Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa piatok 17. január 2020

Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 6Csp/95/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6119284968
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2020:6119284968.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v spore žalobcu: BENCONT

COLLECTION, a.s., so sídlom Vajnorská 100/A, 831 04 Bratislava, proti žalovanému: D. D., nar.
XX.XX.XXXX, bytom Z. X, XXX XX D., o zaplatenie 537,17 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 358,70 eur spolu:
- s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 48,24 eur od 10.5.2016 do zaplatenia,
- s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 37,42 eur od 10.6.2016 do zaplatenia,
- s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 35,98 eur od 12.7.2016 do zaplatenia,
- s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 48,06 eur od 10.8.2016 do zaplatenia,

- s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 35,98 eur od 10.9.2016 do zaplatenia,
- s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 46,74 eur od 11.10.2016 do zaplatenia,
- s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 106,28 eur od 10.11.2016 do zaplatenia, to všetko
v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 34 %, o ktorých výške rozhodne
súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica v upomínacom konaní dňa
XX.X.XXXX domáhal voči žalovanému zaplatenia istiny vo výške 416,82 eur s úrokom z omeškania vo
výške 5 % ročne zo sumy 70,95 eur od 10.5.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 37,42 eur od 10.6.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne
zo sumy 40,97 eur od 12.7.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy

60,77 eur od 10.8.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 40,97 eur od
10.9.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 59,46 eur od 11.10.2016
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 106,28 eur od 10.11.2016 a zmluvnej
pokuty vo výške 125,88 eur a náhrady trov konania.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa X.X.XXXX došlo k postúpeniu pohľadávky vyplývajúcej zo Zmluvy
o poskytovaní verejných služieb zo spoločnosti Slovak Telekom, a.s. na žalobcu. Žalobca je v

konaní zastúpený advokátom. V prílohe k Zmluve o postúpení pohľadávok je žalovaný uvedený pod
referenčným číslom XXXXXXXXXX. Medzi Slovak Telekom a žalovaným bola uzavretá Zmluva o
poskytovaní verejných služieb v znení Dodatku. Na základe tejto zmluvy bol žalovanému aktivovaný
program služieb. Slovak Telekom sa so žalovaným dohodli na pravidelnom splácaní ceny zaposkytovanie verejných služieb podľa Cenníka. Slovak Telekom podľa uzavretej zmluvy poskytoval
žalovanému služby, ktoré vyúčtoval nasledovnými faktúrami:
Faktúra zo dňa 22.04.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 70,95 Eur s lehotou splatnosti

09.05.2016,(ďalej aj „FA 1“)
Faktúra zo dňa 22.05.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 37,42 Eur s lehotou splatnosti
09.06.2016, (ďalej aj „ FA 2“)
Faktúra zo dňa 22.06.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 40,97 Eur s lehotou splatnosti
11.07.2016, (ďalej aj „ FA 3“)

Faktúra zo dňa 22.07.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 60,77 Eur s lehotou splatnosti
09.08.2016, (ďalej aj „ FA 4“)
Faktúra zo dňa 22.08.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 40,97 Eur s lehotou splatnosti
09.09.2016, (ďalej aj „ FA 5“)
Faktúra zo dňa 22.09.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 59,46 Eur s lehotou splatnosti
10.10.2016, (ďalej aj „ FA 6“)

Faktúra zo dňa 22.10.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 106,28 Eur s lehotou splatnosti
09.11.2016 (ďalej aj „ FA 7“). Žalovaný si neplnil svoje zmluvne dohodnuté záväzky tým, že neuhradil
Slovak Telekom vystavené faktúry, pričom Slovak Telekom ho upomienkami opakovane vyzval k úhrade
týchto dlžných faktúr. K ich úhrade nedošlo. Žalobcovi vznikla voči žalovanému nezaplatením faktúr
pohľadávka, ktorú žalovaný napriek upomienkam ku dňu podania žaloby neuhradil. Žalovaný je s

úhradou faktúr v omeškaní. Žalobca si preto uplatňuje zákonný úrok z omeškania z dlžnej sumy, a to
odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti vystavených faktúr. Zmluvná pokuta je vypočítaná nasledovne:
Zmluvná pokuta (ZP) = základ ZP - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/celkový počet dní viazanosti
x základ ZP). Dohodnutá zmluvná pokuta nie je neprimerane vyšším zabezpečením oproti výške
zabezpečenej povinnosti v čase uzavretia dohody o zmluvnej pokute, a preto nie je neprijateľnou

zmluvnou podmienkou podľa § 53 ods. 4 písm. s) Občianskeho zákonníka.

