Rozsudok ,
Zmenené Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. január 2020

Súd: Okresný súd Stará Ľubovňa
Spisová značka: 1T/157/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8519010412
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erik Uhlár

ECLI: ECLI:SK:OSSL:2020:8519010412.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Stará Ľubovňa, samosudca JUDr. Erik Uhlár, na hlavnom pojednávaní dňa 8. januára 2020

v Starej Ľubovni, v trestnej veci proti obžalovanému ml. F. P. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1
písm. g/ Trestného zákona, takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný ml. F. P., nar. XX.X.XXXX v R. V., trvale bytom Z. XX, okres R. V.,

j e v i n n ý, ž e

dňa 30.8.2019 v čase okolo 13:30 hod. vošiel do predajne spoločnosti MILK-AGRO spol. s r.o. so sídlom

Čapajevova 36, Prešov, IČO: 17147786, nachádzajúcej sa na ulici Sv. Anny 57, Podolínec, okres Stará
Ľubovňa, kde vybral z nákupného regálu 2 ks výrobku „nátierka z makrely“, každý v hodnote 0,89 eur,
následne vybral z veľkého nákupného koša jedno balenie výrobku „suk sójový“ v hodnote 0,85 eur a
vediac, že mu plynie skúšobná doba podmienečného odsúdenia a jeho brat mal. E. P., nar. XX.XX.XXXX
je osobou, ktorá nie je trestne zodpovedná, všetky uvedené výrobky vložil tomuto pod bundu a obaja
vyšli bez zaplatenia z predajne von na ulicu, kde boli zastavení zamestnankyňami predajne, čím týmto
konaním obžalovaný spôsobil poškodenej spoločnosti MILK-AGRO, spol. s r.o. škodu v celkovej výške

2,63 eur, a uvedeného konania sa dopustil napriek tomu, že dňa 11.4.2019 sa dopustil priestupku
proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov,
konkrétne krádeže tovaru z nákupného centra Kaufland v meste Poprad, za ktorý mu bola Krajským
riaditeľstvom PZ v Prešove, odborom poriadkovej polície dňa 11.4.2019 uložená pokuta 10,- eur a bol
vydaný blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. 17055226,

t e d a

prisvojil si cudziu vec tým, že sa jej zmocnil, a bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvanástich
mesiacoch postihnutý,

č í m s p á c h a l

prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona.

Z a t o m u s ú d u k l a d á :

Podľa § 212 ods. 1 Trestného zákona v spojení s § 117 ods. 1 Trestného zákona, za použitia § 38 ods.
2 Trestného zákona pri nezistení poľahčujúcich okolností podľa § 36 Trestného zákona a neprihliadaní
na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Trestného zákona, trest odňatia slobody na 3 (tri) mesiace
nepodmienečne.

Podľa § 117 ods. 4 Trestného zákona súd obžalovaného na výkon uloženého trestu odňatia slobody
zaraďuje do ústavu na výkon trestu pre mladistvých. o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Stará Ľubovňa podal dňa 22.11.2019 tunajšiemu súdu obžalobu na ml.
F. P. pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Trestného zákona (ďalej iba „Tr. zák.“), ktorého sa

podľa obžaloby obžalovaný mal dopustiť tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na hlavnom pojednávaní dňa 8.1.2020, po prednesení obžaloby prokurátorkou a po poučení
obžalovaného podľa § 121 ods. 2 Tr. por. a § 257 ods. 1 až 8 Trestného poriadku (ďalej iba „Tr.
por.“), obžalovaný po porade so svojim obhajcom učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. b/ Tr.
por., že je vinný zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe, následne po opätovnom poučení podľa

§ 257 ods. 5 Tr. por. na všetky otázky kladené mu podľa § 333 ods. 3 písm. c/, d/, f/, g/, h/ Tr. por.
odpovedal obžalovaný „áno“. Prítomná prokurátorka, zástupca orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a
sociálnej kurately, obaja zákonní zástupcovia obžalovaného a tiež i obhajca obžalovaného navrhli prijať
vyššie uvedené vyhlásenie obžalovaného o vine. Súd uznesením podľa § 257 ods. 7 Tr. por. uvedené
vyhlásenie obžalovaného prijal, pričom podľa § 257 ods. 8 Tr. por. vyhlásil, že nevykoná dokazovanie

v rozsahu obžalovaným priznaného spáchania skutku a vykoná dôkazy súvisiace s výrokom o treste
(v prípravnom konaní do skončenia vyšetrovania totiž poškodená spoločnosť neuplatnila žiaden nárok
na náhradu škody, ani z výsledkov prípravného konania nevyplývala potreba rozhodovať o ochrannom
opatrení).

Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnostitedasúdužnevykonávaldokazovanievrozsahuobžalovaným
priznaného spáchania skutku, t.j. vo vzťahu k otázke viny, a obžalovaného týmto rozsudkom uznal
vinným z prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1 písm. g/ Tr. zák., ktorého sa obžalovaný dopustil tak, ako
je uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku, pričom pre úplnosť treba dodať, že v tomto
smere sa súd vzhľadom na osobu obžalovaného, s tým spojené všetky okolnosti prípadu a spáchania

skutku, ako aj samotnú povahu skutku nestotožnil s námietkami obhajcu obžalovaného vyjadrenými ním
v stanovisku k obžalobe v rámci postupu podľa § 256 ods. 1Tr. por. ohľadom malej závažnosti skutku.

Súd vo vzťahu k rozhodnutiu o treste vykonal dokazovanie čítaním listinných dôkazov, a to aj z
pripojeného spisu tunajšieho súdu sp. zn. 1T/152/2018, ako je podrobne zaznamenané v zápisnici o

hlavnom pojednávaní z 8.1.2020; ďalšie návrhy na doplnenie a vykonanie dokazovania neboli dané a
potreba vykonania iných dôkazov nevzišla vzhľadom na výsledky dokazovania ani z pohľadu súdu.

Obžalovaný je z miesta bydliska hodnotený všeobecne, v zásade kladne, s tým, že jeho správanie
nebolo prejednávané komisiou pre verejný poriadok, v obci má dobrú povesť, majetok nevlastní žiaden,

nevyvoláva spory, požívanie alkoholických nápojov a návykových látok nie je obci známe. Obžalovaný
je žiakom 9. ročníka základnej školy, navštevuje špeciálnu triedu, kde zo správy ZŠ s MŠ Lomnička
vyplýva, že patrí k priemerným žiakom, v kolektíve je obľúbený, nie sú vážne výchovné problémy, správa
sa slušne. Ďalej z dokazovania vyplynulo, že obžalovaný má osem súrodencov, s ktorými a so svojimi
rodičmi žije v spoločnej domácnosti; jeho otec pracuje brigádnicky v Bratislave, matka zabezpečuje

starostlivosť o maloleté dieťa. Zo správy orgánu sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately
(ďalej tiež aj „ÚPSVaR Stará Ľubovňa“) vyplynulo, že rodina obžalovaného je na úseku sociálnoprávnej
ochrany detí vedená od roku 2000 z dôvodu zanedbávania starostlivosti o maloleté deti; na úseku
sociálnej kurately je vedený za priestupok proti majetku od roku 2016 jeden brat obžalovaného. Samotný
obžalovaný je na úseku sociálnej kurately vedený od júla 2013, kde zo strany príslušných orgánov

boli oznamované protiprávne konania, ktorých sa mal dopúšťať, pričom podľa správy išlo o konania
zodpovedajúce priestupkom proti majetku, resp. priestupkom proti občianskemu spolunažívaniu, ako aj
trestným činom krádeže, za ktoré postihovaný nebol z dôvodu nedostatku zodpovednosti s poukazom
na jeho vek v rozhodnom čase.

Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 1T/152/2018 zo dňa 4.2.2019 bol obžalovaný
uznaný vinným z prečinu porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1 Tr. zák., ktorého sa dopustil
tak, že „dňa 6.10.2018 v čase okolo 10:00 hod. bez súhlasu poškodenej vošiel cez otvorené vchodové
dvere do rodinného domu č. XX v obci Z., okres Stará Ľubovňa, ktorého majiteľkou je F. G., nar.
XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XX, kde z chodby z miesta pod oknom odcudzil jedno vrece zemiakov o

hmotnosti 15 kg, čím takto spôsobil poškodenej F. G. škodu v sume 7,35 eur“. Za to mu bol uloženýtrest odňatia slobody na dva mesiace, ktorého výkon bol podmienečne odložený a určená mu bola
skúšobná doba na dvanásť mesiacov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 4.2.2019, pričom už
dňa 11.4.2019 sa obžalovaný dopustil priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 372/1990

Zb., a to spôsobením škody na cudzom majetku krádežou, kde konkrétne dňa 11.4.2019 v nákupnom
centre Kaufland v Poprade odcudzil tovar v celkovej hodnote 19,37 eur, za čo bol postihnutý 11.4.2019
v blokovom konaní pokutou 10,- eur príslušníkmi KR PZ v Prešove (blok na pokutu č. 17055226)
- spáchanie uvedeného priestupku je súčasťou skutku, pre ktorý bol stíhaný v tejto veci, tak ako je
popísané v skutkovej vete vo výrokovej časti tohto rozsudku.

