Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 2. marec 2020

Súd: Okresný súd Rimavská Sobota
Spisová značka: 9C/29/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119281032
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 03. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Ďalak
ECLI: ECLI:SK:OSRS:2020:6119281032.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Rimavská Sobota sudcom JUDr. Ivanom Ďalakom v právnej veci žalobcu W. zast. JUDr.
Jozefom Krenickým, advokátom v Prešove, Vajanského 43 proti žalovanému G. o zaplatenie 10.000,-
eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 10.000,- eur s 5 %-ným úrokom z omeškania ročne zo
sumy 10.000,- eur od 25. 05. 2016 až do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti

tohto rozsudku.

Žalobcovisavočižalovanémupriznávaprávonaplnúnáhradutrovkonania.Otrováchkonaniarozhodne
súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na súd žalobu, v ktorej žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na povinnosť zaplatiť
žalobcovi 10.000,- eur s príslušenstvom titulom uzavretej zmluvy o pôžičke zo dňa 23. 03. 2016. Keďže
žalovaný nevrátil pôžičku v lehote splatnosti podľa zmluvy, žalobca vyzval žalovaného predžalobnou

výzvou na splnenie záväzku, ktorý záväzok žalovaný nesplnil a finančné prostriedky žalobcovi nevrátil.
Pokiaľ ide o návrh žalovaného na započítanie proti nároku žalobcu sumy 10.000,- eur titulom zisku
z obchodu s meďou, takýto nárok žalovaného žalobca neuznával, keďže takýto nárok žalovaného zo
žiadnych dôkazov predložených žalovaným nevyplýva a taktiež k žiadnemu obchodu s meďou nedošlo,
a preto nevznikol žiadny zisk, ktorý by sa mohol započítať proti nároku žalobcu.
2. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že uznáva pôžičku žalobcu v plnom rozsahu, je pravdou, že si

požičal sumu 10.000,- eur a že podpísal zmluvu o pôžičke, tieto peniaze si požičal s vedomím, že spolu
sožalobcomrobiaobchod,zktoréhomalmaťžalovanýpríjemspoukazomnazmluvuosprostredkovaní.
Podľa názoru žalovaného z tohto obchodu mal mať zisk 24.000,- eur, z ktorej sumy chcel započítať sumu
10.000,- eur proti nároku žalobcu, ktorý si uplatňoval titulom zmluvy o pôžičke.
3. Po vytýčení druhého pojednávania vo veci žalovaný požiadal o odročenie pojednávania z dôvodu, že
je asi 5 mesiacov vo veľkom strese a nemohol by sa plnohodnotne obhajovať, na relaxáciu potrebuje
asi 1 mesiac, a preto požiadal o odročenie pojednávania. Súd tejto žiadosti nevyhovel, o čom informoval

žalovaného, keďže podľa názoru súdu nebol preukázaný dôležitý dôvod na odročenie pojednávania v
zmysle § 183 ods. 1 C.s.p. a taktiež žalovaný neoznámil dôvod na odročenie pojednávania bezodkladne
po tom, čo sa o ňom dozvedel s poukazom na ustanovenie § 183 ods. 3 C.s.p. Žalovaný vedel
o termíne pojednávania 6 týždňov pred pojednávaním, pričom žiadosť o odročenie pojednávania
podal týždeň pred pojednávaním, pričom zo žiadosti o odročenie pojednávania vyplýva, že dôvody na
odročenie pojednávania podľa žalovaného trvajú už niekoľko mesiacov, a preto nemožno konštatovať,

že žalovaný navrhol odročenie pojednávania bezodkladne po tom, čo sa o dôvode na odročenie
pojednávania dozvedel. Taktiež žalovaný nepredložil žiadny dôkaz o tom, že je vo veľkom strese,
prípadne dôkaz o vážnych zdravotných problémoch, okrem svojho vyjadrenia, ktorý dôkaz by svedčilo tom, že skutočne žalovaný má taká vážne zdravotné problémy, ktoré mu znemožňujú zúčastniť sa
pojednávania, prípadne, že by jeho účasť na pojednávaní vážne ohrozila jeho zdravotný stav. Z týchto
dôvodov súd žiadosti žalovaného na odročenie pojednávania nevyhovel.

4. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výsluchom strán sporu, zmluvou o pôžičke
zo dňa 23. 03. 2016, predžalobnou výzvou zo dňa 11. 10. 2017, dokladom o zaslaní výzvy žalovanému,
výpisom z účtu, dokladom o doručení výzvy žalovanému, zmluvou o vzájomnej spolupráci, mailovou
komunikáciou na čl. 72 až 77 spisu, objednávkou na čl. 78 spisu, prístavnou faktúrou na čl. 80 spisu,
bankovým potvrdením zo dňa 11. 11. 2019 a zistil nasledovný skutkový stav.

5. Žalobca si vo svojej žalobe uplatňoval na žalovanom zaplatenie sumy 10.000,- eur titulom uzavretej
zmluvy o pôžičke zo dňa 23. 03. 2016, na základe ktorej zmluvy o pôžičke žalobca požičal
žalovanému sumu 10.000,- eur s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že dlžník vráti veriteľovi požičanú
sumu vo výške 10.000,- eur a za každý deň výpožičky vyplatí 10,- eur s tým, že dlžník vráti veriteľovi
dlh jednorázovo v lehote do 24. 05. 2016. Keďže žalovaný požičané peniaze nevrátil, žalobca ho vyzval
prostredníctvom právneho zástupcu na vrátenie pôžičky, ktorú výzvu žalovaný prevzal dňa 27. 05. 2019.

Na pojednávaní žalovaný v plnom rozsahu uznal nárok žalobcu, uviedol, že je pravdou, že si žalovanú
sumu požičal, že uzavrel zmluvu o pôžičke a nepopieral, že požičané peniaze nevrátil.
6. Podľa § 657 Obč. zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu,
najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
7. Podľa § 658 ods. 1 Obč. zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

8. Podľa § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.
9. Podľa § 186 ods. 2 C.s.p. súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť
o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
10. Keďže žalobca si žalobou uplatňoval nárok na vrátenie požičaných peňazí bez dohodnutých úrokov,

ktorý nárok žalovaný nespochybňoval, tento uznával, nárok žalobcu je preukázaný uzavretou zmluvou o
pôžičke,súdvychádzalznespornýchtvrdenístránsporu,nazákladektorýchsúdvyhovelžalobežalobcu
ažalovanéhozaviazalnazaplateniežalovanejsumypôžičky,ktorúžalovanýnevrátilvdohodnutejlehote.
11. Zároveň súd zaviazal žalovaného aj na zaplatenie úrokov z omeškania s poukazom na ustanovenie
§ 517 ods. 1, 2 Obč. zákonníka, keďže žalovaný ako dlžník svoj dlh riadne a včas nesplnil, je v omeškaní

a má žalobca právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ktorých výška je stanovená
v zmysle § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a počiatok omeškania je stanovený na prvý deň po
dohodnutom dátume vrátenia pôžičky.
12. V rámci konania žalovaný na prvom pojednávaní uviedol, že voči nároku žalobcu na vrátenie pôžičky
vo výške 10.000,- eur žiada započítať svoj nárok titulom zisku z obchodu s meďou, ktorý obchod sa mal

realizovať spolu so žalobcom aj ďalšími osobami, z ktorého obchodu mal mať žalovaný zisk 24.000,- eur
a tento svoj nárok titulom zisku z obchodu vo výške 10.000,- eur žiadal započítať voči nároku žalobcu
na vrátenie pôžičky.
13. Podľa § 147 ods. 1, 2 C.s.p. žalovaný môže uplatniť svoje právo proti žalobcovi vzájomnou žalobou.
Vzájomnou žalobou je i prejav žalovaného, ktorým proti žalobcovi uplatňuje svoju pohľadávku na

započítanie, ale len ak navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil žalobca, inak súd posudzuje
taký prejav len ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.
14. Vzhľadom na tú skutočnosť, že žalovaný voči nároku žalobcu žiadal započítať len sumu 10.000,- eur,
neuplatňuje si teda nárok vo vyššom rozsahu, ako si uplatnil žalobca, a preto takýto prejav žalovaného
súd v rámci dokazovania posúdil ako prostriedok procesnej obrany žalovaného.