3. Okresný súd Banská Bystrica v upomínacom konaní vydal platobný rozkaz sp. zn. XXUp/XXX/
XXXX dňa XX.X.XXXX, ktorým vyhovel návrhu žalobcu. Proti tomuto platobnému rozkazu podal odpor
žalovaný, ktorý namietal, že zmluva nebola autorizovaná jeho podpisom a taktiež dodatok. Komunikoval

s pracovníkom T-comu s tým, že bol ochotný sa dohodnúť. Zmluva sa riešila podľa jeho názoru pod
nátlakom.

4. Žalobca vo vyjadrení zo dňa 3.7.2019 k odporu doplnil neúplné skutkové tvrdenia a uviedol, že zmluvy
spolu s dodatkami sa týkali telefónnych čísiel XXXXXXXXXX a XXXXXXXXXX a že žalovaný si s jeho

právnym predchodcom Slovak Telekom, a.s. dohodol poskytovanie služieb v rozsahu programu služby s
názvom Neobmedzený mobilný internet 1 a Happy L NAJ a zaviazal sa za tieto služby platiť dohodnuté
poplatky.

5. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že po poslednom kontakte so spoločnosťou Slovak telecom -

oddelenievymáhaniapohľadávoksasnažildohodnúťuhradiťdlžnúsumuvsplátkachstým,žepracovník
Telecomu mu povedal, že to možné nie je a ak to neuhradí, budú sa nároku domáhať súdnou cestou.
Prejavil vôľu dlžnú sumu uhradiť aj napriek tomu, že bol evidovaný na úrade práce a dostával len
príspevok v hmotnej núdzi. Boli mu obmedzené, resp. prerušené služby dodávateľa Slovak Telecom,
a.s.. Spotrebiteľská zmluva, ktorú podpísal nebola vyvážená a fungovala na princípe, že buď pristúpi,

alebo nepristúpi na dané podmienky. Zmluvy a dodatky, ktoré podpísal boli vopred typovo pripravené a
nemal žiadnu možnosť ich ovplyvniť. Samozrejmosťou je spôsob ako sa zmluva a dodatky podpisujú.
Princípjerýchlovybaviťklienta,daťmumnožstvopapierov,viacmenejbezmožnostiprečítaniasimalých
písmen s jedinou vetou „tu to podpíšte“, zmluva, dodatky, podmienky. Podľa názoru žalovaného žalobca
vôbec nepreukázal vznik nároku na zmluvnú pokutu. Všetky poplatky a pokuty považuje za neprimerane

vysoké. Žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie, z ktorého neúčasti sa ospravedlnil žalobca, pričom
súhlasil s konaním v jeho neprítomnosti, preto súd vec prejednal v jeho neprítomnosti. Na nariadenom
pojednávaní súd postupom podľa § 204 CSP vykonal dokazovanie oboznámením sa s podaniami strán

sporu a listinnými dôkazmi a to nasledovne: žaloba , faktúry na č.l. 10-19, oznámenie o postúpení
pohľadávky, súhlas so spracúvaním údajov, zmluva o poskytovaní verejných služieb, dodatok k zmluve o
poskytovaní verejných služieb, žiadosť účastníka o zmenu, zmluva o poskytovaní verejných služieb č.l.
28-29, odstúpenie od zmluvy, kópia občianskeho preukazu, predžalobná výzva, všeobecné podmienkypre poskytovanie verejných služieb, platobný rozkaz, odpor, doručenka č.l. 57, vyjadrenie k odporu zo
dňa 03.07.2019, vyjadrenie žalovaného zo dňa 21.08.2019 a ďalším obsahom spisu a zistil nasledujúci
skutkový stav:

7. Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Slovak Telekom, a.s. a žalovaný uzavreli dňa
XX.X.XXXX zmluvu o poskytovaní verejných služieb spolu s dodatkom k tejto zmluve (dňa XX.X.XXXX),
na základe ktorej právny predchodca žalobcu sa zaviazal poskytovať žalovanému elektronické služby
v zmysle zákona o elektronicých komunikáciách. Z obsahu zmluvy o poskytovaní verejných služieb

vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú aj Všeobecné podmienky pre poskytovanie verejných
služieb a Cenník služieb. Na podklade Zmluvy o poskytovaní verejných služieb vyhotovil žalobca 8
žalovaných faktúr, zahrňujúcich mesačné paušálne poplatky za program služieb Happy L NAJ v celkovej
výške 416,82 eur, a (zníženú) zmluvnú pokutu vo výške 120,35 eur.

8. Jednalo sa o nasledovné faktúry:

Faktúra zo dňa 22.04.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 70,95 Eur s lehotou splatnosti
09.05.2016
Faktúra zo dňa 22.05.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 37,42 Eur s lehotou splatnosti
09.06.2016
Faktúra zo dňa 22.06.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 40,97 Eur s lehotou splatnosti

11.07.2016
Faktúra zo dňa 22.07.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 60,77 Eur s lehotou splatnosti
09.08.2016
Faktúra zo dňa 22.08.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 40,97 Eur s lehotou splatnosti
09.09.2016

Faktúra zo dňa 22.09.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 59,46 Eur s lehotou splatnosti
10.10.2016
Faktúra zo dňa 22.10.2016 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 106,28 Eur s lehotou splatnosti
09.11.2016
Faktúra zo dňa 22.3.2017 uvedená pod VS XXXXXXXXXX vo výške 120,35 Eur s lehotou splatnosti

6.4.2017 (ďalej aj „ FA 8“)

9. Podľa ust. § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu
dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo
a všetky práva s ňou spojené.