Na základe vykonaného dokazovania, vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a samotnú
osobu obžalovaného, dospel súd k záveru, že jediným do úvahy prichádzajúcim trestom v danom
prípade, pre náležité dosiahnutie účelu trestu (v zmysle § 34 Tr. zák. a § 97 ods. 1 Tr. zák.), je trest
odňatia slobody, a to nepodmienečný jednak s poukazom na spáchanie tu stíhaného trestného činu
v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia v inej veci (§ 49 ods. 2 Tr. zák.) a jednak vzhľadom

na osobu obžalovaného a z dôvodu, že u obžalovaného doterajšie opatrenia (§ 117 ods. 2 Tr. zák.)
absolútne neviedli k jeho náprave, kde teda uloženie trestu iného druhu z pohľadu súdu by v prípade
obžalovaného zjavne neviedlo k dosiahnutiu účelu trestu podľa Tr. zák. (v tejto súvislosti preto súd
ani sám nevykonával dokazovanie k prípadnému uloženiu napr. trestu povinnej práce obžalovanému,
čo následne v záverečných rečiach v zásade navrhovali zástupca ÚPSVaR Stará Ľubovňa, otec

obžalovaného, ako aj obhajca obžalovaného). V tejto súvislosti súd ďalej poznamenáva, že obžalovaný
jeužodroku2013predopúšťaniesaprotiprávnychkonaní,majúcichpovahupriestupkovalebotrestných
činov, vedený ÚPSVaR Stará Ľubovňa na úseku sociálnej kurately. Navyše obžalovaný sa už krátko
po uplynutí len dvoch mesiacov po jeho právoplatnom odsúdení vo veci tunajšieho súdu 1T/152/2018,
teda napriek bezprostrednej hrozbe možného nariadenia výkonu trestu odňatia slobody uloženého mu

už v uvedenom konaní, dopustil protiprávneho konania krádežou tovaru v nákupnom centre Kaufland v
Poprade (ktoré konanie je súčasťou tu mu za vinu kladeného prečinu) a opäť dňa 30.8.2019 sa dopustil
obdobného konania v prevádzke tu poškodenej spoločnosti v Podolínci, čo už teda v spojení s vyššie
uvedeným bolo správne posúdené ako prečin. U obžalovaného teda ani v minulosti uložený trest a
hrozba jeho možného výkonu nemali dostatočný odstrašujúci a výchovný účinok, v skúšobnej dobe sa

tento opäť dopustil úmyselného trestného činu, preto v jeho prípade v tejto veci uloženie iného druhu
trestu než trestu odňatia slobody, a to s ohľadom na daný prípad a ustanovenia § 49 ods. 2 Tr. zák.
a § 117 ods. 2 Tr. zák. ako trestu nepodmienečného, je v zásade jediným možným následkom jeho
konania. V tejto súvislosti treba podotknúť osobitne k vyjadreniu obhajcu v záverečnej reči, že výsledky
dokazovania nijako nepreukazujú, že by obžalovaný bol výslovne odkázaný na zabezpečovanie si vecí

na konzumáciu páchaním či už trestnej činnosti alebo priestupkov proti majetku, navyše i v samotnej
skutkovej vete obžaloby, čo obžalovaný vyhlásením o vine taktiež priznal, odcudzené veci vložil pod
bundu svojmu mladšiemu bratovi práve z dôvodu vedomosti o tom, že jemu samému plynie skúšobná
doba podmienečného odsúdenia v inej veci.

V súvislosti s ukladaním trestu a jeho výškou neboli zistené súdom žiadne poľahčujúce okolnosti na
strane obžalovaného, osobitne neboli zistené naplnenie podmienok z jeho strany na prípadné priznanie
poľahčujúcej okolnosti podľa § 37 písm. l/ Tr. zák.. Na hlavnom pojednávaní obžalovaný síce uznal
vinu, avšak trestný čin nijako úprimne neoľutoval, a to ani v rámci záverečnej reči, ani v rámci práva
posledného slova. Obdobne i v prípravnom konaní iba priznal spáchanie skutku, avšak trestný čin ani

tam nijako výslovne alebo prípadne iným v tomto smere pochybnosti nevzbudzujúcim konaním nijako
úprimne neľutoval.