15. Na preukázanie svojho nároku na započítanie titulom zisku z obchodu s meďou, kde podľa
žalovaného z tohto obchodu mu malo byť vyplatené 24.000,- eur, žalovaný navrhol vykonať dôkaz,
a to zmluvou o vzájomnej spolupráci, mailovou komunikáciou, objednávkou, faktúrou a potvrdením
o vykonanej platbe. Na prvom pojednávaní žalovaný uviedol, že okrem týchto navrhnutých dôkazov
nenavrhuje ďalšie dôkazy, navrhnuté dôkazy by malo byť všetko, čo navrhuje na preukázanie svojho

nároku. Na prvom pojednávaní taktiež žalovaný bol v súlade s ustanovením § 153 C.s.p. poučený
o povinnosti, že všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany je potrebné uplatniť včas
vzhľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania s tým, že na takéto dôkazné prostriedky, ktoré strana
nepredloží včas, nemusí súd prihliadnuť, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo
vykonanie ďalších úkonov súdu. Na tomto pojednávaní zároveň strany sporu boli poučené v zmysle §

181 ods. 4 C.s.p. o povinnosti predložiť všetky dôkazy súvisiace s ich nárokmi v lehote 40-tich dní od
pojednávania, kde po márnom uplynutí tejto lehoty súd na ďalšie skutkové tvrdenia a dôkazné návrhy
nemusí prihliadnuť. Na pojednávaní žalobca uviedol, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania a vstanovenej lehote žalovaný navrhol dôkaz - potvrdenie o vykonanej platbe, ktoré v stanovenej lehote
súdu aj zaslal, iné dôkazy nepredložil ani neoznačil.
16. Žalovaný svoj nárok na započítanie vo výške 10.000,- eur proti nároku žalobcu si uplatňoval na

základe zmluvy o sprostredkovaní, ktorú predložil, kde podľa žalovaného strany tejto zmluvy mali
nakupovať meď a túto mali so ziskom predať. Podľa žalovaného v prvom kole tohto obchodu mu malo
byť vyplatených titulom zisku 24.000,- eur, z ktorej sumy žiadal proti nároku žalobcu započítať sumu
10.000,- eur. Na prvom pojednávaní žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že
z predložených dôkazov žiadny nárok žalovaného na započítanie voči nároku žalobcu nevyplýva. Na

druhom pojednávaní žalobca uviedol, že nárok žalovaného na započítanie neuznáva, keďže na základe
uzavretej zmluvy o vzájomnej spolupráci nedošlo k žiadnemu obchodu, teda ani k žiadnemu zisku.
17. Na preukázanie svojho nároku na započítanie žalovaný predložil dôkazy, a to zmluvu o vzájomnej
spolupráci, ktorú uzavreli zmluvné strany, a to spoločnosť Raklap és Fafeldolgozó, Kft. so sídlom v Ózde,
kde ako konateľ je uvedený žalovaný a sprostredkovatelia 1./ až 4./, kde sprostredkovateľom je žalobca,
p. D., žalovaný a p. C., kde na základe tejto zmluvy spoločnosť žalovaného z Ózdu má zabezpečiť

prostredníctvom sprostredkovateľa a splnomocnenca medený odpad pre výkupne farebných kovov,
žalobca sa zaväzuje zabezpečiť finančné prostriedky na nákup medeného odpadu a p. D. a žalovaný
sa zaväzuje zabezpečiť predaj medeného odpadu a kontrolu v prípade reklamácie tovaru. Spoločnosť
žalovaného z Ózdu zabezpečí nakládku medeného odpadu prostredníctvom sprostredkovateľa p. C.
v Spojených arabských emirátoch a prepravu medeného odpadu odberateľovi v SR. Podľa článku 2

bod 5 zmluvy o vzájomnej spolupráci zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť uhradí rozdiel nákupu a
predaja jednotlivým zmluvným stranám na základe zmluvy alebo faktúry. Podľa článku 2 bod 6 zmluvy
o vzájomnej spolupráci zmluvné strany sa dohodli, že každá dodávka medeného odpadu bude po
uhradeníododberateľazúčtovanáarozdielmedzinákupomapredajombuderozdelenýna4častimedzi
sprostredkovateľov, teda aj medzi žalobcu aj žalovaného.