10. Na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa XX.XX.XXXX uzavretej medzi obchodnou
spoločnosťou Slovak Telekom, a.s. ako postupcom a žalobcom ako postupníkom bola na žalobcu
postúpená pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom tohto konania.

11. Podľa ust. § 44 ods. 1 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, zmluvou o
poskytovaní verejných služieb sa podnik zaväzuje účastníkovi zriadiť potrebné pripojenie k verejnej
sieti alebo poskytovať príslušné služby. Podnik môže vydať všeobecné podmienky a cenník, ktoré sú
súčasťou zmluvy. Zmluva o poskytovaní verejných služieb je písomná; to neplatí pre predplatené služby,
poskytovanie služieb prostredníctvom verejných telefónnych automatov a iných verejných prístupových

bodov. Písomnú zmluvu o poskytovaní verejných služieb je možné meniť aj inou ako písomnou formou,
ak sa na tom zmluvné strany dohodnú; to neplatí pre záväzky účastníka, ktoré podľa Občianskeho
zákonníka možno dojednať len v písomnej forme.

12. Podľa ust. § 43 ods. 12 zákona č. 351/2011 Z.z. účastník je povinný a) používať verejnú službu

v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú
verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až
na základe predloženej faktúry, c) používať iba telekomunikačné zariadenia spĺňajúce požiadavky
osobitných predpisov.

13. Z predložených dôkazov žalobcu má súd za preukázané, že medzi stranami sporu došlo k uzavretiu
zmluvy o poskytovaní verejných služieb, na základe ktorej právny predchodca poskytol žalovanému
služby a ten sa zaviazal platiť cenu za poskytnuté služby. Rovnako tak bol žalovaný povinný splácať
splátky poskytnutého zariadenia. Preto súd žalobe v časti zaplatenia ceny za dodané služby vo výške358,70 eur (48,24 eur vo faktúre zo dňa 22.4.2016 pod VS XXXXXXXXXX, 37,42 eur vo faktúre zo dňa
22.5.2016 pod VS XXXXXXXXXX, 35,98 eur vo faktúre zo dňa 22.6.2016 pod VS XXXXXXXXXX, 48,06
eur vo faktúre zo dňa 22.7.2016 pod VS XXXXXXXXXXX, 35,98 eur vo faktúre zo dňa 22.8.2016 pod VS

XXXXXXXXXX, 46,74 eur vo faktúre zo dňa 22.4.2016 pod VS XXXXXXXXXX, 106,28 eur vo faktúra
zo dňa 22.10.2016 pod VS XXXXXXXXXX) vyhovel.

14. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní
je v omeškaní.

15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

16. V súlade s ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia
Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Je nepochybné, že žalovaný sa dostal do omeškania so zaplatením svojho záväzku vo výške 75 eur, a
preto žalobca má nárok aj na úrok z omeškania z tejto sumy. Súd priznal žalobcovi podľa ust. § 517 ods.

1, 2 Občianskeho zákonníka úrok z omeškania, ktorého výška je v súlade s ust. § 3 nariadenia vlády
SR č. 87/1995 Z.z. tak, ako si ho žalobca uplatňoval.

17. Po vykonanom dokazovaní však súd žalobu zamietol v časti zaplatenia zmluvnej pokuty vo výške
120,35eur apoplatkovzaupomienkyoneskorenejplatbyainýchpoplatkovaslužiebatoznasledovných

dôvodov:

18. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na
právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

19. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky
iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to
na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých
obsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,ktorých
účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by

sa inak mali použiť normy obchodného práva.

20. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. 22.

21. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej
činnosti.

22. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,

ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa(ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne
a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

23. Podľa § 53 ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia
sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

24. Podľa § 53 ods. 4 písm. k/ Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v
spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil
svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku.25. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou
sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú,
alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

27. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí
výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

28. Podľa § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka ak strany dojednajú pre prípad porušenia
zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zviazaný pokutu zaplatiť, aj
keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať

len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

29. Ustanovenie § 544 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkom pre prípad porušenia zmluvnej
povinnosti dojednať si zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím prostriedkom a vyjadruje
peňažnúsumu,ktorújedlžníkpovinnýzaplatiťveriteľovi,akporušísvojuzmluvnúpovinnosť.Podstatnou

náležitosťou dohody o zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu jej určenia. Výška zmluvnej
pokuty nie je zákonom limitovaná, avšak nemôže byť v rozpore so zásadou zakotvenou v ustanovení § 3
ods. 1 Občianskeho zákonníka. Vychádzajúc z tohto ustanovenia výkon práv a povinností vyplývajúcich
z občiansko-právnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov
iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

30. V danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu strán zmluvy, že predmetný zmluvný vzťah
je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri uzatváraní zmluvy
konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu so žalovaným, ktorý
je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto zmluve identifikačnými

znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným číslom a číslom
občianskeho preukazu). Súd zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou spotrebiteľskou,
a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách upravené v
Občianskom zákonníku. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať spotrebiteľské právo.

31. Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíja od zmluvy o poskytovaní verejných služieb a dodatku k
nej, ktorá ako typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah
zmluvy a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje a preto sa nejedná o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným ako
spotrebiteľom osobitne nevyjednáva, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo

všetkých zmluvách a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Základným princípom spotrebiteľských
zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, teda také zmluvné dojednanie, ktoré spôsobuje
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod
sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky.

32. V prípade, že ide o spotrebiteľský vzťah, musí ísť o takú dohodnutú zmluvnú pokutu, ktorá obstojí
v rámci povinnej súdnej kontroly neprijateľných podmienok so zreteľom na povahu, obsah a všetky
osobitosti právneho úkonu, so zreteľom na vzájomné práva a povinnosti účastníkov spotrebiteľskej
zmluvy a v neposlednom rade i so zreteľom na sankcionovanie nesplnenia povinností na strane oboch
účastníkov zmluvy.

33. Podľa tvrdenia žalobcu si tento uplatňuje zmluvnú pokutu vypočítanú nasledovne: zmluvná pokuta =
základ zmluvnej pokuty - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/ celkový počet dní viazanosti x základ
zmluvnej pokuty)

34. Z obsahu spisu má súd za preukázané, ustanovenia o zmluvnej pokute tvorili predtlač Dodatku k
zmluve bez možnosti voľby jej prijatia alebo odmietnutia. Zmluvná pokuta je dojednaná v bude 3 Dodatku
k Zmluve o poskytovaní verejných služieb cit.:,,ZÁVÄZOK VIAZANOSTI: Účastník sa zaväzuje, že po dobu špecifikovanú v tabuľke č. 1 odo dňa
uzavretia tohto Dodatku (ďalej len „doba viazanosti“): (i) zotrvá v zmluvnom vzťahu s Podnikom a bude
vo vzťahu k SIM karte využívať Služby Podniku podľa Zmluvy v znení tohto Dodatku, teda nevykoná

žiadny úkon, ktorý by viedol k ukončeniu Zmluvy, a (ii) bude riadne a včas uhrádzať cenu za poskytované
Služby (ďalej len „záväzok viazanosti“). Porušením záväzku viazanosti preto je: a) výpoveď Zmluvy
Účastníkom, ak výpovedná lehota alebo iná osobitne dohodnutá lehota uplynie počas dojednanej
doby viazanosti; b) žiadosť Účastníka o prenesenie telefónneho čísla uvedeného v tomto Dodatku k
inému podniku poskytujúcemu služby elektronických komunikácií, ak v dôsledku tejto žiadosti dôjde

k ukončeniu Zmluvy počas dojednanej doby viazanosti; c) nezaplatenie ceny za poskytnuté Služby
Účastníkom do 45 dní po splatnosti, na základe ktorého vznikne Podniku právo na odstúpenie od
Zmluvy; (ďalej len „porušenie záväzku viazanosti“). ZMLUVNÁ POKUTA: Podnik a Účastník sa dohodli,
že porušením záväzku viazanosti vznikne Podniku voči Účastníkovi právo na zaplatenie vyúčtovanej
zmluvnej pokuty. Zmluvná pokuta okrem sankčnej a prevenčnej funkcie predstavuje aj paušalizovanú
náhradu škody spôsobenej Podnik v dôsledku porušenia záväzku viazanosti vzhľadom na benefity,

ktoré Podnik poskytol Účastníkovi na základe tohto Dodatku. Benefitmi sa rozumie súčet všetkých zliav
zo štandardných poplatkov za Služby (vrátane doplnkových) podľa Cenníka, ako aj zľava z ceny MT,
ktorá predstavuje rozdiel medzi neakciovou a akciovou kúpnou cenou, ak bol Účastníkovi na základe
tohto Dodatku MT poskytnutý. Benefity poskytnuté Účastníkovi na základe tohto Dodatku sú uvedené v
bode 1. tohto Dodatku alebo v Cenníku. Základom pre výpočet zmluvnej pokuty za porušenie záväzku