Čo sa týka priťažujúcich okolností, na strane obžalovaného neboli súdom zistené žiadne, pričom
osobitne treba uviesť, že súd neprihliadal v danom prípade na odsúdenie obžalovaného vo veci

tunajšieho súdu 1T/152/2018 ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., pretože samotná
skutočnosť, že trestný čin, z ktorého spáchania bol teraz uznaný vinným, spáchal v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia, vedie pri ukladaní trestu odňatia slobody v zmysle § 49 ods. 2 Tr. zák. k
tomu, že tento trest možno uložiť iba ako nepodmienečný. Teda nie je možné podmienečne odložiť jeho
výkon, pričom ak by bolo prihliadané na príslušné predošlé odsúdenie obžalovaného (ktorý predtým v

žiadnej inej veci odsúdený nebol) i ako na priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m/ Tr. zák., došlo by k
duplicitnému pričítaniu tej istej skutočnosti na ťarchu obžalovaného.Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, s ohľadom na zákonné zníženie trestných sadzieb
u obžalovaného ako osoby mladistvej, súd uložil obžalovanému nepodmienečný trest odňatia slobody
na tri mesiace, ktorý považuje jednak čo do jeho druhu

ako ja výmery, s ohľadom na osobu obžalovaného, povahu spáchaného skutku a jeho následok, za
primeraný či už vo vzťahu k možnosti výchovy a nápravy samotného obžalovaného, ako aj z hľadiska
generálnej prevencie. Na výkon uloženého trestu odňatia slobody súd obžalovaného, ktorý je mladistvý
a neprekročil osemnásty rok svojho veku, zaradil do ústavu na výkon trestu pre mladistvých.

Pre úplnosť súd poznamenáva, čo sa týka poukazu zástupcu ÚPSVaR Stará Ľubovňa, otca
obžalovaného i obhajcu obžalovaného v súvislosti s ich návrhmi na uloženie mu trestu povinnej práce,
na skutočnosť, že nepochybne je dôvodné využiť podmienky aby obžalovaný ukončil základné školské
vzdelanie. I z pohľadu súdu sa v tomto štádiu konania javí dôvodným to, že by bolo v záujme a na
prospech obžalovaného aby základnú školskú dochádzku (kde v súčasnosti je v deviatom ročníku)
ukončil pokiaľ možno nepretržite a v prostredí, ktoré mu je známe. V tomto smere však uvedené

z pohľadu súdu môže byť po právoplatnosti tohto rozsudku predmetom rozhodovania o prípadnom
povolení odkladu výkonu uloženého trestu, a to prípadne i postupom podľa § 410 ods. 2 Tr. por. aj na
čas dlhší ako tri mesiace.

O náhrade škody súd nerozhodoval, nárok zo strany poškodeného na náhradu škody nebol v danej

veci uplatnený ani samotnou poškodenou spoločnosťou, ani inou osobou na to riadne poškodenou
spoločnosťou splnomocnenou. Zároveň v danom prípade R. L., ktorá bola v prípravnom konaní vypočutá
i ako poškodený, z pohľadu súdu nebolo možné vzhľadom na obsah plnomocenstva ako jej ho udelila
poškodená spoločnosť a rozsah tam daných oprávnení („k zastupovaniu firmy vo veci vypovedania na
polícii“), v ďalšom konaní považovať za splnomocnenca poškodenej spoločnosti v zmysle § 53 a nasl.

Tr. por. v celom tomto konaní.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať na
Okresnom súde Stará Ľubovňa do 15 dní od oznámenia tohto rozsudku. Odvolanie má
odkladný účinok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba

rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až
doručenie rozsudku. Ak sa rozsudok oznamuje tak obžalovanému, ako aj jeho obhajcovi
a zákonnému zástupcovi, plynie lehota od toho oznámenia, ktoré bolo vykonané najneskoršie.
Odvolanie má odkladný účinok.

Ak Trestný poriadok neustanovuje inak, rozsudok môže odvolaním napadnúť
a) prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku,
b) obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom
súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v
obžalobe,

c) poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že
taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak
toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.

V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na
náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
Podľa § 308 ods. 2 Tr. por., prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem

obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ,
osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného. Ak je obžalovaný
pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená,
môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo
jeho obhajca.Iným osobám uvedeným v § 308 ods. 2 okrem prokurátora sa končí lehota tým istým dňom ako
obžalovanému.
Opravné prostriedky v prospech mladistvého môže podať, a to i proti jeho vôli, aj orgán sociálnoprávnej

ochrany detí a sociálnej kurately; lehota na podanie opravného prostriedku mu plynie samostatne.
Rozsudok možno napadnúť odvolaním aj len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.