18. Žalovaný tvrdil, že táto zmluva o vzájomnej spolupráci je dôkazom o tom, že bol pripravovaný
obchod, kvôli ktorému mala byť podpísaná táto zmluva, kde v tejto súvislosti žalobca uviedol, že túto
zmluvu vyhotovil žalovaný, kde na základe tejto zmluvy žalobca poukázal finančné prostriedky na účet
firmy žalovaného v Maďarsku, kde mal mať k účtu výlučné dispozičné právo a z tohto účtu spoločnosti
žalovaného v Maďarsku potom poukázal sumu 48.812,50 eur na účet do Spojených arabských emirátov,

ale zároveň uviedol, že žiadny obchod sa neuskutočnil a on o finančné prostriedky prišiel.
19. Žalovaný ďalej predložil ako dôkaz o tom, že prebehol obchod, z ktorého mal mať zisk, mailovú
komunikáciu medzi ním, žalobcom, p. D. a p. C. za obdobie apríl 2016 až jún 2016, z ktorej
komunikácie vyplýva, že strany, ktoré uzavreli zmluvu o vzájomnej spolupráci, spolu komunikovali,
dohodovali si podmienky obchodu s meďou, p. C. navrhovala spôsob riešenia obchodu, žiadala o

vyjadrenie všetkých zúčastnených strán zmluvy, uviedla návrhy, ako presne sa bude počítať zisk
z jednotlivých obchodov, žiadala o seriózne písomné vyjadrenie. Žalobca zároveň žiadal o návrh
rozúčtovania zisku z prvého a následných obchodov v zmysle nových pomerov a zmluvných dojednaní.
P. C. žiadala potvrdiť, či strany zmluvy vedia zabezpečiť na obchod základné financie s tým, že
kontrakt bude potvrdený, až keď sa potvrdí aspoň jedna dodávka z prvej konzultácie objednávok.

Zároveň požadovala potvrdiť, či strany zmluvy vedia zabezpečiť na obchod základné financie, ktoré
budú uhrádzané za tovar (10 % z hodnoty tovaru až po zložení depozitu v plnej výške za tovar alebo
v prípade železiarní riadne podpísaný kontrakt). Z mailovej komunikácie z 03. 05. 2016 vyplýva, že bol
uhradený poplatok 01. 04. 2016, mala byť meď naložená a preclená, predpokladaný zisk je 13 % z ceny
5.045.000,- eur, čo znamená 655.850,- eur ako zisk.

20. Ďalej žalovaný predložil objednávku, na základe ktorej si spoločnosť žalovaného z Ózdu objednala
od firmy v Spojených arabských emirátoch dodávku medi, podľa dátumu na objednávke objednávka bola
vyhotovená 10. 05. 2016. Podľa žalovaného jeho firma z Ózdu si objednala meď, ktorá dodávka medi
bola následne vyfakturovaná a za túto meď zaplatil žalobca, ktorý však zaplatil len prvú časť dodávky.
Žalobca potvrdil, že uhradil 48.812,50 eur, čo bolo 10 % z objemu obchodu, ktorý sa mal realizovať a

následne mala byť vystavená faktúra, ktorá však nebola vystavená a táto neexistuje.
21. Ďalej žalovaný predložil doklad v anglickom jazyku, z ktorého vyplýva, že firma v Spojených
arabských emirátoch pre firmu žalovaného v Maďarsku vyfakturovala dodávku 125 ton medi v hodnote
48.812,50 eur, kde podľa žalovaného sumu z tejto faktúry žalobca uhradil do Spojených arabských
emirátov, podľa žalobcu ide len o predfaktúru, kde riadna faktúra by mala byť v účtovníctve firmy, potvrdil,

že na základe predloženia tejto faktúry uhradil 48.812,50 eur.
22.Ďalejžalovanýpredložildokladvarabskomaanglickomjazyku,kdepodľažalovanéhoideoprístavnú
faktúru, ktorá svedčí o tom, že meď bola dovezená do prístavu DAR ES SALAAM, tam mala byť dodávka
vyplatená a následne odvezená do Hamburgu.23. Následne žalovaný predložil bankové potvrdenie z 11. 11. 2019, z ktorého potvrdenia vyplýva, že
dňa 31. 03. 2016 bola uskutočnená platba z účtu spoločnosti žalovaného v Maďarsku vedeného v banke
v Slovenskej republike na účet v Spojených arabských emirátoch, kde bola poukázaná suma 48.812,50