viazanosti je suma špecifikovanú v tabuľke č. 1, ktorá zohľadňuje Benefity poskytnuté Účastníkovi podľa
tohto Dodatku (ďalej len „Základ pre výpočet“). Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty bude vypočítaná
podľa nižšie uvedeného vzorca, ktorý vyjadruje denné klesanie zo Základu pre výpočet počas plynutia
doby viazanosti až do dňa ukončenia Zmluvy v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena
a) alebo b) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku alebo do dňa prerušenia poskytovania Služieb

v dôsledku porušenia záväzku viazanosti podľa písmena c) predchádzajúceho bodu tohto Dodatku:
Vyúčtovaná suma zmluvnej pokuty = Základ pre výpočet - (počet dní uplynutých z doby viazanosti/
celkový počet dní doby viazanosti * Základ pre výpočet) Zmluvná pokuta je splatná v lehote uvedenej
na faktúre, ktorou je Účastníkovi vyúčtovaná. Uhradením zmluvnej pokuty zaniká dojednaný záväzok
viazanosti, preto Účastník zmluvnú pokutu za porušenie záväzku viazanosti zaplatí iba jedenkrát. Podnik

je oprávnený požadovať náhradu škody spôsobenej porušením záväzku viazanosti, pre prípad ktorého
bola dojednaná a vyúčtovaná zmluvná pokuta, len vo výške presahujúcej sumu vyúčtovanej zmluvnej
pokuty“.

35. Vo vzťahu k zmluvnej pokute sa žiada uviesť, že zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma,

ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré
na seba zmluvou prevzali a to aj v prípade, ak porušením zmluvných povinností nevznikne druhej strane
škoda. Jej funkcia spočíva v hrozbe zaplatiť určitú dohodnutú sumu, keď povinný svoj záväzok nesplní
riadne a včas. Úlohou zmluvnej pokuty je viesť k splneniu povinností zo strany účastníkov. Zmluvnú
pokutu možno dohodnúť pre prípad, že k splneniu záväzku dohodnutého v zmluve nedôjde vôbec alebo

iba čiastočne, prípadne ak dôjde k porušeniu akejkoľvek zmluvnej povinnosti. Keďže záväzok z dohody o
zmluvnej pokute je akcesorickým záväzkom, jeho existencia a dôsledky sa viažu na hlavný záväzok. Za
predpokladu, že ku vzniku hlavného záväzku nedôjde, nemôžu nastať účinky záväzku akcesorického.

36. Opakujúc sa právny vzťah založený medzi zmluvnými stranami predmetnou zmluvou je

spotrebiteľským vzťahom a predmetná Zmluva o poskytovaní verejných služieb je zmluvou
spotrebiteľskou. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu prichádza
spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na všetky zmluvné dojednania pripravený a skúsený.
Spoločným znakom tejto úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to
formou aj prípadného obmedzenia autonómie vôle. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole

boli podrobené aj zmluvné dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pritom by nemali byť žiadne
pochybnosti o tom, že spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti, alebo
vyjednávacej pozície pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy. Predmetná zmluva
a jej dodatok spadá pod súdnu kontrolu prijateľnosti zmluvných podmienok v zmysle Smernice Rady č.

93/13/EHS z 5. apríla 1993 nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (ďalej len ,,smernica“).
Súd je teda povinný z úradnej povinnosti prihliadať a náležite zhodnotiť prijateľnosť zmluvných
podmienok tejto spotrebiteľskej zmluvy.37. Pre posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z
hľadiska jej neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti. Súd nespochybňuje
fakt, že žalovaný porušil zmluvu v časti o povinnosti platiť za poskytnuté služby, avšak dojednanie

týkajúce sa zmluvnej pokuty považuje za neprijateľné. Vzhľadom na charakter dojednania a jeho
začlenenia v texte právneho úkonu - Zmluvy o poskytovaní verejných služieb - balík služieb, nemôžu byť
žiadne pochybnosti, že predmetná zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. O takéto individuálne
ustanoveniebysajednalovtedy,keďbyprávetakátočasťdohodybolavýsledkomdojednaniazmluvných
strán. O individuálnom dojednaní však nemožno hovoriť v prípade, keď si zákazník zvolí určitú

formu záväzku (jednu z ponúkaných možností), avšak musí prijať celý súbor opatrení a dojednaní
ustanovených v zmluve, všeobecných podmienkach a cenníku, minimálne ich nemôže vylúčiť.

