia námietka žalovaného vo vzťahu k účelnosti produkovaných listinných
dôkazov zo strany navrhovateľky v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia sa javila ako účelová.
Okolnosti, na ktoré poukazuje žalovaný v odvolaní týkajúce sa rozvodového konania, resp. jeho styku
s maloletým L. U. nie sú pre posúdenie osvedčenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
relevantné, ani okolnosti, či zo strany navrhovateľky ide len o účelové konanie, ak takéto okolnosti
nemajú vplyv na spochybnenie listinných dôkazov predložených žalobkyňou.

16. Ak žalovaný porušenie jeho práva na spravodlivý proces napadnutým uznesením poňal v zmysle
nesprávneho rozhodnutia vo veci samej, uvedený odvolací argument nie je náležitým a okolnosť, že
dosiaľ vo vzťahu k žalovanému nebola preukázaná jeho vina, teda je podľa jeho tvrdenia uvedeného
v odvolaní považovaný za nevinného, žiadnym spôsobom nespochybňuje osvedčenie dôvodného
podozrenia z násilia z jeho strany na navrhovateľke.

17. Nemožno opomenúť ani uznesenie C. riaditeľstva PZ v Z. nad V. K.:C.-XXX/X-VYS-ZH-XXXX zo dňa
12.08.2019 (č. l. 28 spisu), v zmysle ktorého bolo na základe uznesenia vyšetrovateľa Odboru kriminálnej
polície v Žiari nad Hronom podľa § 199 ods. 1 Trestného poriadku začaté trestné stíhanie vo veci zločinu
týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), e) ods. 3 písm. d) Trestného zákona
s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť nezistený páchateľ tým,
že asi od roku 2011 do 01.06.2019 na adrese v X. P., kde sa zdržiaval spoločne s navrhovateľkou
- U. U. túto fyzicky napádal, bil ju, vo všetkom ju kontroloval, nikde nemohla ísť, musela odkladať a
jemu predkladať všetky bločky s nákupov, tieto vkladať do tabuľky, keď do nechcela urobiť, vyhrážal
sa jej bitkou, kvôli zdravotným problémom syna bola dlho na materskej a potom s ním musela zostať
doma, lebo ho nechceli bez asistenta zobrať do škôlky, v zmysle čoho prišla o akýkoľvek príjem a bola
nezamestnaná, neskôr malého vyradili aj zo školy a musela s ním chodiť do Banskej Bystrice, čo jej
je neustále vykrikované, že sa len vyváža a nič nerobí, že sa len doma povaľuje, v roku 2015 museli
prvýkrát ujsť, pretože ju zbil, lebo si to vraj zaslúži, potom ešte niekoľkokrát odišla keď ju zbil a pod.,
pribratý na vyšetrenie duševného stavu svedka poškodeného U. U. znalec z odboru psychiatrie a z
odboru psychológie na vykonanie posúdenia osobnosti a intelektu skúmanej osoby svedka poškodenej
U. U., najmä či trpí syndrómom týranej osoby, a ak áno, ako sa u nej prejavuje a čo bolo príčinou jej
vzniku.

18. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd preto konštatuje, že návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia je v danej situácii účinným prostriedkom ochrany navrhovateľky a zákaz vstupu do spoločného
obydlia, v ktorom sa navrhovateľka v konaní o nariadenie neodkladného opatrenia zdržiava spolu s
maloletým je potrebné uložiť žalovanému z dôvodu, že je tu dôvodné podozrenie, že žalovaný svojím
agresívnym správaním môže pokračovať vo svojich atakoch voči navrhovateľke. Odvolací súd preto
napadnuté uznesenie v rozsahu, ktorým uložil žalovanému, aby nevstupoval do spoločného obydlia a
zároveň mu uložil, aby sa nepribližoval k navrhovateľke v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia, teda k žalobkyni na vzdialenosť kratšiu ako 10 metrov, potvrdil.

19. Pokiaľ ide o odvolanie žalobkyne proti výroku okresného súdu, ktorým jej okresný súd nepriznal
oslobodenie od súdnych poplatkov, krajský súd ako súd odvolací včas podané odvolanie žalobkyne
podľa § 386 písm. c) C.s.p. odmietol, nakoľko odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie
je odvolanie prípustné.

20. Podľa § 355 ods. 2 C.s.p. proti uzneseniu súdu prvej inštancie je prípustné odvolanie, ak to pripúšťa
zákon. Pokiaľ teda okresný súd rozhodol sudcom vo forme súdneho rozhodnutia - uznesenia, proti
tejto forme súdneho rozhodnutia vo svojej podstate odvolanie prípustné nie je. Pripúšťa sa len v tých
prípadoch, ktoré sú taxatívne vypočítané v § 357 C. s. p.. Odvolanie sa teda pripúšťa len proti uzneseniu
súdu prvej inštancie s tým, že ustanovenie § 357 C.s.p. neupravuje, že by odvolanie bolo prípustné proti
uzneseniu, ktorým súd prvej inštancie nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov strane sporu.

21. Podľa § 254 ods. 1 C.s.p. súd na návrh prizná oslobodenie od súdneho poplatku, ak to odôvodňujú
pomery strany.

22. Pri rozhodovaní o oslobodení od súdneho poplatku sa uplatňuje výlučne dispozičný princíp, t. j. súd
nemôže o oslobodení od súdneho poplatku rozhodnúť z úradnej povinnosti, ale iba na návrh strany.
Ak však o nepriznaní oslobodenia od súdneho poplatku rozhodne sudca tak, ako tomu bolo i v tomto
prípade, proti takému rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Vzhľadom na tieto skutočnosti odvolací
súd postupoval tak, že odvolanie žalobkyne odmietol. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že pokiaľ
ide o náhradu trov konania súvisiacu s návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, okresný súd
svojím posledným výrokom rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania voči žalovanému
v rozsahu 100 %, teda i na náhradu zaplateného súdneho poplatku, ktorý jej bol vyrubený uznesením
okresného súdu.

23. Odvolací súd potvrdil i rozhodnutie okresného súdu, ktorým bolo rozhodnuté o náhrade trov konania
(výrok VI.) napriek tomu, že konkrétnymi dôvodmi nebol tento výrok odvolaním žalovaného napadnutý,
avšak ide o výrok súvisiaci.

24. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s §
255 ods. 1 C.s.p., v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo

veci. Žalovaný v odvolacom konaní nebol úspešný, uznesenie okresného súdu, ktorým bolo nariadené
neodkladné opatrenie bolo potvrdené, preto mu nevznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Toto právo ako nárok na náhradu trov odvolacieho konania vzniklo navrhovateľke v konaní o nariadenie
neodkladného opatrenia, ktorej však trovy odvolacieho konania nevznikli, zo spisu nevyplývajú, preto
odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 CSP nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 27. 5. 2020. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.