eur, kde podľa žalovaného účet v Spojených arabských emirátoch oznámila p. C. a túto sumu poukázal
žalobca, kde žalobca túto skutočnosť nepopieral, že uvedenú sumu do Spojených arabských emirátov
poukázal.
24. Pokiaľ chcel žalovaný započítať voči nároku žalobcu na vrátenie pôžičky vo výške 10.000,- eur svoj
nárok titulom zisku z obchodu s meďou, ktorý realizoval spolu aj so žalobcom aj s ďalšími osobami, bolo

potrebné, aby preukázal existenciu konkrétneho obchodu, že tento konkrétny obchod sa uskutočnil, že
porovnaním nákupu a predaja z tohto konkrétneho uskutočneného obchodu vznikol zisk a následne by
musel preukázať, že tento zisk alebo časť zisku pripadajúci na žalovaného je povinný uhradiť žalobca
minimálne vo výške 10.000,- eur.
25. Žalobca na pojednávaniach popieral, že by žalovanému vznikol nejaký nárok na vyplatenie zisku z
obchodu s meďou, uviedol, že žiadny obchod s meďou neprebehol, teda logicky nevznikol ani žiadny

zisk, na ktorý by mal nárok žalovaný.
26. V danom prípade o ide sporové konanie, kde je povinnosťou strán navrhovať dôkazy na preukázanie
svojich tvrdení s poukazom na ustanovenie § 185 C.s.p., kde následne súd rozhodne, ktoré z
navrhovaných dôkazov vykoná.
27. Žalovaný na prvom pojednávaní vo veci bol poučený v súlade s ustanovením § 153 o povinnosti

všetky prostriedky procesného útoku a procesnej obrany uplatniť včas, v opačnom prípade na ne súd
nemusí prihliadnuť, ak by to vyžadovalo nariadenie ďalšieho pojednávania alebo vykonanie ďalších
úkonov súdu. Na tomto pojednávaní zároveň obom stranám v súlade s ustanovením § 181 ods. 4 C.s.p.
bola uložená lehota 40-tich dní na predloženie všetkých dôkazov, kde zároveň strany boli poučené o
tom, že na dôkazy navrhnuté a predložené po uplynutí tejto lehoty súd nemusí prihliadať.

28. V súlade s týmito poučeniami žalovaný na preukázanie svojho nároku navrhol a predložil dôkazy,
ktoré boli uvedené vyššie, v bodoch 17. až 23. tohto rozhodnutia, z ktorých dôkazov však nevyplýva
skutočnosť, že by bol prebehol a bol aj úspešne ukončený konkrétny obchod s meďou a že by z tohto
konkrétneho obchodu bol generovaný zisk, kde na časť zisku v súlade s uzavretou zmluvou o vzájomnej
spolupráci by mal nárok žalovaný, ktorý nárok by bolo možné započítať voči nároku žalobcu na vrátenie

pôžičky.
29. Z predloženej zmluvy o vzájomnej spolupráci uskutočnenie konkrétneho obchodu nevyplýva, sú tam
len upravené vzájomné zmluvné vzťahy medzi spoločnosťou žalovaného v Maďarsku a žalobcom a
žalovaným ako sprostredkovateľmi obchodu, ako aj tretími osobami ako ďalšími sprostredkovateľmi. Z
predloženej mailovej komunikácie taktiež nevyplýva uskutočnenie konkrétneho obchodu, v tejto mailovej

komunikácii sa riešia len okolnosti a podmienky, za akých prebehne prípadný obchod, ako bude
rozpočítaný prípadný zisk z obchodu, nie sú tam informácie o tom, že by prebehol konkrétny obchod,
v konkrétnom objeme a že tento obchod by bol uskutočnený, to znamená, že by bola dodaná meď
objednávateľovi - firme žalovaného v Maďarsku. Takéto informácie nevyplývajú ani z ďalších dôkazov
predložených žalovaným, a to z objednávky, ktorá svedčí len o tom, že firma žalovaného z Maďarska