38. Podľa názoru súdu v tomto prípade nemožno tvrdiť, že sa jedná o individuálne dojednané
zmluvné ustanovenie (§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu
so žalovaným ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával, pretože zmluvná pokuta je dojednaná za

rovnakých podmienok vo všetkých zmluvách či dodatkoch. Zmluvná pokuta, ktorá nebola individuálne
dojednaná, lebo sa jedná o štandardnú typovú zmluvu a ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, je v rozpore s ochranou
práv spotrebiteľa, ako aj v rozpore s Chartou základných práv Európskej únie (čl. 98), podľa
ktorého v záujme naplnenia jedného zo základných práv Európskej únie politiky štátov je zabezpečiť

vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa, a preto je potrebné využiť všetky efektívne prostriedky ochrany
spotrebiteľa, aby sa zvyšovala dôvera spotrebiteľov v trh, aby neprimerané postupy spotrebiteľov na trhu
nezaťažovali. Žalobca ako osoba podnikajúca na trhu elektronických komunikácií má odbornú prevahu
nad spotrebiteľmi, ktorým svoje služby poskytuje, a preto možno od neho očakávať, že vo vzťahu k
spotrebiteľom sa bude správať s náležitou odbornou starostlivosťou. Dojednaná zmluvná pokuta je

neprijateľnou zmluvnou podmienkou. V zmysle ust. § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka je neplatná. Z
neplatnej zmluvnej podmienky tak nevzniklo žalobcovi právo na plnenie a žalovanej povinnosť plniť. Pre
posúdenie dojednania zmluvnej pokuty ako zmluvnej podmienky v spotrebiteľskej zmluve z hľadiska jej
neprijateľnosti nie je podstatné, či reálne dôjde k porušeniu povinnosti.

39. Súčasne súd podporujúc svoju argumentáciu odkazuje aj na rozhodovaciu činnosť
druhoinštančného súdu v obdobných právnych veciach (zmluvných pokút), kedy súdy o neprijateľnosti
zmluvnej pokuty takto stanovenej zmluvnej pokuty. Ohľadne čiastočne degresívnej zmluvnej pokute
súd poukazuje aj na rozhodnutie Okresného súdu Prešov č. k. 25C/300/2014-40 u iného poskytovateľa
služieb elektronickej komunikácie, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove vo veci sp. zn. 6Co/164/2015

zo dňa 29.11.20116, rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 6Co/118/2015, 6Co/103/2015,
21Co/99/2015, 7Co/36/2015, rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co 469/2016,
závery Krajského súdu v Prešove v rozsudkoch zo dňa 24. 8. 2017 č.k. 7Co/233/2016-92, zo dňa
9. 5. 2018 č.k. 18Co/100/2017-81, zo dňa 28. 6. 2018 sp. zn. 5Co/114/2017 a zo dňa 23.4.2018 sp.
zn. 18Co/81/2017. Aj Ústavný súd Slovenskej republiky v rozhodnutí č. k. IV. ÚS 55/2011-19 zo dňa

24.02.2011 vyslovil, že pokiaľ je zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech spotrebiteľa
ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy, ktorý vzťah teória
i prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne pochybnosti o tom, že
takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom. V tejto súvislosti nedá spomenúť aj rozsudok
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 18Co/81/2017 zo dňa 23.4.2018, ktorý sa týkal veci skutkovo právne

podobnej, z ktorého závermi sa súd prvej inštancie plne stotožňuje a na ne aj vo svojom rozhodnutí
odkazuje. Z týchto záverov citujúc: „Nepochybne bolo právom právneho predchodcu žalobcu ako
poskytovateľa služieb zabezpečiť splnenie povinnosti odberateľa služieb - zákazníka, pričom zmluvná
pokuta je jedným z vhodných inštitútov. Predmetom zabezpečenia v prejednávanej veci bola povinnosť
žalovaného riadne a včas uhrádzať odplatu za poskytnuté služby ako aj povinnosť zákazníka po určitú

dobu zostať v právnom vzťahu s poskytovateľom služieb a využívať dohodnutý rozsahu služieb. Je však
potrebné si uvedomiť, že všetky „výhody“ ponúkané poskytovateľom telekomunikačných služieb či už
zvýhodnená cena zariadení pre príjem služby, odlišné ceny elektronických služieb, určitý vyhradený
objem hovorov a dátových služieb, prípadne hovorov za paušálnu sadzbu alebo voľných hovorov, tvoria
bez pochyby ofenzívnu obchodnú politiku telekomunikačných operátorov v snahe získať zákazníka a

zabezpečiťodbytslužiebminimálnepostanovenúdobu.Zákazníksariadinazákladesnahyzískaťurčité
výhody pri predpokladanej spotrebe. Nie však každý zákazník si dokáže riadne vyhodnotiť aj povinnosti
vyplývajúce z voľby a viazanosti.Sankcia spočívajúca v degresívnej zmluvnej pokute vždy musí zodpovedať nielen času a rozsahu
porušenej povinnosti, ale aj charakteru porušenia povinnosti a závažnosti porušenej povinnosti a
zároveň sa odvíjať aj od skutočnej a reálnej ujmy, ktorá porušením povinnosti vznikne. Sankcia

dohodnutá počas celej platnosti zmluvy a jej hrozby nesmie byť v žiadnom jej štádiu zjavne neprimeraná
a prípadným nárokom na sankciu nemôže vzniknúť bezdôvodné obohatenie. Uvedené platí aj preto,
že neposkytnutím služby v určitom rozsahu dôjde aj k úsporám na strane poskytovateľa služby (ten
ušetrí v rozsahu následného zníženého objemu dát a pod.), teda zmluvná pokuta nemôže nahrádzať
jeho očakávané príjmy. Takáto Zmluvná pokuta zároveň nesmie slúžiť ako jediný nástroj a prostriedok

na neprimerané zabezpečenie prípadných benefitov a výhod, ktoré v istých prípadoch javia výrazné
znaky potenciality, porovnávajúc v konkrétnom časovom úseku ofenzívnu obchodnú politiku iných
telekomunikačných operátorov.

Podstatným totiž je, že v danej uzavretej spotrebiteľskej zmluve predmetná zmluvná podmienka o
zmluvnej pokute bola navrhnutá vopred dodávateľom a i keď spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť sa

s ňou pred podpisom zmluvy, nemohol a nebol schopný ovplyvniť podstatu tejto podmienky, resp. jej
obsah a dosiahnuť dojednanie nižšej zmluvnej pokuty, príp. aby zmluvná pokuta bola dojednaná za iných
podmienok, príp. aby nebola dojednaná vôbec.

Vzhľadom k tomu, že zmluvná pokuta je dojednaná ako súčasť spotrebiteľskej zmluvy, či dodatku k nej,

na ktoré sa vzťahuje okrem iných predpisov i osobitná úprava v Občianskom zákonníku, a to v § 52
a nasl. ustanovení Občianskeho zákonníka a neprimerane vysoká zmluvná pokuta nereflektujúca na
charakter,rozsahazávažnosťporušenejpovinnostijesankcionovanáabsolútnouneplatnosťoutakéhoto
dojednania ako neprijateľná zmluvná podmienka, v spotrebiteľských zmluvách, preto nie je možné využiť
tzv. moderačné právo upravené v § 545a Občianskeho zákonníka .

Neprijateľnú zmluvnú podmienku obsahujúcu zmluvnú pokutu súdy nemôžu upravovať, a teda ani
moderovať plnenie z nej (porov. rozsudok Súdneho dvora Európskej únie C-618/10). Zmluvná pokuta v
rámci súdnej kontroly obstojí buď ako celok alebo neobstojí a v takomto prípade niet právny priestor na
to, aby z nej súd nejako moderoval plnenie do prijateľnej (primeranej) podoby.

Nemožno v tejto súvislosti opomenúť rozhodnutie Súdneho dvora EÚ napr. vo veci C-243/08, Pannon
GSM Zrt. zo 4.6.2009, z ktorého vyplýva, že nekalá zmluvná podmienka nezaväzuje spotrebiteľa, že
vnútroštátny súd je povinný preskúmať ex offo nekalý charakter zmluvnej podmienky, len čo má k
dispozícii právne a skutkové okolnosti potrebné na tento účel a ak považuje takúto podmienku za nekalú,

zdrží sa jej uplatnenia, na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial
SA, podľa ktorého vnútroštátny súd môže v konaní ex offo určiť, či je zmluvná podmienka nekalá,
pričom táto možnosť priznaná súdu bola posúdená ako nevyhnutná pre to, aby bola pre spotrebiteľa
zabezpečená účinná ochrana, najmä s ohľadom na nezanedbateľné nebezpečenstvo toho, že tento
spotrebiteľ o svojich právach nevie, alebo má ťažkosti s ich uplatnením.“

40. Z obdobných dôvodov žalobcovi nepatria ani poplatky za upomienky (vo FA 1 v sume 4,99 eur, vo
FA 3 v sume 4,99 eur, vo FA 4 v sume 4,99 eur, vo FA 5 v sume 4,99 eur) a iné poplatky a služby (vo
FA 1 suma 14,7666 Eur + DPH z tejto sumy, vo FA 4 suma 6,4333 Eur + DPH z tejto sumy, vo FA 6
suma 10,60 Eur + DPH z tejto sumy) a to aj vrátane úrokov z omeškania z týchto súm. V tejto časti

žalobca neuniesol v konaní dôkazné bremeno. Žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal vznik záväzku
žalovaného hradiť žalobcovi takýto druh poplatku v uvedenej výške. Zo žiadneho z priložených listinných
dôkazov nevyplýva, o aký konkrétny poplatok ide v prípade iných poplatkov a služieb. Žalobca žiadnym
spôsobom nepreukázal z akého dôvodu jeho právny predchodca účtoval žalovanému uvedený
poplatok.Žalobcatarifou,cenníkom,aleboinýmdokumentomnepreukázalopodstatnenosťuplatňovanej

sumy ani čo do jej výšky.