si objednala dodávku medi vo firme v Spojených arabských emirátoch, kde ukončenie konkrétneho
obchodu s generovaným ziskom nevyplýva ani z predloženej faktúry v anglickom jazyku na dodávku
125 ton medi v sume 48.812,50 eur vystavenej firmou v Spojených arabských emirátoch pre firmu
žalovaného v Maďarsku, kde táto faktúra bez ďalších dôkazov aj napriek tomu, že bola uhradená
žalobcom z účtu firmy žalovaného v Maďarsku nesvedčí o tom, že konkrétny obchod prebehol, že

dodávka medi bola reálne uskutočnená, že meď bola dodaná firme žalovaného v Maďarsku a touto
firmou následne predaná a zo vzniknutého zisku z predaja tejto medi firmou žalovaného v Maďarsku by
vznikol zisk, kde na časť zisku by mal mať nárok žalovaný. O tomto nesvedčí ani doklad v anglickom
a arabskom jazyku, ktorý doklad žalovaný nazval ako prístavnú faktúru, kde z tohto dokladu zároveň
nevyplýva, že skutočne ide o totožný tovar ako v predloženej faktúre. Pokiaľ ide o dôkaz - potvrdenie

o vykonanej platbe, tento dôkaz svedčí o tom, že žalobca dňa 31. 03. 2016 poukázal na
účet v Arabských emirátoch sumu 48.812,50 eur, ktorú skutočnosť žalobca nepopieral, že túto
sumu poukázal na základe predloženej faktúry. V súhrne teda možno uzavrieť, že z týchto navrhovaných
dôkazov nemožno konštatovať, že prebehol konkrétny obchod s dodávkou medi firme žalovaného v
Maďarsku a že pri následnom predaji tejto medi firmou žalovaného v Maďarsku pri porovnaní výdavkov

a príjmov vznikol zisk.
30. Pokiaľ na druhom pojednávaní, na ktorom bolo vyhlásené konečné rozhodnutie, žalovaný navrhol
odročiť pojednávanie za účelom vypočutia svedkov, ktorých na tomto pojednávaní navrhol, a to p. D.,
p. E. a p. C., súd na jednej strane poukazuje na to, že žalobca bol poučený v súlade so sudcovskoukoncentráciou konania v súlade s ustanovením § 153 C.s.p., že všetky dôkazy a dôkazné návrhy je
potrebné uplatniť včas vzhľadom na rýchlosť a hospodárnosť konania a zároveň na prvom pojednávaní
bola stranám sporu, t.j. aj žalovanému uložená lehota 40-tich dní na predloženie ďalších dôkazov. Iné

dôkazydouplynutiastanovenejlehotyžalovanýnenavrhol,lentie,ktorýmisasúdbližšiezaoberal.Keďže
vykonanie ďalších dôkazov, ktoré žalovaný navrhol na druhom pojednávaní, by si vyžadovalo nariadenie
ďalšieho pojednávania, na tieto dôkazy súd už neprihliadal, tieto dôkazné návrhy zo strany žalovaného
neakceptoval jednak vzhľadom na to, že ich žalovaný neuplatnil včas a riadne napriek poučeniu, kde
pokiaľ na druhom pojednávaní sa žalovaný bránil, že len na tomto pojednávaní sa od žalobcu dozvedel,

že žiadny obchod neprebehol, preto navrhuje ďalšie dôkazy, súd na toto neprihliadol, keďže zmluvnou
stranou so spoločnosťou v Spojených arabských emirátoch bola firma žalovaného v Maďarsku, v ktorej
mene bola vystavená objednávka, na meno ktorej bola vystavená faktúra na sumu 48.812,50 eur, ktorá
suma bola vyplatená z účtu tejto spoločnosti, a preto keď ide o firmu samotného žalovaného, kde v
zmluve o vzájomnej spolupráci je žalovaný uvedený ako konateľ, nemožno prihliadnuť na to, že nevedel
o tom, že od roku 2016 neprebehol žiadny obchod týkajúci sa jeho firmy, kde ako konateľ firmy má

mať vedomosť o všetkých obchodných prípadoch tejto firmy. Od roku 2016 uplynuli viac ako 3 roky, čo
je dostatočná doba na to, aby žalovaný zistil, či prebehol alebo neprebehol nejaký obchod súvisiaci s
jeho firmou, a preto keď po 3 rokoch od nádejného obchodu navrhne žalovaný ďalšie dôkazy, nejde o
dôkazy, ktoré žalovaný navrhuje včas a riadne, a preto na tieto dôkazné návrhy súd neprihliadol, resp.
tieto dôkazy nevykonal a prihliadol len na dôkazy, ktoré boli navrhnuté a vykonané do stanovenej lehoty.

31. Súd neodročil pojednávanie a nevykonal aj ďalšie dôkazy, ktoré navrhoval žalovaný s poukazom
na tú skutočnosť, že žalovaný si svoj nárok na započítanie prípadného zisku z obchodu s meďou voči
nárokužalobcuodvodzovalodzmluvyovzájomnejspolupráci,ktorúuzavrelžalobcaajžalovanýstretími
osobami a s firmou žalovaného v Maďarsku. S poukazom na už horecitované znenie článku 2 bodu
5 zmluvy o vzájomnej spolupráci zmluvné strany sa dohodli, že spoločnosť uhradí rozdiel nákupu a

predaja jednotlivým zmluvným stranám na základe zmluvy alebo faktúry. Z tohto zmluvného dojednania
jednoznačne vyplýva, že v prípade, že by aj došlo k úspešnému ukončeniu konkrétneho obchodu,
k následnému vzniku zisku z tohto obchodu, bolo povinnosťou spoločnosti žalovaného v Maďarsku
vyplatiť prípadný zisk zmluvným stranám podľa zásad článku 2 bodu 6 zmluvy o vzájomnej spolupráci a
vôbec teda v zmysle zmluvy a jednotlivých zmluvných dojednaní povinnosť vyplatiť žalovaného pre neho

zodpovedajúci prípadný zisk nesvedčí priamo žalobcovi, ale táto povinnosť svedčí firme žalovaného v
Maďarsku. Preto ak by aj navrhovaní svedkovia potvrdili existenciu konkrétneho obchodu a vznik zisku z
tohto obchodu, povinnosť vyplatiť zisk by svedčala spoločnosti žalovaného v Maďarsku a nie žalobcovi
samotnému, a preto aj z tohto dôvodu tieto ďalšie navrhované dôkazy súd nevykonal.
32. Takto možno záverom konštatovať, že žalovaný nepreukázal, že by prebehol konkrétny obchod s

meďou medzi jeho spoločnosťou a spoločnosťou v Spojených arabských emirátoch v tom smere, že by
vyfakturovaný tovar bol v skutočnosti reálne dodaný zmluvnej strane - firme žalovaného v Maďarsku,
že by pri porovnaní výdavkov a príjmov z tohto konkrétneho obchodu vznikol zisk a že by tento zisk
bol povinný žalovanému vyplatiť žalobca, a preto súd nezistil žiadny nárok titulom uzavretej zmluvy
o vzájomnej spolupráci, resp. titulom zisku z uzavretého obchodu s meďou, ktorý nárok žalovaného

voči žalobcovi by bolo možné započítať voči nároku žalobcu voči žalovanému titulom uzavretej zmluvy
o pôžičke. Keďže svojím započítacím návrhom žalovaný si uplatňoval sumu rovnakú, nie vyššiu ako
žalobca vo svojom nároku, nešlo o vzájomnú žalobu, o ktorej by bolo potrebné formálne aj rozhodnúť
vo výroku rozhodnutia, keďže započítací návrh žalovaného súd hodnotí len ako prostriedok procesnej
obrany, a preto vo výrokovej časti rozhodnutia je len výrok, na základe ktorého súd vyhovel žalobe

žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy s príslušenstvom.
33. O trovách konania súd rozhodol s poukazom na ustanovenie § 255 ods. 1 C.s.p., kde žalobcovi,
ktorý mal vo veci plný úspech, súd priznal právo na plnú náhradu trov konania. O výške trov konania
rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15-tich dní odo dňa jeho doručenia písomne vo
dvoch vyhotoveniach prostredníctvom tunajšieho súdu ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici, odvolanie
musí obsahovať náležitosti v zmysle § 363 C.s.p.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a
musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohamitak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné.
Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie možno odôvodniť v zmysle § 365 ods. 1 C.s.p. len tým, že:

a) Neboli splnené procesné podmienky.
b) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
c) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd.
d) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

e) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.
f) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam.
g)Zistenýskutkovýstavneobstojí,pretožesúprípustnéďalšieprostriedkyprocesnejobranyaleboďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
ods. 2: Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie

súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ods. 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.