41. Okrem toho žalobca nepreukázal účelnosť týchto vzniknutých nákladov a ani individuálnu dohodu
so žalovaným o týchto poplatkoch a ani za aké služby by sa mali účtovať, resp. aké protiplnenie
žalovaný mal by dostať za úhradu uvedených poplatkov. Zmluvné dojednanie týkajúce sa poplatkov, ak

sa toto nachádza vo Všeobecných podmienkach, resp. Cenníku, považuje súd za neprijateľné zmluvné
dojednanie, ktoré spôsobuje nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa. Zaplatením poplatkov za upomienky a iných žalobcom nešpecifikovaných poplatkov
žalovanému ako spotrebiteľovi nebola poskytovaná žiadna služba. Súd názoru, že takéto dojednanieohľadne vyššie uvedených poplatkov, spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi
dodávateľom a spotrebiteľom v neprospech spotrebiteľa ako ich predpokladá ustanovenie §53 ods. 1
Občianskeho zákonníka, čím sa zároveň prieči dobrým mravom v zmysle ustanovenia §39 Občianskeho

zákonníka a tento nárok žalobcu súd považuje za nedôvodný v celom rozsahu. Preto súd žalobu
žalobcu v časti týchto poplatkov zamietol a to aj spolu s úrokmi z omeškania z týchto súm. Ako
uviedol Ústavný súd SR: „Pokiaľ je však zmluvná podmienka až v hrubom nepomere v neprospech
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany v právnom vzťahu zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy,
ktorý vzťah teória a prax navyše označujú za fakticky nerovný, nevyvážený, nemali by byť žiadne

pochybnosti o tom, že takáto zmluvná podmienka sa prieči dobrým mravom.“ (Uznesenie ÚS SR z
24.02.2011, IV. ÚS 55/2011-19). V neposlednom rade súd má za to, že kritériu prijateľnosti zmluvnej
podmienky a rovnovážnosti práv a povinností strán spotrebiteľského vzťahu nezodpovedá podmienka o
poplatku, ktorý nemá pre spotrebiteľa žiaden preukázateľný prínos a za ktorý sa mu nedostáva žiadneho
protiplnenia. Uvedené poplatky slúžia výlučne záujmu zmluvného partnera spotrebiteľa na maximalizácii
zisku spojeného s existenciou zmluvného vzťahu (porovnaj rozsudok Krajského súdu v Trnave zo dňa

13.08.2014 sp. zn. 10Co/27/2013, 10Co/325/2014, rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe
sp. zn. AZ17U 192/2010 zo dňa 3. 5. 2010). Čo sa týka konkrétne poplatku za upomienku a iných
poplatkov, na tento niet zákonného nároku a nemôže veriteľovi patriť za stavu, ak tento uplatňuje
paušálnu náhradu ujmy za omeškanie. Na základe uvedeného súd je toho názoru, že žalobcovi nepatria
vyššie špecifikované poplatky za prerušenie služby.

42. Poplatky za upomienky sa javia iba ako ďalšia sankcia za oneskorenie sa s platením žalovaného
za dodané služby, pričom takáto sankcia má charakter zmluvnej pokuty. V tejto súvislosti je potrebné
uviesť, že v danom prípade žalobca nepreukázal, že by dojednanie o zmluvnej pokute a sankciách bolo
súčasťou listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis. Vymedzenie vo Všeobecných obchodných

podmienkach, resp. v Cenníku, súd nemôže považovať za platné dojednanie zmluvnej pokuty ako to
vyžaduje ustanovenie §544 ods. 2 Občianskeho zákonníka. V rámci spotrebiteľských zmlúv dojednanie
zakladajúce právo na zmluvnú pokutu, rovnako ako aj rozhodcovská doložka, zásadne nemôžu byť
súčasťou tzv. všeobecných obchodných podmienok, ale len súčasťou samotnej spotrebiteľskej zmluvy,
teda listiny, na ktorej spotrebiteľ pripája svoj podpis (nález ÚS ČR z 11.11.2013, sp. zn. I.ÚS 3512/2011 ).

V danom prípade tak nie je splnený zákonný predpoklad platného dojednania poplatku za upomienky
ako zmluvnej pokuty v písomnej forme, nesplnenie ktorej má za následok jej absolútnu neplatnosť v
zmysle ustanovenia §40 ods. 1 Občianskeho zákonníka.

43. Z uvedených dôvodov súd nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty a poplatkov za upomienky a iných,

žalobcom nešpecifikovaných a v konečnom dôsledku ani skutkovo a právne nevymedzených, poplatkov
nepriznal.

44. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok, podľa ktorého ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol úspešný
v časti o zaplatenie 358,70 eur (67%) a neúspešným v časti o zaplatenie 179,47 eur (33 %). Nezistiac
dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie trov konania, zaviazal súd žalovaného na náhradu trov
konania úspešnému žalobcovi v rozsahu 34 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného
vyhotovenia na Okresný súd Bardejov (§ 362 ods. 1 C.s.p.).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie

dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, žea) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods.
1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.